Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124327340
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:6124327340.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o. so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165,
o zaplatenie 9.843,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 643,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 162,17 eur od 1.8.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 161,79 eur

od 1.9.2024 do zaplatenia, vo výške 8,65% ročne zo sumy 160,22 eur od 1.10.2024 do zaplatenia, vo
výške 8,40% ročne zo sumy 159,08 eur od 1.11.2024 do zaplatenia, a to všetko mu povoľuje uhradiť
v 150-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 27. dňa toho, ktorého mesiaca k rukám
žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, po následkami straty výhody splátok.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 9843,05 eur, úroku v sume 450,33 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 9843,05 eur od 11.4.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa
29.4.2022 Úverovú zmluvu č. 1204044798 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové

zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10633,- eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 171,52 eur. Žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným
upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na
základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy
dňa 26.03.2024 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého

zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností,
žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje
v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 12.04.2024
žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy. Žalobca odkázal na prehľad splátok a úhrad (splátkový kalendár).Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 2082,24 eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok
a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 10293,38 eur, ktorý pozostáva z istiny vo
výške 290,06 eur, úroku vo výške 450,33 eur a zosplatnenej istiny vo výške 9552,99 eur. Žalobca

posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle
ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje
oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka
žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie,
zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický

model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného.
Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu
vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V
rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné
životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,
príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne

pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia
o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom
bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú
registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie
poberania dôchodku a úverové registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je

napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z
týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú
obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov, u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych
veriteľov pôsobiacich na trhu.

2. O nároku žalobcu Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že v rámci upomínacieho konania vydal
dňa 20.6.2024 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade so
žalobou.

3. Žalovaný v podanom odpore doručenom súdu 9.7.2024 poukázal na to, že žalobca v žalobe

neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je
bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktorá bola
vypočítaná s dátumom poskytnutia úveru 02.06.2022, z výpisu čerpania splátok a úhrad je však

preukázané, že úver bol čerpaný dňa 12.05.2022. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že v zmysle
Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok
úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že
ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade zo zákonom, ak by najskôr vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí

omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca mohol následne až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedený právny názor
oneplatnostivyhláseniamimoriadnejsplatnostiúverupotvrdzujeRozsudokKrajskéhosúduŽilinazodňa
26. 04. 2018 sp. zn. 10Co/84/2018. Taktiež žalobca sa odvoláva na ustanovenie Hlavy 6 Obchodných

podmienok s názvom Ukončenie zmluvy, v zmysle ktorého bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Súdy SR v spotrebiteľských sporoch už viackrát potvrdili, že súčasťou zmluvy môže byť len
dokument s ktorým bol spotrebiteľ vopred oboznámený a dokument na ktorom je podpis spotrebiteľa.
Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže odvolávať na Hlavu 6 Obchodných podmienok s názvom
Ukončenie zmluvy, s ktorými nebol žalobca oboznámený pred podpisom zmluvy. Uvedené potvrdil napr.

Krajský súd Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.02.2015 sp. zn. 6Co/396/2014. Keďže žalobca
nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Zo strany žalobcu neboli
splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti aj z toho dôvodu, že z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je zrejmé pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola

vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon pre neurčitosť. Poukázal na ust. § 132 CSP a § 216
ods. 1 CSP. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj zdôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 2.8.2024 uviedol, že predkladá konajúcemu súdu listinné dôkazy,
z ktorých obsahu žalobca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: Interný
dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, Úverová
správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, Výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalobca zobral

do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle ust. §
1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca pripája Prílohu č. 1 uvedenej
úverovejzmluvy.ŽalobcauviedolpredpokladyprevýpočetRPMNnastraneč.2úverovejzmluvy.Otázka
uvádzania RPMN v zmluvách žalobcu, a to hodnotou ku dňu uzatvorenia zmluvy a ku dňu čerpania
úveru bola posudzovaná zo strany Európskeho Súdneho Dvora v konaní C-290/19. Žalobca predložil
súdu listinu: Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1.2.2024, daná na poštovú prepravu dňa 5.2.2024

pod podacím číslom RG335540755SK, doručená dňa 7.2.2024, Výzva k splateniu celého úveru zo dňa
26.03.2024 daná na poštovú prepravu dňa 27.3.2024 pod podacím číslom RG273728020SK, uložená
dňa na pošte Bystré. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zosplatnenie je dohodnuté na strane č. 2
úverovejzmluvyapodmienkysúupravenépriamozákonom.Žalovanýsadostaldoomeškaniasplnením
zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej

sumy zo dňa 1.2.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené
a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie
budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil,
a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 26.03.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 30.11.2023.

5. Žalovaný vo vyjadrení z 23.8.2024 uviedol, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver
žalobca nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na
živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma
ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ

vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Z dôkazov
predložených žalobcom nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na
živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedči o
ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27
veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a

osôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovaťsohľadomnaživotné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti
zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje
individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa na
úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani

z opatrenia NBS z14.11.2017, pričom poukázal na ust.§2 ods. 5. Z uvedeného nepochybne neplynie
záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného
minima. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13
zo dňa 18.12.2014 a C- 679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné

právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento preukázal,
že bonitu žalovaného náležíte skúmal. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a

objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,

tak aj výdajov. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol,
resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i
povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje
o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebood spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). V zmluve o úvere je pri RPMN uvedené, že „RPMN
bola vypočítaná s dátumom poskytnutia 02.06.2022.“ V zmluve sa uvádza, že čerpanie celej výšky

úveru okamžite, bezhotovostne, teda podľa názoru žalovaného pri výpočte RPMN bol použitá dátum
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere dňa 02.06.2022. Z výpisu čerpania splátok a úhrad však
vyplýva, že dátum poskytnutia úveru nebol 02.06.2022, ale 12.05.2022, keďže pri výpočte RPMN nebol
zohľadnený správny dátum prvého čerpania úveru, zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o RPMN,
čo v konečnom dôsledku znamená, že neobsahuje všetky predpoklady použité pri výpočte RPMN.

