Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 33T/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010546
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6623010546.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

33T/10/2023

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

33T/10/2023

Obžalovaná A. B. nar. XX. XX. XXXX v C., D., trvale bytom B. XX, C., B. E. F. XX, G., H., I.
J. F. XX, K. J. K., K. K.

j e v i n n á , ž e

- dňa 10.05.2023 umožnila ako vodička osobného motorového vozidla zn. C.
L.,M.: N. O., VIN: G., bielej farby v presne nezistený čas osobám P. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť I., I. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. a E. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť
Turecko, ako aj ďalším dvom doposiaľ bližšie nestotožneným osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene
prekročiť štátnu hranicu A. L. F. R. a to takým spôsobom, že tieto osoby dňa 10.05.2023 v čase okolo
14.00 hod. naložila do predmetného motorového vozidla na presne nezistenom mieste v A. a previezla
ich cez hraničný priechod F. R. F. A. nachádzajúcom sa v obci S. K. a následne s nimi pokračovala cez

územie Slovenskej republiky na bližšie neurčené miesto, avšak dňa 10.05.2023 v čase okolo 18.25 hod.
bolo predmetné vozidlo spolu s jeho posádkou spozorované okoloidúcim občanom na odstavnej ploche
v blízkosti obce B., kde osádka vozidla vystúpila a okrem vodičky pešo prešla cez polia až na druhú
stranu obce, odkiaľ skupina dvoch osôb bližšie nezistenej totožnosti ušla na neznáme miesto a tri osoby
pôvodom z I. boli skontrolované hliadkou PZ Obvodného oddelenia PZ v Lučenci, pričom bolo zistené,
že sa jedná o osoby, ktoré nemali platné víza umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín
vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, a hoci obvinená medzičasom z predmetnej odstavnej

plochy s vozidlom odišla smerom k mestu T., bola na ceste X/XX v blízkosti k. ú. obce U. F. hliadkou
PZ Obvodného oddelenia PZ v Lučenci zastavená, skontrolovaná a následne sa spoločne s hliadkou
presunula k vyššie uvedeným občanom I.,
t e d a

- pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a osobou s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky umožnila prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky

a spáchala čin závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,- č í m s p á ch a l a

- zločin: prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,

a za to sa odsudzuje
Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3
písm. d) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá trest prepadnutia vecí:
- motorové vozidlo zn. C. L. F. G., VIN: G., EČV:
N. O. a kľúč od predmetného vozidla, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Logistickej základni A. F. - J.
- mobilný telefón zn. F. F. XXXXX/XX, E.: X:XXXXXX/XX/XXXXXX/X v čiernom gumenom púzdre,

- mobilný telefón zn. A. V. XXXX -XX, E.: nezistené.

o d ô v o d n e n i e :

33T/10/2023
Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal dňa 11. 09. 2023 na A. B. obžalobu, ktorou ju viní, že
skutkom vymedzeným v nej sa mala dopustiť zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm.

d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. Obžalovaná pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na jej území umožnila prekročenie štátnej hranice
F. R. a to takým spôsobom, že tieto osoby dňa 10. 05. 2023 prevážala svojim motorovým vozidlom
z A. a pokračovala cez územie Slovenskej republiky na bližšie neurčené miesto, keď bola podrobená
policajnej kontrole s určením totožnosti prevážaných osôb, z ktorých dve osoby ušli na neznáme

miesto v blízkosti obce B., čím sa ich nepodarilo stotožniť a tri osoby pôvodom z I. nemali platné víza
umožňujúce im vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky. Týmto konaním obžalovaná naplnila
znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva tak, ako právne kvalifikuje obžaloba. Obžalovanú
navrhol uznať vinnou podľa právnej kvalifikácie z obžaloby a uložiť jej trest za existencie jednej
poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. j) Tr. zák. a pri zistení žiadnej priťažujúcej okolnosti nepodmienečný na

dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň ponechal na úvahe súdu využitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom k pomerom
a okolnostiam posudzovaného prípadu. Tiež navrhol rozhodnúť o prepadnutí vecí a to motorového
vozidla a mobilných telefónov, ktoré veci boli použité pre páchanie trestnej činnosti.
Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2024 po poučení súdom o procesných právach obžalovaná

neučinila žiadne vyhlásenie vo vzťahu k vine. Využila právo odoprieť vypovedať. Na návrh prokurátora
boli prečítané jej výpovede z prípravného konania zo dňa 11. 05. 2023 a 21. 06. 2023. Z ich obsahu
vyplýva, že sa obžalovaná počas dovolenky v práci rozhodla ísť cestovať po Európe svojim motorovým
vozidlom. Odcestovala do Maďarska kde navštívila K. L. F.. Dňa 10. 05. 2023 v čase okolo 12.00 hod. sa
rozhodla ísť s vozidlom smerom do W.. Po krátkej ceste za mestom F. ju stopovali nejakí muži, ktorým

zastalaajpreto,lebosivšimla,žejedenznichsachytalzahlavu,čovyhodnotilaakopotrebumupomôcť.
Stopujúci ju gestami prosili, aby im pomohla. Nasadli do auta tak, že štyria si sadli dozadu a jeden ku
nej dopredu. Snažila sa im vysvetliť, že nemôžu byť v aute šiesti. Nerozumeli jej, hoci na nich hovorila
aj po anglicky, len zalamovali rukami a prosili ju o pomoc, aby ich odviezla. Rozhodla sa preto odísť
z miesta smerom na Slovensko, potom cez Poľsko do W. ako cieľovej destinácie. Nikde nezastavovala,

prešli maďarsko- slovenskú hranicu, ale keďže bolo potrebné doplniť palivo a mala v kufre kanister
s palivom, rozhodla sa zastaviť, aby doplnila z kanistra palivo. Aby nebrzdila cestnú premávku tak zašla
s vozidlom na poľnú cestu, kde ku nim prišli dvaja muži. Pýtali sa jej, čo tam robí. Po tomto zastavení
jej prestala fungovať GPS, preto nevedela kam ísť. Z poľnej cesty odbočila smerom doľava, avšak po
určitom momente sa jej obnovil GPS systém vozidla, preto sa otočila a vracala sa späť, keď ju zastavili

policajti. V tom čase sa vo vozidle nachádzala sama, nakoľko na mieste, kde zastavila všetci piati
pasažieri z vozidla vystúpili. Po zastavení políciou bola predvedená na policajné oddelenie a podrobená
výsluchom. Svoje konanie hodnotila, ako snahu pomôcť ľuďom, ktorí ju stopovali. Osoby neprepravovala
pre zárobok. Konala tak preto, lebo má takú povahu.
Obhajca poukázal na procesné chyby v prípravnom konaní, ktoré zásadným spôsobom porušili právo

obžalovanej na obhajobu. Bolo porušené právo v zmysle § 213 ods. 1 Tr. por. spočívajúce v práveúčasti obvinenej na procesných úkonoch. Tiež poukázal na vecnú nepríslušnosť policajného orgánu,
ktorý vykonával prípravné konanie. Vyšetrovanie bolo vedené na Okresnom riaditeľstve policajného
zboru v Lučenci, odbore kriminálnej polície, pričom vecne príslušným pre takúto trestnú činnosť je Úrad

hraničnej a cudzineckej polície. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/54/2012
a 6Tdo/4/2013, ako aj Nález Ústavného súdu SR č. IIIÚS2/2012. Práve nemožnosť konfrontácie
obžalovanej so svedkami spôsobuje porušenie práva na obhajobu, čo je nezlučiteľné s čl. 6, ods. 3 písm.
d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Z uvedených dôvodov navrhol, aby bola obžalovaná
spod obžaloby oslobodená.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto

výroky.
Súd na hlavných pojednávaniach kontradiktórnych spôsobom vykonal dôkazy, ktoré navrhla obžaloba
a aj obhajoba. Všetkých úkonov sa zúčastnil tlmočník z jazyka ukrajinského.
Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2024 prokurátor navrhol vypočuť svedkov I. F. a L. F.. Na hlavnom
pojednávaní dňa 22. 01. 2024 obhajca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch vyšetrovateľa A. X. P.,

