Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122011537
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122011537.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovaným 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Považskej Bystrici, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX v Zlíne, trvale bytom
G., C. XXXX, H. F., 3/ I. I., nar. XX.XX.XXXX v Prahe 1, trvale bytom J., D. B. XXXX/XX, štátnemu
občanovi Českej republiky, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov a 4/ K. L. M., nar.

XX.XX.XXXX v N. O. J., trvale bytom N., G. P. XXXX/XX, trestne stíhaných pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno i) Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí dňa 26. júna 2025 prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry
Trenčín a obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. decembra 2023, sp.
zn. 8Tk/5/2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. marca 2024, sp.

zn. 8Tk/5/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. z a m i e t a j ú, pretože nie
sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. decembra 2023, sp. zn. 8Tk/5/2022, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. marca 2024, sp.

zn. 8Tk/5/2022 boli obžalovaní 1/ A. B., 2/ F. B., 3/ I. I. a 4/ K. L. M. uznaní vinnými zo spáchania
zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno a),
písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písmenob),písmenoi)Trestnéhozákonanaskutkovomzáklade,že„spolusďalšímištyrmiosobami,ako
členovia organizovanej skupiny, pôsobiacej najmä na území Trenčianskeho kraja, ale aj v iných častiach
Slovenskej republiky, minimálne od začiatku roku 2012 do konca roka 2017 za účelom produkovania

finančného zisku, najmä na základe požiadaviek obvineného F. B., ktoré tento zadával predovšetkým zo
Zlína a Uherského Hradišťa, Česká republika obvinenému A. B. a ďalšej osobe, sa venovali zakupovaniu
expanzných zbraní viacerých typov, výrobcov a kalibrov a to najmä expanzných samopalov vz. 61,
expanzných útočných pušiek vz. 58 a AK 47, ako aj krátkych guľových expanzných zbraní rôznych
značiek a kalibrov ako zn. Arrow, Norinco, Feg, pištole ČZ 75 a podobne, ktoré zadovažovala v tomto
období ďalšia osoba najmä na základe požiadaviek obvineného A. B. a ktoré následne táto osoba

prerábala vmiestesvojhoaktuálnehoprechodnéhopobytunazbranestreľbyschopné,taktiež
vyrábala tlmiče hluku výstrelu a zo zabezpečených dielov z originálnych strelných zbraní, skladala zo
zadovážených znehodnotených zbraní kompletné funkčné zbrane, pričom obvinený I. I. s ďalšími dvoma
osobami podľa požiadaviek inej osoby nakupovali v tomto období spravidla v predajni L. C. P. C. Q. D.,
časť Q. E., I. XX/XXX, v predajni M. C. (M. C.) na ulici B. XX/X Q. M., v predajni D. M. zbrane - strelivo na
ulici K. X v Novom Meste nad Váhom rovnako expanzné zbrane najmä krátke strelné zbrane a útočné

pušky vz. 58 (samopaly), ktoré zakúpené zbrane následne obvinený I. I. s týmito dvoma osobami podľa
pokynov tej inej osoby najmä v plechovej búde na pozemku rodinného domu č. XXX v obci Visolaje a aj vPúchove prerábali na zbrane streľbyschopné, pričom takto upravené zbrane sa v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g) Zákona NR SR č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších zákonov považujú
za zbrane kategórie A, teda zakázané zbrane, ktoré je podľa § 8 ods. 1 Zákona NR SR č. 190/2003 Z. z.

v znení neskorších predpisov zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť okrem výnimiek
uvedených v § 8 ods. 2 uvedeného zákona, rovnako sa zo zištných dôvodov títo obvinení spolu s ďalšími
štyrmi osobami ako členovia organizovanej skupiny venovali v období od roku 2012 do konca roku 2017
dodávaniu streliva do takto prerobených zbraní, najmä útočných pušiek výrobcu Česká zbrojovka, vz. 58
(tzv. samopal ČZ vz. 58), samopalov výrobcu Česká zbrojovka vz. 61 (tzv. samopal škorpión), krátkych

strelných zbraní, ako aj dodávaniu granátov a zbraní typu RPG (ručná protitanková zbraň), ktoré dodával
podľa pokynov obvineného A. B. tomuto obvinený K. L. M. a ktoré hromadili, držali, prechovávali a so
ziskom obvinený A. B. a iná osoba takto prerobené zbrane bez povolenia dodávali (odovzdávali) E. H.
a tiež obvinenému F. B. do Českej republiky, ktorý následne bez povolenia zabezpečoval transport a
dodanie takto prerobených zbraní a streliva odberateľom do zahraničia, ako aj obvinený A. B. s inou
osobou so ziskom dodávali viacerým záujemcom o ich kúpu, pochádzajúcim zo

zahraničia, najmä z Českej republiky, kde konkrétne obvinené osoby konali nasledovne:

jedna zo štyroch osôb, ktoré s obvinenými vytvorili organizovanú skupinu v období od začiatku roku 2012
až do 20.02.2013, zadávala požiadavky na zakúpenie expanzných zbraní a ich prerobenie ďalšej osobe,
ktorá tieto požiadavky zadávala následne obvinenému I. I. a ďalšej osobe, ktorým táto osoba na nákup

expanzných zbraní, z dôvodu krytia trestnej činnosti, zabezpečila osobné doklady cudzích osôb, ako aj
finančnú hotovosť potrebnú na ich nákup, následne obvinený I. I. spolu s ďalšou osobou po predložení
svojho dokladu totožnosti, ale aj dokladov cudzích osôb, G. R. G. O. Q. D. L. C. P. C., Q. D., časť Q. E.,
I. XX/XXX, ale aj v iných predajniach v územnom obvode trenčianskeho kraja, v niektorých prípadoch
aj v prítomnosti tejto osoby, pričom bolo zistené, N. Q. D. L. C. P. C.. D. bolo v roku 2012 na meno I. I.

