Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204650
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté maloletá:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloletá rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
X, D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom Krasovského 13,
Bratislava,aotec:C.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.X,D.,zastúpenýsplnomocnencom:Mgr.et
Mgr. Michal Bezák, advokát, so sídlom Medveďovej 20, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II,

č.k. 28P/150/2023-152 zo dňa 17. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III., IV. a VII. p o
t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku VI. z r u š u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že striedavá osobná starostlivosť, do

ktorej bola maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022, sa bude realizovať nasledovne: - otec bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú od prvého dňa kalendárneho mesiaca od 17:00 hod. do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca do 17:00 hod., - matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca od 17:00 hod. do prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca
do 17:00 hod. (výrok I.), - otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B. sumou vo výške 120 eur
mesačne od 01.11.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok II.), týmto sa mení rozsudok

Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave, č. k. 15CoP/95/2023-388 zo dňa 28.02.2024 (výrok III.), v ostatných častiach zostáva
rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/1/2021 - 120 zo dňa 20.12.2022 nezmenený (výrok
IV.), návrh matky na zmenu zverenia zamieta (výrok V.), návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti
otca vo zvyšku zamieta (výrok VI.) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 24 ods. 3 a 5, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1,
2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 a 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o

rodine“), § 116 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“). Vecne dôvodil, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/1/2021-120
zo dňa 20.12.2022, bolo o.i. rozvedené manželstvo rodičov a na čas po rozvode manželstva boli mal.
A. a mal. A. zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervalochopakovane, otec je povinný platiť výživné na mal. A. v sume 50 eur mesačne splatné k rukám matky
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Pretože maloletá bola zverená do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov a bolo preukázané kto z rodičov v akej miere zabezpečuje ich potreby ako aj

to, že deti sú zdravé bez osobitných zvýšených výdavkov okrem poplatkov na krúžky, je potrebné
otcovi majúcemu reálne väčší mesačný príjem určiť výživné, jeho životná úroveň je podstatne vyššia
ako matkina. Primárne sa bude otec podieľať na zvýšenej úrovni už tým, že deti budú u neho bývať
polovicu mesiaca, a teda bude sa podieľať aj na benefitoch od otca vrátane bývania. Otec aktuálne
aj napriek prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti v podstate zabezpečuje všetky potreby a to

aj finančne, kupuje im nové oblečenie, obuv, školské potreby, platí krúžky prípadne aj obedy v škole,
ak na ne chodia. Deťom kupuje stravu, aj keď sú u matky, platí im mobilné telefóny. Deti používajú
jeho domácnosť na okúpanie sa, či na opatrenie si vecí aj v čase, keď by mali byť u matky. Za daného
preukázaného stavu bola otcovi určená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 50 eur mesačne,
ktoré bude predstavovať pomernú časť výdavkov spojených s bývaním (hlavne energie, voda, plyn,
internet, ..), či stravou v domácnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

14.02.2023, okrem výroku o výživnom na maloleté deti, ktorý bol napadnutý odvolaním otca. Krajský súd
v Trnave ako odvolací súd rozsudkom, č.k. 15CoP/95/2023 - 388 zo dňa 28.02.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.03.2024, predmetný rozsudok v napadnutom výroku o výživnom potvrdil z dôvodu,
že v posudzovanom prípade bolo potrebné prihliadať na rozdiel v príjme rodičov, ktorý na strane otca činí
1.011,- eur mesačne netto (starobný dôchodok) a na strane matky 350,- eur mesačne netto (invalidný

dôchodok), t.j. vyšší príjem na strane otca o cca 670,- eur mesačne, zakladajúci dôvod pre určenie
výživného na maloleté deti aj počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pri určení výšky výživného
súdsprávnepremietolajďalšierozhodujúceskutočnostiatorovnomernúosobnústarostlivosťomaloleté
deti v striedavej starostlivosti oboch rodičov, ako aj plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom. Aj napriek preukázaniu, že otec v prevažnej miere zabezpečuje odôvodnené potreby (stravu,

oblečenie, obuv, školské obedy, potreby a školské aktivity, športové krúžky, mobilné telefóny), správne
súd pristúpil k určeniu výživného na dorovnanie životnej úrovne rodičov a dofinancovania nákladov na
maloleté deti v čase výkonu starostlivosti matky na bývanie a stravu. V čase tohto posledného súdneho
rozhodnutia o vyživovacej povinnosti bola mal. A. žiačkou 7. ročníka ZŠ, zdravotné problémy nemala.
V škole sa nestravovala, ale pokiaľ sa stravovala, stravné jej platil otec. Chodila na futbal do klubu a na

krúžoktaekwondo,zaktorýplatilotecpoplatokštvrťročnevsume75eur.Mal.A.E.bolštudentomprvého
ročníka na strednej škole. Otec bol na starobnom dôchodku, poberal dôchodok z Kanady, jeho celkový
príjem bol vo výške 1.487,10 kanadských dolárov, čo po prepočte kurzovým lístkom predstavovalo sumu
1.011,28 eur. Býval v 2 - izbovom byte, ktorý daroval svojej manželke. Býval v byte sám, deti k nemu
chodili striedavo vždy na týždeň. Mal neurologické problémy, s čím mal mesačné výdavky v sume 30-40

eur. Náklady súvisiace s bývaním mal vo výške 179,69 eur mesačne a na internet 15 eur, výdavky na
stravu 300 eur, výdavky na školské potreby, drogériu a oblečenie na obe deti sumu 150 eur mesačne.
Deťom platil mobilné telefóny celkovo po 47 eur mesačne. Matka maloletých ako invalidná dôchodkyňa
poberala invalidný dôchodok v sume 350 eur, rodinné prídavky na deti spolu 60 eur, daňový bonus.
Potvrdila, že krúžky deťom rovnako ako aj mnohé potreby platil otec. Bývala v 3- izbovom byte v jej

osobnom vlastníctve, kde mala mesačné výdavky s bývaním cca 210 eur. Svoje priemerné mesačné
výdavky v tom čase matka vyčíslila v sume 867 eur, a to nasledovne: potraviny a MHD v sume 165
eur, taxík 40 eur (5 eur za jednu cestu), náklady na byt a bývanie 210 eur, lieky a výživové doplnky 100
eur, kaderník 50 eur, opatrovateľky 20 eur, výdavky na deti 2 x 20 eur, údržba bytu 100 eur, plánované
rehabilitácie v Adelli 142 eur (1.700 eur jednorázovo). Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k

spoločným maloletým deťom.

