Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010551
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010551.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., D.
A., trvale bytom E., trestne stíhaného pre čin obžalobou právne posúdený ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm.
c/ Trestného zákona a s § 127 ods. 5 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 25. septembra

2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 18. novembra 2024, sp. zn. 25T/35/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. novembra 2024, sp. zn. 25T/35/2024, bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a s § 127 ods. 5
Trestného zákona (ďalej aj len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že „v čase približne o 00:50 hod.
dňa 24.02.2024 na adrese F. G. XXXX/XX, E. príslušníkom hliadky Policajného zboru v zložení ppráp. H.
I. a ppráp. H. A. J., privolaným na uvedenú adresu poškodenou C. G. z dôvodu, že obžalovaný, jej druh,
s ktorým na uvedenej adrese žije v podnájme sa opakovane pod vplyvom alkoholu správa vulgárne,
nadávajej,fajčívnútribytuapúšťanahlashudbu,pričomzasahujúcimpolicajtomuviedol,žetososvojou

družkou poškodenou C. G. nemôže vydržať, že ju zabije, utopí a to takým spôsobom, že jej dá betón na
nohy a hodí ju do nádrže B. v E. a následne ju zakope 6 metrov do zeme, pričom to urobí tajne, tak aby
o tom nikto nevedel, načo mu bola príslušníkmi hliadky Policajného zboru v čase o 00:50 hod.
obmedzená osobná sloboda, pričom v uvedenom vyhrážaní pred príslušníkmi Policajného zboru
pokračoval i naďalej počas jeho eskorty na Obvodné oddelenie Policajného zboru Partizánske, kedy sa
jeho agresivita stupňovala, zatínal päste a kričal, ktoré konanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť

u poškodenej C. G. dôvodnú obavu o jej život
a zdravie, pričom poškodenej nespôsobil žiadne zranenia“.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák., § 56 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest v sume 500 (päťsto) eur. Súčasne podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pre prípad,

že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený okresný súd uložil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor v zákonnej lehote
podal proti nemu odvolanie, a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie, pričom v úvode poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:„Výrok o treste predmetného rozhodnutia považujem za nesprávny, nakoľko uložený trest je
neprimeraný, v rozpore so zásadami ukladania trestov.

Nesúhlasím s tvrdením súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pri uložení druhu
a výmeru trestu u obžalovaného vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle 33a
Trestného zákona účinného od 6.8.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného
zákona účinného od 6.8.2024, zohľadňujúc spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti o osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy.

Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery v predmetnej veci
dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34
ods. 4 Trestného zákona.

Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného
trestného činu, jeho následok a zavinenie obžalovaného, keď dostatočne nezohľadnil, že obžalovaný sa
pred príslušníkmi hliadky Policajného zboru vyhrážal, že to svojou družkou poškodenou C. G. nemôže
vydržať, že ju zabije, utopí a to takým spôsobom, že jej dá betón na nohy a hodí ju do nádrže B.
v E. a následne ju zakope 6 metrov do zeme, pričom to urobí tajne, tak aby o tom nikto nevedel,

pričom v tomto vyhrážaní pred príslušníkmi Policajného zboru pokračoval i naďalej počas jeho eskorty
na Obvodné oddelenie Policajného zboru Partizánske, kedy sa jeho agresivita stupňovala, zatínal päste
a kričal, ktoré konanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť u poškodenej C. G. dôvodnú obavu o jej
život a zdravie.

Z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil doterajší
život obžalovaného, a to najmä tú skutočnosť, že obžalovaný sa daného skutku dopustil, hoci bol
predtým 11 krát súdne trestaný súdmi D. A. a K. a tiež tú skutočnosť, že v moči obvineného, ktorý mu
bol odobratý po skutku, bola zistená prítomnosť U-Cannabis, pričom znalkyňa z odvetvia psychiatria
H. H. H. u obžalovaného zistila abúzus (zneužívanie) alkoholu a marihuany. Obžalovaný teda napriek

predchádzajúcim opakovaným odsúdeniam za úmyselnú trestnú činnosť neviedol riadny život a dopustil
sa predmetného skutku, pričom nemal rešpekt ani pred príslušníkmi Policajného zboru, pred ktorými
spáchal predmetný skutok tak, ako je uvedené to vyššie uvedené.

Mám za to, že na dosiahnutie účelu trestu nie je uloženie alternatívneho trestu obžalovanému

dostatočné. Z uvedených dôvodov uložený druh trestu nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným
pre ukladanie trestov. Takýto trest nemôže pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny
život, ale práve naopak.

Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok

generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania
trestných činov. Takýto trest nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Mám za to, že v prípade obžalovaného bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody spĺňať
kritéria individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia

obžalovaného spoločnosťou.

V nadväznosti na uvedené sa nestotožňujem s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na
závažnosť trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo, ako aj
na novelizovaný Trestný zákon účinný 6.8.2024, a na osobu páchateľa a jeho pomery, dospel

súd k záveru, že obžalovanému je možné uložiť alternatívny peňažný trest za súčasného uloženia
primeraného náhradného trestu odňatia slobody v prípade jeho úmyselného zmarenia, pričom tento
bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej či generálnej prevencie,
ako i zložku výchovnú.

Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania
páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné
zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu
a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/34/2024-186 zo dňa

18.11.2024, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného
A. B. odsúdi podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby nepodmienečne a podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.“

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora do konania verejného zasadnutia písomne ani prostredníctvom
obhajcu nevyjadril.

O konaní verejného zasadnutia odvolacieho súdu dňa 25.09.2025, na ktorom došlo k vyhláseniu tohto
uznesenia bol obžalovaný písomne upovedomovaný, ktoré upovedomenie mu bolo doručované do

vlastných rúk na adresu, ktorú označil ako adresu na doručovanie. Upovedomenie o verejnom zasadnutí
dňa 25.09.2025 mu bolo doručené podľa § 66
ods. 4 Tr. por. dňom 01.09.2025. Spolu s upovedomením o termíne verejného zasadnutia bolo
obžalovanému doručené aj poučenie podľa § 293 ods. 5 Tr. por. o možnosti vykonať verejné zasadnutie
v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného dňa 24.09.2025 oznámil odvolaciemu súdu ukončenie poskytovania právnych
služieb odsúdenému, pričom k oznámeniu priložil kópiu Dohody o ukončení poskytovaných právnych
služieb zo dňa 23.09.2025 vlastnoručne podpísanú obžalovaným. Z priloženej vyššie uvedenej dohody
vyplýva, že obžalovaný zobral na vedomie, že bol svojim obhajcom výslovne upozornený, že na

deň 25.09.2025 je na odvolacom súde nariadené verejné zasadnutie vo veci odvolania prokurátora,
a súčasne výslovne požiadal obhajcu, aby sa daného zasadnutia nezúčastnil.

S poukazom na splnenie zákonných podmienok na vykonanie verejného zasadnutia podľa § 293 ods.
5 Tr. por. odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, na ktorom došlo

k vyhláseniu tohto rozhodnutia.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní prokurátora, prokurátor zotrval na podanom
odvolaní a navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite písomných dôvodov podaného odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte
tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal
v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., prokurátor výslovne navrhol zrušiť rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda
z dôvodu neprimeranej miernosti uloženého trestu.Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanému,
z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam,

ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe preskúmania veci ani odvolací súd
nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní druhu a výmery trestu je potrebné dôsledne prihliadať najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu
v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd
považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr.
zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im

rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.

Vo všeobecnosti sa na páchateľa trestného činu pôsobí, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, miernejšou
formou trestov, ako sú alternatívne, prípadne podmienečné tresty odňatia slobody (viď aj § 33a ods. 3
Tr. zák.). Až v prípade, že tieto tresty nemali na páchateľa prevýchovný účinok, pristupuje sa k ukladaniu

najprísnejšieho možného trestu, a to vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom všetkých
podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke aj v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.
správne prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval
(poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.) a na skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia
o vine, ktoré okresný súd prijal, významným spôsobom napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti

vzmysle§36písm.n/Tr.zák.,atoajsprihliadnutímnavyjadreniapoškodenejvpriebehutohtotrestného
stíhania. Túto okolnosť bolo preto nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu zásadným spôsobom
zohľadniť pri ukladaní trestu.

Podľa záveru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti

svedčiace nie len v neprospech (na ktoré len poukazoval prokurátor v podanom odvolaní), ale aj
v prospech obžalovaného. Pokiaľ ide o prihliadnutie na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne prihliadol na všetky
podstatné skutočnosti a okolnosti daného prípadu. Správne bolo okresným súdom prihliadnuté aj na
to, že u obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností. Obžalovaný v čase rozhodovania

okresného súdu nebol na území Slovenskej republiky súdne trestaný. Až po vyhlásení napadnutého
rozsudku sa obžalovaný dopustil iného trestnoprávneho konania, právne posúdeného ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za spáchanie ktorého skutku
bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý medzitým vykonal. Pokiaľ prokurátor
v dôvodoch odvolania poukazoval na odsúdenia obžalovaného súdmi Európskej únie vychádzajúc len

z údajov informačného systému ECRIS, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere prokurátor nenavrhol
vykonať žiadne ďalšie bližšie dokazovanie. Uvedenú okolnosť však okresný súd nepochybne zohľadnil
v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák. a naopak prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
U obžalovaného nebola zistená žiadna závislosť na užívaní návykových látok a znalcom nebolo

navrhnuté uloženie ochranného liečenia v žiadnej forme.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zároveň nezistil žiadne skutkové okolnosti podľa § 34
ods. 4 Tr. zák., ktoré by zvyšovali závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu nad mieru,
predpokladanú v jeho skutkovej podstate, uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, preto dospel

k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť aj uloženým
peňažným trestom za súčasného uloženia primeraného náhradného trestu odňatia slobody v prípade
jeho úmyselného zmarenia.Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o neprimeranej miernosti
trestu, uloženého napadnutým rozsudkom, v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.