zakúpených 95 ks zbraní kategórie D, a to dňa 3.5.2012 pištoľ zn. Arrow D. 97, dňa 09.05.2012 pištoľ zn.
Arrow D. 97 a samopal ČZ vzor 61, dňa 17.05.2012 - 3 ks pištolí zn. Arrow D. 97, dňa 18.05.2012 - 25 ks
pištolí zn. Arow D. 97, dňa 09.10.2012 - 40 ks samopalov ČZ vz. 58, 21ks pištolí zn. Arrow D. XXX a 3 ks
samopalov zn. ČZ vz. 61 a na zabezpečený doklad č. AUN336719, osoby menom B. E. dňa 06.12.2012
- 57 ks expanzných samopalov vz. 58 výrobcu Česká zbrojovka a dňa 20.02.2013 - 1 ks expanzná pištoľ

značky Pietro Beretta, kde po ich zakúpení I. I. spolu s ďalšími osobami expanzné zbrane v období od
začiatku roku 2012 do 20.02.2013 prerábali na zbrane streľbyschopné, a to najmä v plechovej búde na
pozemku rodinného domu č. XXX Q. A. Q., následne prerobené zbrane za finančnú odmenu, ktorú si
potom medzi sebou delili obvinený I. a ďalšie osoby zanechávali na vyzdvihnutie inej osobe, resp. ním
povereným osobám na vopred dohodnutých miestach, najmä v Beluši, Belušských Slatinách a okolí,

načo následne táto osoba zabezpečila prevoz a dodanie prerobených zbraní odberateľom, ktorým ich
so ziskom predala, a to zväčša E. H. v období do 10.08.2013, kedy E. H. zomrel a obvinenému F. B. do
Českej republiky, ako aj ďalším konečným odberateľom,

jedna zo štyroch osôb, ktoré s obvinenými vytvorili organizovanú skupinu v období od 20.02.2013

do 17.04.2015 (do času zadržania obvineného I. I. pre inú trestnú činnosť), zadával požiadavky na
zakúpenie a prerobenie expanzných zbraní obvinenému I. I., ktorý expanzné zbrane zakupoval za
finančné prostriedky nadobudnuté od tejto osoby zväčša na vlastný doklad totožnosti v predajni M. M. C.
(M.C.)nauliciB.XX/XQ.M.,pričombolozistené,žepredajcomM.M.C.,boliosobeI.I.dňa25.07.2013,
15.01.2014, 17.01.2014 predané vždy po 1 ks expanzného samopalu ČZ vz. XX, ale aj na doklady iných

osôb, a to najmä v predajni L. C. P. C., D., časť Q. E., I. XX/XXX ale aj v iných predajniach v Slovenskej
republike, zakúpené expanzné zbrane obvinený I. I. prerábal v uvedenom období na streľbyschopné
najmä v plechovej búde na pozemku rodinného domu č. XXX Q. A. Q., následne prerobené
zbrane zanechával za finančnú odmenu na vyzdvihnutie tejto osobe, resp. ňou povereným osobám
na vopred dohodnutých miestach, najmä v odparkovaných osobných motorových vozidlách v Beluši,

Belušských Slatinách a okolí, načo následne táto osoba zabezpečila prevoz a dodanie prerobených
zbraní odberateľom, ktorým ich so ziskom predal, a to zväčša E. H. v období do 10.08.2013, kedy E. H.
zomrel a tiež obvinenému F. B. do Českej republiky, ako aj ďalším konečným odberateľom,

obvinený A. B. s ďalšou osobou, najmä v období od začiatku roku 2012 do 29.01.2017 a

najmä v predajniach zbraní a streliva v trenčianskom kraji, ale aj na ďalšom území Slovenskej
republiky, zabezpečovali, či už každý samostatne, pričom ďalšia osoba hore popísaným spôsobom
prostredníctvom obvineného I. I. a ďalších dvoch osôb, obvinený A. B. najmä prostredníctvom ďalšej
osoby, ale aj vo vzájomnej spolupráci, nákup expanzných zbraní najmä expanzných samopalov vz. 61,expanzných útočných pušiek vz. 58 a AK 47, ako aj krátkych guľových expanzných zbraní rôznych
značiek a kalibrov a ich prerobenie na zbrane streľbyschopné a ich dodanie so ziskom obvinenému
F. B. do Českej republiky, pričom ďalšia osoba najmä na základe požiadaviek obvineného A. B.

zabezpečovala nákup a zadovažovanie expanzných zbraní od nezistených osôb, ktoré v mieste jeho
prechodného pobytu prerábal na zbrane streľbyschopné, taktiež vyrábal tlmiče hluku výstrelu a zo
zabezpečených dielov z originálnych strelných zbraní, skladal kompletné funkčné zbrane, pričom v
popisovanomkonaníobvineníF.B.,A.B.aďalšiaosobapokračovaliajpodni29.01.2017,atominimálne
do konca roka 2017,

obvinený A. B. v období rokov 2016 a 2017 neoprávnene nadobúdal od obvineného K. L. M. útočné
pušky ČZ vz. 58, obranné i útočné granáty a zbrane typu RPG, ktorý uvedené hromadne účinné
zbrane nadobudol v nezistenom období pred rokom 2016 od nestotožnenej osoby, pričom k prevzatiu
uvedených hromadne účinných zbraní obvineným A. B. došlo minimálne 7 až 8 - krát vždy v pracovnom
týždni v nočných hodinách v mieste prechodného pobytu obvineného K. L. M. v Trenčíne na ulici

Rybárskej, kde obvinený A. B. z kufra SUV obvineného K. L. M. tmavej farby do svojho pristaveného
motorového vozidla zn. Volkswagen Polo striebornej farby s českým EČV preložil vo vojenských taškách
uložené útočné pušky ČZ vz. 58 (samopaly), RPG a v debničke uložené obranné a útočné granáty,
ktoré následne obvinený A. B. previezol do miesta jeho trvalého bydliska, do pivnice bytového domu v
D. E. O. S. C. XXXX/XX, kde ich obvinený B. prechovával až do ich dodania konečným odberateľom

do zahraničia,

obvinený F. B. minimálne v období od začiatku roku 2012 až do konca roku 2017, najmä z mesta
Zlín a Uherské Hradište, Česká republika zadával požiadavky na dodanie strelných zbraní a streliva
rôznych typov, druhov, výrobcov a kalibrov najmä obvinenému A. B. a ďalšej osobe, ktorí za účelom

produkovania zisku, či už samostatne, alebo vo vzájomnej spolupráci, zabezpečovali prostredníctvom
obvineného I. I. a ďalších troch osôb, zakupovanie expanzných zbraní a ich prerábanie na zbrane
streľbyschopné, následne obvinený A. B. a ďalšia osoba takto prerobené zbrane bez povolenia dodávali
(odovzdávali)obvinenémuF.B.doČeskejrepubliky,ktorýimtatýmúčelomposkytolfinančnéprostriedky
a ktorý následne bez povolenia zabezpečoval transport a dodanie takto prerobených zbraní a streliva

odberateľom do zahraničia, pričom sa jednalo zväčša o prerobené útočné pušky výrobcu Česká
zbrojovka, vz. 58 (tzv. samopal ČZ vz. 58), samopaly výrobcu Česká zbrojovka vz. 61 (tzv. samopal
škorpión),krátkestrelnézbranerôznychvýrobcovakalibrov,aleajinéstrelnézbraneahromadneúčinné
zbrane, pričom obvinený F. B. zadával obvinenému A. B. v uvedenom období aj požiadavky na
výrobu rôznych komponentov zbraní, ako napríklad tlmičov hluku výstrelu,

obvinený A. B., od presne nezisteného času do 03.05.2021, vo svojej izbe, v byte č. X, na 3. pochodí,
v obytného domu, na adrese C. XXXX/XX, D. E., t.j. v mieste svojho trvalého pobytu, neoprávnene
prechovával podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu, kde v zmysle ustanovení zákona a zbraniach
a strelive č. 190/2003 Z.z., v platnom znení, ide o zakázaný doplnok zbrane podľa § 4 ods. 4 písm.

