Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201942.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matka: C. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnenkyňou: ANIKO GOGH advokátska kancelária

s.r.o.,skrátenýnázov:AGAKs.r.o.,sosídlomEuroveaCentral1,Pribinova4,Bratislava,IČO:53769627,
aotca:C..(H.)I.B.,J.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.L.XXXX/X,G.C.,zastúpenýsplnomocnencom:
Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 54 705 380,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II,
č. k. 28P/95/2025-25 zo dňa 17. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorýmbysúdnahradilsúhlasotcanazápismaloletéhonaplneniepovinnéhopredprimárneho
vzdelávania prestupom do Spojenej základnej a materskej škole v B., L. X, XXXXX G. v školskom roku
2025/2026.

2. V odôvodnení uznesenia, právne odôvodneného § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“), § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“) tým, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II,
č.k. 28P/152/2023 - 471 zo dňa 12.07.2024, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého a upravený

výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že obe maloleté
deti M. a A. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou vo výške
350 eur mesačne a na výživu mal. A. sumou vo výške 300 eur mesačne. Zároveň upravil rozsah styku
otca s maloletými deťmi počas bežného školského roka, ako aj počas sviatkov a školských prázdnin.
Vo zvyšku súd návrh matky a návrh otca na úpravu styku zamietol, rovnako zamietol návrh otca na

zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti aj návrh otca na vyslovenie predbežnej
vykonateľnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto
rozsudku podala matka maloletých detí odvolanie, a to v časti výrokov týkajúcich sa výživného a úpravy
stretávania sa otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva. Uznesením Krajského súdu v
Trnave, č.k. 14CoP/219/2024 - 853 zo dňa 08.04.2025, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutýchvýrokochIV.,V.,VI.(určenievýživnéhoaúpravastykuotcasmaloletýminačasporozvode)

a v závislom výroku X. o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok, s výnimkou
zrušených výrokov, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2024.3.Konanievovecisamejonávrhumatkynanahradeniesúhlasuotcasprestupommaloletéhonaplnenie
povinného predprimárneho vzdelávania v Spojenej základnej a materskej škole v B., L. X, XXXXX G. v

školskom roku 2025/2026 vedené pod sp. zn. 28P/93/2025 zatiaľ nie je právoplatne skončené.

4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a
preto mu nevyhovel. Matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý

zásah súdu; v návrhu uviedla, že maloletý sa ocitol v situácii, kedy je potrebné chrániť jeho najlepší
záujem, čo bez ingerencie súdu nie je možné zabezpečiť ako aj to, že je potrebný okamžitý zásah
do pomerov účastníkov s cieľom ochrany práv a zdravia dieťaťa. Tieto všeobecné tvrdenia však
žiadnym spôsobom nepreukázala. Argumentácia matky, že materská škola, ktorú maloletý aktuálne
navštevuje, neposkytuje následne aj povinné základné vzdelávanie a má za to, že s ohľadom na
obťažnejšiu adaptáciu maloletého v novom kolektíve, by bolo v najlepšom záujme maloletého, aby si

maloletý na povinnom predprimárnom vzdelávaní vytvoril nové priateľstvá so spolužiakmi, s ktorými
následne bude pokračovať aj v povinnom základnom vzdelávaní, neobstojí. Práve naopak, súdu prvej
inštancie sa javilo ako vhodnejšie zachovať kontinuitu a uchrániť tak maloletého od viacerých po sebe
nasledujúcich zmenách. Je prirodzené, že nástup na povinnú školskú dochádzku je veľkou zmenou v
živote maloletého dieťaťa, ktorá prináša aj zmenu kolektívu. To, že dieťa prechádza na základnú školu aj

so spolužiakmi z predškolského zariadenia je skôr výnimka ako pravidlo, nie je zrejmé ohrozenie záujmu
maloletého v tom, že bude pokračovať v návšteve materskej školy , ktorú navštevoval doposiaľ. Maloletý
navštevuje materskú školu dlhodobo, v konaní o rozvode manželstva, počas ktorého chcel otec zmeniť
materskú školu, ktorú A. navštevuje, matka bola striktne proti zmene s odôvodnením, že maloletý je
na túto konkrétnu materskú školu zvyknutý. Javí sa, že matka používa argumentáciu o vhodnosti resp.

nevhodnosti materskej školy účelovo. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o nahradenie
súhlasu otca so zmenou materskej školy. Až v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania
bude môcť súd vyhodnotiť, či je v záujme maloletého pristúpiť k takejto zmene a nahradiť súhlas otca. Zo
súdnych pojednávaní vyplynulo, že medzi rodičmi pretrváva hlboký a dlhodobý konflikt, ktorý negatívne
vplýva na psychický vývoj maloletého a ohrozuje jeho emocionálnu stabilitu. Súd prvej inštancie preto

rodičom odporučil, aby upustili od vzájomných sporov a využili odborné alebo mediačné poradenstvo
prostredníctvom ÚPSVaR Bratislava na zlepšenie komunikácie a obnovu rodičovskej spolupráce.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ Civilného sporového poriadku a navrhla,

aby odvolací súd aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nahradí
súhlas otca so zápisom maloletého A. na povinné predprimárne vzdelávanie do Spojenej základnej a
materskej školy v B., L. X, G., počnúc školským rokom 2025/2026.

