Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723202984
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723202984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so
sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská
20, 831 03 Bratislava, IČO: 31 772 854, o nahradenie prejavu vôle žalovaného, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6C/1/2023-244 z 26. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý
zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
6C/1/2023-146 zo 7. novembra 2023 (ďalej len „rozsudok okresného súdu, prvý v poradí“) žalobu o
nahradenie prejavu vôle žalovaného zamietol (prvá výroková veta) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady (druhá výroková veta).

1.1 Okresný súd konajúc o žalobe o nahradenie prejavu vôle žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca sa
žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle odkúpenia väčšieho podielu, než na aký mal nárok; žalobca
mal právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle prevodu spoluvlastníckych podielov len pomerne, z
každého predaného spoluvlastníckeho podielu iba 3/9.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením č.k.

11Co/24/2025-200 z 27. februára 2025 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“) rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.1 K zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v poradí) pristúpil odvolací súd z dôvodov
procesných, keď súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 181 ods.1, ods.2 zákona č.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku okresného
súdu. Odvolací súd vytkol okresnému súdu, že nevykonal žalobcom predložený dôkaz - stanovisko

Slovenského pozemkového fondu k uplatneniu predkupného práva; týmto dôkazom sa nezaoberal ani v
odôvodnení písomne vyhotoveného rozsudku. Okresný súd tak nedal odpoveď na podstatnú skutkovú
argumentáciu žalobcu, podloženú listinným dôkazom o tom, že medzi spoluvlastníkmi pozemkov došlo
k zhode ohľadom uplatnenia predkupného práva zo strany žalobcu. Odvolací súd k otázke inštitútupredkupného práva v zmysle § 140 v spojení s § 603 Občianskeho zákonníka konštatoval, že jeho
účelom nemá byť poskytnutie väčšej ochrany nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (tretej osoby),
ktorý ho získal v dôsledku porušenia predkupného práva, ako tomu, koho predkupné právo bolo

porušené, čo vystupuje do popredia zvlášť v prípade, ak nadobúdateľom podielu sa stane osoba, ktorá
dovtedy nemala na veci žiaden podiel. Samotná podstata predkupného práva spočíva v zachovaní
vlastníctva veci v doterajšom spoluvlastníckom okruhu a upravuje vzájomný vzťah medzi podielovými
spoluvlastníkmi, keď určuje právo na pomerný výkup podielu, riešiac tak stav, kedy sa spoluvlastníci
nevedia dohodnúť, ktorý z nich podiel vykúpi. Logicky predpokladá, že o prevádzaný podiel musia

mať záujem minimálne dvaja spoluvlastníci - ak má záujem len jeden z viacerých spoluvlastníkov,
neprichádza aplikácia § 140 Občianskeho zákonníka prvej vety do úvahy. Ak toto platí v čase pred
porušenímpredkupnéhopráva,musíotoviacplatiťpoporušenípredkupnéhopráva,lebonietinejosoby,
ktorá mala prv záujem na výkup podielu.

3. Po vrátení veci na ďalšie konanie a doplnení, resp. zopakovaní dokazovania, okresný súd rozsudkom

č.k. 6C/1/2023-244 z 26. mája 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
žalobu zamietol (prvá výroková veta) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vrozsahu100%spovinnosťoutrovykonaniazaplatiťvlehotetrochdníododňaprávoplatnostiuznesenia
o výške náhrady (druhá výroková veta).

3.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že konal o žalobe o nahradenie
prejavu vôle z dôvodu, že žalobca bol ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti obídený pri uzatvorení
kúpnej zmluvy medzi dovtedajším podielovým spoluvlastníkom a žalovaným. Okresný súd zistil, že
medzi predchádzajúcim spoluvlastníkom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej
žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vedených katastrálnym

odborom Okresného úradu Krupina, pre k.ú. G., obec Kráľovce - Krnišov, zapísaných na LV č. XXX,
a to k pozemku - parcela registra „E“ parcelné č. XXXX o výmere 528 m2, trvalý trávny porast a k
pozemku - parcele registra „E“ parcelné č. XXXX o výmere 722 m2, trvalý trávny porast, a to vo veľkosti
2/9 v pomere k celku. Okresný súd konštatoval, že predávajúci pri prevode vlastníckeho práva porušil
zákonné predkupné právo žalobcu; žalovanému nebol spoluvlastnícky podiel ponúknutý na predaj.

