Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200607
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200607.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. trvale bytom Q., v konaní
právne zastúpená: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, otec - Z. trvale
bytomH.vkonanízastúpený:AdvokátskakanceláriaAK-AK,s.r.o.,sosídlomNaRevíne37,Bratislava,

o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.02.2024, doplnený podaním zo dňa 24.04.2024, bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia v takom znení, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného
navrhovateľa voči maloletému J. na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti, určenú rozsudkom

Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3-40P/224/2022 zo dňa 22.11.2023, a to až do právoplatného
skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v časti
vyživovacej povinnosti. Rozsudkom žiadal zmeniť rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 -
40P/224/2022 zo dňa 22.11.2023 v časti určenia vyživovacej povinnosti tak, že vyživovacia povinnosť
otca sa na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neurčuje.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i návrh vo veci samej bol odôvodnený tým, že dňa

22.11.2023 bol Mestským súdom Bratislava II vydaný rozsudok, sp. zn. B3-40P/224/2022, právoplatný a
vykonateľnýdňa11.12.2023,ktorýmbolasúdomschválenárodičovskádohoda,podľaktorejbolmaloletý
J. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v pomere 6/8 a s účinnosťou od 01.09.2024
v pomere 7/7, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa súčasne zaviazal na úhradu výživného vo výške 500,- Eur mesačne vopred k rukám matky.
Napriek tomu, že súdom schválená striedavá osobná starostlivosť je rovnomerne rozdelená, a teda, že

obaja rodičia sa rovnakou mierou podieľajú na starostlivosti o maloletého J., keď šesť dní sa o dieťa stará
otec a osem dní matka, s tým, že od 01.09.2024 dôjde k zmene, kedy sedem dní v týždni sa bude starať
o maloletého jeho otec a sedem dní matka, je povinný prispievať na výživu maloletého aj v čase, kedy je
dieťavosobnejstarostlivostimatky,atoniemalousumou.Navrhovateľsavrodičovskejdohodezaviazal,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bude na maloletého J. mesačne prispievať sumou vo
výške 500,- Eur vopred k rukám matky, a v danom čase podpisu dohody nevedel vyhodnotiť, o akú

sumu sa mu zvýšia mesačné náklady, ak bude mať maloletého vo svojej starostlivosti polovicu mesiaca.
Okrem toho sa mu od novembra 2023 navýšila aj mesačná splátka hypotéky o 180,- Eur v súvislosti
so zmenou úrokovej sadzby, s čím vôbec nepočítal a v čase rozhodovania súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému o tom ani nemal žiadnu vedomosť. Navrhovateľ chce aj
naďalej maloletému J. zabezpečovať takú starostlivosť, akú má u matky, nie je za súčasnej situácie
viac objektívne schopný uhrádzať počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné na maloletého.

Navyše maloletému uhrádza všetky mimoriadne výdavky, ktoré v súvislosti s jeho stúpajúcim vekom
a s tým súvisiacim nárastom jeho životných nákladov vznikajú (návšteva predškolského zariadenia,športové krúžky), od jeho nástupu do základnej školy v septembri 2024 mu bude uhrádzať výdavky
spojené so záujmovými krúžkami a s návštevou školských a mimoškolských zariadení; každý mesiac
platí maloletému aj sporenie. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1.949,- Eur, pracuje na pozícii

odborný asistent. Jeho mesačné výdavky spolu s výdavkami na maloletého J. predstavujú sumu vo
výške 1.946,78 Eur, z toho na maloletého mesačne vynakladá sumu 440,- Eur a 100,- Eur sporenie.
Mesačná splátka hypotéky je toho času vo výške 577,80 Eur, zálohové platby na byt sú mesačne v
sume 270,- Eur, zo zostávajúcej sumy hradí svoje potreby. Matka maloletého má pritom porovnateľné
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryakonavrhovateľ,čovylučujepotrebuurčeniajehovyživovacej

povinnosti za stavu, ktorý bol právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu nastolený. Podľa navrhovateľa
je v rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby za takejto situácie platil vysoké výživné na maloletého
matke. Ako je zrejmé aj z predložených dôkazov, v súčasnosti to už ani nie je v jeho objektívnych
možnostiachaschopnostiach.Zdôraznil,žeod15.01.2024jepráceneschopný,čobudemaťzanásledok
zníženie jeho mesačného príjmu. S výživným vo výške 500,- Eur súhlasil v roku 2020, keď mal maloletý
J. dva roky a jeho matka ho mala v osobnej starostlivosti, v danom čase bol jeho čistý mesačný príjem v

sume 2.800,- Eur. Súhlasil s výškou výživného, ktorú matka maloletého v danom čase navrhla, keď jeho
možnosti a schopnosti to v danom čase umožňovali. Od 01.12.2022 sa o takmer 1.000,- Eur mesačne
znížiljehočistýmesačnýzárobok, zvýšilasamesačnásplátkahypotékyasnástupomstriedavejosobnej
starostlivostisazmeniliajjehopomery,keďvýdavkystýmspojenévzrástli. Vovecivymáhaniavýživného
sa na návrh matky voči nemu vedie exekučné konanie, sp. zn. XXXEX/XX/XXXX, ako to vyplýva z

Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. XXXEX/XX/XXXX. Svoj návrh právne odôvodnil ust. § 26, §78
ods. 1 a 3 Zákona o rodine; § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP a § 360 ods. 1 CMP.
3. Otec ako dôkaz k návrhu priložil nasledovné listinné dôkazy: Rozsudok Mestského súdu Bratislava
II, sp. zn. B3 - 40P/224/2022 zo dňa 22.11.2023, potvrdenie o pobyte maloletého, potvrdenie o
zvýšení úrokovej sadzby a mesačnej splátky hypotéky, prehľad mesačných nákladov otca, príjem otca,

potvrdenie o práceneschopnosti otca, zápisnica z pojednávania v konaní 28P/155/2020, Upovedomenie
o začatí exekúcie sp. zn. XXXEX/XX/XXXX.
4. V reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že zmena jeho pracovnej pozície nie je fiktívna, ale úplne
reálna a prirodzená, keď pred zmenou pracovnej pozície bol otec konateľom šiestich spoločností, jeho
pracovná pozícia nebola stabilná, pretože nebola dlhodobo udržateľná, pretože nie je možné, aby človek

pracoval dlhodobo pod takým tlakom a spĺňal požiadavky, ktoré so sebou práca konateľa v šiestich
firmách prináša. Po úprave štruktúry firiem a vytvorenia stabilnejšej pozície na trhu otec prijal pozíciu
odborného asistenta. Predchádzajúca práca na otcovi zanechala silné známky psychického preťaženia
a aj z tohoto dôvodu je momentálne druhýkrát na PN-ke a lieči sa na syndróm vyhorenia. Otec si
nevypláca žiadnu odmenu konateľa, ako to nesprávne uvádza matka, ale má výhradne mesačný plat

ako odborný asistent vo výške 1.944,- Eur v čistom. Otec raz za mesiac navštevuje psychiatra, ktorý
môže z lekárskeho hľadiska plne potvrdiť otcov stav vychádzajúci z predchádzajúcej práce, ako aj
neustáleho nátlaku dožadovania sa finančného zabezpečenia zo strany matky. Navrhovateľ k zmene
pracovnej pozície ďalej uviedol, že sa nejedná o jeho pracovnú degradáciu, ale vzhľadom na dlhodobo
vyčerpávajúcu prácu, čo sa odzrkadlilo aj na jeho zdravotnom stave, to predstavuje akúsi „odmenu" za

12 rokov práce, ktorú rozvoju firiem N.enoval. Pracovnú zmluvu navrhovateľa podpisoval zamestnanec
J., ktorý je na daný podpis splnomocnený, argument matky, že ide o osobu otcovho bratranca, čo
považuje v súvislosti uvádzanej matkou za irelevantné. Navrhovateľ je síce zriaďovateľom pobočky
Organizačnej zložky zahraničnej spoločností N., ale nie je jej generálnym riaditeľom ani nikdy nebol.
Matka ďalej argumentovala tým, že sídlo spoločností je Q. a mylne sa domnievala, že to má byť v

nehnuteľnosti otca, ale v skutočnosti to tak nie je a sídlo spoločnosti sa nachádza na inej adrese. Otec
nepopiera, že má úspory z predchádzajúcich rokov, je však jeho rozhodnutím, ako úspory minie, resp.
akou formou ich využije na maloletého, nejedná sa o pravidelný príjem otca, ktorý bude generovať
do budúcnosti. Otec chce synovi poskytnúť možnosť lepšieho vzdelania, možnosť v budúcnosti ísť na
zahraničný študijný pobyt, ísť na drahšiu vysokú školu a podobne, nie roky matke hradiť nedôvodne

vysoké výživné pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré neslúži na pokrytie odôvodnených potrieb
dieťaťa. K majetkovým pomerom otec dodáva, že nevlastní žiadne motorové vozidlo, vozidlo, ktoré
momentálne užíva, značka vozidla G. je služobné auto, otec má bežné oblečenie, vlastní jeden byt
na H. zaťažený hypotékou. V čase manželstva rodičia maloletého nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť.
Druhý byt je pred kolaudáciou, ale tento bude otec predávať, nakoľko sú jeho plány s priateľkou iného

charakteru. Tretí byt otec kupoval v roku 2018, čiže tri roky pred uzavretím manželstva, tento byt prepísal
na matku, pretože sa matka podieľala na kúpe bytu v značnej miere vlastnými finančnými prostriedkami.
Je pravdou, že otec momentálne býva na adrese: E. aj s priateľkou a J., byt si prenajíma otcova priateľka
a otec sa k nej prisťahoval. Otec si naďalej platí hypotéku a nájomné na byt, ktorý má ako jediný vosobnom vlastníctve na ulici H. Je pravdou, že pracuje na polovičný úväzok, ale asistuje konateľom v ich
krokochamierazodpovednostije,ajkeďnieoficiálne,vysoká.Zhoršenýpsychickýstavotcabolvjanuári
2024 podnietený aj správaním sa matky, ktorá od otca neustále požaduje viac financií. Pri striedavej