ktorý začal trestné stíhanie a vzniesol obžalovanej obvinenie. Súd dokazovanie doplnil o predvolanie
a výsluch svedkyne X. T. Y., ktorá vypočúvala svedkov v prípravnom konaní. Hoci obhajca v rámci
návrhovanej dôkaznej povinnosti podľa § 240 ods. 3 Tr. por. navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní
svedkov I. Q., E. Q., P. M. a B. U. a službukonajúcich policajtov ako svedkov H. B. N. a W. P. a stržm. E.
A. Y. na tomto návrhu netrval a na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2024 ho vzal späť, čo súd zobral na

vedomie. Za aplikácie ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. súd prečítal výpovede svedkov I. Q., E.
Q., P.. M. a za aplikácie § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán prečítal výpoveď svedka I. U.. Na tomto
hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok č. 13/2023 znalca Ing. Jaroslava Ostera z odboru
elektrotechnika, ktorý skúmal a hodnotil mobilné telefóny, ktoré boli zaistené obžalovanej. Rovnako
boli na tomto hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. por. prečítané listinné dôkazy, ktoré dokumentovali

protiprávne konanie obžalovanej a hodnotili jej osobu.
Svedok I. F. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 01. 2024 v plnom rozsahu zotrval na svojej výpovedi
z prípravného konania, ktorú výpoveď nežiadal doplniť. V prípravnom konaní dňa 11. 05. 2023 uviedol,
že mu volal syn L., že sa na malom parkovisku nachádza biele vozidlo a že sa ide na to vozidlo
pozrieť. Prístupová cesta k tomuto miestu je označená výstražným dopravným značením o zákaze

vjazdu motorových vozidiel. Syn mu povedal, že po príchode na miesto videl vozidlo zn. C. s nemeckým
evidenčnýmčíslom,ktoréhovodičkoubolaženaavauteprevážalapäťosôbmužskéhopohlavia,ktorých
reči nerozumel. Po týchto informáciách od syna sa rozhodol ísť tam. Po jeho príchode na toto miesto už
vodička s motorovým vozidlom tam nebola a tí piati pasažieri ktorých prevážala už tam neboli.
Svedok L. F. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 01. 2024 tiež zotrval na svojej výpovedi, ktorú podal

do zápisnice na polícii. Potvrdil to, že spozoroval vozidlo, ktoré bolo odstavené na ceste pri „S.“, kam
je vozidlom vstup zakázaný. Na miesto sa dostavil s kolegom B. U., kde našli biele vozidlo zn. C.
L. s nemeckým evidenčným číslom a pri ňom sa nachádzala žena s jedným z pasažierov, ktorých
prevážala. Neďaleko pri skládkach baní videl štyroch mužov, preto sa vybrali za nimi. P. U. medzitým
povedal, aby volal políciu. Tých štyroch mužov sa opýtali, čo tam chcú, oni im nerozumeli tak od nich

odišli a vrátili sa späť na miesto, kde zostala žena s jedným z pasažierov pri motorovom vozidle. Po
príchode polície vypomáhali pri hľadaní tých štyroch pasažierov, avšak už ich nenašli.
Svedok I. Q. bol vypočutý v dňoch 10. 05. 2023 a 11. 05. 2023 zápisnične na polícii. Jeho výsluchov sa
zúčastnil pribratý tlmočník ad hoc z jazyka tureckého a sociálna kurátorka. Jeho výsluchu sa obžalovanánezúčastnila. Svedok potvrdil, že sa viezol v aute obžalovanej, ktorá mu a ďalším štyrom osobám
zastavila, niekde v Maďarsku potom, ako sa pokúšali stopovať vozidlá za účelom prepravenia sa do
Nemecka. Obžalovaná im nepovedala kam ide, preto sa domnieval, že ide do Nemecka, keď mala

