Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010323
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322010323.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného obž. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 12.02.2025, č.k. 11T/8/2022-581, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.10.2025

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.02.2025, č. k. 11T/8/2022-581 bol obžalovaný A. B.,
nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom

základe, že
dňa 17.12.2018 v čase o 18.20 hod. v obci Močenok na ulici Sv. Gorazda v smere na centrum obce
na ceste číslo Ill/1368 na kilometri 7,3 viedol osobné motorové vozidlo značky Fiat Merea, evidenčného
čísla C., pričom spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil chodca D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
C. XX/XXX, prechádzajúceho cez cestu, a to takým spôsobom, že počas toho ako obžalovaný viedol
vozidlo po komunikácii Ill/1968 na ulici Sv. Gorazda, pravou prednou časťou vozidla narazil do chodca

D. E., prechádzajúceho cez komunikáciu z pravej strany na ľavú z pohľadu vodiča osobného auta mimo
vyznačeného priechodu pre chodcov, následkom čoho došlo k nárazu chodca s osobným motorovým
vozidlom, čím boli poškodenému D. E. spôsobené viaceré zranenia a to otras mozgu, tržná rana na
záhlaví vľavo, pohmoždenie ľavého stehna a kolena, pohmoždenie pľúcneho tkaniva v segmente S4/8
vľavo s podliatinou a laceráciou, zlomeniny rebier Xl-Xll vľavo a XII vpravo, pneumothorax - voľný vzduch
v pohrudničnej dutine vľavo, zlomeninu tŕňového výbežku tela stavca Th11, pohmoždenie mozgového

tkaniva v čelovej oblasti vpravo, pohmoždenie pečene, lateráciu sleziny, subskapulárny hematóm,
polytraumu s traumatickým a hemoragickým šokom a poúrazovou chudokrvnosťou, nestabilnú luxačnú
zlomeninu tiel stavcov Th11 a Th12 AO B typ s traumatickým poškodením miechy v rozsahu Th9 -
Th12 s následnou paraplégiou dolných končatín, inkontinenciu moču a stolice, dekubity v krížovej oblasti
veľkosti 7 x 7cm a v oblasti päty ako komplikáciu v liečbe, pričom v dôsledku uvedeného došlo okrem
iného u poškodeného k ochrnutiu dolných končatín, v dôsledku čoho je odkázaný na pomoc druhej

osoby, pričom obžalovaný viedol motorové vozidlo Fiat Marea v úseku pred zrážkou - v okamihu jeho
reakcie na vzniknutú situáciu - rýchlosťou od 57 km/h do 63 km/h, pričom dopravnej nehode mohol
zabrániť, ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako 54 km/h, respektíve by dodržiaval maximálnu
povolenú rýchlosť v obci a to 50 km/h, čím vodič A. B. porušil ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Za to mu prvostupňový súd podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu

s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4Tk/1/2020 - 3138 zo dňa 22.02.2021,
právoplatný dňa 28.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/32/2021 - 3446zo dňa 28.06.2021, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) rokov (a nariadený ochranný dohľad), nakoľko prvostupňový súd pokladal takýto trest
uložený uvedeným skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Prvostupňový súd zároveň odkázal poškodených s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný
proces.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka, proti výroku o treste, ktoré doručila
prvostupňovému súdu dňa 13.03.2025, v ktorom uviedla nasledovné (skrátene):
2.1. S rozsudkom prvostupňového súdu a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch neuloženia trestu

zákazu činnosti sa prokurátorka nestotožňuje a rozsudok vo výroku o treste považuje vzhľadom na
výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní za nezákonný, čo do dôvodov uloženia neprimerane
mierneho (v rozpore s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona) trestu, keďže nebol uložený aj trest
zákazu činnosti. Z textu rozsudku nevyplýva spoľahlivý a preskúmateľný záver o zákonnosti uloženého
trestu. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V predmetnom ustanovení je upravená primárna zásada,
podľa ktorej je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme
represie. Okrem spomínanej odplaty odsúdenému ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu
a o prevenciu vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným
činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to
nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,
§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.
2.2. Vo vzťahu k neuloženiu trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods.1 Trestného zákona, je potrebné
uviesť, že prokuratúra zažalovala skutok, ktorého sa nepochybne obžalovaný dopustil z nedbanlivosti,
avšak v tomto kontexte je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že na závažnosť protiprávneho konania
obžalovaného má vplyv aj tá skutočnosť, že takého konania sa dopustil v súvislosti s porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 8/2008 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
(teda prekročením maximálnej povolenej rýchlosti v obci pri vedení osobného motorového vozidla).
2.3. Vzhľadom na povahu tohto trestného činu, objektom ktorého je ochrana ľudského zdravia a mieru
akou bol dotknutý verejný záujem, sa s rozhodnutím súdu o neuložení trestu zákazu činnosti nie je
možné stotožniť, nakoľko jeho závažnosť odôvodňuje záver, že na ochranu spoločnosti je potrebné na

