Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123213262
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast. JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom
Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital
Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.005,72 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-49C/22/2023-94 zo dňa
08.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1.005,72 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude určená súdom prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 524
ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca
uplatnený nárok odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442 Občianskeho zákonníka,
že bolo nesporné, že dňa 12.08.2021 došlo v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného k vzniku škody (ďalej aj „poistná udalosť“)
na motorovom vozidle zn. A. B. EVČ: C. XXX D., poškodenej E. F. (ďalej len „poškodené motorové
vozidlo“),žepoškodenémotorovévozidlobolodanénaopravudoautoservisuapočasdobynevyhnutnej
na opravu poškodeného motorového vozidla, poškodená na základe Zmluvy o prenájme vozidla č.
451/607 uzavretej medzi poškodenou a žalobcom dňa 29.09.2021 (ďalej len „Zmluva o prenájme
vozidla“) užívala náhradné motorové vozidlo žalobcu porovnateľnej kategórie ako poškodené motorové
vozidlo, a to G. H. E. I. XXXXX (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“) v období od 29.09.2021 do

15.10.2021 (celkovo 17 dní), pričom nájomné bolo dojednané po jeho znížení z dôvodu počtu dní
prenájmu na sumu 59,16 eur/deň vrátane DPH. Žalobca vystavil za nájom náhradného motorového
vozidla faktúru č. 210469 na sumu 1.005,72 eur, ktorej úhradu si poškodená so žalobcom započítali v
zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“).Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 29.10.2021
vynaložené náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla poškodenou neuznal ani sčasti
a z celkovej fakturovanej sumy za nájom náhradného motorového vozidla neposkytol poistné plnenie.

Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku
náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného - dostala do situácie, že bola
nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo, pričom si prenajala motorové vozidlo obdobnej kategórie
a na zhodný účel, ako používala svoje poškodené motorové vozidlo. Súd prvej inštancie tak mal
za preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté

náhradné motorové vozidlo od 29.09.2021 do 15.10.2021 počas doby opravy svojho poškodeného
motorového vozidla, preto bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním
náhradného motorového vozidla poškodenou po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo
v autoservise. Súd prvej inštancie zhrnul, že nebyť poškodenia poškodeného motorového vozidla,
ku ktorému došlo pri poistnej udalosti (dopravnej nehode), poškodená by nemusela hlásiť škodovú
udalosť a nechať svoje poškodené motorové vozidlo v autoservise, ale mohla užívať svoje vlastné

poškodené motorové vozidlo, ktoré poškodená z titulu poistnej udalosti nemohla užívať, a preto bolo
dôvodné, aby si zabezpečila náhradné motorové vozidlo a náklady spojené s jeho zabezpečením v
podobe nájomného tak patria k oprávneným nárokom poškodenej. Doplnil, že pokiaľ dôjde k poškodeniu
motorového vozidla, má poškodená nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného
motorového vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné motorové vozidlo (poškodené

motorovévozidlo),ževovšeobecnostiplatí,žekaždáškoda,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostispoistnou
udalosťou (dopravnou nehodou), by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch
na prenájom náhradného motorového vozidla sa podľa súdu prvej inštancie považujú náklady, ktoré
boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného motorového vozidla, pričom pre posúdenie

nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla je podstatné, že v dôsledku poistnej (škodovej) udalosti zavinenej poistencom žalovaného
nemohla poškodená užívať svoje poškodené motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho
opravu, preto si poškodená musela prenajať náhradné motorové vozidlo, pričom uvedené náklady by
nevznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo (poškodené motorové vozidlo).

Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť a výšku denného nájomného a absenciu nutnosti a účelnosti
prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou tým, že žalovaný porovnával výšku nákladov
za nájom náhradného motorového vozidla s prihliadnutím na počet najazdených km poškodenou v
období nájmu (v priebehu 17 dní počet 115 km, t.j. denne 6,72 km) s predpokladanými nákladmi, ktoré
by musela poškodená vynaložiť pri využití alternatívnej dopravy taxislužbou za rovnaký počet km, súd

prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo povinnosťou poškodenej po poistnej (škodovej) udalosti
prepočítať a porovnať náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na nájom náhradného motorového vozidla s
porovnaním inej alternatívy, naopak že bežnou praxou je zapožičanie náhradného motorového vozidla
obdobnejkategórienaúčel,naktorýsapoškodenémotorovévozidlovyužívalopredpoistnou(škodovou)
udalosťou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo tvrdené a ani preukazované, že by

poškodená využívala svoje poškodené motorové vozidlo iba na „dlhé“ trasy a obvykle denne využívala
taxi služby, preto nebolo jej povinnosťou meniť zaužívaný spôsob dopravy a súd prvej inštancie nevidel
dôvod, pre ktorý by malo byť na ťarchu poškodenej používanie náhradného motorové vozidla na zhodný
účel, ako jej poškodené motorové vozidlo pred poškodením a uviedol, že nemôže byť v neprospech
poškodenej ani nízky nájazd km a že zároveň pri výpočte predpokladaných nákladov na alternatívnu

dopravu by bolo potrebné zohľadniť i iné účtované položky pri využívaní taxi služby (nástupné, stojné,
minimálnu sumu za jednu jazdu atď.), dostupnosť taxi služby, výber a dostupnosť kategórie vozidla
taxi služby. Účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla súd prvej inštancie ustálil
v tom, že poškodená si na rovnaký účel, ako užívala svoje poškodené motorové vozidlo, prenajala
náhradné motorové vozidlo v období opravy svojho poškodeného motorového vozidla a ak by súd prvej

inštancie vychádzal zo stanoviska žalovaného, tak pri druhom motorovom vozidle v domácnosti (napr.
pre účely ženy v domácnosti, ktorá užíva svoje motorové vozidlo za účelom rozvozu maloletých detí do
školských zariadení, na mimoškolské aktivity, za účelom nákupov) by taktiež pri „nedostatočnom“ počte
km bola povinná využívať alternatívne možnosti dopravy, čo je podľa súdu prvej inštancie neprijateľné
a neprimerane zaťažujúce pre poškodeného. Naviac súd prvej inštancie poukázal na to, že pri zvolení

alternatívnej dopravy prostredníctvom taxi služby by rovnako mohli vzniknúť pochybnosti o nutnosti a
účelnosti vynaložených nákladov (typ zvoleného vozidla, príplatkov za doplnkové služby, pochybnosti
o počte cestujúcich atď.), teda práve pri výbere tohto spôsobu prepravy by sa s pravdepodobnosťou
rovnajúcou sa istote naskytli viaceré spochybňujúce námietky týkajúce sa uplatneného nároku, pretoobranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. K žalovaným namietanej výške
dennéhonájomnéhoakoneprimeranej, kčomužalovanýdoložilinternetovéponukytrochautopožičovní,
podľa súdu prvej inštancie z týchto nevyplývali zhodné podmienky nájmu predmetných vozidiel, ako

boli dojednané medzi zmluvnými stranami (doba nájmu na dobu neurčitú, nájom bez zloženia celého
nájomného vopred, nájom bez uhradenia finančnej zábezpeky) a žalovaný v konaní nepreukázal
dostupnosť ponúkaných motorových vozidiel v čase uzavretia Zmluvy o prenájme vozidla v blízkosti
mesta Martin (ponuky boli z mesta Zvolen, Prešov). Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné prihliadnuť
aj na skutočnosť, že neexistuje zákonná alebo zmluvná povinnosť poškodeného, aby hľadal a vybral si

medzi požičovňami najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami na trhu
podľa podmienok, ktoré ponúkajú, pretože naopak z doložených listinných dôkazov žalobcu súd prvej
inštancie ustálil, že sumu 59,16 eur možno v danom prípade pri danej kategórii motorového vozidla
vyhodnotiť ako obvyklú výšku dennej sadzby nájmu. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie
k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na
zaplatenie istiny vo výške 1.005,72 eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust.

