Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010787
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319010787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M., MBA. na verejnom zasadnutí konanom dňa
06.11.2024 v trestnej veci proti obžalovanému A. A., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/, v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/126/2019
zo dňa 14.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bytom B., adresa na doručovanie a adresa pobytu
C. D. XX, B.

je vinný, že

od mesiaca január 2005 až do dňa 04.06.2019, týral svoju priateľku E. F. v B. a to tak, že jej po dlhšiu
dobu spôsobuje fyzické a psychické utrpenie tým, že jej vulgárne nadáva, vrieska po dome, búcha
dverami, hádže po nej predmety, udiera ju rukami, vytýka jej, že sa nestará o domácnosť, pýta od nej
peniaze a pri tom sa nepodieľa na základných výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti a starostlivosti
o deti, vyháňa ju z jednotlivých izieb bytu, správa sa agresívne, vulgárne jej nadáva, pohŕdavo s ňou
zaobchádza,čímjejnavodzujenervovévypätie,psychickúnepohodu,dôsledkomčohomástrachastres
z neho samého a takýmto správaním obmedzuje jej bezpečnosť, ohrozuje fyzické a psychické zdravie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a
psychické zdravie a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a skutok spáchal závažnejším
spôsobom konania, po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/, v spojení
s § 138 písm. b/ Tr. zákona (v znení zákona č. 40/2024 Z.z. účinného od 06.08.2024),

Z a t o s a m u u k l a d á :Podľa § 208 ods. 3 Tr zákona (v znení zákona č. 40/2024 Z.z. účinného od 06.08.2024), s použitím §
37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný
trest odňatia slobody na 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie - ambulantnou formou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona ruší výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/92/2023, zo dňa 13.12.2023, ktorý nadobudol účinnosť
30.01.2024 , ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 3 Tr.
zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom výkon trestu bol

podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená
skúšobná doba podmienečného odsúdenia na 15 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného A. A. za vinného zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
-od mesiaca január 2005 až do dňa 04.06.2019, týral svoju priateľku E. F. v B. a to tak, že jej po dlhšiu
dobu spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že jej vulgárne nadával, vrieskal po dome, búchal

dverami, hádzal po nej predmety, udieral ju rukami, vytýkal jej, že sa nestará o domácnosť, pýtal od nej
peniazeapritomsanepodieľalnazákladnýchvýdavkochtýkajúcichsachodudomácnostiastarostlivosti
o deti, vyháňal ju z jednotlivých izieb bytu, správal sa agresívne, vulgárne jej nadával, pohŕdavo s ňou
zaobchádzal, čím jej navodzoval nervové vypätie, psychickú nepohodu, dôsledkom čoho má strach a
stres z neho samého, a takýmto správaním obmedzil jej bezpečnosť, ohrozil fyzické a psychické zdravie.

Uložil mu za to podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona oproti žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr.
zákona, za použitia § 42 ods. 1 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 46 Tr. zákona, súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné liečenie - psychiatrické

protialkoholické liečenie - ambulantnou formou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil výrok o treste odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený
Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č. k. 2T/92/2023-87 zo dňa 13.12.2023 podľa § 207
ods. 1 Tr. zákona vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného

ustanovenia skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pričom
ostatné výroky trestného rozkazu zostávajú nezmenené.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor a taktiež v zákonnej lehote

podal odvolanie obžalovaný.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Humenné
sp. zn. 2T/126/2019 zo dňa 14.03.2024 bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, začo mu súd uložil podľa § 208 ods.

1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37písm. h/ Tr. zákona oproti žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, za použitia § 42 ods.
1 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 46 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd

obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné liečenie - psychiatrické
protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil výrok o treste
odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.
2T/92/2023-87 zo dňa 13.12.2023 podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého

výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného ustanovenia skúšobnej doby v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pričom ostatné výroky trestného rozkazu zostávajú
nezmenené. Súd prvého stupňa odôvodnil nepriznanie kvalifikačného znaku závažnejšieho spôsobu
konania - po dlhší čas s poukazom na výpoveď poškodenej i obžalovaného, z ktorých vyplýva, že v
žalovanom období spolu žili aj bez konfliktov a v harmónii, a to do obdobia roka 2009, kedy sa im narodil

spoločný syn G.. Zároveň približne od roka 2016 poškodená začala pracovať na 6-týždňové turnusy v
H. a nezdržiavala sa v spoločnej domácnosti a ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Humenné, od decembra bola situácia v rodine pokojná a usporiadaná. Zároveň z vykonaného
dôkazu - lustrácie v Sociálnej poisťovni, obžalovaný v období roka 2012 pracoval v I., v J., v rokoch
2014 - 2016, 2018, 2019 pracoval striedavo v K., H., I. a v F., kde odchádzal na tzv. týždňovky alebo

aj na dlhší čas a teda nedochádzalo ku konaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako spôsobovanie
príkoria poškodenej. S uvedenými závermi sa nestotožňujú. V prvom rade poukazuje na charakter
žalovaného trestného činu. Uvedený trestný čin je trvácim trestným činom a teda predpokladá jeho
trvanie po dobu, kedy má trvať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že minimálne v období rokov 2009 - 2016
súd zistil v spolužití obžalovaného a poškodenej nezhody, ktoré sú popisované svedkami. K samotnej

dĺžke poukazujú, že kvalifikačný moment „po dlhší čas“ je v každej veci individuálne určený, avšak pre
jeho priznanie ako určitá pomôcka môže slúžiť judikatúra súdov, ktoré napr. konštatovali, že pokiaľ je
obvyklou dobou páchania tohto trestného činu doba do 2 (dvoch) rokov, bude trojnásobné prekročenie
tejto doby nesporne napĺňať zákonné znaky páchania tohto trestného činu po dlhší čas podľa § 208
ods. 1, ods. 3 písm. d/ s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS

46/2017- 12 z 19.01.2017). Aj s prihliadnutím na závery súdu je nespornou doba minimálne 7 (sedem)
rokov. So závermi doby o prerušovaní trvania tejto doby sa rovnako nestotožňujú. I keď je nesporné,
že k istým prerušeniam dochádzalo, ale tieto prerušenia boli iba krátkeho trvania (odchody za prácou
na týždňovky) resp. maximálne 6 týždňov z dôvodu práce poškodenej v H.. Má za to, že yynútené
prerušenie nie je možné pričitávať v prospech páchateľa, keďže nie je podmienené jeho vôľou, ale iba

objektívne vzniknutými skutočnosťami odlúčenia. Odlišná situácia by bola, keby k páchaniu trestného
činu v dlhších časových intervaloch nedochádzalo napriek trvajúcemu kontaktu medzi obvineným a
poškodenou. Uvedené prakticky znamená, že k páchaniu trestného činu dochádzalo prakticky vždy,
keď obžalovaný a poškodená neboli od seba vynútene odlúčení a dokonca začínalo k nemu dochádzať
už počas ciest poškodenej k obžalovanému z práce (telefonát, na základe ktorého mal obžalovanému

spadnúť mobilný telefón do WC misy a následne mala poškodená dostať bitku) a pod. Na základe
uvedeného navrhujú odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie, resp. uznať vinu obžalovaného v zmysle obžaloby a uložiť mu zákonný trest.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odôvodnil odvolanie, pričom uviedol, že v trestnej veci vedenej na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T/126/2019, sa dňa 14.03.2024 konalo hlavné pojednávanie,
na ktorom bol vyhlásený Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/126/2019 zo dňa 14.03.2024
(ďalej len ako ,,rozsudok“), ktorým bol obž. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., adresa na
doručovanie C. D. XX, XXX XX B. (ďalej len ako ,,obžalovaný“), uznaný vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona

v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.
zákona oproti žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, za použitia § 42 ods. 1 Tr. zákona
a § 41 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 46 Tr. zákona, súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné liečenie
- psychiatrické protialkoholické liečenie - ambulantnou formou. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil
výrok o treste odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený Trestným rozkazom Okresného súdu
Humenné č. k. 2T/92/2023- 87 zo dňa 13.12.2023 podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 6 (šesť)mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného ustanovenia skúšobnej doby v
trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pričom ostatné výroky trestného

rozkazu zostávajú nezmenené. Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v celom rozsahu, čo do výroku o vine a treste. Týmto dopĺňa odôvodnenie odvolania
proti Rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/126/2019 zo dňa 14.03.2024. Odvolanie proti
výroku o vine a treste podáva z dôvodu, že sa cíti byť nevinný a skutok, ktorý sa mu kladie za vinu
nespáchal, resp. sa stal inak ako je uvedené v obžalobe resp. rozsudku. Trvá na svojich vyjadreniach

prednesených v danej trestnej veci na hlavných pojednávaniach. Podľa názoru obhajoby sa súd neriadil
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, a dostatočne nevysvetlil a objektívne nezhodnotil vykonané
dokazovanie. Pretože bez zavinenia niet viny a ani trestu a v prípade pochybností je potrebné uplatniť
zásadu in dubio pro reo, má za to, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a to subjektívna a objektívna stránka trestného činu. Z
týchto dôvodov žiada, aby ho súd oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok

spáchal obžalovaný. Samotná poškodená sa vyjadrila na hlavných pojednávaniach a vypovedala, že
aj ona sama mala problém s alkoholom. Medzi obžalovaným a poškodenou vznikali hádky, pretože
nedokázali spolu komunikovať. Hádky, ktoré boli v čase keď bol obžalovaný alebo poškodená, resp.
obaja pod vplyvom alkoholu vyúsťovali do konfliktov, kedy dochádzalo k verbálnym útokom z oboch
strán, ktoré niekedy prerástli do fyzických atakov. Samotný skutok bol ohraničený na veľmi dlhý čas,

počas ktorého sa uskutočňovali jednotlivé stresové situácie, ktoré vyúsťovali do konfliktov. Obhajoba
dáva do pozornosti súdu, že aj keď boli medzi obžalovaným a poškodenou konfliktné obdobia, boli aj
obdobia kedy aj obaja, tak obžalovaný ako aj poškodená prejavovali snahu o zlepšenie vzájomného
spolužitia. Obžalovaný pomáhal samotnej poškodenej pri výchove jej synov, ktorí sa narodili počas
jej predchádzajúceho vzťahu a tieto považoval za ,,svoje deti“. Je pravdou to, že dochádzalo ku

konfliktným situáciám aj medzi obžalovaným a deťmi poškodenej. Konflikty a stresové situácie vznikali
medzi obžalovaným a poškodenou aj z dôvodu nedostatku financií. Obžalovaný sa opakovane snažil
vysporiadať so svojou závislosťou od alkoholických nápojov. Aj počas prípravného konania ako aj
konania pred súdom bol opakovane, viackrát hospitalizovaný na psychiatrických klinikách, kedy žiadal
a domáhal sa odbornej pomoci. Obhajoba považuje trest za mimoriadne prísny vzhľadom na vykonané

dokazovanie, a to dôkazy, výsluchy, znalecké dokazovanie a okolnosti samotného prípadu. Obhajoba
uvádza, že v priebehu trestného konania prezentovala nesúhlas s obžalobu Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 1Pv 231/19/7702-11 zo dňa 17.12.2019 a v priebehu trestného konania spochybnila
skutkový stav uvedený v obžalobe, ako aj samotnú právnu kvalifikáciu skutku, ktorý sa obžalovanému
kladie za vinu. Obhajoba uvádza, že trestné oznámenie vo veci bolo podané synom poškodenej, vo veci

bola opakovane vypočutá poškodená, pričom zo samotnej výpovede poškodenej zo dňa 17.12.2020
vyplýva, že žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným viac ako 20 rokov a majú spoločného syna. Z
predchádzajúcehovzťahumápoškodenádvochužplnoletýchsynov,ktorížijúnazápadnomK..Vosvojej
ďalšej výpovedi poškodená uviedla, že po absolvovaní psychiatrickej liečby, je spolužitie s obžalovaným
na dobrej úrovni a ona sama ho považuje za slušného človeka a žijú naďalej v spoločnom byte so

spoločným synom. Poškodená sa vyjadrila aj k trestnému oznámeniu svojho syna a uviedla, že ten s
nimi nežije v spoločnej domácnosti a nemôže vedieť, že ako oni žijú, to si môže len myslieť. Poškodená
sa vyjadrila k spolužitiu s obžalovaným a uviedla, že ďalší život s ním neplánuje. Zároveň uviedla, že
agresivitu voči jej osobe pripisuje k žiarlivosti obžalovaného k jej osobe, čomu ona sama dávala za vinu.
Uviedla, že nemá obavy z toho, žeby jej obžalovaný mohol ublížiť. Zároveň uviedla, že sa viac-menej

venuje synovi, že jeho zmýšľanie sa zmenilo a psychiatrická liečba mu pomohla. Opätovne uviedla,
že z neho vôbec nemá strach. Samotná poškodená prejavila problém, ktorý bol aj na jej strane, a to
tým, že uviedla, že z dôvodu problémov aj ona sama musela vyhľadať pomoc. Poškodená uviedla,
že samotné predchádzajúce obvinenie svojho druha chcela vziať späť, ale dozvedela sa, že to nie
je možné. Tu si dovoľuje upriamiť pozornosť na viaceré výpovede poškodenej, ktoré sú rozporuplné,

priečia sa, ale v neposlednom rade zo všetkých výpovedi poškodenej, nie je možné bádať znaky a
prejavy týrania. Aj zo spontánneho a neviazaného prejavu zachyteného zvukového záznamu je zjavné,
že poškodená s obžalovaným, s ktorým aj po podaní trestného oznámenia pokračovala v spolužití v
jej byte a z prejavu poškodenej, je možné vyhodnotiť, že strach z obžalovaného nemá. Už samotný
vyšetrovateľ v prípravnom konaní uplatnil jeden z princípov trestného konania, konkrétne ultima ratio.

Z dokazovania už v prípravnom konaní vyplynulo, že vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným od
podania obžaloby boli zlepšené. Samotná psychiatrická liečba vykonávaná u obžalovaného mala veľký,
významný a podstatný vplyv na zmenu ich spolužitia. Už vyšetrovateľ v prípravnom konaní konštatoval,
že poškodená nepociťuje strach z obžalovaného s poukazom na samotné vyjadrenie poškodenej, ženie je to ani najlepšie, ale ani najhoršie. Stotožňujú sa s odôvodnením už samotného vyšetrovateľa,
ktorý konštatoval, že záležitosťou OČTK, nie je riešiť socializačné problémy medzi poškodenou a
obžalovaným prameniace podľa vyjadrenia poškodenej zo žiarlivosti obžalovaného na jednej strane

a materiálnych problémov na strane druhej. Zároveň bolo vyšetrovateľom konštatované, že v danom
konkrétnom prípade zjavne neboli použité zákonné postupy riešenia celej vzniknutej situácie, čo však
neodôvodňuje použitie trestného konania ako krajného reštrikčného riešenia, ktoré môže byť uplatnené
až po využití iných dostupných riešení v rámci civilného konania. Na pokyn Okresnej prokuratúry
Humenné sa v trestnom konaní pokračovalo a bola podaná obžaloba. Na hlavnom pojednávaní boli

vypočutí: obžalovaný, svedkovia, znalci. K výpovediam svedkov obhajoba uvádza, že sú rozporné.
Rozpory sú hlavne aj vo výpovedi poškodenej. Obžalovaný sa viackrát vyjadril, že je nevinný zo skutku,
ktorý mu je obžalobou kladený za vinu a odmieta, aby jeho konanie bolo právne kvalifikované ako týranie
poškodenej. K znaleckému posudku, konkrétne k znaleckému posudku Mgr. Petra Čižeka obhajoba
uvádza, ktorý bol zároveň aj vypočutý na hlavnom pojednávaní, že zistenia znalca o prejavoch, ktoré
by mali zapadať do obrazu týranej osoby, nekorešpondujú so skutočnosťami objasnenými vykonaným

rozsiahlym dokazovaním. K znaleckému posudku znalca MUDr. Alfonza Porvažníka uvádzajú, že
znalec u obžalovaného konštatuje syndróm závislosti tretieho vývojového štádia, ktoré si obžalovaný
v plnom rozsahu uvedomuje, koná a správa sa tak, aby sa vývojové štádium neprehlbovalo a aby
došlo k jeho poklesu. K spolužitiu poškodenej a obžalovaného uvádzajú, že medzi nimi dochádzalo
ku konfliktným situáciám, v rámci ktorých si ako partneri, ale aj ako druhovia, vzájomne presadzovali

svoje záujmy aj pod vplyvom alkoholických nápojov. Napriek tomu, že sa poškodená v týchto situáciách
mohla cítiť ako slabšia a možno aj porazená, nie je možné konštatovať a jednoznačne majú za to,
že nejde o prejav týrania, nakoľko domáce násilie a nezhody nie je možné považovať za typické
afektívne správanie, ktoré sa deje v stave silného emocionálneho rozrušenia. Navyše z opisu samotných
situácií práve poškodenou, nie je možné vnímať akékoľvek znaky práve týrania, a preto je samotná

poškodená, tým ako situácie popisovala a prežívala, vylúčená práve z role týranej obete. Zároveň
dávajú do pozornosti súdu výpoveď obžalovaného učinenú na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2024,
z ktorej vyplýva, že poškodená pravidelne telefonicky kontaktuje obžalovaného, naďalej chce s ním
udržiavať kontakt, ktorý však tají pred svojimi synmi, matkou a sestrou, čo dosvedčuje, že poškodená
je pod silným vplyvom svojich blízkych a jej výpoveď je potom nevyhnutné vnímať v tomto kontexte.

