Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725202590
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725202590.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného F. G. C., advokátom, so sídlom D.
XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX,
XXX XX E., J. H. K. I. B. L. D., so sídlom J. M. N. XXX/XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, v konaní o

nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
14C/30/2025 – 40 zo dňa 24. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/30/2025 – 40 zo dňa 24. 07. 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom
opatrení v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,

ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„ I. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s
výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobcu a žalovaného na procesných úkonoch

pred orgánmi verejnej moci, a to v nevyhnutnom rozsahu.

II. Neodkladné opatrenie sa o b m e d z u j e na dobu 6 (šesť) mesiacov od jeho doručenia žalovanému.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.“

1.1 Súd prvej inštancie vo veci postupoval podľa ustanovení § 324, § 325, § 326, § 328 a § 330 ods.
2 Civilného sporového poriadku.
1.2 Uviedol, že žalobca sa svojím návrhom zo dňa 16.07.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť, aby sa k nemu nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným sú už niekoľko rokov susedia. Jediná
príjazdová cesta k jeho domu vedie popri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Pri akomkoľvek

opustení bydliska musí tak prejsť okolo domu žalovaného, žalovaný tak robiť nemusí, nakoľko cestná
komunikácie do obce vedie smerom od jeho domu smerom do obce. So žalovaným spolu ako susedia
vychádzali štandardne. Jeho rodina žalovanému povolila potiahnuť elektrinu z ich elektrického stĺpu,
pričom im žalovaný za týmto účelom rozkopal pozemok. Vzájomné vzťahy medzi nimi sa zhoršili potom,
ako žalovaného opakovane vyzýval, aby si ustrážil svojho psa, nakoľko tento opakovane pohrýzol ľudí
pohybujúcich sa po cestnej komunikácii pred domom žalovaného. Keď sa dlhodobo nič nezmenilo,

riešila sa táto záležitosť oficiálne na mestskom úrade. Žalovaný sa k zanedbaniu starostlivosti o psa
priznal a zaplatil aj mestu vyrubenú pokutu. Tento sa neskôr vyhováral, že to zaplatil len z dôvodu, ženemal energiu vec riešiť dôkladne. Po určitej dobe od tejto udalosti pes žalovaného zomrel. Žalovaný
ho začal viniť z úmrtia psa, keď ho mal údajne dlhodobo a postupne tráviť. Túto skutočnosť si žalovaný
vsugeroval a v tejto sa začal utvrdzovať, hoc nikdy nepredložil žiaden dôkaz, že sa tak stalo. Vzťahy sa

postupne zhoršovali a žalovaný sa prejavoval čoraz agresívnejšie, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu.
Správanie žalovaného vyústilo do spáchania priestupku voči nemu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. dňa 27. 10. 2022, keď mu žalovaný na kapotu auta pred jeho domom vysypal listy zo
stromov a štrk, hoci v zázname o priestupku sú uvedené len listy. Za tento skutok bola žalovanému
uložená pokuta vo výške 10,- Eur. Od spáchania predmetného priestupku sa snažil byť so žalovaným

čo najmenej a podľa možnosti sa mu vyhýbať, čo nebolo vždy možné, nakoľko každá cesta z domu,
či už vozidlom alebo pešo vedie cestnou komunikáciou, ktorá hraničí s pozemkom žalovaného, na
ktorom má tento postavený dom. Správanie žalovaného prudko eskalovalo dňa 05. 06. 2025 v čase o
21:41 hod., keď ho žalovaný na verejnej cestnej komunikácii fyzicky napadol vidlami, ktorými smeroval
svoje bodnutie do vrchnej časti jeho tela. Toto bodnutie našťastie reflexívne odvrátil tým, že pred seba
prikrčil ruku, nakoľko v druhej ruke držal telefón a volal pritom a teda zásah hrotom vidiel zasiahol

jeho ruku, ktorú mu týmto žalovaný prepichol. Toto zranenie si vyžiadalo zásah polície, záchranných
zložiek a vyústilo do 31 dní trvajúcej práceneschopnosti. V tejto veci bolo začaté aj trestné stíhanie
pre prečin ublíženia na zdraví a výtržníctva, ktorú vyšetruje M. J. E., pod sp. zn.: ČVS: M./E.. Bol na
PN od 06. 06. 2025 do 07. 07. 2025. Opuch miesta zranenia bol veľmi bolestivý a obmedzoval ho
v obvyklom spôsobe života a to najmä pri plnení pracovných povinností. O. mal neskôr zahnisanú.