2. V súčasnosti je maloletá A. žiačkou 9. ročníka základnej školy. Väčšinu času trávi v spoločnej
domácnosti s matkou. Nemá výraznejšie zdravotné problémy. Základné priemerné mesačné náklady
matka vyčíslila na sumu vo výške cca 317,50 eur mesačne a pozostávajú z: bývanie a energie 110,-

eur (1/2 nákladov na bývanie), strava, drogéria, MHD 160,- eur, vreckové 7,50 eur, krúžky 40,- eur. Otec
hradí krúžoktaekwondo,atovsume40,-eurmesačne,taktiežjejplatípoistnévsume52,-eurmesačne.

3. Matka je na invalidnom dôchodku, ktorý aktuálne poberá vo výške 454,80 eur, na maloleté deti
dostáva prídavky na deti spolu vo výške 120,- eur mesačne. Má nárok na bezplatný nákup potravín v

sociálnej výdajni. Je výlučnou vlastníčkou 2 bytov v D. F.. V jednom býva matka, maloletá a polovicu
mesiaca aj maloletý syn. V druhom byte býva otec. Na oboch bytoch je zapísané vecné bremeno - právo
doživotného bývania a užívania bytov v prospech otca maloletých. Svoje základné priemerné mesačné
náklady matka vyčíslila celkovo vo výške cca 470,- eur a pozostávajú z: bývanie a energie 110,- eur (1/2nákladov), potraviny, drogéria, MHD 200,- eur, lieky a výživové doplnky 100,- eur, opatrovateľky 20,- eur,
mačka 40,- eur. Oblečenie matka väčšinou dostane ako „barter“ za ručné práce (vyšívanie) alebo ako
dar. Okrem dcéry A. má naďalej vyživovaciu povinnosť aj k maloletému synovi - A. E..

4. Otec je starobný dôchodca, dôchodok poberá zo zahraničia podľa vlastného vyjadrenia vo výške
1.100,- eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľnej veci väčšej hodnoty. Naďalej
užíva byt vo vlastníctve matky, ktorý jej v minulosti daroval v dobrej viere, má tu právo doživotného
bývania a platí len reálne náklady - 155 eur poplatky, elektrina 19 eur mesačne, plyn 12 eur mesačne,

internet 19,10 eur mesačne, užíva pravidelne lieky, za ktoré uhrádza 50 eur mesačne, na potraviny
mesačne vynaloží 800 eur. Platí výživné vo výške 50 eur na maloletú, platí 50 eur mesačne poistné
pre dcéru, synovi dáva 50 eur mesačne vreckové, uhrádza mimoriadne výdavky ako lyžiarsky, zubára,
školské výlety. Okrem dcéry A. má naďalej vyživovaciu povinnosť aj k maloletému synovi - A. E..

5. Maloletá počas výsluchu uviedla, že teraz je u mamy, aj brat, problém je teraz v tom, že má náhradný

mobil, na starom mobile sa nedajú sťahovať niektoré aplikácie, ktoré potrebuje nutne k životu a mama
jej nedá mobil k otcovi. Minulý mesiac sa jej nechcelo ísť k otcovi, nie kvôli mame, kvôli bývaniu. Mama
chce od otca peniaze a ona nechce, aby mama pýtala od otca peniaze, ktorý jej dáva peniaze skoro na
všetko, mesačne je to aj 200,- eur. Mama jej tiež občas dáva peniaze. Lepšie sa cíti u mamy, viac sa jej
tam páči bývanie, je viac priestranné. Ak by mal otec platiť viac, tak potom nech to ostane po starom.

Tie termíny, ktoré boli dohodnuté, sa nedodržiavali hlavne kvôli tomu, že mama potrebovala jej pomoc,
preferovala by model 3 týždne u mamy, týždeň u otca. Otec jej kupuje oblečenie, aj veci do školy, dáva
jej aj hotovosť, niekedy jej dá hotovosť aj mama. Maloletá si myslí, že ak otec všetko platí, tak načo
potrebuje mama peniaze? Otec sa obáva, že by mama minula peniaze na iné veci. Maloletá ho chápe.
Otec by mal platiť to, čo má na ňu naozaj ísť, nie je treba tie peniaze posúvať k mame. Potraviny chodí

nakupovať s otcom. Časť toho jedla si maloletá zoberie k mame. Mama si z toho nič nedá. Desiate si
väčšinou kupuje. Na dovolenku sa nechystá, ani na kratšie výlety. Je väčšinou s kamarátkami. Keď je u
mamy, s otcom si pravidelne nevolá. V septembri nastúpi do 9. ročníka. Chodí na taekwondo, platí ho
otec. Občas beháva. Opätovne zdôrazní, žeby chcela byť 3 týždne u mamy a 1 týždeň u otca. Aktuálne
je v takom režime, že je u mamy, ale je to aj kvôli tomu telefónu. Pred tým ako mama išla do nemocnice,

tak bola striedavo u otca a mamy. Aj keď nie je teraz u otca, tak otec jej nakúpi. Otec na ňu nenalieha,
aby k nemu chodila, ale chce to. Nechce ale platiť výživné. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške
454 eur mesačne, poberá prídavky na obe deti vo výške 120 eur mesačne. Dostáva charitné potraviny.
Náklady na bývanie sú vo výške 220 eur mesačne.

6. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie pomerov tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že došlo
k takým zmenám, ktoré si vyžadujú zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletej vzhľadom postoj
maloletej, ktorá jasne deklarovala svoju vôľu bývať v byte u matky a byť v starostlivosti otca v menšom
rozsahu ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia. Fakticky stav je taký, že maloletá trávi väčšinu času
u matky, nakoľko tam sú pre ňu vyhovujúcejšie bytové podmienky. Vzhľadom na vek súd prvej inštancie

prihliadal na jej vyjadrenia. Autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré by tento názor nerešpektovalo, by
bolo v rozpore s jej záujmami. So zmenou rozsahu starostlivosti súhlasil aj opatrovník. Vzhľadom na
výchovné problémy, ktoré sa u vyskytli, súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné zverenie do výlučnej
starostlivosti niektorého z rodičov.

7. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb, ako aj z
možnostírodičov,ktorésúporovnateľnésobdobím,vktoromsúdnaposledyrozhodovaloúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec súhlasil so zmenou rozsahu osobnej starostlivosti, ale
nie so zmenou výživného. Tento postoj otca nebolo možné akceptovať, nakoľko nie je možné, aby pri
zmene rozsahu osobnej starostlivosti z 2 týždňov na 1 týždeň, teda pri znížení rozsahu o polovicu, ostalo

zachované výživné v pôvodnej výške. Ak teda pri rozsahu rovnomernej starostlivosti (týždeň, týždeň)
považoval súd v pôvodnom konaní za odôvodnené určiť otcovi výživné vo výške 50,- eur mesačne
(vzhľadom na rozdielnosť príjmov rodičov), nie je možné ponechať pôvodné výživné, ak došlo k zmene
rozsahu osobnej starostlivosti a je teda dôvodné určiť ho vo vyššej výške. Argument, že otec prispieva aj
nad rámec výživného, súd prvej inštancie zohľadňoval len čiastočne, nakoľko nejde o novú skutočnosť,

existovala a bolo na ňu prihliadané aj v čase pôvodného rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozumie tomu,
že otec chce byť tým rodičom, ktorý plní priania svojej dcéry a priamo jej prispieva na výdavky a nechce
to robiť len prostredníctvom matky, nemožno však prenechať bremeno bežných výdavkov na matku.
Samotný otec nespochybňuje, že maloletá sa zdržiava viac u matky ako u otca, čo predstavuje zvýšenévýdavky na stravu, drogériu a náklady spojené s bývaním, ktoré uhrádza matka. Je teda spravodlivé,
aby sa otec podieľal na výdavkoch vyššou mierou, aká mu bola určená v pôvodnom konaní. Ak teda bolo
otcovi v pôvodnom konaní pri rozsahu starostlivosti 2 týždne v mesiaci, určené výživné vo výške 50,-

eur mesačne, je súd prvej inštancie toho názoru, že výška 120,- eur mesačne je primeraná pri rozsahu
starostlivosti 1 týždeň v mesiaci, berúc do úvahy zvýšenie cien potravín a celkovú infláciu. Na druhej
strane výživné, ktoré požadovala matka, je nereálne vzhľadom na príjem otca a jej možnosti zvýšiť si
existujúci príjem a to aj s prihliadnutím na plnenia otca. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh matky
na určenie výživného vo zvyšku zamietol. Výživné súd prvej inštancie určil od mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom rozhodol o zmene rozsahu striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že do tohto
obdobia bol rozsah osobnej starostlivosti rodičov nerovnomerný, neustálený, rovnako tak aj prispievanie
otca priamo . V čase od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia boli obdobia, kedy bola matka
hospitalizovaná, potreby zabezpečoval v určitých obdobiach komplexne otec, vyskytli sa aj obdobia
kedy bola striedavá osobná starostlivosť realizovaná v zmysle pôvodného rozhodnutia. Od vyhlásenia
rozhodnutia o zmene rozsahu striedavej osobnej starostlivosti už môže otec regulovať svoje príspevky,

môže ich zvažovať a tie, ktoré nie sú nevyhnutné, môže prípadne aj odmietnuť uhradiť. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

8. Proti tomuto rozsudku v časti povinnosti otca platiť výživné pre maloletú vo výške 120 eur mesačne

od 01.11.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky podal otec odvolanie z dôvodov podľa § 62 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku a § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že rozsudok v odvolaním napadnutej časti považuje
najmä za nesprávny a nezákonný, výrok rozsudku ako aj jej odôvodnenie sú v danej napadnutej časti

zmätočné, nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, prekvapivé, nepredvídateľné, nepresvedčivé a
nepreskúmateľné, formalistické, arbitrárne a ústavne nekonformné. Rozsudok v časti o povinnosti platiť
výživné považuje za nesprávny, vydaný na základe nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov
samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho bol nesprávne posúdený právny a
skutkový stav. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil schopnosti, možnosti,

majetkové pomery oboch rodičov.

9. Matka je vlastníčkou dvoch bytov v F. trhovej hodnote cca 340.000,- eur, poberá 350,- eur/mesačne,
poberá rodinné prídavky na maloletú ako aj na jej brata E. (2 x 60,- eur = 120,- eur/mesiac), poberá
daňový bonus na maloletá ako aj na jej brata E. (2 x 140,- eur = 280,- eur/mesiac). Matka z dedičstva

nadobudla peňažnú sumu 20.000,- eur.

10. Otec je dôchodca (s vekom takmer 83 rokov) poberajúci dôchodok (v celkovej výške 1.011,28 eur/
mesačne) z obdobia, kedy si v minulosti vlastnou prácou a zodpovedným prístupom k životu zarábal
na život a platenia životných potrieb). Otec žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, nevlastní motorové vozidlo,

nepodniká. Bol to otec maloletej a jej brata E., kto zaplatil hypotéku na byt vo vlastníctve matky maloletej.
Otec sa o maloletú ako aj jej brata E. príkladne stará od ich narodenia, venuje sa obom deťom, chodí
s deťmi na výlety, podieľa sa zväčša výlučne sám na všetkých výdavkoch súvisiacich s deťmi. Otec
každému z zrekonštruoval detské izby, kúpil nové zariadenie v hodnote 2500 až 3000,- eur, zabezpečuje
nákupy (predovšetkým strava, potraviny, hygienické potreby, lieky, ošatenie, etc.), chodí vyzdvihovať

obedy do reštaurácie. Napriek svojmu veku zabezpečuje maloletej ako aj jej bratovi E. všetky ich
základné a nevyhnutné životné potreby. Zároveň tiež zabezpečuje aj plnenie/platenie ďalších potrieb
maloletej a jej brata nad rámec ich základných a nevyhnutných potrieb.

