Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/169/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203340
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624203340.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, toho času v starostlivosti sestry:
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXX, E., zastúpená kolízny opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: otec F. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a
matka G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., za účasti navrhovateľov: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. C. XXX, E. a 2/ H. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. XXX/XX, J. D. a 3/ H. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. XXX/XX, J. D., o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,

úprave výživného a úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, o odvolaní navrhovateľky 1/
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 15P/119/2024-135 zo dňa 25. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 15P/119/2024-135 zo dňa 25. októbra 2024 v napadnutých
výrokoch IV., V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.
Súd zveruje maloleté dieťa A. A., narodenú XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti B. C.,

narodenej XX.XX.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, v bežných veciach ho zastupovať a spravovať jeho majetok
namiesto matky. V podstatných veciach potrebuje súhlas matky.

II. Matka G. A., narodená XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej A. A., narodenej
XX.XX.XXXX minimálnym mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom

právoplatnosti rozsudku, počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca
vopred na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.

III. Súd návrh navrhovateľky H. H. A., narodenej XX.XX.XXXX na zverenie maloletej A. A. do náhradnej
osobnej starostlivosti zamieta.

IV. Súd upravuje styk blízkych osôb H. A., narodeného XX.XX.XXXX a H. H. A., narodenej XX.XX.XXXX

s maloletou A. A., narodenou XX.XX.XXXX tak, že blízke osoby sú oprávnené stretávať sa s maloletou
A. A. každý tretí víkend v roku v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. tak, že H. A. a H. H. A. vyzdvihnú
maloletú o 14:00 hod. u náhradného rodičia v mieste jej bydliska a po skončení styku maloletú o 17:00
hod. vrátia späť k náhradnému rodičovi na rovnakom mieste. Náhradný rodič je povinný maloletú nastyk s blízkymi osobami vopred pripraviť a v stanovený čas odovzdať. Blízke osoby sú povinné maloletú
v stanovenom čase u náhradného rodiča vyzdvihnúť a po skončení styku ju náhradnému rodičovi vrátiť
včas a v poriadku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2.PredmetomkonaniajezvereniemaloletejA.A.donáhradnejosobnejstarostlivosti,úpravavyživovacej
povinnosti matky vo vzťahu k maloletému dieťaťu úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že maloletá A. A. bola naposledy

rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/3/2021-76 zo dňa 25.02.2021, právoplatným a
vykonateľnýmdňa04.03.2021,zverenádonáhradnejosobnejstarostlivostistarejmatkyK.A.,narodenej
XX.XX.XXXX, ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. V zmysle § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. O starostlivosť o maloletú prejavila záujem jej sestra B. C.
navrhovateľka, a to návrhom doručeným okresnému súdu dňa 03.07.2024. Na základe návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.07.2024 okresný súd uznesením č.k. 15P/119/2024-34
zo dňa 24.07.2024 dočasne, do právoplatného skončenia konania, zveril maloletú A. A. do osobnej
starostlivosti sestry B. C..
4. Dňa 07.08.2024 H. H. A. spísala na okresnom súde návrh na zverenie maloletej A. A. do svojej
náhradnej osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. 15P/119/2024-60 zo dňa 23.08.2024 okresný súd

konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vedené na okresnom súde pod sp. zn.
15P/119/2024 a konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vedené na okresnom súde
pod sp.zn. 27P/169/2024 spojil na spoločné konanie a rozhodnutie s tým, že konanie na Okresnom súde
Lučenec bolo ďalej vedené pod sp. zn. 15P/119/2024.
5. Zo správy úradu zo dňa 23.08.2024 okresný súd zistil, že dňa 05.08.2024 sa na základe predvolania

na úrad dostavila navrhovateľka B. C. spolu s maloletou A.. Maloletá bola čisto a vhodne oblečená,
javila známky dobrej starostlivosti, k navrhovateľke prejavovala blízku citovú väzbu. Úrad v súlade s §
93 ods. 10 zákona č. 305/2005 Z. z. o SPODaSK a v súlade s článkom 12 Dohovoru
o právach dieťaťa a podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, na základe ktorých má maloleté dieťa právo
vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, vykonal pohovor s