páchateľa tohto trestného činu pôsobiť aj trestom zákazu činnosti. Obžalovaný protiprávnym konaním
vzbudil pochybnosti o svojej schopnosti viesť bezpečne motorové vozidlá, a to odôvodňuje záver, že
pre ochranu spoločnosti je potrebné, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu. Uloženie takéhoto druhu trestu možno považovať za najefektívnejší a najúčinnejší
sankčný prostriedok ochrany bezpečnosti cestnej premávky. Okrem toho obžalovaný má za obdobie

od 05/2016 do 02/2022 evidovaných 9 priestupkov v cestnej premávke (kedy mu boli ukladané pokuty
od 10,- eur do 40,- eur) a v období za roky 2008 až 2018 má evidovaných 7 priestupkov v cestnej
premávke - za čo mu boli ukladané pokuty od 10,- eur do 40,- eur ako i sankcie spočívajúce v zákaze
činnosti. Argumentáciu súdu, v ktorej poukazuje, že tu ide o nedbanlivostný prečin, síce spáchaný
závažnejším spôsobom konania, no na ktorého vzniku sa podieľal podľa názoru súdu z pred súdom

vykonaného dokazovania, i samotný poškodený, kedy obžalovaný neprekročil maximálnu dovolenú
rýchlosť na mieste skutku výrazným spôsobom a zároveň má za to, že aj poškodený D. E. „prispel" k
vzniku skutku (pod vplyvom alkoholu prechádzal cez cestu na mieste na to neurčenom, vo večerných
hodinách zimného dňa za zníženej viditeľnosti a bez reflexných prvkov) nepovažuje prokurátorka zadostatočnú na vyvodenie záveru o neuložení primeraného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu. Tu je potrebné jednoznačne poukázať na spôsobený následok, v podobe fatálnych
a nezvratných následkov spôsobených poškodenému v dôsledku vyššie uvedeného protiprávneho

konania obžalovaného, ktoré spočívajú v ochrnutí dolných končatín poškodeného.
2.4. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom
viacpreventívnymnežrepresívnym.Máochrániťspoločnosťpredtými,ktoríriadeniemotorovéhovozidla
nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť, či už z dôvodu svojho
opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu zjavne nedostatočnej

skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého trestu zákazu činnosti,
z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných relevantných dôvodov.
V tomto smere ani argumentácia súdu, že obžalovaný od 04/2019 nemá možnosť byť účastníkom
cestnej premávky, najbližšie roky ani nebude, kedy po výkone aktuálneho nepodmienečného trestu
odňatia slobody bude ešte aj subjektom následného ochranného dohľadu, nepredstavuje dostatočné
odôvodnenie na neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože pri akceptovaní

uvedeného by nikdy neprichádzalo do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti popri nepodmienečnom
treste odňatia slobody, keďže trest zákazu činnosti začína plynúť vždy až po vykonaní trestu odňatia
slobody a už vôbec na to nemá vplyv ani následný výkon ochranného dohľadu, ktorý v podstate žiadnym
spôsobom nezasahuje do výkonu činnosti, ktorej zákaz má byť v súvislosti so spáchaním trestným činom
uložený.

2.5. Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhuje prokurátorka, aby Krajský súd v Trnave (ďalej
len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) , aby v zmysle § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený a sám rozhodol
postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku o uložení zákonného trestu.
3. K podanému odvolania sa písomne vyjadril (cestou obhajcu) obžalovaný podaním zo dňa 09.04.2025,

pričom uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Obžalovaný nastáva názor, že odvolanie prokurátorky proti výroku o treste podané v neprospech
obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy

majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné
podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté
a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Podľa § 33a ods.
3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie
byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená

sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací
súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
3.2. Obžalovaný konštatuje, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10

Trestného poriadku, všetky dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2
ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie zákonným spôsobom patrične a najmä
vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Nemožno opomenúť, že z kontextu
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený presvedčivo
a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách §

2 ods. 12 Trestného poriadku, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých konkrétnych okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. (R 68/2008-I).
3.3. Prvostupňový súd sa v písomnom vyhotovení odvolaním napadnutého rozsudku, v časti ukladania
trestu (viď. str. 7, str. 8 rozsudku) dôsledne a najmä racionálne venoval právnym úvahám, ktoré ho viedli
k aplikácii ustanovenia § 44 Trestného zákona, kde tieto zároveň v súlade s príslušnými ustanoveniami §

