Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201363
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7116201363.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. A. B., Žriedlová 3,
040 01 Košice, správca úpadcu Truck Center Košice s.r.o. v konkurze, Topasová 52, 040 11 Košice,
IČO: 31 661 980, zast. FiguraLegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 52 824 918, proti žalovanému: SIMIS s.r.o., Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791, zast.
JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, advokátkou, Landererova 8, 811 09 Bratislava, o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 29Cbi/2/2016 - 721
zo dňa 28.02.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok č.k. 29Cbi/2/2016-721 zo dňa 28.02.2024.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením.
IV. Zrušuje zabezpečovacie opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
31.augusta 2017 sp.zn. 29Cbi/2/2016-143.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 25.1.2016, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že:
- Kúpna zmluva zo dňa 10.09.2009 medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o. (predtým
CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040 11 Košice (predtým Popradská 58, Košice 040 01), IČO: 31

661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11,
Košice 040 01, IČO: 44 570 791 ohľadom predmetu plnenia uvedeného vo faktúre č. 200913, vystavenej
dňa 10.9.2009 - Nákladné vozidlo RENAULT KANGOO, VIN: C. je voči veriteľom v konkurze vedenom
na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980, vedenom
na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná.
- Kúpna zmluva zo dňa 15.9.2009 medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o. (predtým
CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040 11 Košice (predtým Popradská 58, Košice 040 01), IČO:

31 661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská
11, Košice 040 01, IČO: 44 570 791 ohľadom predmetu plnenia uvedeného vo faktúre č. 200914,
vystavenej dňa 15.09.2009 - Príves nákladný AGADOS, VIN: D. je voči veriteľom v konkurze vedenomna majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980, vedenom
na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná.
- Kúpna zmluva zo dňa 27.9.2009 medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o. (predtým

CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040 11 Košice (predtým Popradská 58, Košice 040 01), IČO: 31 661
980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11, Košice
040 01, IČO: 44 570 791 ohľadom predmetu plnenia uvedeného vo faktúre č. 200915, vystavenej dňa
27.9.2009 - Nákladné vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT, VIN: E. je voči veriteľom v konkurze vedenom
na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980, vedenom

na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná a žalovaný SIMIS s.r.o. (predtým
CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11, Košice 040 01, IČO: 44 570 791, zapísaný v Obchodnom
registri OS Košice I, odd.: Sro, vložka číslo: 23024/V, je povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty
úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980 sumu 12.614,40 eur,
v prospech účtu vedeného v F. F., G., IBAN: F..

2.1. Dôvody, pre ktoré žalobca žiadal vydať rozsudok vo vyššie uvedenom znení,
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentujú.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že nebola splnená základná podmienka vyslovenia
odporovateľnosti právneho úkonu a to, že ide o právne úkony ukracujúce uspokojenie prihlásenej

pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR), pretože napadnutými právnymi úkonmi
nedošlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka (došlo len k zmene jeho štruktúry), keďže 1. dohodnuté
plnenie protistrany je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka, 2. zostávajúci majetok
úpadcu postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov (ak by aj k zmenšeniu
majetku dlžníka odporovanými právnymi úkonmi došlo).

3.1. Nie je splnená ani podmienka uvedená v § 60 ZKR a to, že ide o právne úkony urobené s úmyslom
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy, pretože
k dotknutým právnym úkonom došlo 45 mesiacov pred zverejnením uznesenia o začatí konkurzného
konania a zároveň takmer 64 mesiacov pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu, kedy bol

dlžník fungujúcou firmou so stabilnými obratmi.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
- úpadca a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu dňa 10.9.2009, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku „Nákladné vozidlo RENAULT KANGOO, VIN :C.“, ktorého

kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 200913 zo dňa 10.9.2009, vystavenou na sumu 1. 820,70 eur;
- úpadca a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu dňa 15.9.2009, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku „Príves nákladný AGADOS VIN: D.“, ktorého kúpna cena bola
vyúčtovaná faktúrou č. 200914 zo dňa 15.9.2009, vystavenou na sumu 71,40 eur;
- úpadca a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu dňa 27.09.2009, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku „Nákladné vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT, VIN: E.“, ktorého
kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 200915 zo dňa 27.09.2009, vystavenou na sumu 10.293,50 eur;
-uznesenímOkresnéhosúduKošiceIzodňa4.9.2013,sp.zn.30K/12/2013,zverejnenýmvObchodnom
vestníku č. 111/13 dňa 11.6.2013 (K010393) bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi CAIS s.r.o.;
- uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.01.2015, sp. zn. 30K/12/2013, zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 16/15 dňa 26.01.2015 (K001770) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka D. H.
I. F.;
- uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.04.2015, sp. zn. 30KJ/12/2013, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 85/15 dňa 6.05.2015 (K010078) bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Ján
Bodnár, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 00 Košice;

