Rozsudok – Majetok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422010613
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6422010613.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 13.5.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom C. XX, D. E. F.,

uznáva sa za vinného, ž e

v presne nezistený deň v mesiaci august 2020 v Kremnici, okres G. H. B., v podkroví rodinného domu

majiteľky C. I., nar. XX.XX.XXXX, na ul. J. K. XXX/XX, kde v tom čase spoločne s ňou býval, zo
zásuvky obývacej steny odcudzil rôzne šperky zo žltého kovu, a to 1 kus pánska obrúčka zo zliatiny
zlata 585/1000 o hmotnosti 1,93 g, 1 kus dámska obrúčka zo zliatiny zlata 585/1000 o hmotnosti 0,38
g, 1 kus dámsky prsteň DP barok Au 585/1000 o hmotnosti 5,87 g s osadeným fialovým kameňom
hm. 9,2 ct., 3 kusy dievčenské prstene Au 585/1000 o hmotnosti 1,06 g, 1 kus retiazkový náramok na
ruku RT pil Au 585/1000 o hmotnosti 3,48 g, 1 pár detské náušnice Au 585/1000 o hmotnosti 0,88 g,
úlomky Au 585/1000 o hmotnosti 7,14 g, a predmetné šperky následne v priebehu mesiaca august 2020

postupne odpredal v niekoľkých prevádzkach záložní v meste Zvolen a v meste Žiar nad Hronom, čím
týmto svojím konaním spôsobil C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., J. K. XXX/XX, celkovú škodu
vo výške 811,48,-Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného od 6.8.2024.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v spojení s § 37 písm. m/ Trestného

zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na trest odňatia
slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C. I.,

nar. X.X.XXXX v G. H. B., bytom L. J. K. XXX/XX, F., škodu vo výške 811,48,-Eur.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú C. I., nar. X.X.XXXX v G. H. B., bytom L. J. K.
XXX/XX, F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

*******

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postupuje

trestnú vec obžalovaného A. B., za skutok právne kvalifikovaný v bode 1/ ako prečin podvodu podľa §

221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 6.8.2024 ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že

v úmysle získať finančné prostriedky niekedy v letných mesiacoch roku 2020 v Kremnici, okres G. H. B.,
sa zoznámil so C. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorej počas niekoľkých osobných stretnutí tvrdil, že chce s ňou
spoločnebývať,zaktorýmúčelommutátovpresnenezistenýdeňvmesiaciaugust2020podzámienkou

uhradenia depozitu za presnejšie nešpecifikovaný nájomný byt v Kremnici požičala finančné prostriedky
vo výške 700,- €, k čomu jej však nepredložil doklad o uhradení depozitu a do žiadneho nájomného bytu
sa nikdy spoločne nenasťahovali, čím týmto svojím konaním spôsobil C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F., J. K. XXX/XX, celkovú škodu vo výške 700,-Eur,

Okresnému úradu G. H. B., odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko žalovaný skutok by mal iný
orgán prejednať ako priestupok proti majetku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala dňa 6.12.2022 na tunajšom súde obžalobu
sp. zn. 1Pv 35/21/6613-30 zo dňa 6.12.2022 na obvineného A. B., nar. X.XX.XXXX v F., pre skutky

právne kvalifikované v bode 1/ ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a v bode 2/ ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obž. A. B.; výsluchom svedkyne poškodenej C. I. a svedka M. F.; výsluchom

znalca z odvetvia Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny N. I. N. F. k odbornému vyjadreniu č. 618/2022,
vypracovaného za znaleckú organizáciu JHS, s.r.o., Martin; ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný A. B. sa dostavil na hlavné pojednávanie dňa 14.5.2024, pričom na tomto uviedol, že