§ 251, § 252, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), posúdil výsledok sporu a priznal procesne úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu jeho procesného úspechu t.j. 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Žalovaný zhrnul skutkový stav a uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa od
žalovaného domáhal refundácie nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní od

29.09.2021 do 15.10.2021 vo výške 1.005,72 eur s DPH (nájomné vo výške 59,16 eur/deň x 17 dní),
a to z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu
poisteného u žalovaného, ktoré náklady žalovaný neakceptoval, keďže neboli poškodenou vynaložené
nutne a účelne. Žalovaný nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu, ktoré nezohľadnili okolnosti
veci a vychádzali z argumentácie žalobcu, pričom nezohľadnili procesnú obranu žalovaného, s ktorou

sa relevantným spôsobom súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. S poukazom
na ust. § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný uviedol, že žalobca by
mohol byť v konaní procesne úspešný len vtedy, ak by preukázal naplnenie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nárok na náhradu škody
náležite nepreukázal, keď v priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že poškodený nemá nárok

na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré
mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné a že výška
skutočnej škody nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného motorového vozidla, ale
je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla rovnakej kategórie, ako poškodené motorové vozidlo, čo potvrdzujú aj závery rozhodnutia

Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) č. Rc 7/92 a sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa
30.03.2010,totožneajuznesenieKrajskéhosúduvBratislavezodňa30.04.2019,sp.zn.10Co/124/2017
a uznesenie NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Pri ustálení dôvodnosti nákladov na
požičanie náhradného motorového vozidla bolo podľa žalovaného potrebné dôsledne posudzovať, či
bol nájom náhradného motorového vozidla nutný a účelný, vo vzťahu k čomu bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi. Žalovaný poukazoval na zásadné skutočnosti, že zo Zmluvy
o prenájme vozidla vyplynulo, že poškodená mala náhradné motorové vozidlo prenajaté 17 dní, počas
ktorých poškodená najazdila spolu 115 km, čo v prepočte znamená priemerne 6,72 km/deň, na základe
čoho nemožno považovať nájom náhradného motorového vozidla za nutný a účelný, keďže náhradné
motorové vozidlo bolo poškodenou využívané sporadicky a bolo by účelnejšie využitie taxi služby v

Martine (napr. prostredníctvom J., ktorá účtuje 0,90 eur/km alebo http://hifotaxi.sk/, ktorá účtuje 0,80
eur/km ak ide o objednávku cez telefón, príp. 1 eur/km ak ide o využitie neobjednaného vozidla), ktoré
ceny sú transparentne zverejnené na webových stránkach taxi služieb. Ak by teda podľa žalovaného
poškodená využila namiesto náhradného motorového vozidla taxi služby, pri ňou prejdenom počte 115km by sa náklady za taxi služby pohybovali v rozmedzí cca 92 eur až 115 eur. Súd prvej inštancie si
podľa žalovaného nekriticky a v rovine subjektívnych hypotéz osvojil subjektívne domnienky žalobcu
o nesprávnosti výpočtu z dôvodu nezohľadnenia ďalších domnelých nákladov spojených s využitím

taxi služby (štartovné, poplatok za čakanie, poplatok za opotrebenie a znečistenie vozidla, poplatok za
prepravu batožiny a iné poplatky), ktoré z ničoho nevyplývajú, rovnako ako ani skutočnosť, že by mali byť
poškodenej fakturované. Žalovaný sa nestotožnil ani so zjednodušeným záverom súdu prvej inštancie,
že nájom náhradného motorového vozidla je de facto odôvodnený vždy, ak dôjde k poškodeniu vozidla,
pretože ak by tomu tak malo byť, závery citovaných rozhodnutí (Rc 7/92 a 3 MCdo 3/2015) by boli bez

právneho významu, skúmanie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla by ostalo v
rovine formálneho posúdenia, pri ktorom by bolo prakticky vylúčené, aby nastala situácia, v ktorej by
boli takéto náklady posúdené za neúčelné a nadbytočné. Žalovaný sa domnieval, že prejednávaný spor
je „učebnicovým príkladom“ neúčelne a nadbytočne vynaložených nákladov, a to s poukazom na to, že
poškodená reálne nevynaložila žiadne náklady na nájom náhradného motorového vozidla (tzn. nedošlo
k ujme v jej majetkovej sfére), keď bolo nevyhnutné zohľadniť, že podnikateľský konštrukt obchodných

