Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123383046
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:6123383046.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, E. F., zast.: JUDr. Peter
Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1195/1, Žilina o zaplatenie 3.278,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Ahoj, a.s. Bratislava) sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej
Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.278,15 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2003007171, na základe
ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne
dojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Úverovázmluvabolauzavretáelektronickyprostriedkami
diaľkovej komunikácie. Žalovaná nesplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas a v dôsledku
jejomeškaniasosplátkamiúveružalobcaupozornilžalovanúnamožnévyhláseniepredčasnejsplatnosti

úveru. Nakoľko žalovaná na upozornenie nereagovala, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky
z úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej nesplatenú istinu úveru vo výške 3.278,15
eur, s tým, že žalovaná po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru uhradila dňa 18.4.2023 sumu 121,64 eur
a dňa 28.7.2023 sumu 18,09 eur. Žalobca si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré
predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu
celkových nákladov, aj zákonné úroky z omeškania.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 25.8.2023 žalobe vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. 23Up/1361/2023, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom
právneho zástupcu včas odôvodnený odpor.

4. V podanom odpore namietala, že pôvodný žalobca v žalobe neuviedol akým spôsobom bola overená
bonita klienta, že z dikcie ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len
uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe. Odkazovala

na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. 7Co/252/2019. Tiež namietala, že neboli splnené
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko na týchto dokumentoch nie je podpis
žiadnej osoby ako zástupcu žalobcu a pôvodný žalobca ani nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do
zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Poslednú výzvu pred zosplatnením úveru ako aj vyhlásenieúveru za predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť

nastane po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, keďže žaloba bola podaná predčasne.

5. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ohľadom skúmania bonity žalovanej uviedol, preveroval históriu
splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri a poukazoval na odpovede žalovanej v prehľade

verifikačných otázok pred schválením úveru, kedy žalovaná potvrdila, že pracuje, má zmluvu na
dobu neurčitú a za posledné tri mesiace priemerný vymeriavací základ 660,00, 1.039,00 a 612,- eur.
Výpočtom, ktorým od čistej mzdy 849,25 eur odpočítali sumu životného minima 210,20 eur, finančnú
rezervu 255,62 eur a splátky iných úverov 270,- eur, dosiahli výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú
žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 113,43 eur. Keďže výška splátky podľa zmluvy o úvere bolo
určená sumou 71,68 eur, mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne preveril stav,

príjmyavýdavkyžalovanej.Zprehľadusplátokaúhradjezrejmé,žežalovanámesačnésplátkynesplnila
riadne a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny bola výzvou zo dňa 26.4.2021 upozornená
na omeškanie s úhradou splátok i s následkom predčasného zosplatnenia úveru, pričom výzvu si
žalovaná riadne prevzala dňa 3.5.2021. Nakoľko žalovaná dlžné splátky nezaplatila, žalobca listom zo
dňa25.5.2021úverpredčasnezosplatnil.Zároveňpripojildotazníkoklientovizodňa19.3.2020,výplatné

pásky za obdobie 12/2019, 1/2020 a 2/2020, sumárny prehľad účtu žalovanej, údaje žiadosti zo dňa
29.11.2023, výpis z registra klientskych informácií a dáta dopytu do Sociálnej poisťovne.

6. Žalovaná k vyjadreniu pôvodného žalobcu k podanému odporu nad rámec tvrdení uvedených
v odpore uviedla, že veriteľ musí analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet, tak stranu príjmov ako

i výdavkov, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a získané
informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ takto nepostupoval, čím hrubo porušil svoje povinnosti, a preto sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Reálne neposúdil aká finančná čiastka ostatne žalovanej
po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie spolu s mesačnou splátkou za úver k dispozícii. Údaje
z výpisu z registra klientskych informácií sú neúplné, z týchto údajov nemohol mať žalobca vedomosť

o príjmoch žalovanej. Zároveň žiadala, aby jej súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach
po 50,- eur.

7. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 30Csp/155/2023-147 zo dňa 27.2.2024 tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.097,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 3.236,81 od 5.6.2021 do 18.4.2023, zo sumy 3.115,17 eur od 19.4.2023 do 28.7.2023 a
zo sumy 3.097,08 eur od 29.7.2023 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy
do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom
straty výhody splátok (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

8. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie.

8.1. V priebehu odvolacieho konania podaním bez datovania doručeným súdu prvej inštancie dňa

11.10.2024 pôvodný žalobca a obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, spoločne navrhli
zmenu subjektov na strane žalobcu (§ 80 ods. 1 C.s.p.) dôvodiac, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto konania, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom
a obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, dňa 25.9.2024 postúpená na obchodnú
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, ktorá spoločnosť zároveň vyjadrila súhlas s jej vstupom

do konania na miesto žalobcu (§ 80 ods. 2 C.s.p.). Spolu s návrhom na zmenu subjektov na strane
žalobcu bola predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávok č. 001 zo dňa 25.9.2024 spolu s Prílohou.
Zmluva o postúpení pohľadávok č. 001 zo dňa 25.9.2024 bola uzatvorená po tom ako bola podaná
žaloba voči žalovanej, pričom predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2003007171 uzavretej dňa 19.3.2020 medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovanou ako dlžníkom, pričom predmetom postúpenia je istina úveru, príslušenstvo a všetky práva
spojené s pohľadávkou, vrátane zabezpečenia.8.2. Odvolací súd návrhu na zmenu subjektov na strane žalobcu vyhovel a uznesením č. k.
26CoCsp/40/2024-227 zo dňa 4.6.2025 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu
Ahoj, a.s., Bratislava, vstúpil žalobca (výrok I.). O odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č. k.

26CoCsp/40/2024-227 zo dňa 4.6.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.). Súdu prvej inštancie vytkol, že
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku nie je dostatočné. Povinnosťou súdu bolo opätovne vec v
zrušenom rozsahu prejednať a zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti
uplatnenej požiadavky.

9. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

10. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie (30.9.2025), na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej.

10.1. Právny zástupca žalovanej svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Zotrval na argumentácii o nesplnení podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnostiúveru,adôvodil,ževýzvasupozornenímnamožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru
v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (list 3. upomienka - výzva na zaplatenie) neobsahuje
výslovne presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,

a preto ide v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť o neplatný právny úkon,
teda neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Zároveň namietal, že
žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, pretože neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, výzvu s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
akoajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostitrebapovažovaťzaneplatnéprávneúkony,akeďže

v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého
úveru, čo je v rozpore s ust. § 17 ZoSÚ, a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný
právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobu považoval za nedôvodnú v celom
rozsahu i z toho dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, pričom bolo
preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné (§ 132 v spoj. s § 216 ods. 1 C.s.p.). V tej

súvislosti poukazoval na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoCsp/2/2025 zo
dňa 5.3.2025 ohľadne viazanosti súdu žalobným návrhom.

10.2. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

11. Súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti, vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav: pôvodný žalobca (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom Amico
Finance a.s.) ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 19.3.2020 uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 2003007171, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.000,- eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach po 71,68 eur, vždy k 20. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 20.4.2020. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.3.2028. Úrok bol fixný
v sadzbe 16,18% ročne. RPMN bola uvedená vo výške 16,18%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom
bola určená na sumu 6.881,27 eur, celkové náklady boli uvedené v sume 2.881,28 eur. Podľa bodu 3.2

písm. d) zmluvy v prípade, ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas, veriteľ je oprávnený žiadať
o zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru, alebo jej časti počas
obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, a teda ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Dodatkom č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.8.2020 sa strany dohodli na odklade splátok
úveru splatných v dňoch 20.8.2020, 20.9.2020 a 20.10.2020 s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť prvú
splátku po zrealizovaní odkladu splátok dňa 20.11.2020 v nezmenenej výške. Dodatkom č. 2 k zmluve
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.12.2020 sa strany dohodli na odklade splátok úveru splatných v dňoch
20.11.2020, 20.12.2020 a 20.1.2021 s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť prvú splátku po zrealizovaní

odkladu splátok dňa 20.2.2021 v nezmenenej výške.