a), posudzovaný podľa § 4 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive ako zbraň kategórie A, t.j, zakázaná
zbraň, ktorú je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať, alebo nosiť, ak zákon o zbraniach a strelive
neustanovuje inak, pričom tlmič hluku výstrelu bol zaistený dňa 03.05.2021, v rámci domovej prehliadky,
vykonanej na základe príkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8Tp/19/2021-2-V-OSTN, a obvinenému
A. B., napriek tomu, že je držiteľom zbrojného preukazu skupiny B a E, nebola udelená výnimka

na nadobúdanie, držanie alebo nosenie zakázaných zbraní, zakázaného streliva, alebo zakázaných
doplnkov zbrane,

obvinený A. B., napriek tomu, že bol držiteľom zbrojného preukazu skupiny B a E a legálnym držiteľom
samonabíjacej pištole značky ČZ - S. E. model CZ 75 Tactical Sports, kalibru .40 S&W, výrobného čísla

1947 na závere a tele zbrane a k tomu prináležiacej hlavne kalibru 9 mm Luger, vlastnil a disponoval
touto zbraňou až do dňa 03.05.2021, kedy ju v Nimnici v zmysle § 89a ods. 1 Trestného poriadku po
predchádzajúcej výzve dobrovoľne vydal do trestného konania vedeného na Prezídiu Policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúre, odbore Západ, Nitra, pracovisko Trenčín pod ČVS: D./NKA-ZA2-2019,
pričom znaleckým skúmaním vykonaným na Kriminalistickom a expertíznom ústave v Bratislave pod

ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/5005 bolo zistené, že zo záveru zbrane bolo odstránené výrobné číslo
1947, teda z technického hľadiska sa jedná o zbraň kategórie A podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o
zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z., t.j. zakázanú zbraň, ktorú je podľa § 8 ods.
1 zákona o zbraniach a strelive zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť, ak zákon ozbraniach a strelive neustanovuje inak, pričom A. B., nebola udelená výnimka na nadobúdanie, držanie
alebo nosenie zakázaných zbraní, zakázaného streliva, alebo zakázaných doplnkov zbrane, pričom pri
zaevidovaní uvedenej zbrane na Oddelení dokladov, Odbore poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Považskej Bystrici dňa 08.01.2016 bolo na zbrani zrejmé originálne výrobné číslo
zbrane a A. B. do dňa 03.05.2021 nepožiadal policajný orgán o vykonanie takejto úpravy, ktorá by
umožnila odstránenie výrobného čísla zo záveru zbrane,

obvinený A. B. od presne nezisteného času, do 03.05.2021, vo svojej izbe, v byte č. 8, na 3. pochodí,

obytného domu, na adrese C. XXXX/XX, D. E., t.j. v mieste svojho trvalého pobytu, neoprávnene
prechovával 1 ks náboj so stredovým zápalom kalibru 7,65 Browning, zn. Sellier & Bellot s celoplášťovou
svietiacou strelou, kde znaleckým skúmaním vykonaným ha Kriminalistickom a expertíznom ústave v
Bratislave pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/5005 bolo zistené, že z technického hľadiska sa v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. g) zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z., jedná o strelivo, avšak A. B.,
napriek tomu, že bol držiteľom zbrojného preukazu skupiny B a F, nikdy nebol držiteľom zbrane kalibru

7,65 Browning, pričom predmetný náboj bol zaistený dňa 03.05.2021, v rámci domovej prehliadky,
vykonanej na základe príkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8Tp/19/2021-2-V-OSTN, v trestnom
konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbore Západ, Nitra,
pracovisko Trenčín pod CVS: PPZ- 258/NKA-ZA2-2019.“

Za to boli okresným súdom odsúdení:

Obžalovaný 1/ A. B. podľa § 295 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák.
sprihliadnutímk§36písm.n)Tr.zák.avspojenís§39ods.1Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere
3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému

A. B. podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák ustanovil skúšobnú
dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. k) Tr. zák. okresný súd uložil
obžalovanému A. B. obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa v skúšobnej dobe probačného

dohľadu so spoluobžalovanými: I. I., F. B. a K. L. M. a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa
v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Okresný súd podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložil obžalovanému A. B. aj trest
prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti rozsudku, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 odsek 5

Trestného zákona stáva štát.

Okresný súd zároveň podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona rozhodol o zhabaní veci
označených vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný 2/ F. B. podľa § 295 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38
odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno n) Trestného zákona a v
spojení s § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek
1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon tohto trestu okresný
súd obžalovanému F. B. podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona stanovil skúšobnú

dobu probačného dohľadu 4 (štyri) roky.

Podľa§51odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§51odsek3písmenoc),odsek4písmenok)Trestného
zákona okresný súd uložil obžalovanému F. B. obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa v
skúšobnej dobe probačného dohľadu so spoluobžalovanými: I. I., A. B. a K. L. M.,

a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

U obžalovaného 3/ I. I. okresný súd podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 44 Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písmeno j),

písmeno l), písmeno n) Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona podľa zásady uvedenej v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, pretože pokladal trest
odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 23 (dvadsiatich troch) rokov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia spolu s ochranným dohľadom v trvaní 2 roky, uloženýskorším Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4Tk/3/2015 zo dňa 26.05.2016, právoplatný dňa
04.10.2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/68/2016 zo dňa 04.10.2016
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Obžalovaný 4/ K. L. M. podľa § 295 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek
8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno j), písmeno n) Trestného zákona a v spojení s § 39
odsek1Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvtrvaní3(tri)roky.Podľa§51odsek1Trestnéhozákona
s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon tohto trestu okresný súd obžalovanému

podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona stanovil skúšobnú dobu probačného
dohľadu 3 (tri) roky.

Podľa§51odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§51odsek3písmenoc),odsek4písmenok)Trestného
zákona okresný súd uložil obžalovanému K. L. M. obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa v
skúšobnej dobe probačného dohľadu so spoluobžalovanými: I. I., F. B. a A. B., a povinnosť spočívajúcu

v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému K. L. M. uložil aj trest
prepadnutia veci, a to mobilného telefón zn. Iphone, čiernej farby, na zadnej strane 3 x smrtkové hlavy,

ktorej vlastníkom sa podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona stáva štát.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol vo vzťahu k obžalovanému A. B. právoplatnosť,
pretože prokurátor podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení proti nemu
odvolanie v neprospech menovaného obžalovaného, a to do výroku o treste. Obžalovaný A. B. tiež

v zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, a to proti výroku o treste, ako aj proti
výroku o zhabaní vecí.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie v neprospech obžalovaného A. B. čo do
výroku o treste nasledovne:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem v časti týkajúceho sa výroku o vine
obžalovaného A. B. za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemám žiadne výhrady voči konaniu, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo.

