Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120210134
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4120210134.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.
Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/
XX, E., 2/ A. A. C. C., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, E., 3/ A. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/XX, E.,
všetci právne zastúpení: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Trenčianska 57, Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 31 782 761, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení: Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 481, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10C/38/2021-308 zo dňa 26. 10. 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným uznesením konanie

v časti domáhajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy zastavil (výrok I.), žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal (výrok II.) a konanie v časti žaloby týkajúcej sa náhrady skutočnej škody prerušil
do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného pod sp. zn. 16D/147/2022, Dnot 56/2022
(výrok III.).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou § 61, § 62, § 63 ods. 1, 2, § 164 a § 257

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uviedol, že A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XXXX/XX, E.
(ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 09. 2020 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 8.917,19 eur titulom náhrady skutočnej škody spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 8.917,19 eur od 20. 05. 2020 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 20.000,- eur vrátane náhrady trov konania.

4. Podaním zo dňa 07. 03. 2022 právny zástupca pôvodného žalobcu súdu oznámil, že pôvodný žalobca
zomrel dňa XX. XX. XXXX. Vykonanou lustráciou bolo zistené, že na Okresnom súde Nové Zámky
prebieha dedičské konanie po nebohom pôvodnom žalobcovi vedené pod sp. zn. 16D/147/2022, Dnot
56/2022, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko pôvodný žalobca zomrel po začatí konania, skôr ako
sa konanie právoplatne skončilo, skúmal, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo či môže v konaní
pokračovať, a to s ohľadom na povahu uplatňovaného nároku. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že vzhľadom k rozdielnemu charakteru uplatňovaného práva, keď právo na náhradu skutočnej škody
je svojou povahou majetkovým právom, právo na náhradu nemajetkovej ujmy je právom na ochranu

osobnosti, a teda sa jedná o právo osobnej povahy, ktoré je viazané výlučne na fyzickú osobu, jej smrťouzaniká a neprechádza na dedičov. Svoju argumentáciu oprel o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
24. 10. 2013, sp. zn. 6Cdo 278/2013 a R 53/1996.

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie
v časti o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur zastavil.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na smrť
pôvodného žalobcu v zastavujúcej časti výnimočne žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

8. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že konanie v časti uplatňovaného nároku na náhradu skutočnej
škody vo výške 8.917,19 eur spolu s príslušenstvom prerušil do právoplatného skončenia dedičského
konania vedeného pod sp. zn. 16D/147/2022, Dnot 56/2022, v ktorom sa rieši zásadná právna otázka,
ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v danom konaní.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. napadli v zákonnej lehote prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu odvolaním dedičia pôvodného žalobcu, teraz žalobcovia 1/, 2/ a 3/
a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) Civilného sporového poriadku.

10. Odvolanie odôvodnili tým, že sa nestotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval,

že z dôvodu nedostatku procesných podmienok nie je možné ďalej pokračovať v konaní o náhrade
nemajetkovej ujmy. Uviedli, že sa súd prvej inštancie odvoláva na rozhodnutie staršieho dátumu, ktoré
je legislatívou a rozhodovacou praxou prekonané. Dali do pozornosti judikát R 17/2018, publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR a uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 19. 03. 2018, sp. zn. 3Cdo198/2017, v ktorom tento vyslovil myšlienku, že nový, teda

judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne).
Mali za to, že pri posudzovaní procesnej subjektivity má súd zhodnotiť povahu uplatneného nároku
a možnosť konať ďalej, a to v súlade s novou legislatívou a rozhodovacou praxou, napriek strate
procesnej subjektivity pôvodného žalobcu, s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu, ktorými sú v
tomto prípade dedičia. Taktiež sa nestotožnili s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej existujú

neodstrániteľné prekážky, ktoré spôsobujú zastavenie konania v časti náhrady nemajetkovej ujmy,
pretože uplatnený nárok je právom osobnej povahy, t. j. je viazaný výlučne na fyzickú osobu a jej
smrťou zaniká a neprechádza na dedičov. Odkázali na § 15 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv.
postmortálnu ochranu osobnosti, ktorej sa môžu domáhať taxatívne uvedené osoby, a to pozostalí po
osobe, ktorej bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv (manžel/ka, deti, ak takýchto osôb niet tak jej

