Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/179/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201728
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201728.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom ako matka, obaja v konaní
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: A. D.
B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: Kanisová &

Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava – Nové Mesto, a otca: A. A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XX, F., toho času bytom G. H. XX, XXXX F., Rakúsko, zastúpený
splnomocnencom: Mgr. Mária Čechová, advokátka so sídlom Slnečná 38/A, Slovenský Grob, v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 26P/75/2025-27 zo dňa 01.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie v jeho časti napadnutej odvolaním otca p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
otca oprávnil komunikovať s maloletými deťmi formou videohovoru realizovaného prostredníctvom
technických komunikačných prostriedkov, aplikácie WhatsApp, a to každý kalendárny týždeň vo štvrtok
od 17:00 hod. do 18:00 hod., s tým že matka je povinná zabezpečiť pripojenie maloletých detí na
videohovor prostredníctvom aplikácie WhatsApp a umožniť otcovi komunikáciu v uvedenom čase,

pričom rozhodujúcim pre začiatok i skončenie komunikácie je čas v Slovenskej republike (prvý odstavec
výroku I.). Súd ďalej v druhom odstavci dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otca
oprávnil stretávať sa s nimi každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 09:00 hod. do 19:00 hod.
bez prítomnosti matky, a to tak, že otec si maloletých prevezme v mieste bydliska matky a po stretnutí
sa otec zaväzuje maloletých vrátiť matke v mieste jej bydliska, pričom matke uložil povinnosť deti na
styk riadne pripraviť. Výrokom II. vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Výrokom III. stanovil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré
je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/20/2025.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d),
§ 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

§ 2 ods. 1 a § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 28
ods. 2 a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), článkom 41 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článkom 24 Charty
základných práv Európskej únie a článkom 3 ods. 1 a článkom 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Vecne dôvodil tým, že návrhu otca je po vykonanom osvedčovaní dôvodné čiastočne vyhovieť, nakoľko
v rodine je daná potreba bezodkladne upraviť pomery a zastabilizovať situáciu. Súd prvej inštancie

mal za osvedčené, že maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej osobnej starostlivosti matky a kontakt
otca s nimi je len sporadický a nepravidelný, pričom posledný styk sa uskutočnil na Vianoce 2024. Zpredloženej emailovej komunikácie vyplynulo, že otec sa opakovane domáhal kontaktu s deťmi, avšak
matka tento styk neumožňovala a rodičia pre nedostatočné komunikačné schopnosti nie sú schopní sa
na ňom dohodnúť. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil, že pravidelný kontakt otca s deťmi je ohrozený a

jenevyhnutnénariadiťaspoňminimálnykontakt,abyichvzájomnývzťahbolzabezpečenývnevyhnutnej
miere,keďženiejevzáujmedetí,abysúčasnýstavpretrvával.Kontaktformouvideohovoruraztýždenne
a osobný styk každú druhú sobotu v trvaní desať hodín (od 09:00 do 19:00) považoval za potrebné
minimum, ktoré otcovi umožňuje pripraviť pre deti pestrý program. Zároveň prihliadol na skutočnosť,
ktorá mu je známa z iných súdnych spisov, a to, že maloleté deti v súčasnosti kontakt s otcom odmietajú.

Práve preto nariadil styk zatiaľ bez prespatia, aby si deti mohli na otca postupne zvyknúť a adaptovať
sa, s vyhliadkou, že v konaní vo veci samej bude možné upraviť styk v širšom rozsahu. Súčasťou
rozhodnutia bolo aj uloženie povinnosti matke, aby deti na styk riadne pripravila, a to nielen materiálne
(oblečenie, lieky), ale aj psychicky, teda aby im primerane k veku vysvetlila úlohu otca v ich živote. Vo
zvyšku týkajúcom sa uloženia informačnej povinnosti matke súd prvej inštancie súd návrh otca zamietol.
Súdmalzaosvedčené,žematkasitútopovinnosťplní,keďžeotcapreukázateľneinformovalaoprestupe