3.2 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 140, § 116, § 117, § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka;
z procesných ustanovení aplikoval § 216 Civilného sporového poriadku. Okresný súd vo všeobecnosti
charakterizoval inštitút predkupného práva, keď uzavrel, že oprávnený spoluvlastník pri porušení
povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má na výber tri zákonné možnosti; môže sa domáhať

vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu na tretiu osobu; môže sa voči nadobúdateľovi
domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od povinnej osoby a môže si ponechať predkupné právo. Súbežné uplatnenie nárokov podľa
§ 40a a § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka je vylúčené; iné následky porušenia predkupného
práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného

spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené. V prejednávanej veci vyslovil názor, že
pokiaľ pri uplatnení predkupného práva nedôjde k dohode spoluvlastníkov, potom tí, ktorí majú o
spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť len pomernú časť prevádzaného podielu podľa
veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Vychádzal pritom z rozhodnutí vyšších súdnych autorít
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2008, sp.zn. 8Cdo/124/2018). Ak žalobca podľa

žalobného petitu žiadal o nahradenie prejavu vôle a domáhal sa nahradenia prejavu vôle k odpredaju
celého žalovaným nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, domáhal sa odkúpenia väčšieho podielu,
než na aký má nárok. V takomto prípade súd nie je oprávnený zasahovať do textu zmluvy, pretože
rozsudkom môže len nahradiť prejav vôle žalovaného alebo žalobu zamietnuť.

3.3 Podstatnou otázkou, ktorú okresný súd okrem uvedeného riešil, bola otázka, či došlo k dohode
obídených spoluvlastníkov o uplatnení predkupného práva. Poukázal na obsah listiny Slovenského
pozemkového fondu pod úradným číslom SPF S 98241/2024/203 003 a zdôraznil, že k vydaniu takejto
listiny došlo až takmer rok po tom, ako bolo iniciované žalobou súdne konanie a z listinného dôkazu
vyplýva, že Slovenský pozemkový fond ako správca podielov neznámych vlastníkov nebol oslovený

v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu. Slovenský pozemkový fond taktiež uviedol, že si
neuplatňuje a ani v budúcnosti nebude uplatňovať práva obvineného podielového spoluvlastníka vo
vzťahu k sporným nehnuteľnostiam; pre okresný súd bolo zrejmé, že ide len o oznámenie Slovenského
pozemkového fondu ako správcu podielov neznámych vlastníkov o tom, že v minulosti nebol oslovenýv súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu a že si neuplatňuje práva obídeného
podielového spoluvlastníka a ani si ich do budúcnosti uplatňovať nebude. V uvedenej listine však
Slovenský pozemkový fond neuvádza, že „súhlasí“ s tým, aby sa žalobca domáhal uplatnenia svojho

predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas a práve z toho dôvodu
mal žalobca domáhajúci sa svojho nároku právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi -
žalovanému pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí sa
prevodu nedomáhali. Žalobca mal právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely

len pomerne.

3.4 V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca namietal, že okresný súd je právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení viazaný. K uvedenému súd prvej inštancie
uviedol, že ani v jednom z bodov odôvodnenia odvolací súd nevyjadroval a ani nenaznačil, či
je žaloba dôvodná alebo nedôvodná; okresný súd mal tak za to, že záväznosť právneho názoru

vysloveného odvolacím súdom neporušil. Poukázal tiež na vyjadrenie žalobcu relevancii českej
judikatúry v rozhodnutiach slovenských súdov keď uviedol, že všetky žalovaným označené rozhodnutia
vyjadrujú názor súdov, že bez dohody o predkupnom práve nemožno uplatňovať celý podiel vo vzťahu
k nahradeniu prejavu vôle; súdy vyjadrili názor vtedy, keď ostatní spoluvlastníci boli v konaní pasívni,
teda sa nevyjadrili, či chcú predkupné právo uplatniť alebo nie.