rodičia). Keďže smrť je právnou skutočnosťou, ktorej následkom je, že fyzická osoba už nie je subjektom
práva, domáhať sa ochrany osobnosti tejto osoby je dané jej najbližším. Ochrana osobnosti po smrti
sa primárne sústreďuje na ochranu pamiatky zosnulej osoby, tzv. piety. Z toho vyplýva, že právo na
ochranu osobnosti ako také v zásade nezaniká úmrtím fyzickej osoby, ale pokračuje aj po nej. Osoby
uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka majú právom uplatňovať všetky právne prostriedky ochrany,

ktoréponúka§13Občianskehozákonníka,atovzáujmezosnulejfyzickejosoby.Vtomtosmereodkázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 54/99 s tým, že uplatňovanie si náhrady nemajetkovej
ujmy vzniknutej zosnulej osobe má v právnom poriadku svoje opodstatnenie. V kontexte princípu
zachovania hodnôt je žiaduce, aby sa mohli blízke osoby domôcť ochrany práv patriacich zosnulej
osobe, a to s ohľadom na jej pamiatku, ako vyjadrenie solidarity. Z ustanovenia § 15 Občianskeho

zákonníkavyplýva,žedaníjednotlivcimajúprávonaochranuosobnostizomretejosoby,pričomuvedené
ustanovenie žiadnym spôsobom neobmedzuje to, aká má byť forma náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá
bola zosnulej osobe spôsobená. Čo je obsahom práva na ochranu osobnosti uvádza § 13 Občianskeho
zákonníka. Podľa tvrdení súdu prvej inštancie si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
dedičia nemôžu uplatniť napriek tomu, že § 15 Občianskeho zákonníka nevylučuje tento prostriedok

ochrany a nápravy.

11. Pôvodný žalobca bol nezákonne trestne stíhaný pre zločin subvenčného podvodu. Ako bývalý
minister školstva a verejný činiteľ bol neustále na očiach verejnosti, pričom aj o jeho trestnom stíhaní
bola spoločnosť detailne oboznamovaná prostredníctvom rôznych médií. Je nepochybné, že verejnosť

na pôvodného žalobcu nazerala, napriek prezumpcii neviny, ako na zločinca, čím spoločnosť strácala
v neho dôveru aj v jeho pozícii ministra školstva. Trestné stíhanie bolo vedené bezmála viac ako šesť
rokov,pričomtrestnékonanieboloplnemedializované.Tedaniejesporné,žepostupomorgánovčinných
v trestnom konaní a súdov na základe nezákonného rozhodnutia pôvodný žalobca utrpel závažnúnemajetkovú ujmu. Bol v neustálej neistote o svoju budúcnosť a budúcnosť svojej rodiny, pričom si
uvedomoval to, že sa napriek vyhláseniu jeho neviny bude okolie k nemu správať odlišne ako pred
vznesením obvinenia. Dlhodobo pretrvávajúci stres napokon spôsobil pôvodnému žalobcovi závažné

zdravotné problémy, ktoré vyvrcholili do onkologického ochorenia, ktorému napokon aj podľahol dňa
02. 02. 2022. Pôvodný žalobca sa tak nedomohol spravodlivosti a ochrany jeho osobnostných práv, do
ktorých mu bolo zasiahnuté nezákonným trestným stíhaním. Neumožnenie hájiť záujmy zosnulého p.
C. jeho právnym nástupcom pokladajú títo za zásah do princípu spravodlivosti. Dedičia prežívali jeho
trestné stíhanie spolu s ním, nemožno teda pristúpiť k tomu, že pozostalí neboli zasiahnutí jeho trestným

stíhaním. Všetky okolnosti, ktoré sprevádzali trestné konanie, vnímali spolu s ním a pociťovali ujmu,
ktorá mu bola spôsobená, ako vlastnú. Do dňa podania odvolania sa nikto zo zástupcov žalovaného
neospravedlnil pôvodnému žalobcovi a ani jeho rodinným príslušníkom, kde jednoduché skonštatovanie
nezákonnosti vedenia trestného stíhania a jeho neviny nepostačujú pre pokrytie všetkých nepriaznivých
následkov.

