Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209294
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123209294.6

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, A. C. D. X, E., dieťa
matky: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, E., zastúpená JUDr. Dorián Merešš, advokát so
sídlom Štúrova 13, Košice a otca: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, E., zastúpený JUDr.
Jolana Fuchsová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Dočasne upravuje styk otca s maloletou za prítomnosti matky nasledovne:

- každý párny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu

a v nedeľu od 15:30 hod. do 18:00 hod. a
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.

II. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní, v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude
môcť uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku,

inak bezprostredne potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť.

III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 18P/81/2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 08.10.2024 žiadal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne upravil styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX

(ďalej aj len „maloletá, prípadne maloleté dieťa“) tak, že otec bude oprávnený sa s stýkať s maloletým
dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v sobotu, stredu a v pondelok od 16:30 hod. do 18:30 hod.
a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu, stredu a v pondelok od 16:30 hod. do 18:30 hod., a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým, že jeho styk s maloletou bol upravený neodkladným opatrením v

zmysleuzneseniaMestskéhosúduKošicesp.zn.18P/81/2023z15.11.2023 vspojenísuznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/74/2023 z 18.12.2023 tak, že jeho styk s maloletou bol
upravený každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. v priestoroch a za asistencie Psychosociálneho
centra v Košiciach na J. D. X za prítomnosti odborného pracovníka centra v minimálnom rozsahu
stretnutí 20 hodín na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia. Takto upravený styk sa mal
realizovať po dobu 6 mesiacov, k čomu aj došlo a asistovaný styk bol ukončený v máji 2024. Po ukončení

asistovaného styku sa jeho styk s dcérou realizuje raz týždenne na jednu hodinu až hodinu a pol len
za prítomnosti matky. Rovnako sa mohol s dcérou stýkať aj pred podaním návrhu s tým rozdielom, že vdanom čase matka viazala možnosť styku len na priestor jej bytu. Práve z dôvodu, že styk s dcérou mu
matka umožňovala v celkom minimálnom rozsahu (1 krát do týždňa na hodinu), podal v máji 2023 na
súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k ich dcére. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, ani

po uplynutí takmer roka a pol nenastal nijaký posun a matka naďalej trvá na jeho styku s dcérou raz do
týždňa na hodinu v jej prítomnosti. Dcéra si počas obdobia roka a pol, aj vďaka asistovanému styku, pri
ktorom matka prítomná nebola, na neho zvykla, vie, že som jej otec (oslovuje ho daddy), ich vzťah sa
stal intímnejším (môže sa dcéry dotýkať aj ju pobozkať). K reálnemu prehlbovaniu nášho vzťahu však
pre postoj matky nemôže dôjsť, keďže matka trvá tak na svojej prítomnosti pri styku ako aj na frekvencii

styku – raz do týždňa. Na pojednávaní konanom 04.10.2024 matka jasne uviedla, že nie je ochotná
až do vykonania znaleckého dokazovania umožniť mu styk častejšie ako raz do týždňa, aj to len za jej
prítomnosti. Svoj postoj odôvodňovala údajným násilím, ktorého sa mal voči nej v minulosti dopúšťať a
ktoré si dcéra, ešte ako plod, vďaka „prenatálnej pamäti“ pamätá. Ako v konaní po celý čas uvádza, nikdy
matke neublížil a nedopúšťal sa voči nej násilia. Po pojednávaní konanom 29.09.2023 podala matka na
neho trestné oznámenie pre údajné násilné chovanie. Ako uviedol aj na pojednávaní 04.10.2024, bol na

výsluchu a dosiaľ mu nijaké rozhodnutie doručené nebolo, z čoho usudzuje, že nebol obvinený, keďže
od podania trestného oznámenia matkou uplynul už rok. Mal. Soňa dovŕši 17.10.2024 (teda o 9 dní) 3
roky. Je stále dojčená a plienkovaná, má minimálny kontakt s inými deťmi. Matka ju úmyselne izoluje
a pripútava k sebe. Ako uviedla matka na pojednávaní 04.10.2024, v prvej škôlke (B. K.) dcéru vylúčili,
keďže podľa nich nebola na návštevu MŠ pripravená. V aktuálnej MŠ trávi len 2 – 3 hodiny denne. Je

v absolútnom záujme dcéry, aby si mohla s ním vytvoriť riadny vzťah.

3. Ďalej otec poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoP/93/2024 z 12.9.2024
(Mestský súd Košice sp. zn. 85P/67/2024) kde odvolací súd neodkladným opatrením upravil styk otca
s deťmi v obdobnom veku ako A. (4 roky a 1 rok a 7 mesiacov) za obdobnej situácie (matkou tvrdené

a nepreukázané tvrdenia o násilnom chovaní otca) tak, že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať každý
párny kalendárny týždeň v sobotu a v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v nedeľu a v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod.. Niet nijakého racionálneho dôvodu k tomu,
aby aj jeho styk s mal. A. nebol upravený minimálne v obdobnom rozsahu a bez prítomnosti matky.
Predpokladá, že v danej veci sa rozsah styku prispôsoboval mladšiemu z detí, ktoré má 1 rok. Ako už