3.5 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods.1, § 262 ods.1, ods.2 C.s.p. a v
zmysle § 396 ods.3 C.s.p. rozhodol aj o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania. Trovy konania
priznal podľa zásady úspechu v spore.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej
aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak,
že žalobe vyhovie alebo, ak by nebola možná zmena rozsudku, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d), f)
a h) C.s.p.; tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4.1 Konkretizujúc odvolacie dôvody žalobca tvrdil, že okresný súd sa odchýlil od pre neho záväzných
záverov uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu; nerešpektoval názor vyjadrený odvolacím

súdom. Zameral sa iba na aprobovanie postupu, ktorý mu bol vytknutý ako nesprávny; významné
závery uvedené krajským súdom však opomenul. Zdôraznil záver odvolacieho súdu, že účelom práva
obvineného spoluvlastníka nemá byť poskytnutie väčšej ochrany nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
tretej osoby, ktorý získal v dôsledku porušenia predkupného práva, ako toho, koho predkupné právo
bolo porušené. Bol to žalovaný, ktorý porušil predkupné právo žalobcu a napadnutým rozhodnutím bol

postavený do lepšieho postavenia ako ten, koho právo bolo porušené.

4.2 Súd prvej inštancie rozhodnutie založil iba na skutočnosti, že dohoda, resp. listina predložená
žalobcom, bola doložená neskoro a nepreukázala dohodu medzi ostatnými spoluvlastníkmi. List
Slovenského pozemkového fondu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil; z predloženej listiny

vyplýva, že Slovenský pozemkový fond nebol žalovaným oslovený pri prevode spoluvlastníckych
podielov už v roku 2022. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že list Slovenského pozemkového fondu
bol predložený oneskorene. Žalobca však namietal, že dôkazy bolo možné predložiť kedykoľvek do
času, kým nebolo dokazovanie skončené, nakoľko pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dôležitý stav,
ktorý je v momente rozhodovania o veci samej. Z predloženej listiny okresný súd vyselektoval závery,

ktoré vyhovovali iba jemu a opomenul ostatné významné skutočnosti v ňom uvedené. V tomto smere
žalobca citoval bod 7.2 zrušujúceho uznesenia. Odvolací súd totiž uviedol, že dohoda spoluvlastníkov
bola doložená do konania a postup žalobcu bol v tomto smere správny.

4.3 Svoju argumentáciu žalobca zvýraznil s poukazom na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6Cdo/83/2021 zo 7. februára 2024. Na základe uvedeného konštatoval, že ak sa
jasne preukáže, že ostatní spoluvlastníci nemajú záujem svoje predkupné právo vykonať, nie je dôvod
zamietnuť žalobu len preto, že ich postoj bol doložený neskôr. V prejednávanej veci bolo preukázané, žeostatníspoluvlastnícizastúpeníSlovenskýmpozemkovýmfondomnemalizáujemspoluvlastníckypodiel
vykúpiť a nakoľko po porušení predkupného práva „ostali iba dva subjekty“, vznikla medzi nimi dohoda.

4.4 Jediná činnosť žalovaného bola, že porušil predkupné právo. V konaní bol pasívny na rozdiel od
žalobcu, ktorý doložil dohodu ostatných spoluvlastníkov, že je oprávnený uplatňovať si celý prevádzaný
spoluvlastnícky podiel, čo potvrdil samotný odvolací súd. Závery súdu prvej inštancie porušujú princíp
rovnosti strán sporu. Žalobca napokon uviedol, že v prípade, ak by si predávajúci riadne splnil svoju
povinnosť umožniť uplatnenie predkupného práva, nezistený spoluvlastníci by si svoje predkupné právo

neuplatnili a ak by ho uplatnil len žalobca, s určitosťou by získal celý prevádzaný podiel.

5.Žalovanývpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal povinnosťou náhrady trov konania.