Na záver obhajoba uvádza, že Okresnej prokuratúre Humenné sa nepodarilo preukázať naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania a preukázané skutočnosti v danej trestnej veci z dôvodu, že obžalovanému nebola riadne
bez najmenších pochybností preukázaná vina zo spáchania zločinu uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Humenné, navrhuje, aby súd obžalovaného v zmysle § 285 písm. b/ Tr. zákona spod

obžaloby v celom rozsahu oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom. V prípade, ak však súd
dospeje k názoru, že obžalovaný je vinný z trestného činu, ale nie uvedeného v obžalobe, navrhujú pri
rozhodovaní, aby bol braný zreteľ aj na poľahčujúce okolnosti, a v danom prípade si dovoľuje upriamiť
pozornosť súdu aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. h/ Tr. zákona, spáchal trestný čin
pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Zároveň

navrhuje, aby súd v takomto prípade aplikoval aj ustanovenie § 39 Tr. zákona a vzhľadom na okolnosti
prípadu, a vzhľadom na pomery páchateľa majú za to, že je spravodlivé dospieť k tomu, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V danom prípade je potom možné uložiť trest aj pod
dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú

dobu za súčasného uloženia príp. probačného a mediačného dohľadu nad správaním obžalovaného a
uloženia ďalších povinností a obmedzenia.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok
v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie

podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podá odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil tým, že dňa 27.12.2019
bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1Pv
231/19/7702-11 zo dňa 17.12.2019 na obžalovaného A. A., narodeného XX.XX.XXXX v B., trvale bytomB., adresa na doručovanie a adresa pobytu C. D. XX, XXX XX B., stíhaného pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že: „od mesiaca január 2005 až doposiaľ, týra svoju priateľku E. F. v B. a to tak, že jej po

dlhšiu dobu spôsobuje fyzické a psychické utrpenie tým, že jej vulgárne nadáva, vrieska po dome,
búcha dverami, hádže po nej predmety, udiera ju rukami, vytýka jej, že sa nestará o domácnosť, pýta
od nej peniaze a pri tom sa nepodieľa na základných výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti a
starostlivosti o deti, vyháňa ju z jednotlivých izieb bytu, správa sa agresívne, vulgárne jej nadáva,
pohŕdavo s ňou zaobchádza, čím jej navodzuje nervové vypätie, psychickú nepohodu, dôsledkom čoho

má strach a stres z neho samého, a takýmto správaním obmedzuje jej bezpečnosť, ohrozuje fyzické a
psychické zdravie.“ Z dôvodu odchodu do starobného dôchodku predchádzajúceho samosudcu JUDr.
Ivana Roháča bola predmetná vec prerozdelená na základe Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce Okresného
súdu Humenné na rok 2021 účinného odo dňa 15.01.2021, ktorým sa všetky nevybavené veci z
bývalého senátu 2T - JUDr. Ivan Roháč, ktoré už boli raz prerozdelené dňa 19.10.2020 Dodatkom
č. 13 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2020, druhýkrát prerozdelili v pomere

50 % do senátu 13T, teda v uvedenej trestnej veci došlo k zmene samosudkyne dňa 19.10.2020,
ktorou sa stala E. L. C. (čl. 154), a následne dňom 18.01.2021 sa stala po opätovnom prerozdelení
novou samosudkyňou v predmetnej veci JUDr. Lucia Lacová (čl. 159-160). Vo veci bolo nariadených
niekoľko termínov hlavných pojednávaní, niektoré boli z rôznych dôvodov odročené a súd na ôsmich
hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov, oboznámením

znaleckýchposudkov,prečítanímprepisovzáznamovtelekomunikačnejprevádzky,prečítanímlistinných
dôkazov a spisového materiálu, a na základe vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2021 (čl. 175-180)
prokurátor v rámci prednesu obžaloby spresnil skutkovú vetu uvedením konkrétneho obdobia, kedy
malo dôjsť k spáchaniu skutku, ako aj uvedením konania obžalovaného do minulého času tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. A., narodený XX.XX.XXXX v B. (ďalej
len ako „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2021 (čl. 175-180) po poučení podľa §
277a ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že súhlasí so zmenou samosudkyne. Po prednesení obžaloby a
zákonnom poučení podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný a požiadal o ustanovenie obhajcu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2021 (čl. 199-210) za prítomnosti ustanoveného obhajcu bol

vypočutý obžalovaný, ktorý po zákonnom poučení k osobným pomerom uviedol, že má ukončené SOŠ
spoločného stravovania ako kuchár, pracuje v M. vo firme HYZA, a. s., od 02.06.2021 na pracovnú
zmluvu, momentálne je v skúšobnej dobe. Jeho príjem je cca 900,- Eur v hrubom mesačne, ale odvíja sa
to od pracovnej činnosti. Je slobodný, má jedného 12-ročného syna. Býval na Laboreckej 44 s pani F.,
je to matka jeho syna, ale t. č. ho z trvalého pobytu už odhlásila. K samotnému skutku uviedol, že v deň,

kedy boli nahlásení, niekedy v júni 2019 boli s poškodenou doma v byte na C. XX, on bol v obývačke,
ona v spálni, zazvonila polícia, že si prišli pre nich na dvoch autách a zobrali ich na políciu. Pani N.,
mama poškodenej už čakala dole pod vchodom, vyšla hneď za políciou do bytu, začala nadávať, že byt
je jej, že ona ho vezme svojej dcére, že ona dala na ten byt peniaze, policajti to nechceli riešiť, tak ich
zobrali na výsluch na policajných autách. Dopočul sa, že to všetko nahlásil jej syn F. F. cez prokuratúru v

O.. Pani F. tam vypovedala, aj on vypovedal, ale ani im nepodpísal papiere, lebo to boli také veci, ktoré
boli vymyslené. Nevie, či bola nahovorená svojou mamou, lebo keď bol v práci, alebo nebol v byte, jej
mama chodila na C. XX poza jeho chrbát a nevie, o čom sa radili, vie, že tam žehlila a pratala, a keď mal
prísť domov, odišla. Deň predtým, keď ich vzala polícia, mala pani F. telefonát od svojej mamy, strašne
sa hádali, potom pani F. dala mobil jemu a pani N. sa hádala aj s ním, strašne nadávala a hrešila na neho

a povedala, že ho dostane do basy, použila veľmi silné vulgárne nadávky. Rovnakým spôsobom sa mu
v ten deň v telefonáte vyhrážal aj syn poškodenej F., keď povedal, že ho dostane do basy. Mal od neho
aj sms-ku a v sms-ke bolo napísané, že „pôjdeš do basy“. Čo sa týka skutku uvedeného v obžalobe,
nevie prečo je tam taký ten termín, boli nejaké konflikty, aj nejaké nezhody, ale s pani F. je už 26 rokov,
staral sa a vychovával jej deti - F. F. a P. F.. S pani F. bol ešte pred narodením P. F., stále s nimi chodil

vonku, po výletoch, športovali, hrali futbal, vozil ich na tréningy. F. F. hral futbal, vozil ho na zápasy. S P.
F. bol viacej, už od narodenia. Staral sa o neho ako o svojho, aj ho kočíkoval, chodil na prechádzky, vozil
na tréningy. Väčšinou vznikali hádky, nadávky, keď mala pani F. vypité. Dlhší čas nepracovala, potom
začala pracovať u svojho brata pána N. v Tescu, asi 10-12 rokov dozadu. Ako už povedal, nezhody
vznikali preto, lebo pani F. požíva väčšie množstvo alkoholu. Vtedy ešte v B. fungoval nonstop O. pri O.,

keď si chcela vypiť, musel ísť hoci aj o druhej ráno na alkohol, nemohol spať, nemal pokoj. Ráno musel
vstávať skoro, ísť na nákup, postarať sa o deti, to bolo na C. XX ešte, nachystať raňajky, a už hneď ráno
musel doniesť alkohol pani F.. Pracoval vo viacerých podnikoch ako čašník, ako kuchár, ako prevádzkar,
je to dlhé obdobie. Keď pracoval ako prevádzkar a robil zúčtovanie, často mu telefonovala, aby sa rýchlevrátil domov, aby jej kúpil alkohol, takže niekedy prerušil zúčtovanie, odbehol domov s alkoholom a vrátil
sa do práce zúčtovanie dokončiť. S pani F. sú strašne dlho, majú sa radi, je to dobrá žena, vie sa postarať
aj o deti do tejto chvíle, keď si vypije, potom je úplne iná, správa sa opačne ako keď je triezva, strašne

nadáva, keď nemá alkohol, kričí po celom byte, búcha s vecami, s dverami. Veľakrát bolo, že odišiel z
bytu iba na jednu noc prespať niekam inde, väčšinou chodil k rodičom, potom ku kamarátom, a keďže
nechcel ich stále otravovať, tak prespával veľakrát aj v aute, aj na dome na Kudlovciach, keď tam ešte
nebola pani N.. Keď sa ráno vrátil k pani F., už bolo všetko v poriadku. Spoločného syna si naplánovali,
lebo nechceli byť sami, narodil sa v r. 2009. F. F. aj P. F. už boli skoro dospelí, stále sa o nich staral, chodil

do práce, potom so svojím synom pravidelne na prechádzku, lebo pani F. sa nechcelo. S najmladším
synom nechodila vonku nikdy. Musel sa starať o chod domácnosti, o deti tak, aby bolo všetko v poriadku,
ale stále bol problém ten alkohol a z toho vznikali nedorozumenia a hádky. Skončil až na psychiatrii v J.,
prvýkrát v r. 2019 bol odvezený, trvalo to asi rok, čo mu bolo strašne zle, navštevoval svojho doktora J.
I., bral veľa liekov, nemohol spať, stále mal nejaké zlé myšlienky v hlave, stále sa triasol, veľmi schudol,
tak už to nemohol vydržať a po dohovore s psychiatrom išiel dobrovoľne na liečenie do J.. Po druhýkrát

tam bol v r. 2020 až 10 týždňov. Liečil sa hlavne z depresie. Pracoval aj na týždňovky u jej brata v
C., chodil domov iba na víkend - na sobotu, nedeľu. Potom pracoval vo firme P. K., kde tiež chodil na
týždňovky. Cez víkendy chodil fasovať tovar, kde bral aj svojho syna G. len preto, aby nesedel doma,
lebo jeho mama požívala alkoholické nápoje a nechodila s ním vonku. Najhorším zážitkom bolo pre
neho, keď sa raz v zime asi v r. 2014 alebo 2015 vrátil v piatok večer z týždňovky a našiel ju opitú spať

v obývačke. Ich syn spal v posteli, v byte bolo ako v chladničke, boli otvorené dvere a v obývačke bolo
nasnežené. Na druhý deň s ním boli v nemocnici, lebo dostal zápal pľúc, mal vtedy asi šesť rokov a
ona s ním nechcela zostať v nemocnici, on zostať nemohol kvôli práci. Vždy sa staral o jej deti, aj o ich
spoločného syna, ktorý je úspešný tenista, chodí po turnajoch. Ona nikdy nebola ani na jednom tréningu,
tobôž nie na turnaji, ktoré sú v M., A. F., aj v iných mestách na K. a bol aj na turnaji v G.. Ďalším zlým

zážitkom bolo, keď sa vracali z turnajov rýchlikom o pol jednej v noci a nemohli sa dostať do bytu, lebo
pani F. spala opitá a nechala kľúč vo dverách, G. plakal a prosil ho, aby išli spať radšej k dedkovi a
k babke, ktorí bývajú hneď oproti na C. XX, k jeho rodičom. Ešte uviedol, že F. F. si nárokuje 1/3- nu
bytu, v ktorom bývajú, pričom pani F. mu platila výživné 70,- Eur, neskôr sa dohodli na 100,- Eur. On
veľakrát volal sociálku, ktorá u nás bola pravidelne. K skutku to má taký súvis, že on ich stále hlásil a

si vymýšľal a obviňoval, pritom žije v Trnave už skoro 10 rokov. Stávalo sa, že P. napádal svoju matku,
do nej strkal. Veľakrát hádky vznikali aj preto, že P. chodil domov opitý, robil bordel, rozhadzoval jedlo
v kuchyni, na čo ho upozorňovala jeho matka, ktorej sa samozrejme zastával ako svojej priateľky, a
preto potom vznikali hádky aj medzi nimi - P., ním a poškodenou. Hádky vznikali hlavne kvôli tomu, že
pani F. si veľakrát nepamätala, čo sa dialo. Konflikty sa začali objavovať ešte na C. XX, teda ešte pred

narodením jeho syna, pretože on sa narodil už na Laboreckej 44. Veľakrát bol vyprovokovaný hlavne
psychicky, odchádzal von z bytu, aby k hádkam nedochádzalo. Vrieskali po sebe, hlavne poškodená
ho vedela vyprovokovať tým, že mu veľmi nadávala, aj jeho rodičom a stále ho z niečoho obviňovala.
Väčšinou bol v byte krik a nadávky z jednej aj druhej strany, strašné vulgarizmy. Viackrát sa pochytili,
strkali do seba, určite to bolo počuť v bytovke. Bolo aj tak, že keď ho ťahala za vlasy tak jej to vrátil.

Veľakrát, keď prišla aj polícia, mala nejaké modriny, ale ona má také telo, že veľakrát spadla a sa buchla.
Poškodená v opitosti spala na viacerých miestach, aj na balkóne, na kresle v obývačke, v kúpeľni a
niekedy aj za dverami bytu na stoličke. Nikdy jej však nechcel ublížiť, nikdy nepadli údery a päste. Keď
však udrela ona jeho, udrel aj on ju, padli facky. Viackrát chodil poškriabaný po tele od jej nechtov. Keď
ho provokovala a udrela, tak jej to vrátil. Ako prvá ona napádala jeho, chcel, aby bol kľud, ona si však

nepamätala, čo sa dialo, keď bola opitá. Bolo to vzájomné a neboli to vyhrážky, hádky začínali tým, že
si napríklad niečo vymyslela a obvinila ho z nevery, alebo že ho vyhodí z bytu, alebo že mu ublížia jej
synovia. Nevyhrážal sa jej ublížením na zdraví, ani smrťou, majú spolu dieťa predsa. V rámci konfliktov
jej veľakrát zobral mobilný telefón, aby nemohla volať svojej rodine, pretože bola opitá, a on nechcel,
aby to vedeli. Nikdy ju v byte nezamkýnal. V tom čase zarábal striedavo v rôznych zamestnaniach, žili

z úspor, z pomoci od rodičov, a čo sa týka nákladov na syna, hradil tieto náklady on približne vo výške
300,00 Eur mesačne. Peniaze od poškodenej nikdy nebral, mali spoločné peniaze a nákupy robil hlavne
on. Predtým bankový účet nemal a spoločné peniaze boli buď v peňaženke alebo v šálke v byte, pričom
nákupy si zapisovali do zošita, vždy bral doklad z pokladne, zostávajúca suma v peňaženke musela
sedieť na cent alebo predtým na koruny. Konflikty mával aj so synmi poškodenej, hlavne s F.. Poškodenú

so zbraňou nikdy neohrozoval. Veľakrát bola u nich polícia, ktorú volala pani F., pretože bola opitá,
vznikla hádka a ona hneď volala políciu. Niekedy sa to vysvetlilo, niekedy musel ísť na predvolanie na
Okresný úrad a dostal aj pokutu 20,00 a 25,00 Eur asi trikrát, ktorá bola za hádky a vulgarizmy. Polícia
nikdy poškodenej neasistovala, a ona nebola ani na vyšetrení, nebol na to dôvod. V tom čase požívalalkohol, väčšinou, keď pila ona, tak si s ňou dal. Čo sa týka frekvencie konfliktov medzi nimi, keď bol
mimo mal pokoj, ale keď bol doma tak to bolo na dennej báze. Keď nepracoval, pili denne. Keď pracoval
nepil, vtedy pila sama. Problém s alkoholom u poškodenej riešil odhováraním, a tiež bola za MUDr.

