Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202648
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7823202648.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX a 2. C. B., nar. X.X.XXXX,
oboch bytom D. XX, zastúpených Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, Lipany, Janka
Kráľa 200/12, IČO: 50 951 947, proti žalovaným: 1. EURO CASH s. r. o., Banská Bystrica, ČSA 24, IČO:
36 637 301, zastúpenému JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 44, 2.

LICITORgroup,a.s.,Žilina,Sládkovičova6,IČO:36421561,zastúpenémuTOMANÍČEK&PARTNERS
s.r.o., Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaných proti uzneseniu 9Csp/68/2023-98
z 29.12.2023 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa dražby nehnuteľností
vedených na liste vlastníctva č. XXX k. ú. D. parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape:
- parcela č. 487 o výmere 457 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- rodinný dom súpisné č. XX, nachádzajúci sa na pozemku s parcelným č. 487, do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn.: 9Csp/68/2023 na Okresnom súde Rožňava.

2. Vychádzal z návrhu žalobcov, ktorí sa vo veci samej domáhajú vydania rozsudku, ktorým by súd
prikázal žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa dražby nehnuteľností registrovaných na LV č. XXX v k.ú. D.,
keďsúčasnesadomáhaliinariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbytaktiežsúdprikázalžalovaným
v 1. a 2. rade zdržať sa dražby predmetných nehnuteľností a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej, čo odôvodnili tým, že so žalovaným v 1. rade ako veriteľom bola uzatvorená dňa 7.9.2012 zmluva
o podnikateľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie čiastky 20.000,- eur, keď tento zmluvný

vzťah už bol posudzovaný v konaniach Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Csp/56/2018 a Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/22/2021, pričom súbežne medzi stranami bola uzatvorená i zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX v k.ú. D., pričom listom
žalovaného v 1.rade im bolo oznámené, že ku dňu 5.9.2022 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru a pristúpené k výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie ďalej obsiahlo citoval z dôvodov,
ktoré podľa žalobcov opodstatňujú vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže

podľa nich výkon záložného práva je premlčaný, odporuje dobrým mravom a to aj pre hrubý nepomer
výšky údajného dlhu a hodnoty nehnuteľností, hroziaci im zbavením jediného obydlia, k čomu žalobcovia
citovali okrem iného z Dohovoru o ochrane ľudských práv, zo smernice Rady 93/13/EHS a z rozhodnutí
Ústavného súdu SR a tiež všeobecných súdov Slovenskej republiky. Poukázal na obranu žalovaného
v 1. rade, ktorý poprel možnosť premlčania výkonu záložného práva a vyčísloval finančnú čiastku
doposiaľ žalobcami neuhradenú a ktorá ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva len na

istine predstavovala 10.497,99 eur. Citoval § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2 a § 329 ods.
1 prvej vety CSP a berúc do úvahy preventívny charakter neodkladného opatrenia, danému návrhuvyhovel, keďže žalobcovia podľa neho osvedčili skutočnosti spĺňajúce atribút vysokej pravdepodobnosti
ich tvrdení. Z výpisu z LV č. XXX v k.ú. D. mu vyplynulo, že dom súp. č. XX je jediným obydlím žalobcov.
Vychádzajúc z aktuálnej výšky dlžnej istiny - 10.497,99 eur mal za to, že táto síce nie je v rozpore s ust.

§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu s príslušenstvom
a spôsob realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti sa tento javí ako neprimeraný vo
vzťahu k hodnote nehnuteľnosti. Ku namietanému premlčaniu výkonu záložného práva uviedol, že táto
námietka definitívne bude vysporiadaná v merite veci, avšak podľa predbežného posúdenia sa javí ako
nedôvodná.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade, navrhol ho zmeniť a návrh
zamietnuť. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva
skutkový záver aká konkrétne je hodnota nehnuteľnosti, ani z akého konkrétneho dôkazu by jej hodnota
malavyplývaťatedaniejezrejmé,akýmspôsobomkonajúcisúddospelkuskutkovémuzáveru,žemedzi
hodnotou nehnuteľnosti a výškou dlhu zo zmluvy o úvere je taký nepomer, ktorý bráni realizácii dražby.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia mu ani nevyplynulo, či určenie pomeru medzi výškou
pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti predstavuje práve taký dôvod, pre ktorý by mu malo byť odopreté
právo na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Samotný
Občiansky zákonník pritom počíta s tým, že v prípade uplatnenia záložného práva nie je možné aplikovať
na právny vzťah ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka ako korektív, ktorý by umožňoval odoprieť