5.1 Odvolanie podané žalobcom považoval za nedôvodné; dôvody odvolania nie sú dané a odôvodnenie

odvolania je výkladom práva, ktorý nie je v súlade s výkladom vyšších súdnych autorít. Poukázal najmä
na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 493/2004, v intenciách v ktorých
je napadnuté rozhodnutie okresného súdu. S prihliadnutím na obsah listu Slovenského pozemkového
fondu zdôraznil, že Slovenský pozemkový fond ako správca neznámych vlastníkov sa k žalobe nepripojil
a ponechal si zachovanie predkupného práva proti nadobúdateľovi. Z uvedeného dôvodu okresný súd

žalobe vyhovieť nemohol, najmä rešpektujúc § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku.

6.Žalobcavpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniuzotrvalnapodanomodvolaníadôvodochvňom
uvedených. Zdôraznil, že žalovaným poukazovaná judikatúra sa vyjadruje k situácii, kedy dohoda medzi
ostatnýmispoluvlastníkminieje.Vdanejvecivšakideoodlišnúsituáciu.VprejednávanejveciSlovenský

pozemkový fond explicitne uviedol, že žalovaný nebol oslovený roku 2022, kedy došlo k porušeniu
predkupného práva; v liste odpovedal na otázku, či si uplatňuje alebo bude uplatňovať práva obídeného
podielového spoluvlastníka, keďže prevodom spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu predkupného
práva ostatných vlastníkov. Slovenský pozemkový fond tak bol zo strany žalobcu upozornený, že k
porušeniu predkupného práva došlo, čo potvrdil vo svojej odpovedi. Nebolo nutné, aby sa Slovenský

pozemkový fond pripájal na stranu žalobcu a bol účastníkom konania, ak bolo zrejmé, že si predkupné
právo uplatňovať nebude a jeho predkupné právo zostane následne zachované voči žalobcovi. Napokon
obídení podieloví spoluvlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom si svoje práva v 3-ročnej
premlčacej dobe ani neuplatnili, čím potvrdili svoj postoj k veci.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadne ďalšie (nové) relevantné skutočnosti neuviedol.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu; vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods.2 C.s.p.).

10. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.d), písm.f)
a h) C.s.p..10.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1
písm.d/ C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,

porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

10.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1

písm.e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových
zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).

10.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie

subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2MCdo/4/2009).

11. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je v odvolacom

konaní preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi
a argumentáciou súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd
rozhodol správne, pokiaľ žalobu zamietol. V prejednávanej veci sa žalobca ako podielový spoluvlastník
nehnuteľnosti, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhal nahradenia prejavu vôle; domáhal sa,
aby súd nahradil prejav vôle žalovaného smerujúci k tomu, aby na žalobcu previedol spoluvlastnícky

podiel(ktorýnadobudolspôsobomporušujúcimpredkupnéprávožalobcu)zarovnakýchpodmienok,ako
ho nadobudol od svojho právneho predchodcu (ktorý svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi neponúkol
na predaj). Konkrétny text nadobúdacej zmluvy bol obsiahnutý v petite žaloby.

11.1 Okresný súd nemal pochybnosť o tom, že k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo

a nemal pochybnosť o tom, že žalobca volil z triády oprávnení obídeného spoluvlastníka nárok na
nahradenie prejavu vôle; ustálil, že žalobca sa domáhal aby súd nahradil prejav vôle žalovaného
smerujúci k nadobudnutiu celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalovaný od pôvodného podielového
spoluvlastníctva nadobudol. Pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal z v súčasnosti ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k riešeniu právnej otázky, či obídený spoluvlastník

môže dôvodne uplatniť nárok na celý spoluvlastnícky podiel alebo len na jeho pomernú časť
zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu. Svoje rozhodnutie založil na závere, že vzhľadom
k veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu a veľkosti spoluvlastníckeho podielu, k nahradeniu vôle
ku ktorému sa domáha, nemôže byť žaloba dôvodná. Žalobca sa totiž domáhal v žalobe viac ako
mu podľa jeho spoluvlastníckeho podielu patrilo a súd vzhľadom na obsah zmluvy, ku ktorej mal