Z lekárskych správ vyplýva, že sa jednalo o penetračnú ranu ostrým bodným predmetom, kde lekár
označil aj miesto vbodu a miesto výbodu v podkoží predlaktia. Z tohto vyplýva, že sa jednalo o tak silný
výpad, že kovový hrot vidiel vošiel z jednej strany predlaktia, perforoval celé podkožie a vyšiel druhou
stranou predlaktia. Keď sila vpichu dokázala prebodnúť jeho predlaktie skrz na skrz, rovnaká sila vpichu
by iste dokázala prepichnúť brušnú dutinu, prípadne pľúca. Žalovaný už bol v minulosti odsúdený za

spáchanie obdobného trestného činu výtržníctva a teda sa v jeho živote nejedná o prvopáchateľstvo
trestnej činnosti. Žalovaný bol už súdne trestaný za páchanie trestnej činnosti dokonca dva krát. Po
tejto udalosti sa u neho začali prejavovať úzkostné stavy a depresie po prežití takejto stresovej udalosti,
pričom tento stav pretrváva. Má strach o svoj život a zdravie, ako aj o bezpečnosť svojej rodiny. Lekár
tento stav predbežne diagnostikoval diagnózou F41.8 - Iná úzkostná porucha a diagnózou F43.8 - Iná

reakcia na ťažký stres s tým, že mu vystavil výmenný lístok na vyšetrenie u klinického psychológa.
Žalovaný najprv v trestnom konaní tvrdil zasahujúcim policajtom, že o ničom nevie a že bol od 21:00
hod. doma a následne na to tvrdil, že sa zľakol v tme a omylom ho trochu štuchol vidlami. Žalovanému
vykonala zasahujúca hliadka bezprostredne po skutku v čase o 22:23 hod. dychovú skúšku, pričom
žalovaný nafúkal hodnotu 0,42 mg/l alkoholu v krvi. Obáva sa, že ak bude žalovaný opäť pod vplyvom

alkoholu, bude sa mu chcieť pomstiť za to, že vec riešil oznámením na polícii. Konanie žalovaného je
nevyspytateľné a nepredvídateľné, nakoľko aj tento skutok sa odohral za situácie, že išiel od kamaráta
z domu smerom domov a počas cesty telefonoval so svojou manželkou. Žalovaného vnímal a evidoval
len periférne a šiel celý čas po cestnej komunikácii. Žalovanému nedal žiadnu zámienku na útok. Tento
útok bol bez akéhokoľvek odôvodnenia, slovnej výmeny, skrátka bez akéhokoľvek jeho podnetu. Má za

to, že túto situáciu je potrebné riešiť bezodkladne a naliehavo. Neodkladné opatrenie vhodne a účinne
zabezpečí jeho ochranu počas prebiehajúceho trestného konania, v ktorom vystupuje ako poškodená
osoba. U žalovaného má jeho správanie stúpajúcu tendenciu, kedy sa postupne pretavilo zo slovných
obvinení a hádok do priestupku a následne do fyzického útoku na jeho osobu.
1.3 Žalobca odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strachom z fyzických útokov žalovaného

na neho, čo vzbudilo u neho obavu o jeho život a zdravie. Taktiež mal obavu, že žalovaný sa mu
bude chcieť pomstiť za to, že udalosť zo dňa 05.06.2025 nahlásil na polícii a na základe tejto udalosti
bolo voči žalovanému vznesené obvinenie. Jediná príjazdová cesta k domu žalobcu vedie popri
nehnuteľnosti žalovaného a tak žalobca pri akomkoľvek opustení bydliska musí prejsť okolo domu
žalovaného. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalobca dňa 05.06.2025 utrpel zranenia,

ktoré mu mal spôsobiť žalovaný pod vplyvom požitia alkoholických nápojov na verejnom priestranstve,
ktoré zranenia si vyžadovali PN v rozsahu 1 mesiaca. V príčinnej súvislosti s týmto skutkom bolo
žalovanému vznesené obvinenie za prečin výtržníctva spáchaného v súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu. Vzťahy medzi stranami
sporu, ako susedmi, sú vážne narušené. Súd preto ustálil, že žalobca nárok na nariadenie neodkladného

opatrenia osvedčil. Existuje totiž obava, že konaním žalovaného môže opätovne dôjsť k zásahu do
jeho osobnostných práv, ktorých súčasťou je aj právo na ochranu života a zdravia. Súd tak vzhliadol za
splnenú zákonom predpokladanú podmienku ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobcu prípadným
konaním žalovaného od schválnosti až po fyzický útok. Takúto ujmu by pociťovala ako závažnú každáfyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení žalobcu. Súd tak návrhu žalobcu vyhovel,
avšak s tým, že obmedzil jeho trvanie na dobu 6 mesiacov od jeho doručenia žalovanému. Časovo
neobmedzený zákaz priblíženia sa k žalobcovi, bez ďalšieho dokazovania, by totiž závažným spôsobom