S poukazom na uvedené žalovaný považuje zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže
žalobkyňa nepostupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
O.z., žalobkyňa nie je oprávnená požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobkyňa nemá nárok na
neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala od 1. splátky po splátku zročnú bezprostredne tri roky
spätne od doručenia žalobného návrhu, tieto splátky pokiaľ neboli uhradené sú premlčané a zároveň
žalobkyňa nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola

žaloba podaná predčasne. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.07.2022 sp.
zn. 10CoCsp/46/2021. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp.
zn. 5 Cdo 36/2020, uverejnenom pod R 1/2021 bolo potvrdené, že právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru musí veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Poukázal na
ust. § 132 CSP a § 216 ods. 1 CSP, pričom vzhľadom na tieto zákonné ustanovenia je žaloba nedôvodná

v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky,
ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná
v celom rozsahu. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp zn I. ÚS 246/2019,
všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany
poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Žalobca v konaní

uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v
celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca
nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je
nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých,

už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1
CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať
spôsobompriznaniasplatnýchanepremlčanýchsplátok,keďbyuplatnenímpredmetnéhopostupukonal
v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP),
keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá

je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca
uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno
posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný
(vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol,
aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný, ak však bude mať konajúci súd

preukázané, že nárok je aspoň z časti dôvodný, žalovaný navrhuje, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú
sumuvmesačnýchsplátkachvovýške150,-eurk27.dňuvmesiacipodstratouvýhodysplátokvprípade
omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Predžalobnou výzvou z 12.4.2024

s podacím hárkom, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 29.4.2022, Úverovými zmluvnými podmienkami
účinnými od 1.10.2020, Posúdením schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, Úverovou správou,
Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 1.2.2024 s poštovým podacím hárkom, Výzvou k splateniu celého
úveru z 26.3.2024 s poštovým podacím hárkom, Výpisom z čerpania splátok a úhrad k zmluve
č.1204044798, Odporom voči platobnému rozkazu z 9.7.2024, Vyjadrením žalobcu z 2.8.2024 s

prílohami, a to posúdením schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, úverovou správou, výpisom
z osobného účtu, prílohou č. 1 k úverovej zmluve č. 1204044798, výzvou na zaplatenie z 1.2.2024
s poštovým podacím hárkom, výpisom zo sledovania zásielok Slovenskej pošty ohľadne zásielky č.
RG335540755SK, výzvou k splateniu celého úveru z 26.3.2024 s poštovým podacím hárkom, výpis
zo sledovania zásielok Slovenskej pošty ohľadne zásielky č. RG273728020SK, vyjadrením žalovaného

z 23.8.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.9.2024 s prílohami, a to prepočtom RPMN, posúdením
schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, úverovou správou, výpisom z osobného účtu, prílohou
č. 1 k úverovej zmluve 1204044798, amortizačnou tabuľkou k úverovej zmluve, výzvou na zaplatenie
z 1.2.2024 s poštovým podacím hárkom, výpisom zo sledovania zásielok Slovenskej pošty ohľadnezásielky č. RG335540755SK, výzvou k splateniu celého úveru z 26.3.2024 s poštovým podacím hárkom,
výpis zo sledovania zásielok Slovenskej pošty ohľadne zásielky č. RG273728020SK, vyjadrením
žalovaného z 24.9.2024 s prílohami – tlačivom pre dokladovanie pomerov, vyjadrením žalovaného z

25.9.2024 s prílohami – rozpisom príjmov a výdavkov s čestným prehlásením žalovaného, výpismi z
účtu žalovaného, vyjadrením žalovaného z 7.10.2024, Odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni
ohľadne žalovaného, Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11.9.2024, Odpoveďou
na lustráciu v bankách ohľadne žalovaného, Správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo
Vranove nad Topľou, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 12.9.2024, Lustráciou v REGOB ohľadne

žalovaného, Priemernými úrokovými mierami úverov poskytnutých v eurách rezidentom Eurozóny zo
stránky Národnej banky Slovenska za obdobie roka 2022, mailovým podaním žalobcu doručeným súdu
dňa 14.10.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovaným ako klientom bola dňa 29.4.2022 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č.1204044798. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru

žalovanému vo výške 10.633,- eur. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky
a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške
10.633,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 11,65 % p.a., RPMN predstavovala 12,30 %. Žalovaný sa
zaviazal úver splatiť v 96 mesačných splátkach po 171,52 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 15. deň
v mesiaci. Dátum prvej splátky bol 2.7.2022. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 16.465,92 eur.

8. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. – DUO
(účelový úver a revolvingový úver) IKH120, platných od 01.10.2020, úver musí klient splácať riadne
a včas v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú
uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny a úrokov a úhrady za

poistenie (ďalej iba „splátka“), ak nie je v zmluve alebo v týchto úverových podmienkach uvedené inak.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je splátkový kalendár obsahujúci rozpis jednotlivých splátok. Splátkový
kalendár bude zaslaný po uzatvorení zmluvy.

9. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého spolu so žalobou vyplýva, že žalovaný uhradil k

predmetnému úveru sumu 2082,24 eur do 21.9.2023.

10. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1.2.2024 žalobca žalovaného vyzval na úhradu
sumy 550,56 eur s tým, že ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy nebude uvedená suma uhradená,
bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Na poštovú prepravu odovzdal

žalobca výzvu adresovanú žalovanému dňa 5.2.2024. Výzva mala byť uložená na pošte dňa 2.4.2024
a neprevzatá v odbernej lehote a nakoniec žalobcovi vrátená dňa 25.4.2024, čo vyplýva z údaja o
sledovaní zásielky č. RG273728020SK.

11. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 26.3.2024 vyplýva, že žalobca v dôsledku omeškania

s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru číslo 1204044798 vyzval žalovaného k splateniu celého
úveru čerpaného na základe tejto zmluvy. Na poštovú prepravu odovzdal žalobca výzvu adresovanú
žalovanému dňa 27.3.2024. Výzva mala byť doručená dňa 7.2.2024, čo vyplýva z údaja o sledovaní
zásielky č. RG335540755SK.

12. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 12.4.2024, žalobca žalovaného vyzval na úhradu
sumy 10373,447 eur, a to do 7 dní od odoslania výzvy. Výzvu odovzdal žalobca na poštovú prepravu
dňa 15.4.2024.

