Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Novotný
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/52/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201733
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201733.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca
spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin
Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: E. X., nar. X. L. XXXX, K. XXXX/XX, X. K., zastúpeného
advokátskou kanceláriou: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Priemyselná 1/A, Bratislava,
proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia z 10. augusta 2021, č. OdVS-8-7/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 S 52/2024-81 z 28. novembra 2024 takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. júla 2004 v služobnom
pomere profesionálneho vojaka a naposledy bol zaradený ako technik 2. mechanizovanej roty 12.
mechanizovaného práporu 1. mechanizovanej brigády v Nitre. Veliteľ práporu ho disciplinárnym
rozkazomz28.januára2021potrestalzníženímslužobnéhoplatuzato,že16.decembra2020svojvoľne
odmietol vyšetrenie na prítomnosť ochorenia Covid-19, hoci mu to bolo uložené rozkazom veliteľa
brigády kvôli rotácii jednotiek v operácii „Predsunutá prítomnosť" v Lotyšsku. Tým podľa veliteľa porušil
§ 134 ods. 1 písm. a), c) a p) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v
znení neskorších predpisov. Tento disciplinárny rozkaz sa mu dvaja ďalší vojaci pokúsili osobne doručiť
28. januára 2021, žalobca ho však odmietol prevziať. Pretože odvolanie voči nemu nepodal, veliteľ na
disciplinárnom rozkaze vyznačil právoplatnosť 8. februárom 2021.
2. Nato Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky na návrh veliteľa brigády 5. marca 2021
začal voči žalobcovi konanie o prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 5 písm. d) cit.
zák. Napriek jeho vyjadreniu, že disciplinárne opatrenie „nepodpísal" a nesúhlasil s ním a že núdzový
stav bol v roku 2020 vyhlásený neústavne, personálny úrad personálnym rozkazom z 31. marca 2021
podľa citovaného ustanovenia prepustil žalobcu zo služobného pomeru, ktorý sa mal skončiť 28. apríla
2021. Na odôvodnenie odkázal na to, že disciplinárny rozkaz z 28. januára 2021 je právoplatný a bolo
ním uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného platu podľa § 139 ods. 1 písm. b) cit. zák. v
čase, kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia v zmysle zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
3. Preskúmavaným rozhodnutím z 10. augusta 2021 náčelník žalovaného zamietol žalobcovo odvolanie
proti personálnemu rozkazu. Zdôraznil, že disciplinárny rozkaz bol žalobcovi doručený v súlade s § 218
ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. tým, že ho 28. januára 2021 odmietol prevziať, a preto aj nadobudol
právoplatnosť. Vedomosť žalobcu o tom, či bola vyhlásená mimoriadna situácia, nepovažoval náčelníkza podstatnú. Nesúhlasil ani s námietkou dvojitého potrestania, pretože prepustenie zo služobného
pomeru nie je trestom. Pre skutkový stav bol určujúci právoplatný disciplinárny rozkaz, ktorý personálny
úrad nemohol preskúmavať. Žalobca tak naplnil predpoklady § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015
Z. z., a preto jeho prepustenie zodpovedalo zákonu.
4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd preskúmal ako správnu
žalobu vo veciach správneho trestania a tu napadnutým rozsudkom č. k. 1 S 52/2024-81 ju zamietol.
Stotožnil sa s názorom, že žalobca naplnil predpoklady prepustenia ustanovené v § 83 ods. 5 písm.
