Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424206233.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: I. O., Z.. XX.XX.XXXX,
B. X. XXX/XX, B., právne zastúpená Synergy Lawyers - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Svätoplukova 16791/28, Bratislava, IČO: 51 796 562, proti žalovaným: 1. Auto Import Slowakia s.r.o.,
so sídlom Kukučínova 22, Banská Bystrica, IČO: 54 352 479, zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom

Hanulayom, so sídlom Hradská 57, 821 07 Bratislava, IČO: 54 107 814, X. P. B., Z.. XX.XX.XXXX, B.
O. XXX/XXX, J., zastúpený spoločnosťou Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 811 874, 3. IL Services, s.r.o., so sídlom Krásna 439/6, Rovinka, IČO: 31 381 693, zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária Strémy s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 189
697, 4. FINPOM s.r.o., so sídlom Šancová 23, Bratislava, IČO: 55 030 319, zastúpený advokátom JUDr.
Tomášom Sninčákom, PhD., LLM, so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, zapísaný v registri SAK

pod číslom XXXX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej, o odvolaní žalovaných 1., 2., 3., 4. proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
63C/23/2024 - 66 zo dňa 16.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvej inštancie pod sp. zn. 63C/23/2024 - 66 zo dňa
16.07.2024, p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave žalobkyni priznáva voči žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Mestský súd Bratislava IV uznesením pod sp. zn. 63C/23/2024 - 66 zo dňa 16.07.2024, nariadil
neodkladné opatrenie v znení:
Žalovanému 1. zakázal v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať,

vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť právo
v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva,
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/8 na pozemku evidovanom ako parcela registra „M.“ s parcelným
číslom XXXX, orná pôda o výmere 22.015 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-X. B.,
katastrálne územie: X. B., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/8 na pozemku evidovanom ako parcela

registra „M. s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere 22.130 m2, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec:
Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/14 na pozemku
evidovanomakoparcelaregistra„M.“sparcelnýmčíslomXXX,ornápôdaovýmere36.609m2,zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres:
Bratislava D., obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B.. (výrok I.)Žalovanému 2. zakázal v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať,
vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť právo
v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva,

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B., a to
stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C.“ s parc. č. XXXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, pozemky evidované ako parcely registra „C.“ s par. č.
XXXX, záhrada o výmere 97 m2, s parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2 a s

parc. č. XXXX záhrada o výmere 583 m2. (výrok II.)

Žalovanému 3. zakázal v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať,
vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť právo
v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva,
nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava,

katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-J., katastrálne územie: Z., a to byt č.
XX nachádzajúci na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX „. XX“, ktorý je postavený
na pozemku evidovanom ako parcela registra „C.“ s parc. č. XXXXX/X, vchod X. XX a k bytu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a na príslušenstve o veľkosti 2008/100000 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2008/100000 na pozemku

evidovanom ako parcela registra „C.“ s parcelným číslom XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 498 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-J., kat. územie: Z.. (výrok III.)

Žalovanému 4. zakázal v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať,

vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť právo
v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva,
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B., a to
stavba so súp. č. XXXXX postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C.“ s parc. č. XXXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2, pozemok evidovaný ako parc. reg. „C.“ s par. č. XXXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2. (výrok IV.)

Žalobkyni uložil, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia podala
žalobu proti žalovaným 1. až 4. o určenie vlastníckeho práva k vyššie identifikovaným nehnuteľnostiam.

(výrok V.)

Žalobkyni priznal proti žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
(výrok VI.)

2. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.06.2024, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 19.06.2024, domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej s tým, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení:
Žalovanému 1. sa zakazuje v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť,
prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku,

zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena
vlastníctva, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/8 na pozemku evidovanom ako parcela registra „M.“
s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere 22.015 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
evidovanomOkresnýmúradomBratislava,katastrálnymodborom,okres:BratislavaD.,obec:Bratislava-
X. B., katastrálne územie: X. B.,) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/8 na pozemku evidovanom ako

parcela registra „M.“ s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere 22.130 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava
II, obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/14 na pozemku
evidovanomakoparcelaregistra„M.“sparcelnýmčíslomXXX,ornápôdaovýmere36.609m2,zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres:

Bratislava D., obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B..
Žalovanému 2. sa zakazuje v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť,
prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť
právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva,nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: Bratislava II, obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X. B., a to
stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C.“ s parc. č. XXXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, pozemky evidované ako parcely registra „C.“ s par. č.
XXXX, záhrada o výmere 97 m2, s parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2 a s
parc. č. XXXX záhrada o výmere 583 m2.
Žalovanému 3. sa zakazuje v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť,
prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku,

zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena
vlastníctva, nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-J., katastrálne územie: Z., a
to byt č. XX nachádzajúci na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX „. XX“, ktorý je
postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C.“ s parc. č. XXXXX/X, vchod X. XX a k bytu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

a na príslušenstve o veľkosti 2008/100000 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2008/100000 na pozemku
evidovanom ako parcela registra „C.“ s parcelným číslom XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 498 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-J., kat. územie: Z..
Žalovanému 4. sa zakazuje v celosti alebo čiastočne previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť,

prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku,
zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena
vlastníctva, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava D., obec: Bratislava-X. B., katastrálne územie: X.
B., a to stavba so súp. č. XXXXX postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C.“ s parc.

č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2, pozemok evidovaný ako parc. reg. „C.“ s par.
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2.
Žalobkyni sa uloží povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným žalobu
o určenie vlastníckeho práva k vyššie identifikovaným nehnuteľnostiam.

3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že na základe dedičského konania vedené na Mestskom
súde Bratislava IV pod sp. zn. B.-XXD/X/XXXX, bolo žalobkyni ako jedinej dedičke zo zákona
potvrdené dedičstvo po poručiteľke A. O., J.. Z., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,
uznesenímsp.zn.B.-XXD/X/XXXX-XXXzodňa28.02.2024,doktoréhookreminéhopatriliajnasledovné
nehnuteľnosti:

- byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. číslom XXX, na adrese X. XX V. B., zapísaný na LV
č. XXXX vedenom pre k. ú. Z.;
- spoluvlastnícky podiel 2008/100000 na pozemku pod bytovým domom so súp. číslom XXX, ktorý je
evidovaný ako parcela registra „C.“, parc. č. XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 498 m2,
zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Z.;

nehnuteľnosti spolu vo všeobecnej hodnote 185.302,- Eur;

- stavba so súp. číslom XXXX spolu s priľahlými pozemkami evidovanými ako parcely registra „C.“, parc.
č. XXXX, záhrada o výmere 97 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2 a
parc. č. XXXX, záhrada o výmere 583 m2, všetky nehnuteľnosti aktuálne zapísané na LV č. XXXXX

vedenom pre k. ú. X. B. (pred prevodom vlastníckeho práva na žalovaného 2. na LV č. XXXX vedenom
pre k. ú. X. B.);
- stavba so súp. číslom XXXXX spolu s priľahlým pozemkom evidovaným ako parcela registra „C.“, parc.
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1397 m2, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
vedenom pre k. ú. X. B.;

nehnuteľnosti spolu vo všeobecnej hodnote 634.740,- Eur;

- spoluvlastnícky podiel 6/8 na pozemku evidovanom ako parcela registra „M.“, parc. č. XXXX, orná pôda
o výmere 22.015 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. X. B.;
vo všeobecnej hodnote 14.293,79,- Eur;

- spoluvlastnícky podiel 6/8 na pozemku evidovanom ako parcela registra „E“, parc. č. 1287, orná pôda
o výmere 22.130 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. X. B.;
vo všeobecnej hodnote 14.368,46,- Eur;- spoluvlastnícky podiel 8/14 na pozemku evidovanom ako parcela registra „E“, parc. č. 714, orná pôda
o výmere 36.609 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. X. B.;

vo všeobecnej hodnote 18.109,95,- Eur.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že podvodným konaním skupiny osôb bola pripravená o zdedený majetok v
hodnote viac ako 1.000.000,- Eur. V uvedenom dedičskom konaní bola súhrnná hodnota nehnuteľností
určená na sumu 866.814,42,- Eur, avšak ich hodnota je o niekoľko stotisíc Eur vyššia. Vo februári

2024 navštívil žalobkyňu E. F., ktorý sa predstavil ako zamestnanec „právnika“ a dopytoval sa, prečo si
nevybavila dedičstvo po svojej matke a zároveň žalobkyňu informoval o tom, že má „kopu“ exekúcií a
jej dedičstvo je ohrozené. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že v tom čase (a ani neskôr) neboli voči
nej vedené žiadne exekučné konania. Následne, po získaní dôvery žalobkyne a účelovom vytvorení
emočného vzťahu, sa E. F. aktívne zapojil do vybavovania dedičstva žalobkyne, nechal sa splnomocniť
na zastupovanie žalobkyne v dedičskom konaní. V nasledujúcich niekoľkých týždňoch začal E. F. so