nemecké evidenčné značky. Po asi 3,5 hodinách cesty odstavila s vozidlom mimo cesty za účelom
doplnenia paliva z kanistra, ktorý mala so sebou. Po chvíli sa na toto miesto dostavili dve osoby, ktoré
zavolali policajtov. Oni sa na to rozhodli z miesta odísť útekom po poli. Za prepravu obžalovanej žiadne
peniaze nedávali, aj keď si myslí, že obžalovaná túto službu pre nich vykonala za sľúbenú odplatu od
iných osôb. Pri doplňujúcom výsluchu uviedol, že ešte v K. sa rozprávali s turecky hovoriacim mužom,

ktorý im prisľúbil, že ich za odplatu dá prepraviť do Nemecka. Po tomto stretnutí boli prepravení taxíkom
na určité miesto, kde preliezli plot na hraničnej čiare a odtiaľ sa prepravili ďalej kamiónom na miesto,
kde ich vzala obžalovaná do morového vozidla.
Svedok E. Q. dňa 11. 05. 2023 do zápisnice na polícii uviedol, že sa rozhodol s bratom ísť za lepším
životom do Nemecka. Po dohode s jedným pánom v K. boli prepravení taxíkom a kamiónom na miesto,
kde stopovali vozidlá a zastalo im vozidlo obžalovanej. Spolu s ďalšími štyrmi pasažiermi sa viezol na

tomto vozidle smerom do Nemecka. Obžalovanej za prepravu žiadne peniaze nesľúbil, ani nedával.
V Nemecku chcel požiadať o azyl.
Svedok P. M. do zápisnice na polícii dňa 11. 05. 2023 uviedol, že sa chcel dostať za lepším životom
do Francúzska. Po dohode s jedným chlapom v K. mal zabezpečené spolu s ďalšou skupinou osôb
prepravu do Nemecka. On peniaze za prepravu nikomu nedával. Bolo dohodnuté, že keď sa dostane do

Nemecka, tak jeho mama pošle peniaze niekomu do Turecka, ktorý organizoval celú prepravu. Potvrdil
to, že spolu stopovali vozidlá, keď im zastalo motorové vozidlo C. L., bielej farby, ktorého evidenčné
číslo si nepamätal. Do tohto vozidla nastúpili piati. Jeho vodičom bola žena. Bol presvedčený o tom,
že táto žena sa poznala s tými ľuďmi, ktorí mali zabezpečiť ich transport do Francúzska alebo celkovo
do Európy. Určite ich nezobrala náhodou. Cestou sa s ňou o ničom nerozprávali. Po niekoľkohodinovej

ceste zastala s vozidlom za účelom doplnenia paliva, ktoré mala pripravené v kanistri v kufre vozidla.
Vtedy ku nim prišli neznáme osoby a tie kontaktovali políciu.
Svedok A. X. P. na hlavnom pojednávaní dňa 07. 03. 2024 uviedol, že je pracovne zaradený ako
vyšetrovateľ OR PZ Lučenec, odboru kriminálnej polície. V trestnej veci obžalovanej vykonával procesné
úkony, ako vyplývajú z obsahu vyšetrovacieho spisu. Vydal uznesenie o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia, ako aj spisoval zápisnicu o prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode
a o výsluchu zadržanej – podozrivej osobe. Tieto úkony realizoval ako službukonajúci v rámci výjazdu.
Svedkov občanov tureckej štátnej príslušnosti vypočúvala kolegyňa X. T. Y.. Iný kolega X. R. K. spisoval
návrh na vzatie obvinenej do väzby. Všetkých úkonov sa zúčastňoval tlmočník Ing. Andrej Figura.
Prax býva taká, že po vznesení obvinenia vyšetrovateľ plánuje spravidla výsluchy svedkov o čom

upovedomí obvinenú osobu. Na toto upovedomenie neexistuje predpísaná forma. Realizuje sa preto cez
vnútornú doručenku resp. podpis obvinenej osoby do zápisnice, že vzala termíny výsluchov svedkov na
vedomie. Je právom obvinenej osoby, či sa takýchto úkonov chce zúčastniť. Pamätá si, že obvinená
bola upozornená za prítomnosti tlmočníka E. Z. o vykonaní procesných úkonov a to výsluchoch svedkov
občanov Turecka. Obvinená sa vyjadrila, že sa cíti vyčerpaná a nechce vypovedať. Spomína si dobre

