Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/649/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124267279
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124267279.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Liftega s.r.o., so sídlom Krásnohorská 4124/1,
048 01 Rožňava, IČO: 51 668 718, v konaní právne zast.: Accent Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo
námestie 9, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 251 476, proti povinnému: EUNET s.r.o., so sídlom
Hospodárska2266/5,92705Šaľa-Veča,IČO:36539376,vkonaníprávnezast.:Advokátskakancelária
LWL s. r. o., so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54 846 382, o vymoženie 25 000 EUR

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu
A. XX/XX, XXX XX B., IČO: 37 838 059, pod sp. zn. 236EX 194/24, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším
súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/649/2024 zo dňa 09.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 268,46 EUR,
ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 09.08.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol a povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 268,46
EUR. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5,

§ 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie primárne tvrdil, že nevedel o existencii exekučného titulu, na
podkladektoréhojepredmetnéexekučnékonanievedené,keďkjehovyhotoveniumalodôjsťnazáklade
individuálneho konania osoby oprávnenej, bez predchádzajúceho súhlasu daného povinným. Vyšší

súdny úradník mal z výpisu z obchodného registra preukázané, že jediným spoločníkom a konateľom
oprávneného je PhDr. Jana Bardounová, MPH. Konateľmi povinného sú C. D. A. a E. F. A., ktoré
podľa zápisu za obchodnú spoločnosť (povinného) konajú samostatne. Vyhotovenie exekučného titulu
v neprospech povinného zabezpečoval konateľ oprávneného - PhDr. Jana Bardounová, MPH.

3/ Spôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu už bola súdom posudzovaná pri návrhu

na vykonanie exekúcie (§ 53 ods. 3 písm. h/, § 45 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 Exekučného poriadku)
aj z hľadiska vyhotovenia notárskej zápisnice konateľom oprávneného, ktorý je zároveň konateľom
povinného, pričom neprijal stanovisko zodpovedajúce nepripusteniu nariadenia exekúcie. Napriek tomu
dodal, že exekučný súd je vzhľadom na mimoriadne výrazne hybridnú formu exekučnej notárskej
zápisnice limitovaný v otázke jej prieskumu, v kontexte čoho potom exekučný súd skúma predovšetkým
formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti notárskej zápisnice. Formálna stránka spočíva v dodržaní

formy notárskej zápisnice v zmysle ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.Preskúmavanie rozporu záväzku, ktorý je obsahom notárskej zápisnice so zákonom alebo s dobrými
mravmi prezentuje vecný prieskum notárskej zápisnice spočívajúci v skúmaní toho, či na konkrétnu
povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, ktorej plnenie má byť vymáhaným nárokom v exekúcii,

je daný nárok v hmotnom práve alebo nie (rozpor so zákonom), alebo či nie je táto povinnosť v
rozpore so všeobecne zachovávanými a uznávanými morálnymi a etickými pravidlami správania sa
ľudí demokratickej spoločnosti (rozpor s dobrými mravmi). Bazálnymi prvkami exekučnej notárskej
zápisnice sú podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nasledovné zložky: právny
záväzok,označenieosobyoprávnenejaosobypovinnej,právnydôvod,predmetačasplnenia,asúhlass

vykonateľnosťou (materiálna stránka exekučného titulu). Pre výkon exekúcie nie je potrebné, aby právny
záväzok bol priamo obsiahnutý v tejto forme exekučného titulu (t. j. v jeho úplnej textovej podobe), práve
naopak, postačí jeho špecifikácia v intenciách tých parametrov, ktoré Exekučný poriadok v ustanovení
§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku uvádza.