žalobkyňou tráviť takmer všetok čas a neustále na ňu vplýval ohľadom jej zdedeného majetku a údajných
exekučných konaní. V jeden večer E. F. žalobkyni oznámil, že je v nebezpečenstve, že ju „niekto“ chce
pripraviť o majetok, čím žalobkyňu donútil opustiť dom v ktorom dovtedy bývala a začal ju vodiť po
rôznych ubytovacích zariadeniach a bytoch. Spolu s E. F. začali žalobkyňu navštevovať ďalšie osoby a
to T. Ž. (spoločník a konateľ žalovaného 1.), P. B. (žalovaný 2.), F. L. T. K. H.Č.. Aj tieto osoby pôsobili

na žalobkyňu, aby si vysporiadala svoje „exekúcie“ a navrhovali rôzne právne úkony, ktorými mala
žalobkyňa svoje údajné dlhy vyriešiť, predkladali jej na podpis rôzne plnomocenstvá a účelové právne
úkony, pričom žalobkyni bránili aby sa oboznámila s ich obsahom. Správanie týchto osôb voči žalobkyni
prerástlo až do obmedzovania jej osobnej slobody a hrozieb násilia. Všetky tieto skutočnosti vyústili do
toho, že žalobkyňa previedla byt na X. XX a spoluvlastnícky podiel k bytu na žalovaného 1. (konateľom

a spoločníkom žalovaného 1. je T. Ž., ktorý následne túto nehnuteľnosť previedol na žalovaného 3.),
pričom žalobkyni vzali drvivú časť dokumentov, ktoré jej nechávali podpisovať, vrátane zmlúv. Preto
žalobkyňa osvedčuje svoje tvrdenia len tými listinami, ktorými disponuje. Uvedený prevod nehnuteľnosti
osvedčujenajmäbod1.1fiktívnejDohodyozapočítanípohľadávokzodňa06.03.2024medzižalobkyňou
a žalovaným 1., v ktorom sa uvedená okolnosť konštatuje - fiktívnosť Dohody preukazuje už znenie

bodu 2.2 v ktorom sa uvádza, že T. Ž. mal údajne v roku 2022 uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o pôžičke,
pritom žalobkyňa v tom čase túto osobu vôbec nepoznala, čo vyplýva z ďalších priložených dôkazov.
Ďalej žalobkyňa previedla stavbu súp. č. XXXX na žalovaného 2. (Kúpna zmluva zo dňa 16.04.2024),
stavbu súp. č. XXXXX na žalovaného 4. (Kúpna zmluva zo dňa 15.04.2024) a podiely na ornej pôde
na žalovaného 1.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pod zámienkou údajného uspokojovania fiktívnych dlhov

žalobkyne sa vyššie uvedené osoby (ako aj advokátka JUDr. L. O.) na základe podvodne získaných
plnýchmocí,ktoréimumožňovalidisponovaťsbankovýmiúčtamižalobkyne,peniazezískanéopísanými
prevodmi, tieto buď previedli na bankové účty neznámych tretích osôb alebo ich vybrali v hotovosti. V
ďalšom žalobkyňa uviedla, že po zatknutí E. F., sa polícia začala intenzívne zaoberať aj udalosťami
okolo žalobkyne a na podklade operatívnych informácií a trestného oznámenia žalobkyne, bolo začaté

trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona uznesením KR PZ v Bratislave pod Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 05.06.2024.
Žalobkyňa tiež poukázala, že na inzertnom portáli „nehnutelnosti.sk“ je zverejnená ponuka na predaj
stavby súp. č. XXXXX za sumu 359.000,- Eur (suma o 159.000,- Eur vyššia, ako bola kúpna cena
uvedená v neplatnej kúpnej zmluve so žalovaným 4.). Táto ponuka je aktuálna aj v čase podania tohto

návrhu a ako predávajúci vystupuje osoba „Andrej“. Žalobkyňu cez jej právneho zástupcu skontaktoval
záujemca o kúpu dotknutej nehnuteľnosti ktorý si preveroval okolnosti získania nehnuteľnosti žalovaným
4. a poskytol žalobkyni návrhy zmluvnej dokumentácie so žalovaným 4. a súvisiacu komunikáciu. Z
tejto komunikácie je zrejmé, že za žalovaného 4. v súvislosti s predajom týchto nehnuteľností vystupuje
Andrej Živica (spoločník a konateľ žalovaného 1.). Z uvedeného je tak zrejmé, že tieto osoby sa pokúšajú

nehnuteľností získané na základe neplatných právnych úkonov predať tretím osobám.
S poukazom na uvedené, žalobkyňa považuje za nutné zastabilizovať svoje právne postavenie do
momentu rozhodnutia súdu vo veci samej a zabrániť prípadným ďalším prevodom nehnuteľností,
ktoré by mohli skomplikovať právne postavenie žalobkyne a sťažiť ochranu jej vlastníckeho práva.
Vzhľadom na to, že dotknuté nehnuteľnosti tvorili podstatnú časť majetku žalobkyne, s ohľadom na

uvedené skutkové okolnosti, ktoré nasvedčujú zjavné podvodné konanie páchané na žalobkyni, ako aj
na skutočnosť, že žalobkyňa je v súčasnosti takmer nemajetná, je odkázaná na pomoc tretích osôb
(nedisponuje ani zdedeným majetkom ani peniazmi z predaja nehnuteľností), je daná naliehavosť prevydanie neodkladného opatrenia, s akcentom na konanie žalovaného 4., ktorý sa jednu z dotknutých
nehnuteľností aktuálne pokúša predať.
Žalobkyňa uviedla, že vo veci samej sa bude domáhať určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

nakoľko jednotlivé kúpne zmluvy, boli uzavreté v dôsledku psychického donútenia vyvolaného
bezprávnymi vyhrážkami a tlakom na žalobkyňu (hrozby exekúcií, že žalobkyňa príde o svoje dedičstvo
a iný emočný tlak), pričom nešlo o slobodnú vôľu a ak by uvedené osoby nevyvíjali na žalobkyňu nátlak,
svoj majetok by nepreviedla. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa listiny, ktoré súd prvej
inštancie špecifikoval v odseku 4. napadnutého rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods.1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 336 ods. 1, ods.
3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), článkom 20 ods. 1, ods. 3
ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava
SR“), § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v odsekoch 21.

až 24. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu inštitútu neodkladného opatrenia a v odseku 25.
konštatoval, že žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku),
keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že sa mieni domáhať určenia svojho vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
V odseku 26. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil osvedčenie existencie právneho

vzťahumedzistranamisporu,žežalobkyňanadobudlanazákladeuzneseniaMestskéhosúduBratislava
IV sp.zn. B.-XXD/X/XXXX-XXX, L. X/XXXX zo dňa 28.02.2024 nehnuteľnosti uvedené v odseku 2.
napadnutého rozhodnutia, u ktorých došlo ku dňu vydania tohto uznesenia k prevodom, ktoré súd
prvej inštancie špecifikoval v spojení s lustráciou v katastri nehnuteľností. V odseku 28. napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil preukázanie naliehavosti žalobkyne o neodkladnej úprave jej

pomerov a to opisom skutkového stavu, keď existuje dôvodná obava, že sa žalobkyňa stala obeťou
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o čom svedčí uznesenie
Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania Č.: A.-XXX/X-
V.-B.-XXXX zo dňa 05.06.2024 o začatí trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom (bližšie opísané

v odseku 29. napadnutého rozhodnutia), ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zároveň žalovaný
4. má úmysel previesť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to prostredníctvom žalovaného 1. o
čom svedčia žalobkyňou pripojené dôkazy - zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, inzerát na predaj
nehnuteľnosti s fotografiami. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že od vydania uznesenia
o potvrdení dedičstva sp.zn. B2-32D/8/2023 zo dňa 28.02.2024 došlo k prevodu všetkých sporných

nehnuteľností žalobkyňou na žalovaných 1. až 4. v priebehu dvoch mesiacov, za neštandardných
okolností, keď zo strany žalovaných 1. až 4. došlo k rýchlemu konaniu. Za neštandardné okolnosti súd
prvej inštancie považoval skutočnosti osvedčené z listinných dôkazov a to:
- Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania
Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 05.06.2024 o začatí trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom;
- Dohoda o započítaní pohľadávok uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1. zo dňa 06.03.2024,
podľa ktorej (čl. II, bod 2.2.) mali žalobkyňa a konateľ žalovaného 1. uzavrieť Zmluvu o pôžičke dňa
20.02.2022, t. j. v čase, keď sa ešte nepoznali;
- list Prezídia PZ Ministerstva vnútra SR finančnej spravodajskej jednotky, vo veci preverovania účtu

žalobkyne zriadeného v Tatra banke a.s. v súvislosti s prevodmi na tomto účte.
Súd prvej inštancie tak uzavrel, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa osvedčila, vzbudzujú dôvodné
pochybnosti o skutočnej, vážnej a slobodnej vôli žalobkyne uzavrieť kúpne zmluvy. Skutočnosť, či je
žalobkyňa nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, nakoľko
súd v súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu voči

žalovaným. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že uložením obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami
nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalovaných, nakoľko naďalej im
zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Rovnako mal za preukázaný záver o pravdepodobnosti nároku žalobkyne a existencie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej škody (ohrozenie exekúcie). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie

podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal proti žalovaným nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1. proti výroku I., ktorý sa ho priamo týka, ale
vzhľadom na vzájomnú prepojenosť aj ostatných výrokov má za to, že sa odvolanie bude vzťahovať

na celý rozsah napadnutého uznesenia a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne a žalovanému 1.
prizná plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni. Alternatívne, aby odvolací súd
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému 1. priznal plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