12. Žalobcovia v súvislosti s uvedeným poukázali na Ústavu SR, Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a princíp spravodlivosti. Predmetná právna vec je špecifická, osobitná, a preto sa
vyžaduje, aby súd na túto vec nazeral z pohľadu princípu spravodlivosti. V zmysle čl. 4 ods. 2 Civilného
sporového poriadku majú súdy právomoc konať o veciach tak, aby nedošlo k denegatio iustitiae. Otázka
toho,činároknanáhradunemajetkovejujmuvpeniazochpatrídomedzínárokovuplatňovanýchdedičmi

v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka, bola posudzovaná niektorými súdmi pre konkrétne prípady, ktoré
sa odlišujú od daného skutkového stavu. Samotná prax súdov nie je v tejto otázke jednotná, a preto
by sa mali zohľadňovať tieto nároky špecificky podľa nastoleného skutkového stavu a nemal by súd
automaticky uplatniť výsledok iného sporu na túto právnu vec bez toho, aby zvážil jednotlivé odlišnosti
oboch prípadov. V kontexte zásady zákazu odopretia spravodlivosti vo vzťahu k procesnej prekážke,

ktorá nastala z dôvodu nesplnenia procesných podmienok poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31. 03. 2014.

13. Z pohľadu základných práv majú právni nástupcovia p. C., okrem práva vlastniť majetok, aj právo na
súkromnýarodinnýživotaakoblízkeosobypovažujúzasvojumorálnuaemocionálnupovinnosťchrániť

dobré meno a pamiatku zosnulého člena rodiny. V situáciách, ako je táto, kde jednotlivec začne právny
boj za odškodnenie alebo nápravu a zomrie pred jeho ukončením, by malo byť zabezpečené, že jeho
dedičia majú právo a možnosť pokračovať v tomto boji. Táto kontinuita je nielen otázkou spravodlivosti,
ale tiež uznania a rešpektovania úsilia, ktoré zosnulý vynaložil na ochranu svojich práv. Poukázali aj na
potrebu prehodnotenia výsledkov prekonanej judikatúry súdov a potrebu prípadných vyplnení medzier v

právnych predpisoch Slovenskej republiky, aby sa zabezpečilo, že práva a úsilie jednotlivcov nezanikajú
s ich smrťou, ale môžu byť spravodlivo a dôstojne zastúpené a pokračované ich právnymi nástupcami.
Poukázali na právnu teóriu a pre porovnanie dali do pozornosti právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom
zákonníku Českej republiky (§ 1475 odstavec 2 zákona č. 89/2012 Sb.), pričom nový náhľad Českej
republikynaosobnostnéprávavkontextenárokunanáhradunemajetkovejujmymásvojeopodstatnenie

a relevanciu, aby nevznikal nežiadúci priestor pre rôzny výklad právnych noriem jednotlivými súdmi.

14. Záverom uviedli, že podľa obsahu kompetencií súdu je možné jednoznačne konštatovať, že súd nie
je zákonodarným orgánom a jeho závery uvádzané v judikatúre nie sú všeobecne záväzným pravidlom.
Súdy právne normy nevytvárajú, iba ich vykladajú v prípadoch, kedy skutkový stav veci nie je možné

posúdiť v rámci platných právnych noriem. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 10. 2013, sp. zn.
6Cdo 278/2013, na ktorý súd prvej inštancie odkazuje, bol vydaný pred 10 rokmi, teda ešte pred prijatím
Civilného sporového poriadku. Odvolací súd by sa mal zamerať na relevantnosť tejto judikatúry, ktorá
im neumožňuje domôcť sa spravodlivosť. Sú toho názoru, že právna norma pre postmortálnu ochranu
osobnosti nedáva jednoznačnú odpoveď na to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepatrí dedičom

zomretej osoby. Ak by zákonodarca mal ten istý názor ako súd prvej inštancie, vymedzil by túto výnimku
priamo do právnej normy.