spoločností, bezplatne prenajímajúcich náhradné motorové vozidlá poškodeným (pričom následne v
dôsledku postúpenia pohľadávok poškodených vymáhajú tieto náklady vo svojom mene a na svoj účet)
deformuje samotné správanie poškodených, ktorí si bez ďalšieho, s prísľubom bezplatného nájmu,
prenajmú náhradné motorové vozidlo, hoci aj neúčelne (bezplatný nájom garantuje žalobca na svojej
webovej stránke http://www.setcar.sk/sluzby-prenajom-nahradneho-vozidla.php). Žalovaný doplnil, že

pokiaľ by poškodená musela vynaložiť peňažné prostriedky na nájom náhradného motorového vozidla,
v mnohých prípadoch by k uzavretiu Zmluvy o prenájme vozidla nepristúpila, ak by si posúdila reálnu
potrebu jeho využívania v porovnaní s nákladmi, ktoré sú s tým spojené; uvedenou vecou sa súd
prvej inštancie vecou zaoberal len formalisticky a účelnosť nákladov za nájom náhradného motorového
vozidla neposúdil dôsledne s prihliadnutím na špecifické okolnosti veci, pretože ak by poškodená počas

doby opravy svojho poškodeného motorového vozidla nevyužívala náhradné motorové vozidlo vôbec
alebo by ho využívala minimálne (tak ako v tomto prípade) nemožno dospieť k záveru, že nájom bol
dôvodný a účelný, a to o to viac, ak tento nájom (1.005,72 eur) cca desaťnásobne prevyšuje náklady,
ktoré by poškodená vynaložila pri využití taxi služby (92 až 115 eur). Rovnaký záver o neúčelnosti
by bol konštatovaný aj vtedy, ak by s vyžívaním taxi služby boli spojené ďalšie (v porovnaní so

sadzbou nájomného za náhradné motorové vozidlo) zanedbateľné hypotetické poplatky. Z uvedeného
je podľa žalovaného zrejmé, že nájom náhradného motorového vozidla nebol nutný a účelný, nebola
tak naplnená podmienka refundácie nákladov na jeho prenájom z povinného zmluvného poistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Napadnutý rozsudok
považoval preto žalovaný za arbitrárny a jeho závery za neudržateľné, nestotožnil sa ani s odôvodnením

v časti primeranosti ceny fakturovanej žalobcom, ktorá cena nájmu náhradného motorového vozidla
prenajatého poškodenou prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom rovnakého automobilu v
rovnakej dĺžke trvania nájmu. Ak by aj mal byť nárok žalobcu dôvodný (čo žalovaný odmietol), nemožno
podľanehopovažovaťzaúčelnúžalobcomfakturovanúsumuzanájomnáhradnéhomotorovéhovozidla,
keďže nezodpovedá bežne fakturovaným sumám nájomného (napr. Autodrift 41,99 eur s DPH; Autofafo

44,40 eur s DPH; PK Auto: 46 eur s DPH). S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 21.01.2021 sp. zn. II. ÚS 120/2020 publikovaný pod č. 11/2021, zákonné
náležitosti rozhodnutia (§ 220 ods. 1 až 4 CSP) a predpoklady naplnenia porušenia základného práva na
súdnuochranuaspravodlivýproces(I.ÚS35/98,nálezÚSSRzodňa30.8.2010sp.zn.IV.ÚS197/2010,
rozhodnutie NS SR R 2/2016) sa žalovaný vzhľadom na prezentované vady v konaní a v rozhodnutí

súdu prvej inštancie domnieval, že namietané pochybenia dosahujú takú intenzitu, ktorá odôvodňuje
záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a závery súdu prvej inštancie ako arbitrárne.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.05.2024 a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť odvolacím súdom a priznať