5.1. Žalovaný 1. namieta, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepresvedčivo odôvodnené,
čím bolo porušené základné právo žalovaného 1. na spravodlivé súdne konanie v časti práva na
riadne a presvedčivé odôvodnenie súdnych rozhodnutí, Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a tak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.
5.2. Z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh vyplýva presný opak toho,
čo v ňom nekonkrétne namieta a súd prvej inštancie len nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne ako
osvedčenú skutočnosť, hoci z obsahu a príloh návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,
že žalobkyňa mala osvedčenú a nepochybnú vôľu predať ňou zdedené nehnuteľnosti a za ich predaj

získať peniaze/kúpnu cenu.
5.3. V zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 04.06.2024 je jasne uvedené, že žalobkyňa mala vôľu
nehnuteľnosti predať a za ich predaj získať peniaze. Vnútorné ciele resp. pohnútka prečo chcela mať
peniaze ( úhrada údajných dlhov ) je celkom irelevantná, nakoľko v zmysle § 49a posledná veta
Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj prípadný omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. V tejto

zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 04.06.2024 žalobkyňa výslovne uviedla (vo vzťahu k predaju
nehnuteľností a k pripísaniu peňazí na účet žalobkyne) „... ja som sa nechala presvedčiť a teda súhlasila
som s tým ...“, „... na tento účet aj prišli peniaze z predaja toho bytu ...“. Skutočnosť, že žalobkyňa potom
splnomocnila nejakú tretiu osobu (pani JUDr. L. O.) na nakladanie s jej bankovým účtom a ktorá tieto
peniaze ďalej previedla inam, nemá žiaden vplyv na samotnú platnosť kúpnych zmlúv. Ak k nejakému

protiprávnemu konaniu došlo, tak v súvislosti s touto treťou splnomocnenou osobou, ktorá disponovala
s účtom žalobkyne, ako vyplýva z listu Prezídia PZ Ministerstva vnútra SR finančnej spravodajskej
jednotky zo dňa 05.06.2024.
5.4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, absentuje akákoľvek osvedčená
skutočnosť o údajnom fyzickom a/alebo psychickom „donútení“ žalobkyne uzavrieť namietané kúpne

zmluvy. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola zrozumiteľne formulovaná ani jedna
konkrétna kvalifikovaná „bezprávna vyhrážka“, ktorú mali tieto „podozrivé“ osoby adresovať žalobkyni.
V tejto súvislosti žalovaný 1. poukázal, že v zmysle § 132 ods. 2 v spojení s § 326 ods. 1 CSP
má navrhovateľ neodkladného opatrenia povinnosť uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti priamo v
samotnom návrhu a nemožno odkazovať na prílohy. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je zrejmé, že uvedenú zákonnú náležitosť žalobkyňa nesplnila, keď vo vzťahu k absencii jej slobodnej
vôle uviedla nekonkrétne a vágne tvrdenia o údajných „bezprávnych vyhrážkach“, „násilia“, „obmedzenia
osobnej slobody“ a nátlaku s neurčitým odkazom na „prílohy“. Súd prvej inštancie mal preto postupom
podľa § 327 CSP takýto návrh odmietnuť pre jeho neurčitosť a/alebo pre absenciu podstatných
náležitostí. No súd prvej inštancie si osvojil tieto neurčité, vágne a ničím nepodložené skutkové tvrdenia

žalobkyne a dokonca označil aj žalovaného 1. za osobu, ktorá sa mohla dopustiť obzvlášť závažného
zločinu podvodu voči žalobkyni, čo v kontexte vyššie uvedeného predstavuje neprimeraný zásah do
princípu prezumpcie neviny a nestrannosti súdu, nakoľko žalovaný 1. nebol v tejto súvislosti z ničoho
obvinený a ani z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani jeho príloh to nevyplýva.
Trestné oznámenie žalobkyne zo dňa 01.06.2024 a zo dňa 04.06.2024 nesmeruje na žalovaného 1. a

uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania
Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 05.06.2024 o začatí trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného
zločinu podvodu vo svojom výroku nijak nespomína žalovaného 1. resp. jeho konateľa ale smeruje na
dvoch „neznámych páchateľov“.
5.5. Žalobkyňa vedela čo podpisuje, s kým to podpisuje a aké dôsledky sú s tým spojené, čo vyplýva aj z

tej skutočnosti, že podpísané kúpne zmluvy boli podpísané za prítomnosti notára a podpis bol notárom
osvedčený. Ak by skutočne v tom čase bola žalobkyňa pod kvalifikovaným fyzickým či psychickým
nátlakom,takajsamotnýnotárbynesmelosvedčiťpodpisžalobkynečovyplývaz§36ods.1Notárskeho
poriadku.5.6. Žalovaný 1. tiež poukázal na skutočnosť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
jeho príloh nevyplýva, že by žalobkyňa trpela nejakou duševnou alebo inou poruchou, ktoré by znižovali
jej rozpoznávaciu schopnosť, či nejak ovplyvňovali jej vedomie resp. vôľovú zložku. Taktiež žalobkyni

nebolo nijak zabránené (z obsahu návrhu ani z jeho príloh to nevyplýva) aby si svoje vnútorné pohnútky
a úsudky vo vzťahu k samotnej realizácii kúpnych zmlúv nemohla objektívne overiť.
5.7. Skutočnosť že tretia osoba (vzťah alebo súvis tejto tretej osoby so žalovaným 1. nebol opísaný
či akokoľvek preukázaný/osvedčený), ktorej žalobkyňa udelila plnú moc, následne zneužila oprávnenie
nakladať s finančnými prostriedkami na účte žalobkyne, nemá vecný súvis s ne/platnosťou samotných

namietaných kúpnych zmlúv ale zakladá samostatné podozrenie o možnej sprenevere tejto tretej osoby
vo vzťahu k peňažným prostriedkom žalobkyne uložených v banke na jej účte.
5.8. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie, bez akéhokoľvek zrozumiteľného a presvedčivého
vysvetlenia, prevzal za „osvedčené“, ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne o tom, že nepoznala
žalovaného 1. resp. jeho konateľa v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.02.2022, čím mal súd
za osvedčené protiprávne konanie žalovaného 1.. Podľa názoru žalovaného 1. z predložených listín

vyplýva opak, nakoľko z čl. II, bod 2.2 Dohody o započítaní pohľadávok uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným 1. zo dňa 06.03.2024 (pravosť podpisu žalobkyne osvedčil notár a každú stranu tejto dohody
osobitne parafovala žalobkyňa) vyplýva vedomosť žalobkyne o zmluve o pôžičke zo dňa 20.02.2022
a teda poznanie žalovaného 1. resp. jeho konateľa k tomuto dátumu. Takéto jednostranné prevzatie
neosvedčených skutočností súdom prvej inštancie (predložené dôkazy preukazujú/osvedčujú presný

opak)zakladáporušeniezákladnéhoprávanarovnosťstránsporuvprospechžalobkyneavneprospech
žalovaného 1., prípade inú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého
uznesenia.
5.9. K údajne „neštandardne“ rýchlym prevodom nehnuteľností žalovaný 1. uviedol, že nerozumie
v čom má ísť o „neštandardné“, keď nikdy nedeklaroval vôľu predmetné nehnuteľnosti užívať či v

nich bývať, ale predať ich s výnosom, čo vyplýva aj zo samotných príloh predložených žalobkyňou.
Rovnako, za celkom legitímne a logické považuje žalovaný 1. aj to, že mal záujem nájsť kupujúceho
k predaju nehnuteľností už vo vlastníctve žalovaného 4., nakoľko si s ním v kúpnej zmluve dohodol
právo spätnej kúpy (žalovaný 1. nebol spokojný s výškou kúpnej ceny, za ktorú tieto nehnuteľnosti
predal žalovanému 4., nakoľko nevedel v rozhodnom čase nájsť lepšieho kupujúceho ako žalovaného

4., pričom predmetné nehnuteľnosti boli/sú v zlom technickom stave vyžadujúcich si nemalé finančné
náklady na ich opravu a údržbu, čo umocňuje záujem žalovaného 1. nehnuteľnosti čím skôr predať
za účelom minimalizácie nákladov na opravu a údržbu, čo nemá žiaden súvis s nejakým údajným
protiprávnym konaním smerujúceho voči žalobkyni).

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 2. proti výroku II. a VI. z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že vo výroku II. a výroku VI. voči žalovanému 2. neodkladné opatrenie zamietne a
žalovanému 2. prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj konania pred súdom prvej inštancie
v celom rozsahu.

6.1. Žalovaný 2. namieta tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
s tým, že nikdy osobne žalobkyňu nekontaktoval, pričom poukazuje aj na listinný dôkaz založený
žalobkyňou a to Zápisnicu o trestnom oznámení Č.:H.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 01.06.2024 na ORPZ
BA II vrátane jej výsluchu, kde žalobkyňa žalovaného 2. nespomína ani len okrajovo. Žalobkyňa podala

trestné oznámenie na osoby pod menom E. F. T. F. L., ktorí ju mali podvodným spôsobom pripraviť
o zdedený majetok, že tieto osoby mali tlačiť na žalobkyňu k predaju nehnuteľnosti žalovanému 2.,
pričom neuvádza jeho meno. Žalobkyňa uviedla kúpnu cenu titulom kúpnej zmluvy 220.000,- Eur, pričom
kúpna cena podľa čl. V ods. 5.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2024 bola určená sumou 170.000,- Eur
a bola stanovená dohodou zmluvných strán . Žalovaný 2. uhradil kúpnu cenu dňa 18.04.2024 na účet

žalobkyne uvedený v záhlaví Kúpnej zmluvy po splnení podmienky podľa čl. V ods. 5.4 Kúpnej zmluvy,
a to predložení originálu LV č. XXXX pre danú nehnuteľnosť a uvoľnenia kúpnej ceny.
6.2. Žalovaný 2. uviedol, že bol nakontaktovaný na žalobkyňu v krátkom časovom období pred
uzatvorením kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku II. napadnutého uznesenia, a to J.
Š., ktorému predmetnú nehnuteľnosť a kontakt na žalobkyňu sprostredkoval A. B. za účelom relatívne

výhodnej kúpy za účelom prípadného zhodnotenia a následného predaja. Žalovaný 2. uzatvoril so
žalobkyňou následne 07.05.2024 (datovanú dňom 19.04.2024 ) Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na
nehnuteľnosti uvedené vo výroku II. napadnutého uznesenia a to na výslovný pokyn žalobkyne, kde
budúca kúpna cena bola stanovená na sumu 185.300,- Eur a lehota na uzatvorenie kúpnej zmluvy bolastanovená do 19.07.2024 ( článok I. ods. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ). V tejto budúcej kúpnej
cene bolo zakalkulkované zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaným 2. a to odvoz stavebného odpadu,
vyčistenie stavby a prislúchajúcich pozemkov.