15. S poukazom na vyššie uvedené navrhli odvolaciemu súdu, aby v súlade s § 389 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil
a považuje ho za zákonné. Predmetom žaloby sú dva samostatné nároky, ktoré majú rozdielnu povahu.Ďalej poukázal na znenie § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 61 Civilného sporového poriadku.
Keďže v danej veci pôvodný žalobca zomrel po začatí konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd prvej inštancie správne skúmal, či má konanie zastaviť, prerušiť ho alebo či môže v

konaní pokračovať. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a
povinnosti,oktorévkonaníide,neprechádzajúnaprávnychnástupcov,alebovtedy,aksmrťouúčastníka
konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide (strata
procesnej subjektivity). Pôvodný žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
titulom ochrany svojej osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka a primeraného zadosťučinenia

podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a náhrady skutočnej škody predstavujúcej trovy
právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Cdo 93/2008,
z ktorého možno prijať záver, že osoby, ktoré sa domáhajú postmortálnej ochrany mŕtvej fyzickej osoby,
sa nemôžu domáhať vo svojom mene primeraného zadosťučinenia v peniazoch, pretože v takomto
prípade (smrť pôvodného žalobcu) táto občiansko-právna sankcia stráca smrťou svoju funkciu, ktorou
je nepopierateľne zmiernenie vzniknutej ujmy, čo je v prípade mŕtvej fyzickej osoby irelevantné, nakoľko

takejto osobe bola spôsobená absolútna ujma - smrť. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
zaniká smrťou fyzickej osoby, a to aj v takom prípade, ak bolo toto právo priznané za života, ale doposiaľ
sa nevykonalo.

17. Čo sa týka postmortálnej ochrany osobnosti, ktorou odvolatelia dôvodia v odvolaní, žalovaný uviedol,

že ide o ochranu osobnosti mŕtvej fyzickej osoby uplatňovanú osobami stanovenými v § 15 Občianskeho
zákonníka, a to najmä z dôvodu jej pamiatky (piety). Je však potrebné rozlišovať medzi postmortálnou
ochranou osobnosti a ochranou osobnosti osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka, ktoré sa
domáhajú ochrany osobnosti z dôvodu vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti mŕtvej fyzickej osoby.
Uplatnením postmortálnej ochrany manželom, deťmi alebo rodičmi zosnulej osoby sa tieto nemôžu

úspešne domáhať primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia v zmysle § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože samotné právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
osobnostné právo viazané na konkrétnu osobu. Už zo samotných znakov všeobecného osobnostného
práva možno konštatovať, že toto právo nemôže byť predmetom dedenia a ani inak na osoby v zmysle
§ 15 Občianskeho zákonníka neprechádza. Z tohto titulu nemožno uplatňovať postmortálnu ochranu

osobnosti s právnym prostriedkom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko toto právo zaniká
okamihom smrti fyzickej osoby.

18. Nakoľko si pôvodný žalobca žalobou v konaní uplatnil aj právo, ktoré jeho smrťou zaniklo, je
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy

súladné so zákonom, keď tento žalobu v časti domáhajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 63
ods. 1 CSP zastavil. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcov
zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák.

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal podané odvolanie žalobcov,
rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380
CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie súdu
prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch I. a II. potvrdil ako vecne
správne.