Kudláčom psychiatrom spolu s ním, ale iba raz. Nechcela pokračovať v liečbe, nebrala lieky, ale on to
vydržal, od roku 2017 alebo 2018 je pacientom MUDr. Kudláča a lieči sa aj na alkoholizmus. On sám na
liečení vydržal 10 týždňov. Keď požívali alkohol, bolo to väčšinou doma a boli tam len oni dvaja, pred
narodením syna chodili si aj vonku posedieť, ale potom už nie, časovo je to približne 10 rokov, čo takto
doma pijú. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2021 bola vypočutá svedkyňa - poškodená E. F., ktorá

po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že s obžalovaným boli spolužiakmi, má syna spolu s
ním, a tiež má 2 deti z prvého manželstva. Obaja sú vyučení čašníci a kuchári, čo nie je dobré, pretože je
tam veľmi blízko k alkoholu. Ich vzťah je veľmi krásny. On si vedel dosť vypiť a je aj žiarlivý chlap, stávalo
sa, že vedel do nej drgnúť alebo ju napadnúť, keď prišiel z práce. Vychovával jej dvoch synov a krásne
sa im venoval. Potom nastúpila do H. pracovať a systém fungovania rodiny sa narušil. Jej synovia s nimi
už nežijú, syn F. 10 rokov a druhý syn P. robí v Bratislave a tiež s nimi už roky nežije. Obžalovaný sa ich

spoločnému synovi venuje, a to najmä v tenise, ktorému sa aj on predtým venoval na vysokej úrovni. Ich
spolužitie a hádky boli obojstranné, niekedy začala ona, niekedy začal on, je dosť žiarlivý a keď chodila
do H., tak si myslel bohviečo. Napádanie bolo obojstranné, no on je chlap a ona v sebe nemá agresivitu.
Keď sa vrátila jej mama po 21 rokoch z Ameriky, začala sa o ňu zaujímať, prečo sa hádajú a jej synovia
sú na jej strane, čo vie pochopiť, pretože im ide o to, aby už nežila s takým človekom. Teraz s ním nežije,

ale stále ho miluje. Tu výpoveď na polícii chcela stiahnuť, ale jej povedali, že sa to nedá. Nechcela, aby
bola obžaloba na súde. Asi v roku 2019 mu volala sanitku, lebo videla, že s ním nie je niečo v poriadku.
K. mu volali aj jeho rodičia, keď bola v H., tretíkrát sa išiel liečiť dobrovoľne na 10 týždňov. Odkedy berie
lieky je úplne pokojný a odvtedy je už medzi nimi kľud, psychiatrické liečenie mu pomohlo. On ju ani tak
nebije, ale strašne vrieska, má nepekné vyjadrovanie, nadáva na ňu, na susedov, na všetkých a občas

ju drgol, ale keď sa vyspal a vytriezvel, nepamätal si 90% nič. Konflikty medzi nimi začali, keď robila v
H., približne od roku 2010. Nejaké konflikty boli aj pred narodením syna, ale nie také vážne. Začínalo to
na maličkostiach a prerástlo do veľkej hádky, vedel do nej strčiť a ona spadla, vedel ju chytiť za ruku,
udrieť do tváre - dostala facku a hneď ležala na zemi, ale nie tak, že by ju bil päsťami, alebo kopal,
alebo že by na ňu vytiahol remeň. Je to jej životná láska. Je žiarlivý chlap, ale nevyhrážal sa jej, on sa

škaredo vyjadruje, no ona sa ho nebojí. Čo sa týka zdravotných následkov, tak ohluchla na pravé ucho,
ale nemôže povedať, že jej to urobil on, nosí strojček. Niekedy jej obžalovaný zobral mobilný telefón
proti jej vôli, aby nekomunikovala so svojou rodinou, a tiež, keď ho vystrašila, že zavolá políciu, tak jej
mobil zobral, ale keď sa ukľudnil, tak jej ho vrátil. V byte ju nezamykal, mala svoje kľúče. Na ich konflikty
sa sťažovala svojim synom, keď vyrástli, mame, sesternici, jeho rodičom. Peniaze proti jej vôli nebral,

mal ich v peňaženke a podobne, verila mu a mal prístup aj na jej internet banking, pretože niekedy bola
v H. aj 6 týždňov a bolo im treba doma peniaze. Ona ho nikdy prvá fyzicky nenapadla, nevie, resp. nebila
ani svoje vlastné deti. Vedel ju strčiť, chytiť za ruku, drgať do nej, hrešiť po svojom a pochytať ju, ale po
psychiatrii sa oveľa zlepšil a ukľudnil. V tom čase sa ho nikdy nebála, ona nemá ten štýl sa báť, nie je
taký roztrasený typ. K bytu k nim chodila aj polícia, volala ju ona, jej sestra, suseda, a to z dôvodu hádok

a kriku. Políciou ho skôr strašila, aby prestal kričať, a keď aj naozaj prišli, tak sa tvárila, že sa nič nestalo.
To, že veľmi vulgárne jej nadával, nikdy tak nebrala, iba jedným uchom dnu, druhým von. Zranenia nikdy
nemala, ale modriny áno. Doma pili alkoholické nápoje, lebo robili aj čašníkov, a k tomu je to blízko.
Kupovali si ho asi každý druhý deň, ale v H. vôbec nepila. Keď sa pohádali, niekedy to skončilo tak, že
si každý šiel svojou cestou, niekedy sa hádali hodinu a aj viac a strkal do nej popri tom, ale nebil ju.

To je podľa nej veľký rozdiel, pretože bitku si predstavuje päsťami a ona nemala nikdy nič polámané,
mala len modriny. Na tomto hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2021 bol ďalej vypočutý svedok J. F. F., syn
poškodenej, ktorý po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že si pamätá ako v roku 2005, keď
mal tak 12 - 13 rokov, začínalo týranie. Obžalovaný začínal inklinovať k alkoholu, zo začiatku to boli len
také hádky, krik, narúšanie nočného pokoja a bitky mamy boli len také ťahanice, po papuli, ale postupne

sa to stupňovalo a bolo to častejšie a opakovane. Bitky boli čím ďalej brutálnejšie, už to neboli len po
ústach, bolo to po chrbtici, po hlave, po končatinách, po pätách, kopance a často bol za tým alkohol,
ale bolo to aj za triezva a dôvody boli rôzne. Napríklad - zjedla kúsok pizze bratovi - nasledovala bitka,
nepriniesla bloček z obchodu - nasledovala bitka, pustila teplú vodu namiesto studenej - nasledovala
bitka, svietilo sa v dvoch alebo troch izbách naraz, kde nikto nebol - nasledovala hádka a potom bitka.

Hádky sprevádzali vyhrážky aj smrťou alebo jeho samovraždou, vyhrážal sa, že ublíži aj im ako deťom
v spánku, bolo to počuť na celú bytovku, rozprával o tom s domovníčkou, aj so susedou nad nimi, kde
bolo počuť, ako na neho kričí o pomoc, viackrát ju ohrozoval nožom, kladivom, rozbil mame 2 mobilné
telefóny. Urážal maminu rodinu a rozpútaval hádky. Mama si to chcela natočiť na mobil, tak jej ho zobrala zamykal pravidelne na balkón a do spálne. Mnohokrát ju zmlátil tak, že mala modriny, podliatiny 15
- 20 cm, celý chrbát modrý, celé sáčky vlasov, celé chumáče vytrhané. Mama bola veľakrát bitá po
hlave a ustavične zobral peniaze, keď prišla z H.. J. sa do telefónu priznala svojej staršej sestre, že

keď nechcela mať s obžalovaným sex, tak ju opakovane znásilňoval, mama vtedy nevedela, že aj on
počúva ten telefonát. Pravidelne jej brával mobil, keď počul, že sa niekomu sťažuje, potom sa jej nedalo
hodinu až 2 dovolať. S mamou mal dohodnuté slovo, ktoré, keď povedala, vedel, že obžalovaný počúva
telefonát. Mama bola chvíľu na sociálnej sieti Pokec alebo AZET v období, keď obžalovaný s ňou nežil
a býval u rodičov. Dohodla si nejakú kávu alebo stretnutie s kamarátom, ale on ju čakal pod blokom,

a začal kopať tomu kamarátovi do auta, raz sa tak strhla aj bitka, a nakoniec prišla aj polícia. Týranie
nebolo len fyzické, ale aj psychické, pretože obžalovaný v čase, keď nežil s jeho mamou, prespával na
schodoch, v kumbále, v kočikárni, aby mohol mamu sledovať. Bránil jej vyhľadať lekársku pomoc, bral
jej telefón a kľúče. Čo sa týka susedov z C. XX a 44, ktorí to počuli, bola to najmä rodina B., pani Q. B.,
ktorá veľakrát videla mamu zbitú ako leží 3-4 dni na posteli, vyzerala ako semafor, modriny jej fialoveli,
žltli, a z C. 44 pani domovníčka O.. Zo spoločnej domácnosti odišiel v máji 2012, pričom jeho mama

pracuje v H. približne od roku 2016. Zbitú ju videl 100 krát, 4 dni ležala na posteli, prvýkrát sa dostala na
vyšetrenie v apríli 2019, keď ju tam zobrala babka. Mala čierne nohy od modrín. Rovnako na hlavnom
pojednávaní dňa 14.06.2021 bol vypočutý aj svedok P. F., syn poškodenej, ktorý po zákonnom poučení
a zložení prísahy uviedol, že od svojich siedmich rokov vníma, že to nefunguje dobre ako rodina. Veľa
sa u nich konzumoval alkohol, bolo veľa fyzického aj psychického týrania. Mama pila a obžalovaný ju

bil. J., keď bola opitá, tak ho rada provokovala a on jej to vracal bitkou takého typu, ako by nedal ani
chlapom v meste, keby sa naštval. Kopal ju do rozkroku, do rebier, ťahal ju po zemi za vlasy tak, že
na druhý deň ráno mala plný sáčok vlasov. Vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu, že ju nenájdu ani na B.
a že ju vyhodí von balkónom. Keď ho vyštvali z bytu, tak prespával v bytovke a sliedil spoza rohov na
mamu, to sa opakovalo veľakrát aj 5 krát do týždňa, bitky typu úder, facka, kopanec. Mama mala čierne

modriny 20 - 30 centimetrové, dostávala veľa úderov do hlavy a nepočuje na jedno ucho. Zažil aj také
časy, že 4 - 5 dní ležala v posteli po bitke, ani sa nevedela postaviť, mal vtedy 12 rokov a eviduje to. Ich
babka žila v Amerike a podporovala ich finančne a aj posielaním vecí. Hádky vznikali na peniazoch, na
alkohole, bola to taká denná rutina, že si vypili, zvyšoval sa hlas a nakoniec to skončilo bitkou, a začalo to
pritom na maličkosti. Alkohol kupoval väčšinou obžalovaný, keď pracoval. Mama robila v Tescu, potom

nerobila, potom nastúpila do H. približne od roku 2017, ale je to iba jeho hrubý odhad, keďže si to presne
nepamätá. Nikdy nevidel, aby mama fyzicky napadla obžalovaného ako prvá, a keď mal asi 11 rokov
uvidel, ako sa naťahovali s nožom v kuchyni. Poškodenej brával peniaze, keď prišla z H., lebo musel
byť ten, ktorý sa o peniaze staral, a keď chcela ísť mama vonku, nemohla, nepustil ju a zamkol dvere,
brával jej aj mobil. Správal sa, ako keby bola ona jeho majetok. Hádky počuli aj susedia a vznikali kvôli

tomu konflikty, chodili im klopať na dvere, že sa to nedá počúvať a nech sa odsťahujú, nenávideli ich či
v starom alebo novom byte na C. XX. Zo spoločnej domácnosti odišiel hneď po strednej škole asi v roku
2018 a v tom čase poškodená pracovala v H.. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 (čl. 229-239)
bola vypočutá svedkyňa P. N., matka poškodenej, ktorá po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla,
že žila v P., chcela deťom pomáhať, pretože manžel jej zomrel a deti chodili na vysokú školu, iba táto

E. sa nešťastne vydala a potom si našla aj nešťastného frajera. Odkedy prišla domov, nebola svedkom
toho ako ju obžalovaný bil, ale stále jej to hovorili, bola s nimi v kontakte. Ona sa ho stále zastávala,
lebo sa ho bála. Keď prišla polícia, tak to poprela. Zničil jej život. Keď už bola doma v roku 2017, tak
jej zavolala, že nech jej prídem požehliť, pretože ju Vlado tak zbil, že nemôže stáť na nohách. Naučil
ju piť, spolu popíjali. Raz jej zavolala s tým, že ju obžalovaný zbil, pretože mu volala po ceste domov

z H., že už je v B., a on bol na WC a spadol mu mobil do záchodu do vody, a tak keď prišla domov za
to dostala, že zavolala v nesprávny čas, bolo to v roku 2018. Odkúpila starý byt tam, kde bývali, kúpila
im aj nový byt a všetko čo je v tom byte, je za jej peniaze. Obžalovaný za byt chodil platiť peniazmi,
ktoré posielala svojej dcére. Stále ju urážal a nadával jej, videla modriny na rukách, pomedzi nohy a aj
na nohách, po tvári. Dcéra mala zlomenú ruku v zápästí od neho, ale klamala, že spadla, zakazoval jej

chodiť k nej na návštevy. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že nikdy nevidela na vlastné oči, aby
obžalovaný ju bil, ale počula to od svojej dcéry, keď tam bola žehliť alebo umyť okná. Od roku 2017,
odkedy je na Slovensku, raz podala trestné oznámenie, keď zavolala políciu a vtedy s ňou bola aj u
lekára, bolo to asi v roku 2019 alebo 2020. Políciu volala poškodená, ale potom to poprela, lebo sa bála.
Poškodená predtým neužívala alkohol, piť ju naučil obžalovaný a pili spolu. Neraz mala monokle po

hlave, popod oči a po celej tvári z toho, čo ju stále bil po hlave. Ako 45-ročná má problémy s oboma
očami, a na ucho už vôbec nepočuje. Na tomto hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 bol vypočutý
svedok R. N., brat poškodenej, ktorý po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že na základe
rozhovoru so sestrou zistil, že obidvaja majú veľký problém s alkoholom. Skúšal im nejakým spôsobompomôcť, zamestnal sestru alebo obžalovaného na istý čas, ale láska k alkoholu bola silnejšia. Niekedy v
roku 2015 k nemu začali prenikať informácie, že obžalovaný bije jeho sestru. Sestra sa mu v tom období
začala aj telefonicky ozývať a popisovala tie veci, aj mu prišli správy od nej, že má volať políciu, pretože

sa bojí, obžalovaný ju bije. Keď pracoval, tie SMS správy prečítal až neskôr, nie v reálnom čase, a keď
volal sestre, obžalovaný už spal a už boli obaja ukľudnení, tak nechcela, aby tú políciu volal. Vie, že
polícia tam zasahovala viackrát. Poškodená však obvinenie vždy vzala späť, alebo netrvala na ďalšom
vyšetrovaní a skončilo sa to pokutou. Raz mu volala niekedy v roku 2017 - 2018, že má rýchlo volať
políciu, lebo ju chce zabiť a bola schovaná v izbe za posteľou, chcela, aby to zariadil tak, aby policajti

nezvonili zdola, ale aby prišli rovno hore, lebo on ju za ten čas stihne zabiť, a to aj urobil. No zopakovala
sa rovnaká situácia, poškodená všetko poprela. Bitky pokračovali ďalej, a vie to od druhej sestry, stalo
sa to niekedy v roku 2019, keď obžalovaný bol na protialkoholickom liečení. On osobne nebol svedkom
toho, že by ju obžalovaný bil, nevidel ani modriny. Tieto veci vie z počutia od sestry a z okolia a videl
aj nejaké lekárske správy. Problémy medzi nimi vnímal od roku 2005 a boli spojené s alkoholizmom
obidvoch, takže to vnímal ako problém s alkoholom. Až od roku 2015 to začal vnímať ako týranie. Na

tomto hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 bola ďalej vypočutá svedkyňa JUDr. Ing. Jana Bajužiková,
sestra poškodenej, ktorá po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že jej sestra sa s obžalovaným
spoznala niekedy v roku 1998, obžalovaný bol v tom čase bezdomovec. Ešte v roku 2005 bola normálna
a pekná žena, bola starostlivá, milá a výnimočne sa starala o deti. Potom sa naštartoval jej kladný vzťah
k alkoholu a pila spolu s ním. Obžalovaný, keď si vypil, bol strašne agresívny, a sestra jej často volala,