syna A. do slovenskej školy, ako aj o dopravnej nehode starého otca, keď viezol maloletého. Návrh v tejto
častipretonepovažovalzadôvodný.Nazáverzdôraznil,žetotodočasnéopatrenieneriešivšetkyotázky,
ktoré budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, a teda nerozhoduje o konečnej úprave
a rovnako o náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie proti úprave druhého odstavca výroku I. podal v
zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku I. druhý odstavec a dočasne upravil jeho styk
s deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od
15:30 do nedele do 18:30, a v nepárnom týždni v čase od stredy od 15:30 hod. do piatka do 8:00

hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
vedeného na Mestskom súde Bratislava II. Alternatívne navrhol, aby bol oprávnený stretávať sa s deťmi
každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od 15:30 do nedele do 18:30 hod, a každý nepárny
kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 19:00 hod., a to až do právoplatného skončenia
konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Mestskom súde Bratislava II.

Dôvodil tým, že súd mu vyhovel len čiastočne a určil podstatne nižší rozsah stretávania, ako pôvodne
žiadal. Napádal strohé a jednostranné vyhodnotenie skutočností, pričom tvrdil, že súd v odôvodnení
zohľadnil výlučne skutočnosti svedčiace v prospech matky a úplne ignoroval fakt, že aj on je v plnej
miere spôsobilý zabezpečiť deťom priaznivé výchovné prostredie a všetky životné potreby. Podľa otca
súd nevenoval pozornosť ani skutočnosti, že deti boli dňa 14.12.2024 matkou „unesené“ zo spoločnej

domácnosti v Rakúsku a následne šesť mesiacov umelo izolované od neho a jeho rodiny. Matkou
prezentované údajne odmietavé správanie staršieho syna a zhoršenie jeho psychického stavu označil
za nepravdivé a tvrdil, že akékoľvek negatívne reakcie boli vyvolané len manipuláciou matky a zneužitím
jej postavenia rezidenčného rodiča. Dočasne určený rozsah styku každú druhú sobotu na niekoľko hodín
bez prespatia považoval za zjavne nedostatočný a za obmedzenie jeho rodičovských práv, ako aj práv

detí na rovnocenný styk s oboma rodičmi. Argumentoval, že interval 13 dní, počas ktorých nemôže tráviť
čas s deťmi, je príliš dlhý na to, aby mohlo dôjsť k obnoveniu pretrhnutých citových väzieb, najmä s
prihliadnutím na nízky vek detí. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
(sp. zn. 11CoP/67/2025), v ktorom súd v podobnom prípade zdôraznil potrebu častejších kontaktov,
aby sa predišlo ochladnutiu vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Otec mal za to, že súd bez riadneho

zisťovania prebral tvrdenia matky o údajnom zlom vzťahu staršieho syna k nemu. Ďalej sa odvolával
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 101/2022), podľa ktorého musí byť rozhodnutie
o úprave rodičovských práv odôvodnené adresne s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa, inak
dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že prvostupňový súd s poukazom na tento
nález nedostatočne a mechanicky zdôvodnil, v čom je takto úzka úprava styku v najlepšom záujme detí.

Na základe týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho styk s deťmi
výrazne rozšíril.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že sa rozhodla nepodať odvolanie voči uzneseniu súdu,

pretože chcela v praxi vyskúšať, ako bude nariadený styk prebiehať. Dospela však k záveru, že takýto
styk nefunguje a už vôbec si ho nevie predstaviť v širšom rozsahu, ktorého sa otec domáha vo svojom
odvolaní, pričom jeho tvrdenia považuje za nepravdivé a očierňujúce. Matka sa ohradila voči tvrdeniu
otca, že je spôsobilý zabezpečiť deťom priaznivé výchovné prostredie, pričom argumentovala, že otecv priebehu posledných dvoch rokov opakovane používal vulgárne a ponižujúce výrazy voči staršiemu
synovi A., a to aj v prítomnosti mladšieho C., a rovnako sa dlhodobo hrubo a urážlivo správal aj voči nej.
Zásadne odmietla aj obvinenie, že deti „uniesla“ a izolovala. Tvrdila, že 13.12.2024 bola nútená opustiť

spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobého bezcitného, vulgárneho a psychicky týrajúceho správania
otca. Odchod sa uskutočnil s pomocou jej rodičov a otec sa mu nesnažil zabrániť. Zdôraznila, že starší
syn A. opakovane vyjadroval želanie odísť, nakoľko nezvládal každodenný psychický tlak a extrémne
vulgárne nadávky zo strany otca. Svoje tvrdenia podložila vlastnoručným listom syna A. a čestným
vyhlásením svojej matky. Ďalej vyvrátila tvrdenie otca, že zhoršenie psychického stavu syna A. nie je

pravdivé.Uviedla,žejehopsychickéťažkostisúpodloženéodbornoudokumentáciouodjehoošetrujúcej
psychologičky a psychiatra, ktorí ho dlhodobo liečia pre problémy súvisiace s negatívnym rodinným
prostredím. Z najnovšej psychologickej správy z 22.07.2025 citovala odporúčanie, aby sa stretnutia s
otcom realizovali zatiaľ výhradne v sprevádzanej forme s cieľom ochrany psychického zdravia dieťaťa.
Obvinenie z manipulácie detí odmietla s poukazom na správu z ÚPSVaR z 28.07.2025. V nej sa v
rámci pohovoru maloletý A. sám vyjadril, že otec sa s nimi veľmi nehral a zvykol im nadávať, pričom

aj mladšiemu C. hovoril slová ako „vypadni“. Podľa matky toto vyjadrenie dokazuje, že A. si je vedomý
nevhodného správania otca nielen voči sebe, ale aj voči bratovi. Dospela k záveru, že správanie otca
predstavuje závažné riziko pre zdravý psychický a emocionálny vývin oboch maloletých detí. Vo svojom
vyjadrení ďalej reagovala na tvrdenie otca, že mladšieho syna C. účelovo nenechala navštevovať
materskú školu v Rakúsku, aby si zabezpečila predĺženie rodičovského príspevku a izolovala ho od

otcovej rodiny. Uviedla, že maloletý C. je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) a jeho
ošetrujúca lekárka A. A. I. výslovne neodporučila jeho začlenenie do kolektívneho zariadenia, o čom
doložila lekársku správu. Argument otca o finančnom motíve označila za irelevantný a nepravdivý,
keďže podľa slovenskej legislatívy má nárok na poberanie rodičovského príspevku do 6. roku života
dieťaťa s ŤZP bez ohľadu na to, či dieťa navštevuje škôlku. Naopak, poukázala na skutočnosť, že otec

v Rakúsku poberá rodinné prídavky na C., ktoré sú podmienené jeho dochádzkou do škôlky, pričom
z týchto prostriedkov jej na starostlivosť o syna nijako neprispieva. Na záver matka zdôraznila, že
zásadne nesúhlasí s rozšírením styku, najmä vo forme prenocovania detí u otca. Argumentovala tým,
že v období častejšieho kontaktu s otcom v mesiacoch január a február došlo u staršieho syna A. k
opakovaným psychosomatickým prejavom vyvolaným strachom, vrátane samovoľného pomočovania,