2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, ako aj § 33a ods. 1 (alinea prvá), ods. 3, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4
(alinea prvá) Trestného zákona presvedčivo a zákonne odôvodnil, a preto je možné dospieť k záveru, že
odvolacie námietky prokurátorky nie sú opodstatnené. S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé,
že odvolaním napadnutý rozsudok, čo do výroku o treste je v jeho celom rozsahu (formálnom, ako ajmateriálnom) zákonný, a plne v súlade s príslušnými ustanoveniami § 33a ods. 1 (alinea prvá), ods. 3, §
34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 (alinea prvá) Trestného zákona, ako aj § 2 ods. 10, ods. 12, § 163, § 164 písm.
a), § 165 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 284 ods. 1, § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Len pre úplnosť obhajoba

uvádza, že pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní
zákonom stanovené pravidlá, podľa ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je
nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru
dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je vyjadrenia v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v zmysle

ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany (v tomto prípade prokurátora
podľa § 10 ods. 10 alinea druhá Trestného poriadku) v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí
ňou navrhnutý spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov alebo ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov alebo, ak vo veci nerozhodne v súlade s jej očakávaním. Vykonanie a
hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní prokurátora teda nie je porušením jeho práva.

3.4. S poukazom na uvádzané skutočnosti je možné preto dospieť k záveru, že odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu, č. k. 11T/8/2022-581 zo dňa 12.02.2025 je vo všetkých jeho výrokoch
zákonný, a plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, ako aj Trestného poriadku, a
preto obhajoba navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti
napadnutému rozsudku postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodné.

4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka navrhla vyhovieť odvolaniu OP Galanta.
Obhajca obžalovaného navrhol zamietnuť v celom rozsahu a vyhovieť návrhu obhajoby zo dna
09.04.2025. Obžalovaný sa stotožnil s návrhom obhajcu a žiadal odvolanie prokurátorky OP Galanta
zamietnuť.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
6. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.

3 Trestného poriadku. Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,
v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že v danej veci

je potrebné aplikovať § 44 Trestného zákona, kedy skorším rozhodnutím v zbiehajúcej sa trestnej
činnosti bol obžalovanému uložený nie zanedbateľný nepodmienečný trest odňatia slobody (v trvaní 12
rokov, ktorý vykonáva od 04/2019, teda už skoro 6 rokov, a jeho výkon je naplánovaný do 04/2031)
a možno (zohľadňujúc celú tu zbiehajúcu sa trestnú činnosť) považovať tento za dostatočný nanápravu obžalovaného ako i ochranu spoločnosti. Obžalovaný sa v tejto trestnej veci k žalovanému
nedbanlivostnému skutku priznáva, ľutuje ho, pričom prvostupňový súd vzal do úvahy, že aj poškodený
D. E. ,,prispel“ k vzniku skutku (pod vplyvom alkoholu prechádzal cez cestu na mieste na to neurčenom,

vo večerných hodinách zimného dňa, za zníženej viditeľnosti a bez reflexných prvkov). Pritom
prekročenie rýchlosti obžalovaným, čo viedlo ku skutku, nebolo (maximálna povolená rýchlosť 50km/
h, on išiel rýchlosťou v rozpätí 57-63 km/h) podľa názoru súdu výrazné. Prvostupňový súd , a tiež aj
veľmi pozitívne správy/hodnotenia z VTOS za roky 2021 až 2023 (ktoré dokladujú aktuálne úspešne
prebiehajúcu nápravu obžalovaného), súd nevidí u obžalovaného aktuálne takú mieru kriminálneho

narušenia v tomto prípade, aby bolo potrebné ,,navyšovať“ toho času už skoro 6 rokov vykonávaný
nepodmienečný trest odňatia slobody (v celkovom trvaní 12 rokov) uložený skorším rozhodnutím v
súbehovej veci za zbiehajúcu sa (závažnú a úmyselnú, drogovú) trestnú činnosť, a to či už cez (i)
navýšenie daného nepodmienečného trestu odňatia slobody v rámci ukladania súhrnného trestu (§
42 ods. 1 Trestného zákona), ktorý bude navyše doplnený ešte aj ochranným dohľadom v trvaní 2
roky, alebo (ii) ,,douloženie“ iného druhu trestu, vrátane trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v

cestnej premávke (ako navrhovala prokuratúra). Síce obžalovaný má v minulosti evidované poklesky v
tomto ohľade, pokiaľ ide o cestnú premávku (ukladané boli i zákazy činnosti), no s ohľadom na skoršie
odsúdenie je zrejmé, že obžalovaný od 04/2019 nemá možnosť byť účastníkom cestnej premávky,
najbližšie roky ani nebude, kedy po výkone aktuálneho nepodmienečného trestu odňatia slobody bude
ešte aj subjektom následného ochranného dohľadu. Súd tiež berie ohľad aj dĺžku tohto trestného

