Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/166/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200254
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6425200254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom
ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov: matka A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E., a otec
F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/X, E. H. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného,
o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/15/2025-102
zo dňa 21. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/15/2025-102 zo dňa 21. mája 2025 p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I Otec je
povinný prispievať na výživu maloletého C., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 150,- €
mesačne na sumu 220,- € mesačne a na maloletú B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy
100,- € mesačne na sumu 220,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc

dňom 03.02.2025.

II. Zročné výživné za obdobie od 03.02.2025 do 241.05.2025 vo výške 746,54 € súd otcovi povoľuje
splácať v splátkach po 50,- € mesačne popri bežnom výživnom až do úplného zaplatenia výšky zročného
výživného, pod hrozbou straty výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej z nich.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/18/2018-24 zo dňa 19.09.2018.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že sa oboznámil s obsahom spisu
okresného súdu sp. zn. 22P/123/2024, v ktorom konaní sa otec domáhal zverenia syna do jeho osobnej
starostlivosti, s obsahom spisu sp. zn. 25P/44/2019, v ktorom otec žiadal o zníženie výživného, s
obsahom spisu okresného súdu 25P/17/2018, v ktorom konaní otec žiadal deti zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti a s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 5P/18/2018, v ktorom bolo naposledy
rozhodované o výživnom na mal. deti.

3. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd z listinných dôkazov a výsluchu účastníkov preukázané,
že od posledného rozhodovania o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane
mal. detí, ako aj na strane rodičov. V čase vydania rozsudku č.k. 5P/18/2018-24 zo dňa 19.9.2018 (t.j.
pred takmer 7 rokmi) mal. C. navštevoval X. ročník základnej školy, navštevoval futbalový klub, bolopotrebné zakupovať pre neho športové oblečenie a poplatok do futbalového klubu každé 3 mesiace 45,-
Eur. B. mala v tom čase nastúpiť do I. ročníka základnej školy, s čím mala matka zvýšené výdavky. Matke
sanarodilo3.dieťa,bolanarodičovskejdovolenkeapoberala214,70Eurmesačnerodičovskýpríspevok

a prídavky na 3 maloleté deti spolu 71,04 Eur. Otec v tom čase pracoval na živnosť zamestnávateľa
Remeslostav s.r.o., a svoj jediný mesačný príjem uviedol vo výške 900,- Eur v čistom. Počas konania
vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 25P/17/2018 otec žiadal o zníženie výživného, nakoľko bol v
čase od 6.9.2019 do 1.3.2020 práceneschopný z dôvodu vážnych zdravotných problémov. V tom čase
poberal iba príjem zo Sociálnej poisťovne 250,- Eur mesačne. Svoj návrh zobral späť a konanie bolo

zastavené.Počaskonaniavedenéhonaokresnomsúdepodsp.zn.22P/123/2024otecžiadalozverenie
maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti, žiadal určiť výživné zo strany matky 200,- Eur mesačne.
Aj tento návrh zobral späť a konanie bolo zastavené. Obaja rodičia v tom čase pracovali v spoločnosti
Fagor Ederlan Slovensko, a.s., matka podľa mzdového listu za rok 2023 zarobila za mesiace 10/2023
- 12/2023 v čistom spolu 2877,18 Eur (t.j. mesačne 959,- Eur) a otec za obdobie od 09/2023 - 12/2023
v čistom zarobil 4400,36 Eur (t.j. mesačne 1100,- Eur).

4. Toho času matka aj otec naďalej pracujú v spoločnosti Fagor Ederlan Slovensko, a.s., IČO: 36022934,
so sídlom Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom a podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od
02/2024 - 01/2025 otec dosiahol príjem priemerne mesačne 1407,52 Eur v čistom a matka dosiahla
príjem priemerne mesačne 1427,82 Eur v čistom.
5. Matka okrem príjmu zo zamestnania poberá aj prídavky na maloleté deti spolu 180,- Eur mesačne. Iné