Nestotožňujem sa však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu výlučne vo vzťahu
k obžalovanému A. B., ktoré som napadol v zákonnej lehote, ústne do zápisnice priamo na hlavnom
pojednávaní dňa 07.12.2023 riadnym opravným prostriedkom, odvolaním v neprospech obžalovaného
A. B. a to z dôvodu neadekvátneho a najmä žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami odôvodneného
zníženia trestu odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby

7 až 10 rokov, po úprave súdom 7 až 9 rokov v tak značnom rozsahu (štyroch rokov), ktorý umožňoval
uloženie obžalovanému podmienečného trestu odňatia slobody.

Senát prvostupňového súdu svoje rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému A. B.
pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného

zákona v rozsahu štyroch rokov odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že obžalovaný A. B. na hlavnom
pojednávaní vykonal vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku,
ktoré súd prijal, čím podľa názoru súdu obžalovaný svojim plným doznaním napomohol pri objasňovaní
trestnej činnosti. Takýto postoj obžalovaného k svojej spáchanej trestnej činnosti je podľa názoru súdu
dôležitým faktorom smerujúcim k jeho náprave. Poukázal tiež odstup na času od spáchania trestnej

činnosti (šesť rokov), ako aj na skutočnosť, že hoci obžalovaný A. B. bol doposiaľ trikrát odsúdený, ide
všetko o zahľadené odsúdenia a na osobu obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného.

S uvedeným výrokom o treste ako aj s argumentáciou súdu v súvislosti s mimoriadnym znížením trestu
odňatia slobodu pod zákonom určenú dolnú hranicu trestnej sadzby v tak výraznom

rozsahu štyroch rokov sa nestotožňujem a to z nasledovných dôvodov.

Obžalovaní A. B., F. B., I. I. a K. L. M. svojimi vyhláseniami o uznaní viny priznali členstvo vo veľmi
dobre fungujúcej organizovanej skupine páchateľov zaoberajúcich sa pomerne dlhú dobu páchanímmimoriadne závažnej a nebezpečnej trestnej činnosti tak pre spoločnosť, ale najmä zdravie a životy
jednotlivcov v kontexte ostatných udalostí, ktoré sa na Slovensku, ale aj v susednom Česku (streľba
na filozofickej fakulte v Prahe) odohrali. Je potrebné poukázať na dlhodobosť protiprávneho konania

uvedenejskupinyosôb,ktorájepreukázanáminimálneodroku2012do2017,pričomtátopreukázateľne
smerovala do zahraničia za účelom dosiahnutia zisku. Som toho názoru, že prvostupňový súd
absolútne pri ukladaní trestov jednotlivým obžalovaným nediferencoval závažnosť ich protiprávneho
konania, vo vzťahu k postaveniu jednotlivého obžalovaného a jeho úlohe v organizovanej skupine
osôb zaoberajúcich sa prerábaním expanzných zbraní na zbrane nelegálne a streľby schopné a ich

následným predajom, vo vzťahu k osobe páchateľa, jeho trestnej minulosti a všetkým obžalovaným, ktorí
vykonali vyhlásenie o uznaní viny uložil zhodne podmienečné tresty odňatia slobody. Zo zadovážených
dôkazov je pritom zrejmé, že postavenie obžalovaných a ich fungovanie v uvedenej skupine osôb bolo
rôzne a každý mal svoju úlohu ohľadne či už nákupu expanzných zbraní určených na prerábku, prípadne
vykonával prerábanie zbraní, zadovažoval už prerobené, upravené zbrane a tiež RPG a granáty za
účelom ich predaja.

Na margo ukladania trestu považujem za potrebné uviesť, že naozaj v kontexte ostatných udalostí, kedy
sa zbrane dostávajú do rúk rôznym kriminálnym živlom, prípadne psychicky chorým, nevyrovnaným a
nenávisťou opantaným osobám, ktoré následne ohrozujú nás, ako aj naše deti a rodiny, je potrebné
zamyslieť sa aj nad tým, ako sa takéto osoby k zbraniam dostanú a z dôvodu tak generálnej ako

i individuálnej prevencie prísne trestať a postihovať aj osoby, ktoré takéto nelegálne, zakázané a
neregistrované zbrane dostanú do obehu, čo je práve prípad našej skupiny obžalovaných osôb, najmä
tých, ktoré stoja na vrchole organizovanej skupiny osôb zaoberajúcej sa nelegálnym prerábaním zbraní
za účelom dosiahnutia zisku. To, že takto prerobených zbraní predmetnou organizovanou skupinou osôb
naozaj nebolo málo svedčia výpovede obžalovaných I., B., ako aj samotná skutková veta obžaloby.

Práve jednou z takýchto osôb, ktorá stála na vrchole organizovanej skupiny osôb, na ktoré bola podaná
obžaloba, je obžalovaný A. B. bol doposiaľ 9-krát priestupkovo riešený, pričom išlo výlučne o porušenie
pravidiel cestnej premávky. Doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, pričom naposledy išlo o odsúdenie v
roku 2023 pre drogovú trestnú činnosť, kedy mu bol uložený pre § 171 odsek 1 TZ peňažný trest, ktorý

obžalovaný zaplatil a uvedené odsúdenie má zahladené.

V prípade obžalovaného A. B. ide jednoznačne o osobu majúcu skúsenosti s páchaním trestnej činnosti,
za ktorú bol na území SR právoplatne odsúdený, pričom ani podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré
mu boli uložené ho nijako neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Obžalovaný A. B. síce vykonal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o uznaní jeho viny v celom rozsahu
obžaloby, toto však ja a určite aj všetky nestranné osoby prítomné na súde musia vyhodnotiť ako výlučne
účelové priznanie, kedy obžalovaný pod ťarchou dôkazov svedčiacich v jeho vinu a najmä pod vplyvom
vyhlásení spoluobžalovaných, ktorí svojimi vyhláseniami o uznaní viny v celom rozsahu obžaloby jasne

usvedčovali aj obž. B. z trestnej činnosti kladenej mu za vinu, priznal nakoniec aj on spáchanie žalovanej
trestnej činnosti s vidinou miernejšieho trestu odňatia slobody. Neúprimnosť a jasnú účelovosť jeho
vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vidím v nasledovnom vyjadrení
obžalovaného B. v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku, kedy bol vypočúvaný k trestnej činnosti
ostatných členov organizovanej skupiny, ktorí popreli spáchanie trestnej činnosti, kedy obž. B. odmietol