na to aj preto, že sa dotazovala, čo je s tými osobami, ktoré prevážala v aute. Bola vyrozumená, že
tieto osoby sa nachádzajú na oddelení, budú podrobené výsluchom, pričom týchto výsluchov sa môže
zúčastniť, čo odmietla. Aj v prípade, že by bola prejavila záujem zúčastniť sa týchto výsluchov, by jej
to nebolo umožnené, keďže výpovede svedkov mohli by byť determinované prítomnosťou jej osoby a
celá cesta, ktorú podstúpili bola poznačená strachom. Obvinená bola poučená aj kolegom X. K. o práve

zúčastniť sa výsluchov svedkov občanov Turecka. Obžalovaná bola v tom štádiu konania zastúpená
ustanoveným obhajcom JUDr. Kalafúsom a pozdejšie zvoleným obhajcom JUDr. Urbánim. Nič nebránilo
obhajcom podať návrh na zopakovanie výpovedí svedkov, pokiaľ mali za to, že je potrebné ich výpovede
zopakovať a že sa obvinená chce úkonov zúčastniť. Toto právo obhajoba nevyužila.
Svedkyňa X. T. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 07. 03. 2024 uviedla, že v trestnej veci ČVS: ORP-258/1-

VYS-LC-2023 realizovala určité procesné úkony a nimi boli výsluchy svedkov občanov Turecka. Už si
nepamätá,čijejkolegaA.P.povedal,žeobvinenásaodmietatýchtovýsluchovzúčastniťalebosahoona
na to dotazovala, avšak o tom učinila záznam – Upovedomenie zo dňa 11. 05. 2023, ktoré žurnalizovala
dospisu.Zápisnice,ktorésúspisovanésosvedkamiaobvinenýmiobsahujúpredtlačvktorejsúuvedené
zákonné ustanovenia, ktorými je poučená osoba o svojich právach a povinnostiach. Takáto osoba má

právo si tento text prečítať a na znak súhlasu s jeho obsahom každú stranu listiny podpísať. V prípadoch
ako to je aj prejednávaný prípad, keď vyslúchanou osobou je cudzí štátny príslušník majú pripravené
poučenie v materinskom jazyku takejto vyslúchanej osoby.Podľa § 355 ods. 1 Tr. zák., kto pre osobu ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizuje nedovolené prekročenie štátnej
hranice Slovenskej republiky, alebo prechod cez jej územie alebo také konanie umožní, alebo v ňom

pomáha potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. odňatím slobody na sedem až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v 2 závažnejším spôsobom konania (za závažnejší spôsobom konania sa podľa §
138 písm. j) Tr. zák. považuje aj páchanie trestného činu na viacerých osobách).
Objektom zákonného ustanovenia trestného činu prevádzačstva je záujem štátu na ochrane štátnej

hranice, ako aj záujem spoločnosti na tom, aby sa štátna hranica prekračovala iba legálne spôsobom
a osobami, ktoré splnia podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, ako aj výstup z neho.
Uvedený záujem vyplýva aj z potreby regulácie prisťahovalectva a kontroly boja s medzinárodným
zločinom. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v alternatívnom konaní páchateľa, ktorý
organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo organizuje prechod cez
jej územie alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha. Nedovoleným prekročením štátnej hranice

je prekročenie bez príslušných platných dokladov ( cestovný pas, predpísaný doklad totožnosti a pod.)
alebo spôsobom odporujúcim zákonu. Subjektívna stránka tohto trestného činu spočíva v úmyselnom
zavinení, pričom subjektom takéhoto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Vykonaným dokazovaním v trestnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná

takto konala, keď piatim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky umožnila prekročenie štátnej hranice Slovenskej
republiky. Obžalovaná sama uviedla, že vo svojom motorovom vozidle prevážala dobrovoľne piatich
mužov neznámej štátnej príslušnosti a tieto previezla až do miesta na území Slovenskej republiky,
kde s vozidlom zastavila za účelom doplnenia pohonných hmôt a kedy nastala situácia, že sa ku nej

dostavili neznáme osoby, ktoré kontaktovali políciu. Tiež potvrdila, že dve z prevážaných piatich osôb
z miesta odišli na neznáme miesto. Obžalovaná sa obhajovala tým, že týmto ľuďom chcela pomôcť,
keď ju stopovali, ona im zastala v úmysle, že ich bez nároku na odmenu dobrovoľne prepraví na
neznáme miesto do zahraničia. Prepravované osoby, ktoré boli podrobené výsluchu v prípravnom
konaní zhodne uviedli, že im obžalovaná s vozidlom zastavila a oni nastúpili spolu s ďalšími dvoma

osobami, čiže celkom v počte piati do vozidla. Na odmene za prepravu ani trase a cieľového miesta
prepravy sa s obžalovanou nedohodovali. Keďže vozidlo bolo opatrené nemeckými evidenčnými
značkami predpokladali, že ich prepraví do Nemecka. Svedkova počas prepravy s obžalovanou
nekomunikovali. Obžalovaná je z protiprávneho konania usvedčovaná jednak týmito svedkami, ktorí
zhodne uviedli, že musela vedieť a byť zainteresovaná do organizovania takéhoto nedovoleného

prekročenia štátnej hranice, keď jej nevadilo, že prepravuje piatich neznámych mužov s ktorými sa
nevedela dorozumieť, napriek tomu im zastavila a viezla ich svojim motorovým vozidlom. Konanie
obžalovanej je dokumentované aj zabezpečenými informáciami o pohybe motorového vozidla C. L.
v spolupráci s partnerskou službou Maďarska po zabezpečení a vykonaní analýzy prejazdov, pričom
z nich bolo zistené, že toto vozidlo sa pohybovalo dňa 09. 05. 2023 v smere do maďarsko- srbských

hraníc po maďarsko–slovenské hranice a dňa 10. 05. 2023 je zachytený prejazd týmto vozidlom o 14.29
hod. cez maďarsko- slovenskú hranicu S. s pokračovaním jazdy na slovenskom území. Ako usvedčujúce
dôkazy súd vyhodnotil aj výpovede svedkov I. F., L. F. a B. U., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaná vo
svojom vozidle prevážala piatich mužov neznámej národnosti. Trestnú činnosť obžalovanej preukazujú
aj zápisnice z ohliadky miesta činu, s vyhotovenou fotodokumentáciou z ktorej vyplýva, že vozidlo C.

L. bielej farby s evidenčným číslom N. O. je totožné s tým, ktoré je zachytené na zabezpečených
kamerových záznamoch z Maďarska a Slovenskej republiky.

Argumentácia obhajoby v snahe vyvinenia obžalovanej spočívala v tom, že vo veci konal vecne
nepríslušný policajt. Konanie vo veci prevádzačstva patrí do vecnej príslušnosti úradu cudzineckej

a hraničnej polície a nie okresného riaditeľstva, odboru kriminálnej polície. Túto argumentáciu súd
považoval za neopodstatnenú, keďže na trestné konanie pri trestnej činnosti prevádzačstva sa aplikuje
aj Nariadenie ministra vnútra SR č. 175/2010 zo dňa 30.12.2010 o vymedzení príslušnosti útvarov
Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní
ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní. V zmysle čl. 19b tohto Nariadenia mohol prezident