13. Žalobca v podaní zo dňa 16.9.2024 uviedol, že žalovaný čerpal poskytnutý úver spolu vo výške

10.633,00 eur na refinancovanie iných úverov a žalobcovi uhradil do podania žaloby sumu 2.082,24
eur a po podaní žaloby žiadnu sumu. Neboli mu účtované zmluvné pokuty ani poplatky za poskytnutie
úveru. Žalobca platby žalovaného do dňa podania žaloby zarátal nasledovne: sumu 789,95 eur na
úhradu istiny splátok, sumu 1292,29 eur na úhradu úroku splátok, Ako vyplýva z prehľadu splátok a
úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 10.293,38 eur, ktorý pozostáva zo súčtu položiek:

istina 13. až 16. splátky vo výške 290,06 eur, úrok z dlžných splátok č. 13. až 16. vo výške 450,33 eur,
zosplatnená istina vo výške 9552,99 eur zo splátky č. 17. až 96. Žalobca si dojednal so žalovanými
ročnú úrokovú sadzbu v hodnote 11,65 % p.a. pri výške mesačnej splátky 171,52 eur a pri splatnosti
prvej splátky 2.7.2022 a splatnosti nasledujúcej do 15. dňa toho ktorého mesiaca 15.08.2022 a nasl. spočtom splátok 96 a s dátumom splatnosti 15.6.2030. Žalovaný si plnil svoje zmluvné povinnosti riadne
a včas do dňa 31.08.2023, t.j. uhradil riadne a včas 12 splátok. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky
neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k

splateniu celého úveru zo dňa 26.03.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 30.11.2023,
keďže žalovaný požiadal o zmenu dátumu splatnosti splátok ku poslednému dňu v mesiaci v zmysle
dohody tak ako je uvedená v zmluve na strane č. 2. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol
poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a poukázal tiež na ust. § 7 ods. 24. písm. a) cit. zákona. Zmluva

obsahuje všetky obsahové náležitosti a RPMN je vypočítaná na základe údajov uvedených v úverovej
zmluve za predpokladu, že: „Predpoklady použité pre výpočet - dátum poskytnutia úveru 2.06.2022 s
mesačnou splátkou 171,52 eur a počtom splátok 96.“ Žalobca spoločne s vyjadrením predložil súdu
listiny: Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1.2.2024, daná na poštovú prepravu dňa 5.2.2024
pod podacím číslom RG335540755SK, doručená dňa 7.2.2024, Výzva k splateniu celého úveru zo
dňa 26.03.2024 daná na poštovú prepravu dňa 2 7.3.2024 pod podacím číslom RG273728020SK,

uloženádňanapošteBystré.Žalobcatiežpredložillistinnédôkazy,zktorýchobsahužalobcaposudzoval
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: Interný dokument o posúdení bonity s uvedením
výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, Úverová správa z registrov dlžníkov NRKl pre účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, Výpis z bankového účtu žalovaného
za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Predložil tiež listinu - Prepočet RPMN z NBS s hodnotou

12,30 % ako aj Amortizačnú tabuľku k zmluve č. 1204044798.

14. Podľa predloženej listiny Posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver je zrejmé, že
žalovaný bol pri posúdení žiadosti vedený ako zamestnanec s príjmom 2400,- eur mesačne, pričom
príjem partnera predstavoval 230,- eur, býval v podnájme, mal tri deti. Životné náklady dospelej osoby

boli vo výške – 218,06 eur, životné minimá na 3 vyživované deti predstavovali 221,04 eur, splátky
iným spoločnostiam vrátane úveru žalobcu boli 482,- eur. Podľa predloženého dokumentu „Úverová
správa“ mal žalovaný dva existujúce splátkové úvery a jednu kreditnú kartu, pričom mesačné splátky
predstavovali 470,- eur. Evidovaných mal 20 odmietnutých žiadostí o splátkový úver a 4 žiadosti
o kreditnú kartu. Žalobca predložil aj výpis z bežného účtu žalovaného (osobného účtu a podúčtu)

vedeného v 365.bank, a.s. za obdobie január až apríl 2022.

15. Podľa predloženej Prílohy č. 1 k úverovej zmluve č. 1204044798 z 29.4.2022 časť istiny úveru vo
výške 7633,- eur bude účelovo použitá na predčasné splatenie peňažných záväzkov žalovaného zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou 365.bank, a.s. Zostávajúca

časť istiny vo výške 3000,- eur mala byť vyplatená na osobný účet žalovaného.

16. Žalovaný vo vyjadrení z 24.9.2024 uviedol, že navrhuje zamietnuť žalobu v celom rozsahu, avšak
ak bude súd považovať nárok žalobcu za aspoň čiastočne dôvodný, navrhuje uhrádzať dlžnú sumu
v splátkach po 150,- eur mesačne k 27. dňu v mesiaci. Súdu predložil tlačivo pre dokladovanie pomerov,

z ktorého je zrejmé, že žalovaný je SZČO, pomocník- brusič, zvárač s aktuálnym príjmom od 1650,-
eur do 1900,- eur, je ženatý, pričom manželka je nezamestnaná a má vyživovaciu povinnosť k dvom
nezaopatreným deťom. Býva v byte, ktorého vlastníkom je obec, pričom mesačne uhrádza nájomné
v sume 190,- eur, za vodu platí 35,- eur, za elektrinu 82,- eur, za plyn 102,- eur. Cestovné do zamestnania
predstavuje 170,- eur, na lieky minie sumu 40,- eur mesačne. Dlhy ani majetok väčšej hodnoty neuviedol.

V podaní z 25.9.2024 uviedol rozpis svojich príjmov a výdavkov a predložil súdu výpis z bežného účtu
za obdobie máj až júl 2024.

17. V podaní z 7.10.2024 žalovaný navrhol zamietnuť žalobu žalobcu v celom rozsahu a v prípade
čiastočnej dôvodnosti žaloby navrhol, aby súd žalovanému umožnil uhrádzať dlžnú sumu v splátkach

po 150,- eur mesačne.