11.1. Listom zo dňa 26.4.2021 (3. upomienka - výzva na zaplatenie) pôvodný žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy 215,04 eur z dôvodu, že je v omeškaní spolu už s troma splátkami úveru,a upozornil ju, že ak neuhradí ani splátku splatnú dňa 20.2.2021 vo výške 71,68 eur najneskôr v lehote
do 25.5.2021, bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a žiadať od nej zaplatenie celého úveru
poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2003007171, čo preukazoval doručenkou

(žalovaná prevzala listinu na adrese jej bydliska dňa 3.5.2021).

11.2. Listom zo dňa 25.5.2021 pôvodný žalobca oznámil žalovanej, že dlh zo zmluvy sa stal splatný
v celom rozsahu ku dňu 20.2.2021 a súčasne ju vyzval na zaplatenie celého dlžného zostatku úveru vo
výške 4.181,07 eur (z toho istina 3.894,35 eur, úroky 286,72 eur), čo preukazoval doručenkou (žalovaná

prevzala listinu na adrese jej bydliska dňa 28.5.2021).

11.3. Dňa 25.9.2024 (po tom ako bola podaná žaloba voči žalovanej) uzatvorili pôvodný žalobca ako
postupca a obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava ako postupník Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 001, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanej, ktorá je
predmetom tohto konania.

11.4. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná vyčerpala sumu 4.000,- eur a celková výška
úhrad predstavuje sumu 902,82 eur. Na istinu bolo z toho započítaných 721,85 eur, na úroky 181,07 eur.

11.5. Za účelom preukázania rozsahu skúmania bonity žalovanej v súvislosti so spornou úverovou

zmluvou pôvodný žalobca predložil dotazník o klientovi zo dňa 19.3.2020, z ktorého vyplýva iba
dôvod využitia služieb a produktov: bežné výdavky domácnosti a že dotazník bol vyplnený zástupcom
pôvodného žalobcu. Z listinného dôkazu označeného ako údaje žiadosti/zmluvy č. 2003007171 (zo dňa
29.11.2023) vyplýva, že žalovaná je vydatá, má vlastný dom/byt, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť,
je zamestnaná, na dobu neurčitú od 1.8.2019, údaje o príjme za posledné tri mesiace, mesačné

finančné výdavky 150,- eur, účel pôžičky rekonštrukcia domácnosti, pričom absentuje rukou písaný
podpis žalovanej. Z výpisu z registra klientskych informácií vyplýva, že žalovaná mala v čase poskytnutia
úveru dva existujúce splátkové kontrakty a jeden nesplátkový kontrakt. V detaile splátkových kontraktov
sa uvádza, že jeden existujúci úver je v celkovej sume 3000,- eur, poskytnutý dňa 19.12.2019, mesačná
splátka činí 55,- eur, počet zostávajúcich splátok je 92, zostávajúca istina a príslušenstvo 4.974,- eur.

Druhý existujúci úver je v celkovej sume 14.130,- eur, poskytnutý dňa 20.11.2018, mesačná splátka
činí 185,- eur, počet ostávajúcich splátok je 82 a dátum poslednej delikvencie 30.10.2019. Pri zvyšných
detailoch (nesplátkové úvery) je uvedené, že žalovaná má úverový rámec 1.000,- eur, využitie 733,- eur,
dni po splatnosti 0.

12. Je nesporné, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2003007171 je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane

spotrebiteľa).

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.16. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

18. Podľa ust. § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

19. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

20. Podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a

aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s

príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

21. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

22. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú

a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými aa) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

28.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Predmetom konania zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 181,07 eur s príslušenstvom (zvyšná
časť žalobou uplatneného nároku). Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorú uzatvoril so žalovanou jeho právny predchodca, pričom v priebehu odvolacieho konania uzatvorili
pôvodný žalobca ako postupca a žalobca ako postupník dňa 25.9.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávok
č.001,nazákladektorejbolanažalobcupostúpenápohľadávkavočižalovanej,ktorázostalapredmetom
konania.