6. Vecne dôvodila, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z hľadiska skutkového aj právneho

posúdenia veci, ako aj z hľadiska porušenia zásad spravodlivého procesu. Súd prvej inštancie sa
dostatočne nezaoberal prvoradým záujmom maloletého A. podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a
čl. 5 Zákona o rodine a rozhodol na základe formalistických úvah bez zistenia všetkých rozhodujúcich
skutočností. Súd prvej inštancie si nesplnil povinnosť zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
posúdenie dopadov prestupu maloletého do inej materskej školy, nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré

by objektívne posúdilo odborné aspekty súvisiace so stabilitou prostredia dieťaťa, jeho adaptačnými
potrebami a psychickou pohodou. Uspokojil sa s vlastným subjektívnym záverom, že „prechod so
spolužiakmijeskôrvýnimkaakopravidlo“,čímopomenulodbornépoznatkyzoblastidetskejpsychológie
a pedagogiky. Jej návrh vychádzal z jasne definovanej potreby zabezpečiť maloletému plynulý prechod
z materskej do základnej školy v prostredí, ktoré pozná, s rovesníkmi, s ktorými si už vytvoril sociálne

väzby. Prestup do zariadenia prepojeného so základnou školou podľa nej zamedzí stresu z opakovanej
zmeny kolektívu a umožní dieťaťu vytvoriť si stabilné sociálne a emocionálne zázemie. Súd prvej
inštancie tieto skutočnosti úplne odignoroval, nehodnotil ich ako súčasť skutkového stavu a formalisticky
uprednostnil procesné hľadiská pred materiálnym záujmom maloletého, čím porušil základnú zásadu
ochrany práv dieťaťa. Jej návrh mal vyhodnotiť jej návrh predovšetkým optikou prvoradého záujmu

dieťaťa, nie v rovine abstraktného posudzovania zákonných predpokladov neodkladného opatrenia,
pričom prehliadol, že zachovanie kontinuity prostredia má zásadný význam pre psychický vývin dieťaťa,
najmä v období prechodu medzi predprimárnym a primárnym vzdelávaním. Namiesto toho zaujal
„subjektívny postoj, bez opory v dôkazoch“, a ignoroval odborné stanoviská, ktoré v obdobnýchprípadoch potvrdzujú význam stability vzťahového prostredia pre adaptáciu dieťaťa. Jej cieľom nebolo
konať proti vôli otca, ale predísť neskoršiemu stresu dieťaťa z opakovanej zmeny prostredia.

7. Tiež namietala, že súd prvej inštancie sa mylne sústredil len na to, či existuje aktuálne ohrozenie
dieťaťa, namiesto toho, aby skúmal, či neskoršie rozhodnutie už nebude schopné ochrániť jeho záujem.
Bezodkladnosť v danom prípade vyplýva z časovej naliehavosti zápisu do povinného predprimárneho
vzdelávania a z potreby zabezpečiť adaptáciu dieťaťa v novom prostredí ešte pred začiatkom školského
roka. Ak by maloletý pokračoval v súčasnej škôlke a až o rok by prechádzal na základnú školu, musel by

opätovne meniť kolektív, čo predstavuje predvídateľné riziko narušenia jeho psychickej stability. Z tohto
dôvodu považuje matka zásah za nevyhnutný už teraz, aby sa zabránilo situácii, ktorá by neskorším
rozhodnutím nebola napraviteľná. Súd prvej inštancie pochybil, keď považoval jej návrh za predčasný
– naopak, jeho účelom bolo predísť budúcej ujme, čo je v súlade s funkciou neodkladného opatrenia
ako preventívneho inštitútu.

8. Súd prvej inštancie účelovo interpretoval jej správanie v predchádzajúcom období, keď nesúhlasila so
zmenou materskej školy, ktorú presadzoval otec, a nesprávne uzavrel, že matka vtedy konala „účelovo“
a že jej aktuálny návrh je len zrkadlovým opakom vtedajšej pozície. Predchádzajúci návrh otca na
zmenu škôlky bol motivovaný čisto ekonomicky – otec chcel, aby bola maloletému zmenená škôlka
z dôvodu získania rodičovského príspevku a zníženia školného, nie v záujme dieťaťa. Naopak, jej

súčasný návrh má podľa nej racionálne a odborné odôvodnenie – ide o nástup dieťaťa do povinného
predprimárneho vzdelávania a potrebu zabezpečiť mu stabilitu prostredia. Porovnávanie týchto dvoch
situácií je neobjektívne a zavádzajúce. Súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia otca, bez toho,
aby ich overil, a opomenul hodnotiť predložené dôvody v kontexte jej návrhu a stotožnil sa s otcovým
tvrdením, že zmena školy je účelová a že matka „klamala o prestupe spolužiaka C.“. Táto okolnosť nemá

pre posúdenie veci význam – návrh na prestup nebol založený na jednom spolužiakovi, ale na koncepcii
zachovania stability prostredia a spádovej nadväznosti materskej a základnej školy.

