Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202703
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2512202703.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja
adresa D. XXX/XX, E., obaja zastúpení advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, so sídlom
Hlohovec, SNP 10, proti žalovanému: A. F., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXX/XX, E., zastúpenému
advokátom: JUDr. Roman Gese, so sídlom Nám. sv. Michala 6, Hlohovec, o vypratanie nehnuteľnosti a
o odstránenie oplotenia a kotercov, o odvolaní žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Piešťany

č.k. 7C/18/2012-551 zo dňa 13.7.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd z r u š u j e vo výroku II. uznesenie prvoinštančného súdu č.k. 7C/18/2012-492 zo
dňa 27.2.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.4.2020.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výrokoch III. až VII. z r u š u j
e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie proti žalovanej 2. zastavil; výrokom II.
vo vzťahu medzi žalobcami 1. a 2. a žalovanou 2. stranám náhradu trov konania nepriznal; výrokom III.
žalobuvčastiouloženiepovinnostivyprataťnehnuteľnosťzamietol,výrokomIV.žalobuvčastiouloženie
povinnosti odstrániť oplotenie a koterec pre psov zamietol; výrokom V. žalovanému 1. priznal spoločný a
nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1. a 2. v plnom rozsahu; výrokom VI. priznal

štátu spoločný a nerozdielny nárok na náhradu výdavkov spojených so zaplatením časti znalečného
proti žalobcom 1. a 2. v plnom rozsahu a výrokom VII. priznal znalkyni Ing. Ľudmile Rábarovej spoločný
a nerozdielny nárok na znalečné proti žalobcom 1. a 2. za účasť na pojednávaní dňa 26. septembra
2010 v rozsahu znalečného nekrytého preddavkom, ako aj na znalečné v plnom rozsahu za účasť na
pojednávaní dňa 27. februára 2020.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že žalobcovia 1. a 2. sú spoluvlastníkmi pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. B. ako parcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a to ako parc. č. 118/7 záhrada o výmere 236 m2, ktorú
nadobudli do podielového spoluvlastníctva obaja po 10/24 z celku na základe darovacej zmluvy, na
základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva vo veľkosti darovaných podielov pod č. V 1246/05
z 2. augusta 2005. Darovaciu zmluvu zo 16. júna 2005 v znení dodatku č. 1 z 1. augusta 2005 uzavreli

žalobcovia1.a2.akoobdarovanísG.A.akodarkyňou,pričomnazákladetejtodarovacejzmluvysastali
žalobcovia 1. a 2. spoluvlastníkmi pozemkov s pôvodnými parc. č. 19/2, 19/3 a 19/4. Už pri uzatváraní
dodatku č. 1. k darovacej zmluve vzali účastníci zmluvy na vedomie, že prevádzané nehnuteľnosti sú
neidentické, že k ich identifikácii bude potrebné v budúcnosti vypracovať geometrický plán. Pozemok
parc. č. 218/7 v k.ú. B. vo veľkosti 1/6 nadobudli žalobcovia do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželovnazákladekúpnejzmluvyz25.marca2011,neoddeliteľnousúčasťouktorejbolajgeometrický

plán č. 016/2011. Správa katastra Hlohovec rozhodnutím č. V 418/11 z 20. apríla 2011 povolila vklad
vlastníckeho práva žalobcov 1. a 2. do ich BSM vo vzťahu k novovytvorenému pozemku z registra CKNč. 218/69 a parc. č. 218/7, ktoré boli vytvorené podľa geometrického plánu č. 016/2011 na oddelenie
pozemku s parc. č. 218/5-8 a určenie vlastníckeho práva k pozemku p.č. 218/5, 218/6, 218/7. Kúpnu
zmluvu uzavreli žalobcovia 1. a 2. s predávajúcim A. B.. Na základe geometrického plánu č. 16/2011

z 21. februára 2011 boli pôvodné parcely registra „E“ č. 19/2, 19/3, 19/4 a 19/101 zamerané tak, že
vznikli novovytvorené parcely registra „C“ č. 218/5, 218/6 a 218/7 - záhrada o výmere 236 m2. Aj z
tohto geometrického plánu možno zistiť, že hranica medzi pozemkom parc. č. 221/2 a pozemkom parc.
č. 218/7 je výrazne podobná, ak nie totožná s hranicou podľa kópie katastrálnej mapy z roku 2012.
Žalobcovia už pri nadobúdaní predmetného pozemku do ich podielového spoluvlastníctva na základe

darovacej zmluvy si museli byť vedomí, že pôvodné parcely, ktoré nadobudli darovaním sú neidentické
a že bude potrebné v budúcnosti vyhotoviť geometrický plán. Tento bol aj vyhotovený ako geometrický
plán č. 16/2011, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy z 25. marca 2011, na základe ktorej
žalobcovia nadobudli do ich BSM spoluvlastnícky podiel pozemku z parc. č. 218/7 vo veľkosti 1/6 k celku
a teda svojimi podpismi na kúpnej zmluve sa stotožnili s priebehom hranice medzi pozemkom parc. č.
218/7 v k.ú. E., ktorý už v čase uzatvárania zmluvy vlastnili obaja po 10/24 v celku. Žalovaní 1. a 2. sa

stali bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. B. a to parc. č. 221/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 575 m2 na základe kúpnej zmluvy č. 258/95 z 20. júna 1995
uzavretej s tromi predávajúcimi (súčasťou zmluvy bol aj geometrický plán vyhotovený 30. mája 1995
na oddelenie stavebného pozemku), pričom touto zmluvou predávajúci predali svoje spoluvlastnícke
podiely k novovytvorenej parcele č. 221/2 o výmere 574 m2, vklad bol povolený pod č. V 258/95

dňa 20. júna 1995. Manželstvo žalovaných 1. a 2. bolo v priebehu tohto súdneho sporu rozvedené,
pričom na základe dohody o vyporiadaní BSM sa stal výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 221/2
žalovaný 1. Pozemky č. 218/7 a221/2 bezprostredne susedia, majú spoločnú hranicu. V roku 1993 bolo
vytvorené mapovanie, to znamená pôvodná mapa určeného operátu sa prekreslila na mapu evidencie
nehnuteľností a nové mapovanie zameralo iný stav priebehu hraníc, pričom pre zápis do registra „C“

bol potrebný geometrický plán. V čase, kedy sa vyhotovovalo ZMVM alebo technicko-hospodárske
mapovanie, zameral sa priebeh užívaných hraníc v teréne a každý vlastník musel písomne súhlasiť s
novozameraným priebehom hraníc. Pokiaľ by súhlas vlastníkov nebol daný, predmetná hranica by bola
v katastri nehnuteľností vyznačená ako sporná, avšak táto hranica ako sporná vyznačená nie je. Do
pozemku parc. č. 218/7 zasahuje časť prístrešku žalobcov 1. a 2. o výmere 2 m2 a žalovaní 1. a 2.