aby prišla a mala modrú nohu, pretože do nej kopal a bil ju. Bil ju päsťou, dlaňami, ťahal ju za vlasy,
keď bol ožratý. V tom období sa zmenil, začal byť agresívny, fyzicky útočný, fyzicky a psychicky ju týral,
ponižoval, nadával jej do kuriev, čupiek, a podobne. Susedia im klopali, aby už nerobili vojnu, že chcú
spať. To bolo na C. XX, potom sa nasťahoval na C. XX, a tam to pokračovalo, keď mali peniaze, tak po
večeroch pili, začala hádka a vyústila do fyzického násilia. Veľakrát jej sestra volala, že ju bije alebo, že ju

zbil, nech zavolá políciu, ktorú aj volala. Väčšinou to skončilo tak, že dostával pokuty 20,00-30,00 Eur a
poškodená všetko poprela. Nepovedala pravdu, pretože stál vedľa nej za dverami, a rukou naznačoval,
že dostane. Hovorila, že mala obrovský strach, že ju zabije, že jej odreže hlavu a odnesie náhubkov, celý
čas cítila napätie a strašne sa ho bála. Cítila neustály stres a strach o seba a svoje deti. Najväčší strach
o ňu mala v júni 2018, prišla z O. na víkend a mama ich pozvala na obed. Prišla len sestra a povedala, že

obžalovaný aj s ich synom G. išli na oslavu 65-ky A. otca, bolo to 02.06.2018. Volal jej a strašne jej opitý
nadával, bála sa ísť domov a presviedčali ju, aby ostala spať, no nechcela, lebo sa bála, čo urobí G.. O
19,57 hod. jej volala, že znova jej telefonoval, a že uvidí, čo jej dneska urobí. Mala nehorázny strach,
a potom jej volala o 20,23 hod. a nastavila telefón k nemu do izby, kde hovoril, že „ešte niečo povie a
uvidí čo s ňou urobí, kurva jedna“. Toto počula cez telefón a má to aj nahraté. Obžalovaný nákupy robil

preto, lebo bral od sestry všetky peniaze. Nemala žiadne peniaze, len tie, čo jej vydelil a keď raz stratila
20 centov, tak prišla ich pýtať k nej, aby nedostala od obžalovaného bitku, pretože mal zošit, kde si
písal všetky výdavky domácnosti, a hlavne to, čo použila sestra. Nemohla si nič kúpiť, a ak chcela ísť ku
kaderníčke alebo kozmetičke, tak jej to platila ona. Počas toho ako pracovala sestra v H., on nepracoval
nikde. Svedkyňa priamo nevidela bitku, ale viackrát sa stalo, že ich od seba oddeľovala a veľakrát ju

videla modrú. Modriny mala po nohách, v rozkroku, na zadku, na chrbte, na tvári, na končatinách a mala
vytrhané vlasy, na hlave mala lysiny. Keď bol opitý, bol agresívny a vynucoval si sex. Raz ju ohrozoval
aj sviečkou a horúcim voskom, hovoril, že ju podpáli a na ruke mala spálený pás kože. Rovnako na
hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 bola vypočutá svedkyňa Q. B., ktorá po zákonnom poučení a
zložení prísahy uviedla, že osobne poznala poškodenú, ktorá sa jej zdôverila s tým, že jej obžalovaný

ublížil a videla aj modriny po celom tele na poškodenej. Cez deň počula, že si vymieňajú názory, keďže
ich byty delila chodba. Poškodená aj ukazovala modriny, vytrhnuté vlasy, pokrivený rám na okuliaroch
a to zakaždým, keď sa pohádali približne raz do týždňa, keď k nej prišla. Poškodená ju nežiadala, aby
volala políciu v čase, kým bývali na C. XX a nevie ani o tom, že by chodila k lekárovi. V období, keď
tam bývala medzi rokom 2000 až 2006 nemá vedomosť o tom, že by nadmerne požívali alkohol, možno

iba na nejakej oslave. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 bol ďalej vypočutý svedok J. B., ktorý
po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že spočiatku to bol normálny pár, ale po pár rokoch tá
láska prehrmela a pán obžalovaný poškodenú potom bil. Chodila k ním a mala modriny, vytrhané vlasy,
rozbité okuliare, to videl na vlastné oči. Modriny mala na stehnách a rukách, na chrbte. Tvár zranenú
nemala, mal vtedy približne 10 rokov, takže veľa si nepamätá, ale keď si česala vlasy, tak z nej padali

chumáče. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022 (čl. 269-289) bola vypočutá svedkyňa J. O., ktorá
po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že v paneláku je všetko počuť, takže počula krik a
buchot a plač malého G., hoci na vlastné oči okolnosti o spolužití poškodenej a obžalovaného nevidela.
Volala policajné hliadky, keď bol krik, plač, buchot, a potom to zrazu utíchlo, tak mala obavu o susedu.Počula zo strany obžalovaného nadávky, oplzlé reči, urážky, psychický teror, keď vykrikoval „Ó Bože,
daj jej rozum“ a chodil po celom byte. Narúšal život v paneláku, aj pani F.. Veľakrát počula malého ako
kričí na obžalovaného - oci nechaj mamu. Obžalovaný sa ich synovi venoval, ale len v triezvom stave.

V roku 2017 volala hliadku, lebo to bolo strašné, kričal a vrieskal v noci a ráno o piatej. Boli tam sprosté
nadávky a videla, že poškodená je psychicky na dne, so susedmi nerozprávala, keď ju aj stretli, snažila
sa čím skôr utiecť. Počula, že obžalovaný ju zamykal doma a že nemohla z bytu, hlavne, keď mal vypité.
Fyzické zranenia poškodenej nikdy osobne nevidela. Bývajú tam asi 16 rokov a hliadky chodili skoro
stále, na polícii už vedeli, že keď volá ona, že o čo ide. Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022

bola vypočutá svedkyňa A. O., ktorá po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že môže povedať
len to, čo počula, pretože sa všetko odohrávalo v byte. Boli to hodiny kriku, vulgarizmy, krik a ako sa to
začalo o deviatej ráno, skončilo to o štvrtej poobede. Hovorila poškodenej, že je to otrasné bývať nad
nimi. Tie nadávky počuli aj jej vnúčatá a povedali jej že "babi, ujo kričal na tetu, že jej piča". Poškodená
jej hovorila, že sa raz nemohla ani začesať, tak ju bolí hlava. Asi 2-krát išla za obžalovaným, lebo niečo
potrebovala, a poškodená bola v byte zamknutá, nemohla ani otvoriť dvere a povedala, že nemá kľúče

od bytu. Kým bola poškodená v H., obžalovaný sa venoval aj synovi, ale ten krik, to bolo neúnosné.
Počula kričať G., aby obžalovaný nechal mamu, dal jej pokoj a išiel už preč, toto kričal. Hocikedy ešte o
desiatej alebo jedenástej večer. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022 bola vypočutá aj svedkyňa J.
S., ktorá po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že býva v jednom vchode na prízemí, oni na
štvrtom poschodí a vie, že to medzi nimi nie je také ako by malo byť. Obaja holdovali alkoholu, majú deti,

malého G.. Niekedy k ním zvonila polícia a zisťovala, kde býva A.. Vo vchode sa rozprávalo, ako žijú, keď
je leto a otvorená vetračka, človek stále počul krik, to sa nedá nepočuť. Bola to vždy určite hádka dvoch
ľudí, presné slová uviesť nevedela. Stretávala obžalovaného opitého a niekoľkokrát aj poškodenú. Na
hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022 bola ďalej vypočutá svedkyňa R. T., ktorá po zákonnom poučení
a zložení prísahy uviedla, že v ich bytovke nežili veľmi dlho, asi tak rok alebo dva, ale bol tam krik,

no za dverami nikto nevidel, čo sa deje. Väčšinou bolo počuť obžalovaného, poškodenú nebolo počuť.
Nestretávala sa s nimi veľmi často, ani ich nevidela. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022 bol
vypočutý tiež svedok J. T., ktorý po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že bývali oproti nim a
žiliakoinímladíľudia.Poobede,keďprichádzalzroboty,bolajkľud,aleajkriktak,akoajindevrodinách.
Sem-tam sa stalo, že videl jedného aj druhého pod parou, mohlo to byť asi v rokoch 2005 - 2006. Na

hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022 bola vypočutá svedkyňa A. O., ktorá po zákonnom poučení a
zložení prísahy uviedla, že to bolo dávno, možno aj 20 rokov, bolo tam počuť krik väčšinou vo večerných
hodinách a kričali obidvaja. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022 bola opätovne vypočutá svedkyňa
- poškodená E. F., po absolvovaní protialkoholickej liečby, ktorá po zákonnom poučení a zložení prísahy
uviedla, že podstúpila protialkoholické liečenie, ktoré úspešne zvládla a to od júla do septembra 2021

na Prednej Hore. S obžalovaným je v telefonickom kontakte a vie, že každý deň je veľmi opitý. 90% z
toho, čo robil ani nevie, že robil, pretože si to nepamätá, bol liečený na psychiatrii. To, čo robil, robil dlhé
roky tak ako vypovedala na polícii. Dátum si nepamätá, ale vedel ju fyzicky napadnúť stále po požití
alkoholu. Má škaredé vyjadrovanie a veľa nadáva. K. sa venoval, ale oni dvaja sa hádali stále, hádky
boli obojstranné, ale z jeho strany bolo aj fyzické napádanie po hádkach. Strkal ju a šklbal za vlasy, mala

modriny, no nikdy nemala nič zlomené. Jeho nadávky boli najhrubšieho zrna: pi..., ku ..., a podobne,
je komplikovaná povaha, keď sa opije. Žili spolu 25 rokov aj so všetkými prestávkami. Keď bol opitý,
vystrkoval ju za dvere bytu, svedkom boli jej starší synovia. Na ošetrení bola pre bolesti hlavy, pretože
ju ťahal za vlasy, mala modriny, ale nevie či od kopancov alebo od toho, že padala. Rany padali aj na
nohy aj na ruky. Nepamätala sa, či ju vyslovene zamkol, keď odchádzal. Veľmi ho ľúbila a aj po konflikte

sa prakticky hneď udobrili a ona mu odpúšťala. Teraz už žije bez neho v kľude. Telefonujú si a vidia sa
cez web kameru, ale on ju už neovplyvní, mala vtedy pozerať na svojich dvoch starších synov, ktorí to
s ňou trpeli, keď robil vojnu a krik. Volala aj políciu, bola to hanba pred susedmi. Odísť od neho zvládla
vďaka svojej rodine, svojej mame a synom. Väčšinou po hádkach mu hovorila, aby odišiel, že oproti má
rodičov, ale nikdy nepodnikla také kroky, aby sa nemohol zdržiavať v jej byte. Hádky vznikali z toho, že

prišiel opitý, že žiarlil a podobne. Fyzicky sa ho nebála, viac jej ubližovalo to, čo jej hovoril, čo prekrúcal
a ako ju obviňoval. Niekedy, keď na ňu siahol rukou, rozmýšľala, čo sa stane, keď spadne, že sa zabije,
ale že by sa ho osobne bála, alebo jeho prítomnosti, to nie. Keď bol opitý, bála sa, čo zase povie. Na
hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2022 (čl. 311-317) bol vypočutý svedok C. A., otec obžalovaného, ktorý
po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že to bola poškodená, ktorá začala holdovať alkoholu a

nestarala sa o rodinu. O agresívnych prejavoch svojho syna nevie, chodili k nim pravidelne na návštevy
a ona sa nikdy nesťažovala, že by ju bil alebo fyzicky a psychicky týral, nikdy na nej nebadali žiadne
stopy,modrinyaleboniečotaké.Keďbolinanávšteve,taksisamozrejmevypilaviacalebomenej.Začalo
sa to zhoršovať, keď jej mama prišla z Ameriky a začala ich rozoštvávať, na syna volali policajtov avyhadzovali ho z bytu. Raz tam bola manželka a našla ju opitú sedieť v kresle. Keď mal ten najmladší
vnuk asi 3 roky a syn ju našiel sedieť opitú vo foteli, dvere boli otvorené dokorán a dovnútra nafúkalo
snehu, bola tam zima ako v chladničke vo všetkých izbách a potom vnuk dostal zápal pľúc a museli s

ním ísť do nemocnice. Nebol svedkom toho, aby obžalovaný napadol alebo bil poškodenú, a ona sa
nikdy nesťažovala, a práveže to vnímal tak, že sa jej zastával, že chodil na nákupy, staral sa o rodinu a
venoval sa synovi, takisto s ním chodil aj na tenisové turnaje a tréningy. Výnimočne sa staral aj o synov
poškodenej, chodil s nimi po dovolenkách a podobne. Obžalovaný pil príležitostne, pretože robil vodiča,
ale ona užívala alkohol aj cez týždeň, čo videl, keď chodil po vnuka. Aj vnuk bol nešťastný z toho, že

mama má zase vypité. Svojho syna vníma, že je kľudný, rozvážny, nebol výbušný ani po požití alkoholu,
ale zato poškodená je zbrklá a výbušná a niekedy reaguje prehnane a robí aféry. Na hluk a hádky sa
zo susedov na C. 44 jemu nikto nesťažoval. Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2022 bola
vypočutá svedkyňa Q. A., matka obžalovaného, ktorá po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla,
že obžalovaný sa staral aj o synov poškodenej a neskoršie sa im narodil G.. Robil všetko, vždy mali
navarené a všetko bolo vo vzťahu v poriadku. Žili spolu 24 rokov. Syn si našiel robotu, odišiel do N.,

ale potom sa vrátil k ním. Ona bola opitá aj trikrát za deň a videla to na vlastné oči. Nikdy nevidela,
aby sa obžalovaný k poškodenej správal násilne, alebo aby sa tak správala ona. Chodili k ním, a aj oni
chodili na návštevy, ale nič také nevideli. Mohli žiť doteraz dobre, keby neprišla jej matka z P., vtedy
začali rozbroje. Nikdy v živote nepočula obžalovaného, aby sa sťažoval na ňu a ani nikdy nepočula, aby
sa poškodená sťažovala na obžalovaného, a to isté sa týka aj susedov, s ktorými sa stretáva, napríklad

v obchode a podobne. Videla, že tam behajú policajti každú chvíľu, ktorých volala jej mama a robila
tam peklo. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2022 (čl. 325-330) bol vypočutý znalec MUDr. Alfonz
Porvažník, ktorý po zákonnom poučení sa v celom rozsahu odvolal na znalecký posudok č. 161/2019
zo dňa 26.10.2019. Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal záver znaleckého posudku č.
161/2019 zo dňa 26.10.2019. Po prečítaní znaleckého posudku znalec doplnil, že pobyt obžalovaného

v triezvom stave na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný. Pokiaľ bude pokračovať v požívaní
návykových látok a alkoholu, riziko alebo nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo jeho blízkych spočíva
v tom, že sa môže dopustiť obdobného konania, ako je to, za ktoré je vlastne obžalovaný. Naďalej však
trval na tom, že nie je uňho možné vykonať protialkoholickú liečbu, nakoľko on v čase vyšetrenia s touto
nesúhlasil. V znaleckom posudku skonštatoval tretí stupeň závislosti od alkoholu obžalovaného a pokiaľ

obžalovaný nezmení svoj postoj k požívaniu alkoholu a nestotožní sa s tým, že takýto problém má,
liečba neprinesie úspech a to ani v ústavnom psychiatrickom zariadení. Pri stanovení tejto závislosti
od alkoholu znalec vychádzal z osobného spisu, spisového materiálu a informácií v čase vyšetrenia od
obžalovaného. Nevedel uviesť ako sa u obžalovaného vyvíjal život v období troch rokov od vyšetrenia,
ale pokiaľ obžalovaný zmenil svoj postoj k navrhovanej protialkoholickej liečbe, že by takúto chcel

absolvovať a v rámci nej aj spolupracovať, navrhol, aby súd takúto formu ochranného opatrenia uložil a v
tomto prípade bude postačovať ambulantná forma. Zo záverov znaleckého posudku č. 161/2019 zo dňa
26.10.2019MUDr.AlfonzaPorvažníka(čl.77anasl.),znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
psychiatria, vyplýva u obžalovaného syndróm závislosti od alkoholu. Charakter činu je dlhodobého rázu
a rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného zachované v plnom rozsahu. Ak by mal v uvedenom

období požitý alkohol, je možné pripustiť nepodstatné zníženie jeho ovládacích schopností, kde by sa
jednalo o bežný uvoľňujúci účinok alkoholu, pričom alkohol požíval vedome a dobrovoľne s dostatočnými
skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný je schopný chápať a chápe zmysel
trestného konania. Netrpí takou duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by bolo indikované a
odôvodnené navrhovať mu ochranné psychiatrické liečenie. Vzhľadom na konštatovanú závislosť od