6.3. Žalovaný 2. uviedol, že žalobkyňa ako aj žalovaný 2. podľa čl. I. ods. 2 budúcej kúpnej zmluvy, mali
možnosť vyzvať druhú stranu na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy v lehote do 19.07.2024. Tým, že
dňa 19.07.2024 bolo žalovanému 2. doručené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, objektívne
túto lehotu nemohol využiť.
6.4. Žalovaný 2. taktiež uviedol, že na výslovnú žiadosť žalobkyne bolo v Zmluve o budúcej kúpnej

zmluvedojednanéustanoveniečl.Iods.7„...Zmluvnéstranysadohodli,žekúpnuzmluvuzakupujúceho
stranu môže okrem budúceho kupujúceho uzavrieť aj osoba, ktorú si určí budúci kupujúci. ...“. Žalobkyňa
odôvodňovala predaj nehnuteľnosti žalovanému 2. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2024 naliehavou
potrebou zadováženia finančných prostriedkov na krátkodobé obdobie.
6.5. Žalovaný 2. namieta, že napadnuté uznesenie je výrazným zásahom do jeho vlastníckeho práva,
ktoré požíva ochranu podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pričom vlastnícke právo žalovaného 2. k

nehnuteľnostiam citovaných vo výroku II. napadnutého uznesenia, vzniklo na základe slobodne a vážne
prejavenej vôle žalobkyne podľa čl. XI. ods. 1.3. Kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2024. Predmetný právny
úkonjeabsolútneplatnýmprávnymúkonompodľa§37a39Občianskehozákonníka,vžiadnomprípade
svojim obsahom neobchádza zákon, ani mu neodporuje a ani sa neprieči dobrým mravom. V závere
žalovaný 2. poukázal na zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ t.j.

zmluvy sa majú dodržiavať, ktorá je úzko naviazaná na zásady súkromného práva a to zásadu zmluvnej
slobody a autonómie vôle v kontexte k námietkam žalobkyne prezentovaných v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré neboli relevatným spôsobom zo strany žalobkyne preukázané.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 3. v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b), d), f), h) CSP a navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 3. zamietne a
žalovanému 3. prizná voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7.1. Žalovaný 3. namieta, že súd prvej inštancie sa s otázkou opodstatnenosti resp. potreby nariadenia

neodkladného opatrenia voči žalovanému 3. žiadnym spôsobom nevysporiadal a s touto otázkou sa
nevysporiadala ani žalobkyňa, pričom ani potencionálny úmysel žalovaného 3. previesť vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti na inú, tretiu osobu, nebol v konaní nijako preukázaný. Súd prvej inštancie
tak dospel na základe jednostranne predložených dôkazov žalobkyňou, k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

7.2. Žalovaný 3. namieta, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú základné úvahy súdu
prvej inštancie, pre ktoré dospel k záveru o tom, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Taký
postup súdu, keď uvedie v odôvodnení iba všeobecnú formuláciu bez toho, aby ju následne dôsledne
uplatnil na konkrétny skutkový stav a tým odôvodnil prečo túto podmienku považuje za splnenú,

treba posúdiť ako arbitrárny. Žalovaný 3. citoval článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
dospel k názoru, že obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného 3. v podobe nariadenia neodkladného
opatrenia napadnutým rozhodnutím, predstavuje imanentný zásah do jedného zo základných práv
garantovaných ústavou SR. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, keď citoval
z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/1/2017 zo dňa 09.02.2017 „... Zásah do práv

predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému
porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná
ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. ...“. A
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/25/2016 zo dňa 25.04.2016 „... V konaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) musia byť rešpektované minimálne

požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu
ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) musí
mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom
a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené. ...“. Z uvedeného
vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil splnenie podmienok (princíp opodstatnenosti)

a (princíp proporcionality), čím nerešpektuje požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia a zakladá
tak vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
7.3. Žalovaný 3. namieta, že mu nebol spolu s napadnutým uznesením o nariadení neodkladného
opatrenia doručený aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetný návrh doručil súd prvejinštancie žalovanému 3. in concreto dňa 29.07.2024 (až po oznámení o prevzatí právneho zastúpenia a
elektronickejžiadostiprávnehozástupcužalovaného3.),spolusprílohami,dvadnipreduplynutímlehoty
na podanie odvolania podľa § 362 ods. 1 CSP. Takéto konanie súdu prvej inštancie možno považovať

za závažné porušenie procesných práv žalovaného 3., keďže mu de facto bola skrátená lehota na to,
aby sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolaní vyjadril, čo predstavuje porušenie
práva na spravodlivý súdny proces v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, a to najmä práva na
rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania.
7.4. Žalovaný 3. poukázal na princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, ktorý je súd povinný v rámci

rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikovať vo vzťahu k iným právnym
inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť navrhovateľovi poskytnutá účinná právna ochrana.
Takýmto inštitútom je zápis poznámky do katastra nehnuteľností o začatí súdneho konania (ak bude
podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, prednosť pred nariadením neodkladného
opatrenia bude mať právna ochrana prostredníctvom zápisu poznámky o začatí súdneho konania
v katastri nehnuteľností). Ak je možné dosiahnuť sledovaný účel zápisom poznámky do katastra

nehnuteľností súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (Števček, M. a kol. Civilné
právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. Praha : C. H. Beck. 2022, s. XXX).
Žalovaný 3. je názoru, že na zabezpečenie účinnej právnej ochrany navrhovateľových nárokov je
dostačujúca a aj vhodná aplikácia iných právnych inštitútov, akým je zápis poznámky do katastra
nehnuteľností o začatí súdneho konania, v prípade podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, resp. trestného stíhania, ktorá už bola na predmetných LV č. XXXX, k.ú. Z. vyznačená v
znení: „Poznamenáva sa trestné stíhanie pod Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX, na byt č.XX/X.X.., vchod X. XX,
podľa X.-XXX/XXXX“ a pre LV č. XXXX, k.ú. Z. v znení: „Poznamenáva sa trestné stíhanie pod Č.: A.-
XXX/X-V.-B.-XXXX, na pozemok C. A. parc.č. XXXXX/X v podiele 2008/100000, podľa X.-XXX/XXXX“.
Napadnuté uznesenie tak vychádza z jednostranného a neobjektívneho hodnotenia dôkazov a opiera

sa o názory, ktoré sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a platnými právnymi normami.
7.5. Žalovaný 3. namieta, že napadnuté uznesenie zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalovaného
3., nakoľko do okamihu doručenia napadnutého uznesenia disponoval s predmetnou nehnuteľnosťou
ako s vlastnou, uplatňujúc triádu vlastníckych oprávnení. V tejto súvislosti uviedol, že nadobudol
predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, že ich nadobúda od vlastníka, pričom oprávnené osoby,

konajúce v mene a na účet žalovaného 3., nikdy neprišli do osobného kontaktu so žalobkyňou, a sama
žalobkyňa ich tiež nikdy nekontaktovala či už osobne, písomne, elektronicky. Predmetnú nehnuteľnosť
(za účelom kúpy) našiel žalovaný 3. prostredníctvom webového portálu: O.:/..Z..sk. Kontaktnou osobou
bolT.Ž..Kúpnuzmluvuvypracovalaadvokátskakancelária,notárosvedčilpravosťpodpisov,časťkúpnej
ceny bola zložená do notárskej úschovy a tak oprávnené soby žalovaného 3. nemali žiadne podozrenie,

že by mohlo ísť o potencionálneho nevlastníka, najmä keď dostali k nahliadnutiu aj LV použiteľný na
právne úkony. Oprávnené osoby preto nemali akýkoľvek dôvod spochybniť vlastnícke právo žalovaného
1., ktoré bolo na žalovaného 3. prevedené Kúpnou zmluvou zo dňa 12.03. 2024, v zmysle ktorej riadne
a včas uhradili kúpnu cenu (časť z nej bola v notárskej úschove) a obdržali rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, katastrálny odbor č. vkladu V. XXXX/XXXX zo dňa 15.03. 2024, na základne ktorého

predmetná kúpna zmluva nadobudla vecno-právne účinky. Následne žalovaný 3. uskutočnil zásadnú
rekonštrukciu bytu, keďže byt bol v pôvodnom stave. Rekonštrukčné práce dosiahli výšku cca. 30.000,-
Eur. Žalovaný 3. má za to, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, že ich nadobúda od
vlastníka, čo má zásadný vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 4. voči výrokom IV. a VI. v časti v ktorej bola
žalobkyni priznaná náhrada trov konania voči žalovanému 4., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f), h) CSP a navrhol aby odvolací súd zrušil výrok IV. a VI. v napadnutej časti neodkladného opatrenia
nariadeného súdom prvej inštancie a priznal žalovanému 4. náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 100 %.