uviedol,A.má3roky(opárdní),pretojenamiestejehostyksňouupraviťširšieakovovyššiespomínanej
veci. Navyše v jeho prípade matka údajné násilie voči dcére netvrdí (s výnimkou „prenatálnej pamäte“).
Existuje tu vážna hrozba, že stratí kontakt s dcérou, ktorý sa podarilo nadviazať vďaka asistovanému
styku a už nikdy si s dcérou nevybuduje taký vzťah, aký by medzi otcom a maloletým dieťaťom mal
byť. Nepovažuje za odôvodnené, aby sa stretnutia s dcérou uskutočňovali za prítomnosti matky. Vo

všeobecnosti je kontraproduktívne, keď pri konfliktnom vzťahu rodičov sú rodičia spolu pri stretávaní s
maloletým dieťaťom.

4. Pôvodná neodkladná úprava sa podľa otca naplnila a vyčerpala a je namieste sa v budovaní vzťahu
a rozsahu styku posunúť. Ďalej uviedol, že potreba rozšíriť styk so A. vyplynula aj z prednesu kolíznej

opatrovníčky na pojednávaní konanom 04.10.2024. Jestvujúca úprava zanikla uplynutím 6 mesiacov
a ukončením asistovaného styku. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne upraví styk otca s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa
stýkať s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v sobotu, v stredu a v pondelok
od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu, v stredu a v pondelok od

16:30 hod. do 18:30 hod. Otec si maloletú A. prevezme pred bydliskom maloletej, kde ju po skončení
styku matke aj vráti. Matka je povinná mal. A. otcovi odovzdaťˇ v stanovenom čase a na stanovenom
mieste a na styk s otcom ju riadne pripraviťˇ.

5. Na základe žiadosti súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí

a rodiny Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“), uskutočnil
prešetrenie pomerov v rodine maloletej, o ktorom podal správu zo dňa 14.10.2024, v rámci ktorej
predložil záverečnú písomnú správu Psychosociálneho centra zo dňa 23.04.2024, z ktorej vyplýva, že
na základe Uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 18P/81/2023 boli v priestoroch centra realizované
asistované stretnutia otca s maloletou, ktoré prebiehali podľa potrieb maloletej za prítomnosti odborného

pracovníka centra po dobu 6 mesiacov. Rovnako sa rodičia podrobili aj odbornej psychologickej pomoci
prostredníctvom referátu poradensko - psychologických služieb, pričom zo záverečnej správy realizácie
psychologického procesu, ktorú kolízny opatrovník zaslal konajúcemu súdu v doplňujúcej správe zo
dňa 25.06.2024 vyplýva, že súdom nariadené výchovné opatrenie, ktorého cieľom bola úprava anastavenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá sa týka výchovy maloletej, čiastočne splnilo
svoj účel. Obaja rodičia aj napriek ich polarizovaným postojom ohľadom toho, čo je pre maloletú a
jej zdravý vývoj najlepšie v závere procesu zhodne uvádzali, že pri osobných stretnutiach sa dokážu

porozprávať a vymeniť si dôležité informácie ohľadom dieťaťa. Ďalej uviedli, že inštitút neodkladného
opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie
výkonu súdneho rozhodnutia, pričom vo veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných
strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ( §329 ods.1 CSP), ale súd vychádza iba zo skutočností

uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby,
kým vo veciach ktoré sa týkajú úpravy práv a povinností voči maloletým deťom, nebude rozhodnuté
podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti však
nie je pri nariaďovaní neodkladného opatrenia potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy, ale postačuje, ak je dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme.
Kolízny opatrovník má za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože bola splnená naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov daná
najlepším záujmom maloletej a je to predovšetkým proces budovania krehkej citovej väzby medzi
maloletou a jej otcom, ktorú si malo dieťa s otcom možnosť za prítomnosti odborníkov v priebehu

nariadeného výchovného opatrenia počas doby 6 mesiacov postupne budovať a ktorá by sa vzhľadom
na časovú náročnosť súdnoznaleckého dokazovania mohla opätovne narušiť, čím by mohlo dôjsť na
strane maloletej k psychickej ujme, resp. je to aj t.č. neexistencia žiadnych takých závažných dôvodov,
pre ktoré by nebolo možné realizovať styk otca s maloletou bez výlučnej prítomnosti matky, pričom
porozumenie a spolupráca rodičov predstavujú dôležitý faktor. Spracovanie vzájomného partnerského

konfliktu rodičov siahajúceho do minulosti do takej miery, ktorá nebude negatívne vplývať na výkon
ich rodičovských kompetencií je jedným z dôležitých predpokladov determinujúcim zdravý psychický
a fyzický vývin ich maloletej dcéry. Zároveň úrad dáva do pozornosti konajúcemu súdu aj možnosť
zváženia krokovej postupnosti v otázke, ktorá sa týka dočasnej úpravy frekvencií styku otca s maloletou
do času meritórneho rozhodnutia súdu a to min. v rozsahu jedného kalendárneho dňa v nepárnom týždni

a jedného kalendárneho dňa v párnom týždni v presne vymedzenom čase.