nahradiť prejav vôle žalovaného, túto meniť, resp. upraviť nemohol, inak by súd konal v rozpore s § 216
Civilného sporového poriadku, a teda v rozpore so zásadou viazanosti návrhom (jeho petitom). Súd prvej
inštancie za jedinú spornú právnu otázku považoval otázku, či došlo k dohode spoluvlastníkov ohľadne
predkupného práva a teda či list Slovenského pozemkového fondu adresovaný žalobcovi na jeho výzvu,
je možné považovať za dohodu podielových spoluvlastníkov o spôsobe uplatnenia spoluvlastníckeho

práva; okresný súd dospel k záveru, že túto listinu – oznámenie Slovenského pozemkového fondu, za
dohodu podielových spoluvlastníkov o spôsobe výkonu oprávnení obídených spoluvlastníkov považovať
nemožno.

12. Z hľadiska všeobecnej právnej argumentácia vo vzťahu k predkupnému právu odvolací súd

uvádza, že z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Zároveň podľa § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže saoprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné
právo zachované. Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného
práva, na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať právnu úpravu o predkupnom práve (§ 602 až 606
Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas
ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje rešpektovanie predkupného práva. Predkupné právo podielových

spoluvlastníkov je založené zákonom (§ 140 Občianskeho zákonníka). V rámci predkupného práva
má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak tento iný spoluvlastník chce svoj
spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby
ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky podiel) ku kúpe. Zmluvná voľnosť podielového
spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným právom. Je v súlade s judikatúrou, pokiaľ
sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného,

uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby (a vo výroku rozsudku) by mal byť obsiahnutý
text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako sú v zmluve, na základe ktorej žalovaný
vec (tu nehnuteľnosť – spoluvlastnícky podiel) nadobudol a ktorou bolo porušené predkupné právo.
Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa urobiť oprávnenému
spoluvlastníkovi ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, je treba považovať návrh na uzavretie

zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. že prejav vôle nadobúdateľa nahradený
súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako osobe, ktorej bol určený. Zmluva o kúpe
podielu medzi nadobúdateľom a oprávneným spoluvlastníkom bude uzavretá, keď prijatie ponuky ku
kúpe podielu (nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne účinnosť (§ 44 Občianskeho zákonníka),
t. j. oprávnený spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že s ponukou súhlasí a vyjadrenie súhlasu s

obsahom návrhu dôjde k nadobúdateľovi. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že „Spoluvlastník,
ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo
strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom

zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa

na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods.2 O.s.p.),
c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22.9.2010).

Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod blízkej osobe. Blízkou osobou je
príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa
pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel,

okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je u tomu pri druhej skupine) splnená byť nemusí.
Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer) bez ďalšieho blízkymi osobami nie sú;
k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí pridružiť podmienka, že by tieto osoby
ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.

12.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 7. februára 2024 sp.zn. 6Cdo/83/2021
(publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2025
pod publikačným číslom R 16/2025) uzavrel, že ak do času rozhodovania súdu o žalobe o nahradenie
prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo,
má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť

pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.

12.2 Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uzavrel polemiku právnej doktríny a aj súdnej praxe v otázke,
či v prípade, ak predkupné právo uplatňuje len jeden spoluvlastník (alebo len niektorí z viacerýchspoluvlastníkov), má právo na nadobudnutie celého spoluvlastníckeho podielu (v rámci prevodu ktorého
došlo k porušeniu predkupného práva) alebo len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Zároveň
konštatoval, že postačí, ak spoluvlastník uplatňujúci si nárok na nahradenie prejavu vôle, preukáže

dohodu spoluvlastníkov o uplatnení spoluvlastníckeho práva do dňa (do času) rozhodovania súdu
o takejto žalobe.

13. Odvolateľ uplatniac odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.d) C.s.p. namietal, že súd prvej
inštancie sa odklonil od pre neho záväzných záverov uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho

súdu a nerešpektoval tak názor vyjadrený odvolacím súdom v otázke porušenia predkupného práva
a preukázania dohody podielových spoluvlastníkov ohľadne uplatnenia predkupného práva.

13.1 K uvedenému odvolací súd poukazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. decembra 2011 sp.zn. 2Cdo/155/2011, podľa ktorých právna teória i súdna
prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu, a to záväznosť kasačnú

(inštančnú, v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu). V prípade tzv. precedenčnej
záväznosti rozhodnutí existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne
závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.