nevyužívajú ani časť pozemku parc. č. 218/7, predmetné oplotenie medzi parcelami registra „C“ č. 218/7
a č. 221/2 je realizované v dovolených odchýlkach stanovených pre katastrálnu mapu. Mimo dovolenej
odchýlky je oplotenie realizované v rozmedzí 9,82 m a 2,42 m podrobného bodu č. 55/46 ako bod č. 46
náčrtu č. 55 určeného pri vyhotovení ZMVM. Predmetné oplotenie nezasahuje do pozemku žalobcov 1.
a 2. s parc. č. 218/7, nakoľko v celom priebehu sa nachádza na pozemku žalovaných t.č. žalovaného

1. s parc. č. 221/2. Parcely registra CKN č. 218/5, 218/6 a 218/7 v k.ú. B. nadobudli žalobcovia v
hraniciach určených geometrickým plánom č. 16/2011. Žalovaní 1. a 2. nadobudli parcelu registra CKN
v hraniciach určených geometrickým plánom č. 33439133-062/95 na oddelenie stavebného pozemku.
Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobcovia 1. a 2. nikdy nenadobudli do ich podielového spoluvlastníctva
a do ich BSM pôvodný pozemok v k.ú. B. ako parc. č. EKN č. 19/4, ale riadne nadobudli v hraniciach

určených geometrickým plánom č. 16/2011 na oddelenie pozemkov parc. č. 218/5, 218/6, 218/7 a 218/8
a určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 218/5, 218/6 a 218/7 a nemôžu žalobný nárok
odvodzovať od priebehu pôvodných hraníc pozemkov parc. č. 19/4 a 36/1, keďže pôvodný pozemok
nikdy nevlastnili. Žalobcovia nikdy nenadobudli do ich podielového spoluvlastníctva pôvodný pozemok
v k.ú. B. EKN č. 19/4 a nadobudli ho iba vo vlastníckych hraniciach podľa súčasného stavu KN, t.j.

vo vlastníckych hraniciach pozemku CKN č. 218/7. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno na
preukázanie tvrdenia, že žalovaní 1. a 2. postavili oplotenie nekorešpondujúce s priebehom hranice
medzi pozemkami č. 218/7 a 221/2 v k.ú. B., že by oplotenie zasahovalo do pozemku žalobcov s parc.
č. 218/7 a že z toho dôvodu by mal mať žalovaný 1. vo faktickej moci časť pozemku s parc. č. 218/7
vlastnícky patriaceho žalobcom 1. a 2. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie

ako nedôvodnú zamietol žalobu v oboch žalovaných nárokoch a to tak v časti o uloženie povinnosti
vypratať nehnuteľnosť, ako aj v časti o uloženie povinnosti odstrániť oplotenie a koterce pre psov. O
trovách konania rozhodol tak, že predmetom sporu boli dva žalobné nároky a to uloženie povinnosti
vypratať pozemok a druhý odstrániť z pozemku murovaný plot a koterce pre psov. Žalovaný 1. bol v
tomto spore plne úspešný a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre

výnimočné nepriznanie a preto priznal plnú náhradu trov konania žalovanému 1. voči žalobcom 1. a 2.
V tomto konaní súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Ľudmilou Rábarovou, bolo jej
priznané znalečné, z ktorého časť bola krytá preddavkami a zvyšok znalečného nekrytého preddavkami
bol znalkyni uhradený z finančných prostriedkov štátu a preto súd uložil v konaní neúspešným žalobcom1. a 2. povinnosť zaplatiť štátu nárok na náhradu hotových výdavkov. Taktiež priznal súdom ustanovenej
znalkyni voči žalobcom nárok na znalečné za účasť na pojednávaniach.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a to
voči výrokom II. (správne III.) až VII. Odvolanie odôvodnili ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), h) CSP. Vecne dôvodili tým, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že pripustenie zmeny
žaloby týkajúce sa výroku o vlastníctve pozemku parc. č. 221/3 by bolo nad rámec dokazovania,
resp. by išlo o náročné dokazovanie neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie zabezpečil všetky kúpne

zmluvy účastníkov konania, resp. strán sporu vrátane geometrických plánov, doloženie všetkých
nadobúdacích titulov a teda určenie vlastníckeho práva k umelo vytvorenej parc. č. 221/3 vytvorenej
znaleckým posudkom Ing. Rábarovej nemohlo byť nad rámec dokazovania, resp. nevyžadovalo si
žiadne mimoriadne náročné dokazovanie. Postupom súdu bolo odňaté právo žalobcov na spravodlivý
proces a porušené právo na rovnosť účastníkov. Súd prvej inštancie procesným postupom porušil právo
na riadny a spravodlivý proces, najmä nepripustením výroku o určení vlastníckeho práva a ešte aj

následne zasiahol do dokazovania tým, že z dôvodu koncentrácie konania neprihliadal na znalecký
posudok č. 12/2019 Ing. Romana Wágnera. Dodal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým,
že znalkyňa pani Rábarová na pojednávaní dňa 27. februára 2020 nahliadala do znaleckého posudku
Ing. Romana Wágnera, ktorý jej bol predložený a odpovedala na otázky právneho zástupcu žalobcov.
Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže

nevykonal znalecký posudok č. 12/2019, pričom tento dôkaz bol súdu predložený riadne a včas a
až na pojednávaní 27. februára 2020 uviedol, že tento dôkaz nepredloží. V tejto súvislosti poukázal
na znenie § 470 ods. 2 veta druhá CSP majúc za to, že neexistuje zákonný dôvod na nepripustenie
uvedenéhoznaleckéhoposudkuakodôkazu,nakoľkobyžiadnymspôsobomnespôsobovalrozširovanie
dokazovania, ale len potvrdzuje tvrdenia a dôkazy žalobcov, že predmetné oplotenie sa nenachádza

na hranici pozemkov, resp. na pozemku žalovaného, ale je na pozemku patriacom žalobcom. Súd
tým, že zavolal znalkyňu, porušil sudcovskú koncentráciu konania, pričom strany boli vyzvané ešte v
septembri 2016 a žalovaný 1. neuviedol žiadne návrhy a žalobcovia žiadali predvolanie znalkyne a
pána H.. Uviedli, že znaleckým posudkom Ing. Romana Wágnera je preukázané a dokázané tvrdenie
žalobcov ako aj pána H., kde sa v teréne predmetné oplotenie a koterce nachádzajú. Posudkom Ing.