čo je zdokumentované v lekárskych správach. V dôsledku týchto negatívnych skúseností mal A. ďalší
kontakt s otcom dôrazne odmietnuť, čo mu mal opakovane vyjadriť v listoch a správach. Opätovne
pripomenula odporúčanie detskej psychologičky, ktorá navrhla, aby sa stretnutia konali výhradne za
prítomnosti ďalšej zodpovednej osoby, spravidla matky. Matka tiež vyjadrila obavy z výchovných metód
otca, ktorý mal deklarovať, že deti „naučí, ako milovať otca“. Poukázala na jeho rodinné zázemie, kde

boli podľa nej prítomné verbálne útoky a vulgárne správanie zo strany jeho otca, čo otec mal prezentovať
ako bežný prostriedok výchovy na udržanie disciplíny. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala za
nevyhnutné, aby bola celá situácia posúdená prostredníctvom komplexného znaleckého dokazovania z
odboru klinickej psychológie a psychiatrie, ktoré by posúdilo rodičovské kompetencie, vzťahy v rodine a
osobnosť oboch rodičov. Dovtedy považuje súčasný rozsah styku za primeraný a postačujúci. Vzhľadom

na všetky uvedené skutočnosti matka požiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

5. Dňa 02.09.2025 doručila matka súdu písomné podanie, ktorým navrhovala zmenu neodkladného
opatrenia. Na základe ňou tvrdených nových skutočností matka navrhla, aby súd zmenil výrok I.

uznesenia tak, že otec bude oprávnený stretávať sa so synmi raz týždenne v Centre pre deti a rodiny
v Bratislave, a to konkrétne v Centre Nádej, alebo alternatívne, aby sa styk otca s deťmi neupravoval
vôbec až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Opätovne poukázala na negatívne spolužitie s
otcom, ktoré ju dňa 13.12.2024 donútilo spolu s deťmi opustiť spoločnú domácnosť v F.. Tento odchod
bol podľa nej nevyhnutným vyústením despotického správania sa otca počas celého desaťročného

manželstva.Opísalaneustálevulgárnenadávkyzotcovejstranyvočinej,akoajvýraznýpsychickýnátlak
a vyhrážanie. Uviedla, že v poslednom období boli vulgárne nadávky otca smerované aj na staršieho
syna A., ktorý mu ich v obrane začal vracať. Mladšieho syna C. mal otec posielať preč so slovami
„vypadni“, pričom C. svojho otca neoslovuje „otec“ alebo „tata“, ale menom „A.“. Taktiež tvrdila, že obe
tehotenstvá prežívala v atmosfére neustáleho osočovania vulgárnymi nadávkami zo strany otca, čo v

druhom tehotenstve musel počúvať aj maloletý A.. Ďalej uviedla, že počas celého manželstva sa jej
rodičia opakovane a neúspešne snažili zastaviť otcovo vulgárne správanie a upozorňovali naň aj jeho
matku. Podľa matky zo všetkých správ zo šetrenia kolíznych opatrovníkov jednoznačne vyplýva, že
maloletý A. opakovane hovoril o napätej rodinnej situácii a vulgárnom správaní otca voči nemu. Opísalapriebeh a negatívne dôsledky stretnutí a videohovorov, ktoré sa uskutočnili na základe neodkladného
opatrenia. Popísala štyri osobné stretnutia detí s otcom, na ktoré otec opakovane prichádzal v sprievode
svojho brata a v od neho požičanom vozidle. Po prvom stretnutí (12.07.2025) maloletý A. matke povedal,

že sa necítil dobre, pretože otcovo správanie vnímal ako neúprimné a „príliš milé“ v porovnaní s jeho
bežným krikom a vulgárnymi nadávkami. Mladší C. po návrate matke opakovane povedal vetu: „Mama,
ty klameš,“ čo sa u neho nikdy predtým neobjavilo. Počas druhého stretnutia (26.07.2025) otec podľa
slov staršieho syna neobjednal C. jedlo v reštaurácii z dôvodu jeho bezlepkovej diéty a spýtal sa ho,
či vydrží hladný až do neskoršej návštevy inej prevádzky. C. tak zostal bez jedla približne do 15:30