9. Nesúhlasila s tvrdením, že by otca vylúčila z rozhodovania, pretože ho o zámere informovala vopred,
uviedla všetky dôvody, komunikovala aj s novou školou a navrhla mu riešenie. Skutočnosť, že návrh

predložila už s pripraveným riešením, podľa nej nemožno vykladať ako obchádzanie otca, ale ako
zodpovedný a praktický postup. Súd prvej inštancie hodnotil dôkazy jednostranne a bez kontextu, čím
porušil zásadu hodnotenia dôkazov podľa ich obsahu a vo vzájomnej súvislosti. Prestup do spádovej
školy by znamenal zníženie školného o 30 až 40 %, čo by reálne uľahčilo zabezpečenie potrieb dieťaťa,
bez zníženia kvality vzdelávania. Tento finančný aspekt má tiež význam pri posudzovaní najlepšieho

záujmu dieťaťa, keďže stabilita

10.Vyjadrenieotcaknávrhupovažujezaneúplnéaúčelové.Otecnesprávnetvrdí,ženepredložiladôkaz
o tom, že by dieťa bolo v súčasnej škôlke nešťastné. Zákon nevyžaduje preukázanie nespokojnosti
dieťaťa ako podmienku pre zmenu školy – postačuje preventívne riziko ohrozenia jeho psychickej

pohody a potreba predísť budúcim komplikáciám. Rovnako odmieta tvrdenie otca, že návrh na zmenu
školy je „osobným záujmom matky“. Uvedený návrh bol podľa nej motivovaný výlučne záujmom o
dlhodobú stabilitu a predvídateľnosť prostredia pre maloletého.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že prvoinštančný súd správne uviedol, že matka

neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre neodkladné opatrenie, otázku zmeny predškolského
zariadenia má súd posúdiť vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd prvoinštančné uznesenie potvrdil
ako vecne správne. Presun A. do inej materskej školy považuje za krok, ktorý de facto predurčuje
aj jeho budúcu základnú školu v B., čím matka obchádza § 35 Zákona o rodine. Argumentácia
„kontinuitou“ medzi MŠ a ZŠ podľa neho maskuje jednostranné rozhodnutie matky o zásadnej otázke

života maloletého bez dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu. Žiadosť matky označuje za absurdnú,
keďže podľa neho dlhodobo porušuje jeho rodičovské práva a bráni kontaktu s deťmi. V školskom
roku 2024/2025 mal syna preberať vyše 40-krát, avšak reálne sa tak stalo len dvakrát, pretože
matka zámerne organizovala situácie, aby k odovzdaniu nedošlo – dieťa v jeho dni neprišlo do
škôlky, alebo ho matka vyzdvihla predčasne, čím došlo k porušeniu vykonateľného rozhodnutia. Matka

systematickynerešpektujeúpravustykuavýzvysúdu,čomuznemožňujeakúkoľvekreálnukomunikáciu
o výchovných otázkach detí vrátane výberu školy, zámerne odhlasuje deti zo zariadení alebo používa
rôzne zámienky, najmä v dňoch, keď ich mal preberať on. Matka pri zápise do nových zariadení
nepravdivo tvrdila, že disponuje rozhodnutím nahradzujúcim jeho súhlas, hoci v čase rozhodovaniaškoly (29.08.2025) už vedela, že súd jej návrh zamietol a žiadne rozhodnutie v tomto zmysle neexistuje.
Svoj nesúhlas adresoval písomne pôvodným aj novým školským zariadeniam a ÚPSVaR-u už v máji
2025 a priložil o tomto dôkazy. Konanie o nahradení súhlasu (sp. zn. 28P/93/2025) prebieha, a až

riadne dokazovanie ukáže, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Neodkladné opatrenie by mohlo vytvoriť
nezvratnýstavapredurčiťvýsledokmerita.Súdprvejinštanciesprávneuviedol,žezachovaniekontinuity
v súčasnej škôlke je vhodnejšie než opakovaná zmena prostredia. Matka tak spôsobila situáciu, že syn
bymuselabsolvovaťdveadaptačnéfázy–teraz,ajprivstupedoZŠ.Tvrdeniamatkyvodvolanípovažuje
za nevecné a útočné, keďže namiesto odbornej argumentácie spochybňuje súd a jeho nestrannosť.

Matka opiera odvolanie o „krátkosť času“ a „kontinuitu“ medzi MŠ a ZŠ, tieto dôvody však neodstraňujú
absenciunaliehavostianepreukazujúžiadneohrozenieprávdieťaťa.Maloletédeticeléleto2025nevidel
v rozsahu, aký stanovujú súdne rozhodnutia, pretože matka ich odmietala odovzdávať, posledný kontakt
29.06.2025 sa týkal plánovanej spoločnej dovolenky, ktorá sa pre konanie matky neuskutočnila.

12. Opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

13. Matka v žiadosti o urýchlené rozhodnutie o odvolaní by odvolací senát bez zbytočného odkladu
rozhodol o jej odvolaní s dôrazom na ochranu psychického zdravia a stability maloletého, ktorý v tomto
školskom roku už navštevuje nové školské zariadenie. Tento jej krok nebol subjektívnym preferenčným
rozhodnutím, ale ťažko prijatým opatrením na ochranu syna. Maloletý v dôsledku konfliktov, ktoré podľa

nej vyvolával otec v pôvodnej materskej škole, kategoricky odmietal pokračovať v jej návšteve; nebolo
ho možné do škôlky dostať, pokiaľ mal ísť do „starej“ škôlky, pričom sa u neho objavovali úzkostné
stavy sprevádzané agresívno-výbušným správaním, dlhými plačmi a skrývaním sa pod stôl alebo posteľ.
Po prvej návšteve nového školského zariadenia bol maloletý očividne pokojnejší a s veľkým záujmom
sa tam tešil, a že odkedy ho pravidelne navštevuje, každé ráno sa bez problémov chystá, teší sa do

kolektívu, ustúpili úzkostné prejavy a bolesti brucha a dieťa je celkovo pokojné a vyrovnané. Ťažkosti v
uplynulom školskom roku neboli krátkodobé adaptačné prejavy, ale dlhodobo pretrvávajúce a opakujúce
saproblémy,ktorépodľanejmalipríčinuvkonaníotcaspočívajúcomvopakovanomanepredvídateľnom
narúšaní denného režimu dieťaťa vyzdvihovaním zo škôlky bez dohody s matkou a bez rešpektovania
potreby pravidelnosti a istoty, čo dieťa destabilizovalo a vyústilo do intenzívneho plaču, neochoty chodiť

do kolektívu, výraznej úzkosti a sekundárnych symptómov, ako poruchy spánku, nočné budenie a regres
v správaní.

14. Aj v tejto veci, rovnako ako v prípade maloletej M., je rozhodujúce časové hľadisko a že ak by súd
nerozhodolbezodkladne,maloletýbyprvémesiaceškolskéhorokastrávilvprávnejneistoteavprostredí

ohrozenom zásahmi do už dosiahnutej stability, čo by bolo v rozpore s jeho právom na istotu, kontinuitu
a bezpečné podmienky od začiatku povinného predprimárneho vzdelávania. Jej rozhodnutie zmeniť
predškolské zariadenie nebolo výsledkom subjektívnych preferencií, ale reakciou na vážne a opakovane
sa prejavujúce ťažkosti dieťaťa, ktoré vyžadovali okamžitú nápravu, pričom v novom prostredí nastala
oprotipôvodnémuzariadeniuradikálnazmenaklepšiemu.PonástupemaloletéhodoSpojenejzákladnej

a materskej školy v B. maloletý dlhodobo a konzistentne prejavuje spokojnosť, ráno odchádza do škôlky
s radosťou, spontánne vyhľadáva kontakt s rovesníkmi, vytvoril stabilné priateľstvá, aktívne participuje
na aktivitách, je v pozitívnom kontakte s pedagogickým personálom a na nové podnety reaguje s
nadšením; prejavy strachu, plaču, odmietania a regresívne formy správania sa vytratili, denný rytmus
sa stabilizoval a vymizli nočné prebúdzania, čo preukazuje nevyhnutnosť zmeny prostredia a vhodnosť

nového zariadenia pre zdravý a harmonický vývin dieťaťa.

15. Otec napriek opakovaným námietkam nepredložil žiadny vecný alebo odborný argument
spochybňujúci vhodnosť nového zariadenia pre A., neexistuje podľa nej objektívna prekážka
pokračovania v prospešnom prostredí a všetky relevantné kritériá hovoria v prospech novej škôlky, ktorá

je spádová, prirodzene nadväzuje na základnú školu, je menej finančne náročná a disponuje potrebnými
odbornými kapacitami. Argumenty otca nie sú motivované skutočným záujmom o dieťa, ale osobnou
neochotou rešpektovať riešenie, ktoré už prinieslo maloletému úžitok, čo je podľa nej v rozpore so
zásadou rodičovskej zodpovednosti konať vždy v prospech dieťaťa. Otec v septembri 2025 nehradil ani
len určené výživné a neuhradil ho ani za október 2025, aj priznaná suma by nestačila pokryť samotné

školné v pôvodnej škôlke.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilnéhosporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľka -

matka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné
vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného

mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané matkou v odvolaní
nie sú spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho
potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

17. Predmetom odvolacieho konania s poukazom najmä na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky

maloletého dieťaťa, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol majúc
za to, že v danom prípade nebola hodnoverným spôsobom preukázaná a ani osvedčená bezodkladná
potreba úpravy pomerov v rodine, ktorou by bolo potrebné nahradiť súhlas otca s prestupom maloletého
na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Spojenej základnej a materskej škole v B., L. X,

XXXXX G. v školskom roku 2025/2026.