Romana Wágnera č. 12/2019 by bolo preukázané, že predmetné oplotenie je umiestnené na pozemku
parc. č. 19/4, pričom ide o pozemok, ktorý vždy vlastnícky patril právnym predchodcom žalobcov.
Ďalej dôvodili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom súd prvej inštancie nesprávne dôvodil, že žalobcovia nikdy nenadobudli do ich
podielového, resp. bezpodielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. EKN č. 19/4 ale riadne nadobudli

do ich podielového spoluvlastníctva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva pozemok CKN 218/7. K
tomu uviedli, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, resp. podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX C. XXXX k.ú. E. - B.. Pôvodne obaja žalovaní, teraz už len
žalovaný 1. vybudovali oplotenie nie na hranici pozemku parc. č. 218/7 a pozemku parc. č. 221/2,
ale výlučne na pozemku žalobcov a rovnako na pozemku žalobcov vybudovali koterce pre psov.

Uvedené je preukázané autorizovaným geodetom I. H. a I. E. a taktiež žalovaní nedisponovali súhlasom
od žalobcov, resp. ich právnych predchodcov a rovnako žalovaní vybudovanie oplotenia neohlásili
príslušnému stavebnému úradu. Vo vytyčovacom náčrte č. 19/2010 bolo konštatované geodetom I.
H., že presah uvedeného oplotenia, vtedy postaveného žalovanými 1. a 2. je až 90 m2, pričom tento
rozsah vtedy obaja žalovaní užívali aj viac z pozemku patriacemu žalobcom. Napriek uvedenému

dôkazu žalobcovia vyhotovili vytyčovací náčrt v prírode a to prostredníctvom I. E., kde je zjavný posun
v šírkach od 1,05 m až po 1,75 m. Žalovaní nesprávne vyhotovili oplotenie, ktoré viedli nie po hranici
svojho pozemku a ku dňu podania žaloby časť nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcom majú vo
svojej faktickej moci žalovaní. K znaleckému posudku žalobcovia namietali, že pri vyhotovení tzv.
popisnej časti geometrického plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, určila súdom ustanovená

znalkyňa bez akéhokoľvek bližšieho vyjadrenia svoj názor, že novovytvorený pozemok parc. č. 221/3
v k.ú. E. - B. vlastnícky má patriť žalovaným, pričom v závere znaleckého posudku je uvedené, že
„vlastnícka hranica podľa pôvodných technických podkladov ...“, na inom mieste je uvedené to, čo
žalobcovia považujú za veľmi dôležité a to „v geometrickom pláne č. 7C/18/2012 priebeh hranice
medzi parcelami registra „C“ č. 221/2 a 221/3 zodpovedá priebehu hranice medzi pôvodnými parcelami

č. 19/4 a 36/1“. K tomu žalobcovia uvádzajú, že vlastnícky vždy patrila parcela č. 19/4 žalobcom,
resp. ich právnym predchodcom. Žalobcovia namietajú nezákonnosť predmetného znaleckého posudku
i nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa v tom, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
nenadobudli parc. č. 19/4 v hraniciach, ktorá by bola zhodná s hranicou teraz evidovanej parc. č. 218/7.Zo znaleckého posudku č. 3/2015 je zrejmé, že na stranách 7 - 9 sa uvádzajú jednak vlastnícke tituly
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku 19/4 ako aj geometrický plán č. 16/2011 a z nich je
zrejmé, že pozemok parc. č. 19/4 v pôvodných hraniciach nadobudli žalobcovia, o čom nemala znalkyňa

akékoľvek pochybnosti. Potom však súd prvej inštancie nesprávne v zmysle ovplyvneného názoru
znalcom konštatoval napriek zrejmému konštatovaniu znalca, že geometrický plán č. 7C/18/2015 na
oddelenie pozemku parc. č. 221/3, ktorého poloha zodpovedá časti pôvodnej parcely č. 19/4 - príloha
č. 1, túto parcelu, teda 19/4 nikdy nevlastnili žalovaní, ale vždy ju vlastnili žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia. Preto ani žalobcovia nemali výhrady k znaleckému posudku, resp. k meraniu znalkyne,

až na jej konštatovanie, že parc. č. 221/3 má patriť žalovaným. Nakoľko ako správne uvádza znalkyňa,
vlastnícka hranica medzi pôvodnými parcelami č. 19/4 a 36/1 vždy patrila žalovaným a je určená
geometrickým plánom č. 7/18/2012 na oddelenie pozemku č. 221/3, teda uvedená hranica je presne
hranica pôvodná 19/4 a 36/1 a teraz hranica 221/2 a 221/3. Znalkyňa nevysvetlila ako mohla vlastnícky
priradiť pozemok parc. č. 221/3 žalovaným, nakoľko pozemok s parc. č. 19/4 nikdy nevlastnili ani právni
predchodcovia žalovaných. Takéto nesprávne konštatovanie znalkyne prevzal ako skutkovú vec súd

prvej inštancie a následne nesprávne posúdil aj otázku oplotenia ako aj stavby kotercov. Rovnako súd
prvej inštancie konštatoval bez náležitého odôvodnenia, že znalec Ing. Gerčák sa odklonil od nového
mapovania základnej mapy veľkej miery, resp. súd prvej inštancie konštatoval, že I. E. určil priebeh
vlastníckej hranice v teréne a už z toho je zrejmé, že drevené koly nekorešpondujú s predmetným
oplotením, ale okrem konštatovania uvedené vytýčenia žiadnym spôsobom súd nevyhodnotil, napriek

tomu uvádza, že geometrický plán č. 141/2011 nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Súd prvej
inštancie nesprávne uviedol, že oplotenie pozemku korešponduje s hranicami pozemku v zmysle kópie
katastrálnej mapy - uvedené konštatovanie však nie je zdôvodnené a zo znaleckého posudku nevyplýva.
Súd prvej inštancie nekriticky prevzal záver znaleckého posudku č. 3/2015, že oplotenie je celé na
pozemku parc. č. 221/2. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení prevzal i tvrdenie znalkyne, že

vychádzala z priebehu hraníc určených I. H., tak potom musel vyhodnotiť aj tvrdenie, že oplotenie
žalovaného 1. sa v teréne nachádza v pôvodnej parc. č. 19/4, ktorá síce teraz už neplatí, ale pôvodne
patrila právnym predchodcom žalobcov a týmto spôsobom súd prvej inštancie preukázal, že žalobcovia
už nie sú právnymi nástupcami týchto vlastníkov. Z tohto dôvodu sa mal súd prvej inštancie starostlivo
vysporiadať, prečo keď sa oplotenie nachádza na pôvodnej parcele č. 19/4, ktorá patrila právnym

predchodcom žalobcov a teda oplotenie je na časti pozemkov žalobcov, prečo súd nevyhodnotil vec
tak, že rozhodne o odstránení tohto oplotenia žalovaných. Namietali i nesprávne právne posúdenie veci
a to posúdenie okolnosti, že znalec Ing. Wágner musel predvolať žalovaných za účelom vypracovania
znaleckého posudku. Znalecký posudok Ing. Wágnera je súkromný znalecký posudok, nebolo potrebné
vyžiadaťsiprítomnosťžalovaného,keďžežalobcoviasahoiobávajú,majúsnímnepríjemnéskúsenosti.