zasahoval do osobnej slobody žalovaného, keďže zákaz priblíženia sa k žalobcovi sa vzťahuje na bližšie
neurčené priestory.
1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu a súd mu priznal nárok na
náhradu týchto trov v rozsahu 100 %.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu s odkazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/
a h/ Civilného sporového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že takisto podal sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia pre prečin výtržníctva, ktoré obvinenie považujú za nezákonné, nakoľko skutok
sa nestal na mieste verejnosti prístupnom, a teda neboli splnené znaky skutkovej podstaty uvedeného

trestného činu a taktiež žalovaný má za to, že nie sú naplnené ani znaky trestného činu ublíženia na
zdraví žalovaným žalobcovi. Taktiež z dôvodov uvedených v sťažnosti považujú vznesenie obvinenia
žalovanému za nedôvodné. Žalovaný pripustil, že za ostatné obdobie neboli vzťahy medzi žalobcom
a žalovaným najlepšie, avšak žalobca vo svojom návrhu zveličuje pri opise problematickosti ich vzťahov,
nakoľko je to práve žalobca, ktorý sa správa v miestnej časti spôsobom, ktorý opisujú tiež v sťažnosti.

Problematickou osobou tak nie je žalovaný, závadovou osobou, ktorá robí problémy žalovanému je
práve žalobca, a to len z toho dôvodu, že si žalovaný „dovolil“ takmer v susedstve žalobcu postaviť
dom. To, že žalobca musí prechádzať popri bydlisku žalovaného, mu nespôsobuje a ani nespôsobovalo
žiadne problémy. Naopak, práve žalobca žalovaného, ako aj členov jeho rodiny, už dlhé roky deptá
tým, že k nim chodí domov na hranicu pozemku a kde nie sú svedkom jeho konania žiadne osoby,

tak aj na pozemok žalovaného a tú traumatizuje svojimi rečami žalovaného a členov jeho rodiny, že
im doslova nedaruje to, že si dovolili stavať v jeho blízkosti, čím vraj mali pokaziť výhľad. Poukázali
na to, že práve žalobca sa vyhrážal žalovanému fyzickou likvidáciou a uviedli, že žalobca je ako
podnikateľ v miestnych kruhoch a pomeroch v Detve známy. I napriek tejto skutočnosti bol nakoniec
jediný postihnutý priestupkovo práve žalovaný. Taktiež nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by pes

žalovaného ohrozoval okoloidúcich alebo, že by niekoho pohrýzol. Okolnosti priestupkového postihnutia
žalovaného tiež opísali v sťažnosti a pre žalovaného bolo jednoduchšie to ukončiť, pretože podľa
žalovaného žalobca využíval svoje podnikateľské kontakty a postavenie akéhosi dôležitého človeka
v meste Detva na to, že žalovaného ochromovalo B. E. nekonečnými výsluchmi a keď musel žalovaný už
piatyčišiestykrátísťnapojednávaniejednoduchéhopriestupku,žalovanýsadoslovavzdalapriznalsaaj

k tomu, čo sa nestalo. Ďalej popísal žalovaný vzťahy medzi ním a žalobcom a stupňujúcu sa nevraživosť
medzi sporovými stranami, keď žalobca podľa názoru žalovaného svoju nevraživosť stupňoval až do
momentu, keď si „takto dovolil takmer v tme za blčiaceho ohňa v pahrebe, keď bol svetlom z ohňa
žalovaný oslepený, pristúpiť k nemu, naľakať ho až sa stala táto nešťastná náhoda.“ Žalovaný pripustil,
že manéver z preľaknutia, ktorý uskutočnil by zrejme poranil akúkoľvek osobu, nakoľko žalovaný sa

veľmi zľakol a ako bolo v konaní zistené, vypil pár pohárov vína, bol však na svojom dvore, kde nemohol
očakávať,žesapriňomzjavíakákoľvekcudziaosoba.Bolvšakvtme,oslepenýohňomavôbecnevedel,
keď vztýčil vidly na svoju obranu, že sa v jeho bezprostrednej blízkosti nachádza živý tvor, ktorého
vyhodnotil ako hrozbu, keď na uvedenom mieste v E. na laze nemožno vylúčiť, že by to mohol byť
jeleň či dokonca aj medveď. Preto je podľa názoru žalovaného trestné konanie absurdné a rovnako