vypovedať k trestnej činnosti najmä obžalovaného T. E., ku spolupráci s ktorým ako jeho dvorným
prerábačom a upravovačom zbraní sa vlastne obžalovaný B. svojim vyhlásením o uznaní viny doznal,
ale najmä znovu poukázal na priznania sa obž K. M. a obž. B., ktoré ho v podstate viedli k jeho priznaniu.
V žiadnom prípade sa tu nemôžeme baviť o úprimnosti jeho slov a oľutovaní jeho trestnej činnosti. A už
vôbec nemôžeme takýto postoj obžalovaného vyhodnotiť ako dôležitý faktor smerujúci k jeho náprave,

tak ako to urobil prvostupňový súd. Vo svojom ďalšom vyjadrení obž. B. znovu poprel svoju účasť na
trestnom čine, ktorý je predmetom obžaloby, aj napriek tomu že vykonal vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku. Som toho názoru, že toto nie je typický príklad napomáhaniu OČTK a
súdu, tak ako o tom pojednáva ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktoré má následne za následok
zníženietrestupoddolnúhranicutrestnejsadzbyvovýraznejšomrozsahu.Aksúdajpoužijeustanovenie

§ 39 Tr. zákona, tak podľa môjho názoru ho možno v prípade obž. B. použiť maximálne v rozsahu
podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam. Tento postup odôvodňujem najmä
nekritickým postojom obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, ktorý som popísal vyššie, ale
najmä vzhľadom k jednej z vedúcich úloh obžalovaného A. B. v predmetnej organizovanej skupine osôbzaoberajúcej sa nelegálnym prerábaním zbraní na zbrane zakázané a ich následným predajom aj do
zahraničia, najmä do Francúzska, k čomu jednoznačne najväčšie možnosti mal práve obžalovaný B.,
ako štátny občan Francúzska, osoba ovládajúca francúzštinu a osoba majúca množstvo kontaktov vo

Francúzsku z titulu jeho dlhoročnej služby vo francúzskej légii. Uvedené okolnosti potvrdil vo svojej
výpovedi aj spoluobžalovaný F. B., svedok D. U., ktorí vedia o tom, že obvinený B. vyvážal zbrane do
Francúzska, nakoľko oni sami sa s nim cesty do Francúzska zúčastnili.

Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný K. M. sa priznal, že opakovane, minimálne

7 až 8 dodával obžalovanému A. B. F., obranné a útočné granáty, teda hromadne účinné a veľmi
nebezpečné zbrane, k čomu sa svojim vyhlásením o vine doznal i samotný B..

Zákonodarca tým, že určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, vyjadril škodlivosť, resp. typovú
závažnosťtohoktoréhotrestnéhočinu.Pretoporovnanímtrestnýchsadziebtrestnýchčinovmožnozistiť,
ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba zodpovedá

stupňu typovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K stanoveniu
trestných sadzieb za trestné činy určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i trestné činy
toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Trestnou
sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri
jeho rozhodovaní, no zároveň ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností

konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby. Z uvedeného vyplýva, že
zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu, ktorú mu súd môže uložiť za trestný čin
spáchaný obžalovanými, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako činu pre spoločnosť vysoko
škodlivého.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu.

Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.

Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39

Trestného zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné
len v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v
prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych.

V tejto súvislosti poukazujem na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v otázke

ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi sa oveľa častejšie vyskytujú bežné
(nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 106/2011 z 28.
novembra 2012).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody odôvodnil v zásade bežnými okolnosťami, ako vyhlásením viny, zahladenými odsúdeniami,
odstupom času šiestich rokov od dokonania skutku, pričom absolútne odignoroval dĺžku páchania najmä
pre dnešnú dobu, kedy sa zbrane dostanú do rúk nepovolaným osobám, tak závažnej trestnej činnosti
organizovanou skupinou osobou, nevyhodnotil osobu páchateľa trestného činu, najmä jej povahové
vlastnosti, osobnosť, nebezpečnosť pre spoločnosť.

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. vykonal vyhlásenie o uznaní viny vyhodnotil súd správne ako
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno n) Trestného zákona, v žiadnom prípade však nejde o
mimoriadne okolnosti odôvodňujúce použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Trestného zákona
u obžalovaného. Na predmetnú okolnosť bolo potrebné prihliadnuť ale výlučne v súlade s ustanovením

§ 36 Trestného zákona a následne v spojení s ustanovením § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že uložením trestu odňatia slobody pod zákonom určenú
dolnú hranicu trestnej sadzby v tak výraznom rozsahu nie je naplnený individuálno-preventívny účinok
trestnej sankcie.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na
ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu za tú
najzávažnejšiu trestnú činnosť nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie
a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným okolnostiam, vzhľadom na nebezpečnosť konania páchaného
organizovanou skupinou osôb profitujúcich z prerábania expanzných zbraní na zbrane streľby schopné
a nelegálne, hromadením RPG a tak útočných ako aj obranných granátov najmä obžalovaným A. B.,
som toho názoru, že na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona po uznaní jeho viny
v zmysle obžaloby je nevyhnutné pre ochranu spoločnosti pred osobou obžalovaného A. B. uložiť mu

nepodmienečný trest odňatia slobody za použitia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Tr. zákona per
analogiam a obžalovaného zaradiť pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. V ostatnej časti výroku o treste napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí a
zhabanie vecí navrhujem rozhodnúť rovnako, ako rozhodol v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1
písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek
3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému A. B. uloží podľa § 295 odsek 3 Trestného
zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno n), § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a §
39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní minimálne 56 (päťdesiatšesť) mesiacov so zaradením pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatnej časti výroku o treste napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí, zhabanie
vecí navrhujem rozhodnúť rovnako, ako rozhodol v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.“

Obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie proti výroku
o treste ako aj proti výroku o zhabaní vecí nasledovne:

„Obžalovaný na začiatok predovšetkým uvádza, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní.

Obžalovaný si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, avšak výmeru skúšobnej doby v rámci
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody považuje v tomto prípade za príliš prísnu. Je dôležité
zdôrazniť, že k spáchaniu skutkov sa obžalovaný priznal, oľutoval ich, naviac na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu.

Okresný súd vo vzťahu k uloženému trestu správne u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Zastávame však názor, že v danom prípade je na mieste aj aplikácia poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval. Vzhľadom k uvedenému tak mal okresnú súd vzhliadnuť dve

poľahčujúce okolnosti naproti žiadnej priťažujúcej okolnosti.

Okresnýsúdtakistosprávnepristúpilkaplikáciiust.§39ods.1Trestnéhozákona,keďustálil,žepoužitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestného zákona by vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa
bolo neprimerane prísne. Preto postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona považujeme za plne súladný

s naplnením generálnej prevencie ako aj individuálno-preventívnej funkcie.