v uvedený deň vypovedal plnomocenstvo zvolenému obhajcovi JUDr. Jánovi Reptišovi, so sídlom v Žiari
nad Hronom, nakoľko sa s ním nedalo komunikovať a chce si nájsť nového obhajcu. Obžalovaný
bol poučený, že v zmysle § 36 ods. 4 Tr. poriadku ako obvinený/obžalovaný zodpovedá za včasnosť
zvolenia obhajcu a prípadná zmena obhajcu nie je dôvodom na zmenu nariadeného úkonu trestného
konania. Zároveň v danej veci sa nejednalo o povinnú obhajobu v trestnom konaní ( § 37 Tr. poriadku ).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení s svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Tr. poriadku využil svoje právo odoprieť vypovedať s tým, že bude vypovedať za prítomnosti
obhajcu, ktorého si zvolí. Na ďalšie hlavné pojednávania sa však obžalovaný nedostavoval s tým,
že písomne udelil súhlas, aby sa všetky hlavné pojednávania v tejto veci konali v jeho neprítomnosti
a v prítomnosti obhajkyne, ktorú si zvolil ( podanie obhajkyne JUDr. Anny Žedényiovej na č.l. 338 -340

spisu ).

Svedkyňa poškodená C. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa to stalo tak ako je uvedené.
V tej prvej veci ohľadne nájmu bytu pánovi B. požičala v hotovosti 700,-Eur na depozit. On jej poslal
nejakú fotodokumentáciu, zhruba ako interiéru o aký byt sa jedná. V podstate potom bol údajne pracovne

zaneprázdnený, tak si išiel riešiť nejaké svoje veci. No a nakoniec z toho nájmu nebolo nič. V tej druhej
veci si až časom všimla, že jej proste chýbajú tie zlaté šperky, čo sa už potom riešilo pri výsluchu na
polícii, že zmizli a myslí, že to bolo potom aj nejako dokázateľné, že v nejakej konkrétnej záložni či v Žiari
alebo vo Zvolene, že ten barokový prsteň sa tam naozaj nachádzal, ale už bol odpredaný. Ona mala
záujem ho získať späť, ale už to nebolo možné. Na otázku za akých okolností požičala tých 700,-Eur,

uviedla, že za tých okolností, že obžalovanému chcela pomôcť, aby mohol zaplatiť ten depozit s tým, žejej budú potom tie peniaze vrátené. Či sa dohodli na nejakom čase dokedy tie požičané peniaze vráti
už teraz nevie presne povedať. Na otázku či sa následne dožadovala vrátenia peňazí uviedla, že áno,
bolo to ústne a viackrát. Ale bolo to také, že treba vydržať, že proste, keď sa zlepší situácia. To bolo

v letných mesiacoch - júl, august, v ten istý rok. Pokiaľ vypovedala, že s obžalovaným aj spoločne bývali,
tak je to pravda. Pán B. začal žiť u nich, v jej dome na J. K.. Ona mu to proste dovolila, lebo nakoniec
by jej ani ten prenájom nevyhovoval, pretože býva spoločne s matkou a jej sestrou, ktoré sú 80-tničky
a potrebujú už aj nejakú starostlivosť. V tých lepších časoch to tak vyznelo, že bude výhodnejšie ostať
bývať v dome ako v nejakom prenajatom byte. Na otázku dokedy u nej obž. býval, odpovedala, že sa

to potom v októbri nejak prelomilo k tomu zlému, tak nejak koncom októbra. Nájomné jej neplatil, ale
prispieval na chod domácnosti v zmysle potravinových nákupov, varenia. Teda takých dosť bohatých
potravinových nákupov. Na otázku ako zistila, že jej zmizli šperky, odpovedala, že jej bolo čudné, že obž.
Holek má neplatný občiansky preukaz a nevie to proste vyriešiť. Potom jej to celé začalo byť také, nejaký
tušák alebo šiesty zmysel, tak nazrela do toho šuplíka a zistila, že tam nie sú. Nie sú to veci, ktoré by sa
bežnepoužívalinadennejbáze.Akouviedlaajnapolícii,nebolatoakoakcia–reakcia,skôrtakétušenie,