6. Z vyjadrenia matky k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že návrh
otca považuje za neodôvodnený, za nesplňujúci zákonné kritéria na vydanie neodkladného opatrenia
a navrhla ho zamietnuť v plnom rozsahu. Sám otec uvádza jednak vo svojom návrhu, ako aj na ostatnom

pojednávaní, že styk s maloletou mu je zo strany matky umožnený resp. sa realizuje. Podľa návrhu
otca však nie je možná dohoda s matkou maloletej o dĺžke styku resp. o jeho intenzite. Tvrdenia otca
v návrhu o tom, že dieťa je stále dojčené a plienkované a má minimálny kontakt s inými deťmi je len
fabulácia a ničím nepodložené a neosvedčené tvrdenie v rozpore so skutočnosťou /dieťa navštevuje
MŠ, pričom do MŠ neberú deti s plienkami/. Je pravdou, že maloletá je dojčená, avšak to nemôže byť

na škodu maloletej a neohrozuje to v žiadnom prípade záujem maloletej. Tvrdenia otca o minimálnom
kontaktemaloletejsinýmideťmijenepravdivýaničímnepodloženýargument.Dieťajevkontaktesinými
deťmi, rovnako navštevuje predškolské zariadenie, kde je v kontakte so svojimi rovesníkmi a aj v čase
mimo neho trávi čas s inými deťmi. Tvrdenia otca o úmyselnej izolácii maloletej sú tendenčné a ničím
nepodložené a je to neosvedčené tvrdenie. Navyše, nevidí súlad v tom, že nariadením neodkladného

opatrenia v intenciách petitu otca / poobedňajšie hodiny/ by došlo ku zrušeniu izolácie dieťaťa s inými
deťmi. Tvrdenia otca o tom, že je tu vážna hrozba straty kontaktu otca s maloletou dcérou nie je
namieste, považuje to za neosvedčené tvrdenie Predchádzajúcim neodkladným opatrením bol styk
otca realizovaný v zásade v rovnakých intervaloch, ako mu je to aj k dnešnému dňu podľa tvrdení
otca aj matky umožňovaný. Ďalej dôvodila, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania.
Daná naliehavosť však otcom preukázaná nebola. Predovšetkým otec nepreukázal naliehavosť takejto
úpravy, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletým deťom, ktoré odôvodňujú
okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. V konaní vo veci samej o úpravu styku
otec navrhuje upraviť styk s dieťaťom bez prítomnosti matky. Otec však nijako nezdôvodnil, z akých

dôvodov a na základe akých skutočností žiada styk upraviť takýmto spôsobom. Súd nemôže mať z
čoho za osvedčené, či styk otca s dieťaťom za prítomnosti resp. bez prítomnosti matky by bol v záujme
dieťaťa, a či by to dieťa zvládlo a v akom rozsahu s prihliadnutím na vek dieťaťa. Inštitút neodkladného
opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, jeho poslaním nie je deklarovanie,resp. právna legalizácia už jestvujúceho stavu alebo riešenie subjektívneho pocitu právnej neistoty
účastníka konania, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv
maloletého dieťaťa a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie, čo nie je v súčasnosti daný prípad.

Zo skutočností uvedených v návrhu a priložených dôkazov súd nemôže mať za to, že by život, resp.
zdravý vývin maloletej bol ohrozený, otec sa s maloletou stýka, i keď podľa jeho tvrdení v obmedzenej
miere, čo nie je v súlade s jeho predstavami. Bez toho, aby boli náležite prešetrené a zistené pomery v
rodine, vykonané znalecké dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania, čo však v rámci rozhodovania
o neodkladnom opatrení nie je možné, súd nemôže návrhu otca vyhovieť. Vzhľadom na vek a potreby

maloletej je potrebné náležite zistiť všetky skutočnosti a na základe toho rozhodnúť o najvhodnejšom
rozsahu stretávania sa otca s dieťaťom a tiež o tom či to bude za alebo bez prítomnosti matky.

7. Ďalej matka uviedla, že súd má a bude vykonávať dokazovanie za účelom posúdenia najvhodnejšej
formy starostlivosti o maloleté dieťa, v najlepšom záujme maloletej bez ohľadu na subjektívne predstavy
rodičov v samotnom konaní, ktoré prebieha na MS, nie nariadením neodkladného opatrenia v intenciách

návrhu otca. Navyše sa dôrazne domnieva, že v danom prípade neexistuje a nebolo osvedčené v
čase rozhodovania súdu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by vzniklo nenariadením
neodkladného opatrenia, a preto je nutné návrh otca zamietnuť. Matka ďalej uviedla, že: „nesúhlasí s
tým, aby otec bol s maloletou osamote a už vôbec nie v takom rozsahu. Kým neprebehne vyšetrenie
nesmie s ňou byť osamote. Je nebezpečný, má nevyspytateľné správanie, má výbuchy hnevu, nevie

sa ovládať, používa drogy a alkohol. Je tu podozrenie na psychické poruchy, je neliečený, používa
lieky , a kombinuje ich s alkoholom a drogami. Má problémy s pochopením a s vnímaním. Už minulý
rok som žiadala súd o jeho vyšetrenie klinickým psychiatrom a poukazovala som na jeho problémové
správanie. Neraz preukázal absolútnu bezohľadnosť voči dieťaťu a jeho stavu. Neberie na ňu veľa krát
ohľad. Pre bezpečnosť a zdravý psychický vývoj dieťaťa je najprv potrebné, aby bolo vykonané jeho