4/ Skutočnosť, že exekučný titul bol vyhotovený v prospech oprávneného samotným oprávneným, ktorý

konal v mene povinného na základe svojho konateľského oprávnenia, sa však vymyká z prieskumného
rámca exekučného súdu, na ktorý nie je možné legitímne atrahovať právomoc rozhodovania o
neplatnosti právneho úkonu, z ktorého exekučný titul vzišiel. Prijatím odlišného záveru by bol totiž
nastolený taký skutkový stav, kedy by exekučný súd svojvoľne zasahoval do vnútorného fungovania
obchodnej spoločnosti, plne ignorujúc interne nastavený rámec konateľských oprávnení, ktorých

demonštrácia je zachytená cestou formálnej publicity obchodného registra. V zásade to znamená,
že vyhodnotenie uvedeného exekučného titulu za nespôsobilý, by predstavovalo výrazný zásah do
práv oprávneného, ktorý vystupuje ako subjekt, ktorého oprávnenie konať v mene povinného nie
je možné v exekučnom konaní negovať. Argumentácia povinného, ktorou upriamuje pozornosť na
ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje výluku zo zastupovania v prípade

existencie konfliktu záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného, či na ustanovenie § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka, ktoré pojednáva o povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti postupovať
pri výkone konateľského oprávnenia s vynaložením odbornej starostlivosti spôsobom priaznivým pre
obchodnú spoločnosť, v mene ktorej koná, je pre účely exekučného konania tak plne nulitná, keď
exekučný súd nie je oprávnený zasahovať do legitimity postupu zvoleného konkrétnou osobou konateľa.

Pokiaľ ide o potencionálnu snahu skúmania tohto konania prostredníctvom inštitútu dobrých mravov,
má súd nadväzujúc na vyššie uvedené za to, že sformovanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je demonštráciou zabezpečovacieho
prostriedku smerujúceho k posilneniu právneho postavenia vo vzťahu k pohľadávke, ktorú oprávnený
v postavení konateľa eviduje voči povinnému ako obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná. V

zásade to znamená, že i prípadné úvahy povinného naznačujúce tunelovanie osoby povinnej nemajú v
exekučnom konaní vecné opodstatnenie, keď povinný disponuje vo vzťahu k osobe oprávnenej celým
radom právnych prostriedkov slúžiacich na poskytnutie ochrany pred možným nekalým konaním iného
konateľa. Kategoricky je možné poznamenať, že druhý konateľ povinného (pozn. C. D. A.) disponuje
nástrojom umožňujúcim mu zneplatnenie toho-ktorého uznesenia valného zhromaždenia povinného a

rovnako tak aj v mene povinného má priestor na podanie žaloby smerujúcej voči neplatnosti právneho
úkonu, ktorým je notárska zápisnica, alternatívne domáhať sa vyvodenia zodpovednosti za neodborný
výkon konateľského oprávnenia.

5/ Na preukázanie tvrdení o uspokojení pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní

povinný predložil dva výpisy z účtov. Prvý výpis však nenesie v sebe prvok preskúmateľnosti, keď
z jeho obsahu nie je len ani len zrejmé, akou osobou je vystavený, nakoľko uvedený dokument
obsahuje len jednoduchý sumár platieb vykonaných v období od 25.11.2022 do 04.04.2023 v prospech
bankového účtu IBAN: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z bankového účtu IBAN: D. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX. Uvedený listinný dôkaz preto súd vzhľadom na otázku jeho legitimity posúdil ako

irelevantný a nepoužiteľný pre účely posúdenia dôvodnosti skutkových tvrdení povinného. Nahliadnutím
do oprávneným predloženého dokumentu - zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia povinného
konaného dňa 05.09.2023, ktorého súčasťou je aj výpis z bankového účtu vedeného v SLSP, a.s. pod
IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu: EUNET s. r. o., má súd za preukázané, že počas
dní enumerovaných exekučným titulom boli na uvedené bankové konto skutočne pripísané úhrady,