maloletým dieťaťom A. A.. Maloletá súhlasila s vykonaním pohovoru a bez prítomnosti navrhovateľky
uviedlanasledovnéskutočnosti:„Mámsadobre,zastarkoujemismutno.UB.somodzačiatkuprázdnin,
chodíme sa kúpať do Poltára, do Kurinca, raz sme boli aj v Číži, po výletoch. S B. mám dobrý vzťah, viem
sa jej aj zdôveriť. S deťmi doma si tiež rozumiem, s L. budem chodiť aj do triedy, lebo zmením školu,
budem chodiť do E. do školy. Od septembra budem piatačka. Chodíme na dvor sa hrávať, mám tam aj

kamošku. Z rodiny sa stretávam - dlhšie rozmýšľanie - nie s nikým. Ostala som v kontakte s A., aj so
spolužiačkami niektorými. Kebyže sa chcem s nimi stretnúť, tak B. mi to umožní. Mám ju rada, je mi tam
dobre, zvykla som si. Aj predtým som chodila k B. často, poznám to tam. Rozumiem si aj s jej partnerom.
Mamasamidlhoneozvala,aniB.saneozvala,neviemotom.ChcembyťzverenáB.,riešilasomnoutúto
situáciu, nechcem ísť k nikomu inému, nikoho iného z rodiny nepoznám a chcem byť s B. a s jej rodinou.“

Vykonanými šetreniami v domácnosti navrhovateliek okresný súd zistil, že obidve navrhovateľky majú
vytvorené vhodné majetkové podmienky (bytové a príjmové) na zabezpečenie osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa. Navrhovateľky B. C. a H. H. A. predložili súdu lekárske potvrdenia (č.l. 113 - H. H. A., č.l.
116 - B. C.), z ktorých je zrejmé, že obidve navrhovateľky sú zdravotne spôsobilé zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa.

6. Matka sa k podaným návrhom nevyjadrila, počas celého konania bola pasívna, napriek tomu,
že vedela o prebiehajúcom konaní o zverenie maloletej dcéry do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateliek, sa o stave konania ani len neinformovala.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 20.09.2024 sudkyňa vykonala
pohovor s maloletou A., ktorá počas pohovoru uviedla jednoznačne vôľu zotrvať v domácnosti sestry

B. C..
8.Okresnýsúdspoukazomna§44ods.1,2,3a4zákonač.36/2005Z.z.orodineadoplneníniektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 45 ods. 1 až 9 zákona o rodine, § 47 ods. 1 a 2 zákona o rodine,
§ 25 ods. 5 zákona o rodine, § 116 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona

o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Vykonaným
dokazovaním mal okresný súd preukázané, že obidve navrhovateľky spĺňajú zákonné predpoklady pre
zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Obidve navrhovateľky sú fyzické osoby s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, obidve majú tiež spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.Tak v domácnosti navrhovateľky B. C., ako aj v domácnosti H. H. A. sú vytvorené vhodné podmienky pre
zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Obidve navrhovateľky sú zdravotne, ako aj morálne
spôsobilé zabezpečovať starostlivosť o maloletú A. a obidve dávajú záruku, že spôsobom svojho života

a života osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti, budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať
v záujme maloletého dieťaťa.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zisťovaním názoru maloletej táto
jednoznačne prejavila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti B. C.. Kolízny opatrovník na základe
vykonaných sociálnych zisťovaní v domácnosti pani C., ako aj na základe prejavenej vôle maloletej a na

základe celkových poznatkov o živote maloletej dospel tiež k záveru, že je v najlepšom záujme maloletej
zotrvať v domácnosti sestry B. C., a teda zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti jej sestry.
Navrhovateľka H. H. A. rešpektovala vôľu maloletej, a teda súhlasila so zverením maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti B. C.. Okresný súd, preto zveril maloletú A. A. do náhradnej osobnej starostlivosti
B. C., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa, v bežných veciach ho zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto matky. V