že niečo nie je v poriadku. Čo sa týka škody, táto jej vznikla tou hotovosťou, požičaním peňazí 700,-Eur
a tými šperkami, čo bolo vyčíslených na cca 800,-Eur, aj tým, že niektoré tie kusy boli ako dedičstvo. Čo
sa týka toho požičiavania peňazí to bolo asi v mesiaci júl 2020, no presný dátum si nepamätá. Účelom
poskytnutia týchto 700,-Eur malo byť vyplatenie depozitu za prenájom bytu. K prenájmu bytu nedošlo,
myslí si, že to boli len fiktívne fotografie, ktoré jej boli poslané. Na otázku kedy a za akých okolností

zistila, že pravdepodobne je to len nejaká zámienka, sa vyjadrila, že na základe jeho správania a reakcií
určitých. Ako vraví, ten občiansky bol taký ako problém si ísť vybaviť. A také proste čudné odchody
a potom za príchody a tak. Potom ako prestali spolu bývať sa stretli ešte raz a nejak si to vydiskutovali.
Z tých 700,-Eur alebo nejaká náhrada za odcudzené veci jej nebolo zaplatené zatiaľ nič.

Svedok M. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku skutku č. 2, teda odcudzeniu zlatých šperkov
vie uviesť, že on bol len zavolaný, že sa majú stretnúť v Žiari, ísť na pivo a založil na svoje meno nejaké
zlaté šperky. Nepamätá si presne čo to bolo, náušnice, retiazka. Nič viac o tom nevie. Potom čo sa
dozvedel, keď ho vypočúvali kriminalisti resp. policajti, tak vraveli, že to ukradol. Presné obdobie kedy to
bolo si nepamätá, tak 3, 4 roky dozadu. Záložňu si pamätá, že to bolo na námestí tu v Žiari nad Hronom.

Nevie povedať ani koľko kusov bolo tých šperkov, tak dva, tri, štyri. To boli nejaké maličkosti, určite by
tie šperky už nepoznal. Či tam bol aj prsteň už nevie, vie, že boli malé náušnice. Dostal za ne nejakých
50 - 60 euro. Peniaze dal tu obžalovanému. Na otázku či sa obžalovaného pýtal prečo potrebuje túto
službu, odpovedal, že mu povedal, že nemá občiansky, tak že či mu to nezaloží. Išli potom na pivo za
nástupište a potom sa rozišli. V záložni podpisoval nejakú zmluvu. On obžalovaného v tom čase poznal,

spoznali sa vo Zvolene tak 4 roky dozadu. Na otázku či ho vtedy obž. oslovil len tak náhodou, odpovedal,
že áno, stretávali sa vo Zvolene. Obž. povedal iba to, že potrebuje peniaze na autobus a že pôjdu na
pivo, ale skade má tie šperky to nie, ani on sa ho nepýtal. Že nemôže ísť kvôli tomu občianskemu, že
nemá občiansky pre sebe.

Znalec N. I. N. F. z odvetvia Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny sa na hlavnom pojednávaní v celom
rozsahu pridržiaval záverov odborného vyjadrenia č. 618/2022, ktoré vypracovala znalecká organizácia
JHS, s.r.o., so sídlom v Martine. Uviedol, že vykonáva činnosť pre túto organizáciu, ale sám je tiež
zapísaný v zozname znalcov. Odborné vyjadrenie na stanovenie hodnoty predmetov bolo vypracované
k obdobiu mesiaca august 2020. Znalcovi bola doručená časť spisu. Predmety doručené neboli, ale boli

doručené podklady, na základe ktorých sa dalo vypracovať odborné vyjadrenie. V písomnom posudku
je uvedené, že predmety neboli doložené, ale bola k tomu predložená dokumentácia, na základe ktorej
vyhotovil posudok, je to bežný postup. Zlato neamortizuje, tak sa nepočíta amortizácia. Zohľadňuje sa
určitý úbytok materiálu behom roka pri bežnom nosení. Čo sa týka poškodenia, vychádzame z toho,
že bola doložená dokumentácia čo bolo v záložni. Rýdzosť ani prípadne poškodenie nemôže presne