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K argumentácii žalovaného, že
poškodená počas doby nájmu náhradného motorového vozidla najazdila 115 km, čo podľa žalovaného
preukazuje, že náhradné motorové vozidlo bolo používané sporadicky, preto nebol jeho nájom nutný
a účelný, žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil, že
v neprospech poškodenej nemôže byť nízky nájazd km, pričom súd prvej inštancie účelnosť a

nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla ustálil v tom, že poškodená si na rovnaký
účel ako užívala svoje poškodené motorové vozidlo prenajala náhradné motorové vozidlo v období
opravy svojho poškodeného motorového vozidla, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín
č.k. 5Co/154/2019-115 zo dňa 27.11.2019 a sp. zn. 17Co/247/2018 zo dňa 25.09.2019 a rozsudokKrajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/77/2019 zo dňa 24.10.2019, podľa ktorých účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo
pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové

vozidlo, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo
nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol, že žalobcom bola preukázaná
nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v spojení so zabezpečením náhradného motorového vozidla
zadobuopravypoškodenéhomotorovéhovozidlaztituluškodovejudalosti,ktorábolazavinenáklientom
žalovaného, že poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol svoje poškodené motorové vozidlo užívať

a dôvodne si zabezpečil náhradné motorové vozidlo, preto náklady spojené s jeho zabezpečením patria
do oprávneného nároku poškodeného, že škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je
škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, pričom
k prenájmu náhradného motorového vozidla bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú
zodpovedá klient žalovaného a že nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v takejto
situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že účelnejšie ako nájom náhradného motorového vozidla
by bolo využitie taxislužby v Martine poškodenou, žalobca opätovne zdôraznil, že nemožno zaťažovať
poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného
charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného poškodeného motorového vozidla,
či by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla

(napr. používaním hromadnej dopravy), ktorým prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho poškodeného motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, že neexistuje zákonná povinnosť,
aby si poškodený, ktorý mal pred škodovou udalosťou k dispozícii denne svoje vozidlo, zabezpečoval
odvoz inými alternatívami, napr. opakovaným využívaním taxislužby. Náklady na taxislužbu by pritom

nielenženedôvodneobmedzovalipoškodenú,alejepotrebnéknimprirátaťpoplatky(štartovné,poplatok
za čakanie tzv. stojné napr. podľa cenníka hifotaxi, ktorý je zverejnený na vozidle je to 12 eur,
poplatok za opotrebenie a znečistenie vozidla, poplatok za prepravu nákladu a iné poplatky), ktoré
si taxislužby bežne účtujú a sú zverejnené na samotných vozidlách taxislužieb. Počet najazdených
km vynásobených so základnou sadzbou za 1 km nemožno považovať za konečný výdavok, ktorý

by bola poškodená povinná uhradiť v prípade neustáleho využitia taxislužby, zakaždým by musela
vedieť kedy a kam pôjde, vyhľadať si konkrétneho poskytovateľa taxislužby, prepočítať si výdavky s
tým spojené a objednávať si uvedenú službu, čo je neopodstatnené vzhľadom na situáciu, v ktorej sa
poškodená v dôsledku poistnej udalosti nachádza. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že
v danom smere si súd prvej inštancie nekriticky osvojil subjektívne domnienky žalobcu, pričom ide o

všeobecneznámuskutočnosť,žekaždátaxislužbasitakétopoplatkyúčtuje(§186ods.1CSP).Tvrdenia
žalovaného, že u poškodenej nedošlo k ujme v jej majetkovej sfére považoval žalobca za nepravdivé a
zavádzajúce, pretože postupcovi - poškodenej z dopravnej nehody - vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla, pričom
skutočnosť, že vo vzťahu k uvedenému záväzku postupca uplatnil započítanie (jeden zo spôsobov

zániku dlhu) neznamená, že nedošlo k ujme v majetkovej sfére poškodenej; ďalšie tvrdenia žalovaného,
že poškodená má vozidlo v nájme „bezplatne“ sú vzhľadom na vzájomný zápočet irelevantné (viď. aj
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018). Žalobca v konaní
preukázal, že nájom náhradného motorového vozidla bol nutný a účelný, vynaloženie prostriedkov
by nevzniklo, keby poškodená mohla používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo, z užívania

ktorého bola v dôsledku poistnej (škodovej) udalosti vylúčená a tento stav rovnocenne riešila nájmom
náhradného motorového vozidla počas obdobia opravy. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou si poškodená zapožičala náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania
náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v oprave
(poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo zavinením klienta