podstatných veciach potrebuje súhlas matky.
10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o úpravu vyživovacej
povinnosti matky k maloletému dieťaťu, o majetkových pomeroch matky okresný súd nemal žiadne
vedomosti. Navrhovateľka B. C. aj kolízny opatrovník súhlasili s úpravou vyživovacej povinnosti k
maloletej A. A. v rozsahu minimálneho mesačného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené a neplnoleté dieťa alebo na neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom
vykonateľnosti rozsudku, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec.
11. Vzhľadom na výrok I. rozsudku okresný súd návrh navrhovateľky H. H. A. na zverenie maloletej A.
A. do náhradnej osobnej starostlivosti zamietol.

12. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že rodina A. skutočne participovala v živote maloletej
A. a v živote K. A. dlhú dobu, z presne nezistených dôvodov sa však tieto kontakty prerušili. Z konania
rodiny A. je zrejmé, že títo majú záujem aj naďalej byť súčasťou života maloletej, ktorá však toho
času úplne odmieta akýkoľvek kontakt s rodinou A. (je dôvodné sa domnievať, že predmetné konaniu
maloletej je podmienené strachom z toho, že bude odňatá zo starostlivosti sestry B. C.). Maloletá A.

toho času odmieta akýkoľvek kontakt s rodinou A., hoci zo strany pani B. C. neboli zistené žiadne
skutočnosti, že by táto v kontakte rodiny A. s maloletou akýmkoľvek spôsobom bránila. Je zrejmé, že
rodina A., teda navrhovateľka H. A. aj spolu s manželom H. A. majú záujem participovať na živote
maloletej A., čo prejavili aj podaným návrhom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.
Rovnako rešpektovaním vôle maloletej zotrvať v domácnosti sestry B. C. preukázali, že majú na zreteli

predovšetkým najlepší záujem maloletej, nielen záujmy svoje. Vzhľadom na definíciu blízkej osoby je
možné H. A. a H. H. A. považovať za blízku osobu v rodinnom alebo obdobnom vzťahu, nakoľko je
zrejmé,žeakúkoľvekujmu,ktorúbymaloletáutrpela,manželiaA.bypovažovalizaujmuvlastnú,pretože
osudmaloletejimniejeľahostajný,došiestichrokov(keďsaodsťahovalakK.A.)saomaloletúajosobne
starali, boli s ňou v pravidelnom kontakte, a hoci došlo k prerušeniu kontaktu, majú záujem kontakt s

maloletou obnoviť. Na dopyt okresného súdu H. A. do zápisnice žiadal o úpravu styku s maloletou, preto
bol vyhláseným uznesením na pojednávaní pribratý do konania ako účastník konania.
13. Okresný súd mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bola v kontakte aj so širšou rodinou (t.
j. okrem manželov A. aj s prastarou matkou a bratrancami), s ktorou maloletá v súčasnosti tento kontakt
úplne odmieta, hoci jej v ňom zo strany navrhovateľky B. C. nie je bránené. Preto okresný súd dospel k

záveru, že je potrebné upraviť aj styk maloletej s manželmi H. A. a H. H. A., a to v rozsahu občasných
stretnutí maloletej so širšou rodinou na krátky čas, ktorý zabezpečí, aby maloletá po stabilizácii pomerov
(utvrdení, že nebude odobratá zo starostlivosti sestry B. C.) mohla byť súčasťou nielen rodiny C., ale
aj rodiny A. a mala možnosť žiť život v kruhu širokej rodiny. Preto okresný súd výrokom IV. rozsudku
umožnil H. A. a H. H. A. stretávať sa s maloletou A. A. každý tretí víkend v roku v sobotu od 14:00 hod.