8.1. Žalovaný 4. a priori namieta, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, že bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že tu je existencia obavy,
že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a vydaným neodkladným
opatrením neprimerane tvrdo zasiahol do ústavou garantovaného práva žalovaného 4. vlastniť majetok

ktorýnadobudolnazákladeriadneuzavretejkúpnejzmluvyauhradenejkúpnejceny.Žalobkyňavnávrhu
ani v priložených dôkazných prostriedkoch nijako nepreukázala, že jej vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy
nebola vážna, slobodná a že právny úkon bol robený pod nátlakom.8.2. Žalovaný 4. je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa od svojho vzniku v rámci svojej podnikateľskej
činnosti zaoberá investíciami do nehnuteľností, ktoré nakupuje a následne predáva. Žalovaný 4. uzavrel
so žalobkyňou dňa 15.04.2024 Zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

s právom spätnej kúpy (ďalej ako „Zmluva“), ktorej predmetom bol odplatný prevod nehnuteľností
nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíX.B.,evidovanýchnaLVč.XXXX,vedenomOkresnýmúradom
Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava D., obec Bratislava - X. B., katastrálne územie
X. B.:
a) pozemok, parcela registra „.“ s parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 912 m2 (v

texte aj ako „pozemok“),
b) stavba so súpisným číslom XXXXX, druh stavby: iná budova, postavená na parcele č. XXXX (v texte
aj ako „stavba“). Ďalej pozemok a stavba už len ako „nehnuteľnosti“.
Následne bol medzi žalobkyňou a žalovaným 4. uzavretý dňa 24.04.2024 Dodatok k Zmluve, z iniciatívy
žalobkyne z dôvodu zmeny účtu, na ktorý mala byť poukázaná časť kúpnej ceny (ďalej ako „Dodatok“).
Žalobkyňa výslovne v Dodatku uviedla, že je vlastníčkou predmetného účtu. Pred uzatvorením Zmluvy

žalovaný 4. nepoznal žalobkyňu ani T. Ž., ktorý je konateľom žalovaného 1.. Nehnuteľnosť bola
žalovanému 4. ponúknutá P. O. (advokát T. Ž.). P. O. uviedol, že o možnosti kúpy sa dozvedel od
svojho klienta T. Ž., ktorý vie predaj sprostredkovať. Žalovaný 4. predaj komunikoval s P. O., ktorý
mu zaslal koncept zmluvy a poskytol všetky informácie ohľadom nehnuteľností. Žalovanému 4. bola
ponúknutá kúpna cena vo výške 200.000,- Eur. Žalovaný 4. sa T. Ž. prvýkrát stretol pri osobnej obhliadke

nehnuteľností, kde sa predstavil ako osoba, ktorá sprostredkúva predaj pre žalobkyňu (uvedenú
skutočnosťdeklarujesamotnáZmluva,podľaktorejčasťkúpnejcenybolapoukázanážalovanému1.ako
sprostredkovateľovi). Kúpna cena navrhnutá žalobkyňou, resp. jej sprostredkovateľom, zohľadňovala
stav predmetu kúpy (značné opotrebenie a neporiadok), ako aj to, že bude vyplatená žalovaným 4. (bez
úveru). Žalobkyňa podpísala Zmluvu pred notárom tak, že podpísala každú stranu Zmluvy. Uvedený

postup nie je typický a bol robený na žiadosť žalobkyne. Po podpise Zmluvy žalovaný 4. poukázal
žalobkynikúpnucenuvzmysledojednanejZmluvy.Žalovaný4.sichceloveriť,žeúčetQ.patrížalobkyni,
preto sa dohodli, že žalobkyňa pošle na účet žalovaného 4. Q. sumu vo výške 0,10 Eur, aby žalovaný 4.
vo výpise transakcie videl, že majiteľom účtu je skutočne žalobkyňa. Z výpovede žalobkyne v trestnom
konaní vyplýva, že nejde o účet ku ktorému mali dispozičné právo iné osoby a s účtom vedeným

vo Všeobecnej úverovej banke disponovala žalobkyňa. Žalovaný 4. s poukazom na uvedený postup
podpisovania Zmluvy a Dodatku, ako aj proces overovania majiteľa účtu za priamej účasti žalobkyne,
má zato, že takéto konanie diskvalifikuje akékoľvek tvrdenia žalobkyne o nedostatku vôle pri uzatváraní
záväzkových vzťahov. Žalovaný 4. tiež uviedol, že T. Ž., ako konateľ sprostredkovateľa, mu uviedol, že o
nehnuteľnosti nie je záujem a žalobkyňa ich chce predať, avšak pre prípad, ak by sa objavil výhodnejší

záujemca o kúpu, žalobkyňa si Zmluve vymedzuje ustanovenia o práve spätnej kúpy do troch mesiacov
odo dňa uzatvorenia Zmluvy. Z uvedeného dôvodu pravdepodobne bol zverejnený inzerát na predaj
nehnuteľností, ktorého zadávateľom a kontaktnou osobou nebol žalovaný 4. a o inzercii nemal žiadnu
vedomosť. V tejto súvislosti žalobkyňa nijako nepreukázala, že zadávateľom inzerátu bol žalovaný 4..
Bol to Andrej Živica, ktorý sa prostredníctvom Jakuba Horvátha obrátil na žalovaného 4. s tým, že má

záujemcu, ktorý by chcel kúpiť nehnuteľnosti, a to spoločnosť KODRETA s. r. o., IČO: 35 825 880, a
že za odplatu sprostredkuje predaj a zabezpečí vypracovanie zmluvnej dokumentácie. Táto spoločnosť
mala záujem o kúpu nehnuteľností za kúpnu cenu 360.000,- Eur (cena za pozemok 359.900, - Eur, cena
za stavbu 100,- Eur). Uvedená kúpna cena bola síce značne nadhodnotená, ale pre žalovaného 4. to bol
investične zaujímavý predaj, a tak s predajom súhlasil. T. Ž. prostredníctvom Jakuba Horvátha predložil

žalovanému 4. koncepty zmlúv, avšak k uzavretiu zmlúv nedošlo, aj s ohľadom na dojednané právo
spätnej kúpy. Žalovaný 4. nehnuteľnosti neinzeroval a spoločnosť KODRETA s. r. o., zrejme reagovala
na inzerát, ktorý bol zverejnený T. Ž. bez vedomia žalovaného 4., a uviedol v ňom aj kúpnu cenu, ktorá
bola značne nadhodnotená. Z komunikácie predloženej žalobkyňou je na
zamyslenie, či spoločnosť KODRETA s. r. o. mala reálny záujem o kúpu nehnuteľností, alebo cieľom bolo

len vytvoriť predpoklady pre podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Naďalej však žalovaný
4. je názoru, že následná kúpna cena nemá žiaden vplyv na platnosť Zmluvy, keďže kúpna cena na
základe Zmluvy bola riadne uhradená a žalovaný 4. sa stal vlastníkom nehnuteľností. Skutočnosť že sa
objavila ponuka za vyššiu cenu, je bežným prejavom trhového mechanizmu.
8.3. Žalovaný 4. má za to, že z tvrdení žalobkyne nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktorých dôsledkom by

mala byť neplatnosť Zmluvy. Skutočnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako
aj v dôkazných prostriedkoch, nijako nespochybňujú vážnosť a slobodu vôle žalobkyne pri uzatváraní
Zmluvy a Dodatku. Žalovaný 4. riadne uzavrel Zmluvu a zaplatil kúpnu cenu zohľadňujúcu stav
nehnuteľností a skutočnosť okamžitej platby na účet žalobkyne. Žalovaný 4. si nechal vyhotoviť odhadkúpnej ceny formou Znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval znalec Ing. Ľuboš Tuchyňa,
ktorý pozemok ohodnotil na sumu 213.000, - Eur a budovu, ktorá bola označená za stavbu v zlom
technickom stave s nulovou hodnotu, určenú na sanáciu. Po úhrade kúpnej ceny, teda to čo sa následne

dialo s prijatou platbou, žalovaný 4. nemohol nijako ovplyvniť a akékoľvek tvrdené protiprávne konania
voči žalobkyni boli vykonané tretími osobami bez vedomia žalovaného 4..
8.4. Žalovaný 4. uviedol, že žalobkyňa v svojom podaní nedokázala spochybniť platnosť Zmluvy a
nepredložila žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by do budúcna prezumovali jej úspech v spore o
určenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,resp.neplatnosťZmluvy.Kúpnacenabolapreukázateľne

uhradená na účet žalobkyne, a čo sa následne dialo s kúpnou cenou, kto disponoval účtom žalobkyne,
nemal žalovaný 4. žiadnu vedomosť, preto všetky následné kroky nemôžu ísť na ťarchu žalovaného 4..
Žalovaný 4. nemá vedomosť o žiadnych protiprávnych konaniach voči žalobkyni a v konečnom dôsledku
sa žalovaného 4. nijako nedotýka podané trestné oznámenie žalobkyňou, kde žalovaného 4. vôbec
nespomína. Vydané neodkladné opatrenie zasahuje do jeho základného práva vlastniť majetok (a to
bez akýchkoľvek preukázateľných dôvodov) a spôsobuje žalovanému 4. škodu.