garantovať. Avšak v prípade ak by tie šperky boli poškodené, bolo by to uvedené v záložných zmluvách.
Na otázku, že pri stanovení všeobecnej hodnoty vychádzal z ustanovení zákona č. 366/99, ktorý bol
zrušený a nahradený zákonom 595/2003 a teda z akého dôvodu vychádzal zo zrušeného zákona,
uviedol, že to ešte v zákone je takto uvedené, takže naďalej to používajú, čo priamy vplyv na uvedené
hodnoty nemá. Na otázku, pokiaľ v odbornom vyjadrení uviedol „nezistené množstvo – úlomky zo žltého

kovu“, ako v takomto prípade určoval cenu, keď nevieme ani množstvo ani kvalitu, odpovedal, že tento
text „nezistené množstvo, úlomky zo žltého kovu“, takto to popísal policajný zbor. Doložil však záložné
zmluvy, ktorými je jednoznačne preukázané, že sú na meno toho pána ktorý založil predmety, je to
v prílohách, takže tu sú tieto predmety presne popísané, tak na základe týchto predmetov. Viacej ich tamneuviedol, možno že by to bolo aj viac. Ale posudzoval len tie, čo bolo preukázané, že tieto predmety
založil do záložne.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Objektom trestného činu krádeže je vlastnícke
právo a držba veci. Cudzou vecou je vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec, príp. mu nepatrí výlučne.
Prisvojením veci sa na účely Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej
osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Malou
škodou sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Z hľadiska

subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je v základnej skutkovej podstate prečinom
( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona ).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obž. A. B. sa dopustil
žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
účinnéhood6.8.2024.Obžalovanýnahlavnompojednávaníkužalovanémuskutkunevypovedal,pričom

v štádiu prípravného konania ako obvinený pri výsluchu dňa 3.8.2022 sa vyjadril iba tak, že z prečinu
podvodu sa necíti byť vinný a z prečinu krádeže sa cíti byť vinný. Obžalovaný je zo spáchania činu
usvedčovaný tiež výpoveďami svedkyne poškodenej C. I., svedka M. F., ako aj závermi odborného
vyjadrenia č. 618/2022 znaleckej organizácie JHS, s.r.o., Martin.

Svedkyňa poškodená C. I. pred súdom potvrdila, že obžalovaný určitý čas býval s ňou v spoločnej
domácnosti v jej rodinnom dome na L. J. K. E. F., a to približne do konca mesiaca október 2020. V tej veci
ohľadne prečinu podvodu obžalovanému požičala v hotovosti sumu 700,-Eur, čo malo byť na zaplatenie
depozitu na nájomné. To bolo niekedy v letných mesiacoch roku 2020, myslí si, že v mesiaci júl. Vtedy
jej obž. poslal nejakú fotodokumentáciu o aký byt sa jedná. Nakoniec však z nájmu bytu nebolo nič.

Dožadovala sa vrátenia peňazí ústnou formou viackrát. Ale bolo to tak, že treba vydržať, že proste, keď
sa zlepší situácia. Požičané peniaze jej obžalovaný doposiaľ nevrátil. Čo sa týka krádeže, tak až časom
si všimla, že jej chýbajú zlaté šperky, čo sa už potom riešilo cez políciu. Vie, že bolo preukázané, že
tieto šperky boli založené v nejakej konkrétnej záložni, ale sa jej nevrátili, nakoľko už boli odpredané. Jej
vzťah s obžalovaným sa skončil niekedy ku koncu októbra 2020. Odvtedy spolu nežili, stretli sa potom

