Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladislav Birás, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202799
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424202799.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: OMNI Recovery j.s.a., so sídlom v Bratislave, Na
Hrebienku 5433/40, IČO: 54 558 077, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 36 677 175, proti žalovanej: CDG TWO s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Židovská 4716/3, IČO: 52 054 535, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným Mestskému súdu Bratislava IV 11. marca 2024 domáhala, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k pozemku
parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 103 m2, pozemku parcely

registra „C č. XXXX/X - záhrada vo výmere 1004 m2 a stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX
postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, všetko nachádzajúcich sa v katastrálnom území
G. I., obec H.-G. I., okres Bratislava I, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), a to na zabezpečenie svojej
pohľadávky vo výške istiny 150 000 eur so zmluvným úrokom v sume 200 000 eur a úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 150 000 eur od 19. januára 2021 do zaplatenia, ktorá vznikla z titulu

nevrátených finančných prostriedkov, ktoré žalovanej poskytol pôvodný veriteľ Ing. N. C. na základe
zmluvy o pôžičke z 13. januára 2019 v znení jej dodatkov.
1.1. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že na základe uvedenej zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ V..
N. C. (ktorý je zároveň spoločníkom žalovanej) poskytol žalovanej ako dlžníkovi finančné prostriedky
vo výške 150 000 eur za odplatu vo výške 50 000 eur ročne, a to za účelom financovania časti kúpnej
ceny za nadobudnutie predmetných nehnuteľností. Predmet pôžička sa žalovaná zaviazala vrátiť mu

bezodkladne po predaji predmetných nehnuteľností, najneskôr však do 13. januára 2021 s tým, že v
prípade omeškania vznikne veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,035 % za
každý začatý deň omeškania. Následne pôvodný veriteľ V.. N. C. túto svoju pohľadávku voči žalovanej
postúpil žalobkyni ako postupníkovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2023,
o čom následne informoval žalovanú listom z 22. decembra 2023 odovzdaným na poštovú prepravu
nasledujúci kalendárny deň, ktorý si žalovaná prevzala 15. januára 2023. K predaju predmetných

nehnuteľností doposiaľ nedošlo, preto splatnosť tejto pôžičky nastala uplynutím dohodnutej doby 13.
januára 2021. Napriek uvedenému žalovaná tento svoj dlh do dnešného dňa pôvodnému veriteľovi ani
žalobkyni neuhradila ani sčasti. Z tohto dôvodu žalobkyňa podala 10. januára 2024 návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorému Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd v plnom rozsahu vyhovel
platobným rozkazom z 25. januára 2024 sp. zn. 36Up/65/2024.
1.2. K predmetným nehnuteľnostiam boli k 23. januáru 2024 evidované dve ťarchy, a to (i) záložné právo

v prospech záložného veriteľa J&T Private Investment II B.V., ktorého vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený 18. januára 2019 a s ktorým pôvodný veriteľ V.. N. C. súhlasil, a (ii) záložné právo vprospech záložného veriteľa v druhom poradí N.. W. H. - bývalej konateľky žalovanej, ktorého vklad bol
povolený 12. januára 2024, pričom o jeho zriadení nemal vedomosť ani pôvodný veriteľ ani žalobkyňa
a ani naň nedali súhlas. Súhlas so zriadením záložného práva v prospech N.. W. H. vyjadril záložný

veriteľJ&TPrivateInvestmentIIB.V.Kudňupodanianávrhužalobkynenanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia 13. marca 2024 záložné právo v prospech záložného veriteľa N.. W. H. bolo z katastra
nehnuteľností vymazané, pričom je vysoko pravdepodobné, že žalovaná tak urobila v dôsledku začatia
trestného stíhania na základe trestného oznámenia pre poškodzovanie veriteľa, ktoré žalobkyňa podala
na žalovanú.