do 17:00 hod. tak, že H. A. a H. H. A. vyzdvihnú maloletú o 14:00 hod. u náhradného rodičia v mieste
jej bydliska a po skončení styku maloletú o 17:00 hod. vrátia späť k náhradnému rodičovi na rovnakom
mieste. Náhradný rodič je povinný maloletú na styk s blízkymi osobami vopred pripraviť a v stanovený
čas odovzdať. Blízke osoby sú povinné maloletú v stanovenom čase u náhradného rodiča vyzdvihnúť
a po skončení styku ju náhradnému rodičovi vrátiť včas a v poriadku. O náhrade trov konania okresný

súd rozhodol v súlade s § 52 CMP.
14. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie B. C., ktorá je sestrou maloletej A. A.. Odôvodnila ho
vzáujmommaloletej.NeodkladnýmopatrenímbolamaloletáposmrtistarejmamyXX.XX.XXXXzverená
dojejosobnejstarostlivosti,nakoľkovtomčasenemalažiadnurodinu,ktorábysaoňuzaujímala.Neskôrsa však začala zaujímať vzdialená „teta“ H. A.. Maloletá však nemá zatiaľ záujem sa s touto rodinou
stretávať. Ak však kedykoľvek názor zmení, tak nemá odvolateľka žiadny problém, aby sa stretávali, čo
vyjadrila aj na pojednávaní. Maloletá A. sa však na pohovore na ÚPSVaR a takisto aj na pohovore na

Okresnom súde v Lučenci vyjadrila, že nechce a nemá záujem o styk s p. H. A. a jej rodinou. Maloletá
A. sa aj po informácii, že bol styk s rodinou upravený, znova vyjadrila, že sa s nimi stretnúť nechce. Na
základevyjadreniamaloletejsaprotirozsudkuokresnéhosúduodvoláva,pretoženesúhlasí,abybolstyk
upravený, nakoľko to nutné nie je. Kedykoľvek sa maloletá rozhodne, že sa s rodinou p. H. A. stretávať
chce, tak s tým nemá problém jej nevyhovieť. Maloletú sa bude snažiť nasmerovať, aby názor zmenila.

15. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že naďalej trvá na ústnom
vyjadrení kolízneho opatrovníka na Okresnom súde Lučenec dňa 25.10.2024 a naďalej zastáva názor,
že úprava styku mal. A. s H. A., nar. XX.XX.XXXX a H. H. A., nar. XX.XX.XXXX v napadnutom rozsudku
nie je v jej najlepšom záujme, nakoľko maloleté dieťa vyjadrilo svoj názor samostatne a slobodne a nemá
záujem o stretávanie sa s H. A. a H. A.. Náhradný rodič maloletej sa na súdnom pojednávaní ústne
vyjadril, že v prípade záujmu mal. A. o stretávanie sa s menovanými jej stretávanie umožní.

16. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrili manželia A., ktorí uviedli, že súhlasia s napadnutým
rozsudkom. Trvajú na stretávaní sa s maloletou ako to určil okresný súd Lučenec, každý tretí víkend v
roku v sobotu od 14.00 do 17.00. Nemajú záujem odobrať maloletú zo starostlivosti nevlastnej sestry
p. C., tak ako sa vyjadrili aj na okresnom súde 25.10.2024. Majú len záujem o obnovenie kontaktu -
občasné stretnutia - maloletej A. s rodinou žijúcou aj vo J. D..

17. Kolízny opatrovník uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení, ktorý bol Okresnému súdu Lučenec
zaslaný dňa 09.12.2024.
18. K doručeným vyjadreniam sa vyjadrila odvolateľka, ktorá uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní.
Nakoľko sa p. H. A. a ani pán H. A. od októbra maloletej neozvali, asi taký veľký záujem nemajú. Maloletá
A. A. zatiaľ nemá záujem o stretnutie ani o iný kontakt s p. H. A., ani s p. H. A., a preto na svojom

odvolaní trvá.
19. Kolízny opatrovník uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení, ktorý bol Okresnému súdu Lučenec
zaslaný dňa 09.12.2024.
20. K doručeným vyjadreniam sa vyjadrili navrhovatelia 2/, 3/, ktorí uviedli že nesúhlasia s vyjadrením
ÚPSVaR Lučenec a opätovným odvolaním p. C. zo dňa 29.01.2025. Nerozumejú týmto opakovaným