11. Skutkovo je nesporné, že napriek de facto prebehujúcej striedavej osobnej starostlivosti je to

predovšetkým 83 ročný otec (a nie matka), kto spoločným deťom zabezpečuje všetky potreby a to aj
finančne. Otec kupuje deťom nové oblečenie, obuv, školské potreby, platí krúžky prípadne aj obedy v
škole, ak na tieto obedy deti chodia. Otec kupuje deťom stravu (potraviny), aj keď sú deti u matky, platí
im mobilné telefóny. Deti používajú domácnosť otca na okúpanie sa, či na opatrenie si vecí aj v čase,
keď by mali byť u matky . Otec si plní jej rodičovské povinnosti nad rámec jej zákonných povinností. Otec

tak robí napriek tomu, že matka podala na Otca vymyslené trestné oznámenie, ktoré bolo zo strany
OČTK odmietnuté. Otec sa radšej odsťahoval zo spoločnej domácnosti.12. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom a v zákonnom rozsahu nevypriadal s prejavom vôle
Maloletej–vpísomnomvyhlásenímaloletejzodňa13.01.2024:„PodpísanáA.hovorím,žesostriedavou
starostlivosťou tak ako ju určil okresný súd v Petržalke súhlasím a budem ju dodržiavať.“ „Nesúhlasím

s tým, aby môj otec dával na mňa výživné. Moja mama má dosť peňazí aby nás uživila, a môj otec mi
vždy dá peniaze keď ich potrebujem.“ „Otec mi dal vždy peniaze vždy, keď som ho poprosila. Len čo si
spomínam mi dal peniaze napr. na lyžiarsky 450 €, výstroj na lyžiarsky 69 € + oblečenie na lyžiarsky +68
€, poistenie 52 €, paušál 12 €, ďalej viem, že môj otec každý mesiac platí môjmu bratovi 50 € na účet,
otec mi platí taekwondo 30 €, v lete mi platí doučovanie z matematiky 15 € na 1 hod., na rovnátka mi

zaplatí 500 €, tenisky 60 €, na Vianoce mi dal 100 €, aj bratovi dal 100 €, vždy keď svojho otca požiadam
o peniaze je ochotný mi ich dať.“

13. Otec súčasne poukázal aj na obsah zápisnice o výsluchu maloletej zo dňa 9.7.2024, počas ktorého
maloletá o.i. tiež uviedla, že vie za akým účelom sa uskutočňuje výsluch. Teraz je u mamy. Aj brat je
u mamy. Problém, je teraz v tom, že má náhradný mobil. Na starom mobile sa nedajú sťahovať niektoré

aplikácie, ktoré potrebuje nutne k životu, a mama jej nedá mobil k otcovi. Minulý mesiac sa jej nechcelo
ísť k otcovi. Ono to nie kvôli mame, je to kvôli bývaniu. Mama chce od otca peniaze a ona nechce, aby
mama pýtala od otca peniaze. Otec jej dáva peniaze skoro na všetko mesačne je to aj 200,- eur, mama
je tiež občas dáva peniaze. Lepšie sa cíti u mamy, viac sa jej tam páči bývanie, je viac priestranné. Ona
to mame povedala, ale mama si stále išla svoje. Ak by mal otec platiť viac, tak potom nech to ostane

po starom. Rodičia sa nevedia dohodnúť.

14. Hoci mal (a má) súd zákonnú povinnosť pri jeho rozhodovaní ako aj v rozsudku v predmetnej
mimosporovej veci prihliadnuť na explicitne prejavený názor/prejav vôle dieťaťa, súd prvej inštancie túto
povinnosť nesplnil a na názor maloletej neprihliadal a v rozsudku (vo výroku, ako aj v jeho odôvodnení)

sa s tým nevysporiadal. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní otca zviazal prispievať na výživu
maloletej sumou 120,- eur/mesačne od 01.11.2024, avšak dôsledne nezohľadnil (nebral do úvahy)
predovšetkým to, že je to predovšetkým otec, kto objektívne hradí obom deťom ich životné potreby a s
nimi súvisiace náklady (a to aj v čase kedy sú/by mali byť obe deti u ich matky).

15. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď sa napriek predloženým dôkazom nezaoberal pri
určení výšky výživného majetkovými pomermi Matky (dva byty + 20 000,- EUR na jej bankovom účte
z dedičstva), o ktorých predložil dôkazy.

16. V predmetnej veci nenastala podstatná zmenu pomerov oproti času, keď súd (OS BA V) rozhodoval
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd v predmetnej veci nesprávne skonštatoval, že (i)
došlo k zmene pomerov od vyhlásenia rozsudku OS BA V, a že (ii) došlo až k takej zmene pomerov,
ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam (v čase vyhlásenia rozsudku OS BA V).
Jedným z významných faktorov prospievajúcim k riadnej výchove maloletej je stabilita jeho pomerov a

to vrátane stability výchovného prostredia. Súd pri jeho rozhodovaní či došlo alebo nedošlo k podstatnej
zmene pomerov je povinný vždy vziať do úvahy všetky faktory, najmä tiež názor dieťaťa, ktoré je ho už
schopnévyjadriťsohľadomnasvojvekarozumovúvyspelosť.Tovšakkonajúcisúdprijehorozhodovaní
vo veci ako aj v predmetnom rozsudku do úvahy nevzal.

17. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súd prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedla, že je pravdou, že vlastní 2 byty v D. F. – LV XXXX a XXXX. V jednom z bytov býva
matka s maloletou a je to byt, kde pôvodne žila celá rodina. V druhom byte býva otec. Matka ani jeden z
bytov nemôže ani predať, ani prenajať, nakoľko na oboch bytoch je vecné bremeno – právo doživotného
užívania otca maloletých a byt, na ktorom viazne takéto vecné bremeno, je nepredajný a nie je možné

ho prenajať, keďže osoba, v ktorej prospech je vecné bremeno zriadené, môže nehnuteľnosť užívať.
Príjemmatkyjeaktuálnevrátaneprídavkovnadetivovýške558,90,-eurmesačneanákladynamaloletú
má vo výške 317,50 eur. Nemá žiaden ďalší príjem a s ohľadom na jej zdravotný stav nie je v jej
možnostiach a schopnostiach ani iný príjem mať, aj keď sa ručnými prácami snaží privyrobiť, avšak len
vo forme „bartrového“ obchodu. Prognóza jej zdravotného stavu je taká, že je nepravdepodobné, že

by v budúcnosti mohla „normálne“ pracovať a zabezpečiť si iný príjem. Čo sa týka daňového bonusu,
tak nárok na uplatnenie daňového bonusu vzniká pri zdaniteľnom príjme. Invalidný dôchodok, ktorý je
jej jediným príjmom, nie je zdaniteľným príjmom, a keďže iný príjem nemá, nárok na daňový bonus na
maloleté deti si uplatňovať nemôže.18. Čo sa týka dedičstva – sumy 20.000,- eur, tak túto nadobudla v roku 2019, avšak takmer všetky tieto
prostriedky ešte počas manželstva použila, a to na úhradu nákladov vyplývajúcich z jej zdravotného