1.3. Súčasne so zmluvou o pôžičke uzavrel 13. januára 2019 pôvodný veriteľ V.. N. C. so žalovanou
zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej zdržať sa
po predaji predmetných nehnuteľností akéhokoľvek konania, ktoré by priamo či nepriamo mohlo
viesť k úplnému alebo čiastočnému uspokojeniu akýchkoľvek aktuálnych alebo budúcich pohľadávok
tretích osôb a ich príslušenstva voči žalovanej s výnimkou uspokojenia pohľadávky J&T Private
Investment II B.V. z poskytnutého úveru vo výške 1 080 000 eur na kúpu a rekonštrukciu predmetných

nehnuteľností predtým, ako bude v plnom rozsahu uspokojená pohľadávka (pôvodného) veriteľa vrátane
jej príslušenstva vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke z 13. januára 2019. V tejto zmluve sa zároveň
zmluvné strany dohodli, že pokiaľ bude existovať pohľadávka (pôvodného) veriteľa alebo akákoľvek jej
časť, bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu nie je žalovaná oprávnená vykonať akýkoľvek
úkon smerujúci k uspokojeniu pohľadávok tretích osôb. Z toho je teda nesporné, že žalovaná porušila

tento zmluvný záväzok vyplývajúci zo zmluvy z 13. januára 2019, pretože aktívnym konaním zaťažila
predmetné nehnuteľnosti záložným právom v prospech N.. W. H., a to bez toho, aby bol pôvodný veriteľ
resp. žalobkyňa o takomto zámere notifikovaný.
1.4. Krátko pred postúpením pohľadávky bol pôvodný veriteľ ubezpečovaný žalovanou - a to práve
osobou N.. W. H., ktorá bola do 16. júla 2019 konateľkou žalovanej, pričom obchodné styky medzi

nimi naďalej pretrvávajú - že jeho pohľadávka bude uspokojená dobrovoľne, riadne a včas. K tomu
nielenže nedošlo, ale neboli dodržané ani zmluvné záväzky žalovanej zo zmluvy z 13. januára 2019.
Je preto málo pravdepodobné, až nemožné sa domnievať, že by N.. W. H. nemala v čase zriadenia
záložného práva vedomosť existencii pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa vyjadrila obavu, že N.. W. H.
ako záložný veriteľ prednostnejšom poradí s poukazom na § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 61q ods. 2 Exekučného poriadku nebude súhlasiť s prípadným výkonom rozhodnutia alebo
exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie pohľadávky žalobkyne voči žalovanej, čím oslabuje
jej veriteľskú pozíciu garantovanú žalovanou v zmluve z 13. januára 2019. Podľa názoru žalobkyne
aj načasovanie zriadenia záložného práva malo svoj logický dôvod, pretože k premlčaniu pohľadávky
pôvodného veriteľa resp. žalobkyne malo dôjsť uplynutím dňa 13. januára 2014, pričom záložné právo

v prospech N.. W. H. vzniklo 12. januára 2024. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaná zámerne porušila
zmluvnýzáväzokzozmluvyz13.januára2019vúmysleukrátiťpôvodnéhoveriteľa,pričomsaspoliehala
na skutočnosť, že pohľadávka podľahne v dôsledku právnej nebdelosti pôvodného veriteľa premlčaniu,
a preto zámer zriadiť záložné právo v prospech N.. W. H. pôvodnému veriteľovi neoznámila, pričom tak
urobiť mala. V tejto súvislosti žalobkyňa tiež podala trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie zo

spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa.
1.5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa má za to, že vzhľadom na tendenčné a účelové
správanie žalovanej nesledujúce legitímne ciele a v koordinácii s treťou osobou tu existuje obava,
že exekúcia jej pohľadávky bude ohrozená. Žalovaná už demaskovala „návod“ ako znížiť hodnotu
svojho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie tak, aby sa vyhla uspokojeniu pohľadávky

žalobkyne. Porušenie záväzku deklarovaného v zmluve z 13. januára 2019, ktoré nastalo zriadením
záložného práva v prospech N.. W. H., predstavuje podniknutie právnych krokov, ktoré vedú k
uspokojeniu pohľadávky tretej osoby a k ukracovaniu žalobkyne ako veriteľa.