- podľa Prehlásenia predbežného správcu prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc., zo dňa 8.11.2013 z riadnej
účtovnej závierky dlžníka za rok 2010 až 2012 vyplýva, že dlžník nevykazuje predĺženie;
- žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti - stavby postavenej na pozemku par. č: 449/412 o výmere
1.284 m, zastavané plochy a nádvoria v obci I. - A., katastrálne územie Južné mesto, č.l. vlastníctva
14131 v lokalite Račí potok, pozostávajúcej z dvoch častí: jednopodlažná - Dielňa a dvojpodlažná

- Administratívna budova, ktorej hodnota je podľa Znaleckého posudku č. 23/2009 vypracovaného
znalcomIng.ĽudovítomLieskovskýmkudňu2.6.2009 4.505.735,12eur(Znaleckýposudokč.23/2009).5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len ZKR (právna úprava práva odporovať právnemu
úkonu), § 60 ZKR (právna úprava odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu), § 62 ZKR (právna

úprava a uplatnenia odporovacieho práva).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobu zamietol argumentujúc, že dlžník
(úpadca) v čase uzavretia kúpnych zmlúv mal majetok, ktorý postačoval na úhradu jeho záväzkov, ktorá
skutočnosť vyplýva zo Súvahy úpadcu k 31.12.2010. Nebol ani v predĺžení, čo je zrejmé z Prehlásenia

predbežného správcu zo dňa 8.11.2013 a to, že dlžník nebol v úpadku a dané úkony úpadok nespôsobili
vyplýva zo Znaleckého posudku č. 23/2009, kde znalec ohodnotil celkový majetok úpadcu na sumu
5.190.000,- eur, ktorý stačil na uspokojenie prihlásených pohľadávok (aj po napádaných právnych
úkonoch).

6.1.Dôvodomzamietnutiažalobybolaajskutočnosť,žezostatkováúčtovnáhodnotapredanéhomajetku

bola nižšia ako kúpna cena dohodnutá medzi zmluvnými stranami.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnému žalovanému.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, a h/CSP.

9. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/CSP vzhliada odvolateľ v skutočnosti, že
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP,
preto nedáva ani len minimálny priestor pre možnosť jeho preskúmania, keďže z neho nie je možné

riadne poznať jeho zákonné náležitosti, osobitne keď jeho závery nemajú žiadny podklad, resp. sú
zameniteľné s tvrdeniami žalovaného. Súd prvej inštancie tak rezignoval na arbitra sporu, keď nekriticky
prevzal do svojho rozhodnutia jednostrannú argumentáciu, namiesto dôkladnej analýzy skutkového
stavu a jeho následného právneho posúdenia.

9.1. Dôvodí, že na preukázanie splnenia podmienky existencie niektorého z veriteľov prihlásených
pohľadávok (§ 157 ods. 4 ZKR), ktorí boli ukrátení odporovanými právnymi úkonmi predložil zoznam
pohľadávok aj osobitne prispôsobený zoznam pohľadávok, kde sú vyznačené konkrétne pohľadávky
a ich veritelia k rozhodnému dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Súčasne konajúcemu
súdu predložil prehľad záväzkov vyhotovený úpadcom samotným a to so stavom ku dňu 30.09.2013

a tiež k 16.01.2014. Obidva prehľady uvádzajú jednotlivé záväzky úpadcu s dátumami splatnosti, ktoré
jednoznačne preukazujú úpadok úpadcu a vyvracajú tvrdenia žalovaného o tom, že v čase vykonania
odporovaných úkonov nemal žiadne záväzky, resp. že ich všetky uhradil. Uvedená skutočnosť vyplýva
aj zo súdneho spisu reštrukturalizačnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I (teraz Mestský súd
Košice) pod sp. zn. 31R/5/2013, z ktorej je zrejmá celková snaha úpadcu (terajšieho dlžníka) preukázať

súdu splnenie všetkých podmienok pre povolenie reštrukturalizácie. V záväzkovej časti dlžník sám
a detailne špecifikuje svojich veriteľov, ako aj záväzky.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda platí, že zoznam pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze,
zoznam veriteľov vyhotovených samotným úpadcom ako aj predložený reštrukturalizačný spis
preukazuje existenciu prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a teda splnenie podmienky

uvedenej v § 57 ods. 4 ZKR.