ktorých vrátenie sa v predmetnom exekučnom konaní vymáha. V záujme vyporiadania rozporuplných
skutkových tvrdení medzi osobou oprávnenou a povinnou, súd použitým lustračných mechanizmov vo
vzťahu k peňažným ústavom, ktoré disponujú príslušným licenčným oprávnením udeleným Národnou
bankouSlovenskapreúčelyposkytovaniabankovýchslužiebnaúzemíSR,zistil,žepovinnýjeexplicitnevlastníkom len bankového účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vyšší súdny úradník preto
dospel k záveru, že k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní nedošlo
(pozn. obzvlášť v rovine prieskumu po vzniku exekučného titulu), keď povinný v konaní o zastavenie

exekúcie predložil výpis z bankového účtu, ktorý mu však na základe skutočností deklarovaných
lustráciami nepatrí, a zároveň, kedy spätosť jednotlivých platieb uvádzaných v ním predloženom výpise
z účtu nie je možné naviazať na uspokojenie vymáhaného plnenia z dôvodu výrazných odlišností vo
výške tej-ktorej, neoznačenej transakcie, a súčasne, kedy uvedené platby boli realizované na bankový
účet, ktorý podľa vykonanej lustrácie v peňažných ústavoch nepatrí osobe oprávnenej, majúc na zreteli

skutočnosť, že uvedené platby ani len neboli adresované na bankový účet obsiahnutý v exekučnom
titule.

6/ Vzhľadom na vyššie uvedené preto vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie
v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel k
záveru, že povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal uspokojenie pohľadávky

vymáhanejvpredmetnomexekučnomkonaní,atoanilenvjejčiastočnomrozsahu,akedynímnačrtnutá
argumentácia o nespôsobilosti exekučného titulu bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná. O trovách
účastníkov konania rozhodol exekučný súd tak, že v konaní úspešnému oprávnenému priznal proti
povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu právnej služby z
titulu podaného vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 209,97 EUR (tarifná

hodnota: 25 000 ), 1x režijného paušálu vo výške 13,73 eur za rok 2024 a 20% DPH, t. j. v súhrne 268,44
EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na výkon exekúcie po právoplatnosti tohto
uznesenia.

7/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zopakoval, že akékoľvek záväzky voči

oprávnenému uhradil vo výške 53 588,- EUR na účet, ktorý uviedla, a že notársku zápisnicu spísala
konateľka povinného (E. F. A. C.), ktorá je zároveň konateľkou oprávneného, čím porušila svoje
povinnosti v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhol, aby súd predmetné uznesenie
zrušil.

8/ Oprávnený sa stotožnil s napadnutým uznesením a mal za to, že sťažnosť je účelová s cieľom
oddialiť exekúciu, pričom poukázal i na to, že druhá konateľka povinného, C. A., po vydaní napadnutého
rozhodnutia, zrušila bankový účet povinného, ktorý bol blokovaný exekučný príkazom. Preto žiadal
sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume
268,46 EUR.

9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná
a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, alelen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca dodáva nasledovné.

14/ Exekučným titulom v posudzovanej veci je notárska zápisnica sp. zn. N 75/2024, Nz 8942/2024,

NCRls 9189/2024 spísaná dňa 22.03.2024 notárom, JUDr. Erikou Szórádovou, so sídlom Notárskeho
úradu v Bratislave, Seberíniho, v ktorej dlžník – povinný, v mene ktorého konala konateľka E. F. A.,
C., vyhlásil, že s veriteľom - oprávneným uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku v sume
25 000,- EUR bezhotovostným prevodom v prospech účtu dlžníka č. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, a to 08.09.2022 v sume 10 000,- EUR a dňa 24.01.2023 v sume 15 000,- EUR. Dňa 22.03.2024

uzavrel s veriteľom uznanie dlhu podľa § 323 Obchodného zákonníka, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť
notárskej zápisnice (príloha č. 1 spolu s výpismi z účtu dlžníka), ktorým sa zaviazal splatiť svoj dlh
voči veriteľovi vo výške 25 000,- EUR bezhotovostným prevodom do 31.03.2024 na účet veriteľa č.
IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a pre prípad omeškania so zaplatením dlhu aj zákonný
úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Dlžník vyhlásil, že svoj dlh na úhradu sumy 25 000,-