záložnému veriteľovi realizovať jeho práva na výkon záložného práva. Bola mu známa rozhodovacia
prax najmä Krajského súdu v Prešove, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opiera o nález Ústavného
súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp. zn. II.ÚS 237/2011, avšak tento nález podľa neho žiadnym spôsobom
neriešil otázku pomeru výšky pohľadávky a hodnoty zálohu a už vôbec nie otázku vo vzťahu k možnosti
či nemožnosti realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Zdôraznil, že ku dňu 1.11.2023

dlžná suma uplatňovaná v dražobnom konaní predstavuje spolu 14.331,65 eur z čoho dlžná istina je
10.497,99 eur.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný v 2. rade, navrhol ho zmeniť a návrh voči
nemu zamietnuť, keďže v súlade so zásadou primeranosti a nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy pri

vydaní neodkladného opatrenia by súd mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
Súd prvej inštancie podľa neho nevzal do úvahy § 19 ods. 1 písm. b/ a h/ zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré
upravujú povinnosť dražobníka upustiť od dražby v zákonom predpokladaných prípadoch. Zdôraznil, že
nie je nevyhnutné ukladať povinnosti tretej osobe, ak úplne postačuje tzv. predbežná úprava pomerov
voči účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, keďže predbežná ochrana týkajúca sa vzťahov žalobcov

a navrhovateľa dražby by sa preniesla do jeho právneho postavenia ako dražobníka.

5.Žalobcoviakodvolaniužalovanéhov1.radenavrhliodvolaciemusúdupotvrdiťnapadnutérozhodnutie
zotrvajúc i na názore, že pohľadávka aj záložné právo sú premlčané. Upozornili i na rozhodnutia
Ústavného súdu SR zaoberajúce sa otázkou primeranosti a hrubého nepomeru medzi skutočnou výškou

dlhu a hodnotou nehnuteľnosti. Uviedli, že do dňa podania návrhu súhrnne žalobcovi v 1. rade (správne
žalovanému v 1. rade) zaplatili 28.459,26 eur.

6. Žalobcovia sa samostatne vyjadrili aj k odvolaniu žalovaného v 2. rade a uviedli, že tento vykonával
všetky úkony k obhliadke a samotnej dražbe ich nehnuteľnosti, aj keď vedel o podaní návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v 2. rade, i keď vedel už o vydaní uznesenia o zdržaní
sa výkonu záložného práva nevykonal žiadne opatrenie na upustenie od výkonu dražby a reagoval až
na ich telefonát.

7. Žalovaný v 1. rade zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcov v podaní zo dňa 26.2.2024 a zdôraznil,

že žalobcovia v konaní neosvedčili a ani netvrdili, aká je výška hodnoty nehnuteľnosti a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žiadnu listinu preukazujúcu hodnotu nehnuteľnosti ani nepredložili.
Trval na tom, že námietka premlčania záložného práva je nedôvodná.

8. Žalobcovia ku vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedli, že cena sporných nehnuteľností je žalovanému

dostatočne známa a značný nepomer tejto hodnoty voči dlhu musí mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
o správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaných ako podané
včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §

380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú
dôvodné.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný

súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

13. V súlade s citovaným ustanovením v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí súd vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a vysvetliť svoje myšlienkové postupy dostatočne jasne a
výstižne s poukazom na všetky skutočnosti, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a vysvetliť akými
úvahami sa pri ich hodnotení spravoval a ako vec právne posúdil.

14. Uvedené platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k uzneseniu, ktorým súd rozhoduje o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Žalobcovia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť zdržať sa dražby nehnuteľností vedených na LV č. XXX v katastrálnom území D.,

ktorá má byť zrealizovaná na podklade zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
7.9.2012, uzavretej v súvislosti s poskytnutým úverom. Niet pochýb o tom, že vzťah odvíjajúci sa medzi
zmluvnými stranami z úverovej zmluvy je nevyhnutné považovať za vzťah spotrebiteľský (viď rozsudok
Okresného súdu Rožňava 5Csp 56/2018 na čl. 22 a nasl. súdneho spisu a rozsudok Krajského súdu
v Košiciach 5CoCsp 22/2021 na čl. 30 a nasl. súdneho spisu).