8.5. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jej slobodu
a vážnosť vôle pri samotnom uzatváraní Zmluvy a Dodatku. Všetky okolnosti uvedené žalobkyňou v
návrhu, ako dispozícia účtami žalobkyne, nátlak tretích osôb, údajne fiktívne zmluvy, nemajú nijaký súvis
so žalovaným 4. a jeho zmluvnými vzťahmi so žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa prijala kúpnu cenu na svoj
účet a tá jej bola napr. následne odcudzená, resp. nemohla ňou disponovať z dôvodu protiprávneho

konania tretích osôb, nesmeruje k prijatiu záveru o jej neplatnosti, keďže žalovaný 4. nie je osobou,
ktorá má alebo mala dosah na účet žalobkyne a žalovaný 4. nepoznal a nepozná žiadne osoby, ktoré
tak údajne konali.
8.6. Princípom neodkladného opatrenia je, aby boli neodkladne upravené pomery strán sporu a aby
nebolo zmarené uspokojenie v prípadnom úspechu v spore. Žalovaný 4. má za to, že nie je naplnený

tento aspekt neodkladného opatrenia, keďže žalobkyni bola uhradená celá kúpna cena (jej výška nemá
vplyv na platnosť/neplatnosť právneho úkonu) a prípadný úspech žalobkyne v spore vo veci samej by
znamenal, povinnosť žalobkyne kúpnu cenu vrátiť žalovanému 4., ktorý by sa vrátenia kúpnej ceny
mohol domáhať aj súdnou cestou.
Súd pri vydaní neodkladného opatrenia zasahuje do základného práva vlastniť majetok a nakladanie

s ním, preto pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej
je navrhovateľ povinný hodnoverne osvedčiť svoje tvrdenia. Táto sprísnená požiadavka vychádza z
premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak
z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a
hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

Preto súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je presvedčivý a
či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v
konkrétnom prípade dôvodné.

9. Žalobkyňa sa následne vyjadrila k odvolaniam žalovaných 1., 2., 3., 4. podaním zo dňa 06.11.2024

(č.l. 230) s tým, že odvolania žalovaných sú nedôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je zákonné a správne. Prevažná časť argumentácie žalovaných je pre posúdenie zákonnosti
napadnutého uznesenia bezvýznamná. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia potvrdzuje aj
ďalšie dokazovanie, ktoré bolo vykonané v prebiehajúcom trestnom konaní po nariadení neodkladného
opatrenia.

10. K odvolaniu žalovaného 1., že napadnuté uznesenie je „nepresvedčivo odôvodnené“, dôsledkom
čoho bolo porušené základné právo na spravodlivé súdne konanie, žalobkyňa uviedla, že súd prvej
inštancie výstižne zdôvodnil naplnenie každej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia -
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súd odôvodnil najmä dôvodnou obavou, že žalobkyňa sa stala

obeťou trestného činu podvodu a faktom, že jeden zo žalovaných sa pokúsil previesť nadobudnutú
nehnuteľnosť na ďalšiu osobu (odsek 28. napadnutého uznesenia), - existenciu a dôvodnosť nároku
žalobkyne vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil existenciou právneho vzťahu medzi stranami
v dôsledku prevodov nehnuteľností žalobkyne a v spojení s konkrétnymi skutkovými okolnosťami,
ktoré osvedčujú pravdepodobnosť tohto nároku (odseky 28., 29., 31., 32. napadnutého uznesenia), -

primeranosť neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaným naďalej ostáva
možnosť výkonu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam (odsek 32. napadnutého uznesenia),
- nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením bola vylúčená z povahy veci.10.1. K námietke žalovaného 1., že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrení má údajne vyplývať,
že žalobkyňa mala „osvedčenú a nepochybnú vôľu“ predať jej nehnuteľnosti a za ich predaj získať
peniaze, žalobkyňa uviedla, žalovaný 1. vyjadrenia žalobkyne z jej trestného oznámenia účelovo vytrhol

z kontextu. Žalobkyňa síce prejavila vôľu predať svoje nehnuteľnosti, no táto vôľa nebola slobodná, čo
osvedčila dôkazmi priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10.2. K tvrdeniu žalovaného 1., že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje akákoľvek
osvedčená skutočnosť o tom, že žalobkyňa pri prevode dotknutých nehnuteľností konala pod nátlakom
tretích osôb a v návrhu nebola uvedená ani jedna bezprávna vyhrážka, ktorú mali podozrivé osoby

adresovať žalobkyni, žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1. zrejme prehliadol niektoré časti návrhu, najmä
bod 3.3, kde žalobkyňa popisuje konkrétne konania, ktoré predstavujú bezprávne vyhrážky (hrozby
exekúciami a dlhmi, hrozby, že žalobkyňa príde o svoje dedičstvo, emočný tlak).
10.3. K námietke žalovaného 1., že žalobkyňa vedela „čo a s kým podpisuje a aké dôsledky sú s tým
spojené, keďže zmluvy boli podpísané u notára“, žalobkyňa uviedla, že pravosť podpisov žalobkyne bola
notársky osvedčená nevyvracia, že žalobkyňa konala pod vplyvom psychického donútenia. Notár pred

podpisom zmluvy neoveruje (ne)existenciu skutočnej vôle osoby, ktorej pravosť podpisu osvedčuje.
10.4. K námietke žalovaného 1., že súd prvej inštancie prevzal tvrdenie žalobkyne, že v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke v roku 2022 nepoznala T. Ž. (konateľ a spoločník žalovaného 1.) žalobkyňa uviedla,
že nie je jej povinnosťou preukazovať negatívne skutkové tvrdenie. Naopak, ak chcel žalovaný 1. toto
tvrdenie žalobkyne poprieť, mal preukázať opak.

10.5. K tvrdeniu žalovaného 1., že považuje za „legitímne a logické“, že mal záujem predať nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalovaného 4. (nehnuteľnosť, ktorú kúpil od žalobkyne a obratom predal žalovanému 4.)
s odôvodnením, že si so žalovaným 4. dohodol právo spätnej kúpy, žalobkyňa uviedla, že takáto obrana
žalovaného 1. je nelogická a účelová. Účelom práva spätnej kúpy je možnosť požiadať do určitej doby
kupujúceho, aby mu vrátil späť predanú vec, ak vráti kúpnu cenu, za ktorú vec pôvodne predal a nie

inzerovať už predanú nehnuteľnosť, ktorú nemá vo vlastníctve a pokúšať sa ju predať bez vedomia jej
vlastníka (z vyjadrenia žalovaného 4. vyplýva, že o žiadnej inzercii nevedel a nedal na ňu súhlas).

11. K odvolaniu žalovaného 2., žalobkyňa uviedla, že jeho argumentácia nespochybňuje zákonnosť
a správnosť napadnutého uznesenia. Žalovaný 2. len opisuje vlastné vnímanie niektorých skutkových

okolností a poukazuje na obsah zmluvy so žalobkyňou, čo nevyvracia tvrdenia žalobkyne, že prevody
nehnuteľností boli dôsledkom psychického donútenia vyvolaného bezprávnymi vyhrážkami a ani
tvrdenie o absolútnej neplatnosti zmluvy uzavretej so žalovaným 2..
11.1.Ktvrdeniužalovaného2.,žežalobkyňu„nikdyosobnenekontaktovalaženaňubolnakontaktovaný
vkrátkomčasovomobdobípreduzatvorenímkúpnejzmluvy“,žalobkyňauviedla,žeuvedenénevylučuje,

že žalobkyňa pri uzavretí zmluvy konala pod vplyvom psychického donútenia (na ktorom sa žalovaný
2. ani nemusel podieľať).
11.2. K tvrdeniu žalovaného 2., že zmluva so žalobkyňou je „absolútne platný právny úkon“, žalobkyňa
uviedla, že predložené dôkazy a dosiaľ vykonané dokazovanie v trestnom konaní, preukazujú presný
opak.

12. K námietke žalovaného 3., ktorý namieta, že súd prvej inštancie zdôvodnil potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia snahou žalovaného 4. previesť nehnuteľnosti pôvodne patriace žalobkyni na
tretiu osobu, pričom táto aktivita sa žalovaného 3. netýka, žalobkyňa uviedla, že žalovaný 3. zrejme
prehliadol, že súd prvej inštancie oprel dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia najmä o dôvodnú

obavu, že žalobkyňa sa stala obeťou trestného činu podvodu a o svoje nehnuteľnosti prišla podvodným
konaním (odsek 28. napadnutého uznesenia).
12.1. K námietke, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol žalovanému 3. doručený spolu
s uznesením ale až neskôr, žalobkyňa uviedla, že napriek tomu, bol doručený v lehote na podanie
odvolania. To, že žalovaný 3. podal proti uzneseniu pomerne rozsiahle odvolanie svedčí o tom, že

uvedený postup súdu nemal na žalovaného 3. žiaden negatívny dopad. Žalobkyňa v tejto súvislosti
poukázalaajnarozhodovaciupraxsúdov,podľaktorej,nedoručenienávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia spolu s uznesením o jeho nariadení automaticky nezakladá dôvod na zrušenie takéhoto
rozhodnutia a bez ďalšieho nie je porušením práva na spravodlivý proces (napr. uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Co/260/2018 zo dňa 12.12.2018, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 9Co/52/2019 zo dňa 15.04.2019, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/143/2010 zo dňa 26.10.2010).
12.2. K tvrdeniu žalovaného 3., že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s primeranosťou
nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a tým založil
nepreskúmateľnosť uznesenia, žalobkyňa poukázala na už svoju vyššie uvedenú argumentáciu, že súdv napadnutom uznesení výstižne zdôvodnil naplnenie každej z podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, vrátane jeho primeranosti, a ak existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa bola o svoj
majetok pripravená trestnou činnosťou, je nanajvýš primerané zabrániť žalovaným v ďalšom nakladaní

s dotknutými nehnuteľnosťami a neposkytovať ochranu ich vysoko spornému vlastníctvu.
12.3. K námietke žalovaného 3., že účel neodkladného opatrenia je možné naplniť aj poznámkou
o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorú by bolo možné v katastri nehnuteľností vyznačiť na základe
podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva či o určenie, že právny úkon je neplatný, žalobkyňa
uviedla, že takáto poznámka nemá obmedzujúcu povahu a nezabráni ďalšiemu nakladaniu so

sporne nadobudnutými nehnuteľnosťami. Obmedzujúcu povahu nemajú ani poznámky o prebiehajúcich
trestných konaniach. Odhliadnuc od uvedeného, medzi stranami zatiaľ neprebieha žiadne konanie o
určenie vlastníckeho práva alebo o určenie neplatnosti právneho úkonu.
12.4. K námietke žalovaného 3., keď poukazuje na svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí nehnuteľnosti
od žalobkyne a odôvodňovať výnimku zo zásady „nemo plus iuris“, žalobkyňa poukázala na aktuálnu
rozhodovaciu prax, ktorá takúto možnosť vylučuje a to uznesenie NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa

27.04.2021.