i neodkladné opatrenie na ochranu osobnosti žalobcu je celkom nedôvodné. Nie je pravdou, že by
sa žalovaný voči žalobcovi kedykoľvek prejavoval agresívne. Práve žalovaný, keď už príkoria, ktoré
mu robil žalobca prerástli do vyhrážania, podal trestné oznámenie z dôvodu obavy, že žalobca svoje
hrozbynaplní,dočkalsavšaknečinnostipolícieojehooznámeníapranierovaniaadoslovaterorizovania
žalovaného v priestupkovom konaní na B. E.. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu mal vysypať listy

zo stromov a štrk na kapotu auta; bol to žalobca, ktorý si zo svojich stromov na jeseň neodpratával lístie,
žalovaný tieto listy odstraňoval zariadením na to určeným z komunikácie k pozemku žalobcu, keďže to
boli listy z jeho stromu, aby sa nezhromažďovali a v daždivom počasí nehnili na ceste a nezapchávali
mu odvodňovací kanál, v dobrej viere, aby zahnívajúce lístie nemalo potenciál spôsobiť napr. kolíziu na
aute. Je pravdou, že žalovaný hodil za hrsť listov zo stromu žalobcu na kapotu auta žalobcu, avšak len

preto, že žalobca viackrát nereagoval na prosby žalovaného, ktorý ho prosil a rovnako i jeho manželku,
aby si tieto listy odpratal, čo však neurobili. Žalovaný sa k tomuto skutku priznal policajtom, zaplatil
pokutu 10,- Eur, avšak i policajti potvrdili, že na kapote auta sa nachádzali len listy a nie štrk. Takéto
susedské vojny však nemôžu podľa názoru žalovaného byť skutkovým základom na to, aby bolo nutnéchrániť osobnosť žalobcu neodkladným opatrením. Žalobca robí rodine žalovaného príkoria vždy, keď
nemá u seba kde ubytúvať ľudí. Klamstvom žalobcu je aj to, že by žalovaný smeroval vidly k hornej
časti tela žalobcu, pretože má zranenia na chrbte ruky poniže lakťa. Je preto absurdné, aby si na

fotografiách zachytené zranenia vyžiadali 31-dňovú práceneschopnosť, pretože žalobca na druhý deň
po incidente robil s obviazanou rukou všetko to, čo aj do utrpenia zranenia. Dokonca na druhý deň
išiel do práce, strihal vŕby a dňa 25.06.2025, t.j. 20 dní po skutku kosil, o čom žalovaný priložil video,
ktoré žiadal v konaní vykonať. Taktiež žalobca tvrdil, že ho malo bolieť šoférovanie, pričom hneď na
druhý deň šoféroval, bol odviezť svojho suseda pána B. do E., čo na výsluchu sám pán B. a vypovedal.

Žalovaný uviedol, že pri uvedenom incidente sa „zvrtol“ s vidlami v rukách a v dôsledku nevhodného
správania sa žalobcu, ktorý pristupoval po pozemku žalovaného, ktorý držal vidly v rukách, od chrbta,
tak je to len žalobca, ktorý je zodpovedný za jeho zranenie, ktoré mu žalovaný spôsobil nechtiac. Jeden
perforačný vpich, o ktorom žalovaný ani nevedel, je práve nespochybniteľným dôkazom o tom, že išlo
o náhly obranný manéver žalovaného, ktorý za pomerov na mieste pri praskajúcom ohni nemohol čakať,
keď začul za svojím chrbtom zvuky, keď na jeho pozemku sa objavil večer človek, čo mu za jeho

chrbtom nemal čo robiť. Žalovaný zotrval na tom, že žalobcu „štuchol vidlami“ a tvrdí to od počiatku.
Žalovaný policajtom tvrdil, že bol doma preto, že žalobca klamal, že incident sa udial na ulici, pritom to
bolo na pozemku žalovaného. Žalovaný sa až kým prišli policajti domnieval, že odstrčil žalobcu vidlami
a tým ho odradil od ďalšieho zo série útoku a osočovaní, keď sa žalobca žalovanému vysmieval, že
si ho mal dávno oplotiť, keď nechce, aby mu žalobca chodil po pozemku, preto bol žalovaný veľmi

prekvapený, keď sa ho policajti dopytovali, či bol doma, lebo tak, ako pravdivo uviedol doma bol. Taktiež
žalovaný pripustil, že je pravdou, že bol v minulosti odsúdený, avšak nebol odsúdený za násilnú trestnú
činnosť. Hoci skutok, ktorého sa dopustil ako 23-ročný bol kvalifikovaný ako výtržníctvo, nešlo o násilnú
trestnú činnosť, žalovaný šoféroval pod vplyvom alkoholu a do dnešného dňa nemá vedomosť, prečo
bol tento skutok posudzovaný ako výtržníctvo. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca koná i takým