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

19. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahuadôvodovuvedenýchmatkou)anezistilžiadendôvod,prektorýbynemalsúhlasiťsnapadnutým

uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s
takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky, ako

aj skutočnosťami, uvedenými v ďalších vyjadreniach, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:

20. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

21. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej a dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť
opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri

jehonariaďovaníprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení.Vdôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákonani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329
ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba

bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu
potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo

ak maloletým deťom hrozí závažná ujma.

25. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že nie je
daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, ktorá neosvedčila existenciu
bezprostredného ohrozenia záujmu maloletého, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah. Jej argumentácia
totiž smeruje prevažne k všeobecnej úvahe o vhodnosti plynulej adaptácie dieťaťa a k presvedčeniu, že

prestup do spádovej školy je pre dieťa výhodnejší, čo sú okolnosti, ktoré možno posudzovať v riadnom
konaní o nahradenie súhlasu rodiča, nie v režime neodkladného opatrenia.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom vo veci samej, ako aj návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, domáhala nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletého A. na povinné

predprimárne vzdelávanie prestupom do Spojenej základnej a materskej školy v B., L. X, G., počnúc
školským rokom 2025/2026. Návrh odôvodnila tým, že takýto prestup je podľa nej v záujme maloletého
z dôvodu nadväznosti predprimárneho vzdelávania na základnú školu, zachovania sociálnych väzieb,
minimalizácie adaptačných ťažkostí a zníženia finančného zaťaženia rodiny. Súd prvej inštancie návrh
matky zamietol s odôvodnením, že neboli osvedčené okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadiť

neodkladné opatrenie podľa § 365 Civilného sporového poriadku, keďže nebolo preukázané, že
zotrvanie maloletého v súčasnej materskej škole by predstavovalo ohrozenie jeho záujmov alebo
psychickej pohody. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka nepreukázala naliehavosť situácie,
ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah, a jej argument, že doterajšia materská škola neposkytuje
nadväzujúce základné vzdelanie, neobstojí. Za primerané preto považoval zachovanie kontinuity

v doterajšom predškolskom prostredí, pričom poukázal, že prechod so spolužiakmi do základnej
školy je skôr výnimkou než pravidlom. Matka v odvolaní tieto závery namietala ako nesprávne a
nedôvodné. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
vec právne nesprávne kvalifikoval, neúplne zistil skutkový stav a nedostatočne zohľadnil prvoradý
záujem maloletého. Zdôraznila, že účelom neodkladného opatrenia je predísť situáciám, ktoré by

neskorším meritórnym rozhodnutím už nebolo možné napraviť, pričom riziko opakovanej zmeny
kolektívu predstavuje podľa nej reálne ohrozenie psychickej stability maloletého. Prestup maloletého A.
do zariadenia prepojeného so základnou školou by mu umožnil vytvoriť stabilné sociálne väzby, ktoré by
pokračovali aj na primárnom stupni, čím by sa predišlo stresu z opakovaných zmien prostredia. Takýto
postup je v súlade s odporúčaniami detských psychológov, ktorí poukazujú na význam zachovania už

vytvorených sociálnych väzieb pri prechode medzi predprimárnym a primárnym stupňom vzdelávania
pre psychickú pohodu dieťaťa. Namietala, že súd prvej inštancie tieto odborné aspekty úplne opomenul
a namiesto objektívneho zisťovania skutkového stavu zaujal postoj bez opory v dôkazoch. Spochybnila
konštatovanie súdu prvej inštancie, že „prechod so spolužiakmi je skôr výnimka ako pravidlo“, keďže
podľa jej názoru odborná a výchovno-vzdelávacia prax preukazuje opak – kontinuita sociálnych väzieb

uľahčuje adaptáciu, znižuje úzkosť a podporuje sebaistotu dieťaťa.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a plne v súlade so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
sa stotožňuje sa so záverom, že v danej veci nebolo osvedčené, že zotrvanie maloletého v doterajšej

materskej škole by predstavovalo akékoľvek ohrozenie jeho zdravia, psychického vývinu alebo
vzdelávacích potrieb. Tvrdenia matky v tomto smere neobstáli, keďže ich podoprela len všeobecnými
odkazmi na „odporúčania detských psychológov“, bez predloženia akéhokoľvek konkrétneho odborného
stanoviska, posudku alebo listinného dôkazu vzťahujúceho sa na osobu maloletého – jeho individuálne
potreby, doterajšiu adaptáciu alebo možné rizikové faktory. Absentuje preto akékoľvek osvedčenie

naliehavostiabezprostrednéhorizikaujmy,ktoréjeprineodkladnomopatrenínevyhnutnoupodmienkou.
Navyše, hypotéza matky o „prevencii stresu“ pre dieťa je logicky rozporná, pretože prestup do nového
zariadenia v tomto štádiu vedie k dvom po sebe idúcim adaptačným prechodom – najskôr k zmenematerskej školy a následne o rok do základnej školy. Takýto postup matky je v priamom rozpore s
tvrdeným cieľom minimalizácie záťaže dieťaťa, na čo odvolací súd osobitne poukazuje.

28. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že matka napriek neexistencii právoplatného rozhodnutia už
maloletého jednostranne prehlásila do iného zariadenia, čím bez akéhokoľvek odborného posúdenia
vytvorila stav, ktorý môže u maloletého vyvolať opak zamýšľaného efektu – namiesto zníženia
adaptačnej záťaže môže dôjsť k jej predčasnému a opakovanému vyvolaniu, na ktorý aspekt oprávnene
otec vo svojom vyjadrení upozornil. Matka pritom v konaní neosvedčila, že by zotrvanie maloletého v

pôvodnej materskej škole predstavovalo pre dieťa psychickú alebo emocionálnu ujmu, ani že by sa po
jeho prehlásení do nového zariadenia preukázateľne zlepšil jeho stav, adaptácia či celková pohoda,
pričom matka zmenu prostredia vykonala predčasne a bez riadneho súdneho posúdenia.

29. Rovnako odvolací súd nepovažuje za rozhodujúci ani argument matky, že zariadenie prepojené
so základnou školou prispeje k dlhodobej stabilite a kontinuitnému vzdelávaniu. V rámci konania o

neodkladnom opatrení totiž nejde o úpravu, ktorá by mohla mať trvalé účinky, ani o rozhodnutie, ktorým
by bolo možné fakticky predurčiť výber budúcej základnej školy bez dohody rodičov alebo meritórneho
rozhodnutia podľa § 35 Zákona o rodine. Takýto zásah by presahoval rámec dočasnej úpravy pomerov a
nebol by v súlade s princípom proporcionality, ktorý musí byť pri neodkladných opatreniach zachovaný.
Otázka zmeny predškolského zariadenia má byť posúdená až po riadnom vykonaní dokazovania vo veci

samej, kde bude možné objektívne posúdiť všetky odborné a individuálne aspekty. Námietka matky, že
súd prvej inštancie opomenul odborné aspekty, preto neobstojí. Súd nie je povinný nahrádzať dôkaznú
iniciatívu účastníka – aj keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku platí vyšetrovacia
zásada, tá sa uplatňuje len v medziach tvrdeného a aspoň základne osvedčeného skutkového stavu.
Matka však žiadne konkrétne tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by osvedčovali potrebu neodkladného zásahu,

nepredložila. Jej návrh neobsahoval konkrétne a overiteľné skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť bezprostrednú hrozbu ujmy na právach alebo záujmoch maloletého. Rovnako absentovalo
osvedčenie akéhokoľvek zhoršenia jeho psychického či sociálneho vývinu, ktoré by si vyžadovalo
okamžitý zásah. Záver súdu prvej inštancie o neexistencii osvedčenia naliehavosti preto nie je svojvoľný,
ale vecne korešponduje s obsahom spisu a osvedčenými skutkovými zisteniami.

30. Matka tiež v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil, v čom spočíva záujem
maloletého dieťaťa, ktorý mal prednostne skúmať. Odvolací súd súhlasí, že tento princíp musí byť
základným kritériom každého rozhodnutia, avšak jeho aplikácia predpokladá zistenie skutkových
okolností, ktoré umožňujú určiť, čo konkrétne v danom prípade záujem dieťaťa predstavuje. Bez

osvedčenia reálnych dopadov zotrvania v súčasnej škôlke nie je možné uzavrieť, že zmena školy je
objektívne potrebná. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil aj argument matky o kontinuite vzdelávania,
avšak vyhodnotil ho ako preventívnu úvahu, nie ako bezprostrednú potrebu. Takýto záver má oporu v
judikatúre najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej preventívne opatrenia, ktoré nesmerujú k odvráteniu
konkrétnej ujmy, nespĺňajú materiálne podmienky pre neodkladné opatrenie.

31. Odvolací súd považuje za nevyhnutné doplniť, že povinnosť zápisu maloletého na povinné
predprimárne vzdelávanie bola matke známa v dostatočnom predstihu, pričom ide o skutočnosť, ktorá
bola objektívne predvídateľná. Matka neuviedla, prečo návrh na zmenu školy nepodala preventívne,
s dostatočným časovým odstupom, a neodôvodnila, aké nové alebo neočakávané okolnosti nastali,

ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Z odvolania matky nie je
zrejmé, na základe čoho dospela k presvedčeniu, že práve v tomto období je prestup v najlepšom
záujme maloletého. Odvolací súd tu konštatuje, že matka v priebehu odvolacieho konania až dodatočne
uviedla tvrdenie o zhoršenom psychickom stave maloletého, ktorý sa po prestupe mal upraviť. Toto
tvrdenie pritom neuviedla v pôvodnom návrhu, ani v odvolaní, nebolo podložené žiadnym lekárskym,

psychologickým alebo odborným podkladom a nebolo v konaní nijako osvedčené. Odvolací súd preto
považuje takéto dodatočné tvrdenie o zhoršení stavu maloletého a jeho následnom zlepšení po prestupe
za účelové, smerujúce len k dodatočnému odôvodneniu návrhu, ktorý v čase podania neobsahoval
takéto skutočnosti z odvolaciemu súdu neznámych dôvodov. Za absencie akýchkoľvek objektívnych
dôkazov o psychickej alebo sociálnej ujme maloletého nie je možné hovoriť o naplnení podmienok