30. Postúpenie pohľadávky je zákonným inštitútom zmeny v osobe veriteľa, kedy veriteľ aj bez súhlasu
dlžníkamôžesvojupohľadávkupostúpiťpísomnouzmluvouinému.Poprivšeobecnejúpravepostúpenia
pohľadávok obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre určité druhy pohľadávok sú
osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti
a podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe. K takýmto osobitným pohľadávkam patria aj

pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre ktoré zákonodarca s účinnosťou od
23.12.2015 v ust. § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ upravil, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere veriteľ môže previesť na tretiu osobu, len ak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným má za následok

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

31. Postup, a teda aj podmienky platnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sú uvedené
v ust. § 17 ZoSÚ.32. V prejednávanej veci pôvodný žalobca tvrdil, že výzvou zo dňa 26.4.201 upozornil žalovanú
na omeškanie so splácaním úverových splátok, i na možnosť úver predčasne zosplatniť pre prípad

nezaplatenia dlhu na splátkach, a keďže žalovaná dlžné splátky úveru nezaplatila, listom zo dňa
25.5.2021 úver predčasne zosplatnil. Zároveň tvrdil, že dodržal povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ. Obrana žalovanej spočívala o. i. v tom, že pôvodný žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (list 3. upomienka - výzva

na zaplatenie) neobsahuje výslovne presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, a preto ide v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť
o neplatný právny úkon. Ďalej namietal, že žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu,
pretože neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, s tým, že v čase
postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru,
čo je v rozpore s ust. § 17 ZoSÚ, a preto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobu považoval za nedôvodnú i z dôvodu, že žalobca si
uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, pričom bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je neplatné.

33. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nepochybné,

že dátum splatnosti poslednej splátky bol 20.3.2028, teda v čase postúpenia pohľadávky dňa 25.9.2024
termín konečnej splatnosti úveru ešte nenastal.

34. Zároveň súd dodáva, že nemohlo platne dôjsť ani k predčasnému zosplatneniu úveru, a to z
nasledovných dôvodov:

35. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienkou pre platné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru je nielen uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ale aj predchádzajúce
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

36. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka o. i. sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne i zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa

na uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia
práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením splátky tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako si veriteľ uplatnil právo,
uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte

možnosť k splateniu dlhu pred tým ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného
jezrejmé,ževýzvapodľaust.§53ods.9Občianskehozákonníkamusíbyťjasnáaurčitá,abyspotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatenímomeškanejsplátkymoholúčinnevyhnúťzosplatneniucelejpohľadávky.Vneposlednomrade
je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu výzvou
zo dňa 26.4.2021 označenou ako 3. upomienka oznámil žalovanej, že je v omeškaní s troma splátkami
úveru a zároveň ju vyzval na zaplatenie omeškaných splátok 215,04 eur s tým, že ak neuhradí ani
splátku úveru splatnú dňa 20.2.2021 najneskôr v lehote do 25.5.2021, je oprávnený vyhlásiť úver za

predčasne splatný. Súd konštatuje, že takto koncipovaná výzva nespĺňa zákonné požiadavky podľa ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože z nej nie je
zrejmé, s ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace.
V danej listine síce právny predchodca uvádza splátku splatnú dňa 20.2.2021, avšak s touto splátkou
žalovaná ku dňu vyhotovenia danej listiny nebola v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalovaná tak prakticky

ani nemala možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky. Keďže
ide o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k
hociktorej omeškanej splátke za splnenia podmienok ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), je nutné,
aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke využívasvoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Notifikačná povinnosť banky teda nebola splnená platným
právnym úkonom, nemohlo dôjsť k právnym účinkom vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti pre rozpor
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda k predčasnému zosplatneniu úveru.