osobnej starostlivosti je starostlivosť a finančné zaťaženie rodičov v podstate rovnaké, matka i napriek
tomu trvá na úhrade výživného v sume 500,- Eur a ešte chce, aby otec hradil krúžky a voľnočasové
aktivity maloletého a prípadné školné. Navrhovateľ je presvedčený, že výživné vo výške 500,- Eur
mesačne pri nariadenej striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je objektívne privysoké, vysoko
nadhodnotené a v žiadnom prípade nezodpovedajúce nákladom na odôvodnené potreby a záujmy

maloletého, a to ani s ohľadom na prípadný nepomer v príjmoch a majetkových pomeroch oboch rodičov.
Otec sa snažil matke mimosúdne vysvetliť možnosť zníženia výživného, čo matka zamietla a stále trvá
na sume 500,- Eur mesačne. V prípade, že by súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je
skutočne životná úroveň otca o niečo vyššia než matkina a je dôvodné otca zaviazať k vyživovacej
povinnosti, tak navrhuje, aby prevažná časť tejto sumy bola určená na tvorbu úspor maloletého, ktorú
bude otec poukazovať na osobitný účet dieťaťa. Matka v pôvodnom súdnom konaní výdavky dieťaťa

nepreukázala. Otec veril, že s matkou racionálne postupom času dospeje k dohode a maloletý začne
chodiť na súkromnú školu, kam by aj tak matke hradená čiastka bola poukazovaná na školné s tým, že
očakával, že by sa matka tým pádom podieľala v sume 500,- Eur na školnom a otec by hradil napríklad
zostávajúcich 1.150,- Eur mesačne.
5. Podľa článku 5. Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
7. Podľa § 360 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

8. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.m.p, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život,
zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol
maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia
návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví (ods. 2).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je
vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (ods. 3).
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia netreba ustanovovať maloletému procesného
opatrovníka (ods. 4).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa doručuje účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu.

Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o
priebehu výkonu dodatočne (ods. 5).
9. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. Podľa § 367 ods. 3, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP,
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
17. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého

dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.
20.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4).
21.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
22. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

25. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
27. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich

práv a záujmov, ešte pred ich porušením alebo ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahuje aj na konanie vo veciach maloletých. Súdy sú povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu
neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaniach voveciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany
zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča
a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenie, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

28. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti

a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,

PhD.).
29. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a

otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na

strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a

to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
30. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch,
kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu,
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu

existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných
opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu
resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených (Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 26.
septembra 2022, sp. zn. 29P/252/2022).

31. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru,
že rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti v tomto štádiu konania a na platforme neodkladného
opatrenia by bolo predčasné. Súd zdôrazňuje, že rodičia o forme striedavej osobnej starostlivosti a
výške výživného uzavreli rodičovskú dohodu, schválenú súdom rozsudkom zo dňa 22.11.2023, t. j.
pred polrokom. Navrhovateľ síce uvádza, že v čase uzavretia dohody nemal predstavu o nákladoch

na maloletého v prípade striedavej osobnej starostlivosti, ani o zvýšení hypotekárnej splátky, zároveň
však uvádza, že i napriek zmene jeho pracovnej pozície a znížení čistého mesačného zárobku na
sumu 1.949,- Eur, ktoré bolo aktuálne i v čase schválenie rodičovskej dohody, disponuje úsporami, z
ktorých dané výživné zabezpečuje. Ani prebiehajúce exekučné konanie, vedené pod sp. zn. XXXEX/
XX/XXXX, nemá vplyv na rozhodnutie súdu vo veci neodkladného opatrenia, keď výrok návrhu vo

veci samej je totožný s výrokom navrhovaným v neodkladnom opatrení a na jeho posúdenie bude
nutné vykonať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré súd vytýčil na deň 26.06.2024. Vzhľadom na
krátke časové obdobie, ktoré uplynulo od schválenia rodičovskej dohody do podania návrhu na zrušenievyživovacej povinnosti otca, súd návrh na neodkladné opatrenie ako predčasné a v tomto štádiu konania
vyhodnotené súdom ako nedôvodné, zamietol.
32. O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodoval podľa citovaného ust. § 58 CMP, keď o nároku

na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.
1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh).Nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu žalovanému dočasne vstupovať do domu je
vykonateľné vyhlásením (§ 332 ods. 2 CSP). Nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu priblíženia
sa a zákazu kontaktovania je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP). Uznesenie je vykonateľné,
len čo bolo vyhotovené (§ 367 ods. 3 CMP).