2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na preukázanie

svojich skutkových tvrdení, a to zmluvou o pôžičke z 13. januára 2019 a jej dodatkom č. 1 a č. 2;
platobným príkazom zo 14. januára 2019 a 14. februára 2019; zmluvou o postúpení pohľadávky z 22.
decembra 2023; oznámením o postúpení pohľadávky z 22. decembra s poštovým podacím hárkom a
výpisom údajov o sledovaní zásielky; návrhom žalobkyne na vydanie platobného rozkazu z 9. januára
2014 s potvrdením Okresného súdu Banská Bystrica o pridelení veci; platobným rozkazom Okresného

súdu Banská Bystrica z 25. januára 2024 sp. zn. 36Up/65/2024; výpisom z listu vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie G. I., obec H.-G. I., okres Bratislava I, z 23. januára 2024 a z 11. marca 2024;
návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z 23. januára 2024 s uznesením Mestského
súdu Bratislava IV z č. k. 53C/11/2024-55 o zamietnutí tohto návrhu žalobkyne; trestným oznámením nažalovanú a jej konateľa vo veci spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného
zákona zo 17. januára 2024 s upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 19. januára
2024 o odstúpení veci a upovedomením Okresnej prokuratúry Bratislava I z 5. februára 2024 o prijatí

trestného oznámenia a jeho odovzdaní, ako aj ostatným obsahom spisu.

3.1. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.2. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
3.3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.1. Zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 343 ods. 1 CSP, rovnako ako aj neodkladné opatrenie,

slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre
vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené,
že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Zabezpečovacím

opatrením súd zriaďuje na návrh veriteľa záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových
hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení
a vzniká až zápisom do príslušného registra.
4.2. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej

exekúcie. Postačujúcou je i dôvodná obava takýchto úkonov resp. ich reálna hrozba. Vo všeobecnosti
platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym
dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale aj podľa okolností prípadu
aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým
súvisiace významné zníženie speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na

zabezpečovacieho opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím
na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých
dotknutých subjektov.
4.3. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu.
To znamená, že ho nemožno zriadiť v takom rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone

jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od
povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať požiadavku
primeranosti (princíp proporcionality zabezpečovacieho opatrenia), ktorá vyžaduje, aby medzi zásahom
do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou veriteľa, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné
právo, nevznikol celkom zjavný nepomer.

5.1. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale
súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov.
§ 329 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje

navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú
splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, inak nemôže byť
úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.
5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je,
že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo5/2012). Pri zabezpečovacom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou
úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je
preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových

okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
5.3. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP).

6. Sumarizujúc uvedené, cieľom zabezpečovacieho opatrenia teda je posilnenie postavenia veriteľa

alebo zabránenie zhoršeniu jeho postavenia, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný
majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného

práva. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia zriadením tzv. sudcovského záložného práva.

7. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a k nemu priloženými listinnými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky

žalobkyne voči žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke z 13. januára 2019, ktorá jej bola prisúdená platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 25. januára 2024 sp. zn. 36Up/65/2024 vo výške 150 000
eur s úrokmi v sume 200 000 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150 000 eur od 19.
januára2021dozaplatenia,akoajexistenciuspôsobiléhopredmetu,naktorýmôžebyťzriadenézáložné
právo, a to predmetné nehnuteľnosti, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná, avšak napriek tomu

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,
pretože žalobkyňa neosvedčila postačujúcim spôsobom existenciu obavy z budúceho ohrozenia či
zmarenia exekúcie.

8. Zo samotného charakteru a účelu právneho inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide

o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký
stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie
súdnej ochrany. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej
a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia) nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
Zabezpečovacie opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby
sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko)

pravdepodobné.

9. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít samotný dlh nemôže bez ďalšieho
byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia (a per analogiam v zmysle § 344 CSP aj
zabezpečovacieho opatrenia - pozn. súdu). Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia

by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Obo 144/97, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 20/1998).