stavu – taxíky, donáška stravy pre matku a pre deti (keď matka nebola schopná variť), opatrovateľky,
výživové doplnky.... Otec nepreukázal, že by mala na účte takúto sumu, aj keď to v podanom odvolaní
tvrdí. Ako uvádzala a aj maloletá potvrdila, maloletá väčšinu času trávi s matkou a v domácnosti matky.
K otcovi chodí nepravidelne, maximálne prespať, a v čase, keď má byť u otca, tak s jej súhlasom trávi
čas u kamarátok, kde aj prespáva. Aj počas času, kedy má byť u otca, chodí do domácnosti matky,

kde sa stravuje a sprchuje. Aj keď realita nezodpovedá úprave určenej rozsudkom. Otec súhlasil so
zmenou rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, avšak vo výške výživného to odmieta zohľadniť a
trval na výživnom v rovnakej výške, ako keď sa striedavá osobná starostlivosť realizovala v týždňovom
intervale a maloletá bola rovnaký čas u matky aj u otca.

19. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že dňa 21.01.2025 telefonicky kontaktoval otca,

ktorý uviedol, že v súčasnosti prebieha styk s maloletou tak, že maloletá sa nachádza v domácnosti
otca týždeň, prespáva u neho, stravuje sa u neho, aj sa pripravuje do školy. Otec uviedol, že so školou
nekomunikuje, ani s matkou, nakoľko nechce porušiť súdny zákaz o tom, že s matkou nemôže žiadnym
spôsobom komunikovať alebo ju kontaktovať. Matka vo svojom e-mailovom podaní zo dňa 21.01.2025
uviedla, že keď prespáva maloletá u otca, stravuje sa u matky, niekedy si berie jedlo aj so sebou, aby

mala aj na druhý deň. Matka ďalej uviedla, že maloletá sa v domácnosti matky sprchuje aj v čase, keď je
u otca, rovnako vtedy nosí matke veci na opratie. Dňa 13.11.2024 mu bola doručená správa zo Základnej
školy E. X G. D., ktorú maloletá navštevuje. Triedna učiteľka uviedla, že od spolužiakov má informácie,
že maloletá fajčí a pije alkohol, často býva opitá. Ako vyzerá, keď je opitá, uverejňuje na sociálnych
sieťach. O školských veciach komunikuje iba s matkou prostredníctvom Edupage. Už v minulosti boli

rodičia upozornení na výchovne problémy s maloletou. V septembri 2024 otec, napriek zákazu matky,
dovolil dcére odcestovať do F. za kamarátkou s tým, že mal telefonický kontakt na otca kamarátky. Počas
pobytu v F. bola maloletá dňa 16.09.2024 v sprievode polície ČR privezená na gynekologické vyšetrenie
vo Fakultnej nemocnici Bulovka, Praha 8. V správe z nemocnice sa uvádza, že maloletá čelí podozreniu
z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok. Maloletá súčasne nahlásila

pokus o znásilnenie. Na základe týchto skutočností kontaktovali otca, ktorý uviedol, že sa o situácii s
maloletou porozprávali a budú to riešiť doma. Rodičia sa nedokážu zhodnúť a dohodnúť na spôsobe
výchovy. Matka maloletej nedovolí prespávať u kamarátov, maloletá si pýta dovolenie od otca, ktorý jej
to umožní. V decembri 2024 bola maloletá hospitalizovaná z dôvodu užitia väčšieho množstva liekov.
Maloletá priznala sebapoškodzovanie, uviedla, že alkohol už nepije. Nie je v moci orgánu SPODaSK

rodičov alebo osobu, ktorej bolo maloleté maloletá zverené do osobnej starostlivosti k spolupráci donútiť,
ani vykonávať rodičovské práva za niektorého z rodičov. Záverom konštatuje, že zo strany rodičov
sú oslabené rodičovské zručnosti a kompetencie. Maloletá rodičov nerešpektuje, zneužíva situáciu,
že rodičia spolu nekomunikujú a majú rozdielne názory na výchovu. Rodičia nedokážu nastaviť jasné
hranice a pravidlá. Z toho dôvodu bola na pojednávaní dňa 17.10.2024 zo strany opatrovníka navrhnutá

striedavá osobná starostlivosť s intervalom - tri týždne bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú
matka a týždeň bude vykonávať starostlivosť o maloletú otec, čo je zároveň aj súčasné stanovisko.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným

subjektom, odvolateľom – otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jej vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III., IV., VII. (§ 387 ods. 1 a 2Civilného sporového poriadku) a v časti závislého výroku VI. pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 pís. a/
Civilného sporového poriadku).

21. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností spočívajúca v zmene rozsahu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú A..
Hoci forma (striedavá osobná starostlivosť) bola zachovaná, došlo k úprave jej časového rozvrhu tak, že
otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú od prvého dňa kalendárneho mesiaca od 17.00 hod.
do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca do 17.00 hod. a matka od ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca

od 17.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 17.00 hod. Súčasne bolo otcovi
zvýšené výživné pre maloletú na sumu 120,- eur mesačne od 01.11.2024.

22. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu i rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. - určenie výživného otcovi pre maloletú vo výške 120,- eur mesačne
od 01.11.2024 a v závislých výrokoch III., IV. a VI.

23. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

24. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku a aj v závislých výrokoch z hľadiska
vecnej správnosti, pričom v plnom rozsahu prevzal súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, na
základektoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,nielenpokiaľideoskutočnostiprávnerozhodné

pre posúdenie uplatnených nárokov rodičov. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v danej časti a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku konštatuje
správnosť dôvodov a odkazuje na správne, zrozumiteľné a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na otcom uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu dať za pravdu. Otec vo
svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia
súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú

správne. Odvolací súd však pre nutnosť vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca a na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie uvedené.

25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.29. Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

30. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

31. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

32. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

33. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

34. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o úprave výkonu práv a
povinností rodičov maloletých nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti.
Zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna (za zákonom stanovených

podmienok), ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Zmena je prípustná iba v prípade, ak dôjde k podstatnej zmene okolností, z
ktorých súd vychádzal pri jej vydaní. Táto možnosť predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí v civilnom procese, vyjadrenú princípom clausula rebus sic stantibus. Aby bolo
možné viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, súd

musí ako prvé posúdiť, či došlo k zmene pomerov, a následne, či sa táto zmena závažným spôsobom
prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní so stavom v čase vydania pôvodného rozsudku. Ak by súd
nerozhodoval na podklade preukázanej zmeny pomerov, ale napriek tomu by pristúpil k zmene výšky
výživného, išlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného rozhodnutia. Len v prípade
preukázanej zmeny pomerov je súd oprávnený zasiahnuť tak do autoritatívneho výroku súdu, prípadne

aj do dohody rodičov, ak bola súdom schválená.

35. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych autorít možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom
rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú, trvalú

a objektívne preukázanú, a ktorá podstatne ovplyvňuje schopnosti a možnosti povinného alebo
odôvodnené potreby oprávneného. Pri jej posudzovaní je potrebné porovnať skutkový stav v čase
skoršieho rozhodnutia so stavom v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného; súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených

potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s
poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež

zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,
zdravotného stavu. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na strane oprávneného
dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného, resp. zníženie
výživného.

36. V súvislosti s otcom uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového
poriadku (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 Civilného sporového
poriadku, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú aj také skutkovézistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

37. Vzhľadom na otcom uplatnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového
poriadku (t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci)

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu
právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že ostatný raz bola výška výživného otcovi pre maloletú A. určená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 15CoP/95/2023-388 zo dňa 28.02.2024, vo výške 50,- eur
mesačne.MaloletáA.bolažiačkou7.ročníkazákladnejškoly,vškolesanestravovala;akáno,stravnéjej

uhrádzal otec. Nemala žiadne zdravotné problémy. Navštevovala futbalový krúžok a krúžok taekwondo,
pričom poplatok za taekwondo vo výške 75 eur štvrťročne platil otec. V čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie bola maloletá žiačkou 9. ročníka základnej školy. Nemá žiadne výraznejšie zdravotné
problémy.Väčšinučasutrávivspoločnejdomácnostismatkou.Priemernémesačnénákladynamaloletú
sú v sume 317,50 eur, ktoré pozostávajú z bývania a energií v rozsahu 110 eur (ako polovica nákladov na

domácnosť), strava, drogéria a MHD v sume 160 eur, vreckové 7,50 eur a poplatky za krúžky vo výške
40 eur. Otec aj naďalej uhrádza mesačný poplatok za krúžok taekwondo vo výške 40 eur a zároveň platí
poistné v prospech maloletej vo výške 52 eur mesačne, tiež jej prispieva vreckovým, niekedy vo výške
okolo 200 eur mesačne, a pravidelne jej nakupuje školské potreby, oblečenie a potraviny, platí všetky
výdavky spojené so školou, krúžkami a bežnými potrebami. Lepšie cíti u matky, pretože byt matky je

priestrannejší. U otca spí spolu s otcom v obývacej izbe, zatiaľ čo brat má samostatnú izbu. Najviac by
jej vyhovoval režim tri týždne u matky a jeden týždeň u otca. Nesúhlasí s tým, aby otec posielal výživné
matke, keďže podľa jej názoru otec všetko zabezpečuje priamo.

39. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom bola matka invalidnou dôchodkyňou a poberala invalidný

dôchodok vo výške 350 eur mesačne, rodinné prídavky na deti v celkovej výške 60 eur a daňový bonus.
Bývala v trojizbovom byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve, pričom mesačné výdavky spojené s
bývaním predstavovali približne 210 eur. Svoje celkové priemerné mesačné výdavky vyčíslila na sumu
867 eur: výdavky na potraviny a MHD vo výške 165 eur, výdavky na taxík 40 eur, na byt a bývanie 210
eur, na lieky a výživové doplnky 100 eur, na kaderníka 50 eur, na opatrovateľky 20 eur, na deti po 20

eur, na údržbu bytu 100 eur a na rehabilitácie v centre Adelli 142 eur (jednorazový výdavok 1 700 eur).
Aj v súčasnosti je invalidnou dôchodkyňou, pričom jej invalidný dôchodok sa zvýšil a predstavuje sumu
454,80 eur mesačne. Na deti dostáva prídavky vo výške 120 eur mesačne. Má nárok na bezplatný nákup
potravín v sociálnej výdajni. Je výlučnou vlastníčkou dvoch bytov v D. – v mestskej časti F.. V jednom
z bytov býva spolu s maloletou dcérou a polovicu mesiaca aj so synom A. E., v druhom byte býva otec

detí, pričom na oboch bytoch je zriadené vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania v
prospech otca. Aktuálne jej základné priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu približne 470 eur,
a to na bývanie a energie vo výške 110 eur (ako polovica nákladov na domácnosť), potraviny, drogériu
a MHD 200 eur, lieky a výživové doplnky 100 eur, opatrovateľky 20 eur a výdavky na domáce zviera
(mačku) 40 eur. Matka oblečenie pre seba a deti získava väčšinou ako dar alebo výmenou za svoje

ručné práce, najmä vyšívanie.

40. Otec bol v čase ostatného rozhodnutia a aj naďalej je starobným dôchodcom a poberal starobný
dôchodok z Kanady vo výške 1.487,10 kanadských dolárov, čo po prepočte predstavovalo 1.011,28
eura mesačne, aktuálne vo výške približne 1.100 eur mesačne. Býval sám v dvojizbovom byte, ktorý

v minulosti daroval svojej manželke. Jeho náklady na bývanie predstavovali 179,69 eura mesačne,
za internet platil 15 eur, za stravu 300 eur, za školské potreby, drogériu a oblečenie pre deti 150 eur
mesačne a za mobilné telefóny detí celkovo 47 eur mesačne. Mal zdravotné problémy, mesačne na
lieky vynakladal približne 30 až 40 eur. Nebol a naďalej nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti animajetku väčšej hodnoty. Býva v byte vo vlastníctve matky, ktorý jej v minulosti daroval, pričom na
byte má zriadené vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania. Za byt uhrádza mesačne
155 eur, za elektrinu 19 eur, za plyn 12 eur a za internet 19,10 eur. Pravidelne užíva lieky, za ktoré

mesačne vynakladá 50 eur. Na potraviny vynaloží mesačne približne 800 eur. Matka aj otec majú naďalej
vyživovaciu povinnosť k synovi A..

41. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd prvej inštancie zvýšil otcovi výživné z 50,- eur
mesačne na 120,- eur mesačne, pretože došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v zmene

rozsahu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú – pôvodne otec zabezpečoval osobnú
starostlivosť o maloletú 2 týždne v mesiaci, aktuálne len 1 týždeň v mesiaci. Matka tak znáša väčšinu
bežných výdavkov maloletej na stravu, bývanie a drogériu. Pri zohľadnení rozdielu v príjmoch rodičov,
infláciearastúcichživotnýchnákladovpovažovalsúdprvejinštancienovúvýškuvýživnéhozaprimeranú
a spravodlivú.

42. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec vo svojom odvolaní uviedol, že
odvolanie podáva aj z dôvodov podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku namietajúc, že
súd prvej inštancie nezistil a nevyhodnotil majetkové a príjmové pomery matky, hoci bolo preukázané,
že vlastní dva byty v F. v hodnote cca 340.000 eur, má úspory z dedičstva 20.000 eur a pravidelné
príjmy (mzda, rodinné prídavky, daňový bonus). Nezohľadnil ani reálne plnenia otca voči (aj) maloletej

– pravidelné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, školské potreby, krúžky, obedy, telefón, ako aj
mimoriadne výdavky (rekonštrukcia izieb, výstroj, doučovanie), neprihliadol na názor maloletej, hoci bol
riadne zistený. Na základe nedostatočného skutkového podkladu tak súd prvej inštancie uzavrel, že
nastala podstatná zmena pomerov, hoci takéto okolnosti neboli preukázané.

43. Odvolací súd postupujúc v súlade s vyšetrovacím princípom preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie aj z hľadiska existencie tejto vady, avšak žiadne pochybenie v postupe súdu
prvej inštancie, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, nezistil. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutočný stav, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odseky 5. až 10. a
13. odôvodnenia bez potreby opakovať dokazovanie. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie

zamerané na zistenie aktuálnych majetkových, zárobkových a osobných pomerov oboch rodičov, ako
aj na overenie odôvodnených potrieb maloletej. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd prvej
inštancie správne k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov z dôvodu zmeny rozsahu striedavej
osobnej starostlivosti o maloletú (otec v časti zmeny zverenia maloletej odvolanie nepodal): pôvodne
otec vykonával osobnú starostlivosť o maloletú v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci, aktuálne ju bude

vykonávať v rozsahu jedného týždňa v mesiaci, a preto v zmysle správneho konštatovania súdu prvej
inštancie nie je možné zachovať pôvodné výživné, ak sa osobná starostlivosť otca znížila o polovicu,
nakoľko by tak matka znášala prevažnú časť bežných výdavkov maloletej (strava, drogéria, bývanie).
Inak povedané, otec má síce nižšiu mieru výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, avšak vyšší príjem,
a tým aj schopnosť prispievať viac. Odvolací súd preto považoval za spravodlivé, aby sa otec vyššou

mierou podieľal na bežných výdavkoch dieťaťa, keďže tento stav trvá dlhodobo a reflektuje prejavenú
vôľu maloletej i vyhovujúce bytové a sociálne podmienky na strane matky. Takáto trvalá zmena reálneho
výkonu starostlivosti napĺňa znaky podstatnej zmeny pomerov podľa § 26 Zákona o rodine a tvrdenie
otca, že súd prvej inštancie bezdôvodne uzavrel, že došlo k podstatnej zmene pomerov, tak odporuje
dokazovaniu vykonanému súdom prvej inštancie. Odvolací súd tiež v podrobnostiach poukazuje na

odseky 24. až 27. odôvodnenia rozhodnutia bez potreby tieto skutkové zistenia a závery opakovane
uviesť. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy a tieto aj v súlade
so zákonom aj správne vyložil, teda sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci ako namietal
otec.

44. Otec v odvolaní namietal, že aj po zániku spoločnej domácnosti zabezpečuje mnohé potreby
maloletej - dlhodobo financuje nákup oblečenia, obuvi, školských potrieb, úhradu krúžkov, školských
obedov, mobilného telefónu, ako aj potravín a iných vecí osobnej spotreby maloletej, a to aj počas
obdobia, keď je maloletá v starostlivosti matky. Tiež namietal, že je aktívne zapojený do zabezpečovania
jej bežného života, čím prispieva na výživu maloletej, a preto nie je dôvodné zvýšenie výživného.

Tieto skutkové okolnosti však nemožno právne kvalifikovať ako plnenie zákonnej alebo súdom uloženej
povinnosti. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine sú rodičia povinní prispievať na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Je nesporné, že otec
realizuje uvedené plnenia z vlastnej iniciatívy, resp. z osobnej motivácie podieľať sa na starostlivosti omaloletú. Takéto konanie je možné hodnotiť ako dobrovoľné plnenie – teda ako výkon starostlivosti, ktorý
presahuje rámec právnej povinnosti určenej súdom. Z hľadiska právnej kvalifikácie ide o plnenia, ktoré
do času zmeny rozsahu osobnej starostlivosti nevyplývajú z rozhodnutia súdu, predstavujú dobrovoľný a

jednostranný prejav vôle otca a v prípade ich neplnenia nie je možné domáhať sa ich vymoženia súdnou
cestou, keďže nejde o vymáhateľný záväzok. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, rozumie
pohnútkam otca, ktorý sa usiluje byť aktívnym a starostlivým rodičom a reagovať na potreby svojej dcéry
aj priamym spôsobom, bez sprostredkovania cez matku. Tento prístup však nemožno vykladať tak, že
by sa tým malo znižovať alebo nahrádzať plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, ani že by sa bremeno

bežných výdavkov spojených so zabezpečením každodenných potrieb dieťaťa malo presúvať výlučne
na matku. Zo skutkových zistení pritom vyplýva, že otec sám nespochybňuje, že maloletá sa prevažnú
časť mesiaca zdržiava v domácnosti matky. Táto skutočnosť potom objektívne zvyšuje náklady na jej
stravovanie, hygienu, drogériu, bývanie a ostatné bežné potreby, ktoré matka hradí priebežne v rámci
každodenného chodu domácnosti. Za týchto okolností je v súlade so zásadou podielu rodičov na výžive
detí (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), aby sa otec na týchto výdavkoch podieľal v rozsahu zodpovedajúcom

jeho možnostiam, schopnostiam a reálnej miere osobnej starostlivosti.