konania (od 05/2021 pokiaľ ide o vznesenie obvinenia), ktoré dosiaľ taktiež dopĺňa účel trestu svojím
výchovným pôsobením na obžalovaného. Podľa názoru prvostupňového súdu, po vykonaní aktuálne
vykonávaného trestu, na naplnenie jeho účelu (aj vo vzťahu k tu stíhanému nedbanlivostnému prečinu),
nie je potrebné ho dopĺňať o trest zákazu činnosti (či iný druh trestu, alebo prípadne navyšovať cez
§ 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona výmeru trestu odňatia slobody). Súd preto, berúc do úvahy aj

zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) prikročil k upusteniu od uloženia súhrnného trestu
podľa § 44 Trestného zákona, nakoľko súd je presvedčený (vzhľadom na vyššie uvedené), že trest
uložený skorším rozhodnutím, aktuálne obžalovaným vykonávaný, je dostatočný na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovaného za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Takýto výrok o treste (upustení od
uloženia súhrnného trestu) považoval prvostupňový súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie

príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
(zohľadňujúc zásady ukladania trestov), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od
páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie a prevýchovy obžalovaného.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste
a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bode 7 tohto uznesenia, považuje

za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Rovnako považuje odvolací súd za správne
aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel z vykonaného dokazovania a ktoré sú citované v bode
6. tohto uznesenia. Vzhľadom na úplnosť odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku a jeho vecnú
správnosť,nepovažujeodvolacísúdzapotrebnéopakovaťsprávnuargumentáciuprvostupňovéhosúdu,
preto na ňu na tomto mieste iba odkazuje.

9. Odvolacou námietkou prokurátora bolo, že uložený trest zákazu činnosti považuje za nevyhnutný pre
účely dosiahnutia individuálnej aj generálnej prevencie. K tomuto odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu, teda nie je nevyhnutné zakaždým ukladať
páchateľovi trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke,
pretože takýto postup by mohol byť v rozpore so zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie

trestu. Aj pri trestných činoch v doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti
toho-ktorého prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Rozhodnutie uložiť tento druh trestu je
teda výlučne na zvážení súdu. Uvedené je prejavom sudcovskej individualizácie trestu, kedy môže súd
v plnej miere vyhodnotiť okolnosti spáchania trestného činu, ako aj osobu páchateľa a rozhodnúť, či

je potrebné takýto trest uložiť. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné
presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení
každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka
primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

10. Podmienkou pre uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona je, aby sa páchateľ
práve v súvislosti s touto činnosťou dopustil trestného činu. Účel trestu zákazu činnosti spočíva v
zabránení páchateľovi vykonávať len takú činnosť (zamestnanie, povolanie alebo funkciu), ktorá mu
dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu. Hoci niet pochýb o tom, že protiprávnekonanie obžalovaného malo závažný následok (vzniknutá ťažká ujma na zdraví poškodeného), napriek
tomu odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu bude naplnený i bez uloženia tohto
druhu trestu. Zdôrazniť treba najmä to, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti oľutoval (pričom o jeho

úprimnosti nemôže mať sťažnostný súd vzhľadom na vykonané dôkazy pochybnosti), k trestnému činu
sapriznalaaktuálnevykonávanepodmienečnýtrestpomernevysokejvýmery,uloženýmuzazbiehajúcu
(nepomernezávažnejšiu)trestnúčinnosť.Tietoskutočnosti,spoluspovahouspáchanéhotrestnéhočinu
(nedbanlivostnýtrestnýčin)aosobnousituáciouobžalovaného,ktorýsaaktuálnedlhodobonachádzavo
výkone nepodmienečného trestu, vo vzájomnej súvislosti odôvodňuje neuloženie trestu zákazu činnosti.

O obžalovanom nie je síce možné hovoriť ako o plne disciplinovanom vodičovi, v prípade jeho osoby
ale jeho vodičská disciplína nebola primárnym faktorom pri rozhodovaní o uložení resp. neuložení trestu
zákazu činnosti.
11. Za daného stavu veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste obžalovanému ukladať trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v zmysle § 61 Trestného
zákona, čo i len na samej dolnej hranici jedného roka. Išlo by pre obžalovaného o trest neúčelný, najmä

s poukazom na jeho aktuálny stav. Žiada sa dodať, že primeranosť trestov ukladaných v trestnom konaní
je nutné posudzovať aj optikou časového odstupu od spáchania stíhaného skutku, pričom aj v tomto
prípade platí, že nie je náležité ukladať obžalovanému trest aj z dôvodu, že k stíhanému skutku došlo
ešte 17.12.2018, teda od spáchania skutku uplynulo takmer 7 rokov, počas ktorých neboli zistené žiadne
ďalšie znepokojivé elementy v správaní obžalovaného, pričom tento sa dlhší časový úsek nachádza

vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom jeho správanie je možné hodnotiť ako
uspokojivé, resp. dobré.
12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora v
celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.