už len raz. Na otázku ako zistila, že jej zmizli šperky, odpovedala, že jej bolo čudné, že obž. Holek
má neplatný občiansky preukaz a nevedel to vyriešiť. Tiež tam boli také jeho čudné odchody a zase
príchody. Mala nejaké tušenie, tak sa pozrela do šuplíka a zistila, že tam nie sú šperky. Škoda jej vznikla
tým požičaním peňazí 700,-Eur a odcudzením šperkov, čo bolo vyčíslené na cca 800,-Eur. Svedok M.
F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravdou, že obžalovaný B. ho požiadal, aby na svoje meno

založil v Žiari nad Hronom v záložni, ktorá sa nachádzala na námestí, zlaté šperky. Obžalovaný mu ako
dôvod povedal, že nemá občiansky preukaz a potreboval peniaze. Tak mu túto službu spravil a potom išli
na pivo. Pamätá si, že v záložni podpisoval nejakú zmluvu a dostal nejakých 50-60 euro, ktoré následne
obžalovanému odovzdal. O aké konkrétne šperky sa jednalo si už nepamätá, vie, že tam boli malé
náušnice, retiazka. Až potom, keď ho vypočúvali policajti sa dozvedel, že to obž. ukradol, kriminalisti

resp. policajti tak vraveli, že to ukradol. S obžalovaným sa poznali už predtým dávnejšie, stretávali sa
vo Zvolene. Z podkladov pripojených v spise je ďalej preukázané, že svedok M. F. založil dňa 17.8.2022
v záložni DM, s.r.o., prevádzka na Nám. Matice slovenskej 423 v Žiari nad Hronom, dievčenské zlaté
prstene 585/1000 o hmotnosti 1,06 g a zlaté náušničky 585/1000 o hmotnosti 0,88 g, za čo mu bola
vyplatená suma 55,-Eur a obž. A. B. založil dňa 3.11.2020 v záložni Breva, so sídlom vo Zvolene ostatné

odcudzené šperky ( dámska a pánska obrúčka, dámsky prsteň, retiazkový náramok, úlomky zo žltého
kovu ).

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zákona, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola
predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychá-

dza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie
veci do predošlého stavu. Podľa § 126 ods. 3 Tr. zákona, ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky
škody, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pô-
sobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody. Z citovaných ustanovenízákona vyplýva, že pri stanovení výšky škody spôsobenej poškodením, zničením alebo odcudzením
veci je nutné primárne vychádzať z ceny, za ktorú sa táto vec v dobe a mieste činu obvykle predáva.
V danom prípade ako potvrdil aj výsluch znalca Ing. Bc. Ivana Kopora, výška škody bola stanovená

odborným vyjadrením znaleckej organizácie JHS, s.r.o., vypracovaným pod č. 618/2022 ( na č.l. 51 –
86 spisu ), a to v celkovej sume 811,48,-Eur s DPH. Jednalo sa konkrétne o 1 kus pánska obrúčka zo
zliatiny zlata 585/1000 o hmotnosti 1,93 g, 1 kus dámska obrúčka zo zliatiny zlata 585/1000 o hmotnosti
0,38 g, 1 kus dámsky prsteň Au 585/1000 o hmotnosti 5,87 g s osadeným fialovým kameňom hm. 9,2
ct., 3 kusy dievčenské prstene Au 585/1000 o hmotnosti 1,06 g, 1 kus retiazkový náramok na ruku RT

pil Au 585/1000 o hmotnosti 3,48 g, 1 pár detské náušnice Au 585/1000 o hmotnosti 0,88 g, úlomky Au
585/1000 o hmotnosti 7,14 g.