hod. Neskôr mu bolo u starej matky podané jedlo s lepkom, v dôsledku čoho sa u neho objavil kožný
výsev.Tretiestretnutie(09.08.2025)sakonalopočasA.narodeninovejoslavy,ktorúsynnásledneoznačil
za „najhoršiu v živote“. Dôvodom mali byť výčitky zo strany otcových príbuzných, že nedvíha telefón.
Prastará matka mu mala povedať, že až do svojich 20 rokov nesmie nikomu hovoriť, že naňho otec
nadáva. Stará matka zase deťom zvýšeným hlasom vyčítala, že otca oslovujú menom „A.“. Po tomto
stretnutí začal byť C. úzkostlivý a v noci sa budil s krikom. Počas štvrtého stretnutia (23.08.2025) mal

otec na deti opakovane kričať, že sú nevychované a že sa nevedia pozdraviť. Keď mu C. povedal, že s
nímnechcebyť,otecnanehovautekričal.PrinávšteveustarejmatkysapríbuznírozkričalinaA.,keďsa
pýtal, či kečup pre C. obsahuje lepok. Matka zhrnula, že otcovo správanie deti vnímajú ako neautentické
a falošné, keďže si ho z minulosti pamätajú ako zlostného a kričiaceho. Uviedla, že ich negatívne
vyjadrenia na adresu otca sú autentickým prejavom, ktorý má reálny základ v jeho minulom správaní,

kedy mal syna A. vulgárne urážať. Otcove vyjadrenia, ako napríklad, že by mohla „s deťmi skočiť z
mosta alebo pod vlak“, nepovažuje za prejav zdravého a stabilného človeka, ale za prejav psychickej
lability a emočnej nestability, ktorú u neho dlhodobo pozoruje. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyjadrila
vážne obavy nielen o zdravie, ale aj o život maloletých detí a poukázala na symptómy, ktoré by mohli
naznačovať narcistickú poruchu osobnosti. Z týchto dôvodov považovala za nevyhnutné, aby sa otec

podrobil komplexnému psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu nezávislými odborníkmi. Ako
ďalšípríkladotcovhosprávaniauviedla,žesvojeautoužtrimesiaceúmyselneparkujenajejvyhradenom
parkovacom mieste, zatiaľ čo on na stretnutia s deťmi chodí na požičanom vozidle. Toto konanie vnímala
ako účelovú snahu znepríjemňovať jej a deťom život a ako prejav jeho potreby kontroly. Zdôraznila, že
po každom stretnutí obe deti jasne vyjadrili, že k otcovi a jeho rodine už nechcú ísť. Situácia vyvrcholila

po poslednom stretnutí, keď starší syn A. radikálne oznámil, že sa už žiadneho ďalšieho stretnutia
nezúčastní, nikto ho k tomu nemôže donútiť a nedovolí donútiť ani mladšieho brata C.. Podobný odpor sa
podľa nej prejavoval aj pri videohovoroch, počas ktorých deti väčšinou mlčali alebo opakovane hovorili:
„Nechcemestebouhovoriť.“Otcovareakcianatobolapodľamatkynerešpektujúca,keďimmalpovedať:
„Dobre, to som už počul, skús povedať niečo iné.“. Najzávažnejším dôsledkom stretnutí bol podľa matky

výrazne negatívny vplyv na psychický a fyzický stav detí. Nátlakové správanie otca a jeho rodiny malo
u maloletého A. spôsobiť opakované zhoršenie jeho psychického stavu, prejavujúce sa samovoľným
pomočovaním. Matka tvrdila, že po každom stretnutí a dokonca aj po videohovore sa A. v noci pomočil.
Po poslednom stretnutí dňa 23. augusta 2025 mal bezprostredne po návrate domov hysterický záchvat,
počas ktorého jasne vyjadril, že „už nikdy nepôjde na stretnutie s A.“, pretože ho ponižuje, a následne

sa v noci opakovane pomočil . S poukazom na tieto skutočnosti a na odporúčanie psychologičky matka
žiadala, aby sa stretnutia otca s deťmi uskutočňovali len za prítomnosti psychológa, alebo aby sa styk do
výsledkov znaleckého dokazovania vôbec neupravoval. Podľa nej otcovo konanie nerešpektuje potreby
ani pocity detí a je motivované len snahou presadiť vlastnú vôľu. Ako príklad uviedla, že otec absolútne
ignoroval pocity syna a jeho vyjadrenú vôľu, keď jej do správy napísal: „Neklam, A. so mnou nemal