Policajného zboru určiť útvarom uvedeným v čl. 2 písm. a) až i) vecnú príslušnosť inak, čo sa stalo
aj v danom prípade, keď platil na Slovensku núdzový stav. I v prípade bez takéhoto určenia, keď
vo veci konal príslušný úrad kriminálnej polície namiesto úradu hraničnej a cudzineckej polície, by
nebolo možné vyhodnotiť procesné úkony ako nezákonné, pretože konal vyšetrovateľ a nie poverenýpríslušník policajného zboru. Obhajoba tiež poukázala na porušenie ustanovenia § 213 ods. 1 Tr.
por. pri procesných úkonoch výsluchoch svedkov, občanov tureckej národnosti. Obhajoba poukázala
na to, že vypočúvajúci orgán neumožnil obžalovanej zúčastniť sa týchto úkonov, čím bola porušená

zásada kontradiktórnosti konania. V návrhu obžaloby prokurátor navrhol podľa § 263 ods. 1 Tr, por.
čítať so súhlasom strán výpovede svedkov I. Q., E. Q., P. M., I. F. a L. F.. Svedkov I. a L. F. súd
na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora kontradiktórne vypočul. Výpovede svedkov občanov
tureckej národnosti boli s poukazom na ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítané. K otázke
zabezpečenia procesných práv obžalovanej v prípravnom konaní súd vypočul na hlavnom pojednávaní

konajúcich vyšetrovateľov. Tak vyšetrovateľ P. ako aj vyšetrovateľka Y., ktorí realizovali uvedené
úkony zhodne uviedli, že obžalovaná bola upozornená na možnosť zúčastniť sa výsluchov svedkov
tureckej národnosti, ktorých vyšetrovateľ vypočul. Obžalovaná sa tohto úkonu z vlastného rozhodnutia
nezúčastnila. O jej procesnom rozhodnutí vyhotovila vyšetrovateľka Y. Upovedomenie dňa 11. 05. 2023,
ktoré je žurnalizované vo vyšetrovacom spise ( č. l. 117 ). Aj keď z tohto Upovedomenia vyplýva, že
bola obžalovaná vyrozumená o mieste a čase výsluchov týchto svedkov, perfektnosť takéhoto úkonu

postráda zaužívanú formu prejavu vôle obžalovanej. Obhajoba upustila od výsluchu týchto svedkov
na hlavnom pojednávaní, preto súd tieto dôkazy vykonal kontradiktórne ich prečítaním zo zápisníc
o výsluchu z prípravného konania. Protiprávne konanie obžalovanej potvrdzujú aj ďalšie svedecké
výpovede I. a L. F., svedka B. U. a predovšetkým samotné priznanie sa obžalovanou. Súd preto dospel
jednoznačne k záveru, že obžalovaná sa dopustila trestnej činnosti, ktorá je jej kladená za vinu, preto

ju uznal vinnou podľa právnej kvalifikácie obžaloby.

V otázke druhu a výmery trestu súd postupoval podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., keď pri rozhodovaní
o druhu a výmery trestu prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j) Tr. zák. t. j.
doteraz viedla obžalovaná riadny život) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Tiež prihliadol aj na okolnosť

spočívajúcu v zhoršenom zdravotnom stave obžalovanou, ktorá trpí pečeňovým ochorením, čo vyplýva
ajzozabezpečenýchlistinnýchdôkazovvtrestnejveci.Akceptujúcajnávrhprokurátoravzáverečnejreči
súd dospel zhodne k záveru, že je v danom prípade opodstatnené pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu
trestu vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, keď by použitie trestnej sadzby ustanovenej
zákonom a to minimálne 7 rokov spodná hranica, by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, pričom na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uložiť obžalovanej aj trest kratšieho trvania. Za aplikácie
tohto ustanovenia súd uložil obžalovanej trest na spodnej hranici takto mimoriadne zníženého trestu a to
nepodmienečný vo výmere 2 rokov.

Keďže v dobe posledných 10 rokov pred spáchaním trestnej činnosti nebolo preukázané, že by

obžalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ju súd pre výkon
uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd rozhodol aj o prepadnutí vecí a to motorového vozidla zn. C. L. F. G., mobilného telefónu zn.
F. a mobilného telefónu zn. A., nakoľko všetky tieto veci boli v prípravnom konaní zaistené, patria

obžalovanej a boli použité pre páchanie trestnej činnosti.

Poučenie:

33T/10/2023
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj

prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh – pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právneúkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).