Pokiaľ bolo zo strany obhajoby navrhované nové znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty
predmetných odcudzených vecí, súd takýto návrh posúdil ako neopodstatnený, nakoľko nevznikli žiadne
dôvodné pochybnosti o správnosti záverov odborného vyjadrenia č. 618/2022. Znalec N. I. N. F.

na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že hoci fyzicky jednotlivé odcudzené veci nemal k dispozícii, pri
stanovení všeobecnej hodnoty vychádzal z podkladov, ktoré mu boli predložené, pričom tieto predmety
sú popísané v dokumentácii záložní t.j. záložňa DM, s.r.o., Žiar nad Hronom a záložňa Breva vo
Zvolene. Údaje k jednotlivým veciam sú podrobne rozpísané v odbornom vyjadrení na stranách 4
až 7. Taktiež súčasťou odborného vyjadrenia je podrobný postup výpočtu a stanovenia všeobecnej

hodnoty vecí, vrátane jednotlivých podkladov, vzorcov a výsledkov výpočtov ( strany 8 – 17 odborného
vyjadrenia ). Pokiaľ obhajoba namietala záver odborného vyjadrenia v tom zmysle, že v rámci odpovede
na otázku č. 1 znalec uviedol, že „stanovená všeobecná hodnota sa rovná objektivizovanej reprodukčnej
zostatkovej cene zložky majetku podľa zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov“, a teda že vychádzal z neplatného právneho predpisu, súd uvedenú skutočnosť považuje za

formálny nedostatok resp. iba konštatovanie čo znamená všeobecná hodnota majetku podľa daňových
predpisov. Je nepochybné, že metódy a postupy znalcov pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku sú
upravené vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov, pričom znalec podľa tejto vyhlášky aj postupoval s tým, že
v odbornom vyjadrení uvádza všetky podklady, vrátane právnych predpisov, z ktorých vychádzal ( strany

2-3 odborného vyjadrenia ). Námietka, že znalec vychádzal zo zrušeného právneho predpisu, teda
zákona č. 366/1999 Z.z. je účelová a nedôvodná, keďže podľa tohto zákona reálne nepostupoval
a tento zákon ani spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty majetku neupravoval. Podľa vyhlášky č. 492/2004
Z. z. „všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty“. Takýto
spôsob určenia výšky škody je tiež v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného zákona.

Hodnotiac výsledky dokazovania súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný sa
konaním uvedeným v skutkovej vete rozsudku dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona účinného od 6.8.2024 a preto ho uznal vinným podľa obžaloby.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po

spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.Súd mal preukázané, že obžalovaný A. B. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 28
záznamov. Jednalo sa predovšetkým o páchanie rôznej majetkovej trestnej činnosti – prečiny podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, prečiny sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zákona, ale i prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona a iné. Súd pri rozhodovaní
o ukladaní trestu nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, naproti
tomuzistiljednupriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m/Tr.zákona,tedapredchádzajúceodsúdeniaza
trestnú činnosť. U obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa dlhodobo a opakovane dopúšťa úmyselnej

trestnej činnosti, a to najmä majetkového charakteru, pričom v minulosti mu boli ukladané podmienečné
i nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však zjavne neviedli k náprave obžalovaného a zmene
jeho životného štýlu. V danom prípade sa obžalovaný skutku v bode 2/ dopustil v presne nezistenom dni
v mesiaci august roku 2020. Po tomto období boli vydané tri právoplatné trestné rozkazy, a to Okresným
súdom Nitra sp. zn. 5T/9/2021 zo dňa 11.3.2021, právoplatný dňa 13.1.2022 Okresným súdom Nové
Zámky sp. zn. 0T/6/2022 zo dňa 13.1.2022, právoplatný dňa 13.1.2022 a Okresným súdom Vranov

nad Topľou sp. zn. 2T/40/2023 zo dňa 29.6.2023, právoplatný dňa 5.9.2023. V týchto prípadoch sa ale
nejednáosúbehtrestnejčinnosti,nakoľkoOkresnýsúdNitraukladalspoločnýtrestvovzťahukrozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/102/2019 zo dňa 4.9.2019 a v danej veci skutok spáchal
dňa 17.7.2018. Skutok, za ktorý bol odsúdený Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 0T/6/2022 spáchal
dňa 11.1.2022 a Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 2T/40/2023 ( skutok spáchaný v mesiaci