9.2. Zmenšenie majetku je zrejmé z odborného vyjadrenia obchodnej spoločnosti G. J. F. I., v ktorom
stanovila predajnú cenu motorových vozidiel v rozhodnej dobe odporovaných právnych úkonov a to
motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT na sumu 19.500,- eur a RENAULT KANGOO na sumu

4.900,- eur. Žalovaný tak ukrátil veriteľov pri týchto dvoch právnych úkonoch o sumu 12.285,80 eur.
Pokiaľ ide o príves nákladný AGADOS, nebolo možné pre nedostatok vstupných údajov odborné
vyjadrenie pripraviť, avšak vzhľadom na predajnú cenu takýchto použitých prívesov na internete, možno
ich štandardnú cenu ustáliť na sumu 400,- eur - 500,- eur. Žalovaný tak ukrátil veriteľov pri tomto úkone
minimálne o sumu 328,60 eur. Spolu tak boli odporovanými úkonmi ukrátení veritelia úpadcu o sumu

12.614,40 eur.
Zároveň je zrejmé, že zostatok majetku celkom iste nepostačoval na úhradu záväzkov, nakoľko verejne
dostupná účtovná závierka (za rok 2009) preukazuje, že úpadca mal záporné vlastné imanie a výsledok
hospodárenia bol - 400.000,- eur. Zo žalovaným predloženej účtovnej závierky z roku 2010 je zrejmý ajstav za predchádzajúce účtovné obdobie, v danom prípade rok 2009 (ktorý je relevantný, keďže úkony
boli realizované v roku 2009), podľa ktorej mal úpadca v roku 2009 záporné vlastné obchodné imanie.
Stav spoločnosti bol teda mínusový.

Záporné (mínusové) vlastné imanie je stav odčítateľný z účtovnej závierky, kedy záväzky prevyšujú
majetok. Prevyšujúce záväzky v spojení s mínusovým 400.000,- eur výsledkom hospodárenia, celkom
jednoznačne preukazujú, že majetok nestačil a ani nemohol stačiť na pokrytie záväzkov. Skutočnosť, že
stav spoločnosti bol kritický, vyplýva aj z reštrukturalizačných materiálov vyhotovených dlžníkom, a to
v tej časti, ktoré uvádzajú obdobie právnych úkonov (2009).

Vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti odvolateľ poukázal na dokument Supervíziu č. 231A/7411/2009
vykonaný bankou, resp. ňou poverenou odborne spôsobilou osobou, podľa ktorej hodnota nehnuteľnosti
je 1.589.500,- eur.

9.3. Úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov a vedomosť žalovaného o tomto úmysle je nepochybný
a opakovane potvrdzovaný v súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa odporovateľnosti právnych úkonov,

nakoľko K. H. bol v relevantnom čase aj spoločníkom aj konateľom obidvoch spoločnosti (rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/13/2019 zo dňa 29.10.2019).

9.4. V ďalšom sa odvolateľ osobitne vyjadruje k jednotlivým bodom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie poukazujúc na skutkové zistenia v nich uvedené; nevyplývajúce z vykonaného dokazovania,

resp. prebraté z argumentácie žalovaného v konaní.

10. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že v konaní pred súdom prvej
inštancie nedošlo k naplneniu odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov.

10.1. K skúmaniu primeranosti protiplnenia tvrdí, že jedným z predpokladov pre uplatnenie
odporovateľnosti právneho úkonu je podmienka uvedená v ust. § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorej je
možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. V konaní tak musí byť preukázané, že v čase, kedy k odporovateľným
právnym úkonom došlo, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným

právnymúkonommohlibyťukrátené.Dôkaznébremenopreukázaniasplneniatejtozákonnejpodmienky
postihuje žalobcu.
Tu žalovaný tvrdí, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal, že napádanými
právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov, o ktorom možno hovoriť len v prípade, ak dohodnuté
plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak za plnenie

dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza síce k zmeneniu štruktúry majetku, nie
však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka.
Vzhľadom na časový odstup od uzavretia dotknutých kúpnych zmlúv (september 2009) t.j. po takmer
10 rokoch, nemôže byť vyjadrenie obchodnej spoločnosti G. J., F. predložené žalobcom považované
za objektívne. Na všeobecnú hodnotu vozidla totiž vplývajú mnohé faktory, (napr. jeho technický stav,

poškodenie, výbava), ktoré v predmetných vyjadreniach zohľadnené nie sú.
Žalovaný zdôraznil, že predložil vyjadrenia ďalších dvoch spoločností (vyjadrenie zo dňa 10.09.2019),
ktoré predávajú dotknutý typ vozidiel, keď obe spoločnosti skonštatovali, že stanovenie ceny jazdeného
vozidla k septembru 2009 nie je možné, a to aj s poukazom na absenciu nevyhnutných podkladov
k takémuto odhadovanému stanoveniu ceny. Hodnota daných vecí tak bola v konaní preukázaná