13.2 Odvolací súd nijako nespochybňuje tvrdenie odvolateľa o tom, že okresný súd bol viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v zrušujúcom uznesení (č.k. 11Co/24/2025-200 z 27. februára
2025); podstatné však je, že odvolací súd žalobcom tvrdený právny záver nevyslovil.

13.3 Odvolací súd sa v žalobcom citovanom bode 7.2 vyjadril ku skutočnosti, že žalobca predložil listinný
dôkaz – stanovisko Slovenského pozemkového fondu k uplatneniu predkupného práva; odvolací súd
konštatoval, že predmetnou listinou súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie a nezaoberal sa ním
ani v odôvodnení písomne vyhotoveného rozsudku. Odvolací súd prisvedčil žalobcovi, že napadnuté
rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné, pretože nedáva odpoveď na podstatnú

skutkovúargumentáciužalobcu(naviacpodloženúdôkazom)otom,žemedzispoluvlastníkmipozemkov
došlo k zhode ohľadom uplatnenia predkupného práva zo strany žalobcu.

13.4 Odvolací súd sa tak vyjadroval len k otázke úplnosti dokazovania (so záverom, že okresný súd tento
dôkaz nevykonal) a odôvodnenia rozhodnutia (so záverom, že okresný súd tento dôkaz nehodnotil).

Odvolací súd sám dokazovanie nevykonával (a ani mimo pojednávania nemohol) a predmetnú listinu
(stanovisko SPF) nevyhodnocoval (a ani nemohol, nakoľko dokazovanie nevykonal). Nemožno tak
dôvodne konštatovať, že odvolací súd v zrušujúcom (kasačnom) uznesení vyslovil v tejto otázke názor,
ktorý by okresný súd musel s prihliadnutím na kasačnú záväznosť musel rešpektovať. Namietanú vadu
konania odvolací súd nezistil.

13.5 Naopak, súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie namietaný dôkaz riadne vykonal,
označil skutkové zistenia, ktoré z vykonaného dôkazu zistil a tieto vyhodnotil v rámci voľného hodnotenia
dôkazov. V takom prípade by už odvolacia argumentácia mohla byť dôvodná, ak by došlo k vade
dokazovania spočívajúcej v nesprávnom hodnotení dôkazov.

14. Odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na
konštatovaní, že stanovisko Slovenského pozemkového fondu bola doložené neskoro, až v priebehu
konania pred súdom.

14.1 Takáto odvolacia argumentácia neobstojí. Je faktom, že žalobca pri podaní žaloby (17. júla
2023) takouto listinou nedisponoval, nakoľko stanovisko Slovenského pozemkového fondu bolo podľa
skutkových zistení súdu prvej inštancie vyhotovené 11. júna 2024 a súdu predložené 13. júna 2024 (tieto
skutkové zistenia odvolateľ nerozporoval). Je tak zrejmé, že žalobca v čase uplatnenia práva v súdnom
konaní žalobou dôkazom nedisponoval a ostatných spoluvlastníkov relevantne oslovil za účelom

vyjadrenia (stanoviska) až v priebehu súdneho konania. Zo žiadneho konštatovania odôvodnenia
rozsudkusúduprvejinštancievšaknemožnovyvodiť,žebysúdprvejinštanciežalobuzamietolzdôvodu,
že žalobca dôkaz predložil neskôr, prípadne že by pre žalobcu vyhovujúci dôkaz obstaral po podaní
žaloby ale pred tým, ako súd vo veci rozhodol. Z konštatovaní súdu prvej inštancie totiž vyplýva,že žalobcom predložený dôkaz nepreukazuje dohodu spoluvlastníkov o realizácii predkupného práva
a nie o súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov (zastúpených Slovenským pozemkovým fondom),
aby sa žalobca domáhal uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho

podielu.

15. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca tvrdil, že došlo k dohode obídených podielových
spoluvlastníkov o uplatnení predkupného práva; tvrdil, že medzi ním a ostatnými podielovými

spoluvlastníkmi (zastúpenými ex lege Slovenským pozemkovým fondom) došlo k dohode a z toho
dôvodu dôvodne uplatňuje nárok na nahradenie prejavu vôle k celému spoluvlastníckemu podielu, ktorý
bol predmetom právneho úkonu, ktorým bolo porušené jeho predkupné právo.

15.1 Uvedený záver odvolateľ vyvodil zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu; súd prvej
inštancie uvedenému stanovisku nepriznal taký význam, z ktorého by bolo možné vyvodiť súhlas

s uplatnením predkupného práva nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobcu.

15.2 Odvolací súd v hodnotením dôkazu – stanoviska Slovenského pozemkového fondu súhlasí; je to
naopak žalobca, ktorý stanovisku prikladá význam, ktorý nemá.

15.3 Z predloženého stanoviska SPF vyplýva, že žalobca sa Slovenského pozemkového fondu
dopytoval, či uplatňuje alebo bude uplatňovať práva obídeného spoluvlastníka, keďže prevodom
spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Na uvedený
dopyt žalobcu Slovenský pozemkový fond odpovedal, že ako správca podielov neznámeho vlastníka
pod B1 a B4 v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu pod B2 na LV č.XXX k.ú. G. neuplatňuje

ani v budúcnosti nebude uplatňovať práva obídeného podielového spoluvlastníka týkajúceho sa
nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX k.ú. G..

15.4 Odvolací súd pripomína, že § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka limituje právo podielového
spoluvlastníka vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov; uvedené neplatí v prípade, ak sa

spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva. Z uvedeného nemožno vyvodiť, že pokiaľ
niektorý z obídených spoluvlastníkov neuplatňuje (nebude uplatňovať) právo obídeného spoluvlastníka
tak sa naplní predpoklad (dohoda spoluvlastníkov) umožňujúca uplatňujúcemu spoluvlastníkovi podiel
vykúpiť v celom rozsahu (bez ohľadu na veľkosť podielu). Naopak, pre takýto postup je potrebná dohoda
podielových spoluvlastníkov. Dohoda je pritom dvojstranným právnym úkonom; prejavy konajúcich sa

musia stretnúť aj čo do obsahu prejavu vôle.

15.5 V danom prípade absentuje preukázanie dohody, prípadne čo aj súhlasu Slovenského
pozemkového fondu s takým postupom, kedy by mal žalobca právo vykúpiť podiel v celom rozsahu,
v akom došlo k porušeniu predkupného práva. Pokiaľ dohoda (prípadne súhlas) ostatných podielových

spoluvlastníkov (zastúpených Slovenským pozemkovým fondom) absentuje, žalobca bol oprávnený
podiel vykúpiť len pomerne podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu.

15.6 Súd prvej inštancie namietaný dôkaz vyhodnotil v súlade s jeho gramatickým a obsahovým znením;
z prejavu Slovenského pozemkového fondu súhlas vyvodiť nemožno, je len oznámením o tom, že svoje

predkupné právo v súvislosti s namietaným prevodom neuplatňuje, resp. uplatňovať nebude.

15.7 Odvolacia námietka v zmysle § 365 ods.1 písm.f) C.s.p. nebola uplatnená dôvodne.

16. Odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm.h) C.s.p.; dôvodnosť uplatnenia

tejto odvolacej námietky bola viazaná aj na argumentáciu týkajúcu sa nesprávnosti skutkových
zistení podľa bodu 15.-15.7 tohto rozsudku. Keďže dohoda o výkone predkupného práva preukázaná
nebola a súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke prirastania spoluvlastníckeho podielu rozhodol
súladne s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, odvolacia námietka nesprávneho právneho
posúdenia nemohla byť dôvodná.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne, a preto ho postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. potvrdil, vrátane závislého výroku
o nároku na náhradu trov konania, keď okresný súd správne aplikoval zásadu úspechu v spore.17.1 Iba pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neposkytol väčšiu ochranu tomu, kto právo porušil oproti
tomu, koho (predkupné) právo bolo porušené. Rozhodol iba o petite žaloby v zmysle platnej právnej

úpravy a ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p..
V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.