18. Z odpovede na lustráciu v bankách súd zistil, že žalovaný je vedený ako majiteľ troch účtov v E.
D.,F. s účtovnými zostatkami vo výške 0,01 eur, vo výške 0,60 eur a vo výške 850,96 eur a jedného účtu
v C. D.,F. so zostatkom vo výške 0,- eur. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou

vyplýva, že žalovaný je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Renault, rok výroby 1994, pričom je
na ňom od 21.8.2024 vedené exekučné konanie. Podľa odpovede na lustráciu v registri Soc. poisťovne
z 12.9.2024, vymeriavací základ žalovaného predstavoval v mesiacoch júl a august 2024 sumu 652,-eur. Podľa správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny z 11.9.2024 z úradu nepoberá od 5/2015 žiadne dávky
ani príspevky.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)

a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

25. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.26. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

35. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.37. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako spoločnosťou
a žalovaným ako klientom bola dňa 29.4.2022 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere
č.1204044798. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške

10633,- eur. Žalovaný bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť
ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 10633,- eur pri ročnej
úrokovej sadzbe 11,65 % p.a., RPMN predstavovala 12,30 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 96
mesačných splátkach po 171,52 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 15. deň v mesiaci. Dátum prvej
splátky bol 2.7.2022. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 16.465,92 eur. Žalovaný k predmetnej

zmluve uhradil celkovo 2082,24 eur.

41. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny
vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

42. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

43. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

44. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.

45. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových
zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má
dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ

spravidla obsah zmluvy nemení.

46. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy, v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciouObchodného zákonníka prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne
uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s
neprístupnosťou k občianskymprávam,ktoré priznávaObčianskyzákonník narozdielodObchodného

zákonníka.

47. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

48. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

49.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej

zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Začiatok plynutia premlčacej doby je
potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa

pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Jednotlivé splátky sa opäť premlčujú samostatne od ich zročnosti až
do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok.

50. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť úveru bola rozvrhnutá na 96 mesiacov.

Prvá splátka bola splatná dňa 2.7.2022. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.6.2024. Premlčaná tak
nemohla byť žiadna splátka úveru.

51. V zmysle zmluvy bol spotrebiteľský úver žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 11,65 %.

52. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v
zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich
dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami
pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

53. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (96 mesačných splátok) v apríli 2022 činil úrok 6,69 %
p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom
prípade neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami viac ako dvojnásobne.

54. Je však potrebné zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj
bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a

podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

55. Súd v konaní zistil, že žalobca skúmal bonitu žalovaného predtým ako s ním vstúpil do zmluvného
vzťahu, t.j. jej schopnosť úver v budúcnosti splácať, avšak je potrebné uviesť, že toto skúmanie sa na
základe predložených listinných dôkazov javí iba ako formálne.56. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z
23.09.2020).

57. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu spotrebiteľa a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch.

58. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Jediným takýmto dokumentom v danom prípade však bol iba výpis z osobného

účtu žalovaného za obdobie január až apríl 2022.

59. Žalobca uvádza a aj predložil v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného interný dokument, z
ktorého je zrejmé, že príjem klienta z dokladu bol vo výške 2400,- eur, pričom z uvedeného dokumentu
je zrejmé, že žalovaný mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, úverové zaťaženie 482,- eur.

Výška splátky schváleného úveru bola 171,52 eur. Finančný vankúš predstavoval 589,- eur.

60. Žalobca nežiadal žiaden doklad, ktorý by preukazoval skutočný príjem žalovaného (potvrdenie
o príjme, faktúry), nepreukázal ani skúmanie reg. Soc. poisťovne. Z predloženého výpisu z osobného
účtu však vyplynulo, že u žalovaného bol súčet kreditných operácií v januári 2022 v sume 746,39 eur,

súčet debetných operácií 1098,28 eur, konečný zostatok na účte 18,52,- eur, súčet kreditných operácií
vo februári 2022 bol v sume 3200,- eur, súčet debetných operácií 1989,21 eur, konečný zostatok na účte
1229,31 eur, súčet kreditných operácií v marci 2022 bol v sume 3300,- eur, súčet debetných operácií
-3704,68 eur, konečný zostatok na účte 824,63 eur, súčet kreditných operácií v apríli 2022 bol v sume
6249,84 eur, súčet debetných operácií -4302,47 eur, konečný zostatok na účte 2772,- eur.

61. Z týchto obratov na účte je síce zrejmá aj značná nepravidelná príjmová časť, avšak aj
obrovská suma vynakladaných výdavkov. Nie je preto zrejmé, ako dospel žalobca k jednoznačnému
presvedčeniu, že pravidelný mesačný príjem žalovaného sa skutočne pohybuje na deklarovanej úrovni
2400,- eur, a to za značného zisteného úverového zaťaženia, bez zisťovania skutočných životných

nákladov a za súčasnej existencie vyživovacej povinnosti k trom nezaopatreným deťom. Sám žalovaný
pritom uviedol, že je zamestnancom, avšak táto skutočnosť nebola ďalej skúmaná, z predložených listín
nie je teda ani zrejmý skutočný pôvod príjmov žalovaného v čase poskytnutia úveru. V danom prípade
tak bolo potrebné podrobnejšie skúmať, a to práve vzhľadom na predložený výpis z osobného účtu
žalovaného, nie len príjmovú časť, ale aj skutočné výdavky žalovaného preukázaním ďalších dokladov.

62. Za dôležité považuje súd aj zistenia samotného žalobcu v čase poskytnutia úveru vyplývajúce
z úverovej správy, na ktorú sa pri skúmaní bonity odvoláva, a to že finančné inštitúcie v čase
poskytnutia úveru už 24x odmietli žalovanému poskytnúť úver a 9x poskytnutý úver žalovaný odvolal. Prispotrebiteľovi s takouto „históriou“ žiadostí o úver, bolo nevyhnutné dôsledne preskúmať jeho bonitu,
predtým ako mu žalobca poskytol spotrebiteľský úver.

63. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do úverového registra banky, výpis z ktorého predložil žalobca,
nie je dostatočné. Táto databáza nemôže dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno
zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že
skúmal domáce výdavky žalovaného, naviac ak z predloženého osobného bankového účtu žalovaného
vyplynuli obrovské mesačné záporné obraty, ako je uvedené vyššie.