EUR najneskôr do 31.03.2024 uznáva, a to čo do jeho dôvodu aj jeho výšky a že súhlasí s tým, aby
sa v prípade nesplnenia vyššie uvedeného záväzku voči veriteľovi v lehote splatnosti, táto notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre vymoženie pohľadávky veriteľa, vrátane úrokov
z omeškania.

15/ Preskúmaním jej obsahu dospel súd k záveru že je formálne aj materiálne vykonateľná, keď spĺňa
všetky podmienky kladené na jej obsah a formu tak Notárskym, ako aj Exekučným poriadkom, a to
inapriekskutočnostiam,ktoréuviedolpovinnývnávrhunazastavenieexekúcie,resp.sťažnosti.Povinný
svoju obranu založil na tvrdeniach, že o notárskej zápisnici nemá žiadne vedomosti, keďže nikdy
nepoveril žiadneho konateľa, aby v jeho mene vykonal úkon formou notárskej zápisnice a konanie jednej

z jeho konateliek - E. F. A., C., ktorá za neho pri spisovaní notárskej zápisnice konala, považoval za
konanie v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka a judikatúrou. Zároveň tvrdil, že akékoľvek záväzky
voči oprávnenému boli uhradené na účet, ktorý uviedla E. F. A. C. (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX).

16/ Na preukázanie tvrdení o zániku vymáhaného nároku zaťažuje dôkazné bremeno v konaní o výkon

rozhodnutia povinného (R 104/2003). Povinný preukazoval úhrady v celkovej výške 53 588,- EUR
dokumentom „pohyby na účte č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX“, z ktorého boli poukazované platby
na účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 25.11.2022 do 04.04.2023, teda pred dňom
vzniku exekučného titulu. Sudca zhodne s názorom vyššieho súdneho úradníka preto musí konštatovať,
že povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu došlo k zániku nároku v zmysle § 61k

ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Zákon v uvedenom ustanovení jasne uvádza, že súd exekúciu
zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
Exekučný súd musí vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť,
ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Okrem toho musí súd poukázať i na to, že predložený
dokument – pohyby na účte D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nebol spôsobilý preukázať splnenie

vymáhaného nároku, pretože neidentifikuje osobu, ktorej uvedený účet patrí, rovnako ako neidentifikuje
osobu, na ktorej účet boli zasielané uvedené peňažné prostriedky a ani nie je zrejmé, kto ho vystavil. Zo
zistení vyššieho súdneho úradníka pritom vyplýva, že účet, z ktorého boli poukazované platby, nepatrí
povinnému a účet, na ktorý boli peniaze zasielané, nepatrí oprávnenému, ani nie je účtom, na ktorý
mal plniť podľa notárskej zápisnice. Povinný tak neuniesol dôkazné bremeno, že plnil oprávnenému,

ani že plnil po vzniku exekučného titulu. V súvislosti s požiadavkou povinného, aby si súd vyžiadal od
oprávneného kompletný výpis z účtu č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a kompletný výpis z účtu
spoločnosti Liftega s.r.o. od 25.11.2022 až po súčasnosť, musí súd opäť zdôrazniť, že na preukázanie
tvrdení o zániku dlhu (plnením) zaťažuje dôkazné bremeno povinného. Oprávnený preukázal výpismi
z účtu, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice, že povinnému z titulu pôžičky vyplatil dňa 08.09.2022