spôsobom,žesaskrývazavŕbamiakeďžalovanývyjdenacestu,vyskočíspozavŕbaužvtommomente,
hoci sa žalovaný nijako vedome k žalobcovi nepribližuje, sú vo vzájomnej vzdialenosti menšej ako 10
metrov. Preto je rozhodnutie prvostupňového súdu nesprávne a spôsobilé privodiť žalovaného ujmu
spôsobenú pomstychtivým žalobcom, ktorý môže, tak ako to už urobil, v momente, keď vystúpil žalovaný
na cestu „vyskočiť s palicou v ruke spoza vŕby a ocitnúť sa vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov“. Preto

je tu podľa žalovaného vážne riziko, že neodkladné opatrenie spôsobí to, čoho sa žalovaný obáva, že si
ho žalobca takto odfotí alebo natočí a žalovaný nebude mať žiadnu možnosť, aby sa ubránil tvrdením, že
on nepristupoval k žalobcovi, ale že vyšiel len na verejnú komunikáciu a že to bol samotný žalobca, kto
takto „záškodnícky, ako sa už o to pokúsil, vyskočil smerom k žalovanému spoza vŕby“. Ďalej žalovaný
uviedol, že k odvolaniu pripája i videá, ktoré žiada v konaní vykonať, z ktorých je agresívne správanie

sa žalobcu zjavné. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
2.1 Spolu s odvolaním proti uzneseniu okresného súdu predložil i sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia zo dňa 12.06.2025.

3. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu
s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.09.2025. Uviedol, že vo svojom
odvolaní žalovaný replikuje dookola všetky svoje argumenty uvedené v trestnej veci, vedenej na M. J.

E. v rámci podanej sťažnosti voči vzneseniu obvinenia zo dňa 12.06.2025. Žalovaný však vo svojom
odvolaní neuviedol, že s týmito argumentami sa už dozorujúci prokurátor vyporiadal v uznesení zo dňa
14.07.2025, ktorým sťažnosť v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Toto uznesenie prokurátora
bolo žalovanému známe v čase podania tohto odvolania, a teda tento postup možno považovať za
účelový. Z predmetného uznesenia žalobca poukázal na to, že v uvedenom prokurátor konštatoval, že

bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal na ceste v blízkosti rodinného domu obvineného a nie
na súkromnom pozemku obvineného, a to jednak z dôvodu, že žiadny takýto dôkaz nebol v doterajšom
konaní produkovaný, nehovoril o tom navyše ani samotný obvinený ešte počas priestupkového konania,
no najmä je takýto záver logicky vylúčený z dôvodu, že poškodený A. B. C. v čase skutku telefonoval so
svojou manželkou, pričom obaja menovaný vo svojej výpovedi uviedli, že spolu telefonovali počas cesty

poškodeného domov od suseda F. B.. Je tak vylúčené, aby sa pri telefonovaní mohol k obvinenému
„zakrádať“ bez toho, aby si to tento nevšimol, resp. ho vôbec nezaregistroval. Taktiež žalobca opakovane
poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo veci preukázateľne, podľa úradného záznamu spísaného
dňa 05.06.2025 zasahujúcim policajtom A. B. I., uvádzal ku skutku policajtom, že o ničom nevie, žetento bol v čase o 21:00 páliť za domom papiere, kde pritom nikto nebol a nič sa nestalo. Žalovaný
teda bezprostredne po skutku kategoricky popieral, že vôbec k nejakému konfliktu medzi žalobcom
a žalovaným došlo. Takisto dňa 19.06.2025 bol vyslúchnutý ako obvinený, kde rovnako odmietol vo

veci vypovedať a v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia uviedol úplne inú verziu skutkového
deja, ako žalovaný uviedol zasahujúcim policajtom dňa 05.06.2025, teda bezprostredne po spáchaní
skutku. Možno sa tak domnievať, že žalovaný pravdepodobne po porade so svojím obhajcom, účelovo
vyprodukoval verziu deja ako stratégiu obhajoby, kde nosnú časť argumentácie zakladá na údajnej
skutočnosti, že bola tma, z ktorej sa mal žalobca údajne vynoriť a žalovaného prekvapiť, pričom ešte

aj na vzdialenosť 2-3 metrov videl len postavu muža, ktorú si nevedel žalovaný stotožniť s osobu
žalobcu. Žalobca uviedol, že nie je pravda, že by žalobca zišiel z cestnej komunikácie na pozemok
žalovaného a nie je pravda, že bola v čase spáchania skutku tma. Dňa 05.06.2025 bolo tesne pred
letným slnovratom, a teda sa jedná o jeden z najdlhších polárnych dní v roku. Slnko zapadalo za horizont
až v čase o 20:39 a bola fáza dňa, kedy je obloha tmavšia, ale stále je dosť svetla, pričom sú viditeľné
obrysy celého horizontu a začínajú byť vidieť prvé hviezdy. Svetelné okolnosti sa dajú opísať ako jemné