64. Žalobca vôbec za daných okolností neskúmal ďalej jej majetkové pomery, najmä vo vzťahu
k nevyhnutným výdavkom na živobytie (doklady SIPO, bežné výdavky, iné dlhy).

65. Najzávažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovaného teda je, že nedošlo ku skutočnému
overeniu výdavkov na strane žalovaného. Žalobca neskúmal skutočné výdavky na strane žalovaného,

starostlivosť o ďalšie osoby a podobne. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mal žalovaný, aké náklady
mal na bývanie. Uvedené skutočnosti žalobca neskúmal napriek tomu, že žalovaný bol ženatý, sám
deklaroval vyživovaciu povinnosť k trom nezaopatrený deťom, mal zistené značné úverové zaťaženie
a tiež vysokú sumu debetných obratov na predloženom bankovom účte. Uvedené skutočnosti nemohli
ostať nepovšimnuté pri riadnom skúmaní bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou, vrátanej jeho

bežných výdavkov.

66. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovaného
(mimo úverového zaťaženia prostredníctvom registra dlžníkov) žalobca preukázateľne neskúmal, preto
uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania
pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Napriek
uvedenému poskytol žalovanému úver vo výške 10.633,- eur.

67. Všetky zistené skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu skúmaniu bonity

žalovaného, najmä vo vzťahu k výdavkom.

68.Vdanomprípadenebolopreukázané,abyžalobcamalkdispozíciídokladyo výdavkochžalovaného,
najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, pri uzatváraní zmluvy. Súd nemá za preukázané, že by
mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, teda kde tento

býval, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia
o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca
preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii
spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

69. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov
žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Nahliadnutie do databáz úverových
registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného súd nepovažuje za dostatočné.
Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa – žalovaného, nakoľko

výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná
celkovýobjemvýdavkovklienta,nemôžeurobiťzáverotom,čispotrebiteľjealeboniejeschopnýsplácať
požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022
obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

70. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Skúmanie výdavkov
len nahliadnutím do databáz bánk nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z
verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o
výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaného nemal žalobca k dispozícii údaje o výdavkoch

žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky
relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnajrozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020 v súvislosti s posudzovaní
bonity žalovaného v obdobnej veci žalobcu.)

71. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaného, nie však skutočné
overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

72. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej

dobe.

73. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom

sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

74. Pri poskytnutí úveru spotrebiteľovi bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať
okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

75. Pokiaľ ide námietky žalobcu, že sa jednalo o úver poskytnutý na refinancovanie iných dlhov
žalovaného a zároveň poukaz na ust. § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd uvádza, že
vychádzal v rámci svojho právneho posúdenia veci z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. V rámci svojho záveru o hrubom porušení povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch súd ani neaplikoval ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 zákona o spotrebiteľských

úveroch

76. Súd totiž nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch pre prípad, ak je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 19 - 23 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná prípad, kedy je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ a
veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob
splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom
podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa

horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( v súvislosti
s uvedeným ohľadne skúmania bonity spotrebiteľa v prípade refinancovania jeho iných úverov porovnaj
napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 20CoCsp/18/2023 z 22. 08. 2023).77. Vylúčenie aplikácie ust. § 7 v tejto veci z dôvodu ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ však žalobca ani
netvrdil ani neuniesol dôkazné bremeno k splneniu zákonných podmienok podľa tohto ustanovenia
(napríklad predložením pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá nemá horšie podmienky splácania ako nová

uzavretá). Naviac by muselo ísť o refinancovanú zmluvu uzavretú s tým istým veriteľom.

78. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ak výška úveru, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich
spotrebiteľských úverov výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich refinancovaných úverov, iba
vtedy sa nevzťahujú na takýto úver ustanovenia § 7 ods.19 až 23 predmetného zákona.

Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods.1 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 sa
výrazným prevýšením súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov považuje prevyšovanie
presahujúce sumu zodpovedajúcu 5% súčtu zostávajúcich výšok refinancovanýchúverov. Vzhľadom
na výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa (10633,- eur) a výšku zostatku
refinancovaného úveru (7633,- eur), možno dôvodne konštatovať, že výška novoposkytnutého
úveru výrazne prevyšovala počet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov (zároveň aj o sumu

2000,- eur). Uvedené tak malo za následok povinnosť veriteľa pri výpočte ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zohľadniť čistý príjem žiadateľa, náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, výšku splátok
spotrebiteľských úverov ako aj peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 20 zákona
o spotrebiteľských úveroch).

79. Ďalej je však potrebné uviesť, že predmetný úver je bezúročný aj z dôvodu absencie obligatórnej
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ totiž ide o ročnú
percentuálnu mieru nákladov, táto je definovaná v ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy vo svojich ustanoveniach priamo považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom za jeden zo základných predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné,
že takýto predpoklad musel byť priamo uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod

sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. h) o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej
zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je obsiahnutý údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Za takejto situácie žalovaného ako spotrebiteľa nemožno považovať za
takého, ktorý pri uzavretí zmluvy poznal všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v

dôsledku toho za takého, ktorý poznal všetky okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku.
V súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16CoCsp/13/2022 z
27.03.2023,ktorývyššieuvedenýnedostatokvobdobnejvecižalobcupovažovalzadôvodbezúročnosti
spotrebiteľského úveru.

80. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo svojich
ustanoveniach priamo považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za
jeden zo základných predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné, že takýto predpoklad musel byť
priamo uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust.

§ 9 ods.2 písm. h) tohto právneho predpisu. ( v súlade s uvedeným porovnaj aj rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/36/2022 z 24. 04. 2023 v súvislosti s absenciou uvedenej náležitosti
v obdobnej veci iného dodávateľa).

81. Žalobca mohol mať v danom prípade na základe predmetnej úverovej zmluvy najviac nárok iba na

istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov).

82. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k
dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.83. V prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako sa ním súd zaoberal vyššie (neskúmanie
bonity,absenciaobligatórnejnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere), jednásaibaonároknasplatnú
istinu úveru, respektíve istinu splátok, ktoré sa doposiaľ stali splatnými, a to hneď z viacerých dôvodov.