vyšetrenie. Má nevhodne správanie, vyjadrovanie sa, má násilné sklony. Rovnako uvádzam, že pred
maloletou sa mi vyhrážal likvidáciou. Maloletej sa nevenuje a nevyužíva čas s ňou a neustále sa na
niečo vyhovára. Spôsoby, akými sa snaží docieliť časté stretávanie sa bez prítomnosti matky nasvedčujú
tomu, že mu v skutočnosti nejde o to , aby mohol tráviť viac času s maloletou, ale o to , aby mohol
takýmto spôsobom ubližovať dieťaťu a jeho matke. Na prvom súdnom pojednávaní, ktoré prebehlo

29.9.2023 bolo spomenuté aj úchylné sa správanie v rodine , to znamená, že môže ísť aj o pedofilné
sa správanie, čiže je nemysliteľné, aby bol osamote bez matky dieťaťa. Otec maloletej nevie vhodne
komunikovať s maloletou a stalo sa, že ju tak vydesil, že sa rozplakala a bála sa o mamu. Čo môže
viest k strachom, ktoré jej už stihol viac krát vytvoriť svojimi násilnými sklonmi, preto sa maloletá cíti
bezpečnezaprítomnostimatkyanielenztohodôvodusadožadujeprítomnostimatkyvjehospoločnosti.

Maloletú stále núti vykonávať to, čo chce on, aby robila aj keď sa bojí, nechce, nemá k tomu vzťah
a pod., čo môže narúšať jej osobnostný psychický vývoj, na ktorý po celý čas neprihliada. Maloletá
kričí, bráni sa tomu, nerobí jej to dobre. Núti ju k tzv. poslušnosti, čo je známkou násilných sklonov.
Na súdnom pojednávaní klamal a vymýšľal si, že sa k nemu túli a pod., čo je úplný výmysel, keďže
má dcérka nedobré skúsenosti s jeho správaním sa. Maloletej je schopný ponúkať nápoje, ktoré sú

nevhodné pre malé deti, tiež jej ponuka konzumovať jedlo/občerstvenie/pochutiny, ktoré nie sú vhodné
pre malé deti z dôvodu ich obsahu alebo veľkosti, pričom hrozí udusenie. Počas obdobia , kedy bola
maloletá chorá, nebral do úvahy jej zdravotný stav a nechcel pochopiť /rešpektovať/ , že sa ma liečiť
doma a tiež, že počas toho obdobia sú deti zraniteľnejšie a citlivejšie. Tiež sa už stalo, že kvôli jeho
bezohľadnému správaniu sa bola pod jeho násilným správaním sa donútená matka s maloletou ísť tam

kam chcel, aby išli a nebral do úvahy stav dieťaťa, čo viedlo k chorobe maloletej. Takéto správania sa
otca maloletej sú časté. Otec maloletej sa zamotáva do klamstiev, ktoré si vymýšľa, alebo v nich dokonca
žije, čo naznačuje, že sa jedná o psychický problém. Všetko to už bolo neraz spomínané a z toho
dôvodu bolo žiadané o súdneho znalca, aby sa predišlo tomu, že môže byť dieťaťu nejakým spôsobom
ublížené. Nemáme tým na mysli len fyzické ublíženie, ale psychické ubližovanie je bežná praktika osôb

vykazujúcich takéto prvky správania sa. To ale môže viesť v budúcnosti k problémom maloletej, čiže je
dôležité tomu predísť a v tomto prípade podchytiť nevhodné sa správanie otca k maloletej. Pripomínam,
že neraz bolo spomenuté nielen násilné sa správanie otca, násilie ma mnoho podôb na čo sa nesmie
pozabúdať, ale tiež naznačené dlhodobé psychické problémy v kombinácii lieky, alkohol a drogy. Dieťa
si z prenatálneho a postnatálneho obdobia odnieslo spomienky na nevhodné sa správanie otca voči

matke a tiež počas obdobia jeho rastu, aj keď už nie našťastie v spoločnej domácnosti s násilným otcom
maloletej, čiže aj napriek častému styku nemožno očakávať, že otec si k dieťaťu vytvorí vzťah, keďže
nemal o to snahu po celý čas od počatia, počas tehotenstva, po pôrode, až do súčasnosti. Dokonca
matku maloletej ešte počas tehotenstva ale aj po pôrode aj s maloletou sám neraz vyhodil zo spoločnejdomácnosti so slovami : “Zbaľ sa a vypadni z domu aj s deckom lebo ti ublížim.” Jeho styk osamote s
maloletou je nemysliteľný a neprípustný. Jedna sa len o násilnú formu správania sa voči matke a dieťaťu,
čo potvrdí odborník keďže je to ukážkový príklad násilníka, akých už bolo preukázaných mnoho, čiže

sa opieram o poznatky odborníkov z mnohých vydaných náučných literatúr /skript, ktoré boli vydané za
účelom rozširovania si vedomostí študentov v rámci štúdia psychológie, psychiatrie. V súčasnosti sa
snažím o adaptáciu dieťaťa v škôlke, ktoré si prešlo s matkou vďaka otcovi stresujúcim dlhým obdobím,
keďže otec nerešpektoval potreby. Adaptácia si vyžaduje istý čas. Pre dieťa aj matku je to náročnejšie
obdobie počas adaptácie, čo je úplne normálne a bežné. Akékoľvek zmeny, ktoré by mohli vytvárať

stres u dieťaťa nie sú v tomto období vhodne, keďže otec dieťa svojim správaním vystavuje stresujúcim
chvíľam. Otec dieťaťa sa matke vyhrážal podaním neodkladného opatrenia.