Znalecký posudok bol včas doručený pred pojednávaním určeným na deň 27. februára 2020, takže
tvrdenie súdu neobstojí. Rovnako neobstojí skutočnosť, že posudok Ing. Wágnera mohol byť predložený
skôr, nakoľko k jeho potrebe došlo až po výsluchu I. H.. Uviedli, že zotrvávajú na právnom posúdení
sudcovskejkoncentráciekonaniaamajúzato,ženiejemožnéporovnávaťjusozásadouhospodárnosti.
Žalobcovia nemenili bezdôvodne predmetnú žalobu, potreba zmeny žaloby vyplynula z nesprávne

a nezákonne vyhotoveného znaleckého posudku č. 3/2015, nakoľko nad rámec položených otázok
znalkyňa vyhotovila umelo vytvorenú parcelu č. 221/3. Žalobcovia stále zotrvávajú na tom, že tým,
že súd prvej inštancie nepripustil dôkaz - znalecký posudok I. J., tak takéto konanie zakladá vadu
konania a zároveň dôvod odvolania, resp. dovolania. K trovám konania uviedli, že súd prvej inštancie
priznal žalovanému 1. nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalobcom 1.

a 2., avšak mal uplatniť dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Poukázal na to, že
žalobcovia podali žalobu na základe vypracovaného vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného I. H. a I. E.
a neúspešnosť konania nastala až po vypracovaní znaleckého posudku č. 3/2015 Ing. Rábarovou.
Výsledok sporu závisel len od znaleckého skúmania a žalobcovia nemohli predpokladať, že keď dvaja
geodetivyhotovianáčrt,zktoréhojezrejmé,žeoploteniežalovanýchzasahujedoichpozemku,nakoniec

podľa znaleckého posudku sa nachádza výlučne na pozemku vo vlastníctve žalovaných. Taktiež i
náklady na výsluch I. K. z dôvodu, aby mohla reagovať na tvrdenie I. G. H., má znášať štát. Navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. až VII. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril právny zástupca žalovaného 1. Uviedol, že odvolanie bolo podané
oneskorene a ak by bolo podané včas, tak navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Dodal, že žaloba znela o vypratanie nehnuteľnosti a nie o určenie vlastníckeho práva k pozemku a
žalobcovia jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno, pretože ak ide o vlastnícke právo k nehnuteľnosti,právne záväzné sú zápisy v katastri nehnuteľností, pričom z výpisu listu vlastníctva č. XXXX ako aj z
prílohy k vyjadreniu žalovaných k žalobe o vypratanie nehnuteľnosti z 31. augusta 2012 jednoznačne
vyplýva, že vlastníkmi časti pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 221/2 boli v čase podania

žaloby výlučne žalovaní a po ich rozvode a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po
vyhotovení geometrického plánu č. 7C/18/2012, ktorým bola vytvorená parc. č. 221/3 o výmere 56 m2
oddelením z parc. č. 221/2 je v súčasnosti jediným a výlučným vlastníkom pozemku parcely registra „C“
parc. č. 221/2 ako aj prípadnej novovytvorenej parcely č. 221/3 výlučne žalovaný. Znalkyňa vychádzala
z platného právneho stavu veci zapísaného v katastri nehnuteľností. K vytyčovaciemu náčrtu č. 19/2010

I. H., ktorý mal v zmysle pôvodného petitu žaloby tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku a k tvrdeniam
žalobcov v odvolaní uviedli, že tento vytyčovací náčrt vychádzal z mapovania z roku 1894 ohľadne
oplotenia žalovaných a nevyplýva z neho vôbec nič, pričom v čase podania žaloby dňa 20. februára
2012 už existoval geometrický plán č. 141/2011 na zameranie plota na parc. č. 206/1, 221/1, 221/2, 222
a 224, ktorý bol vyhotovený I. G. L. dňa 21. decembra 2011, autorizačne overeným dňa 21. decembra
2011 a úradne overeným Správou katastra Hlohovec 10. januára 2011, z ktorého jednoznačne vyplývalo,

že oplotenie sa v celom priebehu nachádza na pozemku žalovaných. Namietal, i odvolaciu námietku,
že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania tvrdiac, že súd prvej
inštancie správne priznal žalovanému 1. spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti
žalobcom v plnom rozsahu, keďže neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Znalkyňa bola
vypočúvaná na opätovnú žiadosť žalobcov, keď právny zástupca žalobcov uviedol, že bude znášať trovy

znalkyne. Taktiež považoval za nedôvodnú i odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie neprihliadol
na dôkaz, znalecký posudok Ing. Romana Wágnera vzhľadom na to, že tento nebol uplatnený včas a
žalobcovia ho mohli predložiť už skôr, žalobcovia navrhli vykonanie tohto dôkazu 7 rokov od začatia
súdneho konania a tri a pol roka od účinnosti CSP.

5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril i samotný žalovaný 1. Uviedol, že poukazuje i na ďalší listinný dôkaz
a to kúpnu zmluvu samotných žalobcov, ktorej súčasť tvorí geometrický plán č. 016/2011 a vľavo dole
je uvedené, že žalobcovia získavajú týmto titulom parcelu, kde nové hranice bolo v prírode označené
plotom. Za klamstvo považuje opakované tvrdenie žalobcov, že sú údajne vlastníkmi parc. č. 19/4,
pretože už v žalobe podanej dňa 17. februára 2012 zatajili súdu existenciu LV č. XXXX, čo následne

napravila znalkyňa Ing. Rábarová, ktorá doložila do znaleckého posudku č. 03/2015 list vlastníctva, kde
v časti iné údaje je uvedená poznámka „nehnuteľnosti zapísané v listine PKN. vl. XXX - parc. č. 19/4
k majetkovo-právnemu usporiadaniu treba geometrický plán“. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade
nemohol vyhodnotiť vec tak, že rozhodne o odstránení oplotenia, nakoľko na všetkých listoch vlastníctva
žalobcov a to č. XXXX, XXXX C. XXXX je k vlastníctvu ich pozemku zaevidovaný titul nadobudnutia

a to kúpna zmluva č. 418/2011 z 20. apríla 2011, ktorej nedeliteľnú súčasť tvorí geometrický plán č.
016/2011, kde je vľavo dole v tabuľke uvedené, že žalobcovia získavajú týmto titulom parcelu, kde nové
hranice boli v prírode označené plotom. K zmene žaloby uviedol, že je klamstvom, že túto žalobcovia
nemenili bezdôvodne, keďže už v samotnej žalobe uvádzajú, že v konaní budeme žiadať vypracovať
geometrický plán, ktorý bude súčasťou rozsudku vo veci samej, nakoľko súd v zmysle § 127 ods. 1 OSP