84. V prvom rade je to to dôsledok neskúmania bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou, nakoľko
takýto dôsledok je časťou aplikačnej praxe odvolacích súdov spájaný aj s nedodržaním skúmania bonity
spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou (vyššie cit. ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a
výdavky žalovaného, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá
veta, t.j., že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30. 01. 2024).

85. Žalobcovi tak mohol súd priznať iba istinu doposiaľ splatných splátok.

86. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v danom
prípade nemožno považovať za platné.

87. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

88. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

89. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, výzva zo dňa 1.2.2024 na zaplatenie
podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 5.2.2024 a

doručovaná dňa 2.4.2024, kedy sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, keď bola zásielka uložená
na pošte, pričom nebola prevzatá v odbernej lehote. Vo výzve je len konštatované, že bude vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, pretože žalovaný neuhradil dlžnú sumu 550,56 eur. Z obsahu tohto podania
nie je jednoznačne zistiteľné pre ktorú splátku mieni žalobca postupovať podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z obsahu Výzvy k splateniu celého úveru vyplýva,

že listina bola vyhotovená dňa 26.3.2024, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich
z úveru, žalobca žalovaného vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru na základe tejto zmluvy. Z
obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však nevyplýva,
pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ. Keďže
predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a

určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ,
teda aj žalovaný, týmto úkonom porozumel a skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu
úveru pre jeho neurčitosť § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo. Hmotnoprávne úkony žalobcu
svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia
splátky pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo,

preto takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať ex offo (porovnaj v
súvislosti s neplatnosťou zosplatnenia rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021
z 24. 02. 2022).

90. V posudzovanej veci neboli splnené kumulatívne zákonné podmienky pre uplatnenie práva žalobcu
podľa § 565, § 53 ods. 9 OZ, pričom zo žalobcom predložených výziev nevyplýva, s ktorou konkrétnou
splátkou zmluvy bol žalovaný v omeškaní (porovnaj v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn.13CoCsp/24/2021 z 27. 04. 2022).

91. V danom prípade tak výzva k splateniu celého úveru (č.l.21) neobsahuje uvedenie omeškanej
splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k využitiu práva podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť,či došlo k splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje
využitie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej
možnosti,čikzosplatneniudlhudošlovsúladesozákonomjenutné,abybolozrejmésktorousplátkouje

dlžníkvomeškaní.(porovnajrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2CoCsp/31/2023z30.01.2024,
rovnako rozsudok Krajského súdu Prešov 17Co/171/2018zo dňa 04.04.2019). Porovnaj tiež rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/14/2021, kde súd uviedol, že „neuvedenie konkrétnej splátky,
pre ktorú žalobca jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh, vyplývajúci z úveru, spôsobuje absolútnu
neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).“

92. Platnosťou mimoriadneho zosplatnenia sa vo vyššie uvedených intenciách zaoberal aj Najvyšší súd
Slovenskejrepubliky,ktorýpoukázalnato,ževprípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruza
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024).

93. Žalobca síce vo svojich písomných vyjadreniach tvrdil, že úver zosplatnil pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej 30.11.2023, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal.

94. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom
žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok
do dňa vyhlásenia rozsudku.

95. Ku dňu vydania rozhodnutia súdu bola uhradená pohľadávka do výšky 2082,24 eur, bolo potrebné
započítať celé plnenie na splatnú istinu. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru, bolo jeho povinnosťou sa vyporiadať s amortizáciu istiny, a to prostredníctvom
amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 5 ZoSÚ).

96. Za tejto situácie sa v prípade aplikačnej praxe sudov vyskytujú viaceré názory:

97. Podľa jedného názoru, keďže dlh žalovaného je bezúročný a bez poplatkov, v zmluve bolo
dohodnuté, že dlh bude uhradený za 96 mesiacov, v takom prípade bude výška splátky istiny úveru

mesačne predstavovať 110,76 eura (úver vo výške 10.633 eur : 96 splátok = 110,76 eur, splátka istiny
úveru). V súvislosti s uvedeným výpočtom súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022.

98. Podľa ďalšieho názoru je potrebné vychádzať z amortizácie úveru určenej vo formulárovej zmluve

právežalobcom(amortizačnátabuľkanač.l.144spisu).Vsúvislostistakýmtopostupomporovnajzávery
rozsudku Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022.

99. Do dňa vyhlásenia rozsudku 11.11.2024 tak bolo splatných na istine pri nezohľadnení amortizácie
podľapredloženejamortizačnejtabuľkynajviac28splátokpo110,76eur,tedaspolu3101,28eur(úvervo

výške10633eur:96splátok=110,76eur,splátkaistinyúveru)apozohľadnenípredloženejamortizačnej
tabuľky(č.l.144spisu),bolopodľatejtolistinynaistinedodňavyhláseniarozsudku11.11.2024splatných
2725,50 eur (posledná splátka pred vyhlásením rozsudku bola podľa amortizačnej tabuľky splatná
dňa 31.10.2024 a ďalšia až 30.11.2024), pričom uhradených je celkovo 2082,24 eur. Vyššie uvedené
zohľadňuje aj dohodu medzi stranami sporu o splatnosti splátok k poslednému dňu v mesiaci, ako to

uvádza žalobca v podaní z 16.9.2024.

100. Podľa názoru súdu žalobca mohol od žalovaného vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia
rozsudku v zmysle amortizačnej tabuľky, podľa ktorej táto istina predstavuje 2725,50 eur (istina 28
splatných splátok podľa amortizačnej tabuľky). Uvedené reflektuje názor vyjadrený vo vyššie uvedenom

rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022. S poukazom na vyššie
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna
2013, súd pri nejednoznačnom výklade problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, uprednostnil ten
výklad a postupoval v súlade aplikačnou praxou vyšších súdov, ktorá sleduje záujem spotrebiteľa.101. Súd je tak toho názoru, že žalobca môže od žalovaného vyžadovať len splatnú istinu ku dňu
vyhlásenia rozsudku v sume 2725,50 eur po odrátaní všetkých úhrad v sume 2082,24 eur, teda spolu

sumu 643,26 eur, v ktorej časti žalobe žalobcu vyhovel a vo zvyšku žalobu ako predčasne podanú
ohľadne dlžnej istiny úveru zamietol. Nad sumu istiny úveru je žaloba zamietnutá z vyššie uvedených
dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

102. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom

žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok
do dňa vyhlásenia rozsudku.