šero, kedy je na vzdialenosť 10 metrov zreteľne vidieť pohyb a siluetu človeka, pričom tohto je možné
spoľahlivo identifikovať na vzdialenosť 10 metrov. Žalobca mal navyše oblečené tričko výraznej červenej
farby s bielym golierom. Tma, ako ju opisuje žalovaný, pri ktorej ani na vzdialenosť 3 metrov, dokonca
2 metrov, nie je možné rozoznať identitu osoby, nastala v tomto dni až v čase o 23:51. Taktiež žalobca
zvýraznil, že je maximálne nelogické, aby žalobca s telefónom v ruke a manželkou na linke, urobil pohyb

proti žalovanému, dokonca na jeho súkromný pozemok, kedy by videl, že tento, či už drží v rukách vidly
alebo dokonca ich tento zdvihol smerom proti jeho osobe. Prirodzená reakcia každého obozretného
človeka, by bola dať sa na útek, ale nie smerovať ďalej oproti žalovanému. Žalobca mal v danom prípade
nulovú hladinu alkoholu a žalovaný takmer 1 promile, a teda žalobca určite vedel vyhodnotiť danú
situáciu lepšie ako žalovaný. Taktiež žalobca zvýraznil, že keďže pozemok žalovaného nie je žiadnym

spôsobomoplotený,tentosanepovažujezapozemokpatriacikobydliu,nakoľkoniejeuzavretý.Nemôže
sa tak jednať o legálne použitie zbrane, ak by aj akákoľvek osoba vstúpila na pozemok žalovaného,
čo samozrejme žalobca popiera. K ostatným tvrdeniam ohľadom susedského spolužitia uviedol žalobca
toľko, že tvrdenia žalovaného o tom, ako sa k nemu žalobca správa nevhodne a spôsobuje mu príkoria,
sú vymyslené, rovnako ako celá obhajoba žalovaného v trestnej veci. Žalovaný deklaroval, že voči

osobe žalobcu podal v minulosti trestné oznámenia pre vyhrážky fyzickou likvidáciou. Žalobca uviedol,
že o žiadnej takejto skutočnosti nemá vedomosť a žalovaný nepredložil o tejto skutočnosti žiaden
dôkaz a ani neuviedol ako mala byť táto údajná trestná vec vyriešená. Ku kamerovým záznamom
doloženým žalovaným uviedol žalobca, že tieto sú vyhotovené nezákonne v rozpore so zákonom
o ochrane osobných údajov, nakoľko sa jedná o celoplošné monitorovanie verejnej cestnej komunikácie.

Zo samotných videí taktiež nie je zrejmé, akú konkrétnu skutočnosť, týkajúcu sa neodkladného opatrenia
mali preukazovať. V konaní je podľa názoru žalobcu podstatné, že miera agresívneho správania
žalovaného voči žalobcovi má stúpajúcu tendenciu. Žalovaný už v minulosti bol odsúdený za páchanie
trestnej činnosti, následne tento spáchal voči žalobcovi priestupok a následne pod vplyvom alkoholu
fyzicky zaútočil na žalobcu a spôsobil mu zranenie, pričom tento je aj napriek svojej procesnej obrane

stále v postavení obvineného. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia vo veci je
dôvodné a taktiež nevyhnutné. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne.

5. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému s možnosťou k uvedenému

sa v lehote 10 dní vyjadriť.

6. Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu podané nebolo.

7. V dôsledku odvolania žalovaného proti uzneseniu okresného súdu Krajský súd v Banskej Bystrici,

ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP) a
zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie

okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie nie je
dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovanému uložený zákaz priblížiť sa

k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, i v závislom výroku o trovách konania potvrdil ako
vecne správne.

11. Na úvod odvolací súd konštatuje, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych
(nie len faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne
ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax

determinovala rámec postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí,
a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Ide
o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno
konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí
a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje

bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§
328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním

rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje
sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany; z procesného
hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové

tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak
sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného)
opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti,
ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd zdôrazňuje, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa pred súdom nedokazujú, ale
osvedčujú. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená,
že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočnosti v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov,
bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd dáva do pozornosti, že koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnosti
vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného
časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP). Uvedené však nie je možné
„adhoc“zamieňaťspodstatouprovizórnostineodkladnýchopatrení.Uvedenýzáverzodpovedásúčasne
ústavnokonformnému výkladu, v zmysle ktorého je potrebné neodkladné opatrenie vnímať ako jeden

zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou
úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať (III. ÚS 53/2020-11).
Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov však nemožno vylúčiť procesné situácie, keď
sa navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré budez hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Môže ísť
napríklado návrhpočaskonania,vktoromsaužžalobcadomáhaidentickéhomeritórnehovýroku,alebo
o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ takéhoto výroku domáhať.