8. Navrhovateľ, otec sa cestou právneho zástupcu vyjadril k matkinmu stanovisku tak, že styk v trvaní
jednej hodiny týždenne za prítomnosti matky nemôže byť považovaný za naplnenie podstaty práva
dieťaťanarealizáciustykusnepreferenčnýmrodičomarovnakoanizarealizáciuprávanepreferenčného

rodiča na styk s dieťaťom za situácie, kedy sa v takomto rozsahu styk realizoval aj pred začatím
súdneho konania a realizuje sa takto už dva roky. Takto stanovený čas a obmedzenie prítomnosťou
matky nezodpovedá definícii riadneho styku, ani jeho zmyslu a účelu a je nepochybné, že je celkom
nevyhnutné tento styk niekam posunúť, čo vzhľadom na postoj matky bez ingerencie súdu nebude
možné. Práve v tejto skutočnosti tkvie potreba neodkladnej úpravy styku. Fakt, že matka odmieta

umožniť dlhší a častejší styk ako hodinu týždenne za jej prítomnosti, nielen že je osvedčený, ale je
nespornou skutočnosťou vyplývajúcou z vyjadrenia matky na ostatnom pojednávaní a napokon aj z
jej vyjadrenia na návrh na nariadenie NO. Navyše, ak by súd prvej inštancie bol považoval styk v
trvaní jednej hodiny raz týždenne za prítomnosti matky za dostatočný, nebol by nariadil ani predošlé
neodkladné opatrenie, pretože takto mu styk bol umožňovaný už od začatia konania. Dosiaľ ho matka v

konaní označovala ako alkoholika, narkomana, násilníka, psychicky chorého. V rámci svojho aktuálneho
vyjadrenia rozšírila matka diapazón nechutností už aj o podozrenie z pedofílie. Je až nehorázne, s
akou ľahkosťou a bez akýchkoľvek dôkazov matka vznáša voči nemu tie najhrubšie obvinenia. Som
presvedčený, že takéto tvrdenia nemôže uvádzať človek, ktorý je psychicky vyrovnaný a zdravý. Matka
vo svojej chorobnej naviazanosti na dcéru sa neštíti zájsť akokoľvek ďaleko v snahe zabrániť jeho

kontaktu s dcérou a rozvoju ich vzťahu. Nemyslí, že stretávať svoju jedinú dcéru počas 2,5 ročného
odlúčenia na báze raz týždenne 1 hodinu, aj to v prítomnosti matky je v poriadku. Malá sa pri stretnutiach
na neho teší, objíme ho a dá mu pusu. Zo správy o asistovanom styku nevyplýva, že by dcéra z neho
mala strach, či na neho reagovala odmietavo. Je presvedčený, že niekoľko hodinovú starostlivosť o
dcéru zvládajú bez problémov obaja - dcéra aj ja. Prítomnosť matky pri stretnutiach znemožňuje si

užiť vymedzený čas s dcérou, pretože ho neustále atakuje a napomína, len aby mu ten krátky čas
znepríjemnila. Dcéra sa ho nebojí, je k nej láskavý a pozorný, nevynucuje si poslušnosť. Pokiaľ bude
dcéra s ním, určite sa stretne s jeho priateľmi, ktorí majú malé deti, aby sa spolu pohrali. Dcéra sa tak
bude socializovať. Škôlku dcéra navštevuje nepravidelne (ak povie že tam nechce ísť, tak tam nejde), aj
to len na 2 hodiny, ako uviedla matka. Ostatné vyjadrenia matky sú jej opakovanými nezmyslami a nemá

knimviacčouviesť.Užlenakovrcholklamstievmatkyovyhodenízbytu,atď.uvádza,žematkamástále
hlásený trvalý pobyt v jeho byte a má aj kľúče od jeho bytu. Matka vytvára stav chorobnej závislosti dcéry
na sebe. Pokiaľ uvedené bude potvrdené znaleckým dokazovaním, je pripravený domáhať sa zverenia
dcéry do jeho osobnej starostlivosti. Z výpovedí matky, ako aj z jej aktuálneho vyjadrenia je zrejmé, že
matka vie najlepšie, za pomoci či už pani F. L. alebo poznatkov odborníkov z náučnej literatúry posúdiť

zásadné veci o maloletej (prejavy autizmu, prenatálna pamäť) a o ňom (prototyp násilníka). Bolo by
ďaleko prospešnejšie, keby matka umožnila maloletej odpútať sa od nej primerane veku, navštevovať
celodenne materskú školu, stretávať sa riadne s otcom a keby začala pracovať v odbore, ktorý má
vyštudovaný, ktorým rozhodne nie je medicína ani psychológia. Naďalej považuje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia za dôvodný.

9. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

10. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.11. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17.Podľaust.§328ods.2CSP,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdnajneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326.

18. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

21. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

22. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

23. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.

24. Podľa ust. § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

25. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26.Podľačl.1základnýchprincípovCMP,súdpostupujevkonanívsúladesochranouverejnéhozáujmu
a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka
konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.27. Podľa čl. 4 základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom

záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd
účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

28. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho

predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako z Civilného mimosporového poriadku,
ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v § 360 až § 367 CMP upravuje iba niektoré
ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu
prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi
vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325
ods. 1 CSP).

29. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok môže súd
nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného označenia tohto opatrenia ako neodkladného
vyplýva, že podmienkou je predovšetkým nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, teda, že jeho nariadenie
neznesie odklad a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Nevyhnutným

predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti
potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého
charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo

k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami.
Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná výlučne
na úvahu súdu, zároveň je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre
účastníkov nariadením neodkladného opatrenia.

30. Po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, správy úradu
a vyjadrenia matky má súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a
pomery maloletého dieťaťa je potrebné neodkladne upraviť do času, kým súd na základe vykonaného
dokazovania nerozhodne vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 18P/81/2023.

31. Vychádzajúc z doteraz zisteného stavu je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa
sú problematické a komunikácia rodičov je narušená. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym
stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov. Zároveň je však potrebné podotknúť aj
to, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou
obochjehorodičovmutakétoprostrediezabezpečiťavytváraťsohľadomnapotrebymaloletéhodieťaťa.

Z vyjadrení rodičov vyplynulo, že styk maloletej s otcom sa toho času realizuje na základe dohody, avšak
nie dostatočnom rozsahu, otec sa stretáva s maloletou podľa toho či rodičia dospejú k dohode ohľadne
styku.

32. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby sa styk otca s maloletou realizoval pravidelne

a na báze vopred určeného časového rozpätia. Súd má za to, že dieťa má právo na oboch rodičov,
stabilné a harmonické prostredie. Či ten, ktorý rodič svoje právo využije a vybuduje si kvalitný a zdravý
vzťah so svojim dieťaťom je otázkou budúcou, avšak v tomto momente je nepochybne v najlepšom
záujme maloletej vytvoriť priestor na vybudovanie, či upevnenie vzťahov direktívnym zásahom súdu do
rodinných pomerov.

33. Z vyjadrení matky vyplýva obava na realizáciu styku bez jej prítomnosti, otca navrhla podrobiť
psychologickému vyšetreniu v rámci súdnoznaleckého dokazovania, tvrdila že otec je agresívny,
výbušný, psychicky chorý, závislý na alkohole, či iných omamných látkach, nereflektuje pocity a potreby
maloletej podľa jej názoru. Vo svojich vyjadreniach k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia

rodičia namietali otázku prítomnosti matky pri realizácii styku.

34. Za určitých okolností môže byť dôvodné a v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa styk otca s maloletým
dieťaťom uskutočňoval za prítomnosti matky, či už pre to, že maloletá je dieťaťom v útlom veku vcelodennej starostlivosti matky, na ktorú je úzko naviazaná, alebo s prihliadnutím na vzťah medzi otcom
a maloletým dieťaťom, ktorý sa bežne nevykonával a nie je pravidelne udržiavaný. Úplný zákaz styku
otca s dieťaťom je najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv. K takejto

úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, keď je nepochybné,
že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy
dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po takomto zistení
obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom. (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.
októbra 2013, sp. zn. 9CoP/29/2013).

35. Pokiaľ otec namieta matkinu prítomnosť počas jeho stretnutí s maloletou, treba uviesť, že výsledky
doterajšieho dokazovania neposkytujú súdu dostatočnú oporu pre prijatie záveru, že by stretávanie
maloletej s otcom bez prítomnosti matky bolo v najlepšom záujme maloletej. Otec tvrdí, že s poukazom
na vzťah niet žiadneho dôvodu na to, aby aktuálne musel tráviť čas s maloletou za prítomnosti matky,
zatiaľ čo matka tvrdí, že maloletá vyslovene vyžaduje a odmieta sa s otcom stýkať bez nej, bojí sa otca,

ktorý stav má byť dôsledkom doterajšieho prístupu otca k starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na to,
že obaja rodičia ( a obaja bez predloženia relevantných dôkazov) rozdielne opisujú dôvody, pre ktoré
styk otca s maloletou prebieha za prítomnosti matky, treba potom aktuálne považovať tvrdenie otca o
potrebeúpravyjehostykusmaloletoubezprítomnostimatkyzaneosvedčené,keďžematkatototvrdenie
vyvracia predkladaním vlastných dôvodov, pre ktoré jej prítomnosť pri styku je práve potrebná. Zároveň

súd dodáva, že aktuálne prebieha aj ohľadne tejto otázky znalecké dokazovanie, preto súd považuje
nateraz za predčasné styk otca s maloletou upraviť bez prítomnosti matky. Pre úplnosť súd dodáva, že
znaleckédokazovaniesanevykonávazaúčelomposúdenianajvhodnejšejformystarostlivostiomaloleté
dieťa, ale za účelom posúdenia rodičovských kompetencií a vzájomných vzťahov rodičov k dieťaťu.