musí nariadiť znalecké dokazovanie po zistení, že jeho rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,
na ktoré treba odborné znalosti. Na základe otázok a požiadaviek súd ustanovil znalkyňu, ktorej uložil
vypracovať geometrický plán a zodpovedať na sedem položených otázok.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila i znalkyňa Ing. Ľudmila Rábarová, ktorá uviedla, že úlohou

znaleckého posudku bolo podľa bodu 1. vyhotovenie geometrického plánu a určenie priebehu hranice
medzi pozemkami č. 218/7 a č. 221/2. Pozemok parc. č. 221/3 bol vytvorený z dôvodu určenia
priebehu vlastníckej hranice. Nemusela uvádzať dôvod vytvorenia novej parcely č. 221/3, nakoľko táto
úloha jej bola zadaná v bode uznesenie 7C/18/2012-119 zo 14. novembra 2014. Dodala, že neurčila
právnu otázku nad rámec znaleckého dokazovania, keď konkrétne v geometrickom pláne neuviedla, že

novovzniknutá parcela má patriť žalovaným. Po výkaze výmer geometrického plánu č. 7C/18/2012 je v
poznámke č. 1 uvedené, že novonavrhovaná parcela registra „C“ č. 221/3 je v súčasnosti užívaná A.
F. a M. F.. Užívanie nie je to isté ako vlastníctvo, u poznámky je len konštatovanie užívania predmetnej
parcely a nie vlastnícky vzťah. Takýto údaj má informatívny charakter a nepreukazuje vlastnícky vzťah
parciel. Žiadne z jej konštatovaní vo vyhotovenom znaleckom posudku č. 3/2015 z 18. februára 2015

nepotvrdzuje a nedokazuje pravdivosť námietok žalobcov.

7. K vyjadreniu žalovaného 1. sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že odvolanie bolo podané včas
a je pravdou, že nesprávne je uvedené, že žiadajú zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v bodochII. až VII., pričom správne majú byť uvedené body III. až VII. Žaloba znela na vypratanie, toto sa
nezmenilo, ale bolo nutné doplniť petit o výrok, že žalobcovia sú vlastníkmi novovytvorenej parcely č.
221/3, ktorú v rozpore s uznesením súdu prvej inštancie vytvorila znalkyňa. Žalobcovia nerozporovali

znalecký posudok ako celok, nesúhlas bol len s posudkom, kde znalkyňa nad svoj rámec zodpovedala
aj právnu otázku, komu má vlastnícky patriť novovytvorená parcela č. 221/3. Znalkyňa konala nad rámec
zadania uvedeného v uznesení súdu prvej inštancie, keďže jej úlohou bolo len určenie priebehu hraníc
medzi pozemkami č. 221/2 a 218/7. K vyjadreniu žalovaného 1., prečo by súd nemal uplatniť dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania uvádza, že nie je možné tvrdiť, že

by žaloba bola podaná nesprávne, nakoľko po pripustení znaleckého posudku Ing. Wágnera by súd
musel za účelom zistenia správneho skutkového stavu pribrať do konania znalecký posudok, ktorý by
ustálil otázky, ktoré nesprávne zodpovedala znalkyňa Ing. Rábarová. Taktiež nesúhlasil s vyjadrením
žalovaného 1., že trovy znalkyne majú znášať žalobcovia, keď zotrváva na argumentácii uvedenej v
odvolaní. Rovnako zotrváva i na názore, že súd nesprávne skoncentroval konanie, keď v rozpore so
zákonom nepripustil vykonanie dôkazu - súkromného znaleckého posudku Ing. Wágnera.

8. K vyjadreniu znalkyne sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že zotrvávajú na svojich námietkach uvedených
v odvolaní, nakoľko úlohou znalkyne nebola nutnosť vytvorenia novej parcely, mala len určiť priebeh
hranice pozemkov a navyše, čo konštatoval aj súd prvej inštancie určila, komu má v popisnej časti
vlastnícky patriť parcela č. 221/3, pričom túto vec vo svojom vyjadrení len okomentovala, že to vyplýva z

nejakej smernice, čo je však v rozpore s uznesením súdu, ktorým bola do konania pribratá. Opakovane
uviedli,ženavrhujúrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie,
pričom žalovaný 1. je povinný nahradiť žalobcom 1. a 2. trovy konania.

9. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1., ktorý navrhol aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil. Opakovane zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď nepripustil zmenu žaloby, t.j. nepripustil rozšírenie žaloby o ďalší žalobný petit, že
žalobcovia sú vlastníkmi novovytvorenej parc. č. 221/3, pretože by sa jednalo o novú žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Poprel tvrdenie žalobcov, že by predložili viacero dokumentov, z ktorých je zrejmé,
že predmetná parcela mala vlastnícky patriť im, práve naopak, žalovaný 1. predložil výpis z LV č.

XXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vlastníkmi veci, t.j. časti pozemku parcely registra „C“ parc.
č. 221/2 boli v čase podania žaloby výlučne žalovaní 1. a 2. a po ich rozvode a vyporiadaní BSM a po
vyhotovení geometrického plánu č. 7C/18/2012 je v súčasnosti jediným a výlučným vlastníkom pozemku
parcely registra „C“ žalovaný 1. Opakovane dodal, že súd prvej inštancie správne v súlade so zákonom
nepripustil vykonanie dôkazu znaleckého posudku č. 12/2019 vyhotoveného znaleckom Ing. Romanom

Wágnerom, keď znalec nemohol z ničoho usvedčovať znalkyňu Ing. Rábarovú, pretože tento dôkaz ani
nebolvykonanýaideočírešpekuláciezostranyžalobcov.Zdôraznil,žeznalkyňanezodpovedalaprávnu
otázku, ale len správne vychádzala z platného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.

10. Krajský súd v Trnave ako odvolací na základe predmetného odvolania vo veci rozhodol rozsudkom

č.k. 26Co/12/2021-746 zo dňa 27.10.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výrokoch III. až VII. potvrdil a žalovanému 1 priznal voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho argumentáciou poňatou do odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. Pre potrebu

vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodal nižšie uvedené.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie ustálil predmet konania po opakovaných návrhoch
žalobcov na pripustenie zmeny žaloby uznesením z 27. februára 2020 č.k. 7C/18/2012-492 tak,
že výrokom I. pripustil zmenu žaloby prednesenú na pojednávaní dňa 1. februára 2018 upresnenú

písomným podaním zo dňa 3.10.2018 v časti, ktorou sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhajú, aby súd
rozhodol nasledovne: „1.) Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní vypratať žalobcom pozemok parcela číslo
221/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 56 m2, parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape, vedeného Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E.
- B., okres Hlohovec, obec E., a to na základe geometrického plánu vyhotoveného I. N. F. dňa 5. februára

2015, úradne overeného dňa 18. februára 2015 Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.)
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní odstrániť z pozemku parcela číslo 221/3, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 56 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, vedenéhoOkresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E. - B., okres Hlohovec, obec E.,
vytvoreného geometrickým plánom zo dňa 5. februára 2015 I. N. F., úradne overeného dňa 18. februára
2015 Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou

súčasťou rozsudku, a to konkrétne odstrániť murovaný plot s pletivom a koterce pre psov, a to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3.) Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní nahradiť
žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia v sume, aká bude
uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet ich právneho zástupcu.“ ; výrokom II. v prevyšujúcej
časti zmenu žaloby prednesenú na pojednávaní dňa 1. februára 2018, upresnenú písomným podaním

zo dňa 3. októbra 2018 nepripustil; výrokom III. nepripustil zmenu žaloby na základe podania zo dňa 12.
novembra 2018 a zmenu žaloby na základe podania zo dňa 9. októbra 2019.

