Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/41/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202711

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125202711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/30/2025

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne
zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345
proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpenému: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, v spore
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 592,72 eur, takto

r o z h o d o l :

7Csp/30/2025

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/30/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 592,72 eur na tom skutkovom základe, že v spore
vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 8Csp/45/2025 súd zastavil konanie o zaplatenie
sumy 562 eur, vo zvyšnej časti žalobu žalovaného zamietol a zaviazal žalobcu k zaplateniu dlžnej
sumy vo výške 992,56 eur. Zároveň určil úver zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 11.08.2017
za bezúročný a bez poplatkov. Ako spotrebiteľ si úspešne uplatnil porušenie svojho práva, preto za

primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu 592,72 eur, čo predstavuje 50% sumy, ktorú
žalovaný nedôvodne od neho požadoval.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadal žalobu zo dňa 30.04.2025 v celom
rozsahu zamietnuť, nárok žalobcu neuznával. Úverová zmluva, ktorú súd rozsudkom 8Csp/45/2022vyhlásil za bezúročnú a bezpoplatkovú bola uzatvorená so žalobcom, s právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou VÚB a.s. ako veriteľom. Žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu,
rovnako tak predzmluvného, zmluvné podmienky úverovej zmluvy nekreoval. Rovnako je nesprávny

názor žalobcu, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má plniť sankčnú funkciu, a to
z dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto súkromného právneho inštitútu a ktorý nemôže plniť
funkciu sankcie. Rovnako je nesprávny názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, ktorá je typická pre
iný právny inštitút, a to náhradu škody. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť ako
prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa. Žalovaným

bola spochybnená aj samotná výška primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 24.04.2025 uviedol, že v základnom spore bol v celom rozsahu
úspešný.Pokiaľideoargumentáciužalovaného,ženiejedanájehopasívnavecnálegitimácia,poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/237/2021 a 9Cdo/324/2020.
Rovnako považoval za primeranú aj uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia a odkázal

na rozhodovaciu prax všeobecných súdov.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

5. Zo súdneho spisu spisová značka 8Csp/45/2022 bolo súdom zistené, že súd rozsudkom č. k.
8Csp/45/2022-160 zo dňa 27.04.2023 vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. proti žalovanému
Stanislavovi Uličnému konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 562 eur spolu s úrokom z omeškania
zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 992,56 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 992,56 eur od 21.08.2022 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu o

zaplatenie zamietol, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd zároveň
určil úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 1720024096 zo dňa 11.08.2017 za bezúročný
a bez poplatkov a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v časti určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu, ktorí
svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa 11.09.2025, v ktorom
súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Bol toho názoru, že základ nároku je daný. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia
ponechal na úvahe súdu.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve

citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

10. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti
privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma

tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého

konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením neprijateľnej
zmluvnej podmienky je možné predpokladať, že dodávateľ ďalej v takomto konaní nebude pokračovať.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 citované
ustanovenie má plniť satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom. Pod úspešné platenie porušenia práva

alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa
konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z
bezdôvodnéhoobohateniaalebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že čo do základu je nárok žalobcu v

celom rozsahu daný. Žalobca bol úspešný v predchádzajúcom súdnom spore pod spisovou značkou
8Csp/45/2022, keď súd Rozsudkom č.k. 8Csp/45/2022-160 zo dňa 27.04.2023 určil úver zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 1720024096 zo dňa 11.089.2017 za bezúročný a bez poplatkov a zároveň
žalobu voči žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v pozícií žalovaného, v prevyšujúcej časti zamietol. Čo
do základu tak je možné konštatovať, že v súlade s § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, vznikol

žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú
a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhaťsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že

spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia
práva alebo povinnosti. Napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu z bezdôvodného obohatenia
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v

spotrebiteľskej zmluve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú
podmienku ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi
bola privodená konkrétna ujma, zákon nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil
spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného
obohatenia je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické
preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu. Pri

posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom
vzťahu existovala hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku
vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie, úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti Zákona číslo 250/2007 Z.z. Žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa.