a nemá problém,“ hoci mu syn predtým výslovne povedal, že ho nechce na svojich komisionálnych
skúškach . Matka ho ďalej obvinila zo zastrašovania a vydierania detí, napríklad tým, že im ponúka
„predaj“ ich obľúbených vecí, a poukázala na ďalší vlastnoručný list od A. z 31. augusta 2025, v ktorom
opäť potvrdil, že sa s otcom nechce stretnúť ani s ním telefonovať.

6. K návrhu matky na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi sa vyjadril otec. Tvrdenia matky
považoval za účelové, pričom poukázal na to, že matka začala údajnú zmenu v správaní staršieho
syna verbalizovať až po pojednávaní vo veci rozvodu manželstva dňa 05.08.2025. Do tohto momentu
žiadne problémy v správaní syna nespomínala. Otec namietal, že až po tom, ako na pojednávaní
uviedol, že synovia sa k nemu po nariadení neodkladného opatrenia tešili a boli u neho v poriadku

a spokojní, začala matka prejavovať manipulatívne techniky, najmä počas videohovorov so starším
synom. Z vyjadrenia matky sa otec následne dozvedel o údajnom psychickom probléme syna s pobytmi
u neho. Na podporu svojich tvrdení otec na pojednávaní v konaní vo veci samej predložil fotografie
zo spoločných stretnutí, ktoré mali preukazovať, že deti sa u neho cítia dobre a nie sú v strese. Ďalejotec poukázal na skutočnosť, že matka je dlhodobou psychiatrickou pacientkou, a vyjadril obavu, či
v čase odchodu zo spoločnej domácnosti v decembri 2024 bola jej psychika stabilizovaná. Navrhol
posúdenie súdnym znalcom, či názory matky na jeho údajné nevhodné správanie a dôvody jej odchodu

neboli ovplyvnené jej psychiatrickou diagnózou. Otec taktiež namietal svojvôľu matky, ktorá ho podľa
neho úplne vylúčila z rozhodovania o podstatných záležitostiach týkajúcich sa detí. Konkrétne uviedol
zmenu psychológa a návštevu psychiatra bez jeho vedomia, pričom títo špecialisti mali vychádzať len z
jednostranných tvrdení matky. Otec sa o týchto skutočnostiach, ako aj o odhlásení mladšieho syna zo
škôlky, dozvedel až dodatočne zo súdneho spisu. Matka sa s ním neradila ani o krúžkoch či doučovaní

pre staršieho syna, iba mu tieto skutočnosti oznamovala. Podľa otca sa matka od svojho odchodu zo
spoločnej domácnosti snažila deti izolovať a bránila mu v kontakte s nimi až do vydania neodkladného
opatrenia, ktoré mu umožňuje styk aspoň v minimálnom rozsahu. Súčasne upravený styk považoval za
nedôvodne obmedzujúci, ako to už uviedol vo svojom odvolaní. Návrh matky na ďalšiu zmenu styku
považoval za nedôvodný a jej argumenty za účelové a vykonštruované, pričom tvrdil, že konanie matky
smerovalo k neoprávnenému obmedzeniu jeho rodičovských práv. Tvrdil, že starší syn je matkou silne

ovládanýamanipulovaný,najmäpočasvideohovorovvjejblízkosti,zatiaľčounehosasprávanormálne.
Napopretietvrdenímatkyojehoúdajnomagresívnomsprávaníotecpredložilodbornéstanoviskosúdnej
znalkyne z odboru psychiatrie, A. J. A., v ktorom bolo konštatované, že nemá žiadne agresívne sklony.
V ostatnom sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387

ods. 1 CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či rozsah styku otca s maloletými deťmi vždy v sobotu
v párnom kalendárnom týždni od 09:00 hod. do 19:00 hod. zodpovedá súdom prvej inštancie dostatočne
osvedčeným skutočnostiam alebo či je dôvod na to, aby s ohľadom na odvolanie otca, ktorý sa jediný

proti nariadenému neodkladnému opatreniu odvolal, bol styk otca s deťmi upravený širšie, ako upravil
súd prvej inštancie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (odsek 2).

14. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

19. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne
vysvetlil dôvody úpravy rozsahu styku otca s maloletými deťmi. Rozhodnutie bolo presvedčivé a

odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné.

20. Odvolací súd uzavrel, že rozsah úpravy styku otca s maloletými deťmi vymedzený vo výroku I.

uzneseniasúduprvejinštancie(vdruhomodstavci)zodpovedáosvedčenémustavuvzťahumedziotcom
a maloletými deťmi a potrebe jeho postupného znovuobnovenia. Maloletý A. nielenže priamo odmieta
stretávanie sa s otcom, ale je v zdravotnej starostlivosti psychiatra a podrobuje sa aj psychologickej
intervencii, matka pre neho predstavuje bezpečnú vzťahovú väzbu, neverbalizuje voči nej žiadne
výhrady, naopak, vo vzťahu k otcovi maloletý A. pociťuje úzkosť, čo aj verbalizuje. Príčiny tohto stavu,

jeho vzniku, pretrvávania budú premetom dokazovania vo veci samej. Samotná skutočnosť, že jeho
existencia je osvedčená, aktuálne nedáva priestor na širšiu úpravu styku otca s maloletými deťmi, k akej
dospel súd prvej inštancie. Hoci je pravdou, že odsťahovaniu detí z domácnosti otca, v ktorej rodina
spoločne žila, došlo na základe jednostranného rozhodnutia matky, medzi obdobím odsťahovania saa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie uplynulo takmer pol roka, čo je obdobie, ktoré
s ohľadom na situáciu v rodine odôvodňuje postupné obnovovanie vzťahu medzi otcom a deťmi.

21. Odvolací súd otcovi v súvislosti s jeho rozširujúcim návrhom obsiahnutým v jeho odvolaní
v porovnaní so samotným jeho návrhom na vydanie neodkladného opatrenia pripomína, že samotným
návrhom sa sám domáhal úpravy styku každý víkend v nepárnom týždni od piatku od 15:30 do nedele
do 18:30 hod., nenavrhoval žiadnu úpravu styku počas nepárneho týždňa. V odvolaní už navrhuje, aby
odvolací súd upravil jeho styk s maloletými deťmi aj počas nepárneho kalendárneho týždňa, avšak bez

racionálneho argumentu odôvodňujúceho takéto rozšírenie. Odvolací súd pritom žiadnym spôsobom
nespochybňuje právo maloletých detí na budovanie a udržiavanie rovnocenného vzťahu s oboma
rodičmi. Aktuálna rodinná situácia by však vyžadovala, aby otec jednoznačne osvedčil, že maloleté
deti sa domáhajú širšieho styku s ním, a to tak počas víkendov v nepárnom týždni, ako aj nad rámec
týchto víkendov a jedinú prekážku takéhoto rozšírenia styku predstavuje postoj matky. Z obsahu spisu
však nateraz vyplýva, že maloletý A. aktuálne odmieta akékoľvek stretávanie s otcom. Úprava styku

otca s maloletými deťmi neignoruje rodičovské kompetencie otca, o rodičovských kompetenciách oboch
rodičov bude vedené súdom prvej inštancie riadne dokazovanie, rovnako, ako aj o kvalite vzťahových
väzieb medzi maloletými deťmi a rodičmi a dôvodoch zistenej kvality týchto väzieb (napr. existencii
prípadného konfliktu lojality) a výsledkom dokazovania bude nielen konkrétna úprava rodičovských
práva a povinností, ale aj ďalší postup súdu prvej inštancie, ktorého cieľom má byť práve zabezpečenie

realizácie práva maloletých detí na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Úprava styku súdom prvej
inštancie v neodkladnom opatrení na situáciu v rodine reaguje, vychádza z dostatočne osvedčeného
stavu veci a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a to správnym procesným postupom pri
zachovaní práva otca na spravodlivý proces.