štátne sociálne dávky ani príspevky nepoberá, uplatňuje si u zamestnávateľa daňový bonus. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému J. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti.
Býva spolu so všetkými deťmi a partnerom F. H., nar. XX.XX.XXXX v 2-izbovom nájomnom byte. Bytové
podmienky spĺňajú potreby členov domácnosti. Náklady spojené s bývaním matka vyčíslila na sumu
520,- Eur mesačne, v čom je zahrnuté nájomné a poplatky za energie. Partner matky je zamestnaný v

pohrebnej službe, príjem má okolo 500,- Eur mesačne v čistom, výdavky na bývanie platia s matkou na
polovicu. Matka má bežné mesačné výdavky a okrem toho jej z platu zamestnávateľ strháva exekučné
zrážky okolo 100,- Eur mesačne. Tento dlh je z času spolužitia s otcom mal. detí, išlo o nedoplatok za
byt. Nevlastní žiadny majetok a nemá úspory.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu

povinnosť, zdravotný stav má dobrý, býva sám v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca.
Náklady na bývanie otec preukázal vo výške 350,- Eur nájom a 35,- Eur televízia a internet. Výdavky
na stravu otec vyčíslil na 200,- Eur mesačne, hygienické potreby 50,- Eur mesačne, cestu do práce
30,- Eur mesačne a poplatok do zdravotnej poisťovne 48,- Eur mesačne (ide o nedoplatok z minulého
obdobia). Okrem príjmu zo zamestnania, iný príjem nemá, nepoberá žiadne príspevky ani dávky zo

štátu,jenemajetný,nemážiadneúspory,aniúveryalebopôžičky.Nadetiprispievapravidelne,aleokrem
bežného výživného od podania návrhu neprispel inak. V lete 2024 C. zakúpil kopačky a zaplatil polovicu
výdavkov na výlet.
7. Okresný súd považoval za preukázané, že mal. C. navštevuje X. ročník na ZŠ v E. H. G. a mal. B. X.
ročník ZŠ v E. H. G., kde denne dochádzajú MHD. „Deti sú v osobnej starostlivosti matky, otec sa deťmi

nestretáva. Výdavky na maloletého C. súd považuje za preukázané: na stravu 200,- € mesačne, čo súd
vyhodnotil ako primeraný výdavok na dospievajúce dieťa (čo vyjde okolo 6,70 € na deň), hygienické
potreby súd posúdil v primeranej výške okolo 20,- € mesačne, ošatenie a obuv okolo 50,- až 60,-
€ mesačne, mobil 8,- € mesačne, bývanie 104,- € mesačne (ako pomerná časť celkového výdavku
na bývanie vyčísleného matkou pri počte členov domácnosti 5), poplatok do školy pravidelne 7,- €

(preukázané potvrdením zo školy 70,- € za 10 mesiacov na stravu), poplatok za futbal 45,- €, cestovné do
školy24,-€mesačne(1,20€cestatamajspäťnaMHD).Nepravidelnévýdavkymámatkapreukázateľne
na nákup športového oblečenia a obuvi, vreckového, zdravotné športovej prehliadky, ošetrenie zubov,
výletov a poplatkov do školy a liekov na alergiu. Len pravidelné mesačné výdavky preukázala matka
na mal. C. vo výške okolo 458,- €, pričom netreba opomenúť preukázané nepravidelné platby, ktoré

sú taktiež odôvodnenými výdavkami na mal. dieťa. Na maloletú B. matka taktiež vyčíslila výdavky na
stravu 200,- € mesačne, čo súd vyhodnotil ako primeraný preukázaný výdavok na dospievajúce dieťa
(6,70 € na deň), hygienické potreby okolo 30,- € mesačne, keďže ide o dievča kde sú o niečo vyššie
výdavky na tento účel, na ošatenie a obuv okolo 50,- až 60,- € mesačne, mobil 8,- € mesačne, bývanie
104,- € mesačne (ako pomerná časť celkového výdavku na bývanie vyčísleného matkou pri počte členov

domácnosti 5), volejbalový krúžok 30,- € mesačne a cestovné do školy 24,- € mesačne (1,20 € cesta tam
aj späť na MHD). Matka preukázala aj nepravidelné výdavky na maloletú na výlety a školské potreby.
Len pravidelné mesačné výdavky preukázala matka na mal. B. vo výške okolo 446,- €, pričom netreba
opomenúť preukázané nepravidelné platby, ktoré sú taktiež odôvodnenými výdavkami na mal. dieťa.Otec na poslednom pojednávaní namietal, že maloletá už na volejbal nechodí, takže pokiaľ by tento
krúžok nenavštevovala, boli by pravidelné výdavky ponížené o sumu poplatku na túto záujmovú činnosť.
Netreba opomenúť, že otec s deťmi netrávi žiadny čas a matke vznikajú výdavky aj na voľnočasové