12. Súd prvej inštancie o návrhoch žalobcov na zmenu žaloby rozhodol uznesením z 27. februára
2020 č.k. 7C/18/2012-492. Odvolací súd po posúdení tohto uznesenia nezistil žiadne pochybenie súdu
prvej inštancie, teda že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je
potrebné však vytknúť, že v rozpore s § 142 ods. 1 CSP rozhodoval súd prvej inštancie so značným
časovým odstupom od podania návrhov žalobcov na zmenu žaloby. Odvolací súd považoval odvolaciu
námietku žalobcov 1. a 2., že nepripustením zmeny žaloby o určenie ich vlastníckeho práva k parc. č.
221/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parcela registra „ C“ evidovaná na katastrálnej

mape, vedeného Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre k.ú. E. - B., okres Hlohovec, obec
E. došlo k odňatiu ich práva na spravodlivý proces za nedôvodnú. Úvaha súdu prvej inštancie o tom,
že výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcami navrhnutou zmenou žaloby nemôžu byť
podkladomprekonanieozmenenejžalobesajavíbyťakosprávna,súvisiacaspredbežnýmhodnotením
dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu. Rozhodne nepripustením zmeny žaloby o

určenie vlastníckeho práva nedošlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, keďže im nič
nebráni podať si samostatnú určovaciu žalobu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia
NS SR sp. zn. 5Cdo 56/2012, sp. zn. 3Cdo 227/2017, sp. zn. 6Cdo 186/2011.

13. Odvolacia námietka žalobcov o nepripustení, nevykonaní znaleckého posudku č. 12/2019

vyhotoveného znalcom Ing. Romanom Wagnerom vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo dôvodné ospravedlniť
oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany žalobcami v konaní riadne zastúpených
advokátom. Poukázal na princíp okamžitej aplikácie ustanovení CSP vyjadrený v § 470 ods. 1 CSP.

14. Odvolací súd vyhodnotil ako rovnako nedôvodné i námietky žalobcov týkajúce sa nesprávnych
skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov.

15. Odvolací súd nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť so skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie. Žalobcovia vo svojom odvolaní polemizujú so závermi súdu prvej

inštancie pojatými do odôvodnenia napadnutého rozsudku ako so závermi skutkovými, tak i právnymi
ale len vo všeobecnej rovine. Odvolací súd ani jeden argument žalobcov spochybňujúci súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav nevyhodnotil ako spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie. Skutkovým základom napadnutého rozsudku je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd
prvejinštanciedospelvpriebehukonania.Odvolacísúdnezistilporušenie princípovcivilnéhosporového

procesu či už princípu kontradiktórnosti, koncentrácie konania.

16. Napokon odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcov vo vzťahu k
výrokom VI. a VII., keď nesporne žalobcovia ako neúspešná strana sú povinní nahradiť trovy štátu a
znalečné.

17. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1 a 2 dovolanie, o ktorom Najvyšší
súd SR uznesením č.k. 2Cdo/116/2022-841 zo dňa 31.7.2024 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu
v Trnave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí po poukaze na rozhodnutie NS SR z 26.8.1997 sp. zn. 1Cdo
11/1997 a z 28.5.2009 sp. zn. 1Cdo 205/2009 uviedol, že vzhľadom na to, že v posudzovanej veci sa
žalobcovia 1 a 2 žalobou domáhali ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu porušenia
ich vlastníckeho práva výstavbou oplotenia a kotercov pre psov žalovaným (resp. i žalovanou 2), bolopovinnosťou súdov nižších inštancií vyriešiť otázku vlastníctva k celej spornej ploche pozemku, preto
pokiaľ súdy nižších inštancií odôvodnili nepripustenie zmeny žaloby v časti o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti tým, že doterajšie dokazovanie bolo zamerané len na určenie priebehu jednej hranice

predmetného pozemku s pozemkom vo vlastníctve žalovaného (pôvodne v BSM žalovaných 1, 2), a nie
na určenie všetkých hraníc predmetného pozemku, pričom odvolací súd konštatoval, že nepripustením
zmeny žaloby o určenie vlastníckeho práva nedošlo k porušeniu práva žalobcov 1, 2 na spravodlivý
proces, keďže žalobcom 1, 2 nič nebráni podať si samostatnú určovaciu žalobu, nepostupovali správne.

19. Dovolací súd dodal, že súdy nižších inštancií pri rozhodovaní o žalobe o vyprataní nehnuteľnosti (III.
výrok rozsudku súdu prvej inštancie) a žaloby o odstránenie plota a kotercov z nehnuteľnosti (IV. výrok
rozsudku súdu prvej inštancie) sa nezaoberali otázkou, či výrok o vypratanie nehnuteľnosti nekonzumuje
v sebe aj výrok o odstránenie plota a kotercov z tej istej nehnuteľnosti.

20. Dovolací súd skonštatoval, že odvolací súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s odvolacou

námietkou žalobcov 1/, 2/ týkajúcej sa nevykonania dôkazu, t. j. súkromným znaleckým posudkom
č. 12/2019 vyhotoveným Ing. Romanom Wágnerom, predloženým súdu prvej inštancie žalobcami 1/,
2/, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (bod 51.) uviedol jedine, že žalobcovia 1/, 2/
mali dostatok času predložiť tento dôkaz skôr s tým, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku
nepostupoval v súčinnosti s oboma stranami sporu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej

inštancie nevykonanie dôkazu znaleckým posudkom Ing. Romana Wágnera dostatočne odôvodnil. V
odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií podľa dovolacieho súdu ale absentuje, na základe akých
konkrétnych okolností mali za to, že žalobcovia 1/, 2/ neuplatnili uvedený prostriedok procesného útoku
včas, a či žalobcovia 1/, 2/ boli po zmene legislatívy (po 1. júli 2016, t. j. od účinnosti Civilného sporového
poriadku) upozornení, aby uplatnili dodatočne prostriedky procesného útoku (§ 149 CSP) v súdom prvej

inštancie určenej lehote s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd prvej
inštancienemusíprihliadať.Zároveňzodôvodneniarozsudkuodvolaciehosúduvyplýva,žeodvolacísúd
sa nevysporiadal s odvolacím argumentami žalobcov 1/, 2/ ohľadom porušenia sudcovskej koncentrácie
konania výsluchom znalkyne Ing. Ľudmily Rábarovej na pojednávaní dňa 27. februára 2020.