45. Odvolací súd v tejto súvislosti k tvrdeniam otca, že maloletej (a aj jej bratovi) pravidelne poskytuje
vreckové a priame finančné príspevky, teda je to on, ktorý spoločným deťom zabezpečuje všetky
potreby a to aj finančne, uvádza, že táto skutočnosť potvrdzuje, že otcovu reálnu ekonomickú schopnosť

prispievať na výživu maloletej v určenej výške 120 eur mesačne, a to bez ohrozenia vlastnej životnej
úrovne. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na skutočnosť, že argument, že otec prispieva aj nad
rámec výživného, bolo možné zohľadniť len čiastočne, nakoľko nejde o novú skutočnosť, existovala a
bolo na ňu prihliadané aj v čase pôvodného rozhodnutia.

46. Odvolací súd dopĺňa, že pri zvýšení výživného otcovi pre maloletú na 120 eur mesačne súd
prvej inštancie správne vychádzal z konkrétnych zistených údajov o výške a pravidelnosti príjmov
otca, ktoré umožňujú vyšší podiel na zabezpečení potrieb maloletej, preukázaných výdavkoch matky
na domácnosť, stravu, hygienu, školské pomôcky a bývanie, ako aj z reálneho rozsahu výdavkov
maloletého dieťaťa na vzdelávanie, voľnočasové aktivity a zdravotnú starostlivosť. Matka tak znáša

prevažnú časť výdavkov na maloletú napriek svojmu príjmu, ktorý je o viac ako polovicu nižší ako
príjemotca.Tietozisteniapretoodôvodňujúprimeranézvýšeniepodieluotcanavýživedieťaťazvýšením
výživného na sumu 120,- eur mesačne.

47. Pokiaľ ide o názor maloletej, ktorého nezohľadnenie otec v odvolaní namietal, odvolací súd

zdôrazňuje, že hoci je povinnosťou súdu názor dieťaťa zistiť a primerane zohľadniť (§ 31 ods. 4 Zákona
o rodine), jeho význam je viazaný na povahu konania. V konaní o výživnom sa rozhoduje o objektívnom
rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča na základe spoľahlivo zistených a preukázaných majetkových
a príjmových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletej, nie na základe subjektívneho priania
či preferencie maloletej, ktoré je relevantné najmä v otázkach osobnej starostlivosti alebo styku, kde

má názor dieťaťa zásadnejšiu váhu. Odvolací súd preto považuje názor maloletej v tejto veci za
rešpektovaný, avšak pre určenie výživného právne nerelevantný, keďže rozhodujúce sú konkrétne
zistené ekonomické pomery rodičov, rozsah osobnej starostlivosti, reálne výdavky na maloletú a zásada
rovnakého životného štandardu rodičov a detí podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

48. Ďalším dôvodom, ktorý odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na odvolaciu námietku otca, v ktorej
poukazuje na majetkové pomery matky (vlastníctvo dvoch bytov a nadobudnutie dedičstva) je, že pri
určení výživného súd vychádza z možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, v
danej veci otca. Skutočnosť, že matka vlastní dva byty alebo že by mohla sama v plnom rozsahu
zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa, nie je právne relevantná v tom zmysle, aby zbavovala

otca jeho vyživovacej povinnosti, alebo prípadne znižovala jeho vyživovaciu povinnosť. Z odôvodnenia
predchádzajúceho rozsudku pritom vyplýva, že majetkové pomery matky sa nezmenili, a teda neexistuje
dôvod na ich nové hodnotenie. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto zásada vyjadruje
mieru zodpovednosti oboch rodičov za zabezpečenie potrieb dieťaťa; žiadne z ustanovení zákona

neumožňuje, aby bol jeden z rodičov zbavený vyživovacej povinnosti len z dôvodu, že druhý rodič
má priaznivejšie majetkové pomery. Otec ako povinný rodič je preto povinný prispievať na výživu
maloletej v rozsahu zodpovedajúcom jeho reálnym zárobkovým možnostiam a potenciálu bez ohľadu
na to, že matka disponuje stabilným majetkovým zázemím. Majetkové pomery druhého rodiča pritommôžu mať význam len vtedy, ak by zásadným spôsobom ovplyvňovali schopnosť zabezpečovať potreby
dieťaťa, napríklad pri preukázanej neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V
prejednávanej veci však takáto situácia nenastala. Zo skutkových zistení tiež vyplýva, že matka je

síce vlastníčkou dvoch bytov, avšak tieto nehnuteľnosti slúžia na uspokojovanie jej bytových potrieb a
nezakladajú pravidelný príjem, ktorý by bolo možné započítať do jej disponibilných zdrojov. Odvolací
súd preto uzatvára, že samotná existencia majetku vo vlastníctve matky nemôže mať za následok
zníženie vyživovacej povinnosti otca v zmysle jeho odvolacieho návrhu. Z týchto dôvodov odvolací súd
nepovažoval ani odvolaciu námietku otca týkajúcu sa relevancie majetkových pomerov matky na výšku

vyživovacej povinnosti za dôvodnú.

49. Žiada sa tiež uviesť, že súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti
zamietol. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje z dôvodu, že konanie o výživnom možno začať na
návrh a aj bez návrhu, ak zákon neustanovuje inak (§ 23 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku).
Ak je aj konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha. V

konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo, je prelomená významná procesná zásada ne ultra petitum
partium (§ 40 Civilného mimosporového poriadku). Nebolo preto dôvodné, aby súd prvej inštancie, ak
návrhu vo veci výživného nevyhovel v celom rozsahu, tento vo zvyšku zamietol, keďže sa jedná o
konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle Čl. 5 Civilného
mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Platí

teda, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd
niejeviazanýnávrhomúčastníkov,vpredmetnejvecinavrhovanouvýškouvýživného.Výrokrozhodnutia
pretonemáobsahovaťzamietajúcivýrokozvyšnejčasti,keďžeznehosaméhojezrejmé,čisúdrozhodol
odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Z uvedených dôvodov je preto závislý výrok
VI. o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti nadbytočný a odvolací súd ho zrušil

podľa § 389 ods. 1 pís. a/ Civilného sporového poriadku.

50. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s relevantným námietkami

uplatnenýmiotcommaloletejužpočasprvoinštančnéhokonaniaavzhľadomnato,žeotecanivodvolaní
neuviedol také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III., IV. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku spolu s vecne správnym výrokom VII. o náhrade trov
prvoinštančného konania.

51. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o znížení výživného, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

52. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov

si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V
prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické
východiská o nároku na náhradu trov konania tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

53. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jej žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).