22. Matka sa voči nariadenému neodkladnému opatreniu neodvolala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu
otca navrhovala, aby ho súd prvej inštancie potvrdil. Neskoršie vyjadrenie matky, (doručované matkou
02.09.2025)nevymedzujepredmettohtoodvolaciehokonania.Vprípade,žebypovydaníneodkladného
opatrenia došlo k takej zmene pomerov, že by odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, môže byť toto
neodkladné opatrenie zrušené (§363 CMP). O takomto návrhu je funkčne príslušný rozhodnúť súd prvej

inštancie po osvedčení relevantných skutočností, nie odvolací súd v konaní o odvolaní voči nariadenému
neodkladnému opatreniu. Matka sa v podaní venuje opisu stretnutí maloletých detí s otcom konaných
12.07.2025, 26.07.2025, 09.08.2025 a 23.08.2025. Dôvodom jej návrhu, ktorý je v podstate návrhom
na obmedzenie rodičovských práv otca (pokiaľ ide o jeho právo na styk s deťmi) a zároveň návrhom
zasahujúcim do práva maloletých na budovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, majú byť

sprostredkované informácie od maloletých detí, na základe ktorých matka hodnotí kvalitu vzťahu medzi
otcomadeťmi.Odvolacísúdpovažujezapotrebnélenuviesť,žepostojdetíporealizáciištyrochstretnutí
s otcom, predovšetkým staršieho A., spolu s matkiným vnímaním a hodnotením osobnosti otca aj na
základe ňou tvrdených skúseností zo spolužitia s otcom (nič iné z jej podania doručeného 02.09.2025
nevyplýva) nie sú bez ďalšieho dôvodom, prečo by mal styk otca s deťmi prakticky eliminovaný.

23. Odvolací súd obom rodičom pripomína, že otázka úpravy rodičovských práv a povinností voči
maloletým deťom, akonáhle sa stane predmetom nezhôd medzi rodičmi, nie je otázkou, ktorá sa bez
ďalšieho týka len práv a povinností rodičov. Je to predovšetkým otázka so zásadným vplyvom na
maloleté deti, ovplyvňujúca ich každodenný život, zdravý a nerušený vývoj a s tým spojenú budúcnosť

detí. Obaja rodičia majú v ich životoch nezastupiteľnú úlohu, ktorú nemôže plnohodnotne suplovať jeden
znich.Jepretopovinnosťourodičovnajednejstranerešpektovaťvzájomnépostavenievovzťahuksebe
a rovnako je ich povinnosťou s rešpektom pristupovať k prežívaniu maloletých detí. Je to predovšetkým
otec, kto si musí položiť otázku, čo môže urobiť pre to, aby nemusel samotné deti presviedčať o tom, že
nemajú žiaden dôvod vyhýbať sa stretávaniu sa s ním, ale naopak, tešiť sa naň. Úlohou matky je však

ponechať priestor na nerušené znovuobnovovanie narušenej väzby medzi otcom a deťmi, obzvlášť,
ak to bola matka, kto maloleté deti zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Ak je otec k deťom počas
stretnutí milý (ako to sama matka uvádza vo svojom podaní), neznamená to automaticky, že je takéto
jeho správanie neúprimné, pretože matka alebo samotné deti majú z minulosti negatívne spomienky.
Ak sa otec snaží budovať svoj vzťah s deťmi, snaží sa napĺňať účel súdom prvej inštancie nariadeného

neodkladného opatrenia, aby na takéto budovanie vzťahu vytvorilo priestor.

24. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými
odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenierozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

25. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísanéadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).