vykonaným dokazovaním (výpoveďami a písomnými vyjadreniami), z ktorých vyplýva, že hnuteľné veci
v čase kúpy mali zostatkovú účtovnú hodnotu 8.464,52 eur, čiže hodnotu nižšiu, ako bola dohodnutá
kúpna cena. Kúpna cena tak bola primeraná a dokonca vyššia ako vyplýva z účtovníctva účtovnej
jednotky úpadcu. Tým, že kúpne ceny zodpovedali reálnej hodnote predávaného majetku úpadcu,
nedošlo k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, a teda napadnuté úkony nemôžu byť posudzované ako

ukracujúce.
Argumentuje, že predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného
právneho úkonu sa zníži – ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľa. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník
nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplne uspokojenie

pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde k odporovaným právnym úkonom
k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávokveriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia
žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.
Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou sporných zmlúv stačil

na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po
účinnosti sporných zmlúv došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na
plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporných zmlúv sa miera ich uspokojenia ešte znížila.
K ukráteniu uspokojenia pohľadávok malo dôjsť uzavretím sporných zmlúv a preto správca mal v žalobe
uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou sporných zmlúv a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré

by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka
po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v
dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu
právne irelevantné, nakoľko po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka
mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako aj výška jeho záväzkov.

Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka (čo žalovaný popiera), nemožno
sa odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý ostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej
pohľadávky, pretože týmto právnym úkonom potom k ukráteniu nedošlo.

10.2. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie zákonom stanovených predpokladov

úspešnosti odporovania právneho úkonu uvádza, že úpadca mal v čase vykonania právneho
úkonu viacerých veriteľov a celková hodnota ich pohľadávok prihlásených a zistených v konkurze
predstavovala v roku 2009 sumu 1.618.771,47 eur (tu žalovaný zdôraznil, že pohľadávka C. L. B., G.
vo výške 1.064.520,35 eur bola uhradená a nebola ani v dotknutom čase splatná, keďže sa uhrádzali
mesačné splátky a konateľ úpadcu viaceré pohľadávky spochybnil). Z predloženej súvahy za rok 2010,

ktorá obsahuje aj údaje bezprostredne predchádzajúceho obdobia, t. j. roku 2009 je ale zrejmé, že
hodnota majetku úpadcu na konci roku 2009 predstavovala 3.233.631,- eur. Majetok úpadcu tak aj po
uzavretí sporných kúpnych zmlúv postačoval na uspokojenie týchto veriteľov, t. j. miera uspokojenia
veriteľov bola 100 %-ná. V priamej príčinnej súvislosti s kúpnymi zmluvami nedošlo k poklesu mieri
uspokojenia veriteľov úpadcu, teda nebola splnená podmienka tzv. konkrétneho ukrátenia podľa § 57

ods. 4 ZKR.

10.3. Finančná situácia a finančná výkonnosť spoločnosti úpadcu v rozhodnom čase (rok 2009) tak
nepochybne preukazuje aj to, že úpadca nemohol mať úmysel svojich veriteľov dotknutými právnymi
úkonmi ukrátiť (kúpna cena je navyše cenou obvyklou, teda k žiadnemu ukráteniu ani nemohlo dôjsť).

A to aj vzhľadom k skutočnosti, že obrat spoločnosti úpadcu v roku 2010 dosiahol sumu 953.230,00
eur, v roku 2011 sumu 499.380,- eur a v roku 2012 sumu 507.254,- eur, teda spoločnosť úpadcu bola aj
v čase po napadnutom právnom úkone riadne fungujúcou spoločnosťou, ktorá dosahovala obraty.

10.4. Žalovaný sa následne vyjadril k znaleckému posudku č. 23/2009 vypracovanému znalcom Ing.

Ľudovítom Lieskovským, podľa ktorého mala stavba vo vlastníctve úpadcu ku dňu 2.6.2009 všeobecnú
hodnotu 4.505.735,12 eur, ktorú skutočnosť sa právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 24.11.2023 snažil vyvrátiť dokumentom s označením „Supervízia č. 231A/7411/2009“. Tu žalovaný
namieta, že ide o dôkaz neprípustný (pre porušenie zásady zákonnej a sudcovskej koncentrácie
konania) a že Supervízia znaleckého posudku nie je jeho kontrolou, nakoľko banka nie je inštitúciou,

ktorá kontroluje prácu znalcov. Supervízia je len činnosť banky, pri ktorej môže banka hodnotu uvedenú
v znaleckom posudku znížiť podľa vlastného uváženia a podľa vlastných interných predpisov určiť
záložnú hodnotu zakladanej nehnuteľnosti a na základe uvedenej hodnoty stanoviť maximálnu výšku
úveru. Žalovaný zdôraznil aj skutočnosť, že aj v zmysle Prehlásenia predbežného správcu Prof. RNDr.
Michala Tkáča, CSc. zo dňa 8.11.2013 z riadnej účtovnej závierky dlžníka za rok 2010 až 2012 vyplýva,

že nevykazuje predĺženie.