21. Ďalej odvolací súd v odôvodnení rozsudku na odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ reagoval jedine
tým, že žalobcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní polemizujú so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ako so závermi skutkovými, tak i právnymi, ale len vo všeobecnej rovine, pričom
odvolací súd ani jeden argument žalobcov 1/, 2/ spochybňujúci súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav nevyhodnotil ako spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že

odvolací súd nezistil porušenie princípov civilného sporového procesu, či už princípu kontradiktórnosti,
koncentrácie konania (bod 27. odôvodnenia). Z obsahu súdneho spisu podľa dovolacieho súdu ale
vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní konkretizovali odvolacie námietky, a teda sa nejednalo o
všeobecné námietky (viď č. l. 638-642 spisu). Žalobcovia 1/, 2/ zhodne s dovolacími námietkami
namietali okrem iných i to, že parc. č. 221/3 (pôvodne parc. č. 19/4) nikdy nebola vo vlastníctve

žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov, pričom súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s ich
námietkami voči geometrickému plánu vyhotovenému spoločnosťou GEPRAL s.r.o.

22. Dovolací súd podotkol, že rozhodnutie odvolacieho súdu malo ozrejmiť skutkové a právne závery
danej veci takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce

skutočnosti v rovine dohadov, a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať,
že je nepreskúmateľné.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po opätovnom preskúmaní veci po zrušení jeho

predchádzajúceho rozsudku dovolacím súdom, , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 381 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario), po opätovnom preskúmaní veci v intenciách podaného odvolania, vychádzajúc
zviazanostivyslovenýmiprávnyminázormidovolaciehosúdu(§455CSP),dospelkzáveru,žeodvolacie
námietky žalobcov sú sčasti dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie

(s výnimkou právoplatných výrokov I. a II.) v napadnutých výrokoch III. až VII. zrušiť (§ 389 ods. 1
písm. b) a ods. 2 CSP) a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

24. Predmetom súdneho konania, po súdom ostatnej pripustenej zmene žaloby, bolo uloženie povinnosti

žalovaným 1 a 2 vypratať pozemok parc. č. 221/3 bližšie definovaný v petite, na základe geometrického
plánu vyhotoveného I. N. F. dňa 5.2.2015, zároveň uloženie žalovaným 1 a 2 povinnosť odstrániť
z predmetnej parcely murovaný plot s pletivom a koterce pre psov.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť existenciu uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle §

365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d), že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e), že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. f), že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v intenciách podaného odvolania

popísanéhovyššie,sozameranímnajmänato,čisúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďnepripustil
zmenu žaloby týkajúcu sa určenia vlastníctva pozemku parc. č. 221/3 (§ 365 ods. 2 CSP), na posúdenie
dôvodnosti nevykonania znaleckého posudku č. 12/2019 Ing. Wágnera v dôsledku jeho nepredloženia
riadne a včas, na posúdenie hranice pozemku, na posúdenie odôvodnenosti sudcovskej koncentrácie
a napokon i dôvodnosti priznania od žalobcov náhrady trov konania žalovanému 1, znalečného znalkyni

a náhrady výdavkov štátu. Keďže predmetný rozsudok nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán
vo výroku I., ktorým bolo konanie proti žalovanej 2 zastavené a vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté
o náhrade trov konania medzi žalobcami 1 a 2 a žalovanou 2, v týchto výrokoch I. a II. nadobudol
právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

26. Ako prvé odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby týkajúcu sa určenia
vlastníctva k pozemku parc. č. 221/3 s tým, že pripustenie zmeny žaloby v tomto rozsahu by nemohlo
byť nad rámec dokazovania, resp. nevyžadovalo by si žiadne mimoriadne náročné dokazovanie, pričom
nerozumejú tvrdeniu súdu, že určenie vlastníckeho práva k parc. č. 221/3 by si vyžadovalo určenie
priebehu všetkých hraníc predmetného pozemku, pričom predmetom sporu je len určenie priebehu

jednej susedskej hranice s tým, že spor nebol o určenie hraníc pozemku, ale o vlastnícke právo k nemu,
nakoľko znalkyňa v rozpore so zadaním zodpovedala aj právnu otázku, komu má patriť vlastnícky parc.
č. 221/3. Odvolateľ mal preto za to, že súd mal pripustiť uvedenú zmenu petitu.

27. Hoci to odvolatelia v podanom odvolaní výslovne s odkazom na príslušné ust. paragrafu 365 CSP

neuvádzajú, z obsahu danej časti odvolania, vychádzajúc z čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP,
podľa ktorého úkony strán spolu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, v spojení s ust. § 124 ods.
1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, odvolací súd bol názoru, že
odvolatelia uplatnili i odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 2 CSP.

28. V zmysle § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

29. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší

odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

30. Predmetnou otázkou sa zaoberal v rámci daného dovolacieho konania aj Najvyšší súd SR, pričom
uviedol, že povinnosťou súdu nižších inštancií bolo vyriešiť otázku vlastníctva k celej spornej ploche

pozemku. Preto pokiaľ súdy odôvodnili nepripustenie zmeny žaloby v časti o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti tým, že doterajšie dokazovanie bolo zamerané len a určenie priebehu jednej hranice
predmetného pozemku a nie na určenie jeho všetkých hraníc, súdy nepostupovali správne.31. Vychádzajúc z uvedeného záväzného právneho názoru dovolacieho súdu je nutné skonštatovať,
že uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/18/2012-492 zo dňa 27.2.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.4.2020, vo výroku II., ktorým súd nepripustil zmenu žaloby prednesenú na

pojednávaní dňa 1.2.2018, upresnenú písomným podaním zo dňa 3.10.2018 (teda v petite o určenie
vlastníckeho práva k predmetnej parc. č. 221/3), ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo, trpelo
vytýkanou vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd svojím procesným postupom znemožnil
žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a zároveň táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej fakticky o vypratanie

dotknutej nehnuteľnosti. V dôsledku toho bolo potom nevyhnutné, aby pri danosti odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolací súd v zmysle cit. § 389 ods. 2 CSP zrušil ako predmetné právoplatné
uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo, tak zároveň aj rozsudok vo veci samej.