10. V danom prípade žalobkyňa predloženými listinami neosvedčila, že by žalovaná konala takým
spôsobom, v dôsledku ktorého by dochádzalo k znižovaniu hodnoty alebo likvidity jej majetku, ktoré
by opodstatňovalo záver o dôvodnosti obavy, že by prípadná exekúcia jej pohľadávky mohla byť
ohrozená. Z týchto dôkazov dostatočne hodnoverne nevyplýva, že žalovaná reálne uskutočňuje úkony

bezprostredne smerujúce (alebo sa schyľujúce) k zbavovaniu sa svojho majetku či jeho ďalšiemu a
neprimeranému zaťažovaniu alebo že vôbec koná akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňoval jej majetkové pomery.11. Z tvrdených skutočností nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti boli jediným významným
exekvovateľným majetkom žalovanej. Z informácií o tzv. finančnom zdraví žalovanej ako obchodnej
spoločnosti,ktorésúverejnedostupnévdatabázefiriemaorganizáciínawebovomsídlefinstat.sk,práve

naopak vyplýva, že žalovaná v roku 2022 vlastnila aktíva v hodnote 1 428 575 eur a vlastný kapitál v
sume 331 321 eur, pričom jej pasíva odhliadnuc od poskytnutého úveru žalovanej veriteľom J&T Private
Investment II B.V., ktorý už je zabezpečený záložným právom k predmetných nehnuteľnostiam, sú
výrazne nižšie než hodnota jej aktív. Ďalej je z týchto údajov zrejmé, že žalovaná nemá dlhy a nedoplatky
voči štátu, na jej majetok nie je vyhlásený konkurz, ani nepodlieha reštrukturalizácii (čo vyplýva aj z

verejne dostupných údajov z Obchodného vestníka), ani nie je postihovaný žiadnymi exekúciami (čo
vyplýva aj z registra poverení na vykonanie exekúcie prevádzkovaného na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky), a teda nič opodstatnene nenasvedčuje tomu, že by žalovanej
hrozila kríza alebo úpadok.

12. Súd ďalej z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. I. zistil, že v súčasnosti (t. j. ku dňu

rozhodnutiaopodanomnávrhužalobkynenanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia)niesúpredmetné
nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech akéhokoľvek iného záložného veriteľa než J&T
PrivateInvestmentIIB.V.,nazriadeniektoréhodalpôvodnýveriteľaprávnypredchodcažalobkyneV..N.
C. (a súčasný spoločník žalovanej ako obchodnej spoločnosti) súhlas. Samotná skutočnosť, že žalovaná
zriadila na svoj majetok - predmetné nehnuteľnosti záložné právo v prospech svojej bývalej konateľky N..

W. H. (ktoré síce neskôr bolo vymazané, hoci aj pod ťarchou zo strany žalobkyne podaného trestného
oznámenia vo veci podozrenia spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa), ešte dostatočne
neosvedčuje, že hodnota jej terajšieho majetku nie je postačujúca pre vykonanie prípadnej exekúcie.

13. V danom prípade sú totižto rozhodujúce na celkové majetkové pomery žalovanej a tie sa nejavia

ako nedostatočné na to, žeby z nich nemohla byť v prípade právoplatného úspechu žalobkyne v
súdnom spore vedenom na upomínacom súde (a v prípade podania odporu žalovanej proti vydanému
platobnému rozkazu na príslušnom civilnom súde) tvrdená pohľadávka v súhrnnej výške cez 350 000
eur uspokojená.

14. Konkludujúc uvedené, súd na základe vykonaných dôkazov nemal osvedčené, že by žalovaná
realizovala také faktické alebo právne úkony, ktoré by priamo smerovali k sťaženiu či úplnému zmareniu
budúcej exekúcie žalobcovej prisúdenej peňažnej pohľadávky alebo ktoré by dôvodne vzbudzovali
obavu, že tak žalovaná koná alebo bude konať. Súd takisto nepovažoval za osvedčené, že by žalovaná
konala takým spôsobom, ktorý by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňoval jej majetkové pomery.

Keďže žalobkyňa ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila existenciu dôvodnej obavy,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, neboli tak splnené zákonom vyžadované podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia ako neopodstatnený zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP v spojení s § 344 CSP).

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná
mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP
náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto
konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.