Výrok o treste však obžalovaný považuje za príliš prísny, a to jednak vzhľadom na jeho vyhlásenie
o vine zo skutku uvedeného v obžalobe a jeho prijatie súdom, čo je dôležitým faktorom smerujúcim
obžalovaného k jeho náprave. Tiež je potrebné zohľadniť skutočnosť, že obžalovaný B. spolu s ďalším

obžalovanými sú stíhaní za činnosť, ktorá mala byť páchaná najneskôr do roku 2017, teda je nutné
zohľadňovať aj značný časový odstup od stíhaného skutku a túto skutočnosť zohľadniť v prospech
obžalovaného pri ukladaní trestu. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovanému B.
bol uložený najprísnejší trest spomedzi všetkých obžalovaných (resp. niektorých už odsúdených), kedyods. F. B. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorý bol podľa § 51 odsek 1 Trestného
zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú
dobu probačného dohľadu 4 (štyri) roky. U ods. I. I. súd podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím

§ 44 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písm.
j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože považoval trest odňatia slobody
nepodmienečne v trvaní 23 rokov so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia spolu
s ochranným dohľadom v trvaní 2 roky, uložený skorším tam označeným rozsudkom za dostatočný.

Zároveň ods. Ing. L. M. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorý bol podľa § 51 odsek
1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložený na
skúšobnúdobuprobačnéhodohľadu3(tri)roky.Akojezrejmé,obžalovanémuB.boluloženýnajprísnejší
trest, pričom to mal byť práve ods. Kopal, ktorý mal za účelom produkovania finančného prospechu
zadávaťpožiadavkynadodaniestrelnýchzbraníastrelivarôznychtypov,výrobcovakalibrov,anásledne
zabezpečoval transport do zahraničia. Rovnako, ods. K. M. mal obžalovanému dodávať útočné pušky,

obranné a útočné granáty a zbrane typu RPG. V zmysle uvedeného tak obžalovaný B. nestál a ani
nemohol stáť na čele tejto skupiny. Pri posúdení miery zavinenia a závažnosti konania obžalovaného
s konaním ostatných odsúdených sa aj preto javí uložený trest ako neprimerane prísny.

Obžalovaný si dovoľuje poukázať, že v tejto veci bol spočiatku stíhaný väzobne, a to viac ako 18

mesiacov. Väzba je síce zabezpečovacím inštitútom, avšak máme za to, že v konkrétnom prípade,
kedy bol obžalovaný v tzv. útekovej, kolúznej aj preventívnej väzbe, plnila väzba u obžalovaného nielen
preventívny ale aj výchovný účel vedúci k tomu, aby viedol do budúcna riadny život. Po prepustení z
väzby na slobodu za jej súčasného nahradenia v zmysle uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8Tk/2/2022 zo dňa 30.09.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn 2Tos/134/2022

zo dňa 17.10.2022 možno uzavrieť, že obžalovaný vedie riadny, bezúhonný život, dodržiava právne
predpisy,vzornesiplnívšetkyuloženépovinnostiaobmedzenia.Obžalovanýsazamestnalakoobkladač
vstavebnejspoločnostiALIKrealizacionencasasegunsuenoSLUvŠpanielsku,čopodľanášhonázoru
rovnako potvrdzuje snahu o riadne fungovanie obžalovaného v rámci spoločnosti. Obžalovaný žije spolu
so svojou družkou a synom, ktorého výchovu sa snaží čo možno najplnohodnotnejšie zabezpečovať.

Obžalovaný zároveň zamestnaním sa splnil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, ktorá mu bola uložená
napadnutým Rozsudkom.

Dôkaz: Pracovná zmluva z 01.03.2024

Potvrdenie Sociálnej poisťovne (Seguridad Social) o zaregistrovaní obžalovaného ako zamestnanca
spoločnosti ALIK realizacion en casa segun sueno SLU

V zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., má trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Účelom trestu je jednak ochrana
spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme represie. Cieľom uplatňovania tejto

zásady je uložiť páchateľovi trestného činu trest, ktorý by mal byť určitou formou odplaty spoločnosti,
a to vo forme ujmy na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Okrem odplaty
odsúdenému ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu, teda o zabránenie v páchaní
trestnej činnosti a, samozrejme, o prevenciu, a to v podobe individuálnej prevencie, t. j. pôsobenia na
odsúdeného sankciou tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ako aj vo forme generálnej prevencie.

Máme za to, že pri zohľadnení všetkých okolností daného prípadu je možné dosiahnuť účel trestu u
obžalovaného B. aj podmienečným odsúdením s kratšou skúšobnou dobou.

Čo sa týka výroku o zhabaní vecí, rozhodnutie týkajúce sa zhabania en bloc všetkých vecí

špecifikovaných v napadnutom Rozsudku, považuje obžalovaný za neprimerané. Podľa § 83 ods. 1
písm. g) Tr. zák., ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci,
ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem. Z napadnutého
Rozsudku však nemožno vyvodiť, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že je vzhľadom nabezpečnosť ľudí je potrebné uložiť toto ochranné opatrenie aj vo vzťahu napr. k imbusovým kľúčom,
šťúplom do uši či plastovému kufríku. Odôvodnenie v tejto časti je pomerne strohé („Súd obžalovanému
uložil trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie predmetného trestného činu, a zároveň v zmysle §

83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona zhabanie vecí, u ktorých to vyžaduje bezpečnosť ľudí.“), čo
spôsobuje nepreskúmateľnosť výroku a teda jeho nezákonnosť.

Vzhľadom k vyššie uvádzanému navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý Rozsudok
vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení, a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest

odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorý podmienečne odloží na skúšobnú dobu probačného dohľadu
3 (tri) roky. Vo vzťahu ochrannému opatreniu navrhujeme, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozhodne
o zhabaní len tých vecí, pri ktorých to vyžaduje bezpečnosť ľudí.“

Obžalovaný A. B. aj sám dodatočne odôvodnil podané odvolanie. Uviedol, že sa nestotožňuje s výmerou
jemu uloženému trestu odňatia slobody, pričom poukázal na uložené tresty odňatia slobody zvyšným

obžalovaným. Uviedol, že nesúhlasí ani s výrokom o zhabaní a prepadnutí vecí, ktoré mu boli zadržané
pri domovej prehliadke, nakoľko vyšetrovaním nebolo preukázané, že tieto veci boli nadobudnuté
alebo použité pri trestnej činnosti. Konštatoval, že celá obžaloba, po štyroch rokoch vyšetrovania
je postavená len na rozporných výpovediach svedka D. U., ktorý sa mal trestnej činnosti dopúšťať
spolu s nimi, avšak nebol ani obvinený. Taktiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku

okresného súdu a na konkrétne výpovede ďalších obžalovaných a svedkov. Uviedol ďalej, že nenašiel
ani jeden rozsudok okresného súdu, krajského súdu, Najvyššieho súdu SR, kde by boli obžalovaní
odsúdení z nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami aj napriek tomu, že by nebola
nájdená minimálne jedna zbraň. Poukázal na to, že je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec
a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty

žalovaného trestného činu a existuje preukázaný záver, že skutok spáchal obžalovaný. Žiadal Krajský
súd v Trenčíne, aby prehodnotil výšku uloženého trestu k jeho osobe, nakoľko podľa jeho názoru je
výška jeho trestu oproti ostatným obžalovaným neprimerane vysoká.