103. Do dňa vyhlásenia rozsudku 11.11.2024 tak boli splatné a neuhradené splátky istiny úveru v sume
643,26 eur. Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej istiny v sume 643,26 eur.

104.Vyššieuvedenéžalovanéhonezbavujepovinnostivyplývajúcejzozmluvy,atouhrádzaťdlžnúsumu
splátok istiny úveru, ktorá sa postupne stane splatnou v budúcnosti (každý nasledujúci mesiac v zmysle
amortizačnej tabuľky), a to až do zaplatenia celej istiny úveru.

105. Žalovaného zároveň súd zaviazal na úhradu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých splátok.

106. Žalovaný sa s plnením dlhu v splátkach dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie
úroku z omeškania z istiny splatných splátok vo výške od 8,40% do 9,25 % ročne, ktorého výška je v

súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády v období od
1.8.2024 až 1.11.2024 až do dňa zaplatenia.

107. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 1.8.2024 bola základná úroková

sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,25% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,25 %
ročne, ku dňu 1.10.2024 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 3,65 % p.a.
a úroky z omeškania tak predstavujú 8,65 % ročne, ku dňu 1.11.0224 bola základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky vo výške 3,40 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 8,40 % ročne.

108. V prípade, že by súd vychádzal z názoru, že nie je potrebné zohľadniť amortizačnú tabuľku, kedy
výška splátky istiny úveru mesačne bude predstavovať 110,76 eura (úver vo výške 10633 eur : 96
splátok = 110,76 eur, splátka istiny úveru), by dlžná suma istiny úveru po odrátaní úhrad 2082,24 eur
bola 1019,05 eur (28 splátok x 110,76 eur = 3101,29 eur).

109. V prípade, že by súd vychádzal z názoru, že nie je potrebné zohľadniť ani amortizačnú tabuľku a ani
skutočnosť, že splátky pozostávajú z istiny a úroku a vychádzal by z celých splátok úveru podľa zmluvy,
teda 171,52 eur mesačne, by dlžná suma istiny úveru po odrátaní úhrad 2082,24 eur bola 2720,32 eur
(28 splátok x 171,52 eur = 4802,56 eur). O zvyšku by aj tak bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť, a to
nielenzdôvodujejpredčasnéhopodaniaohľadnedosiaľnesplatnýchsplátok,alenadsumu8550,76eur

aj ohľadne vyššie konštatovanej bezúročnosti úveru (istina 10633,- eur- úhrady 2082,24 eur = 8550,76
eur).

110. Pokiaľ žalobca v obdobných veciach poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 260/2021 z 26. augusta 2021, z jeho záverov je zrejmé nasledovné: „V konaní všeobecné

súdy riešili otázku výkladu toho, aký vplyv má to, že podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov, na povinnosť dlžníka splatiť úver v dohodnutých splátkach.
Pri zodpovedaní tejto otázky súdy dospeli k záveru, že dlžník je povinný takýto úver splatiť vo výške
dohodnutých splátok, teda že záver o bezúročnosti nemá žiaden vplyv na výšku dohodnutých splátok
v tom význame, že jednotlivé splátky by sa mali pomerne znížiť o úroky a poplatky. Takýto výklad

všeobecných súdov nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona a v podstate je vyplnením jeho
medzery, či skôr dotvorením následkov pomerne nového inštitútu spotrebiteľského práva. Tento výklad
vedie k tomu, že dlžník nie je povinný platiť dojednané úroky a poplatky, no istinu musí splatiť vdojednanej výške splátok. Na tomto závere nie je badateľné žiadne popretie zmyslu zákona, ktoré by
narúšalo spravodlivosť alebo ktoré by bolo možné považovať za svojvoľné.“

111. Zo záverov tohto nálezu je zrejmé to, že postup, ktorý súdy zvolili nepovažuje za svojvoľný
a považuje ho za vyplnenie medzery v zákone. Zjednodušene povedané, ústavný súd pripúšťa, že
j možné k danej problematike pristupovať aj uvedeným spôsobom, pričom nemožno takýto výklad
považovať za svojvoľný. Z tohto rozhodnutia však nevyplýva, že by to bol jediný správny spôsob, alebo
že by nebolo možné vyplniť medzeru v zákone iným prístupom, teda, že sa jedná o príkaz, či jediný

správny výklad.

112. V tejto súvislosti však súd poukazuje na Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k výroku a
odôvodneniu nálezu č. k. III. ÚS 260/2021 z 26. augusta 2021.

113. Ústavný súd preskúmava len to, či zákony neboli vyložené spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny)

alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto
právnych úprav (II. ÚS 348/08). Ak si akýkoľvek účastník zmluvného vzťahu, a teda nielen spotrebiteľ,
dohodne splácanie dlhu (plnenie v splátkach), takáto dohoda mu zaručuje právo na plnenie v splátkach.
Uvedené právo nie je absolútne a môže byť prelomené vyhlásením predčasnej splatnosti. Ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka; v spotrebiteľských veciach je
režim sprísnený, § 53 ods. 9). Pred všeobecnými súdmi nebolo sporné, že uvedené právo na predčasnú
splatnosť sa veriteľovi (žalobcovi) nepriznalo. To ale znamená, že právo dlžníka (tu sťažovateľky ) na
doplatenie splátok z úverového vzťahu zostalo nedotknuté. Ak by teda súd v rozpore s obsahom zmluvy

avpredstihurozhodolozaplateníčastinároku,ktorýpodľazmluvyešteniejesplatný,takétorozhodnutie
by popieralo samotný úver, ktorého splatenie bolo dohodnuté v splátkach. Rovnako by boli závery
napadnutéhorozsudkupostavenéprotipodstateinštitútupredčasnejsplatnosti(§53ods.9Občianskeho
zákonníka). Takéto rozhodnutie by bolo vnútorne rozporuplné, pretože na jednej strane by vychádzalo zo
stavu, že predčasná splatnosť úveru do úvahy neprichádza, no na druhej strane by predčasnú splatnosť

fakticky nariaďovalo.