odvolaniam, nakoľko pani sudkyňa dňa 25.10.2024 jasne a zreteľne sa vyjadrila o stretávaní sa s
maloletou. „Ak prejaví maloletá nesúhlas stretnúť sa, neuskutoční sa a nebude sa robiť žiadny tlak
na maloletú.“ Plne to s manželom a rodinou rešpektujú. Pani C. žiadali, aby písala v odvolaní pravdu
o ich záujme o maloletú. Niekoľkokrát sa pokúšali spojiť s maloletou telefonicky, písali jej sms (na
narodeniny. meniny, Vianoce). Manželovi vôbec neodpovedala na sms správy, p. A. má zablokovanú.

Preto rešpektujú maloletej nezáujem o stretnutia. ktorá je v opatere p. C.. Na p. C. tel. kontakt manžel
nemá a ona ju tiež nemá v telefóne, nakoľko mala poškodenú SIM kartu. Preto žiadala, aby sa
vyjadrovala p. C. pravdivo a v rámci úcty. O výsledkoch a úspechoch v škole maloletej boli informovaní
prostredníctvom biologickej matky G. D., ktorá je v kontakte s rodinou A.. Naďalej trvajú, hlavne do
budúcnosti, na stretávaní sa s maloletou, ako to určil Okresný súd Lučenec, každý tretí víkend v roku v

sobotu od 14.00 do 17.00, ale len vtedy, ak o to prejaví záujem maloletá. Oni chcú obnovenie kontaktu
- občasné stretnutia - maloletej A. s rodinou žijúcou aj vo J. D..
21. Navrhovateľka 1/ vo svojom vyjadrení uviedla, že by poprosila pani H. A., aby súd nezavádzala
a neosočovala ju, že klame, pretože maloletú vôbec nekontaktovali. To, že je v kontakte s biologickou
matkou, je jej osobná vec. Biologická matka však nemá overené informácie o maloletej A., nakoľko

s nimi v kontakte nie je, so školou, ktorú maloletá navštevuje, tiež nie. Maloletá A. nikoho zablokovaného
nemá, telefón jej kontrolovala.
22. K vyjadreniu navrhovateľky 1/ sa vyjadrili navrhovatelia 2/ a 3/, ktorí zotrvali na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.
23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala

subjektívne legitimovaná účastníčka konania - navrhovateľka 1/ B. C. (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s §
7 ods. 1 CMP a § 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1
CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie okresného súdu
v napadnutých výrokoch IV., V. potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch
v rozsahu podaného odvolania navrhovateľky 1/ B. C. a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými
v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2
CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
25. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľka v odvolacom konaní neuviedla

žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj odvolateľka (mimo
iného) v odvolaní, podľa jeho obsahu, poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ
išlo o odvolanie odvolateľky a v ňom tvrdených skutočností, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako

súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť
pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého
obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných podaní po
rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku;
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012,
sp.zn. 7Cdo/56/2011).
26. V tomto prejednávanom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky
relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový

stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
27. Odvolateľka podľa obsahu odvolania namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
28. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku, dôkazy, súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).
29. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľky odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle
§ 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti
a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi

obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať
zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých
dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť podľa zistení odvolacieho súdu, vo veci konania

o návrhu navrhovateľov 2/, 3/, napriek odvolaniu odvolateľky, splnil, výsledky vykonaného dokazovania
riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie o úprave styku mal. A. s navrhovateľmi 2/ a 3/, aj veľmi podrobne a presvedčivo

odôvodnil. Okolnosti namietané odvolateľkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
30. Posúdením odvolateľkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu
spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému
rozhodnutiu ako okresný súd.

31. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.32. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v Čl. 4 CMP, ktoré
odvolací súd aplikuje pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd
v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom

pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a
účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu
zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah
týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona

o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen
mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov. I. ÚS 378/2019).
33. Odvolací súd konštatuje, že maloleté dieťa, tak ako v prejednávanej maloletá A., ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,
ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a úrovni (viď čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Okresný súd, podľa zistení odvolacieho

súdu prejavený názor maloletej A. poznal a dostatočne sa s ním aj zaoberal. Pripomína odvolací súd na
tomtomieste,žeajz§43ods.1zákonaorodinevyplýva,žemaloletédieťamáprávovyjadriťsamostatne
a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje
o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté, ktoré právo bolo
v konaní pred okresným súdom riadne dodržané. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Treba však pripomenúť, že síce názoru
dieťaťa je potrebné venovať patričnú pozornosť, avšak napriek tomu, je len vodítkom k rozhodnutiu
(bližšie odôvodnenie i v ods. 35 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
34. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho
najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), prijatého Výborom na jeho šesťdesiatom druhom zasadnutí (14.

január - 1. február 2013) je pojem „najlepší záujem dieťaťa“ nesmierne komplexný a jeho obsah
treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Zákonodarca, sudca, správny, sociálny alebo školský
orgán budú schopní práve prostredníctvom výkladu a vykonávania čl. 3 ods. 1 v súlade s ostatnými
ustanoveniamiDohovoruvyjasniťpojemapoužiťhovkonkrétnejsituácii.Najlepšízáujemdieťaťajevšak
zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie

dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých
rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností
situácie konkrétneho dieťaťa, k čomu v konaní pred okresným súdom vo veci rozhodnutia o styku
maloletej A. s navrhovateľmi 2/, 3/ podľa zistení odvolacieho súdu došlo.
35. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľky 1/ považuje odvolací súd na tomto mieste za

primárne uviesť s poukazom na Metodiku – Participačné práva dieťaťa, že zisťovanie názoru dieťaťa
nie je dôkazným prostriedkom na zistenie skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch účastníka
konania. Ide o úkon sui generis, ktorým súd poskytuje priestor na realizáciu participačných práv dieťaťa.
Zistený názor dieťaťa je podstatným, ale nie jediným vodítkom, pri identifikácii najlepšieho záujmu
dieťaťa. Názor maloletej bol v predmetnej veci zisťovaný priamo súdom (sudkyňou) za prítomnosti

kolízneho opatrovníka, čím bol zabezpečený prvok priameho kontaktu s maloletou, na základe ktorého
mohli zúčastnené subjekty vnímať jej osobnosť, ako aj vyjadrené názory komplexne. Vyhodnocovanie
názoru (želania) maloletej A. bolo plne v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným
korektúram predstáv a názorov detí o tom, čo je pre ne vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo,
naopak, nie (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010). Najvyšší súd

Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z 09.08.2017 konštatoval, že: „...nie je možné,
abyvšeobecnésúdystanoviskomaloletéhodieťaťabezďalšiehoprevzaliaabyzaložilisvojerozhodnutia
iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov.“ (rozsudok ESĽP vo
veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body 57 - 59).“
36. Odvolací súd vo vzťahu k prejednávanej veci dodáva, že úprava stretávania maloletého dieťaťa

s blízkymi osobami v zmysle § 25 ods. 5 zákona o rodine je možná, pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa
s rodičom, resp. rodičmi nedohodnú na stretávaní s dieťaťom. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka,
blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo
obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami

rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť styk dohodou, pričom musia byť kumulatívne splnené dve
podmienky, a síce ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine.
Blízke osoby však nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom na rozdiel od rodičov maloletého
dieťaťa, súd však môže vziať do úvahy záujem dieťaťa a konkrétne pomery v rodine a upraviť styk ajs blízkymi osobami, vždy však pôjde o výnimočné prípady. Táto výnimočnosť je vyjadrená aj tým, že
citované ustanovenie nemá kogentnú povahu a súdu z dikcie zákona vyplýva len možnosť, nie povinnosť
upraviťstykblízkychosôbsmaloletýmdieťaťom.Voveciachstarostlivostisúduomaloletédetijeprioritou