Obžalovaný A. B. sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu prokurátora, v ktorom uviedol, že sa

s odvolaním prokurátora nestotožňuje, nakoľko podľa jeho názoru ide len o pokračovanie zle napísanej
obžaloby. Konštatoval, že jediným cieľom prokurátora bolo dokázať prepojenie na teroristické útoky vo
Francúzsku z roku 2015, čím chcel dosiahnuť kariérny postup. Ďalej dôvodil, že prokurátor porušil jeho
prezumpciu neviny, nakoľko médiám podsúval informácie, z ktorých obžalovaný v tom čase nebol ani
obvinený. Z týchto dôvodov sa obžalovaný aj so svojou rodinou musel presťahovať do Španielska, kam

obžalovaný vycestoval až po tom, ako mu bol zrušený zákaz vycestovania. Mal za to, že orgány činné
v trestnom konaní za celé prípravné konanie neurobili ani jeden úkon jeho prospech. Dôvodil, že tvrdenia
prokurátora ohľadom jeho predchádzajúcej trestnej činnosti sú založené len na jeho podmienečných
odsúdeniach z roku 1995 za spoluúčasť pri krádeži ako mladistvý, následne neúmyselné ublíženie na
zdraví pri autonehode z roku 2006 a peňažný trest z roku 2023, na základe ktorých má mať tendenciu

páchať trestnú činnosť. Obžalovaný zároveň nesúhlasil s tvrdením prokurátora, že by vyhlásenie o vine
urobil len pod vplyvom vyhlásení spoluobžalovaných. Žiadal odvolací súd o riadne preštudovanie celých
jeho písomných podaní a prijatie rozhodnutia, ktoré bude rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť,
základné ľudské práva a slobody.

Obžalovaný A. B. dodatočne doručil odvolaciemu súdu písomné doplnenie odôvodnenia odvolania,
v ktorom poukázal na novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, na základe ktorej žiadal,
aby prokurátor doplnil spis a obžalobu o všetky náležitosti tak, ako je uvedené v § 567t Trestného
poriadku, ktoré sa týkajú výhod spolupracujúcim osobám. Zároveň žiadal odvolací súd, aby venoval
dostatočnú pozornosť vyššie spomínaným výhodám, ktoré boli spolupracujúcim osobám poskytnuté

a ich motiváciám vypovedať tak, ako vypovedali.

Prokurátor sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu obžalovaného nasledovne:

„Podstatoupodaniaobžalovanéhojeskutočnosť,žepodľanázoruobžalovanéhoA.B.somakodozorový

a intervenujúci prokurátor v predmetnej trestnej veci s poukazom na ustanovenie § 567t odsek 1
Trestného poriadku bol povinný v lehote desiatich dní predložiť Okresnému súdu v Trenčíne záznam
podľa § 33a Trestného poriadku o spolupracujúcich osobách.K uvedenému uvádzam, že nakoľko v predmetnej veci nebola v žiadnom štádiu trestného konania
poskytnutá, ani len sľúbená nikomu z osôb, na ktoré poukazuje obžalovaný A. B. vo svojom podaní
žiadna výhoda, resp. žiadny benefit ako spolupracujúcej osobe, nemohla byť ani spísaná dohoda

o spolupráci s takouto osobou. Na osoby I. I., F. B., K. L. M. bola podaná riadna obžaloba v spoločnom
jednom trestnom konaní vedenom na Krajskej prokuratúre v Trenčíne pod sp. zn. 1Kv 11/21/3300,
rovnako ako aj na obžalovaného B. a ďalšie štyri obvinené osoby. Obžalovaný A. B. spoločne
s obžalovanými I. I., F. B. a K. L. M. vykonali na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o uznaní viny podľa
§ 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal a po dokazovaní čo do výroku o treste

im uložil tresty bližšie uvedené v predmetnom rozsudku, kde zohľadnil mieru zavinenia jednotlivých
obžalovaných, ich úlohu a postavenie v organizovanej skupine osôb zaoberajúcich sa prerábaním a
následným predajom nelegálnych zbraní, rovnako osobu a trestnú minulosť páchateľov. Obžalovanému
A. B. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody rovnako ako obžalovaným B. a K. M., pričom z
dôvodov bližšie popísaných v odôvodnení môjho odvolania zo dňa 07.02.2024, najmä vzhľadom k úlohe
obžalovaného B. v organizovanej skupine, rozsahu trestnej činnosti a jej nebezpečnosti pre spoločnosť,

som vo vzťahu k tomuto výroku o treste podal odvolanie v neprospech obžalovaného B..

Opakujem, žiadnemu z obžalovaných osôb nebol poskytnutý žiadny benefit, tak ako o tom pojednáva
ustanovenie § 33a Trestného poriadku, títo iba využili zákonnú možnosť vyhlásenia o vine, ktorú
každému obžalovanému umožňuje vykonať ustanovenie § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku,

ktorá skutočnosť je významne braná do úvahy súdom pri ukladaní trestu obžalovanému.

Záverom uvádzam, že všetky doposiaľ písomné prejavy obžalovaného A. B. v rámci odvolacieho
konania, napriek tomu, že tento vykonal vyhlásenie o uznaní viny v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b)
Trestnéhoporiadkuatedavsúlades§257odsek5Trestnéhoporiadkujejehovyhlásenieneodvolateľné

a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním s výnimkou porušenia práva na obhajobu,
smerujú najmä proti výroku o vine obžalovaného.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach prokurátora a obžalovaného, zotrval prokurátor na
svojom podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch a navrhol o odvolaní rozhodnúť podľa petitu

písomných dôvodov odvolania. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol vyhovieť svojmu
odvolaniu a odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. nie

sú dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutých
výrokovrozsudkuokresnéhosúdu,zobsahuodvolaníaichdôvodovvyplýva,ževpodanýchodvolaniach
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe

okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7

Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora a obžalovaného A. B.

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, uloženom obžalovanému, senát odvolacieho
súdu dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, z tohto odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva,
že prokurátor namietal nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 39 Trestného zákona a neprimeranú
miernosť uloženého trestu obžalovanému A. B.. V dôvodoch odvolania obžalovaného A. B. je namietaná

nesprávna aplikácia ustanovení o poľahčujúcich okolnostiach a neprimeraná prísnosť uloženého trestu.