20. Z obsahu predloženého spisového materiálu ako i samotného odvolania žalobcov odvolací súd zistil,
že pôvodný žalobca A. B. C. sa žalobou zo dňa 16. 09. 2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 8.917,19 eur s príslušenstvom titulom skutočnej škody a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
20.000,- eur, a to v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podaním zo dňa 07. 03. 2022 právny zástupca
pôvodného žalobcu oznámil súdu prvej inštancie, že pôvodný žalobca zomrel dňa XX. XX. XXXX.
Zároveň navrhol konanie prerušiť, a to až do rozhodnutia o dedičstve. Súd prvej inštancie vo veci
rozhodol napadnutým uznesením. Uznesením č. k. 10C/38/2021-335 zo dňa 02. 05. 2023 súd prvej
inštancie rozhodol o pokračovaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi, a to A. B. C. ako žalobcom 1/, A.

A. C. C. ako žalobkyňou 2/ a A. C. ako žalobkyňou 3/.21. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

22. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

23. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

24. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo

povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

26. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

27.Procesnépodmienkypredstavujúzákladnéprocesnépredpoklady,abymoholsúdvovecirozhodnúť.
Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd kedykoľvek

v priebehu konania zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho,
či ide o odstrániteľný, alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Procesná subjektivita
predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne skúma počas celého konania.
Ak v priebehu konania stratila fyzická osoba hmotnoprávnu i procesnú spôsobilosť, je súd povinný
s poukazom na § 63 ods. 1 CSP posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom

môže pokračovať.

28. Právna úprava náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadväzuje na všeobecnú

občianskoprávnu úpravu zakotvenú v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorej v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy je
teda určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére
poškodeného. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku tu možno hovoriť o osobnostnom práve

poškodeného. Zákon č. 514/2003 Z. z. predstavuje osobitnú právnu úpravu (lex specialis) vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku (lex generalis), ktorý upravuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci
práva na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).

29. Právo na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. má

osobný charakter, nakoľko je viazané na tú osobu, ktorá tvrdí, že bola poškodená, resp. že jej bola
spôsobená ujma. V zmysle známej judikatúry toto právo ako právo osobnej povahy smrťou fyzickej
osoby zaniká a neprechádza na dedičov (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/3/2012,
6Cdo/278/2013). Zmyslom poskytnutia primeraného zadosťučinenia za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch za

účelomzmierneniaútrapavyváženiaprávetoutoosobouutrpenejnemajetkovejujmy,avšaksmrťoutejto
osoby svoj účel už nemôže plniť. Smrťou poškodenej osoby by poskytnutie peňažného zadosťučinenia
niekomu inému, než poškodenej osobe, stratilo svoju satisfakčnú funkciu, ktorej podstatou je zmiernenie
nemajetkovej ujmy, ktorú mala utrpieť práve poškodená osoba. V posudzovanom prípade je nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy osobnostným právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, a preto,

tak ako právo na ochranu osobnosti, smrťou poškodeného zanikne a neprechádza na dedičov.

30. Pozostalé osoby, resp. subjekty uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka (manželka, deti),
nemajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného odškodnenia výlučne preosobu, ktorá ťažko znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.
Ak určitú ujmu v dôsledku zásahu voči právnemu predchodcovi pociťujú, majú právo uplatniť si
náhradu nemajetkovej ujmy ako vlastný nárok osobitne, teda za seba a za svoje znášanie dôsledkov

vyplývajúcich zo zásahu do práv zomrelej osoby.

31. Odvolací súd uvádza, že z rozhodnutí, na ktoré poukazovali v odvolaní žalobcovia, nevyplýva iná
rozhodovacia prax súdov, resp. nevyplýva, že by bola prekonaná rozhodovacia prax súdov k otázke
osudu práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade smrti poškodeného, ktorá je uvedená

napríklad aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR uvedených v odseku 29 tohto rozhodnutia, s ktorou
sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď konanie v časti o nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy (výrok I.) podľa § 63 ods.1 CSP zastavil.

32. Poukazujúc na vyššie prijaté právne závery odvolací súd nepovažoval za opodstatnené dôvody
odvolania uplatnené žalobcami 1/, 2/ a 3/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a preto bolo potrebné

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku I. a v závislom výroku II.
o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému neboli žalobcami v podanom odvolaní reálne namietané žiadne
skutočnosti, potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).