záujem dieťaťa, ktorý si nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, či blízkych osôb o
spôsobe a podmienkach ich výchovného pôsobenia. Treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa nie je skutkovou otázkou, ale právnym posúdením veci.
37. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS
395/22 zo dňa 28.07.2022 konštatoval, že „Právo dítěte stýkat se s dalšími příbuznými osobami (tedy i s

prarodiči) vyplývá také z mezinárodních úmluv, kterými je Česká republika vázána, konkrétně zejména
z čl. 5 Úmluvy o styku s dětmi vyhlášené pod č. 91/2005 Sb. m. s. který v odst. 1 stanoví,
že: ,Pokud to je v nejlepším zájmu dítěte, lze rozhodnout o styku mezi dítětem a osobami jinými než
jeho rodiči, které mají s dítětem rodinná pouta.`“
38. Pri akomkoľvek rozhodovaní, ktoré sa dotýka maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať a určiť jeho
najlepší záujem a hodnotiť možný dopad rozhodnutia na dané dieťa, teda maloletej A.. Tieto úvahy sa

musia premietnuť aj do odôvodnenia prijatého rozhodnutia z neho musí byť zrejmé, že najlepší záujem
dieťaťa bol skutočne rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní, musí v ňom byť ozrejmené, čo príslušný
orgán považoval za najlepší záujem dieťaťa, na základe akých kritérií k tomu dospel a prípadne najlepší
záujem dieťaťa musí byť porovnaný s ďalšími záujmami, či právami (obdobne i Nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3226/16 zo dňa 29.06.2017, bod 29; a Nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2027/17 zo dňa 07.08.2017, bod 20).
39. Odvolací súd v zhode s okresným súdom súčasne konštatuje najlepší záujem dieťaťa na vytváraní
a zachovávaní blízkych vzťahov s ďalšími členmi rodiny. Odvolací súd v tejto rovine odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje cez úpravu v § 387 ods. 1,
2 CSP a túto argumentáciu ešte rozvíja, že je v najlepšom záujme dieťaťa mať vo svojom blízkom okolí

viac príbuzných osôb, s ktorými má dieťa citový vzťah a ktoré mu môžu byť v živote oporou. To platí
obzvlášť v situácii, keď dieťa ešte nie je samé schopné posúdiť, či chce s týmito príbuznými osobami
naďalej udržiavať vzťah, či nie, a je preto podstatné dieťaťu zachovať túto možnosť do budúcna. Záujem
na zachovaní vzťahov so širšou rodinou je potom o to väčší v prípade detí, ktoré nemajú ani jedného
rodiča, prípadne nemajú jedného z rodičov a druhý neprejavuje záujem o dieťa, takže skoro, ako by

dieťa nemalo žiadneho z rodičov tak, ako je to u mal. A. A. (obdobne, primerane i rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 395/22 zo dňa 28.07.2022).
40. Odvolací súd i na tomto mieste odkazuje na závery okresného súdu, ktoré rozvíja v tom smere, že
i bez odborného psychologického vzdelania je možné prijať záver, že v najlepšom záujme dieťaťa je
utvárať a mať kvalitné vzťahy s príbuznými, ktorí majú k dieťaťu pozitívny vzťah, majú oň vážny záujem

a môžu byť preň, všeobecne povedané, prínosom. V tomto smere dôležitým faktorom vo veci maloletej
je, že má len jedného rodiča - matku, ktorá sa ale o dieťa nezaujíma, pričom manželia A. sú rodina po
zomrelom otcovi, ktorí sú jednými z najbližších príbuzných zo strany zomrelého otca. V jej najlepšom
záujme, je preto snažiť sa o to, aby boli vzťahy s rodinou zo strany otca zachované, pokiaľ môžu byť
prínosné. V situácii, keď je A. maloletá, nie je ešte schopná v celom rozsahu dostatočne posúdiť, či