Po preskúmaní veci v rozsahu a dôvodov podaných odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že
skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto
odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré boli

podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému A. B., majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, pričom odvolací súd konštatuje, že ich správnosť prokurátor a obžalovaný
v dôvodoch podaného odvolania ani nenamietali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež podľa
názoru odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že okresný súd bral do úvahy ako okolnosti, ktoré
zdôrazňoval v dôvodoch svojho odvolania prokurátor, tak aj okolnosti, na ktoré poukazoval v dôvodoch
svojho odvolania obžalovaný.

Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené
odpovede na to, čo v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu o uloženom treste obžalovanému
v jeho konkrétnej výmere a to aj za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho
súdu okresný súd pri ukladaní trestov obžalovanému dospel k správnemu záveru, podľa ktorého by

použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okresný súd preto dospel k
správnemu záveru o dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v prejednávnom prípade nevyhnutné zohľadniť, že obžalovaný
urobil úplné vyhlásenie o svojej vine. Odvolací súd k tomu uvádza, že obžalovaný svojim priznaním
a vyhlásením o vine významným spôsobom prispel pri objasňovaní trestnej činnosti, bez ktorého jeho
priznania k činu s právnou kvalifikáciou, podľa ktorej mu bol ukladaný aj trest, by dôkazná situácia
obžaloby bola výrazne slabšia. Okresný súd správne poukázal aj na celkovú dĺžku vedeného trestného

stíhania obžalovaného, ktorá okolnosť v súlade aj s ustálenou súdnou praxou tiež odôvodňovala
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd správne prihliadol u obžalovaného na prevahu
poľahčujúcich okolností a na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený, zároveň
obžalovaný podľa obsahu spisu vedie od spáchania činu riadny život, je zamestnaný a nedopustil sa
žiadnej inej trestnej činnosti, ktoré okolnosti v súhrne zakladajú dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 39

ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ prokurátor poukázal na rozsah a závažnosť konania obžalovaného, odvolací súd uvádza, že
závažnosť konania obžalovaného je už vyjadrená konkrétnou trestnou sadzbou v ustanovení § 295
ods. 3 Tr. zák. Ak prokurátor žiadal zohľadniť motív konania obžalovaného, ktorý mal byť spojený s

dosiahnutím finančného zisku, odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o bežne sa vyskytujúci motív
páchateľov tohto trestného činu.

Odvolací súd preto považoval za správne, že okresný súd nielen aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, ale s poukazom na osobu obžalovaného a okolnosti

prípadu dospel k správnemu záveru, že účel trestu u obžalovaného je možné dosiahnuť aj uložením
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom, v ktorom smere
okresný súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri aplikácii ustanovenia § 51 Tr. zák. o podmienečnom

odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom správne prihliadal na skutočnosť, že
obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a uznal svoju vinu, urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine, ale tiež spôsobom svojho života od spáchania činu preukázal, že aktuálne výkon
trestu odňatia slobody nie je pre potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti na jeho nápravu potrebný.
Okresný súd tiež správne vyhodnotil, že vzhľadom na zistené okolnosti týkajúce sa osoby

obžalovaného, a skutočnosť, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený je dôvodné predpokladať, že
účel trestu u obžalovaného bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody nespojeného s jeho
bezprostredným výkonom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že obžalovaný bol v predmetnej
trestnej veci vo väzbe viac ako 18 mesiacov a hoci väzba primárne z hľadiska svojej funkcie nie jetrestom, nemožno jej uprieť určitý výchovný účinok. Vo svetle uvedeného je aj podľa názoru odvolacieho
súdu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom s
uloženými obmedzeniami a povinnosťami spôsobilý splniť účel trestu predpokladaný v § 34 ods. 1 Tr.

zák., tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., ktorý postup okresného súdu ani nebol predmetom odvolacích námietok prokurátora
a dôvodnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd nezistil rozumné dôvody, pre ktoré

by nebol odôvodnený predpoklad, že uložený trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere tri roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu päť rokov je spôsobilý
naplniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil
ani s opodstatnenosťou prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti uloženého trestu napadnutým
rozsudkom okresného súdu, teda odvolací súd nezistil ani vadu rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, obhajoba namietala nepriznanie poľahčujúcej skutočnosti
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., vzhľadom na okolnosť, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na základe preskúmania veci sa odvolací súd stotožnil s formálnou
správnosťou uvedenej argumentácie obhajoby, nakoľko takéto konanie obžalovaného podľa právneho

názoru odvolacieho súdu skutočne napĺňa pojmové znaky poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Tr. zák.

Podľa názoru odvolacieho súdu však toto formálne pochybenie okresného súdu v danom prípade
nemalo žiadny vplyv na správne ustálenie zákonom ustanovenej trestnej sadzby okresným súdom,

nakoľko priznanie aj tejto poľahčujúcej okolnosti nemá žiadny vplyv na okresným súdom ustálenú
prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., ktoré
ustanovenie okresný súd s poukazom na konkrétne znenie napadnutých výrokov nepochybne aplikoval
pri ukladaní trestu obžalovanému. S poukazom na uvedené a na to, že podľa odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresný súd nepochybne v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní konkrétnej výmery trestu

obžalovanému prihliadal aj na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, odvolací súd v tomto
obhajobou namietanom formálnom porušení ustanovení Trestného nevzhliadol takú závažnosť, ktorá by
mohla byť dôvodom na zrušenie odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu o uloženom treste odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Pokiaľ ide o obžalovaným namietanú neprimeranú prísnosť uloženého trestu, odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, a to zločinu, ktorého závažnosť
vyjadruje zákonodarcom ustanovená trestná sadzba v osobitnej časti Trestného zákona. S poukazom na
uvedenépretopodľanázoruodvolaciehosúduuloženietrestuodňatiaslobodypostupompodľa§39ods.
1Tr.zák.podzákonomustanovenútrestnúsadzbuvzásadeniejespôsobilékvyvodeniuodôvodneného

záveru o neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd
v prejednávanej citlivo zohľadnil všetky skutočnosti v prospech aj v neprospech obžalovaného, rozhodné
z hľadiska ukladania trestu, prihliadajúc i na tie podstatné skutočnosti, ktorými argumentovali strany
v dôvodoch svojich odvolaní. Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s opodstatnenosťou obhajobou
namietanej neprimeranej prísnosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného

súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vecne správne a zákonné sú aj odvolaním
napadnuté výroky rozsudku okresného súdu o uloženom treste prepadnutia vecí označených vo
výrokovej časti rozsudku okresného súdu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zhabaní vecí označených

vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora a obžalovaného nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods.
2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že
podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. nie sú
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.