aktivity a vreckové.“
8. Okresný súd mal preukázané výdavky na strane oboch rodičov na bývanie a ostatné základné potreby
ako je strava, hygienické potreby, primerané výdavky na oblečenie a obuv. Matka preukázala potvrdením
zamestnávateľa, že sú jej vykonávané exekučné zrážky vo výške okolo 100,- Eur mesačne. V prípade
otcamalokresnýsúdokremzákladnýchvýdavkovzapreukázané,žesplácadlhzminulostidozdravotnej

poisťovne 48,- Eur mesačne. Otec vyčíslil výdavky na stravu okolo 200,- Eur mesačne, čo okresný súd
vyhodnotil ako primeraný výdavok. Na hygienu vyčíslil výdavok 50,- Eur mesačne, pričom súd vyhodnotil
na základe rozhodovacej praxe, ako aj na základe verejne dostupných cien hygienických potrieb ako
primeraný výdavok okolo 20,- Eur mesačne (porovnateľne ako u mal. C.), cestovné do práce okolo 30,-
Eur mesačne, náklady na bývanie preukázal otec vo výške 350,- Eur, mobil a internet 35,- Eur mesačne.
Spolu pravidelné preukázané výdavky otca predstavujú okolo 683,- Eur mesačne.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd s poukazom na právnu úpravu v § 62 odsek
1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, § 75 odsek 1 Zákona o rodine, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení
dôkazov dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 5P/18/2018-24 zo dňa 19.9.2018), t.j. po takmer 7 rokoch, došlo najmä u mal. detí,

ako aj otca k takej podstatnej zmene pomerov, že je potrebné výživné zo strany otca zvýšiť. Maloleté
deti sú oproti pôvodnému stavu staršie a vyspelejšie. V súvislosti s dospievaním majú nové potreby a
výdavky. Obe deti majú záujmovú činnosť, zdravotný stav majú dobrý, avšak C. má problémy so zubami,
je alergik a mal. B. nosí okuliare. Matkin príjem sa zvýšil, keďže v čase pôvodného rozhodovania bola
na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti. Otcov príjem

je taktiež vyšší, čase posledného rozhodovania uviedol, že zarába okolo 900,- Eur mesačne v čistom a
toho času podľa potvrdenia zamestnávateľa je priemerný mesačný príjem okolo 1400,- Eur mesačne v
čistom. Otec síce argumentoval tým, že ide o jeho priemerný mesačný zárobok, kde je zahrnutý aj 13. a
14. plat a reálne mesačne je jeho príjem okolo 1000,- Eur, avšak pri rozhodovaní o výživnom na maloleté
deti je nevyhnutné zobrať do úvahy priemerný príjem, keďže ide o zárobok otca, aj keď zvýšený príjem

mu je vyplatený len dvakrát ročne. Je na otcovi, aby si príjem rozdelil tak, aby sa mohol podieľať na
nevyhnutných výdavkoch svojich maloletých detí, keďže jeho starostlivosť o deti sa zúžila len na platby
pravidelného bežného výživného.
10. Pri určovaní samotnej výšky výživného okresný súd vychádzal z kritérií uvedených v §
75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb detí, ako aj možností, schopností

a majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákupy, zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva
na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Výhradne matka dlhodobo zabezpečuje celkovú starostlivosť
o maloleté deti a hradí všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou, ktoré zďaleka nie sú len v

takej výške ako bolo vyčíslené vyššie, keďže okrem bežných a pravidelných, vznikajú aj mimoriadne
a nepredvídané výdavky. Okresný súd poukázal nato, že pri rozhodovaní vzal do úvahy len základné
a nevyhnutné výdavky ako je bývanie, strava, ošatenie, obuv, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a
záujmová činnosť. Je však zrejmé, že deťom rodič, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť, bežne
poskytuje vreckové, platí okrem pravidelných potrieb aj mimoriadne výdavky, tábory, výlety, nepravidelné

poplatky do školy, športové potreby a podobne. Dôvody, prečo sa otec s deťmi nekontaktuje, nebolo
v konaní možné objektívne preukázať, pretože tvrdenia rodičov boli protichodné. V každom prípade
zostávafaktom,žeotecsvojpodielstarostlivostiodetizúžilnaplateniesúdomurčenejvýškyvýživnéhoa
deťom inak neprispieva ani im nezakupuje darčeky pri príležitosti sviatkov. Okresný súd mal preukázanú
zmenu pomerov už v čase podania návrhu (03.02.2025), preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca už od

tohto dátumu.
11. Pri zmene pomerov okresný súd obligatórne prihliada aj na objektívny nárast životných nákladov v
zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o rodine
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp.