38. Podľa názoru súdu k predčasnému zosplatneniu úveru nemohlo platne dôjsť ani z dôvodu, že
žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7
ods. 1 ZoSÚ). Pôvodný veriteľ bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú

sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vymedzuje hrubé porušenie povinnosti
skúmať bonitu spotrebiteľa alternatívne dvomi kategóriami porušenia povinností veriteľa: prvú tvoria
povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 2 veta tretia ZoSÚ a druhú povinnosti stanovené v § 7 ods. 19 až
42 ZoSÚ.

39. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov
o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou
starostlivosťou a obozretne, a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať.

40. Žalobca sa ku skúmaniu bonity podrobne vyjadril vo vyjadrení k odporu (bod 5. a 11.5 odôvodnenia),
s tým, že veriteľ dodržal povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. S týmto záverom sa súd nestotožnil
z nasledovných dôvodov:

41.Ustanovenie§7ods.27ZoSÚvýslovnestanovuje,ževeriteľjepovinnýpoužiťdostatočné,primerané

aaktuálneinformácieopríjmoch,nákladochnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa,
a zároveň tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Toto ustanovenie je
potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené
náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký
predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným korešponduje aj úprava v ust. § 2 ods. 5 Opatrenia,

podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7
ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima... Ak
zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum a Opatrenie
uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, uvedené nenahrádza a neruší povinnosť
veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa,

ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo
inej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý
úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver
o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Okrem toho, že to výslovne stanovuje ZoSÚ,
je tomu tak aj z dôvodu, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného

spotrebiteľa výrazne prevyšujú výšku životného minima, čo je všeobecne známa skutočnosť. Okrem
toho, veriteľ má podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ zohľadniť i ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej
situácii spotrebiteľa, a teda komplexne posúdiť jeho reálnu schopnosť úver splácať. Postup veriteľa,
ktorý náklady spotrebiteľa na základné životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov
stotožnil so sumou životného minima, je v priamom rozpore s ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ. Posudzovanie

bonity bez údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou
starostlivosťou. Životné minimum vyjadruje minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej
núdze. Výška životného minima a výška bežných nevyhnutných mesačných výdavkov priemerného
spotrebiteľa sú celkom rozdielne veličiny.

42. Súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu zisťoval príjem žalovanej, aj to, či
žalovaná má záväzky z iných úverov, nezisťoval však iné bežné výdavky žalovanej, ale vychádzal zo
sumy životného minima. Podľa názoru súdu v zmysle zákona účinného v čase poskytnutia úveru mal
síceveriteľprávovytvoriťaudržiavaťsisystémposúdeniaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver a postupovať v súlade s týmto systémom, avšak schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver nie je možné posúdiť bez toho, aby zo strany veriteľa boli riadne zisťované výdavkové položky
spotrebiteľa. Súd má za to, že právny predchodca ako veriteľ bol povinný analyzovať spotrebiteľov
osobný/domáci rozpočet, tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Vzhľadom k tomu, že právneho predchodcu žalobcu z výdavkov žalovanej zaujímaliiba jej úvery a pôžičky bez zisťovania ostatných výdavkov, je súd toho názoru, že k posudzovaniu
schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, pristúpil právny predchodca žalobcu len formálne.
Dôsledkom takého správania je, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať preto (i
z tohto dôvodu) za neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

43. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa mala stať splatnou na základe vyhlásenia
predčasnej splatnosti pohľadávky. To znamená v prípade, že nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti

úveru alebo aj v prípade ak je vyhlásenie predčasnej splatnosti neplatné, nie je možné pohľadávku
postúpiť.

44. V prejednávanej veci predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo neplatné a zároveň k
postúpeniu pohľadávky (25.9.2024) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (20.3.2028).

45. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j.
zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také
je neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené, preto súd s poukazom na nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

46. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. §
255 ods. 2 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy
5.978,36 eur s prísl. (3.278,15+2.700,21), úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 3.097,08 eur s prísl.

a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v
rozsahu 51,8% a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 48,2% (100% - 51,8%), preto súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.