10.5. Vo vzťahu k zoznamu pohľadávok predloženého žalobcom zdôraznil, že jednotlivé pohľadávky sa
v ňom opakujú a niektoré boli uhradené.

10.6. K žalobcom predloženým dokumentom v konaní označeným ako „Prehľad prihlásených
pohľadávok s vyznačeným dňom vzniku pohľadávky, Kniha záväzkov v tuzemskej mene po partneroch
kudňu30.9.2013,Zoznamzáväzkovzobchodnéhostykuk16.1.2014“uviedol,žetietosúvovzájomnomnesúlade a zavádzajúcim spôsobom preukazujú, že výška prihlásených pohľadávok v súčte tvorí sumu
cez milión eur.

11. Na základe uvedeného žiada, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. V ďalších vyjadreniach strany sporu opakujú argumenty uvádzané už v priebehu konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.14.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,

a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.11.2019
č.k. 29Cbi/2/2016-381 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov
konania.
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.9.2021 č.k. 29Cbi/2/2016-491 súd prvej inštancie doplnil výrok
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.11.2019 sp. zn. 29Cbi/2/2016-381 tak, že za výrok III.

dopĺňa výrok IV., ktorý znie:
IV. Zrušuje zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 31.8.2017
sp.zn. 29Cbi/2/2016-143.

15.1. Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie v znení dopĺňacieho rozsudku

uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.6.2023 sp.zn. 3CoKR/11/2022 zrušený a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP.

16. Predmetom odvolacieho prieskumu je tak druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, vydané po

zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

17. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie zákonom predpísaným spôsobom (§ 204
CSP), z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako ustálil skutkový stav (nad rámec uvedený
v ods. 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia); odvolací súd dokazovanie na pojednávaní nariadenom na deň

24.9.2025 zopakoval sám (§ 384 CSP) a zistil nasledovný skutkový stav:
- podľa „Prehľadu prihlásených pohľadávok s vyznačeným dňom pohľadávky“ (predložený žalobcom)
mal žalobca voči spoločnosti CEMING, spol. s r.o. ku dňu 26.8.2008 pohľadávku vo výške 4.148,96 eur,
ku dňu 25.7.2008 v sume 4.148,96 eur, ku dňu 7.10.2008 v sume 4.148,96 eur; voči spoločnosti EGO
SLOVAKIA, s.r.o. ku dňu 23.3.2009 v sume 2.677,63 eur; voči spoločnosti FRISOMAT, spol. s r.o. ku

dňu 10.11.2008 v sume 92.448,84 eur; voči spoločnosti Komunálna poisťovňa VIENNA INSURANCE
GROUP ku dňu 1.1.2009 v sume 7.835,68 eur a 1.154,89 eur; voči spoločnosti F. F., G. ku dňu 5.11.2008
v sume 11.000,05 eur, ku dňu 11.12.2008 v sume 84.080,95 eur, ku dňu 20.3.2008 v sume 285.065,97
eur; voči spoločnosti STS KOVO, s.r.o. ku dňu 27.11.2008 v sume 10.188,13 eur; voči spoločnosti
Tandem plus crc, s.r.o. ku dňu 1.12.2008 v sume 3.524,73 eur; voči spoločnosti TESMONT, s.r.o. ku dňu

12.8.2008 v sume 7.345,10 eur a 34.902,47 eur; voči C. L. B., G. ku dňu 27.6.2008 1.064.520,35 eur;
- podľa „Zoznamu spriaznených osôb spoločnosti Truck Center s.r.o.“ vystaveného M. B. K. H.
(konateľkou) boli spriaznenými osobami M. B. K. H., K. N. H., M. H., M. H., F. H.;- podľa „Knihy záväzkov v tuzemskej mene po partneroch ku dňu 30.9.2013“ (vyhotovenej úpadcom)
boli záväzky spoločnosti Truck Center Košice, s.r.o. k uvedenému dňu 582.099,47 eur;
- podľa „Zoznamu záväzkov z obchodného styku k 16.1.2014“ vyhotoveného spoločnosťou Truck Center

Košice, s.r.o. boli k uvedenému dňu jej záväzky vo výške 580.614,14 eur;
- podľa „Prehľadu odpisov áut“ vyhotoveného v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov K. B. H. (účtovníčkou spoločnosti Truck Center, s.r.o.), bola zostatková účtovná hodnota
vozidla VW Passat rok výroby 2007 ku dňu prevodu 8.464,52 eur, vozidla RENAULT KANGOO 0,00 eur,
prívesu nákladného AGADOS 0,00 eur;