32.Akoďalšiežalobcoviavpodanomodvolaníspoukazomna§470ods.2vetydruhejCSPnamietali,že
súdprvejinštancienevykonalnavrhnutýdôkazsúkromnýmznaleckýmposudkomvyhotovenýmznalcom

Ing. Romanom Wágnerom č. 12/2019. Podľa záväzného názoru dovolacieho súdu v odôvodnení súdu
prvej inštancie (ale aj odvolacieho) absentuje na základe akých konkrétnych okolností mal súd za to,
že žalobcovia 1 a 2 neuplatnili uvedený prostriedok procesného útoku včas a či žalobcovia boli po
zmene legislatívy po prvom júli 2016 od účinnosti CSP upozornení, aby uplatnili dodatočne prostriedky
procesného útoku v súdom prvej inštancie určenej lehote s tým, že na neskôr predložené a označené

skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní, ktoré začalo 2.2.2012 za účinnosti OSP, po nadobudnutí
účinnosti CSP dňom1.7.2016, písomným poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu
bol právny zástupca žalobcov poučený o sudcovskej koncentrácii v zmysle § 153 ods. 1 a 2 CSP (č.l.

240), ktoré poučenie mu na základe doručenky založenej na č.l. 245 bolo doručené dňa 22.9.2016.

34. V zmysle § 470 ods. 2 veta druhá CSP, ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci popretím skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli

v neprospech strany.

35. Odvolací súd zastáva názor, že cit. slovné spojenie „ak by boli v neprospech strany“, nemožno
vykladať absolútne vo význame, že uvedené ustanovenia okrem iného i o sudcovskej koncentrácii
konania sú v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti CSP (ak je i toto konanie) úplne

vylúčené. Odvolací súd zastáva skôr reštriktívny výklad tak, aby bol na jednej strane zachovaný účel
tohto ustanovenia, teda ochrana dôvery v právo a na druhej strane sa mohli prejaviť nástroje nového
procesu smerujúce k zefektívneniu súdneho konania. Citované ustanovenie podľa názoru odvolacieho
súdu je potrebné vykladať tak, že dotknuté ustanovenia o.i. aj o sudcovskej koncentrácii konania
nemožno aplikovať automaticky bez poskytnutia procesného priestoru a času pre strany na uplatnenie

nových procesných pravidiel. Uplatnenie citovaného ustanovenia je vylúčené iba vtedy, ak by malo byť
použité bez možnosti strany reagovať na nové procesné inštitúty v súdom stanovenej lehote, teda bez
predchádzajúceho upozornenia na ich aplikáciu a vytvorenia priestoru na reakciu.

36. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ v danom prípade boli žalobcovia

prostredníctvom svojho právneho zástupcu po nadobudnutí účinnosti CSP v roku 2016 preukázateľne
písomne poučení o sudcovskej koncentrácii konania, bol im poskytnutý dostatočný procesný priestor
a čas na uplatnenie nových procesných pravidiel. Preto v zásade neplatí pri nasledujúcej sudcovskej
koncentrácii konania, že by bola uplatnená v neprospech žalobcov.

37. Odhliadnuc od uvedeného, ale podľa názoru dovolacieho súdu v rozhodnutí prvoinštančného chýba
vysvetlenie na základe akých konkrétnych okolností mal súd za to, že žalobcovia neuplatnili uvedený
prostriedok procesného útoku včas. V danej veci bolo pritom nevyhnutné zohľadniť všetky súvisiace
okolnosti najmä, že na pojednávaní dňa 26.9.2019 bol vypočutý I. G. H., ktorý k veci vyhotovil vytyčovací
náčrt (č.l. 14 spisu). Žalobcovia v reakcii na tento výsluch považovali za potrebné dať si vyhotoviť

v súlade s ust. § 209 CSP súkromný znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený Ing. Romanom Wágnerom
pod č. 12/2019 (č.l. 426 a nasl. spisu) a súdu predložený dňa 6.12.2019. Okresný súd predmetný
znalecký posudok prípisom zo dňa 15.1.2020 (č.l. 436) dal doručiť protistrane. Dňa 27.2.2020 súd
vykonal výsluch znalkyne Ing. Rábarovej a na tom istom pojednávaní prijal uznesenie (č.l. 475), že naznalecký posudok Ing. Wágnera neprihliada (z dôvodu koncentrácie konania a nedostatku súčinnosti
protistrany). Nadväzne prebehlo ešte ďalšie pojednávanie dňa 25.6.2020 (zápisnica č.l. 521) a až dňa
13.7.2020 došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku.

38. Vychádzajúc z uvedených okolností prípadu bolo potom nevyhnutným, aby súd prvej inštancie určite
a jednoznačne zdôvodnil na základe ktorých konkrétnych okolností mal za to, že žalobcovia neuplatnili
uvedený prostriedok procesného útoku včas i s prihliadnutím na to, že tento bol predložený dňa
6.12.2019, následne prebehli ďalšie dve pojednávania a až potom verejné vyhlásenie rozsudku, pričom

na daných pojednávaniach prebiehalo ďalšie dokazovanie. Keďže tak súd prvej inštancie, aj podľa
dovolacieho súdu, v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP neurobil, uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, bolo
dôvodné. Po komplexnom vyhodnotení všetkých rozhodných okolností veci, bude potrebné opätovne
vyhodnotiť, či predmetný prostriedok procesného útoku bol v zmysle § 153 ods. 1 a 2 CSP uplatnený

včas a či bolo dôvodné naň prihliadať, pričom odôvodnenie týchto záverov musí byť jasné, výstižné
a preskúmateľné.

39. Je tiež potrebné prisvedčiť dovolaciemu súdu, že prvoinštančný súd (ani predtým odvolací) sa
nezaoberal otázkou, či výrok o vyprataní nehnuteľnosti nekonzumuje v sebe aj výrok o odstránenie plota

a kotercov z nej, či v tejto časti z tohto dôvodu nie je nadbytočný a nedôvodný.

40. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bolo s poukazom na predtým
uvedené, nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie opätovné konanie, s poukazom na zásadu
hospodárnosti sporového konania (čl. 17 Základných princípov CSP), bolo v tomto štádiu predčasné

a nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcov. Ďalšie odvolacie argumenty preto
odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na
princíp hospodárnosti konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. S poukazom na vyššie uvedené, ako i predmetné rozhodnutie dovolacieho súdu, potom odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo veci samej vo výrokoch III. až IV., včítane
závislých výrokov V. až VII. o náhrade trov strán, náhrade výdavkov štátu a znalečného, s použitím ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) a ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pri tom viazaný vyslovenými právnymi názormi dovolacieho a
odvolacieho súdu v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 a 455 CSP), bude ďalej postupovať v zmysle vyššie
uvedených intencií v súlade s Civilným sporovým poriadkom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej

inštancie znova o trovách prvoinštančného, odvolacích aj dovolacieho konania (§ 396 a § 453 ods. 3
CSP).

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).