Súd v danej procesnej situácii nesmie bez ďalšieho rezignovať na poskytnutie predbežnej ochrany iba
z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie a upravil pomery
strán predčasne. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci, čo predpokladá, že súd je vždy povinný individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej
veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S

prijatým záverom sa musí súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vo všeobecnosti nemožno
abstraktnevymedziť,ktorésubjektívnenárokysvojoupovahouvždypripúšťajúnariadenieneodkladného
opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie
nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 1 CSP. Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný.
Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých

relevantných okolností prípadu.

14. Po oboznámení sa s obsahom odvolaním napadnutého uznesenia a jednotlivých odvolacích
námietok žalovaného a podstatou jeho odvolacej argumentácie, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd neprijal argumentáciu

žalovaného použitú v odvolaní o tom, že žalovaný žalobcu „štuchol vidlami“ a že tak urobil v rámci
prirodzeného obranného manévru po tom, čo sa k nemu žalobca vo večerných hodinách „zakrádal“
na pozemku žalovaného. Odvolací súd nezdieľa s odvolateľom ani náhľad na vec, že sa jedná
onešťastnúnáhoduvpodstate„vyvolanú“nevhodnýmaprekvapivýmsprávanímsažalobcunapozemku
žalovaného, nakoľko takáto interpretácia okolností je neprimeraným zľahčovaním konania žalovaného

a popieraním závažnosti následkov spoločensky neprijateľného a neakceptovateľného správania sa
žalovaného. Už len samotná skutočnosť, že žalovaný si vo svojich výpovediach v rámci trestného
konania a jeho jednotlivých fáz sám odporuje a zjavne tendenčne ponúka orgánom činným v trestnom
konaní, ako i civilnému súdu rozhodujúcemu o neodkladnom opatrení rôzne verzie priebehu skutkového
deja, viedla k tomu, že odvolací súd neuveril prednesenej verzii žalovaného o „nešťastnej náhode

alebo nešťastnej zhode okolností“. V konaní o neodkladnom opatrení má súd dosiaľ osvedčené,
že zo strany žalovaného došlo k aktívnemu útoku proti osobnej integrite žalobcu a to predmetom
(vecou), ktorý je spôsobilý spôsobiť na tele človeka zranenia nezlučiteľné so životom, ktorý cez prizmu
trestnoprávnej normy napĺňa atribúty konania „so zbraňou“. Uvedenému ataku predchádzali i viaceré
iné skutkové okolnosti, ktoré preukazujú mimoriadne vyhrotené susedské vzťahy medzi žalobcom

a žalovaným. Taktiež nie je na mieste zľahčovať či „bagatelizovať“ utrpené zranenia žalobcu, keď
v podanom odvolaní žalovaný zvýraznil, že sa jedná „len“ o perforačný vpich resp. vpichy na predlaktí
žalobcu, ktorézranenianavyšenemohližalobcuobmedzovaťvbežnýchčinnostiachponímdeklarovanú
dobu práceneschopnosti. V tejto súvislosti je nutné zvýrazniť, že doklad o práceneschopnosti a jej
trvaní vystavil lekár, špecialistaa laický úsudok alebo nesúhlasný subjektívny názor žalovaného

uvedenú objektívne lekárom konštatovanú skutočnosť nie je spôsobilý spochybniť alebo zmeniť.
Nemožno akceptovať ani argumentáciu žalovaného, že pokiaľ žalovaný svojím manévrom prepichol
vidlami „len predlaktie“ žalobcu, nie je potrebné zabezpečovať ochranu žalobcu napr. neodkladným
opatrením. Odvolací súd zvýrazňuje, že akýkoľvek útok proti telesnej integrite inej osoby je spoločensky
neakceptovateľný; žalovaný pritom na takéto konanie použil vidly. Rozsah zranení spôsobených na tele

