Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011072
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3123011072.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov
senátu JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Jozefa Šutku na neverejnom zasadnutí konanom 24.
septembra 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. M. pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného E. M. proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2024, sp. zn. 3Tos/42/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného E. M. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín (ďalej tiež „súd I. stupňa") uznesením z 31. januára 2024, sp. zn. 74PP/10/2023,
podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 2 Trestného poriadku zamietol
návrh odsúdeného E. M. (na účely dovolacieho konania označovaný ako „obvinený") na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. októbra 2024, sp. zn. 3Tos/42/2024 sťažnosť obvineného proti
prvostupňovému uzneseniu podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

* * *

Proti uvedeným uzneseniam [hodnotiac dovolanie ako podané proti druhostupňovému uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne, berúc na zreteľ dikciu § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, v zmysle
ktorého môže obvinený podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa], podal
obvinenýdovolanie,najskôrvlastnýmpísomnýmpodanímz13.januára2025(č.l.102spisu),anásledne
aj prostredníctvom obhajcu 17. apríla 2025 (č. l. 112 - 113 spisu) z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, vo svojej podstate dôvodiac tým, že hodnotenie jeho osoby bolo

vykonané bez jeho vedomosti, neboli v ňom uvedené pravdivé skutočnosti zo strany príslušníkov ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, o rozhodovaní o jeho návrhu na podmienečné prepustenie nevedel, a
tak nemohla byť ani zachovaná lehota na prípravu na úkon, na ktorom súd o jeho návrhu rozhodoval
[§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku].

Ďalej obvinený uviedol, že po poslednej novelizácii Trestného zákona sa trestné činy krádeže, pre ktoré

bol právoplatne odsúdený, stali menej nebezpečnými druhmi trestnej činnosti, a z toho dôvodu by mali
byť rovnako znížené aj nároky a kritériá na splnenie podmienok podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].

Poukázal taktiež na skutočnosť, že od januára 2025 bol trikrát odmenený vychádzkou na 12 hodín, a
od 17. apríla 2025 do 21. apríla 2025 má povolené opustenie ústavu na základe disciplinárnej odmeny.

Je názoru, že za takéhoto stavu, keď je preukázané, že výchovný účel trestu bol dávno nepochybne
dosiahnutý, nie je spravodlivé ani dôvodné klásť do popredia represívnu zložku trestu.Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku
vyslovil, že bol v jeho neprospech porušený zákon a súčasne, aby zrušil napadnuté uznesenie

Okresného súdu Trenčín z 31. januára 2024, sp. zn. 74Pp/10/2023, ako aj uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne z 31. októbra 2024, sp. zn. 3Tos/42/2024-95, a zároveň okresnému súdu podľa § 388 ods. 1
Trestného poriadku prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

* * *

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trenčíne v písomnom vyjadrení k dovolaniu pri poukaze na to,
že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
nemožno podať dovolanie s poukazom na § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, dospela k záveru,
že ide o dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, na základe čoho navrhla
dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku.

* * *

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd")
primárne zisťoval splnenie zákonných formálnych, resp. procesných podmienok na podanie dovolania,

t. j. či dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na
zákonom určenom mieste, a či spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku, ako
aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku, a dospel k ďalej uvedeným záverom,
vychádzajúc z ďalej citovaných zákonných ustanovení.

Podľa § 368 Trestného poriadku

1/ Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak
boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
podľa § 371.

2/ Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h)rozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýriadnyopravnýprostriedokpodanýprotirozhodnutiupodľapísmen
a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci

sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď § 368 ods. 2 Trestného
poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
a) generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku,
b) obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov
uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného
poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o
podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon

bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone
náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Z § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku tak vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie vo
svoj prospech len proti rozhodnutiam taxatívne vymenovaným v § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie

proti iným rozhodnutiam.

V § 371 ods. 2 Trestného poriadku je vymedzený okruh aj ďalších rozhodnutí, proti ktorým možno (je
prípustné) podať dovolanie (nad rámec rozhodnutí uvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku), avšakz pohľadu okruhu oprávnených osôb, právo podať dovolanie proti týmto (iným) rozhodnutiam - vrátane
rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody - je vyhradené
výlučne ministrovi spravodlivosti.

Z uvedeného v súhrne vyplýva, že obvinený podal dovolanie síce proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie je prípustné, ale vo vzťahu ku ktorému na podanie dovolania obvinený nie je oprávnenou
osobou, keďže jedinou oprávnenou osobou na podanie dovolania voči nemu je minister spravodlivosti.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že obvinený nesplnil jednu z tzv. procesných podmienok na podanie
dovolania, ktorou je oprávnenosť osoby, čo je procesný nedostatok, ktorý vylučuje meritórny (vecný)
prieskum dovolaním napadnutého rozhodnutia, čo v inom spôsobe vyjadrenia znamená nemožnosť
preskúmania dôvodnosti (opodstatnenosti) dovolacích námietok obvineného dovolacím súdom.
Dovolací súd preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, uznesením
podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že dovolanie bolo podané neoprávnenou

osobou, odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.