alkoholu by bolo indikované nariadiť mu psychiatrické liečenie protialkoholické. Počas vyšetrenia však
jeho postoj k abstinencii je nekritický, aktuálne sa liečiť nechce, ani nemá dostatočnú motiváciu, preto
nenavrhol súdom nariadenú ochrannú protialkoholickú liečbu „proti jeho vôli“. Na hlavnom pojednávaní
dňa 08.11.2023 (čl. 477-480) bol vypočutý znalec Mgr. Peter Čížek, ktorý po zákonnom poučení sa
v celom rozsahu odvolal na záver znaleckého posudku č. 26/2019 zo dňa 16.07.2019 na čl. 57-69 a

na znalecký posudok č. 18/2022 zo dňa 26.01.2023 na čl. 367-388. Súd postupom podľa § 268 ods.
2 Tr. poriadku prečítal závery týchto znaleckých posudkov. Po prečítaní znaleckých posudkov znalec
doplnil, že sa pri vyšetrení opiera o všetky metodiky, ktoré sú v ňom uvedené. Objektivita posúdenia
fyzického násilia mu nenáleží a v tom štýle sa k nej aj vyjadril, avšak konštatoval viditeľné modriny
na tele počas vyšetrenia poškodenej. Samotné slovo „týranie“ už ide do úzadia a v rámci psychickej

a psychologickej roviny sa používa slovo „príkorie“, pretože aj samotný syndróm týrania nebol nikdy
špecifikovaný odborne. K samotnému psychologickému vyšetreniu uviedol, že dospel k záveru, že
poškodená prežívala ťažké psychické príkorie. Poškodená neužívala inú formu liečby okrem alkoholu,
čo by ani nenazval liečbou, skôr využívala alkohol ako formu upokojenia a uvoľnenia, a to nie je liečebnýproces. Známky, ktoré u nej zistil, ako sú úľakové reakcie a samotný celkový postoj, ktorý vyjadrila, bol
zmenený v zmysle toho, že užívala alkoholické nápoje. Zhoršovanie psychického stavu zistil, ale nie na
základe požívania alkoholu alebo iných foriem, ktoré popísal v posudku. Zhoršovanie psychického stavu

nastalo formou súvisiacou so syndrómom týrania, respektíve prežívania ťažkého príkoria. O svojom
tvrdení je presvedčený o to viac, že mal možnosť vyšetriť poškodenú aj s veľkým časovým odstupom
a mal možnosť si porovnať jej stav predtým, a to aj s ohľadom na to, že v súčasnosti už táto nepožíva
tieto psychotropné látky, pričom došiel k rovnakému záveru. Poškodená nevyužívala všetky spôsoby
možnej liečby a nevyhľadávala lekársku pomoc, zotrvávala stále v tejto situácii a práve to jej konanie je

jednýmzoznámokpsychickéhoutrpenia.Vobdobíprvéhovyšetreniabolaskôrpasívnaanevyhľadávala
pre seba pomoc, pretože v tej chvíli nebola s tým vnútorne stotožnená. Počas druhého vyšetrenia už
prejavovala ochotu, dokonca už bola po absolvovaní liečby, ktorú vníma ako za veľmi dôležitý ozdravný
proces v rámci psychického prežívania. Zo záverov znaleckého posudku č. 26/2019 zo dňa 16.07.2019
(čl. 57-69), znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vyplýva, že
u poškodenej je úroveň rozumových schopností v dolnom pásme priemeru s IQ = 92. Je extrovertná

s vysokou mierou družnosti a cholerickým temperamentom, nezrelá a psychosomaticky narušená.
Emocionálne prežívanie má charakter lability, impulzívnosti, náladovosti, ľahkého citového zranenia,
pocitov viny. V prežívaní je zaznamenané silné depresívno-anxiózne prežívanie. Jej správanie je
otvorené, je citlivá, v medziľudských vzťahoch u nej prevažuje tendencia venovať pozornosť myšlienkam
a prianiam druhých. Vyšetrenie nepreukázalo prítomnosť takých zmien, ktoré by narúšali schopnosť

poškodenej správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Namerané mnestické schopnosti sú síce
oproti rozumovým znížené do pásma podpriemeru, toto zníženie ale neznižuje jej schopnosť správne
reprodukovať. Jej prejav je počas celého vyšetrenia otvorený a výsledky nepreukazujú jej zvýšenú
snahu skresľovať udalosti vo svoj prospech. Poškodená vzťah medzi ňou a obžalovaným vníma t. č.
negatívne, vyjadruje sa, že sa ho bojí, bojí sa možného fyzického útoku na svoju osobu, ku ktorému

v poslednom čase má dochádzať bez zjavných príčin a prípadnej provokácie. Žije v neustálom napätí,
čo sa odzrkadľuje na jej afektívnom prežívaní - zistené depresívne a anxiózne ladenie osobnosti, ako
aj na jej správaní - zneužívanie psychotropných látok - alkoholu, ktorý podľa vlastných slov užíva
vždy, keď je doma, prevažne vo fyzickom útoku na ňu zo strany obžalovaného. Dá sa usudzovať,
že poškodená bola priamo fyzicky (objektívne badateľné modriny na rukách, bolestivosť a opuchy

na nohách ako výsledok posledného útoku zo strany obžalovaného), ako aj psychicky vystavená
ohrozeniu, ktoré napĺňa znaky fyzického aj psychického utrpenia, kde poškodená čelila situáciám, ktoré
s veľkou pravdepodobnosťou mali za následok zmenu v emočnom prežívaní (prežívaný smútok, pocity
z minulých zlyhaní, pocit viny, potrestania, zvýšená sebakritičnosť, zhoršený spánok, zvýšená únava,
pocity napätia, zhoršené sústredenie, žalúdočné problémy, zvýšená plačlivosť, celkový nepokoj, silný

pocit zbytočnosti), ako aj v jej správaní - dlhodobé užívanie alkoholu, ktorým si podľa vlastných vyjadrení
redukuje pocit napätia. Znalec psychologickým vyšetrením zistil jej zvýšenú tendenciu otvorenosti, ako
aj k sebakritickému náhľadu na svoju osobnosť a konanie. Hodnotová škála L - skóre je v norme,
ako aj index reality je zachovaný. Sklony k fabulácii či konfabulácií znalec vyšetrením nezistil, na
základe čoho posúdil špecifickú vierohodnosť vo vzťahu ku konaniu u poškodenej za nenarušenú. Zo

záverov znaleckého posudku č. 18/2022 zo dňa 26.01.2023 (čl. 367-388), znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vyplýva, že poškodená s obžalovaným nežije v jednej
domácnosti a svoj vzťah k nemu vníma negatívne. V čase vyšetrenia má zo strany obžalovaného
dochádzať k jej slovnému atakovaniu, pričom sa má vyhrážať a vulgárne jej nadávať, uvádza, že takéto
jeho správanie sa deje prevažne v stave jeho ebriety. S odstupom času psychologickým vyšetrením

nezistil znalec jej zmenu postoja voči obžalovanému. Zmena je badateľná v jej osobe a to okrem iného
jej kritickejším náhľadom na svoje správanie a rozhodnutia v čase spolužitia s obžalovaným, ktoré
bolo do veľkej miery sprevádzané jej nadmerným požívaním alkoholu. Uvádza, že nechce myslieť na
minulosť. Na obžalovaného nazerá ako na otca ich spoločného syna a vyjadruje sa v tom zmysle,
že keby nepožíval alkohol, bol by to iný človek, a že je s ním úplne iná komunikácia, keď nemá

vypité. Poškodená ma črty rapsodickej osobnosti (vyhrotený optimizmus), pri ktorej sa zvýrazňuje jej
problémovosť vnímať a prežívať negatívne stránky seba samej ako aj druhých. Táto črta ju chráni
od negatívneho prežívania vo všeobecnosti, a tým môže z hľadiska času aj prispieť k zmierneniu
jej vnímania prežitých udalostí spojených s predmetným konaním. Zároveň to pôsobí ako obranný
mechanizmus, ktorým sa lepšie vyrovnáva s prežitými udalosťami. Poruchu mnestických funkcií, ani

prítomnosťpatognomickýchobsahovjejmysleniaavnímaniaupoškodenejznalecnezistil.Poškodenáje
s odstupom času schopná správne interpretovať prežité udalosti. Správanie poškodenej je otvorené bez
zvýšených známok zatajovania. Zvýšené tendencie ku klamstvu, fabulácii či fantázii, ktoré by skresľovali
jej spomienky na prežité udalosti, znalec u menovanej nezistil. Jej psychické prežívanie sa zlepšilo,lepšie spí, v noci sa nebudí, ale bez liekov vraj nezaspí. Stále pretrvávajú úľakové reakcie, pri ktorých
sa strháva. Sú prítomné silné neurotické afektívne ladenia sprevádzané pocitmi prežívanej úzkosti,
ktoré sa zvýrazňujú v čase kontaktu s obžalovaným. Pri porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením sa

dá konštatovať zlepšenie psychického stavu najmä v oblasti prežívanej depresie, ku ktorej prispelo,
že nebýva s obžalovaným v jednej domácnosti a nedochádza z jeho strany k fyzickým útokom a
rovnako, že podstúpila protialkoholické liečenie a zapojila sa do pracovného života. Obžalovanému v
čase jeho fyzického atakovania vedela chytiť ruky alebo ho odstrčiť, ale to bolo len, keď sa musela
brániť, skôr sa však bránila verbálne. Fyzicky sa na neho neodvážila zaútočiť, pretože si uvedomovala,

že ako muž mal nad ňou navrch a ona sa bitky bála. Motív podania trestného oznámenia je znalcom
popísaný v posudku č. 26/2019, kde uvádza, že utrpenie poškodená z partnerovej strany prežívala
už dlhší čas, kde ju mal biť, ponižovať, vyhrážať sa jej a vulgárne nadávať. Oznámenie ale nepodala,
pretože sa pred okolím hanbila a bála sa aj možnej reakcie obžalovaného. Zlom nastal až vtedy, keď
ju mal biť tak, že pod vplyvom jej rodiny bola privolaná polícia, a nechala sa presvedčiť na podanie
trestného oznámenia. Zmena jej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2021 vo vzťahu k jej

výpovedi vykonanej v prípravnom konaní dňa 21.06.2019, úzko súvisí s obdobím kedy k výpovedi
došlo, ako aj s celkovou situáciou, v ktorej sa v tom čase nachádzala. V tom období bol obžalovaný v
častom fyzickom kontakte s poškodenou, mal na ňu veľký vplyv, bola ním manipulovaná a osobnostne
decimovaná. Poškodená napĺňa známky psychického utrpenia, ktoré sa na jej osobnosti prejavujú ako
syndróm týrania. Medzi základné črty tohto syndrómu patrí, že obeť je nesamostatná, nedokáže sa

brániť, má zvýšenú závislosť na násilníkovi, prejavuje sa u nej naučená bezmocnosť, sebaobviňovanie,
zvýšená ochota vyhovieť druhým a najmä agresorovi, zvýšená podráždenosť, tendencia ospravedlňovať
správanie násilníka, ľutovať ho, negatívne sebahodnotenie, ktorá je výsledkom dlhodobého týrania,
prijímanie roly vinníka, kde sa vytvára pocit, že si to aj zaslúžila. Práve tieto črty odzrkadľujú osobnosť
poškodenej a vysvetľujú aj správanie počas jej výpovedi na súdnom pojednávaní o to viac, keď

poškodená bola v častom kontakte s obžalovaným, ktorým sa nechala ovplyvniť a jeho "prípadne dobré
správanie“ vnímala ako akt jeho trvalej zmeny. Jej psychický stav pri výpovedi na hlavnom pojednávaní
bol tiež ovplyvnený jej nadmerným užívaním alkoholu, pod ktorého vplyvom sa mohli zvýrazňovať jej
afektívne črty, a to pocit viny, menejcennosti, čo skresľovalo vnímanie aktuálne prežitých skutočností.
Svoju úlohu tu zohráva aj jej obava o syna, ktorého vníma ako úspešného tenistu a bojí sa, aby ho okolie

neposudzovalo podľa toho, že bude mať otca vo väzení. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2023
(čl. 514-515) a dňa 14.03.2024 (čl. 550- 560) postupom podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil listinné
dôkazy k obžalobe: priestupkový spis OO PZ Humenné, odbor poriadkovej polície č. sp. ORPZ-HE-
OPP3- 453/2019-P, správu Mesta Humenné, správu ÚPSVaR Humenné zo dňa 11.10.2021, správu
Mesta Humenné, MsP Humenné zo dňa 25.10.2021, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo

dňa 05.10.2021, správu Mesta Humenné zo dňa 07.12.2023, správu o povesti ReSocia n.o. zo dňa
22.11.2023, odpoveď na lustráciu v databáze súdov CDB zo dňa 13.12.2023, odpoveď na lustráciu v
databáze súdov STA zo dňa 13.12.2023, odpoveď na lustráciu v rezorte GP SR 13.12.2023, odpoveď
na lustráciu CESDAP zo dňa 13.12.2023, odpis z Registra trestov GP SR zo dňa 13.12.2023, obžalobu
OP Humenné č. k. 2T/92/2023 zo dňa 05.12.2023, Trestný rozkaz OS Humenné č. k. 2T/92/2023-87 zo

dňa 13.12.2023, odpor z pripojeného spisu zn. 2T/92/2023 zo dňa 22.12.2023, Uznesenie Okresného
súdu Humenné č. k. 2T/92/2023-117 zo dňa 31.01.2024, PaV dňa 31.1.2024, a aktuálne lustrácie
obžalovaného. Z priestupkového spisu OO PZ Humenné, odbor poriadkovej polície č. sp. ORPZ-HE-
OPP3-453/2019-P vyplýva, že na základe oznámenia zo dňa 04.06.2019 v čase o 12,25 hod. hliadka
HULAN 151 prijala oznámenie poškodenej, že v byte, v ktorom žije spoločne so svojím druhom A.

A., bola fyzicky napadnutá. Nakoľko oznamovateľka uviedla, že má so svojím druhom - obžalovaným
dlhoročné problémy a už dlhšiu dobu sa k nej takto správa, fyzicky a vulgárne ju napáda, bije ju päsťami,
otvorenými dlaňami a taktiež ju kope do rôznych častí tela, kde sa toto napádanie stále stupňuje, a
je čím ďalej intenzívnejšie, hliadka OO PZ Humenné využila oprávnenie podľa § 27 a ods. 1 zákona
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a menovaný A. A. narodený XX.XX.XXXX bol o

13,30 hod. dňa 04.06.2019 vykázaný z bytu na štvrtom poschodí bytového domu na adrese C. XXXX/
XX, B. a taktiež z nebytových priestorov bytového domu na adrese C. XXXX/XX, B., čo mu bolo aj
ústne oznámené a bolo spracované potvrdenie o vykázaní z obydlia. Zo Správy ÚPSVaR Humenné
zo dňa 11.10.2021 (čl. 252 a nasl.) vyplýva, že dôvodom evidencie spisovej dokumentácie na úrade
bolo konanie o rozvod manželstva E. F. a E. F. a úpravu práv a povinností k F. a P.. V júli 2015 bol

starším dospelým synom F. F. nahlásený podnet na zanedbávanie starostlivosti o mladších súrodencov,
bolo uvedené, že matka požíva vo zvýšenej miere alkohol, ktorý si sama kupuje, a doma ho konzumuje
spolu s otcom maloletého G., A. A., ktorý takisto požíva alkoholické nápoje, a je veľmi agresívny.
Údajne matku mnohokrát fyzicky napadol a incident riešila aj polícia. Poškodená však vždy všetkopoprela. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyhodnotil situáciu v rodine strednou
mierou ohrozenia. V rodine sa začali vykonávať opatrenia zamerané na prácu s rodinou v prirodzenom
prostredí.Boliodporúčanékonzultácieupsychologičkyscieľomposúdenia,čirodičiadokážuzabezpečiť

starostlivosť maloletým deťom, do práce s rodinou bola zapojená terénna sociálna pracovníčka. Rodičia
boli vedení a motivovaní k zmene postoja spôsobu života, bolo im poskytované pravidelné sociálne
poradenstvo, no psychologickú pomoc odmietli. Poškodená sa zamestnala v H. ako opatrovateľka a
jej partner začal pracovať ako čašník, čím sa značne zmenila finančná situácia rodiny a zlepšili sa
podmienky pre starostlivosť o deti. Prestali piť alkoholické nápoje a zvýšila sa kvalita vzťahov medzi

partnermi. V decembri 2016 bola prehodnotená situácia v rodine a určená miera bez ohrozenia. Boli
pozitívne vyzdvihnuté zmeny, postoj a správanie rodičov, aj ochota zmeniť spôsob života, v domácnosti
ostal maloletých G., ktorému bola zabezpečená patričná starostlivosť. V auguste 2019 bol opäť starším
dospelým synom F. podaný podnet na prešetrenie situácie v rodine, v ktorom opäť poukazoval na
nadmerné požívanie alkoholu oboch rodičov a nedostatočnú starostlivosť o maloletého G.. Výkonom
terénnejsociálnejprácebolozistené,žepaniF.ajnaďalejpracujevRakúskuapánA.bolnezamestnaný,

v tom čase sa vrátil z psychiatrického liečenia. Maloletý G. všetky skutočnosti popieral a uviedol, že
sú to výmysly jeho brata F.. Šetrením na Obvodnom oddelení PZ SR bolo zistené, že obžalovaný dňa
04.06.2019 doma fyzicky napadol poškodenú tak, že ju chytil za vlasy, bil päsťami a vyhrážal sa jej
ublížením na zdraví, v ten istý deň bol vykázaný z obydlia. Zo Správy J. Humenné, J. Humenné zo
dňa 25.10.2021 (čl. 257 a nasl.) vyplýva prehľad výjazdov a telefonátov na C. XX B.: dňa 11.12.2008 o