žalobcu potom možno logicky pričítať i obrannému inštinktu každého človeka, pričom pokiaľ by žalobca
takto nekonal, konanie žalovaného mohlo mať i významne závažnejšie následky v podobe závažného
poškodenia zdravia alebo i usmrtenia. Pokiaľ v minulosti susedské nezhody žalovaný riešil takým
spôsobom, že umiestnil (vysypal) lístie (podľa tvrdení žalobcu i štrk) na kapotu auta žalobcu, za čo bol
i v priestupkovom konaní riešený a potrestaný, je zrejmé, že ani uložená sankcia v rámci priestupkového

konania nebola dostatočná a nezabránila a ani nezmiernila ďalšie nasledujúce konanie žalovaného
vystupňované do fyzického útoku žalovaného na žalobcu, a to za pomoci vidiel. V predmetnom konaní
o neodkladnom opatrení je zo spisu zistiteľné, že proti žalovanému je vedené trestné stíhanie za
trestný čin ublíženia na zdraví v súbehu s trestným činom výtržníctva, pričom trestné konanie v čase
rozhodnutia odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení právoplatne skončené nebolo. Práve vzhľadom

na stupňujúce sa útoky, resp. stupňujúce sa agresívne konanie a spoločensky neakceptovateľný spôsob
správania sa v susedských sporoch, keď vedené trestné konanie môže vzájomnú nevraživosť ešte
eskalovať, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti a tiež
nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému priblížiť sak osobe žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Uvedené nariadené neodkladné opatrenie je
podľa názoru odvolacieho súdu i v súlade so zásadou proporcionality, keď takýmto spôsobom chráni
osobnú integritu žalobcu, avšak nijakým spôsobom neobmedzuje žalovaného v bežnom živote. Pokiaľ

v podanom odvolaní žalovaný popisoval i možnosť zneužitia nariadeného neodkladného opatrenia
zo strany žalobcu, uvedené je len v rovine hypotetických úvah a domnienok zakladajúcich sa na
možnom účelovom a slovami žalovaného „záškodníckom“ správaní žalobcu, ktoré úvahy, domnienky
a hypotézy žalobca dosiaľ nepodložil (ani neosvedčil) žiadnym zákonným a hodnoverným dôkazom.
Jednoznačne je však v konaní preukázaný (nie len osvedčený) fakt, že žalovaný zaútočil proti

žalobcovi vidlami, týmito ho bodol a v dôsledku utrpených zranení bol žalobca práceneschopný
v rozsahu jedného mesiaca. Vyhodnotiac tak váhu tvrdení žalovaného v porovnaní s váhou okolností,
resp. skutočností, v konaní osvedčených či dokonca preukázaných, odvolací súd dospel k záveru
o dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Odvolací súd záverom uvádza, že súd prvej
inštancie obmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia na dobu 6 mesiacov. V dôsledku
odvolania žalovaného, ktorý namietal nedôvodnosť samotného neodkladného opatrenia, odvolací súd

dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a prípadné rozhodnutie o predĺžení
doby trvania neodkladného opatrenia by bolo porušením zásady zákazu zmeny k horšiemu. Žalobca
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodal a teda nenamietal časové obmedzenie trvania
nariadeného neodkladného opatrenia na dobu 6 mesiacov. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v čase
rozhodnutia odvolacieho súdu prebieha trestné stíhanie žalovaného, v ktorom prípadnom rozhodnutí

súdu v trestnej veci je, v prípade uznania viny zo spáchania trestného činu, možné uložiť i povinnosti
spočívajúce v príkaze napr. nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov (ak súd
podmienečne odkladá uložený trest odňatia slobody s probačným dohľadom). S poukazom na uvedené
dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho meritórnych výrokoch I. a II. potvrdil ako
vecne správne.

15. Ako výrok závislý, preskúmal odvolací súd i výrok o trovách konania, t.j. výrok III. uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady
trov konania. Keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené v zmysle § 330 ods. 2 CSP a súd prvej

inštancie neodkladné opatrenie nariadil bez povinnosti podať žalobu vo veci samej, resp. poučenia
o možnosti podať žalobu o veci samej, bolo uznesenie súdu prvej inštancie rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, a preto bolo rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania o neodkladnom opatrení
dôvodné.Uvedenébolozároveňisprávne,keďženávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniažalobcu
súd vyhovel v celom rozsahu a je tak možné konštatovať celkový procesný úspech žalobcu v konaní.

Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil i v závislom výroku
III. o trovách prvoinštančného konania.

16. O trovách odvolacieho konania o neodkladnom opatrení rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním

žalovaného, tento úspešný nebol ani čiastočne a celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží
žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu žalovaného i vyjadril, a to prostredníctvom právneho zástupcu, čím
mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. Odvolací súd preto uložil procesne
neúspešnému žalovanému v celom rozsahu zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým

rozhodne o výške trov konania.

17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).