36. Súd nepochybuje o tom, že v rámci bežnej výchovy rodiča sú občas na mieste aj direktívne výchovné
metódy, avšak ich použitie treba vždy zvážiť veľmi citlivo s ohľadom na aktuálnu rodinnú situáciu,
pocity, povahu a vek maloletého dieťaťa. Otec maloletej musí prevziať zodpovednosť za svoje správanie
v prítomnosti maloletej, za emócie a situácie, ktoré svojim správaním vytvára, maloletá je v citlivom
veku, kedy potrebuje pre svoj ďalší priaznivý vývoj mať zdravý a pevný vzťah s oboma svojimi rodičmi.

Rovnako matka musí rešpektovať aj postoj a výchovné metódy otca pokiaľ nevybočujú z rámca napriek
tomu, že sa s nimi úplne nestotožňuje. V tejto súvislosti je práve potrebná veľmi jasná a konštruktívna
komunikácia rodičov na prípadne eliminovanie navzájom nežiadúcich rodičovských praktík alebo ich
vzájomnévysvetlenieaniezbytočnévyvolávaniekonfliktovaobviňovaniesazrodičovskejneschopnosti.
Je potrebné hľadať kompromisy a nie rigidne stále trvať len na svojom v optike svojich rodičovských

práv, pretože rodičia nemajú iba práva, ale majú aj povinnosti a čo je najpodstatnejšie pre toto konanie
má práva predovšetkým maloleté dieťa, ktoré nemôže svojvoľne potláčať ani jeden z rodičov.

37. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na to, že obaja rodičia sú v plnení si
rodičovských práv a povinností rovnocenní a otec má právo na upevňovanie si svojho vzťahu s dieťaťom

a trávenie tohto času podľa svojich predstáv, avšak opätovne súd pripomína otcovi že za vzťah, ktorý si
vytvorí s dieťaťom, ktoré už prichádza do veku, kedy si dokáže vytvoriť vlastný názor primeraný svojmu
veku je zodpovedný výlučne a výhradne otec.

38. Vzhľadom na to, že aktuálne v konaní prebieha znalecké dokazovanie za účelom posúdenia

jednotlivých skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej, s ohľadom na predchádzajúce
vyjadrenia matky na pojednávaní a vplývajúce z obsahu spisu, má súd za to, že realizácia styku otca
a maloletej za prítomnosti matky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že ak by
v tejto stále vypätej situácii medzi rodičmi nariadil styk bez prítomnosti matky, mohlo by to spôsobiť ešte
väčšie zhoršenie týchto vzťahov v tom kontexte, že by napr. matka otcovi po vrátení dieťaťa pripisovala

za vinu skutočnosti, ktoré by si myslela, že otec spôsobil.

39. V dôsledku pretrvávajúcich rozporov rodičov a ich komunikačné problémy, nie sú rodičia schopní bez
ingerencie zo strany súdu, vzájomne sa dohodnúť na realizácii styku s pravidelnou frekvenciou a vopred
jasne vymedzenými pravidlami.

40. Súd má za to, že otec osvedčil nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, nakoľko styk sa nerealizuje
pravidelne, čo vplýva negatívne aj na maloleté dieťa, ktoré potrebuje stabilitu a istotu v tom, čo ho
bude kedy čakať, čo bude nasledovať. Aktuálne sa v živote maloletej udiali veľké zmeny, nastúpilado materskej škôlky, toto obdobie je nepochybne pre dieťa emočne veľmi náročné, preto treba citlivo
pristupovať k jej potrebám a vytváraniu prostredia, v ktorom bude vopred určený časový harmonogram
a každý člen rodiny bude vedieť sa tomu prispôsobiť.

41. Súd v záujme udržania a pestovania pozitívnych väzieb maloletej s otcom, upravil rozsah stretávania
sa maloletej s otcom v rozsahu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti a to z toho dôvodu, že považuje
za potrebné, aby sa citová väzba otca s maloletou budovala na princípe pravidelnosti a stability, aby
zbytočne nedochádzalo k jej narušeniu svojvoľným prístupom matky. Súd upravil styk tak, aby sa otec

stretával s maloletou každý druhý víkend bez prespatia aj preto, aby mala aj matka možnosť si v ostatné
víkendy naplánovať program s maloletou a tiež preto, že považuje takúto úpravu za intenzívnejšiu pre
budovanie vzťahu otca s dcérou. Upravil čas stretávania sa s maloletou nakoľko ukončenie stretnutia
o 18:30 hod. počas bežného týždňa považoval vzhľadom na útly vek dieťaťa za dosť neskorý, preto
ponechalčasovérozmedzie2hodínazačiatokposunulna16:00hod.kedysamôžurodičiadohodnúť,že
vyzdvihnú maloletú spoločne zo škôlky a strávia následne spoločný čas. Počas víkendu súd považoval

za vhodné a primerané začať styk skôr o 15:30 hod. po poobedňajšom spánku dieťaťa. Súd zároveň
rodičom uložil povinnosť sa navzájom informovať o prípadnej nemožnosti uskutočnenia styku najmenej
24 hodín vopred, v prípade akútnej zmeny dať si na vedomie bezodkladne. Vzhľadom na to, že súd
autoritatívne rozhodol o realizácii styku otca s maloletou za prítomnosti matky, ponechal na úvahe
a dohode rodičov, kde styk bude začínať a prebiehať.