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd ešte v tejto súvislosti považuje za potrebné
k dodatočnému konaniu matky, ktorá napriek zamietavému rozhodnutiu súdu prvej inštancie svojvoľne
uskutočnila zmenu predškolského zariadenia, čím vytvorila situáciu, ktorá mala byť najprv predmetom
posúdenia súdom prvej inštancie po riadne vykonanom dokazovaní, uviesť, že toto konanie matkynerešpektuje objektívne právo otca ako druhého rodiča podieľať sa na rozhodovaní o podstatných
otázkach života maloletého dieťaťa, ako to výslovne ustanovuje § 35 Zákona o rodine, je v priamom
rozpore s týmto ustanovením. Argument matky, že zmena má predísť budúcim komplikáciám a

riziko dvojitej zmeny kolektívu predstavuje pre maloletého ohrozenie, možno považovať za všeobecný
preventívny argument, ktorý sám osebe nepostačuje na aplikáciu § 365 Civilného sporového poriadku.
Zápisy na povinné predprimárne vzdelávanie a otázky adaptačného procesu predstavujú bežnú súčasť
vzdelávacieho postupu detí, a nie výnimočnú situáciu, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu.
Rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd uvádza, že otázka vhodnosti prestupu maloletého do

ďalšej materskej školy je otázkou hodnotenia v meritórnom konaní, v ktorom bude možné vykonať
riadne dokazovanie, vrátane prípadného vyžiadania odborných stanovísk psychológa alebo pedagóga.
V rámci konania o neodkladnom opatrení však takéto dokazovanie nie je možné v rozsahu, ktorý by
umožnil spoľahlivo zistiť najlepší záujem dieťaťa, a preto nemožno nahrádzať meritórne hodnotenie
neodkladným opatrením. Je nesporné, že povinnosť zápisu maloletého na predprimárne vzdelávanie
bola matke nepochybne známa vopred – ide o zákonnú povinnosť každého rodiča dieťaťa, ktoré

dosiahne päť rokov. Matka mala možnosť zvážiť výber školy, pričom z jej návrhu ani z odvolania nie
je zrejmé, prečo nekonala skôr, hoci okolnosti boli predvídateľné. Zároveň matka neuviedla, aké nové
skutočnosti ju viedli k zmene postoja oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď bola proti zmene materskej
školy. V odvolacom konaní (až v žiadosti o urýchlené rozhodnutie zo dňa 16.10.2025) síce tvrdila, že
maloletý v mal priebehu uplynulého obdobia ťažkosti a po prestupe sa jeho stav údajne zlepšil, avšak

tieto tvrdenia neboli v návrhu ani v odvolaní uvedené, neboli podložené žiadnym odborným posudkom,
lekárskym záznamom ani iným dôkazom. Navyše, matka sama v odvolaní namietala, že otec nesprávne
tvrdí, že nepredložila dôkaz o tom, že by dieťa bolo v súčasnej škôlke nešťastné, nakoľko zákon
nevyžaduje preukázanie nespokojnosti dieťaťa ako podmienku pre zmenu školy – postačuje preventívne
riziko ohrozenia jeho psychickej pohody a potreba predísť budúcim komplikáciám. Odvolací súd preto

konštatuje, že dodatočné tvrdenie matky o zhoršení stavu maloletého, ktorý sa po prestupe upravil,
nebolo osvedčené a javí sa ako účelové. Inak povedané, matkino konanie v odvolacom konaní, ktorým
spätne vytvára podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia tým, že po jeho zamietnutí účelovo doplní
nové skutkové tvrdenia, ktoré sama predtým netvrdila, neosvedčila, ani nepreukázala, je nepresvedčivé.
Nemožno preto konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nahradenie súhlasu rodiča s výberom materskej školy
je zásahom do výkonu rodičovských práv, ktorý možno odôvodniť len vtedy, ak je zásah nevyhnutný
a primeraný sledovanému cieľu. Matka však neosvedčila, že by nezaradenie dieťaťa do konkrétnej

spádovej školy spôsobilo takú ujmu, ktorá by bola v neproporcii k zásahu do rodičovskej autority otca.
Vzhľadom na to, že dieťa navštevovalo pôvodné predškolské zariadenie dlhodobo, bolo na prostredie
adaptované a nebolo matkou pôvodne tvrdené, ani osvedčené, že by mu toto prostredie škodilo,
neexistuje dôvod na nahradenie rodičovského súhlasu neodkladným opatrením.