iných ekonomických ukazovateľov. Je nevyhnutné prijať záver, že za obdobie od poslednej úpravy výšky
výživného nastal aj objektívny vysoký nárast životných nákladov, čo je preukázateľné okrem iného aj
štatistickými údajmi (miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien).12. Zo strany otca bolo určené výživné zodpovedajúce jeho zisteným možnostiam a schopnostiam.
Obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča
živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Okresný súd poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého

vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto
ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na
potreby svojich mal. detí. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani
nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti
ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie
jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby
plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
13. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, ako aj z metodiky vydanej

ministerstvom spravodlivosti za účelom zjednotenia rozhodovacej praxe. Po vykonanom dokazovaní
okresný súd dospel k záveru, že otec je schopný vzhľadom na celkové svoje možnosti a schopnosti
uhrádzať výšku zvýšeného výživného na mal. C. vo výške 220,- Eur mesačne a na mal. B. 220,- Eur
mesačne bez ujmy vlastnej výživy.
14. Okresný súd z uvedených dôvodov návrhu matky vyhovel a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca na mal. deti na sumu 220,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, z dôvodu samotného
vývoja životných nákladov, zvýšených výdavkov na mal. deti a nepodieľaní sa otca na starostlivosti o
deti. Spolu s prídavkom na deti a výživným zo strany matky táto suma výživného dokáže pokryť základné
a nevyhnutné výdavky mal. detí.
15. Otcovi vzniklo od podania návrhu, t.j. od 03.02.2025 do dňa rozhodnutia súdu, t.j. 21.05.2025 zročné

výživné v celkovej výške 746,54 Eur. Zročné výživné bolo vypočítané nasledovne: bolo preukázané, že
otec platil výživné na maloleté deti spolu 250,- Eur mesačne, pričom nad rámec tejto sumy deťom za
toto obdobie neprispel. Rozdiel medzi výškou výživného, ktoré otec platil a zvýšenou výškou výživného
je 190,- Eur. Zameškané výživné za pomernú časť mesiaca „febr. 2025 - teda za 27 dní predstavuje
sumu 176,54 € (190/28 = 6,79 x 26), za mesiace 03/25 až 05/25, t.j. 3 x190 = 570,- €. Dlh spolu je 570 +

183,33 = 746,54 €. Keďže otec požiadal o formu splátok na úhradu zročného výživného, súd mu umožnil
zameškané výživné splácať v splátkach po 50,- € mesačne popri bežnom výživnom až do úplného
zaplatenia výšky zročného výživného, pod hrozbou straty výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou
čo i len jednej z nich. Rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti zároveň došlo k zmene rozsudku,
ktorým bolo naposledy určené výživné na mal. deti, a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

5P/18/2018-24 zo dňa 19.09.2018 v časti určenia bežného výživného na mal. deti.“ O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
16. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec v súlade s § 204 a nasl. CSP. Odvolanie
odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami (nájom matky, starostlivosť matky). V rozsudku okresný
súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, ktoré nemajú oporu z vykonaných dôkazov. Okresný

súd zle zhodnotil (1. Nemá plat na to, aby platil 440,- Eur vyživovaciu povinnosť, každý mesiac) (2.
Zarobí cca 1000,- Eur mesačne v čistom). Býva v 2-izb. byte, za ktorý dokopy platí 350,- nájom + 35,- Eur
internet. Spláca dlh v zdravotnej poisťovni 48,- Eur mesačne. Výdavky na stravu okolo 200,- Eur, hygiena
50,- Eur, cestovné do práce 30,- Eur mesačne + vyživovacia povinnosť 250,- Eur. Proste okresný súd
sa držal nejakých tabuliek, s ktorými on nesúhlasil. Jeho syn C. A. ide na strednú školu. Pochopí, že sa

jemu zvýši mesačne. Ale nie taký istý podiel aj dcére, keďže chodí na ZŠ do X. ročníka. Okresný súd
porušil jeho procesné práva, keď vedel, že v čistom zarobí cca 1000,- Eur, ale výdaje má také, že mu to
finančne nevychádza. Na jeho živobytie mu neostáva ani minimálna mzda. Týmto konaním bola podľa
otca narušená spravodlivosť konania.
17. Kolízny opatrovník po oboznámení sa s odvolaním otca uvádza, že zotrváva na svojich písomných

vyjadreniach v správe zaslanej okresnému súdu k predmetnému konaniu, ako aj vyjadreniach na
súdnom pojednávaní zo dňa 21.05.2025. Kolízny opatrovník sa stotožnil s napadnutým rozsudkom.
18. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s odvolaním otca nesúhlasila. Nakoľko
súd prebiehal, keď maloletý navštevoval základnú školu C. A., nebrala sa do úvahy stredná škola,
cestovanie, internát a ďalších kopu veci. Pánovi A. bola navrhnutá dohoda na 200,- Eur na jedného 200,-