16. Spotrebiteľovi ako úverovému dlžníkovi, ktorý sa zaručil vlastnou nehnuteľnosťou slúžiacou mu na
bývanie je zákonom poskytovaná zvýšená ochrana. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcovia
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že výkon záložného práva je premlčaný,
že jeho výkon odporuje aj dobrým mravom a to pre hrubý nepomer výšky údajného dlhu a hodnoty

nehnuteľnosti ako aj reálnou stratou ich jediného obydlia. Zjednodušene sa dá pritom konštatovať, že
záujmom žalobcov, ktorí si požičali nie zanedbateľnú sumu, by malo byť zaplatenie požičaných peňazí,
avšak v zákonnej výške.

17. Ústavný súd SR sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách

je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práv obmedzený v podstate len na
žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná
prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013
z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované
dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Ústavný

súd taktiež konštatoval, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu
na tom, aby bola vec predaná za čo najvyššiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh,
ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011
z 2. júna 2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30.4.2013) a záujmomzáložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na
čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky.
Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy

získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách
všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku,
ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). Preto uviedol, že
intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala
byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto

predmetu vlastníctva (II. ÚS 237/2011). V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľské
právo, ktoré sa v poslednom čase v právnom poriadku Slovenskej republiky výrazným spôsobom
naklonilo v prospech spotrebiteľa, ani v súčasnej právnej úprave nevylučuje možnosť dobrovoľnej
dražby, v zmysle záložného práva ako legálneho prostriedku na zabezpečenie pohľadávky veriteľa.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Stanková

versus Slovenská republika, ako aj rozhodnutím Paulič verzus Chorvátsko, kde súdy potvrdili, že
akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má
mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Zásah do
vlastníctva vykonáva súkromný subjekt – dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by
v reálnom čase poskytla ochranu týmto právam žalobkyne.

18. V súvislosti s dražbou odvolací súd poukazuje na uznesenie PL ÚS 23/2014, z ktorého
okrem iného vyplýva, že sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci. Informatívna poznámka nevyrieši problematickosti multiplikácie práva alebo zaťaženie vydraženej

nehnuteľnosti právami tretích osôb a pre prípad vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyvolávajú
iba ťažko riešiteľný stav reštitúcie pomerov do pôvodného stavu s množstvom poškodených osôb na
majetkových právach (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.9.2014, sp. zn. 5Cdo/190/2014).

19. K uplatnenej námietke premlčania výkonu záložného práva súd prvej inštancie v danej veci

uviedol, že s touto sa definitívne vyporiada pri rozhodovaní o podanej žalobe v merite veci, avšak
podľa predbežného posúdenia tejto námietky, vychádzajúc z obsahu predložených listín a vyjadrenia
žalovaného sa javí, že táto námietka je nedôvodná.

20.Návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniataktosúdprvejinštancievyhovelvpodstatezjediného

dôvodu a to, že výška vymáhanej istiny s príslušenstvom sa javí ako neprimeraná vo vzťahu k hodnote
(draženej) nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní dôvodne namieta, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva skutkový záver, aká konkrétna
je hodnota nehnuteľnosti a ani z akého konkrétneho dôkazu by hodnota nehnuteľnosti mala vyplývať.
V tomto smere je odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nedostatočné, arbitrárne a pre strany

sporu i nadriadený súd teda nezrozumiteľné. V odvolacom konaní do spisu boli založené doklady
indikujúce rôznu hodnotu nehnuteľnosti podliehajúcej dražbe (91.700 eur podľa znaleckého posudku
č. 96/2023, či 90.100 eur podľa znaleckého posudku č. 19/2023), avšak odôvodnenie uznesenia súdu
prvej inštancie v tomto smere neposkytuje žiadny návod umožňujúci osvojiť si záver, z ktorého pri
rozhodovaní bolo vychádzané. Okrem toho odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje žiadne

úvahy zaoberajúce sa pasívnou legitimáciou žalovaného v 2. rade – dražobníka. Pritom pre zabránenie
dražobníkovi v pokračovaní v dražbe by malo postačovať podľa § 19 ods. 1 písm. b/ a h/ zákona č.
527/2002 Z.z. preukázanie (predloženie) neodkladného opatrenia súdu, nariaďujúceho navrhovateľovi
dražby nenavrhovať jej vykonanie či sa jej zdržať.

21. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle citovaných
ustanovení Civilného sporového poriadku, nemal odvolací súd inú možnosť iba uznesenie zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie s tým, že v novom
rozhodnutí prvoinštančný súd dôsledne posúdi splnenie/nesplnenie všetkých zákonných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutie odôvodní spôsobom súladným s procesnými

predpismi, vyhodnotiac okrem iného i potrebu obmedziť žalovaného v 2. rade ako dražobníka.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).