žalovaného), náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel, ako svoje vlastné
poškodené vozidlo, a nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej
osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania,lenabyvyhovelapoisťovniškodcu.Pokiaľsažalovanýnestotožnilanisodôvodnenímvčasti
primeranosti ceny fakturovanej žalobcom, žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie správne dospel

kzáveru,žeinternetovéponukyautopožičovní,naktorépoukazovalžalovaný,nemalizhodnépodmienky
nájmu motorových vozidiel, ako boli dojednané medzi žalobcom a poškodenou (iné sídlo v meste Zvolen
a Prešov), k cenníku autopožičovne Autodrift (sídliacej v Trnave) dal žalobca do pozornosti, že táto
autopožičovňa vyžaduje pri zapožičaní vozidla zaplatený depozit ako aj nájomné za motorové vozidlo,takže poškodená by vopred musela vedieť, ako dlho bude mať náhradné motorové vozidlo v nájme,
čo je ťažko možné v prípade opravy poškodeného motorového vozidla v servise. Rovnako by bolo
potrebné, aby si poškodená prišla vozidlo prevziať až do Trnavy a autopožičovňa vyžaduje, aby bola

poškodená držiteľom VP min. 24 mesiacov. Rovnako požičovňa Autofafo sídliaca vo Zvolene vyžaduje,
aby bol nájomca držiteľom VP minimálne 24 mesiacov a vopred uhradil nájomné a depozit, teda opäť
je potrebné, aby poškodená vedela, na akú dlhú dobu si náhradné motorové vozidlo zapožičia. Súd
prvej inštancie podľa žalobcu správne uviedol, že v týchto autopožičovniach by poškodená nemala
rovnaké podmienky ako u žalobcu, pretože sa v nich nedá dojednať nájom na dobu neurčitú a musí

zaplatiť nájomné a depozit vopred. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie uviedol
žalobca s poukazom na CSP, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03-30, že povinnosť súdu odôvodniť
svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu
bola daná podrobná odpoveď a že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čo podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok

spĺňa a to, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie neznamená, že tým došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.06.2024 a v zásade len zopakoval svoju
odvolaciu argumentáciu.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 05.08.2024 a zopakoval svoju
argumentáciu a doplnil odkaz na závery nálezu ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023,
podľa ktorých možno považovať dobu od zapožičania náhradného motorového vozidla do momentu
oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11

ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., resp. poukázania finančných prostriedkov) za relevantnú, keď
kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané
náklady.

7. Žalovaný sa viac k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a konštatuje,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného
nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,
z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V

odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal
tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré
nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v
záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam
žalovaného.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky

poškodenej podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne
zaplatenia žalovanej sumy vo výške 1.005,72 eur titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe,
že dňa 12.08.2021 došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou motorovéhovozidla poisteného v poisťovni žalovaného, a tým k vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle
poškodenej, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo poškodenej užívať v čase
jeho opravy (17 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla poškodená

na základe Zmluvy o prenájme vozidla užívala náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné vo
výške 59,16 eur/deň vrátane DPH, celkovo za nájomné vo výške 1.005,72 eur, pričom k zániku záväzku
poškodenej voči žalobcovi došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky
(pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom a pohľadávky
žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla poškodenou). Vynaložené náklady

na prenájom náhradného motorového vozidla poškodenou ako náhradu škody žalovaný neuznal a ani
čiastočne neuspokojil.

11. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
porušením právnej povinnosti.

12. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

15. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

16.Podľaust.§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

17. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

19. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.21. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

22. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

24. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi
postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

25. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,
že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,
ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1

Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.Každékonaniesúdualeboinéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavou
zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická,

vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednaniaveci(toakosúdviedolspor)znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávnení
a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,
5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu

a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj
na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci

žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila
možnosť aktívnej účasti na konaní.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá
právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k
porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia

(porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo
190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo
152/2018).

27. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo

218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaníma hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

28. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení
strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,
uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo
so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.

29. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc
za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací

dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to
tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než
zákonom predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia

vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej
otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil.

30. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

31. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom
prvej inštancie vzhliadnuté nebolo.

32. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka
podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 1.005,72 eur podľa ust. § 4 ods.
2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady
vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne, ktorá skutočná škoda –
nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenej (ako postupcovi) v priamej

príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla poisteného u žalovaného ako poisťovni) tým, že poškodená užívala po dobu, po ktorú bolo
poškodenémotorovévozidlovautoservise,prenajaténáhradnémotorovévozidlonaZákladeoprenájme
vozidla uzavretej so žalobcom.33. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného smerovala k tomu, že poškodená nemá nárok na
náhradu akýchkoľvek nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré jej vznikli v súvislosti

s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné, teda že výška skutočnej škody
nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného motorového vozidla, ale je limitovaná
nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla rovnakej
kategórie, ako poškodené motorové vozidlo. V nadväznosti na uvedené a na skutočnosti, (i) že za
obdobie prenájmu náhradného motorového vozidla (17 dní) poškodená najazdila spolu len 115 km (t.j.

6,72 km/deň) a (ii) že cena nájmu náhradného motorového vozidla prenajatého poškodenou prevyšuje
priemerné ceny iných požičovní za nájom rovnakého automobilu v rovnakej dĺžke trvania nájmu,
nepovažoval žalovaný nájom náhradného motorového vozidla (v sume 1.005,72 eur) za nutný a účelný,
keďže náhradné motorové vozidlo bolo poškodenou využívané sporadicky a bolo by účelnejšie využitie
taxi služby v Martine (v sume 92 až 115 eur).

34. Predmetnom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky bol v danom prípade nárok na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol poškodenej voči žalovanému
ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa
poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú

judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že
poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala
v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej
veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené

dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou
je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť,
keď škodová udalosť, a to poistná udalosť, skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo.
Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek
nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.

35. V žalovaným namietanom rozsahu považuje odvolací súd jeho argumentáciu za nedôvodnú, s ktorou
sa v napadnutom rozsudku správne, zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadal už súd prvej inštancie, na
ktoré odôvodnenie odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Z uznesenia NS SR zo dňa 28.06.2016
sp. zn. 3 MCdo 3/2015, na ktoré poukazoval žalovaný ohľadom kritéria účelnosti vyplýva aj to, že:

„So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť
vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou
škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na
prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu (do vydania nového osvedčenia
14. mája 2008). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je
zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za
ktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel
v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom

prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej“.

36. V prejednávanej veci súdom prvej inštancie prijatý záver o nutnosti a účelnosti nákladov
vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla je správny, pri primárnom zohľadnení
skutočnosti, podľa ktorej sa poškodená (právny predchodca žalobcu) dostala do situácie, kedy bol

nútená v dôsledku ňou nespôsobenej (nezavinenej) dopravnej nehody/poistnej udalosti, pri ktorej bolo
poškodené jej poškodené motorové vozidlo, riešiť túto situáciu zapožičaním náhradného motorového
vozidla, ktorý stav nebol dôsledkom konania poškodenej, ale konaním poistenca žalovaného.
Poškodená tak prišla o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo a poistnou
udalosťou bol poškodenej vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý musela riešiť zapožičaním si

náhradného motorového vozidla, a tak náklady nájomného z takto vzniknutého stavu sú nákladmi,
ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Je zrejmé, že dobu
opravy poškodeného motorového vozidla, poškodená nemala možnosť ovplyvniť, a preto v tomto
smere k dobe opravy (17 dní) zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla (17 dní)nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením
náhradnéhomotorovéhovozidlaztituluvzniknutejpoistnejudalosti(viďprimeraneajrozsudokKrajského
súdu Žilina sp. zn. 13Cob/121/2017 zo dňa 24.01.2018).