42. V konaní vo veciach maloletých je potrebná ochrana a rešpektovanie záujmov samotného
maloletého dieťaťa na vytváraní a prehlbovaní citovej väzby a výchovného vplyvu zo strany oboch
rodičov. Súd apeluje na rodičov, aby sa vzájomnou spoluprácou snažili maloletej vytvárať harmonické
a stabilné prostredie, v ktorom budú rešpektovať potreby a záujmy každého člena, napriek tomu, že už

nie sú partnermi, ale ostanú navždy rodičmi.

43. Súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho
postavenia otca a matky pri ich výchove, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo
mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo

obmedzovať v starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým
na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou
matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie
styku otca s dieťaťom. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem
detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného

pôsobenia. Rovnako ani nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného
rozpadu, nemôžu byť dôvodom na obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň
zásahu do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov.

44. Každý rodič tvrdí, že najlepšie pozná svoje dieťa a jedine on vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Niet

pochýb, že rodičia majú (resp. by mali mať) k svojmu dieťaťu najbližšie, poznať jeho potreby, priority,
nedostatky čo najlepšie, avšak nie vždy a v každom prípade je to tak. Existujú situácie, ktoré nevie
odhadnúť ani vyriešiť samotný rodič, hoci ide o jeho vlastné dieťa, pretože rodič nie je odborník na
detskú psychiku, ani detskú psychológiu, ktorá sa jednak od narodenia veľmi rýchlo mení a vyvíja, na
čo je potrebné adekvátne a včas reagovať. Treba si uvedomiť, že dieťa nie je dospelý jedinec, a preto

je potrebné sa takto aj k dieťaťu správať a pristupovať.

45. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia oboch rodičov
pri ich výkone a patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa. Výkon rodičovských práv a
povinností nie je závislý od tej skutočnosti, či sú rodičia manželia, alebo nie a ani od skutočnosti, či

spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z rodičov žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie.
Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo
na starostlivosť oboch rodičov.

46. Rešpektovanie takto nariadeného neodkladného opatrenia bude súd ďalej skúmať v konaní vo veci

samej.

47. V zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP, súd rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 18P/81/2023.48. Dieťa otca pozná. Matka doposiaľ sama vždy určovala, kedy, kde a za akých okolností sa otec
s dieťaťom stretne. Súd má za to, že tento stav trvá už veľmi dlho na to, aby nebola potrebná neodkladná

úprava, pretože žiaden rodič si svojvoľne podľa svojich predstáv nemôže určovať podmienky, za akých
sa bude druhý rodič s dieťaťom stretávať. Tvrdenia matky o neschopnosti otca, o prenatálnej pamäti
dieťaťa, že si dieťa pamätá to, že otec bol na matku agresívny, doposiaľ neboli ani osvedčené a nemôžu
byť determinujúce to, že otec sa s maloletou vidí iba pár hodín do mesiaca vždy za prítomnosti matky.
Dieťa je vo veku, kedy začalo predškolskú dochádzku, začína sa socializovať, a teda je schopné byť

bez matky niekoľko hodín bez akejkoľvek ujmy ( navyše je to aj potrebné a prospešné pre jeho ďalší
psychický vývin). Hoci k styku dochádza, ide o styk absolútne nepravidelný, vždy závislý od vôle matky
neustále poukazujúc na nevyhnutnosť jej prítomnosti. Je prirodzené, že dieťa je na prítomnosť matky
navyknuté nakoľko s ňou strávilo posledné tri roky teda celý svoj život, ale to jej neumožňuje pristupovať
k právam otca, ani dieťaťa egoisticky a svojvoľne. Matka si preto musí uvedomiť, že styk otca s dieťaťom
za jej prítomnosti nebude trvať neobmedzene.

49. Zároveň súd apeluje na matku, aby v priebehu stretávania sa otca s maloletou za jej prítomnosti sa
zdržala akýchkoľvek neprimeraných zásahov ( či už verbálnych alebo fyzických) do výkonu jeho práva
na styk s dieťaťom, pretože styk je nariadený za jej prítomnosti (pre pokoj a pohodu dieťaťa) a nie za
jej asistencie.

50. Záverom súd dodáva, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by matke uložil
povinnosť pripraviť dieťa na styk riadne a umožniť mu realizáciu styku považuje s ohľadom na to, že
sa bude realizovať za prítomnosti matky a matka sa nevyjadrila a v konaní ani nebolo preukázané,
že by otcovi akýmkoľvek spôsobom bránili v realizácii jeho práv súvisiacich so stykom za nadbytočný.

O trovách konania rozhodne súd vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.