Eur na druhého, no odmietol. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.19. Kolízny opatrovník po oboznámení s vyjadrením uviedol, že sa stotožnil s napadnutým rozsudkom
okresného súdu.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom -
otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
21. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

22. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
23. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
24. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky

vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
25. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

26. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky
vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací
súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a

zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom
inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípadesúd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti
namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná

s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
27. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.
28. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná

právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z

hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové

pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako

určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

29. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
30. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať

podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine,
súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové

možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
31. Podľa zistení odvolacieho súdu otec v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody, neuvádzal
skutočnosti, dôvody, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu
prvého stupňa vo výroku o výživnom; ani na takéto všeobecné tvrdenie nenavrhol vykonať dôkazy.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté detí od otca z hľadiska
ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých sú maloleté deti plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov
(§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v časeposledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom okresného súdu. Nesporným, odvolaním otca
nespochybneným, záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zmene pomerov je konštatovanie zmeny
pomerov na strane maloletého dieťaťa C. v rovine veku, pričom zmenu pomerov na strane B. spochybnil,

napriek tomu, že rovnaký časový úsek od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynul aj u nej.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti záverov okresného súdu, ktorý konštatoval
zmenu pomerov na strane maloletých detí B. a C., v ktorej rovine sa poukazuje na závery okresného
súdu v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
32. Krajský súd pripomína, že otec, tak ako aj matka, mali pred súdom danú rovnakú možnosť

obhajovať svoje záujmy svojich maloletých detí, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať
a označovať dôkazy. Je namieste tiež pripomenúť v zúženom slova zmysle pri uplatňovaní procesných
práv a napĺňaní procesných povinností, toho ktorého účastníka konania, že tieto nie je možné viazať len
na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania účastníci môžu do spisového
materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak otec, ako aj matka v tomto
smere mali rovnakú procesnú pozíciu, a ak ju otec nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť

na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, na najmä maloletých detí, ktorí z titulu rovnosti majú
rovnaké právo ako otec, a to aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský
súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť
všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd
v odôvodnení tohto rozhodnutia.

33. K odvolaciemu dôvodu otca ohľadom zvýšenia výživného na obe maloleté deti C. zo sumy 150,-
Eur na 220,- Eur, B. zo sumy 100,- Eur na 220,- Eur odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Z porovnania príjmov oboch
rodičov v čase posledného rozhodovania s časom tohto rozhodovania o zvýšení výživného vyplýva, že
u oboch rodičov došlo k takému zvýšeniu príjmov, ktoré tiež predstavuje podstatnú zmenu pomerov,

majúcu dopad na zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ otec poukazoval v odvolaní na
tabuľky, tak zrejme mal na mysli východiská uvedené v materiáli Ministerstva spravodlivosti „Rodičovské
kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. „tabuľkové výživné“, tak
odvolací súd uvádza, že táto je súhrnom len odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného
za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika
obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Dodáva
odvolací súd, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie vyživovacej povinnosti
percentuálne (okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú hranicu sumy, ktorá by

povinnému rodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie jeho potrieb. Povinnosťou
súdu je pravdaže zvolený spôsob zdôvodniť. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Zákon, ani Metodika neupravujú
spôsob prepočítania zmeny pomerov na jednotlivý prípad, preto je na úvahe súdu akým spôsobom

zmenu pomerov vyjadrí číselne. Povinnosťou súdu je pravdaže zvolený spôsob zdôvodniť. Odvolací súd
pre komplexnosť posúdenia uvádza, že len vo svetle „valorizačnej klauzuly“, výživnému určenému na
maloletú B. vo výške 100,- Eur v roku 2018, maloletého C. 150,- Eur aktuálne (v roku 2025) zodpovedá
výživné vo výške 150,87 Eur (zdroj: https://www.ineko.sk/kalk.html).
34.Vodvolaníotecuviedol,žezarobícca1000,-Eurmesačnevčistom.Okresnýsúdpodľaodôvodnenia

napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/18/2018-24
zo dňa 19.9.2018) t.j. po takmer 7 rokoch, došlo najmä u mal. detí, ako aj otca k takej podstatnej zmene
pomerov, že je potrebné výživné zo strany otca zvýšiť. Maloleté deti sú oproti pôvodnému stavu staršie a
vyspelejšie. V súvislosti s dospievaním majú nové potreby a výdavky. Obe deti majú záujmovú činnosť,

zdravotný stav majú dobrý, avšak C. má problémy so zubami, je alergik a mal. B. nosí okuliare. Matkin
príjem sa zvýšil, keďže v čase pôvodného rozhodovania bola na materskej dovolenke a poberala len
rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti. Otcov príjem je taktiež vyšší, v čase posledného
rozhodovania uviedol, že zarába okolo 900,- Eur mesačne v čistom a v čase rozhodovania okresného
súdu, podľa potvrdenia zamestnávateľa, je jeho priemerný mesačný príjem okolo 1400,- Eur mesačne v

čistom. Okresný súd sa vysporiadal aj s argumentáciou otca, že ide o jeho priemerný mesačný zárobok,
kde je zahrnutý aj 13. a 14. plat a reálne mesačne je jeho príjem okolo 1000,- Eur, avšak pri rozhodovaní
o výživnom na maloleté deti je nevyhnutné zobrať do úvahy priemerný príjem, keďže ide o zárobok
otca, aj keď zvýšený príjem mu je vyplatený len dvakrát ročne, s ktorými závermi sa odvolací akos vecne správnymi stotožnil. Taktiež nemožno podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť ako vecne nesprávnu
argumentáciu okresného súdu, že je na otcovi, aby si príjem rozdelil tak, aby sa mohol podieľať na
nevyhnutných výdavkoch svojich maloletých detí, keďže jeho starostlivosť o deti sa zúžila len na platby

pravidelného bežného výživného, ktorej odvolateľ však v odvolaní nevenoval pozornosť. Pokiaľ otec
uviedol, že zvýšené výživné na syna C. je odôvodnené nástupom na strednú školu, pričom dcéra B.
je na druhom stupni základnej školy, tak odvolací súd poukazuje na výdavky v súvislosti s maloletými
deťmi, tak ako ich ustálil a vyhodnotil okresný súd, ktoré otec v odvolaní konkrétne nenamietal, čo sa
v konečnom dôsledku potom premietlo do výsledku tohto odvolacieho konania, s tým že odvolací súd

nemal dôvod sa odkloniť od záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozhodnutí.
35. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnosti plniť vyživovaciu povinnosť
voči maloletým vo zvýšenej sume je podľa odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním
vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých
preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.
36. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že bola „narušená spravodlivosť“ v konaní, tak odvolací súd konštatuje,

že podľa obsahu spisu nebola porušená ani spravodlivosť a ani zásada rovnosti strán v súdnom procese.
Táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach
a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov
možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka
spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú

možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.
Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho
procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania),
ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.

Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z
účastníkov podal návrh na začatie konania ( len primerane a podporne rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých
„pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich
vedenie konania a priebeh dokazovania.

37. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť
plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa
spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením
jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Odvolací súd akcentuje, že §

232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti
rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil
lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým
zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť.
Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak,

že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol
právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína lehota na plnenie plynúť už od
doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením). Určenie
dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí
medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu

tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody
vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky,
alebo na iné okolnosti prípadu, v zmysle ktorých všeobecných postulátov okresný súd podľa zistení
odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní i postupoval. Odvolací súd na tomto mieste uvádza,
že§232ods.4CSPtedaumožňujesúdurozhodnúť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťajvsplátkach,

ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch
môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať
podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho
rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnení zameškaného výživného

v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie
štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť
stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). Ide
však o postup v prípade výživného výnimočný, predpokladajúci nepriaznivý sociálny aspekt na stranepovinného rodiča. Keďže v posudzovanej veci, jednak súd prvej inštancie okolnosti veci s ohľadom na
tieto aspekty dostačujúco vyhodnotil a doterajšie skutkové zistenia dávajú dostatočný podklad preto,
aby sa odvolací súd mohol stotožniť s okresným súdom i s dôvodmi rozhodnutia v tejto časti cez úpravu

v § 387 ods. 1, 2 CSP.
38. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. detí a odvolania otca odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. K odvolaniu a jeho dôvodom odvolací považuje pre komplexnosť posúdenia ešte potrebné uviesť, že
z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva
je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že právo otca na vykonanie spravodlivého procesu bolo
v konaní okresného súdu dodržané.
40. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
41. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii, podľa
odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
43. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,

že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

44. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.