33. K odvolacej námietke matky, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je „ukážkovým príkladom
neobjektívneho, účelového a manipulatívneho prístupu súdu“, odvolací súd uvádza, že z obsahu
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala pochybnosti o
nestrannosti alebo neobjektívnosti súdu. Odkaz súdu prvej inštancie na skutočnosť, že matka v
predchádzajúcomkonaníorozvodemanželstvaodmietalazmenumaterskejškoly,ktorúvtedynavrhoval

otec, nie je výrazom osobného hodnotenia matky, ale vecnou komparáciou jej predchádzajúceho a
súčasného postoja, ktorá je z hľadiska posúdenia vierohodnosti tvrdení účastníkov relevantná. Takýto
odkaz nemožno interpretovať ako manipulatívny či účelový, ale ako racionálnu úvahu o konzistentnosti
argumentácie účastníka podľa § 191 Civilného sporového poriadku, ktorý ukladá súdu povinnosť
hodnotiť dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a podľa ich skutočného obsahu. To, že súd prvej

inštancie konštatoval, že „javí sa, že matka používa argumentáciu o vhodnosti či nevhodnosti materskej
školy účelovo“, predstavuje vecné zhodnotenie procesného správania účastníka, nie osobný útok ani
porušenie zásady nestrannosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásada nestrannosti súdu nie je porušená
tým, že súd zaujme odôvodnený právny názor alebo vyvodí záver z osvedčených preukázaných
skutkových okolností, aj keď sa tento záver nezhoduje s postojom jednej strany.

34. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie postupoval neobjektívne alebo mechanicky
preberal argumentáciu otca, odvolací súd uvádza, že dôvody, ktoré by uvedené neosvedčené tvrdenia
matky potvrdzovali, nezistil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancievyhodnotil všetky predložené podklady a konštatoval, že neboli splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože nebolo preukázané, že zotrvanie dieťaťa v súčasnej materskej
škole by mu spôsobilo ujmu. Tento záver je logicky a právne odôvodnený a zodpovedá zásade

proporcionality zásahov do rodičovských práv. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd
prvej inštancie sa zaoberal tvrdeniami oboch rodičov a svoje závery odôvodnil tým, že v návrhu neboli
preukázané okolnosti osvedčujúce potrebu nariadenia opatrenia. Súd prvej inštancie nehodnotil otcovu
argumentáciu ako rozhodujúcu, ale ako súčasť celkového skutkového rámca.

35. Matka v odvolaní tiež namietala, že záver súdu prvej inštancie o potrebe dohody rodičov je v
rozpore so zisteným skutočným stavom, keďže konflikt medzi rodičmi je dlhodobý, pretrvávajúci a
komunikácia medzi nimi nefunkčná. Podľa matky preto nebolo reálne očakávať uzavretie dohody a súd
prvej inštancie má o návrhu rozhodnúť sám, keďže odkázanie na dohodu alebo odborné poradenstvo
neposkytuje maloletému dostatočnú ochranu jeho záujmov. Odvolací súd však konštatuje, že ani táto
skutočnosť (izolovane) nezakladá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Naopak, potvrdzuje

potrebu, aby otázka výberu materskej školy bola riešená v riadnom konaní vo veci samej, kde súd bude
môcť vykonať dokazovanie, vyhodnotiť záujem dieťaťa v širších súvislostiach a autoritatívne rozhodnúť,
pretože inštitút neodkladného opatrenia nie je určený na riešenie dlhodobého konfliktu medzi rodičmi,
ale na elimináciu okamžite hroziacej ujmy, ktorá v tomto prípade osvedčená nebola. Odvolací súd
zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že rodičia sa v danom okamihu nevedia dohodnúť, neznamená,

že sú zbavení povinnosti usilovať sa o dosiahnutie dohody. Hoci Zákon o rodine neukladá rodičom
výslovnú povinnosť uzavrieť rodičovskú dohodu vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vyplýva
z neho princíp spoločného výkonu rodičovských práv a povinností v záujme dieťaťa (§ 28 a § 35
Zákona o rodine). Rodičovská dohoda je totiž východiskovým princípom výkonu rodičovských práv a
povinností, a preto od rodičov ako dospelých a zodpovedných osôb možno oprávnene očakávať, že

budúopakovaneasmaximálnousnahouhľadaťkonsenzusvotázkachtýkajúcichsamaloletéhodieťaťa.
Nemožnosť dohody v minulosti preto neospravedlňuje rezignáciu na ďalšie pokusy o spoluprácu, keďže
práve schopnosť rodičov dohodnúť sa a predchádzať konfliktom je najviac v súlade s najlepším záujmom
maloletého. Odvolací súd súčasne zastáva názor, že v situácii úplnej absencie konsenzu medzi rodičmi,
protichodných návrhov a zásadne odlišného hodnotenia skutkového stavu je potrebné uprednostniť

riadne dokazovanie v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by nahrádzalo
dohodu rodičov bez komplexného posúdenia všetkých okolností, by mohlo ešte viac reálne prehĺbiť
rodičovský konflikt. Za tejto procesnej a vecnej situácie odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie
apeluje na oboch rodičov, aby upustili od vzájomných obviňovaní, konfrontácií a jednostranných krokov,
a aby v záujme maloletého smerovali k dohode o základných otázkach ich starostlivosti, ktorú nemožno

nahradiť ani najlepšie mieneným rozhodnutím súdu.

36. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09

a podobne).

37. Keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté
zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku potvrdil, keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako neopodstatnené.

38. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).