tieto vzťahy stojí za to udržiavať, alebo nie, obzvlášť preto je potrebné chrániť možnosť existencie
takéhoto vzťahu do budúcna. Nemožno v tomto smere odhliadnuť, tak ako uviedol i okresný súd, že
negatívne vyjadrenia maloletej vo vzťahu k A. môžu byť motivované tým, že maloletá chcela byť zverená
do starostlivosti navrhovateľky 1/, k čomu však rozhodnutím okresného súdu už došlo, preto ak by vo
vzťahu k navrhovateľom 2/ a 3/ bolo rozhodnuté inak, tak by vzťah medzi nimi a maloletou nemusel

vôbec vzniknúť. Dôvody konfliktného vzťahu starej matky K. A., ktorá mala maloletú vo svojej opatere
do času jej smrti, k navrhovateľom 2/, 3/, bez ďalšieho, nemajú vplyv na záujem A. v prejednávanej
veci, pričom nie je ani rozhodné, kto tento konflikt, zhoršenie vzťahov vyvolal. Odvolací súd vyjadruje
pochopenie pre to, že navrhovateľka 1/ háji vyjadrený názor maloletej, pričom uvádza, že skutočnosti
uvádzané maloletou i navrhovateľkou 1/ zároveň posudzoval i s odkazom na dôvodovú správu Rady

Európy k Dohode o styku s deťmi (Rada Evropy. Explanatory Report to the Convention on Contact
concerning Children. Štrasburk, 2003, s. 12), v ktorej je uvedené, že pokiaľ styk so širším príbuzenstvom
by viedol k rodinnému napätiu, tak nemusí byť tento styk v najlepšom záujme dieťaťa, však vzhľadom na
všetky okolnosti vyplývajúce z dokazovania, najmä s dôrazom na výpoveď maloletej, nedospel odvolací
súd k záveru, že styk maloletej s navrhovateľmi 2/ a 3/ je v rozpore s najlepším záujmom maloletej.

41. Vo vyššie uvedených ohľadoch je rozhodnutie okresného súdu dostatočne odôvodnené, lebo berie
do úvahy, respektíve hodnotí všetky relevantné skutočnosti a dostatočne reflektuje najlepší záujem
dieťaťa v konkrétnom prejednávanom prípade. Z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie nepredstavuje
neprípustný zásah do práva navrhovateľky 1/ a ani maloletej na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listinya v spojení s tým do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného života podľa
čl. 10 ods. 2 Listiny. Rozsah styku nastavený napadnutým rozhodnutím nijak významne nezasahuje do
práv navrhovateľky 1/ a ani maloletej, respektíve nijak neoslabuje ich postavenie. Okresný súd upravil

styk maloletej dostatočne a po zvážení všetkých dôležitých aspektov daného prípadu (vek maloletej,
komplikované vzťahy, skutočnosť, že maloletá nie je na navrhovateľov 2/ a 3/ zvyknutá) a najlepší
záujem dieťaťa vyhodnotil v súlade s vyššie popísanými ústavnoprávnymi požiadavkami.
42. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak

takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.
43. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
44. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu navrhovateľov 2/, 3/ vo vzťahu k maloletej A., odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
45. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť. Napadnuté
rozhodnutie okresného súdu odvolací súd vyhodnotil ako súladné i s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý zdôrazňuje, že pokiaľ súdy rozhodujú vo veciach dotýkajúcich sa detí, musia sa
zaoberať najlepším záujmom dieťaťa, ktorý má pri ich rozhodovaní prvoradý význam (napr. rozsudok

vo veci Strand Lobben a ďalší proti Nórsku zo dňa 30.11.2017 č. 37283/13). Z rozhodovacej praxe
Európskeho súdu pre ľudské práva naviac vyplýva, že v prípade súdneho rozhodovania o deťoch
rovnako nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa v konkrétnom
prípade. Všeobecne potom najlepší záujem dieťaťa vyžaduje jednak zaistenie zdravého prostredia pre
vývoj dieťaťa, jednak udržiavanie a zachovávanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, ibaže by sa ukázala

ako zvlášť nespôsobilá, pretože narušenie týchto väzieb znamená odrezanie dieťaťa od jeho koreňov.
46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
47. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §

52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďženezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka
ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
neuvádzala.

48. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
49. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.