114. Takáto právna konštrukcia, ktorou by súd konal proti samej podstate práva na plnenie v splátkach,
môže mať negatívne následky obzvlášť v prípade dlhotrvajúcich úverov a pri väčšom objeme úverových
prostriedkov, tak ako je tomu v prejednávanej veci (96 mesačných splátok). Konštrukcia narúša podstatu

a zmysel predčasnej splatnosti, ktorej sa v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie venuje pozornosť:
V prvom rade, pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v
dlhodobých zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je
úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 77 a
78 svojich návrhov, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí

od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto
možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu
k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov
uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré
spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti

úveru ( porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed
Aziz, ECLI:EU:C:2013:164).

115. Rozhodnutie, ktorým by súd priznal dosiaľ nesplatnú časť nároku žalobcovi, by nereflektovalo na
podstatu a zmysel amortizačnej tabuľky relevantnej pri spotrebiteľských úveroch. Amortizačná tabuľka

špecifikuje zložky splátok úveru podľa časti dopadajúcej na istinu, úroky a poplatky (napr. rozsudok SD
EÚz9.novembra2016voveciC-42/15HomeCreditSlovakiaproti,ECLI:EU:C:2016:842).Veriteľnemá
zákonný podklad na jednostranné vypĺňanie ,,priestoru“ dopadajúceho v splátke na úroky istinou z inej
splátky. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom ekvivalencie, podľa ktorého nie je prípustné
v dotknutej veci postupovať menej výhodne ako v iných úverových vzťahoch, pri ktorých rovnako nie je

možnénaplniťpredčasnúsplatnosť.Vpreskúmavanejvecibytakýmtorozhodnutímvčasovompredstihu
aj bez aktivácie defaultu súd neumožnil vykonať žalovanému jeho právo na ešte len v budúcnosti splatnú
splátku. Takéto rozhodnutie by bolo proti podstate splátok úverového vzťahu ako zákonného inštitútu.116. K názoru, že je potrebné vychádzať z amortizačnej tabuľky sa súd priklonil najmä preto, že
bolo práve v možnostiach žalobcu, ktorý ako dodávateľ koncipoval formulárovú zmluvu, aby nastavil
amortizáciu splátok úveru. Nastavenie splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v posudzovanej

zmluve, je za riadneho chodu vecí (riadneho splácania úveru) v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza
najprv v značnej miere úroky a poplatky a až následne dochádza k prevažnej úhrade istiny. Pokiaľ
je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a
nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia (resp. neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by
zatakejsituáciemalbyťzvýhodnenývovzťahukspotrebiteľoviopäťžalobca(!)asúdbymalvrozporeso

žalobcom pripraveným obsahom zmluvy, tomuto priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ
nie je splatný a uvedeným spôsobom modifikovať obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

117. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

118. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Žalovaný je v súčasnosti zamestnaný s príjmom od 1650,- eur do 1900,- eur, ktorý sám

deklaruje, hoci súdom zistený vymeriavací základ u neho predstavuje iba 652,- eur. Je ženatý, pričom
jeho manželka je nezamestnaná a má vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom. Súd
nezistil, že by disponoval finančnými prostriedkami väčšej hodnoty alebo hnuteľným, či nehnuteľným
majetkom väčšej hodnoty.

119. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na majetkové pomery žalovaného, jeho celkovú
finančnú situáciu, skutočnosť, že jeho manželka je nezamestnaná a pri vyživovacej povinnosti k dvom
nezaopatreným deťom, povolil mu súd splácať dlh v primeraných splátkach po 150,- eur mesačne.
Súd vzal tiež do úvahy výšku dlžnej sumy, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi, pričom mohol
žalovanému povoliť splácanie v splátkach iba ohľadne sumy, na uhradenie ktorej ho súd zaviazal

výrokom tohto rozsudku, teda ohľadne sumy 643,26 eur. Žalovanému však z predmetnej posudzovanej
zmluvy bude naďalej vyplývať povinnosť uhrádzať mesačné splátky istiny úveru minimálne v rozsahu
podľa žalobcom predloženej amortizačnej tabuľky. Každý mesiac mu tak vznikne povinnosť uhradiť
splatnú istinu splátky, pričom ďalšia najbližšia splátka podľa zmluvy je splatná dňa 1.12.2024.

120. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k
zaplateniu dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
(napríklad rozsudok Krajského súd Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017). Splácanie
dlhu nepresiahne dobu 36 mesiacov. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť
likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku

veriteľa. Žalobca vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím
nijako ukrátený.

121. Žalobca naviac v mailovom podaní doručenom súdu 14.10.2024 (doplnenom elektronickým
podanímažpovyhlásenídokazovaniazaskončené)uviedol,žesúhlasíspovolenímuhradiťžalovanému

dlžnú sumu v splátkach po 150,- eur mesačne.

122. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nie je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ekonomické
problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne
neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti ktorá má v predmete svojej obchodnej

činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov. Naopak žalovaný ako spotrebiteľ si zaslúži
ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia bolo pre neho devastujúce.

123. Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku nie je viazaný pôvodne

dojednanými splátkami, môže však pri stanovení výšky splátok zohľadniť situáciu existujúcu v čase
rozhodovania. Ak spotrebiteľ svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej
zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu
negatívnydopad,keďžemupatrínároknaúrokyzomeškaniazdlžnejsumyaždočasuúplnéhosplneniadlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej
úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by
bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu (v súvislosti

s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018 z 17. 12. 2018).

124. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

125. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

126. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

127. Z pôvodne uplatnenej sumy 10293,38 eur (istina v sume 9843,05 eur + úrok 450,33 eur) spolu
s ďalším nevyčísleným príslušenstvom, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 643,26 eur. Vo
zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobca bol úspešný iba v
časti nároku na zaplatenie sumy 643,26. Žalobcov úspech tak predstavoval 6,25 % (643,26 eur x 100 :

10293,38 eur= 6,25%) a neúspech 93,75%. Úspešnejšiemu žalovanému tak po odrátaní neúspechu od
jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 % (93,75 – 6,25 = 87,50%), pričom
uvedenú náhradu mu súd proti žalobcovi aj priznal.

128. Nie je dôvod započítavať nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú

istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom
súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd
poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa

31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

129. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.