37. Správne argumentoval tak súd prvej inštancie ako aj žalovaný s poukazom na rozhodnutia v
obdobných veciach, že účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb poškodeného v takom rozsahu,
v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo, a to na obdobie opravy

poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd sa zaoberal aj opakovanou námietkou žalovaného s
poukazom na priemerný denný počet najazdených km náhradným motorovým vozidlom poškodenou,
teda na to, že účelnejšie ako nájom náhradného motorového vozidla by bolo využitie taxislužby v
Martine, vo vzťahu k čomu má zhodne so súdom prvej inštancie a žalobcom za to, že nemožno
zaťažovať poškodenú tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťovala alternatívy
iného charakteru, ktorým prístupom by poškodená bola neprimerane a nedôvodne zaťažovaná v

nastolenom ňou nezavinenom obmedzujúcom stave (zohľadňujúc, že účelnosť vynaložených nákladov
na zabezpečenie náhradného motorového vozidla je potrebné posudzovať v súvislosti so zabezpečením
súkromných alebo pracovných potrieb poškodenej v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie
bolo používané poškodené motorové vozidlo). Je teda bezpredmetné, aký počet km denne poškodená
najazdila náhradným motorovým vozidlom, ak takýto spôsob jeho užívania zodpovedal bežnému

užívaniu poškodenou, nehovoriac o tom, že rozsah užívania sa v zásade nedá vopred predpovedať
alebo plánovať na obdobie opravy poškodeného motorového vozidla tak, aby ako namietal žalovaný
bola vždy volená najvýhodnejšia (rozumej najlacnejšia) alternatíva. Poškodenú nie je dôvodné ani
spravodlivé nútiť správať sa pri zabezpečovaní svojich potrieb, na ktoré dovtedy určitým spôsobom
používala poškodené motorové vozidlo, inak, ako bolo pre ňu dovtedy (a zrejme aj potom) bežné a

obvyklé.Akpoškodenánáhradnémotorovévozidlovyužívalanarovnakýúčelavrovnakomrozsahu,ako
svoje vlastné poškodené motorové vozidlo pred poistnou udalosťou, nie je dôvodné od nej požadovať
zmenu spôsobu alebo rozsahu jeho užívania alebo upustenie od zaužívaného spôsobu fungovania v
bežnom živote pri zabezpečovaní svojich potrieb.

38. Odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného
motorového vozidla odvolateľ nerozporoval. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú
žalovanýmnamietanúvýškudennéhonájomnéhoakoneprimeraného, keďnímpredloženéanamietané
ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred,
podmienky držby VP po istú dobu) a miesta sídla autopožičovní (Zvolen, Prešov, Trnava) obdobné

a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez
povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany) a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto
motorových vozidiel v čase jej uzavretia.

39. Skúmanie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla ani podľa záverov súdu prvej

inštancie a ani aplikáciou žalovaným citovaných rozhodnutí neostalo v rovine formálneho posúdenia,
keď súd prvej inštancie posudzoval, či v prípade náhradného motorového vozidla išlo parametrami o
porovnateľné motorové vozidlo ako poškodené motorové vozidlo, posudzoval dobu jeho prenájmu ako aj
výšku nájomného vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste
a čase.

40. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj tvrdenie žalovaného, že nedošlo k ujme v majetkovej
sfére poškodenej (že poškodená reálne nevynaložila žiadne náklady na nájom náhradného motorového
vozidla) a že išlo o bezplatné užívanie náhradného motorového vozidla. Záväzok poškodenej zaplatiť
nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo Zmluvy o prenájme vozidla vznikol voči

žalobcovi (vyfakturovaný žalobcom faktúrou č. 210469 na sumu 1.005,72 eur) a skutočnosť, že k
zániku záväzku poškodenej došlo dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok ako súčasti Zmluvy
o postúpení pohľadávky (započítaním pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného poškodenou a
pohľadávky poškodenej na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky) ako jedným z aprobovaných
spôsobov zániku záväzku neznamená, že išlo o bezodplatné užívanie náhradného motorového vozidla

a že nedošlo k ujme v majetkovej sfére poškodenej.

41. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vecpodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

42. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane
závislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).