13.18 hod., dňa 01.05.2012 o 01.35 hod., dňa 31.01.2014 o 21.12 hod., 17.05.2014 o 00.22 hod., dňa
14.08.2015 o 21.16 hod., dňa 15.08.2015 od 21.51 hod., dňa 17.08.2015 21.50 hod., dňa 28.01.2017
o 20.32 hod., dňa 16.10.2018 o 22.50 hod., pričom v prípade troch výjazdov zo všetkých deviatich
neboli zistené závady, v ostatných prípadoch boli dôvodom telefonátov a výjazdov hádky, krik, bitky a
požívanie alkoholu u obžalovaného a poškodenej. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 05.10.2021

na čl. 247 a nasl. vyplýva, že obžalovaný v období od 01.07.2012 do 30.09.2012 pracoval v I., od
29.10.2012 do 30.11.2012 pracoval v J., a v rokoch 2014 - 2016, 2018, 2019 pracoval striedavo v K., v
H., v I. a v F.. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2024 (čl. 550-560) bol opätovne vypočutý obžalovaný,
ktorý po zákonnom poučení uviedol, že počas tohto trestného konania bol viackrát hospitalizovaný na
psychiatrických oddeleniach, aj v súčasnosti je umiestnený v resocializačnom zariadení, a uvedomuje

si, že mal a že má problém s užívaním alkoholických nápojov. Stav závislosti trvá dlhší čas. Počas
spolužitiaspoškodenousamedzinimivyskytovalikonflikty,hádkyanedorozumenia.Musívšakpovedať,
ako aj potvrdila poškodená, že v určitých obdobiach ich spolužitia mala aj poškodená problémy s
užívaním alkoholických nápojov. Mrzí ho, čo sa udialo, a je mu to úprimne ľúto, mal a má poškodenú
rád, ľúbil ju a myslí, že to bolo vzájomné. Ak jej v minulosti ublížil a správal sa k poškodenej nevhodne,

tak ho to nesmierne mrzí. Aj týmto spôsobom sa jej chce ospravedlniť, teraz si s odstupom času
uvedomuje, že sa nemal takto správať. Aktuálne sa lieči, je hospitalizovaný v resocializačnom zariadení,
momentálne neberie žiadne lieky a alkohol nepožíva, je to tam zakázané, ani k nemu nemá prístup.
Je vedený u MUDr. Kudláča. S poškodenou je v kontakte skoro každý deň, viackrát sa osobne stretli
v priateľskom rozhovore, komunikujú telefonicky, ale aj cez videohovory, cez sociálne siete, aby sa

videli. Naposledy mu telefonovala včera a aj dnes asi pred hodinou, kedy mu povedala, že na súd
nepríde a že mu drží prsty. Poškodenej sa ospravedlnil. Na výživu ich syna neprispieva, keďže nemá
žiadne príjmy, je momentálne liečený, takže nemá ani možnosť si nájsť prácu. Poberá len minimálne
sociálne dávky, pričom väčšina ide na ubytovanie, ale po roku liečenia by už mal mať možnosť sa
zamestnať a zarobiť si. Na otázku prokurátorky, či napádal v období od januára 2005 do júna 2019

počas spolužitia s E. F., fyzicky alebo verbálne, teda či ju niekedy zbil, resp. ju urážal a nadával jej,
obžalovaný uviedol, že nie, tie hádky a urážky boli vzájomné, a veľakrát hádky vznikli pod vplyvom
alkoholu, a veľakrát bol k tomu fyzicky provokovaný od nej, a možno to bolo niekedy neprimerané,
ale tak stalo sa a je mu to ľúto. To, čo je opísané v obžalobe, k tomu sa nepriznáva, obžaloba je
postavená na obvineniach, ktoré si vymysleli jej synovia. Mali nedorozumenia, ale mali sa veľmi radi,

všetko fungovalo a príčinou nedorozumení bol ten alkohol, a jej synovia, ktorí túžili asi po nejakom
majetku. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovania neboli súdu od strán
predložené a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto
blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa
§ 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, kto bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku aleboodopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania,
výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 208 ods. 3
písm. d/ Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona, závažnejším
spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona,
blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke
osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa

§ 127 ods. 5 Tr. zákona, blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia
podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2,
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b
alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič
spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba,

ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. „Týranie blízkej a zverenej osoby v zmysle
§ 208 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa
vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby u blízkej
alebo zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho
hrubosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie“ ( R20/1984-I ). Pri základnej skutkovej podstate

trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona má súd za to, že
pojem „týranie“ zahŕňa také konanie páchateľa, ktorým došlo k spôsobeniu následku vo forme fyzického
alebo psychického utrpenia, a ktoré nie je a nikdy nemôže byť len jednorazové či osamotené konanie,
ktorépozostávanapríkladzojedinelýchnadávok,urážok,prípadnezojedineléhofyzickéhočiverbalného
útoku na poškodenú osobu, či osoby. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane

vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne
opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania je, že ide
o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe,
pričom sa jedná o útoky, tak ako sú uvedené v písmenách a/ až e/ Tr. zákona. Kvalifikačným hľadiskom
následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia

je jeho hromadnosť či trvalosť, teda to, že útoky sú opakované, sústavné, a práve táto opakovanosť
spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je celkom krátkeho, prechodného
charakteru. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného
činu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne
konanie páchateľa ako príkorie, teda ako zlo, bezprávie, krivdu a pod., t. j. ako konanie, ktoré sústavne

nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho
konania páchateľa. Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u
poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata
trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona nevyžaduje, aby páchateľ
spôsobil taký následok, t. j. syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto

trestného činu. V danom prípade však u poškodenej tento syndróm znaleckým skúmaním zistený bol.
Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je
uvedený v obžalobe, o čom svedčia vykonané dôkazy. Vinu obžalovaného je podľa názoru súdu možné
oprieťosúhrndôkazov,ktorépoichzhodnoteníjednoznačneabezakýchkoľvekrozumnýchpochybností
odôvodňujú záver, že sa skutok stal, a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný. Záver

o vine obžalovaného je možné oprieť predovšetkým o viaceré priame dôkazy, a to najmä svedecké
výpovede poškodenej E. F., ktorých pravdivosť potvrdzujú výpovede svedkov J. F. F., P. F., ktorí s
obžalovaným a poškodenou žili v spoločnej domácnosti, ale i o výpovede svedkov P. N., E. U. E. O. a
R. N., a nepochybne aj výpovede svedkov - susedov z bytových domov na C. XX a C. XX A. B., kde
obžalovaný s poškodenou žili, najmä Q. B., J. B., J. O. a J. S.. Súd mal za preukázané, že obžalovaný sa

konania tak ako bolo popísané aj v podanej obžalobe dopúšťal a to s odkazom na príslušné ustanovenie
§ 208 ods. 1 Tr. zákona, no berúc do úvahy výsledky dokazovania a skutočnosti z neho plynúce
súd dospel k záveru, že toto konanie vzhľadom na svoj charakter a intenzitu nenaplnilo podmienku
páchania „po dlhší čas“, preto obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týranie blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, teda nie aj podľa ods. 3 písm. d/ uvedeného

paragrafu, ako jeho konanie kvalifikovala obžaloba. Týranie nie je a nikdy nemôže byť len jednorazové
konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého
útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie, resp. sústavnejšie konanie, ktoré sa opakovane
vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelneopakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy, tak ako to už súd uviedol
aj vyššie. Týranie sa preto vyznačuje určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi
ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na naplnenie pojmu týranie nie je

nutné, aby páchateľ útočil neustále, napr. každý deň. Na druhej strane ale je potrebné si uvedomiť, že
určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce (sústavné) útočenie obvineného je znakom základnej
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko práve takéto konanie je
podstatou uvedeného trestného činu. Súd má za to, že len zo samotného časového vymedzenia skutku
uvedeného v obžalobe „od mesiaca januára do 04.06.2019“, nie je možné automaticky vyvodzovať,

že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas. Podľa názoru
súdu treba vychádzať z toho, že čím menej intenzívne, či časté bude trvanie protiprávneho konania
obvineného, tým dlhšiu dobu bude musieť trvať, aby sa mohol naplniť znak kvalifikovanej skutkovej
podstaty spočívajúci v páchaní trestného činu „po dlhší čas“. K časovému vymedzeniu skutku, ktorého
sa obžalovaný dopustil, súd aj na tomto mieste uvádza, že napriek tomu, že prokurátor upravil obdobie
páchania skutku v skutkovej vete od mesiaca január 2005 do času začatia trestného stíhania vo veci

dňa 05.06.2019 (čl. 28), keďže po tomto sa posudzuje ďalšie konanie páchateľa ako nový skutok. A
teda napriek tomu obdobie pokrýva, resp. zahŕňa časové obdobie cca štrnásť rokov, ktoré samotné
časové vymedzenie by mohlo evokovať, že konanie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu, súd neprijal
záver, že sa ho obžalovaný dopúšťal dlhší čas. Súd má zato, že nie je možné všeobecne stanoviť, aký
konkrétny časový úsek sa považuje za dlhší čas, ktorý je možný ešte považovať za závažnejší spôsob

konania. Osobitný kvalifikačný pojem „po dlhší čas“ je teda potrebné posudzovať vždy individuálne, v
závislostiodkonkrétnehotrestnéhočinuazistenýchskutkovýchokolností,ktorésapremietlidoskutkovej
vety. Pri trestnom čine týranie blízkej osoby a zverenej osoby dochádza ku kumulácii viacerých menej
závažných, ale stupňujúcich sa čiastkových útokov so značnou intenzitou a preto pre individuálnosť
prípadov a situácií je otázne vymedzenie pojmu „po dlhší čas“. Za rozhodujúcu vo vzťahu k záveru,

či je možné toto jeho konanie kvalifikovať ako konanie, ktorého sa obžalovaný dopúšťal závažnejším
spôsobom konania, a teda po dlhší čas, súd považoval výpoveď poškodenej i obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že v žalovanom období spolu žili aj bez konfliktov a v harmónii, a to do obdobia roka 2009,
kedy sa im narodil spoločný syn G.. Zároveň približne od roka 2016 poškodená začala pracovať na 6-
týždňové turnusy v H. a nezdržiavala sa v spoločnej domácnosti, a ako vyplýva aj zo správy ÚPSVaR

Humenné, od decembra 2016 bola situácia v rodine pokojná a usporiadaná. Zároveň z vykonaného
dôkazu - lustrácie v Sociálnej poisťovni, obžalovaný v období roka 2012 pracoval v I., v J., v rokoch 2014
- 2016, 2018, 2019 pracoval striedavo v K., v H., v I. a v F., kde odchádzal na tzv. „týždňovky“ alebo aj na
dlhší čas, a teda nedochádzalo ku konaniu, ktoré by bolo možno kvalifikovať ako spôsobovanie príkoria
poškodenej. Okrem uvedených výpovedí svedkov bola vina obžalovaného preukázaná aj znaleckým

dokazovaním z odboru psychiatria a psychológia a listinnými dôkazmi - priestupkovým spisom ORPZ
OPP, správami ÚPSVaR, či správami Mestskej polície Humenné a ORPZ Humenné, ktoré súd uvádza
vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia. Berúc do úvahy vyššie uvedené o pojmových znakoch
predmetného zločinu mal súd za preukázané, že obžalovaný sa vo vzťahu k poškodenej dopúšťal
konania, ktoré v nej vyvolávalo strach a stres, čo mal súd za preukázané z výpovede poškodenej, aj

keď táto uvádzala, že primárne z obžalovaného strach nemala, že obžalovaný len keď si vypije kričí
a vulgárne nadáva, no mali sa radi a nikdy by jej neublížil, zo znaleckých posudkov či už psychológa
alebo psychiatra vyplýva, že poškodená prežívala ťažké psychické príkorie súvisiace so syndrómom
týrania. Tiež mal súd za preukázané, že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, fyzicky na ňu útočil,
že tam boli vo vzťahu k poškodenej z jeho strany vyhrážky a že jej robil nepríjemnosti, kupoval jej

alkohol a podporoval ju v jeho požívaní, a ďalšie. Všetky tieto konania obžalovaného, ktoré mal súd za
preukázané, uviedol v skutkovej vete výroku rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené o naplnení znakov
základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, o tom, že to nikdy nie je
a nemôže byť len jednorazové konanie, s ohľadom na obhajobu obžalovaného, súd poukazuje na to,
že nie každé jednotlivé konanie páchateľa, obžalovaného, musí spĺňať požiadavku určitej kvalifikácie

možnosti posúdenia jeho konania ako týrania, teda určitej hrubosti, opakovania, sústavnosti, ale to celé
konanie musí spĺňať toto kritérium, teda vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti je požiadavka, ktorá sa
vzťahuje na konanie páchateľa ako celku. Jednotlivé dielčie akty konania páchateľa, ak sú posudzované
izolovane (napríklad hrubé nadávky bez fyzického útoku, a pod.), samy osebe, nemusia byť nevyhnutne
príliš závažné. Podstatné však je, že vyššieho stupňa hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom

konkrétnymi okolnosťami, za ktorých k ním dochádza, svojou povahou, nadväznosťou, početnosťou,
opakovaním, stupňom intenzity, charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby a pod.
Ak sú jednotlivé dielčie akty konania páchateľa hodnotené v týchto súvislostiach a najmä potom ako
celok, reálne prichádza do úvahy, že celé konanie vyznieva z hľadiska stupňa hrubosti a bezcitnostiomnoho závažnejšie, než keď sú jednotlivé dielčie akty konania páchateľa hodnotené oddelene či
samostatne. Súd mal za preukázané, že konaním obžalovaného dochádzalo k trvalejšiemu konaniu, že
sa vyznačovalo necitlivým zaobchádzaním, hrubosťou a že poškodenej spôsobovalo psychické utrpenie

a príkorie, pričom poškodená vykazuje syndróm týrania potvrdený v znaleckom dokazovaní. Ako už súd
uviedol, týranie sa vyznačuje určitou hromadnosťou útokov, medzi ktorými však môže byť určité obdobie,
kedy páchateľ neútočí a teda nie je nevyhnutné pre naplnenie pojmu týranie, aby útočil neustále, každý
deň. Preto, keď poškodená uviedla, že v určitých obdobiach, alebo keď obžalovaný nie je pod vplyvom
alkoholu, že je pokoj, že ju fyzicky nenapádal, v celom kontexte posúdenia konania obžalovaného mal

súdzato,žebolanaplnenáskutkovápodstatazločinutýranieblízkejosobyazverenejosobypodľa§208
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. V prípade výskytu takého konania nastupuje sankcionovanie prostriedkami
trestného práva. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu,
vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter,
dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, a
ktorým porušil zákonom chránený záujem, musí byť ako páchateľ spravodlivo potrestaný. Pri zisťovaní
osobných pomerov obžalovaný uviedol, že ukončil SOŠ spoločného stravovania, je slobodný a okrem

spoločného maloletého syna s poškodenou nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Aktuálne nemá žiaden
príjem, je umiestnený v resocializačnom zariadení RESocia, n. o., po absolvovaní liečby v Psychiatrickej
nemocnici v Michalovciach. V správe o povesti je obžalovaný hodnotený všeobecne, pričom z nej
vyplýva, že bol riešený mestskou políciou za spáchanie priestupku dňa 28.01.2017 - hádka s družkou,
za čo bol riešený napomenutím. Zo správy resocializačného zariadenia H., n. o. v H. vyplýva, že

je nekonfliktný, nevýrazný, introvertný a svoje povinnosti z resocializačného programu dodržiava. Je
v adaptačnej fáze s veľkou pravdepodobnosťou úspešného pokračovania programu. Alkohol ani iné
psychoaktívne a návykové látky nepožíva. V súčasnosti je riešený políciou pre neplatenie výživného.
V odpise registra trestov má obžalovaný štyri záznamy, pričom v prípade dvoch záznamov bolo voči
obžalovanému podmienečne zastavené trestné stíhanie, v rámci ktorých plynutia skúšobnej doby sa ako