Súd považoval samotný nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe
vyhovel. Súd posúdil žalobu žalobcu podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dňom
01.07.2024 nadobudol účinnosť Zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, kde podľa ustanovenia
§ 53 ods. 1 tohto zákona, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.06.2024. Vznik
právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú

podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024.
14. Výška priznaného finančného zadosťučinenia sa následne odvíjala od vlastnej úvahy súdu
vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu. Konkrétna výška primeraného finančného zadosťučinenia
musí zohľadňovať skutkové okolnosti a spĺňať požiadavku primeranosti. Žalobca si svoj nárok na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil len svojou úspešnosťou v spore pod sp.

zn. 8Csp/45/2022 a že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré bol
nútený brániť. V predchádzajúcom spore sa úspešne domohol určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a zároveň úspech spotrebiteľa spočíval v tom, že súd žalobu dodávateľa vo zvyšnej časti vo
vzťahu k nemu zamietol. Žalobca sa bránil nároku dodávateľa, v tomto konaní žalovaného, keď súd
v predchádzajúcom súdnom spore konštatoval porušenie povinnosti dodávateľa konať s odbornou

starostlivosťou pri poskytovaní úveru dlžníkovi. Žalobca však neuviedol, či konanie žalovaného viedlo
k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Keďže uvedenými
skutočnosťami žalobca neargumentoval, súd považoval výšku primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 50 Eur za konštatované porušenie práv žalobcu určením úveru zo zmluvy o úvere za bez úročný
a bez poplatkov a za zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, keď sa úspešne bránil nároku dodávateľa

sumu 50 Eur, spolu sumu 100 Eur. Vychádzal zo skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k porušeniu
povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Neboli preukázané ďalšie negatívne dôsledky
v súkromnom alebo spoločenskom živote žalobcu, ktoré by boli dôsledkom konania žalovaného
pri uplatňovaní si nároku v základnom konaní pod spisovou značkou 8Csp/45/2022. Priznaná suma
primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi

satisfakciu a odradí dodávateľov od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa ani kompenzáciu jeho
majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na
úrovni a funkcii účinného odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
2Co/137/2016, 17Co/17/2018 a 9Co/50/2018).

15. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie KS v Prešove 9CoCsp/60/2022 zo dňa 14.03.2023, kde súd
potvrdil rozhodnutie súdu 1. inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
100 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, kde v základnom konaní bol spotrebiteľ v spore
o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný, rozhodnutie KS v Prešove 23CoCsp/7/2022
zo dňa 21.02.2023 potvrdená suma 50 Eur, OS Prešov 29Csp/112/2022 zo dňa 16.11.2022 priznaná

suma 100 Eur, 9Csp/116/2022 zo dňa 07.11.2022 priznaná spotrebiteľovi suma 100 Eur, ako aj napr.
11Csp/8/2022 zo dňa 29.04.2022.
16. Súd priznal žalobcovi sumu 100 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú považuje
za primeranú a postačujúcu a v prevyšujúcej časti jeho žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v spore o primerané finančné zadosťučinenie nie je daná jeho
pasívna vecná legitimácia, keďže nekoncipoval zmluvu o úvere, ale jeho právny predchodca spoločnosť
VÚB, a.s., s touto námietkou nie je možné súhlasiť. Tento názor je v rozpore s rozhodovacou praxou

najvyššej súdnej autority a to NS SR napr. rozhodnutie 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, ako aj
9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022 z obsahu ktorých vyplýva, že porušiteľom voči ktorému je možné
úspešne sa domáhať primeraného finančného zadosťučinenia je taktiež postupník pohľadávky.
18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Z dôvodovej správy k ustanoveniu §
255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium

priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 CSP dodal, že podľa kritéria úspechu
v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu
závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre

rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v
súčasnosti § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 CSP zakladá priznať náhradu trov konania
v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z
tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník

po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

19. Na zdôraznenie svojho rozhodnutia pri rozhodovaní o trovách konania, súd uvádza, že nevzhliadol
žiadny z dôvodov pre aplikáciu § 257 C.s.p., prečo by úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Bol to žalovaný resp. jeho právny predchodca, ktorý už v rámci kontraktačného

procesu porušil svoje povinnosti. Žalobca sa úspešne bránil nárokom dodávateľa v predchádzajúcom
súdnom spore. Súd z tohto dôvodu nevzhliadol žiaden z dôvodov prečo by žalobcovi ako procesne
úspešnej strane sporu, ktorá podstúpila spor s dodávateľom, nepriznal náhradu trov konania a aplikoval
výnimočné zákonné ustanovenie § 257 C.s.p.

Poučenie:

7Csp/30/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.