- podľa „Vyjadrenia K. N. H., konateľa spoločnosti Truck Center, s.r.o.“ ku dňu prevodu bola
· pohľadávka veriteľa CEMING, spol. s r.o. uplatnená v konkurznom konaní prihláškou por. č. 25, 26,
27, predmetom súdneho sporu;
· pohľadávka veriteľa EGO SLOVAKIA, s.r.o. uplatnená v konkurznom konaní prihláškou por. č. 31,
(predmetom súdneho sporu);
· pohľadávka spoločnosti FRISOMAT, spol. s r.o. uplatnená v konkurznom konaní prihláškou por. č. 32,

predmetom súdneho sporu;
· pohľadávka veriteľa Komunálna poisťovňa a.s. uplatnená v konkurze prihláškou por. č. 33, 34
predmetom súdneho sporu;
· pohľadávka veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnená v konkurznom konaní prihláškou por. č. 36,
37, predmetom súdneho sporu (rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané až v roku 2013);

· pohľadávka veriteľa Slovenská republika Krajský súd v Bratislave uplatnená v konkurznom konaní
prihláškou por. č. 89, konateľom rozporovaná;
· pohľadávka STS KOVO, s.r.o. uplatnená v konkurze prihláškou por. č. 94, konateľom rozporovaná,
· pohľadávka veriteľa Tandem plus crc, s.r.o. uplatnená v konkurze prihláškou por. č. 96, predmetom
súdneho sporu,

· pohľadávka veriteľa TESMONT, s.r.o. uplatnená v konkurze prihláškou por. č. 98, 99, predmetom
súdneho sporu,
· pohľadávka Všeobecnej úverovej banky uplatnená v konkurze prihláškou por. č. XXX, uhradená dňa
13.5.2013;
- podľa „Prehlásenia predbežného správcu O. P. M. D., H.“, z riadnej účtovnej závierky dlžníka za rok

2010, 2011, 2012 vyplýva, že dlžník nevykazoval v týchto krokoch predĺženie;
- podľa Znaleckého posudku č. 23/2009 vypracovaného znalcom Ing. Ľudovítom Lieskovským
(zadávateľ CAIS s.r.o.) je všeobecná hodnota haly a administratívnej budovy MAN Truck centrum
na parcele č. 449/412 s príslušenstvom a pozemkom par. č. 449/361, 449/382, 449/412 a 449/477,
katastrálne územie Južné mesto, obec I. – A., Q. I. – K. vo výške 156.000.353,940 Sk (posudok

vypracovaný ku dňu 20.6.2009);
- podľa „Odborného vyjadrenia“ obchodnej spoločnosti AUTO Gabriel s.r.o. zo dňa 17.5.2019 bola
predajnácenamotorovéhovozidlaRENAULTKANGOO,EČV:I.XXXN.,VIN:C.kudňu1.1.20104.900,-
eur s DPH;
- podľa „Odborného vyjadrenia“ obchodnej spoločnosti Auto Gabriel s.r.o. Košice zo dňa 13.5.2019 bola

predajná cena motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT, EČV: B. XXX D., WIN: E. ku dňu 1.10.2010
19.500,- eur s DPH;
- podľa webového portálu Bazos.sk sa prívesný vozík AGADOS HANDY 3 v roku 2017 predával za
sumu 400 – 500 eur;
- podľa Čestného vyhlásenia K. N. H., konateľa TRUCK Center Košice, s.r.o. bola obstarávacia cena

vozidlaVVPassatrokvýroby200733.858,06eur,bolkupovanýakojazdenévozidlopoprvommajiteľovi,
v roku 2009 mal najazdených cca 138.000 km, mal poškodený zadný nárazník a pneumatiky, disk,
riadenie a čapy; vozidlo Renault Kangoo rok výroby 2004 zakúpený v roku 2004 po dvoch haváriách za
sumu 14.187,98 eur, v čase predaja najazdených 120.000 km, príves nákladný AGADOS, rok výroby
2006 bol kúpený za obstarávaciu cenu 424,88 eur, dvakrát poškodený;

- podľa R. I., predajcu jazdených vozidiel spoločnosti D. I. F. nebolo možné stanoviť hodnotu vozidla
VOLKSWAGEN PASSAT rok výroby 2007, VIN: E. spätne pre rok 2009, nakoľko pri posudzovaní
hodnoty jazdeného vozidla je potrebné mať k dispozícii podklady (doklady o servisnej histórii vozidla,
dokumentovanú technickú prehliadku vozidla, fotografie vozidla, dokumentáciu jazdou opotrebovaných
častí vozidla a dokumentáciu iných faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu jazdeného vozidla), na základe

ktorých je možné stanoviť približnú hodnotu jazdeného vozidla;
- zo súvahy úpadcu (terajšieho) k 31.10.2010 vyplýva, že stav aktív prevyšoval stav pasív;- podľa Supervízie k znaleckému posudku č. 23/2009 č. 231A/7411/2009 je hodnota nehnuteľného
majetku určená znaleckým posudkom na sumu 5.190.000,- eur akceptovaná bankou v sume 1.589.500,-
eur.

18. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť strán sporu na nasledovné
zákonné ustanovenia:

18.1. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -

povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre

stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

18.2. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd
zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).

19. Uvedené odvolací súd zdôraznil vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k naplneniu základnej
podmienky úspešnej odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR (t.j. podmienky ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov), zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca tvrdí, že
napádané právne úkony boli právnymi úkonmi ukracujúcimi (§ 60 ods. 1 ZKR). V prejednávanej veci niet

sporuotom,žekúpnezmluvydlžníkuzatvorilsospriaznenouosobou,tedaúmyseldlžníkaukrátiťsvojich
veriteľov ako aj vedomosť druhej strany sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (§ 60 ods. 2 ZKR).

19.1. Dôkazná povinnosť preukázania ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov (ako základnej podmienky odporovateľnosti) teda zaťažuje žalobcu, podmienka neexistencie

úmyslu a vedomosti druhej strany o tomto úmysle (keďže ide o právne úkony úpadcu a spriaznenej
osoby) zaťažuje žalovaného, pretože úmysel a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá.

K ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok

20. Základnou hmotnoprávnou podmienkou úspešnej odporovateľnosti je podmienka ukrátenia v zmysle
§ 57 ods. 4 ZKR, a zároveň aj existencia pohľadávky (aj len jednej) alebo pohľadávok veriteľov
úpadcu, ktoré existovali v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu/úkonov a ktoré si ich
veritelia uplatnili v konkurznom konaní na majetok označeného úpadcu, pričom týmto veriteľom ku dňu
momentu meritórneho rozhodnutia postavenie účastníka/účastníkov konkurzného konania nezaniklo.

Odvolací súd podotýka, že k momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu, nemusia byť
pohľadávkysplatné,musiaaleexistovať.Vychádzajúczvykonanéhodokazovania(prehľadprihlásených
pohľadávok)odvolacísúduzatvára,žežalobcapreukázalexistenciupohľadávokveriteľovúpadcuriadne
prihlásených do konkurzného konania vzniknutých pred odporovanými právnymi úkonmi minimálne vo
výške 552.341,37 eur (bez pohľadávky VÚB a.s., kde žalovaný tvrdí, že v relevantnom čase nebola

splatná a následne bola dňa 13.5.2013 zaplatená).

21. Ako bolo uvedené vyššie, odporovanými právnymi úkonmi musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľa/veriteľov. Úspešná odporovateľnosť tak bude závisieť aj od toho, či žalobca
preukáže, že sa majetok žalovaného ich uzavretím zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal

na uspokojenie (keďže v zmysle § 57 ods. 4 ZKR aj v prípade, ak by právnym úkonom dlžníka došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka, nemôže sa žalobca úspešne domôcť odporovateľnosti, pokiaľ majetok
dlžníka,ktorýmuostal,postačujenauspokojeniepohľadávokexistujúcichvčaseuskutočneniaprávneho
úkonu).21.1. Žalobca tvrdí, že kúpna cena dvoch motorových vozidiel a prívesu bola cenou neprimeranou
a nezodpovedala reálnej cene, za ktorú bolo možné tieto vozidlá na trhu predať. Uvedené preukazuje

Odborným vyjadrením obchodnej spoločnosti AUTO Gabriel s.r.o. zo dňa 13.5.2019, ktoré určuje
predajnú cenu motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT ku dňu 1.10.2010 na sumu 19.500,- eur
s DPH (predané za 10.293,50 eur), Odborným vyjadrením zo dňa 17.5.2019, ktoré určuje predajnú cenu
motorového vozidla RENAULT KANGOO ku dňu 1.1.2010 na sumu 4.900,- eur (predané za 1.820,70
eur) a webovým portálom Bazoš.sk, podľa ktorého prívesný vozík AGADOS HANDY 3 v roku 2017

predával za sumu 400-500 eur (predané za 71,40 eur). Žalovaný do konania predložil vyjadrenie R.
I. (predajca jazdených vozidiel), podľa ktorého nie je možné určiť predajnú cenu spätne pre rok 2009,
nakoľko nie sú k dispozícii potrebné podklady (viď ods. 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

21.2.Vychádzajúczprocesnejpovinnostižalobcupreukázaťukrátenieavyhodnotiacdôkazypredložené
stranami sporu postupom podľa § 191 CSP odvolací súd uzatvára, že žalobca nepreukázal

ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok odporovanými právnymi úkonmi, pretože nepreukázal
predloženými dôkazmi „podhodnotenie“ kúpnej ceny.
Totiž aj odvolací súd dospel k záveru, že Odborné vyjadrenia vypracované ich poskytovateľom po takmer
9 rokoch bez znalosti o skutočnostiach relevantných pre určenie trhovej ceny (počet najazdených
kilometrov, stav prípadného poškodenia, detailný technický stav) nie sú dostatočnými pre prijatie záveru

o neprimeranosti kúpnej ceny, za ktoré boli motorové vozidlá predané.
Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pri určení reálnej trhovej ceny motorových vozidiel nie je možné
vychádzať z ich účtovnej hodnoty (ako uvádza žalovaný), keďže jej určovanie má svoje pravidlá
a v skutočnosti nemusí zodpovedať sume, za ktorú by bolo možné na trhu motorové vozidlá predať.

21.3. Opäť len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ak by aj vyššie uvedená podmienka splnená
bola (teda by bola kúpna cena podhodnotená), tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
aj po uzavretí kúpnych zmlúv mal dlžník (teraz úpadca) majetok postačujúci na úhradu záväzkov
existujúcich v čase ich uzatvorenia. Uvedené vyplýva z Prehlásenia predbežného správcu úpadcu
zo dňa 8.11.2013, kde je výslovne konštatované, že dlžník v rokoch 2010, 2011, 2012 nevykazoval

predlženie. Aj v znaleckom posudku č. 23/2009 vyhotoveného znalcom Ing. Ľudovítom Lieskovským za
účelom stanovenia hodnoty objektov Truck Center Košice s.r.o. (terajší CAIS s.r.o) ku dňu kolaudačného
konania a vkladu majetku do spoločnosti úpadcu (2.6.2009), znalec ohodnotil tak nehnuteľný (stavby
– prevádzková hala, administratívna budova) ako aj hnuteľný majetok úpadcu celkovo vo výške
5.190.000,- eur. Aj pri existencii záväzkov vo výške tvrdenej samotným žalobcom (1.616.861,42 eur)

je tak zrejmé, že majetok úpadcu postačoval na úhradu všetkých jeho záväzkov existujúcich v čase
uzatvorenia kúpnych zmlúv.

21.4. Vo vzťahu k Supervízii č.231A/7411/2009 predloženej žalobcom na preukázanie hodnoty
nehnuteľného majetku (teda na preukázanie tvrdenia, že úpadca nedisponoval majetkom postačujúcim

na úhradu prihlásených pohľadávok veriteľov) odvolací súd zdôrazňuje, že supervízia znaleckého
posudku bankou je proces, pri ktorom banka overuje znalecký posudok na základe vlastných interných
pravidiel a metodických postupov, aby určila hodnotu nehnuteľnosti pre poskytnutie úveru. Supervízia
nie je teda kontrolou znalca (resp. nespochybňuje hodnotu určenú znalcom), ale posudzuje znalcom
určenú hodnotu z pohľadu banky, ktorá môže mať (a spravidla aj má) iné kritériá. Pre rozhodnutie súdu

je tak irelevantnou (resp. nie je spôsobilou vyvrátiť cenu určenú znalcom).

22. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nenariadil
žalobcom navrhované znalecké dokazovanie. Totiž podľa § 207 CSP súd nariadi znalecké dokazovanie,
ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť

posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP. Znalecké dokazovanie je teda na mieste,
ak na posúdenie relevantných skutočností (v prejednávanom spore trhovej ceny motorových vozidiel) by
boli potrebné vedecké poznatky a zároveň pre zložitosť postupu by nepostačovalo odborné vyjadrenie.
Povedané inak, rozhodujúcim kritériom pre stanovenie potreby znaleckého dokazovania je zložitosť
posudzovaných odborných otázok. Stanovenie trhovej hodnoty motorového vozidla nie je zložitou

odbornouotázkou,anavyševzhľadomkskutočnosti,žeprípadnýznalecbynemalkdispozíciirelevantné
údaje o oceňovaných vozidlách by znalecké dokazovanie hodnoverným spôsobom trhovú cenu
nepreukázalo a jeho nariadenie je tak nehospodárnym. Navyše žalobcovi žiadne procesné ustanovenie
nebránilo obstaranie vlastného znaleckého posudku, ak znalecké dokazovanie nenariadil súd.23. Keďže nebola splnená základná podmienka úspešnej odporovateľnosti – ukrátenie veriteľov, pretože
žalobca nepreukázal, že by odporovanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka (došlo

len k zmene jeho štruktúry) odvolací súd po zopakovaní dokazovania jeho rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O ich výške rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).