13. K tvrdeniu žalovaného 4., že prítomnosť notára pri podpise kúpnej zmluvy „vylučuje“, že by
zmluva mohla byť podpísaná pod nátlakom a bez slobodnej vôle žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že
notárske osvedčenie pravosti podpisu nevyvracia, že žalobkyňa konala pri uzavretí zmluvy pod vplyvom

psychického donútenia. Notár pred podpisom zmluvy neoveruje (ne)existenciu skutočnej vôle osoby,
ktorej pravosť podpisu osvedčuje.
13.1. K tvrdeniu žalovaného 4., ktorý opakovane poukazuje, že sprostredkovateľom kúpy nehnuteľností
mal byť T. Ž., ktorý mal celý prevod de facto zabezpečovať, žalobkyňa uviedla, že tieto skutočnosti
sú pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia bezvýznamné (rovnako ako ďalšie

tvrdenia o priebehu realizácie prevodu dotknutej nehnuteľnosti), a len potvrdzujú dôvodnosť podozrenia,
že žalobkyňa sa stala obeťou trestného činu.
13.2. K námietke žalovaného 4., že „dojednaná výška kúpnej ceny nehnuteľnosti nemôže spôsobiť
neplatnosť kúpnej zmluvy a dodatku“, žalobkyňa uviedla, že aj táto námietka je bezvýznamná, pričom
žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neopiera o absolútnu neplatnosť zmlúv o

„neadekvátnu kúpnu cenu“.
13.3. K tvrdeniu žalovaného 4., že „ak mala žalobkyňa pocit, že zmluvu podpísala pod nátlakom, mala
možnosť od nej odstúpiť“, žalobkyňa uviedla, že chýbajúca slobodná vôľa zmluvnej strany pri uzavretí
zmluvy nezakladá právo na odstúpenie od zmluvy ale spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

14. Žalovaní 1., 2., 3., 4. sa každí osobitne vyjadrili k vyjadreniu žalobkyne k podaným odvolaniam a
to v odvolacej duplike. Žalovaný 1. podaním zo dňa 07.01.2025 (č.l. 297), žalovaný 2. podaním zo
dňa 23.12.2024 (č.l. 285), žalovaný 3. podaním zo dňa 26.12.2024 (č.l. 244), žalovaný 4. podaním
zo dňa 07.01.2025 (č.l. 303), ktorí vypichli svoje odvolacie dôvody, pričom žalovaný 1. o.i. poukázal
na prípustnú novotu, keď žalobkyňa do dnešného dňa nedoručila súdu žalobu vo veci samej, čím

nastala neodstrániteľná procesná prekážka, nakoľko logicky nemožno predĺžiť niečo, čo márne uplynulo.
Ustanovenie § 336 ods. 3 CSP jasne ukladá povinnosť súdu zrušiť neodkladné opatrenie potom ako
márne uplynula lehota na podanie žaloby uvedená v neodkladnom opatrení. Jedná sa o absenciu
procesnej podmienky konania ktorú už v danom čase nemožno odstrániť a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Na absenciu procesných podmienok konania

je súd, či už odvolací a/alebo prvoinštančný, povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Týmto žalovaný
1. dáva podnet na zrušenie neodkladného opatrenia a žiada, aby mu súd po zrušení neodkladného
opatrenia priznal plnú náhradu trov konania.

15. Žalobkyňa podaním zo dňa 08.01.2025 (č.l. 309) doplnila informáciu o stave trestného konania s

tým, že doložila uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX Q. zo
dňa 03.12.2024 o vznesení obvinenia za pokračovací zločin podvodu, ktoré bolo vydané v súvislosti s
prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia.

16. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 29.04.2025 (č.l. 340) vyjadrila k odvolacej duplike žalovaných 1., 2.,

3., 4., v ktorom opäť zdôraznila svoju argumentáciu a nedôvodnosť podaných odvolaní.

17. Žalovaný 4. predložil súdu vyjadrenie zo dňa 03.09.2025, v ktorom uviedol aktuálne skutkové
okolnosti týkajúce sa veci samej. K vydanému neodkladnému opatreniu uviedol, že podľa jeho názoruje blokácia nehnuteľnosti ústavne neudržateľná a neprimerane zasahuje do práv žalovaného 4., ktorý
sa ocitol v situácii kedy nedisponuje kúpnou cenou a ani vlastníckymi právami. Aktuálne za stavu,
kedy sa v trestnom konaní preukázalo, že žalovaný 4. nemal žiadnu účasť na konaní tretích osôb

je neudržateľné. Žalobkyňa disponuje trhovou cenou nehnuteľnosti na svojom účte a súd napriek
tomu zaistil majetok žalovaného 4.. Skutočnosť následného odcudzenia týchto prostriedkov tretími
osobami, nemôže byť na ťarchu žalovaného 4.. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zmluva bola uzavretá v
tiesni, má zákonné právo domáhať sa odstúpenia od zmluvy, kedy musí vrátiť kúpnu cenu. Žalovaný
4. vníma postup žalobkyne za účelový, keď sa snaží vyhnúť tomu, aby musela vrátiť kúpnu cenu pri

aplikácii odstúpenia od zmluvy. Blokácia nehnuteľnosti je neudržateľná aj z dôvodu prebiehajúceho
trestného konania, kde je nehnuteľnosť zabezpečená na účel náhrady škody. Ak by bola náhrada
škody priznaná, zaistenie nehnuteľnosti by malo slúžiť na vymoženie priznanej peňažnej náhrady škody
predajom týchto nehnuteľností v exekučnom konaní (postup predpokladaný v § 51 ods. 1 písm. c)
Trestnéhoporiadku).Poškodenýbysivšaksvojnárokvexekučnomkonanínemoholvymôcťzozaistenej
nehnuteľnosti, pretože by tomu bránila existencia nariadeného neodkladného opatrenia (§ 134 ods. 2

Exekučného poriadku). Zaistenie nehnuteľností v civilnom konaní tak znemožňuje, aby bol dosiahnutý
účel zaistenia nároku na náhradu škody podľa § 50 Trestného poriadku. Taktiež zdôraznil, že predaj
zaistenej nehnuteľnosti v exekučnom konaní na uspokojenie nároku na náhradu škody je v zrejmom
rozpore s nárokom poškodeného na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný 4.
tak žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok IV. a VI. v napadnutej časti neodkladného opatrenia nariadeného

súdu prvej inštancie a priznal žalovanému 4. náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalovaných 1., 2.,
3., 4. boli podané vo vzťahu k všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie včas (§ 362 ods. 1
CSP) ako oprávnenými osobami - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolaní (§
379 CSP), dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

24. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovaným 1., 2., 3., 4.. K uvedenému inštitútu je potrebné uviesť, že má
výnimočný charakter, ktoré možno nariadiť len ak medzi stranami nastane taký stav právnych a

faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany.
Neodkladné opatrenie je namieste nariadiť len vtedy, ak za účelom zabránenia reálne hroziacej
konkrétnej ujmy je potrebné bezodkladne, t.j. rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Pri
nariadení neodkladného opatrenia súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie

je ešte náležite zistený, a že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a
povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie, preto úlohou odvolacieho
súdu bolo posúdiť, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovaným 1., 2., 3., 4. neodkladným opatrením dočasný zákaz

nakladať s danými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania žaloby vo veci samej
o určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktorú uložil súd prvej inštancie podať
žalobkyni v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia proti žalovaným 1.,
2., 3., 4..

25. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného
opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu) a napokon posúdiť, či neodkladným opatrením
nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere).

Zákaz disponovať s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať
je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto má svoje ústavné a
zákonné limity. Uvedené v praxi znamená, že žalovanému môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k
veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom, keď aj z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný

vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra
1994 a iné).

26. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv
subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu

sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje princíp
kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný
súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom
procesnom dokazovaní vo veci samej, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (III ÚS 294/2020, I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, I.

ÚS 358/2021). Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní
na súde odvolacom. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí
skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným
neodkladnýmopatrením,pokiaľbudemaťdočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav(princíp
reparibility), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť

pomery je pritom otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Po oboznámení sa s návrhom neodkladného opatrenia a obsahom spisu, odvolací súd zhodne z
názoromsúduprvejinštanciedospelkzáveru,ževdanomprípadesúsplnenépodmienkyprenariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie

(§ 387 ods. 2 CSP), pričom námietky žalovaných 1., 2., 3., 4. nepovažoval za dôvodné. Odvolací
súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre
ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť).
Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne vady, je

objektívne presvedčivé (má schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na
celkom inom výsledku konania).29. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že podvodným konaním
skupiny osôb bola pripravená o zdedený majetok, ktorého ochrany sa domáha predmetným návrhom o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa

bude domáhať určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam ktoré sú predmetom požadovaného neodkladného
opatrenia. Na podporu svojich tvrdení, žalobkyňa o.i. (listiny špecifikované v odseku 4. napadnutého
rozhodnutia) predložila:
- úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície zo dňa 31.05.2024,
- úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície zo dňa 01.06.2024,

- úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície zo dňa 03.06.2024,
- zápisnicu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície o trestnom oznámení pod
Č.: H.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 01.06.2024,
- zápisnicu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície o trestnom oznámení pod
Č.: H.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 04.06.2024,
- uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania

pod Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 05.06.2024 o začatí trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa splnila prvý základný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie skutočností o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, a to práve predloženými listinami, z ktorých vyplýva potreba bezodkladne

upraviť pomery medzi sporovými stranami navrhovaným neodkladným opatrením.

30. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu
žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým osobitne žalovaným 1., 2., 3., 4. zakázal nakladať
s nehnuteľnosťami uvedenými vo výrokoch I. až IV. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel

k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania, bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, by
bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý uložil súd prvej inštancie žalobkyni uplatniť žalobou o určenie
vlastníckeho práva (uvedený vo výroku V. napadnutého rozhodnutia), je zjavne vylúčený. Odvolací
súd v tomto smere dodáva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný,
musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne
oprávnenej strane len dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a
to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani

jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného
opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Uvedené znamená, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní vo veci samej nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Samotná skutočnosť, že žalovaní sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej nedôvodnosti. Posúdenie dôvodnosti nároku bude

predmetom konania vo veci samej, kedy sa bude súd konajúci vo veci podrobne zaoberať argumentáciu
oboch sporových strán ako aj nimi predloženými dôkazmi. V tomto štádiu konania, súd prvej inštancie
správne a dôvodne oprel svoje rozhodnutie o uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor
kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania pod Č.: A.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 05.06.2024 o začatí
trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a)

Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom, z ktorého mal osvedčené, že žalobkyňa sa stala
obeťou trestného činu podvodu tak, ako uviedol v odsekoch 28. až 31. napadnutého rozhodnutia.

31. Otázka potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu spočíva v tom, že
nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol medzi stranami sporu priestor pre konanie,

ktoré by mohlo vytvoriť nezvratný stav, prípadne priestor pre také konanie, ktoré by mohlo viesť
k neodstrániteľným následkom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/1/2017 zo dňa
09.02.2017). Pri skúmaní existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, súd spravidla nariadi
neodkladné opatrenie v takej situácii, kedy strane sporu hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej neoplatí uchádzať sa

o konečnú súdnu ochranu (NS SR sp. zn. 2Cdo/2/2021). Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila inzerát
ohľadom ponuky nehnuteľnosti na predaj (č.l. 30-35) a sms - komunikáciu (č.l. 80-82). Odvolací
súd, v zhode so súdom prvej inštancie dospel k názoru, že predmetným neodkladným opatrením
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti) a zároveňprávne účinky vydaného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaných 1., 2., 3., 4. neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Žalobkyňa dostatočne, podľa názoru
odvolacieho súdu, osvedčila skutočnosť, že v prípade, ak by bola v konaní vo veci samej úspešná,

nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konanie žalovaných, ktoré by vytvorilo buď
nezvratný stav, respektíve by viedlo k ťažko predvídateľným následkom ako aj konečného vymoženia
svojho nároku (žalobkyňa toho času nie je vlastníčkou predmetných zdedených nehnuteľností a ani
nedisponuje finančnými prostriedkami za predaj týchto nehnuteľností). Pri nariadení neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu,

že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Odvolací súd tak dospel k
záveru, že nariadením neodkladného opatrenia je de iure zabezpečené, aby konečné rozhodnutie vo
veci samej mohlo mať reálny význam (NS SR sp. zn. 2Cdo/2/2021).

32. Uloženie zákazu disponovať s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať,
niečoho sa zdržať, je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto

má svoje ústavné a zákonné limity. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo sa musí rešpektovať aj pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, a z tohto dôvodu je potrebné pred
nariadenímneodkladnéhoopatreniavenovaťzvýšenúpozornosť,činariadenímneodkladnéhoopatrenia
nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Odvolací súd sa stotožnil

so súdom prvej inštancie ktorý uviedol, že žalovaným 1., 2., 3., 4. uloženým obmedzením nakladania
s predmetnými nehnuteľnosťami nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu ich vlastníckych práv,
keď naďalej im zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva
(predmet vlastníctva držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky). Tu treba mať na zreteli, že reálne
môžu byť práva jednotlivca obmedzené právami iného subjektu, pričom pri vyhodnocovaní takýchto

zásahov je potrebné sa riadiť zásadou proporcionality. Hoci ochrana vlastníckeho práva je zaručená
Ústavou Slovenskej republiky čl. 20 ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho
práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona. Odvolací súd sa stotožnil so súdom
prvej inštancie, že účel sledovaný žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možný

a relevantný a to bez toho, že by žalovaní 1., 2., 3., 4. boli neprimerane obmedzení vo výkone ich
vlastníckychpráv,keďženehnuteľnostimôžudržať,užívaťabraťznichúžitky.Podľanázoruodvolacieho
súdu je na mieste, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva (ako
uložil súd prvej inštancie v V. výroku napadnutého rozhodnutia), obmedziť žalovaných 1., 2., 3., 4.
ako vlastníkov nehnuteľností špecifikovaných vo výrokoch I. až IV. napadnutého rozhodnutia, pričom

takýmto neodkladným opatrením sa nezaloží stav, ktorý by neumožňoval obnovenie stavu, ktorý bol pred
vydaním neodkladného opatrenia. Nakoľko v prípade, ak bude žaloba v zmysle výroku V. napadnutého
rozhodnutia podaná a po vykonanom dokazovaní bude zamietnutá, neodkladné opatrenie zanikne a
právo dispozície s nehnuteľnosťami na strane žalovaných sa obnoví.

33. Námietku žalovaného 3., že mu nebol spolu s napadnutým uznesením o nariadení neodkladného
opatrenia doručený aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie doručil návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 29.07.2024 až po žiadosti právneho zástupcu žalovaného
3., uvedenú v odseku 7.3. tohto uznesenia, odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetnú.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadenom neodkladnom opatrení bolo

žalovanému3.doručenédňa16.07.2024(č.l. 72),žiadosťprávnehozástupcužalovaného3.odoručenie
návrhu bola súdu doručená dňa 26.07.2024 (č.l. 85), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol doručený právnemu zástupcovi dňa 29.07.2024 (č.l. 119) a odvolanie žalovaného 3. bolo súdu
prvej inštancie doručené dňa 31.07.2024 (č.l. 125). Z uvedeného vyplýva, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol žalovanému 3. doručený v lehote na podanie odvolania voči označenému

uzneseniu súdu prvej inštancie, a žalovaný 3. svoje právo na podanie odvolania riadne a včas využil.
Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa stranám sporu znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v konkrétnom konaní.

34. Námietku žalovaného 3., s poukazom na princíp subsidiarity, že súd mal aplikovať iný právny inštitút
pre poskytnutie právnej ochrany žalobkyne a to zápis poznámky do katastra nehnuteľností o začatí
súdneho konania, uvedená v odseku 7.4. tohto uznesenia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.Odvolací súd v tejto súvislosti apeluje na skutkový stav veci v čase návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný pred začatím konania vo veci samej (pred podaním samotného žalobného
návrhu vo veci samej), čo fakticky vylučuje zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie

vlastníckeho práva na liste vlastníctva a to s odkazom na ustanovenia § 228 ods. 2 CSP a § 38 a § 39
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), keďže v čase návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh vo veci samej
ešte podaný nebol.

35. Námietku žalovaného 1. uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, ako prípustnú novotu, že
žalobkyňa do dnešného dňa nedoručila súdu žalobu vo veci samej, čím nastala neodstrániteľná
procesná prekážka, keď ustanovenie § 336 ods. 3 CSP ukladá povinnosť súdu zrušiť neodkladné
opatrenie potom, ako márne uplynula lehota na podanie žaloby uvedená v neodkladnom opatrení,
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Zuvedenéhovyplýva,ženeodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,aleprávoplatnosťnadobudne
vtedy, ak nie je podané odvolanie. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené

neodkladné opatrenie je prípustné odvolanie, čo žalovaní 1., 2., 3., 4. využili v celom rozsahu, preto
predmetné neodkladné opatrenie nenadobudlo právoplatnosť a o odvolaní rozhoduje odvolací súd.
Nakoľko v štádiu odvolacieho konania napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je právoplatné,
žalobkyňa povinnosť uloženú výrokom V. napadnutého rozhodnutia neporušila (uložená lehota na
podanie žaloby je naviazaná na právoplatnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia), nebol

dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 336 ods. 3 CSP.

36. Odvolací súd s poukazom na obsah odvolaní podaných žalovanými 1., 2., 3., 4. (rovnako aj
v následných duplikách) musí konštatovať, že ich vecné odôvodnenie v prevažnej časti obsahujú
tvrdenia/námietky, ktoré budú vecou dokazovania v konaní vo veci samej, a preto sa s takýmito

tvrdenia/námietkami v konaní o návrhu neodkladného opatrenia nezaoberal. Čo je predmetom súdneho
prieskumu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol odvolací súd v odôvodnení tohto
svojho rozhodnutia.

37. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto
odôvodnenierozhodnutia,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutia,postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(I. ÚS 218/2019, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). S poukazom na posúdenie veci, sa odvolací súd ďalšími

odvolacími námietkami nezaoberal, pretože boli pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia právne
bezvýznamné.

38. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných
1., 2., 3., 4. vzťahujúce sa k meritu veci ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu

prvej inštancie. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o osvedčení zákonných
predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasledujúce CSP
a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP )Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)