páchateľ osvedčil, v prípade záznamu odsúdenia Okresným súdom Humenné sp. zn. 1T/87/2019 sa na
páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, a jeden záznam je odsúdenie Trestným rozkazom Okresného
súdu Humenné č. k. 2T/92/2023-87 zo dňa 13.12.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 31.01.2024,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného

ustanovenia skúšobnej doby v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkovmáobžalovanýodroku2017zaevidovaných6záznamovopriestupkoch,ztoho3priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k poškodenej E. F., a to dňa 27.12.2017, za čo mu bola
uložená pokuta 25,- Eur, dňa 27.04.2019, za čo mu bola uložená pokuta 25,- Eur, dňa 29.04.2019,
za čo mu bola uložená pokuta 40,- Eur, a ďalej priestupok proti občianskemu spolunažívaniu riešený

napomenutím a porušenie zákazu fajčenia riešené v blokovom konaní. Súd pri rozhodovaní o uložení
druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona,
pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľky, jej pomery, či možnosti jej nápravy a zároveň
podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 36 pís. l/ Tr. zákona, poľahčujúcou
okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa
§ 37 písm. h/ Tr. zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov. Pri
posudzovanom trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je
trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na 3 až 8 rokov. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, a to aj napriek tomu, že obžalovaný na poslednom hlavnom
pojednávaní vyjadril ľútosť nad svojím správaním. Vzhľadom však na jeho postoj počas celého konania
a popieranie skutku, súd nemohol na toto jeho záverečné vyjadrenie prihliadať ako na „priznanie sa k
spáchaniu trestného činu a jeho úprimne oľutovanie“ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36 písm.l/ Tr. zákona. Súd však zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, vyplývajúcu z
odsúdenia v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/92/2023, z dôvodu ktorého súd ukladal súhrnný trest
podľa § 42 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona. Pri posudzovaní povahy spáchaného trestného činu

obžalovaným, s prihliadnutím na druh a význam porušeného záujmu chráneného trestným zákonom,
na konanie charakterizujúce objektívnu stránku a formu zavinenia, súd dospel k záveru, že v danom
prípadeideotypovozávažnejšiutrestnúčinnosť.Vsúladesozásadouindividualizácietrestusúdzisťoval
okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre
posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k

spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho
konania. Súd obligatórne skúmal aj možnosť mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr.
zákona. K jeho aplikácii je potrebné, aby boli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane
páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa často v iných obdobných prípadoch
a zároveň, vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by

postačoval aj trest kratšieho trvania. Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také
skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť najmä povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného
trestného činu, pričom tieto musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť
ako výnimočné okolnosti prípadu. Medzi mimoriadne pomery páchateľa je zase potrebné zaradiť tie
okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napr. o rodinné pomery,

alebo zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky určitej mimoriadnosti,
výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa
však môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú
hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Nie je však možné vylúčiť, že viacero
okolností, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne

nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v
zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona. Takéto mimoriadne okolnosti však súd u obžalovaného v prejednávanej
veci nezistil, a pre chýbajúci úprimný prejav sebakritického náhľadu na prejednávanú trestnú činnosť
a prenášanie zodpovednosti za vlastné správanie na poškodenú (súd zdôrazňuje, že nemuselo ísť o
výslovné priznanie skutku) u obžalovaného, nebolo možné aplikovať citované ustanovenie Trestného

zákona. V zmysle takto ustálených zistení, pri absencii poľahčujúcich okolností oproti jednej priťažujúcej
okolnosti, súd postupom podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona upravil spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorú
zvýšil o jednu tretinu, teda na 56 mesiacov (4 roky a 8 mesiacov), a následne postupom podľa § 41
ods. 2 Tr. zákona upravil aj hornú hranicu trestnej sadzby, ktorú zvýšil o jednu tretinu na 109 mesiacov.
Zároveň súd v prípade obžalovaného na základe vykonaného dokazovania a príslušných zákonných

ustanovení ustálil, že v danej veci je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Čo
sa týka výmery samotného trestu, súd po zvážení všetkých okolností obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, teda na spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby po jej úprave. Súd má zato, že pre naplnenie zákonom predpokladaného účelu trestu,
teda na nápravu páchateľa a zabezpečenie ochrany spoločnosti je potrebná uložená výmera trestu

odňatia slobody tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na všetky zistené a
vyššie uvedené skutočnosti sa súd domnieva, že dĺžka uloženého trestu obžalovanému je dostačujúca
na zabezpečenie účelu trestu a súd ho preto považuje za primeraný a spravodlivý. Súd obžalovaného
zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. Súd uložil
obžalovanému aj ochranné liečenie - psychiatrické protialkoholické liečenie - ambulantnou formou podľa
§ 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, a to vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, s poukazom najmä
na vyjadrenie psychiatra J. P. F. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2022, kde doplnil svoj
znalecký posudok v zmysle zmeny postoja u obžalovaného a navrhol uložiť ochranné opatrenie vo forme

protialkoholickej liečby ambulantnou formou. Aj keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súčasnosti
obžalovaný alkohol nepožíva, je stále v procese liečenia a je vedený v psychiatrickej ambulancii MUDr.
Mareka Kudláča, preto súd považoval uloženie ochranného liečenia za vhodné a účelné na dosiahnutie
celkovej nápravy obžalovaného. Keďže obžalovaný bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu
Humenné č. k. 2T/92/2023-87 zo dňa 13.12.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 31.01.2024, pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov a výkon trestu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 15
mesiacov, súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zároveň zrušil výrok o treste uloženom týmto trestným
rozkazom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom nazmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pričom ostatné výroky trestného rozkazu zostali
nezmenené.Súhrnnýtrestuloženýtýmtorozsudkomniejemiernejšíakopôvodneuloženýtresttrestným
rozkazom. Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, bolo dostatočne

vysvetlené a zhodnotené vykonané dokazovanie, súd vyslovil svoje úvahy, ku ktorým dospel, a na
základe ktorých uznal obžalovaného vinným, pretože má zato, že obžalovaný naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, a bolo dostatočne a bez rozumných
pochybností preukázané, že ho spáchal obžalovaný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, dôvodov odvolaní ako aj dôkazov vykonaných
v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na zistenie
skutkového stavu vykonal všetky dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy
aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Aj krajský súd
je toho názoru, že napriek opakovanými výpoveďami obžalovaného, že tento nespáchal žalovaný
skutok, nakoľko dochádzalo medzi ním a poškodenou k vzájomným napádaniam, pričom spolu

používali alkoholické nápoje, určitú dobu ona bola v práci v Rakúsku, taktiež on pracoval a preto
nebolo preukázané, aby dochádzalo k páchaniu žalovanej trestnej činnosti, bol obžalovaný usvedčený
výpoveďou poškodenej E. F., ktorá pri opakovaných výsluchoch uviedla, akým spôsobom a po akú
dobu dochádzalo zo strany obžalovaného k jej napádaniu, kedy ju mal napadať, vulgárne jej nadávať,
napadať ju fyzicky, mal jej spôsobovať podliatiny a opuchy, pričom nebola podať trestné oznámenie lebo

sa hanbila a taktiež nebola ani na ošetrení.

VýpoveďpoškodenejjepodporenávýpoveďamisvedkovP.F.asvedkaJ.F.F.,ktorísúsynmipoškodenej
a ktorí vypovedali o podrobnostiach o tom akým spôsobom a v akej dobe dochádzalo k páchaniu
trestnej činnosti zo strany obžalovaného voči ich matke. V týchto súvislostiach poukazuje krajský súd

na podrobnosti výpovedí poškodenej, obžalovaného a týchto svedkov, ktorá je uvedená v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Z výpovedi ďalších svedkov R. N., brata poškodenej a E. U. E. O., sestry poškodenej vyplýva
jednoznačne tá skutočnosť, že títo sa od svojej sestry poškodenej E. F. dozvedeli o konaní obžalovaného

kedy mala aj vo večerných hodinách volať políciu, lebo ju chcel zabiť a videli na poškodenej aj poranenia.
Obaja svedkovia však vypovedali, že priamy útok obžalovaného na poškodenú nevideli. Taktiež bola
vysluchnutá aj matka poškodenej P. N., ktorá vypovedala, že dcéra urobila osudnú chybu pokiaľ začala
žiť s obžalovaným, dozvedela sa o praktikách obžalovaného od svojej dcéry, vedela o tom, že obaja
tak obžalovaný ako aj jej dcéra popíjajú alkoholické nápoje, pričom uviedla piť alkoholické nápoje jej

dcéru naučil obžalovaný. Aj táto svedkyňa volala políciu na požiadanie svojej dcéry, avšak keď došla
polícia tak ako v prípadoch oznámenia zo strany brata a sestry poškodenej, poškodená poprela konanie
obžalovaného. Rovnako na hlavnom pojednávaní boli vysluchnutí svedkovia susedia obžalovaného
a poškodenej obidvoch bytov Q. B., J. B., J. O., A. O., J. S., R. T., J. T., A. O., ktorí uvádzali, že z bytu
obžalovanéhoapoškodenejbolopočuťkrik,bolivulgarizmyatoajvnočnýchhodinách,pričomniektorým

zo svedkov sa obžalovaná sťažovala, že ju obžalovaný napadá fyzicky a bije ju, pričom videli svedkovia
na nej podliatiny ponad okuliare a ďalšie poranenia, ktoré svedkovia uvádzali vo svojich výpovediach.

Z výpovedí svedkov C. A. a Q. A., rodičov obžalovaného vyplýva, že títo neregistrovali nijaké nezhody
medzi ich synom obžalovaným a poškodenou a nevedeli a nemali vedomosť o tom, žeby ich syn mal

napádať poškodenú E. F..

Zo znaleckého posudku a výpovedí znalca MUDr. Alfonza Porvažníka je zrejmé, že obžalovaného
v triezvom stave na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný. Pokiaľ bude pokračovať v používaní
návykových látok a alkoholu, riziko alebo nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo jeho blízkych spočíva

v tom, že sa môže dopustiť obdobného konania ako je to, za ktoré je vlastne obžalovaný. Naďalej trvá
na tom, že nie je možné uňho vykonať protialkoholickú liečbu, nakoľko on v čase vyšetrenia s touto
nesúhlasil. Skonštatoval tretí stupeň závislosti od alkoholu obžalovaného a pokiaľ obžalovaný nezmení
svoj postoj k používaniu alkoholu a nestotožní sa s tým, že takýto problém má, liečba neprinesie úspech
a to ani v ústavnom psychiatrickom zariadení. Pri stanovení tejto závislosti od alkoholu znalec vychádzal

z osobného spisu, spisového materiálu a informácií v čase vyšetrenia od obžalovaného. Nevedel znalec
uviesť ako sa u obžalovaného vyvíjal život v období troch rokov od vyšetrenia, ale pokiaľ obžalovaný
zmenil svoj postoj k navrhovanej protialkoholickej liečbe, že by takúto chcel absolvovať a v rámci nejaj spolupracovať, navrhol, aby súd takúto formu ochranného opatrenia uložil a v tomto prípade bude
postačovať ambulantná forma.

Zo znaleckého posudku a výsluchu znalca MUDr. Alfonza Porvažníka z odvetvia psychiatria vyplýva, že
uobžalovanéhozistilsyndrómzávislostiodalkoholu.Charakterčinujedlhodobéhorázuarozpoznávacie
schopnosti boli u obžalovaného zachované v plnom rozsahu. Ak by mal v uvedenom období požitý
alkohol je možné pripustiť nepodstatné zníženie ovládacích schopností kedy by sa jednalo o bežný
uvoľňujúci účinok alkoholu, pričom alkohol požíval vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami

o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný je schopný chápať a chápe zmysel trestného
konania. Netrpí takou duševnou chorobou, alebo poruchou, pre ktorú by bolo indikované a odôvodnené
navrhovať mu ochranné psychiatrické liečenie. Vzhľadom na konštatovanú závislosť od alkoholu
by bolo indikované nariadiť mu psychiatrické liečenie protialkoholické. Počas vyšetrenia však postoj
obžalovaného k abstinencii je nekritický, aktuálne sa liečiť nechce, ani nemá dostatočnú motiváciu, preto
nenavrhol súdom nariadenú ochrannú protialkoholickú liečbu proti vôli obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. Peter Čižek a čítaný znalecký posudok, pričom
tento znalec po prečítaní počas hlavného pojednávania doplnil znalecký posudok v ktorom uviedol,
že videl viditeľné modriny na tele poškodenej počas vyšetrenia. K samotnému psychologickému
vyšetreniu uviedol, že dospel k záveru, že poškodená prežívala ťažké psychické príkorie. Poškodená

neužívala inú formu liečby okrem alkoholu, čo by ani nenazval liečbou, skôr využívala alkohol ako
formu upokojenia, uvoľnenia a to nie je liečebný proces. Známky, ktoré u nej zistil sú úľakové reakcie
a samotný celkový postoj, ktorý vyjadrila bol zmenený v zmysle toho, že užívala alkoholické nápoje.
Zhoršovanie psychického stavu zistil, ale nie na základe požívania alkoholu, alebo iných foriem, ktoré
popísal v posudku. Zhoršovanie psychického stavu nastalo formou súvisiacou so syndrómom týrania,

resp. prežívania ťažkého príkoria. O svojom tvrdení je presvedčený o to viac, že mal možnosť vyšetriť
poškodenú aj s veľkým časovým odstupom a mal možnosť si porovnať jej stav predtým, a to aj s ohľadom
na to, že v súčasnosti už táto nepoužíva tieto psychotropné látky, pričom došiel k rovnakému záveru.
Poškodená nevyužívala všetky spôsoby možnej liečby a nehľadala lekársku pomoc, zotrvávala stále
v tejto situácii a práve to jej konanie je jedným zo známok psychického utrpenia. V období prvého

vyšetrenia bola skôr pasívna a nevyhľadávala pre seba pomoc, pretože v tej chvíli nebola s tým vnútorne
stotožnená. Počas druhého vyšetrenia už prejavovala ochotu, dokonca už bola po absolvovaní liečby,
ktorú vníma ako za veľmi dôležitý ozdravný proces v rámci psychického prežívania.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie taktiež vyplýva, že u poškodenej

je úroveň rozumových schopností v dolnom pásme priemeru s IQ=92. Je extrovertná s vysokou
mierou družnosti a cholerickým temperamentom, nezrelá a psychosomaticky narušená. Emocionálne
prežívanie má charakter lability, impulzívnosti, náladovosti, ľahkého citového zranenia, pocitov viny. V
prežívaní je zaznamenané silné depresívno-anxiózne prežívanie. Jej správanie je otvorené, je citlivá, v
medziľudských vzťahoch u nej prevažuje tendencia venovať pozornosť myšlienkam a prianiam druhých.

Vyšetrenie nepreukázalo prítomnosť takých zmien, ktoré by narúšali schopnosť poškodenej správne
vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Namerané mnestické schopnosti sú síce oproti rozumovým
znížené do pásma podpriemeru, toto zníženie ale neznižuje jej schopnosť právne reprodukovať. Jej
prejav je počas celého vyšetrenia otvorený a výsledky nepreukazujú jej zvýšenú snahu skresľovať
udalosti vo svoj prospech. Poškodená vzťah medzi ňou a obžalovaný vníma t. č. negatívne, vyjadruje

sa, že sa ho bojí, bojí sa možného fyzického útoku na svoju osobu, ku ktorému v poslednom čase
má dochádzať bez zjavných príčin a prípadnej provokácie. Žije v neustálom napätí, čo sa odzrkadľuje
na jej afektívnom prežívaní - zistené depresívne a anxiózne ladenie osobnosti, ako aj na jej správaní
- zneužívanie psychotropných látok - alkoholu, ktorý podľa vlastných slov užíva vždy, keď je doma,
prevažne vo fyzickom útoku na ňu zo strany obžalovaného. Dá sa usudzovať, že poškodená bola

priamo fyzicky (objektívne badateľné modriny na rukách, bolestivosť a opuchy na nohách ako výsledok
posledného útoku zo strany obžalovaného), ako aj psychicky vystavená ohrozeniu, ktoré napĺňa znaky
fyzického aj psychického utrpenia, kde poškodená čelila situáciám, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou
mali za následok zmenu v emočnom prežívaní (prežívaný smútok, pocity z minulých zlyhaní, pocit
viny, potrestania, zvýšená sebakritičnosť, zhoršený spánok, zvýšená únava, pocity napätia, zhoršené

sústredenie, žalúdočné problémy, zvýšená plačlivosť, celkový nepokoj, silný pocit zbytočnosti), ako aj
v jej správaní - dlhodobé užívanie alkoholu, ktorým si podľa vlastných vyjadrení redukuje pocit napätia.
Znalec psychologickým vyšetrením zistil jej zvýšenú tendenciu otvorenosti, ako aj k sebakritickému
náhľadu na svoju osobnosť a konanie. Hodnotová škála L - skóre je v norme, ako aj index realityje zachovaný. Sklony k fabulácii či konfabulácií znalec vyšetrením nezistil, na základe čoho posúdil
špecifickú vierohodnosť vo vzťahu ku konaniu u poškodenej za nenarušenú.

Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2022 zo dňa 26.01.2023, znalca z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých, je zrejmé, že poškodená s obžalovaným nežije v jednej
domácnosti a svoj vzťah k nemu vníma negatívne. V čase vyšetrenia má zo strany obžalovaného
dochádzať k jej slovnému atakovaniu, pričom sa má vyhrážať a vulgárne jej nadávať, uvádza, že takéto
jeho správanie sa deje prevažne v stave jeho ebriety. S odstupom času psychologickým vyšetrením

nezistil znalec jej zmenu postoja voči obžalovanému. Na obžalovaného nazerá ako na otca ich
spoločného syna a vyjadruje sa v tom zmysle, že keby nepožíval alkohol, bol by to iný človek, a že je
s ním úplne iná komunikácia, keď nemá vypité. Poškodená ma črty rapsodickej osobnosti (vyhrotený
optimizmus), pri ktorej sa zvýrazňuje jej problémovosť vnímať a prežívať negatívne stránky seba samej
ako aj druhých. Poruchu mnestických funkcií, ani prítomnosť patognomických obsahov jej myslenia a
vnímania u poškodenej znalec nezistil. Poškodená je s odstupom času schopná správne interpretovať

prežité udalosti. Správanie poškodenej je otvorené bez zvýšených známok zatajovania. Zvýšené
tendenciekuklamstvu,fabuláciičifantázii,ktorébyskresľovalijejspomienkynaprežitéudalosti,znalecu
menovanejnezistil.Stálepretrvávajúúľakovéreakcie,priktorýchsastrháva. Jejpsychicképrežívaniesa
zlepšilo, lepšie spí, v noci sa nebudí, ale bez liekov vraj nezaspí. Sú prítomné silné neurotické afektívne
ladenia sprevádzané pocitmi prežívanej úzkosti, ktoré sa zvýrazňujú v čase kontaktu s obžalovaným.

Pri porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením sa dá konštatovať zlepšenie psychického stavu najmä
v oblasti prežívanej depresie, ku ktorej prispelo, že nebýva s obžalovaným v jednej domácnosti a
nedochádza z jeho strany k fyzickým útokom a rovnako, že podstúpila protialkoholické liečenie a zapojila
sa do pracovného života. Zmena jej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2021 vo vzťahu k
jej výpovedi vykonanej v prípravnom konaní dňa 21.06.2019, úzko súvisí s obdobím kedy k výpovedi

došlo, ako aj s celkovou situáciou, v ktorej sa v tom čase nachádzala. V tom období bol obžalovaný v
častom fyzickom kontakte s poškodenou, mal na ňu veľký vplyv, bola ním manipulovaná a osobnostne
decimovaná. Poškodená napĺňa známky psychického utrpenia, ktoré sa na jej osobnosti prejavujú ako
syndróm týrania.

Ďalej je potrebné poukázať na listinné dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní,
pričom zistil z priestupkového spisu OO PZ Humenné, odbor poriadkovej polície č. sp. ORPZ-HE-
OPP3-453/2019-P vyplýva, že na základe oznámenia zo dňa 04.06.2019 v čase o 12,25 hod. hliadka
HULAN 151 prijala oznámenie poškodenej, že v byte, v ktorom žije spoločne so svojím druhom A.
A., bola fyzicky napadnutá. Nakoľko oznamovateľka uviedla, že má so svojím druhom - obžalovaným

dlhoročné problémy a už dlhšiu dobu sa k nej takto správa, fyzicky a vulgárne ju napáda, bije ju päsťami,
otvorenými dlaňami a taktiež ju kope do rôznych častí tela, kde sa toto napádanie stále stupňuje, a je
čím ďalej intenzívnejšie, pričom hliadka využila svoje oprávnenia a vykázala obžalovaného z bytu.

Ďalej vychádzal súd zo správy ÚPSVaR Humenné zo dňa 11.10.2021, z ktorej vyplýva, že dôvodom

evidencie spisovej dokumentácie na úrade bolo konanie o rozvod manželstva E. F. a E. F. a úpravu práv
a povinností k F. a P.. V júli 2015 bol starším dospelým synom F. F. nahlásený podnet na zanedbávanie
starostlivosti o mladších súrodencov, bolo uvedené, že matka požíva vo zvýšenej miere alkohol, ktorý
si sama kupuje, a doma ho konzumuje spolu s otcom maloletého G., A. A., ktorý takisto požíva
alkoholické nápoje, a je veľmi agresívny. Údajne matku mnohokrát fyzicky napadol a incident riešila

aj polícia. Poškodená však vždy všetko poprela. V auguste 2019 bol opäť starším dospelým synom
F. podaný podnet na prešetrenie situácie v rodine, v ktorom opäť poukazoval na nadmerné požívanie
alkoholu oboch rodičov a nedostatočnú starostlivosť o maloletého G.. Výkonom terénnej sociálnej práce
bolo zistené, že pani F. aj naďalej pracuje v H. a pán A. bol nezamestnaný, v tom čase sa vrátil z
psychiatrického liečenia. Maloletý G. všetky skutočnosti popieral a uviedol, že sú to výmysly jeho brata

F.. Šetrením na Obvodnom oddelení PZ SR bolo zistené, že obžalovaný dňa 04.06.2019 doma fyzicky
napadol poškodenú tak, že ju chytil za vlasy, bil päsťami a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a v ten
istý deň bol vykázaný z obydlia.

Zo správy mesta B., J. B. vyplýva, že bolo vykonaných deväť výjazdov do bytu obžalovaného

a poškodenej, pričom v prípade troch výjazdov zo všetkých deviatich neboli zistené závady, v ostatných
prípadoch boli dôvodom telefonátov a výjazdov hádky, krik, bitky a požívanie alkoholu u obžalovaného
a poškodenej.Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní
potom aj krajský súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Okresný súd následne sa zaoberal kvalifikáciou konania

obžalovaného, pričom uviedol, že berúc do úvahy výsledky dokazovania a skutočnosti z neho plynúce
súd dospel k záveru, že toto konanie vzhľadom na svoj charakter a intenzitu nenaplnilo podmienku
páchania po dlhší čas, preto obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Ďalej okresný súd v odvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zo samotného časového vymedzenia
skutku uvedeného v obžalobe od mesiaca január 2005 do 04.06.2019 nie je možné automaticky
vyvodzovať, že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania t.j. po dlhší čas.
Podľa názoru súdu treba vychádzať z toho, že čím menej intenzívne či časté bude trvanie protiprávneho
konania obvineného, tým dlhšiu dobu bude musieť trvať, aby sa mohol naplniť znak kvalifikovanej
skutkovej podstaty spočívajúci v páchaní trestného činu po dlhší čas.

K časovému vymedzeniu skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil okresný súd uvádzal, že napriek
tomu, že prokurátor upravil obdobie páchania skutku v skutkovej vete od mesiaca január 2005 do času
začatého stíhania vo veci dňa 05.06.2019, keďže po tomto sa posudzuje ďalšie konanie páchania
ako nový skutok. A teda napriek tomu to obdobie pokrýva resp. zahŕňa časové obdobie cca 14 rokov,

ktoré samotné časové vymedzenie by mohlo evokovať, že konanie, ktoré je obžalovanému kladené
za vinu, súd neprijal záver, že sa ho obžalovaný dopúšťal dlhší čas. Súd má za to, že nie je možné
všeobecne stanoviť, aký konkrétny časový úsek považoval za dlhší čas, ktorý je možný ešte považovať
za závažnejší spôsob konania. Osobitný kvalifikačný pojem „po dlhší čas“ je teda potrebné posudzovať
vždy individuálne, v závislosti od konkrétneho trestného činu a zistených skutkových okolností, ktoré

sa premietli do skutkovej vety. Pri trestnom čine týranie blízkej osoby a zverenej osoby dochádzalo ku
kumulácii viacerých menej závažných, ale stupňujúcich sa čiastkových útokov so značnou intenzitou
a preto pre individuálnosť prípadov a situácií je otázne vymedziť pojem po dlhší čas.

Za rozhodujúcu vo vzťahu k záveru, či je možné toto jeho konanie kvalifikovať ako konanie, ktorého

sa obžalovaný dopúšťal závažnejším spôsobom konania, a teda po dlhší čas, okresný súd považoval
výpoveďpoškodenejiobžalovaného,zktorýchvyplýva,ževžalovanomobdobíspolužiliajbezkonfliktov
a v harmónii, a to do obdobia roka 2009, kedy sa im narodil spoločný syn G.. Zároveň približne od roka
2016 poškodená začala pracovať na 6-týždňové turnusy v H. a nezdržiavala sa v spoločnej domácnosti,
a ako vyplýva aj zo správy ÚPSVaR Humenné, od decembra 2016 bola situácia v rodine pokojná a

usporiadaná. Zároveň z vykonaného dôkazu - lustrácie v Sociálnej poisťovni, obžalovaný v období roka
2012 pracoval v I., v J., v rokoch 2014 - 2016, 2018, 2019 pracoval striedavo v K., v H., v I. a v F.,
kde dochádzal na tzv. „týždňovky“ alebo aj na dlhší čas, a teda nedochádzalo ku konaniu, ktoré by
bolo možno kvalifikovať ako spôsobovanie príkoria poškodenej. Následne okresný súd po stanovení
kvalifikácie trestného činu resp. zločinu dospel k záveru, že obžalovaný bol hodnotený v správe o povesti

všeobecne, pričom z nej vyplýva, že bol riešený mestskou políciou zo spáchania priestupku zo dňa
28.01.2017 hádka s družkou, za čo bol riešený napomenutím. Zo správy resocializačného zariadenia
H., n. o. v H. vyplýva, že je nekonfliktný, nevýrazný, introvertný a svoje povinnosti z resocializačného
programu dodržiava. Je v adaptačnej fáze s veľkou pravdepodobnosťou úspešného pokračovania
programu. Alkohol ani iné psychoaktívne a návykové látky nepožíva. V súčasnosti je riešený políciou

pre neplatenie výživného.

Z odpisu z registra trestov má obžalovaný štyri záznamy, pričom v prípade dvoch záznamov bolo voči
obžalovanému podmienečne zastavené trestné stíhanie, v rámci ktorých plynutia skúšobnej doby sa ako
páchateľ osvedčil, v prípade záznamu odsúdenia Okresným súdom Humenné sp. zn. 1T/87/2019 sa na

páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, a jeden záznam je odsúdenie Trestným rozkazom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 2T/92/2023 zo dňa 13.12.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 31.01.2024,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného ustanovenia
skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov.

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný od roku 2017 zaevidovaných 6
záznamovopriestupkoch,ztoho3priestupkyprotiobčianskemuspolunažívaniuvovzťahukpoškodenej
E. F., a to dňa 27.12.2017, za čo mu bola uložená pokuta 25,- Eur, dňa 27.04.2019, za čo mu bolauložená pokuta 25,- Eur, dňa 29.04.2019, za čo mu bola uložená pokuta 40,- Eur, a ďalej priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu riešený napomenutím a porušenie zákazu fajčenia riešené v blokovom
konaní.

Súd vychádzal pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu z ustanovenia § 34 Tr. zákona.

Pri posudzovanom trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na 3 až 8 rokov. Súd u obžalovaného nezistil

žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, a to aj napriek tomu, že obžalovaný na poslednom
hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad svojím správaním. Vzhľadom však na jeho postoj počas celého
konania a popieranie skutku, súd nemohol na toto jeho záverečné vyjadrenie prihliadať ako na „priznanie
sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimne oľutovanie“ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36
písm. l/ Tr. zákona. Súd však zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, vyplývajúcu
z odsúdenia v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/92/2023, z dôvodu ktorého súd ukladal súhrnný

trest podľa § 42 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Okresný súd taktiež nezistil možnosti mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.

V zmysle zistených skutočností, pri absencii poľahčujúcich okolností oproti jednej priťažujúcej okolnosti,
súd postupom podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona upravil spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorú zvýšil
o jednu tretinu, teda na 56 mesiacov (4 roky a 8 mesiacov), a následne postupom podľa § 41 ods.
2 Tr. zákona upravil aj hornú hranicu trestnej sadzby, ktorú zvýšil o jednu tretinu na 109 mesiacov.
Zároveň súd v prípade obžalovaného na základe vykonaného dokazovania a príslušných zákonných

ustanovení ustálil, že v danej veci je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Následne po zvážení všetkých okolností uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov 8
mesiacov nepodmienečne.

Súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona vzhľadom na to, že obžalovaný
nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody.

Súd zároveň uložil obžalovanému ochranné liečenie - psychiatrické protialkoholické liečenie -

ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, a to vzhľadom na výsledky znaleckého
dokazovania, s poukazom najmä na vyjadrenie psychiatra J. P. F. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
dňa 20.07.2022.

Keďže obžalovaný bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/92/2023 zo

dňa 13.12.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 31.01.2024, pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a výkon
trestu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 15 mesiacov, súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona
zároveň zrušil výrok o treste uloženom týmto trestným rozkazom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd pri hodnotení konania obžalovaného dospel k záveru, že v čase rozhodovania krajského
súdu nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 06.08.2024, pričom
podľa názoru krajského súdu tento zákon je priaznivejší pre obžalovaného ako zákon podľa ktorého
rozhodoval vo veci okresný súd.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestný čin sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď
bol čin spáchaný a v čase medzi spáchaním činov a vynesením rozsudku nadobudli účinnosť viaceré
zákony, trestná činnosť sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Je nesporné, že ustanovením § 38 Tr. zákona č. 40/2024 Z.z. nie je ustanovenie o zvyšovaní dolnej
hranici trestnej sadzby o jednu tretinu pri zistení priťažujúcich okolností ako je to v zákone, podľa ktorého
rozhodoval okresný súd. Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.
zákona a ďalej pri rozhodovaní vychádzal zo zákona č. 40/2024 Z.z..Krajský súd po preskúmaní dôkazov však pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného dospel k inému
záveru ako Okresný súd.

Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby
obžalovaný páchal trestnú činnosť po „dlhší čas“ v zmysle ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nesporne vyplýva, že

obžalovaný týral poškodenú spôsobom uvedeným vo výpovediach poškodenej ako aj výpovediach
synov poškodenej J. F. F. a P. F., ktorí s obžalovaným a poškodenou žili v spoločnej domácnosti. Títo
svedkovia vo svojich výpovediach uviedli aj po akú dobu dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy ako aj dôkazy vykonané okresným súdom potom krajský
súd dospel k záveru, že je potrebné kvalifikovať konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona (v znení zákona č. 40/2024 Z.z. účinného od
06.08.2024), s použitím § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona,
§ 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 7 (sedem) rokov nepodmienečne, nakoľko
blízkejosobespôsobovalfyzickéapsychickéutrpenie,bitím,kopaním,údermi,ponižovaním,pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a

psychické zdravie a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a skutok spáchal závažnejším
spôsobom konania, po dlhší čas.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 34
a nasledujúcich Tr. zákona a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť trestom

odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov nepodmienečne.

Krajský súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10
rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

Krajský súd tak ako aj okresný súd uložil obžalovanému trest súhrnný a to vzhľadom na tú skutočnosť, že
žalovaný skutok spáchal skôr ako bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/92/2023
zo dňa 13.12.2023, ktorý nadobudol účinnosť 30.01.2024 uznaný za vinného z iného úmyselného

trestného činu.

Následne vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil
výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Humenné
sp. zn. 2T/92/2023, zo dňa 13.12.2023, ktorý nadobudol účinnosť 30.01.2024, ktorým bol obžalovaný

uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a bol mu
uložený podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom výkon trestu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba podmienečného
odsúdenia na 15 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania a to jednak znaleckými posudkami ako aj výsluchmi
znalcom na hlavnom pojednávaní, ktorí odporúčali uložiť obžalovanému ochranné liečenie, krajský
súd podľa § 73 ods. 2 psím. c/ Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou.

S poukazom na vyššie uvedené dospejúc k záveru, že odvolanie obžalovaného A. A. nebolo dôvodné,
v zmysle ustanovenie § 319 Tr. poriadku toto odvolanie zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnýPoučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.