sumu 10 000,- EUR a dňa 24.01.2023 sumu 15 000,- EUR, ktoré sumy mal povinný oprávnenému vrátiť
podľa notárskej zápisnice a uvedené skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Ak povinný plnil na
účet oprávneného, musí predsa sám disponovať dokladmi o úhradách, resp. výpisom zo svojho účtu
(z ktorého je zrejmé, že je účtom povinného), ktorý by jeho tvrdenia o úhradách na účet oprávnenéhopreukazoval. Povinný, ktorý sám nepredložil relevantné dôkazy o splnení dlhu, sa požiadavkou, aby
oprávnený predložil kompletný výpis zo svojho účtu, snaží bez objektívneho dôvodu preniesť dôkazné
bremeno o plnení svojho dlhu na oprávneného, čo je však v rozpore s procesnou povinnosťou povinného

preukázaťzánikvymáhanejpovinnosti,pokiaľchcedosiahnuťztohtodôvoduzastavenieexekúcie.Preto
platí, že povinný nepreukázal zánik vymáhaného nároku (splnením).

17/ Za Exekučným poriadkom stanovený dôvod zastavenia exekúcie nemožno považovať ani
skutočnosť, že v mene povinného súhlasil s vykonateľnosťou jeho štatutárny orgán, teda konateľka

spoločnosti, ktorá je zároveň konateľkou oprávneného. Výkon konateľských oprávnení nemožno
obmedziť a pokiaľ výkon konateľských oprávnení nezodpovedá predstavám spoločníkov, majú k
dispozícii právom predvídané možnosti nápravy. Uvedené však nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie,
úlohou exekučného súdu nie je riešiť konflikt medzi konateľmi spoločnosti vo vzťahu k záujmom
spoločnosti. Poukaz povinného na ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka preto nemá za
následok neúčinnosť exekučného titulu a rovnako tak poukaz na rozhodnutie Rc 37/2000 a rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky 2Cdon 680/2009 nemá relevanciu, keď ide o rozhodnutia tzv.
základného konania a sú výsledkom odlišnej právnej úpravy (CSP neumožňuje ustanoviť opatrovníka
právnickej osobe).

18/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani v sťažnosti nepreukázal žiaden z dôvodov

zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica spĺňa zákonné
náležitosti a záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu ani nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Povinný netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré mali nastať po vzniku exekučného titulu a mali by mať za
následok zastavenie exekúcie. Iba samotná skutočnosť, že štatutárny orgán oprávneného, je zároveň
konateľom oprávneného z exekučného titulu, nemá za následok stratu vykonateľnosti exekučného

titulu. Predmetom notárskej zápisnice je záväzok povinného zaplatiť svoj dlh oprávnenému zo zmluvy
o pôžičke, odovzdanie peňažných prostriedkov oprávneným povinnému je preukázané výpismi z účtu a
tiež uznaním dlhu zo dňa 22. 03. 2024, pričom povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval iba
na neurčité platby (ktoré sa týkali obdobia pred vznikom exekučného titulu a pred uznaním dlhu), a preto
exekučný súd nemá pochybnosti o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a nemá ani preukázaný

zánik pohľadávky.

19/ Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/649/2024 zo dňa 09.08.2024 zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že povinným uvádzané skutočnosti nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie, keď

mali vzniknúť pred vznikom exekučného titulu (vykonané platby) a samotná skutočnosť, že štatutárny
orgán povinného je zároveň štatutárnym orgánom oprávneného nemá bez ďalšieho za následok
nevykonateľnosť exekučného titulu.

20/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho

zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.23/ Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si uplatnil trovy právneho
zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 268,46 EUR. Exekučný poriadok v
ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom

konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho
zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady.
Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 25 000,- EUR), priznal sudca oprávnenému podľa §199a ods. 1,
§ 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 209,97 EUR
a 13,73 EUR ako režijný paušál za rok 2024 + 44,76 EUR ako DPH. Trovy exekúcie oprávneného
za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 268,46 EUR priznané mu týmto rozhodnutím a vo výške
268,46 EUR, priznané mu rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, budú vymáhané od povinného na
základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).