apríl 2020 ) upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 0T/32/2020 zo dňa 1.7.2020, právoplatnému v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 4To/63/2020 zo dňa 2.12.2021. Neboli teda splnené zákonné podmienky na prípadné
uloženie súhrnného trestu, ale trestu samostatného. Po posúdení všetkých okolností prípadu, najmä
doby spáchania činu a spôsobeného následku, ak aj vyhodnotení osoby obžalovaného s prihliadnutím

na skutočnosť, že sa jedná o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa úmyselnej majetkovej trestnej
činnosti, súd uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere
6 mesiacov. Podľa záveru súdu uložený trest je primeraný a dostatočný na naplnenie preventívneho
i represívneho účelu trestu, nakoľko obmedzenie osobnej slobody obžalovaného je zjavne jedinou
možnosťou ako mu zabrániť v páchaní trestnej činnosti. Obžalovaného súd v zmysle § 48 ods. 2 písm.

b/ Tr. zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody
uloženého za úmyselné trestné činy ( naposledy v tom období rozhodnutia OS Vranov nad Topľou sp.
zn. 1T/102/2019, OS Trnava sp. zn. 7T/136/2015 ).

S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu
poškodenej C. I., nar. X.X.XXXX v G. H. B., vo výške 811,48,-Eur. Poškodená si riadne uplatnila nárok
na náhradu škody v prípravnom konaní v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku, pričom výška škody
zodpovedá hodnote odcudzených vecí – zlatých šperkov, tak ako bola stanovená vyššie uvedeným
odborným vyjadrením znalca JHS, s.r.o.. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá

mala byť spôsobená skutkom v bode 1/ obžaloby, súd poškodenú v zmysle § 288 ods. 2 Tr. poriadku
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

*******

Pokiaľ sa jedná o skutok v bode 1/ obžaloby prokurátorky sp. zn. 1Pv 35/21/6613-30 zo dňa 6.12.2022,
tento bol právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom v čase
jeho spáchania, teda do 6.8.2024.

V predmetnej trestnej veci mal súd preukázané, že dňom 6.8.2024 nadobudol účinnosť zákon č.

40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov, ktorým došlo okrem iného k úprave výšky škody ako kvalifikačného znaku skutkovej podstaty
majetkových trestných činov, pričom v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona sa podľa novej právnej úpravy
malou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur, namiesto predchádzajúceho právneho stavu,
kedy hranica malej škody predstavovala výšku 266 eur.

V zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je prepáchateľa priaznivejší. V danom prípade je potom potrebné posudzovať trestnosť činov podľa Tr. zákona
v znení platnom a účinnom od 6.8.2024, ktorý je pre páchateľa nepochybne priaznivejší.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, priestupku proti majetku sa

dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo
zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Samosudca po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že skutok v bode 1/, pre ktorý bola podaná
obžaloba, podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024 nie je trestným činom, ale vykazuje znaky
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Trestný zákon v základnej skutkovej podstate prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 vyžaduje spôsobenie
škody aspoň malej tzn. prevyšujúcej sumu 700 eur. V tomto prípade mala byť podľa skutkovej vety
obžaloby spôsobená v bode 1/ majetková škoda vo výške presne 700,-Eur ( v závere skutkovej vety je
chybne uvedená suma 1.166,50,-Eur ), teda škoda, ktorá nedosahuje hranicu malej škody definovanej

v § 125 ods. 1 Tr. zákona účinného od 6.8.2024. Za takejto situácie nie je možné žalovaný skutok
kvalifikovaťakotrestnýčin,avšakprichádzadoúvahyjehoposúdenieakopriestupkuprotimajetkupodľa
§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom postupom

podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku rozhodol o postúpení veci Okresnému úradu Žiar nad Hronom, odbor
všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupkov podľa § 52 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.