d) zákona č. 281/2015 Z. z. Disciplinárny rozkaz voči nemu bol vydaný 28. januára 2021 za skutok,
ktorého sa dopustil 16. decembra 2020, a uložilo sa mu ním disciplinárne opatrenie podľa § 139
ods. 1 písm. d) cit. zák. Od 11. marca 2020 bola pritom na území Slovenskej republiky vyhlásená
mimoriadna situácia. Sama okolnosť, že žalobca s týmto vyhlásením nebol oboznámený, nemení nič
na jej objektívnej existencii, ktorú predpokladá § 83 ods. 5 písm. d) cit. zák. Námietky proti tomu, či
sa musel podrobiť vyšetreniu, mal žalobca uplatniť v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu, a jeho
zákonnosť v zmysle § 27 ods. 1 SSP nebolo možné preskúmať v tejto veci. Správny súd nesúhlasil ani s
názorom, že by prepustenie bolo dvojitým potrestaním, pretože aj podľa judikatúry sa takéto prepustenie
nepovažuje za sankciu. Dodal, že práve v čase mimoriadnej situácie stúpala úloha ozbrojených síl aj
pri ochrane verejného zdravia a konanie žalobcu rozvracalo morálku a disciplínu jednotky. Rozhodnutie
o prepustení podľa § 83 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z. je potom výsledkom správnej úvahy, ktorej
účelnosť správny súd podľa § 27 ods. 2 a 3 SSP nespreskúmava. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých
došlo k disciplinárnemu previneniu, rozhodnutie žalovaného nie je neproporcionálne. Okolnosť, že
vláda Slovenskej republiky uznesením č. 286/2024 Z. z. vyhlásila amnestiu vo veciach priestupkov,
nepovažoval správny za podstatné.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia
preskúmavané rozhodnutie, aj personálny rozkaz. Správnemu súdu vytkol, že o žalobe konal ako o veci
správnehotrestania,alezároveňprepustenienepovažovalzasankciu.Týmjehoodôvodneniepovažoval
za vnútorne rozporné, čo založilo vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ak išlo o konanie vo veciach
správneho trestania, správny súd mal uplatniť sankčnú moderáciu. K zákazu dvojitého postihu odkázal
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pod pojmom trest v zmysle čl. 4 ods. 1 protokolu
č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozumie aj sankcie, ktoré právny poriadok
Slovenskej republiky nepovažuje za trest. Ďalej žalobca vytkol správnemu súdu, že sa vyhol prieskumu
disciplinárneho rozkazu, hoci podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutie týkajúce sa
základných práv a slobôd nesmie byť z prieskumu vylúčené. Trest uložený disciplinárnym rozkazom
bol relatívne vysoký a aj preskúmavané rozhodnutie mohlo namiesto prepustenia uložiť miernejšie
opatrenie. Žalobca svoj názor, že mimoriadna situácia nebola záväzná, opieral o viaceré vyjadrenia,
okrem iného aj generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Záverom znova odkázal na uznesenie
vlády č. 286/2024 Z. z. Konečne, správny súd sa podľa neho nevyjadril k jeho námietke, že k vyšetreniu
16. decembra 2020 nedal informovaný súhlas.
6. Žalovaný sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti, hoci mu bola riadne doručená.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Žalobca v kasačnej sťažnosti z veľkej časti opakuje námietky ktoré už uplatnil pred správnym súdom
a na ktoré správny súd zrozumiteľne odpovedal. Záver správneho súdu, že nemohol preskúmavať
zákonnosť disciplinárneho rozkazu z 28. januára 2021, pretože je právoplatný, má jasnú oporu v
ustanovení § 27 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenie môže súd na návrh žalobcu posúdiť aj zákonnosť
skôrvydanéhorozhodnutia,zktoréhopreskúmavanérozhodnutievychádza,akskôrvydanérozhodnutie
nebolosamostatnemožnépreskúmaťsprávnymsúdompodľa§6ods.2SSP.Podľa§143ods.1zákona
č. 281/2015 Z. z. mohol žalobca ako profesionálny vojak podať proti disciplinárnemu rozkazu odvolanie a
rozhodnutie odvolacieho orgánu mohol napadnúť správnou žalobou, pretože nie je vylúčené zo súdneho
prieskumu (porov. napr. rozsudky tun. súdu sp. zn. 6 Ssk 5/2025 alebo 6 Ssk 10/2023). Ak disciplinárny
rozkaz bolo možné samostatne preskúmať, nemôže ho podľa cit. § 27 ods. 1 SSP preskúmavať správny
súd v konaní, v ktorom bolo vydané naň nadväzujúce rozhodnutie. Ani čl. 46 ods. 2 ústavy, ktorým
žalobca argumentuje, nezaručuje súdne preskúmanie akokoľvek a kedykoľvek, pretože podľa čl. 46 ods.
4 ústavy má podrobnosti o tomto práve upraviť zákon. To sa citovaným ustanovením § 27 ods. 1 SSP ajstalo. Žalobca nebol potrestaný za priestupok, a preto správny súd celkom správne uzavrel, že amnestia
udelená uznesením vlády č. 286/2024 Z. z. sa naňho nemôže vzťahovať.
9. So žalobcom možno súhlasiť, že správny súd vniesol do svojho rozsudku určitý rozpor tým,
že vec prejednal ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, hoci podľa neho predmetom
preskúmavaného rozhodnutia nebola sankcia. Vo výsledku však nie je zrejmé, ako tým žalobcu ukrátil
na jeho procesných právach. Námietka, že správny súd neposudzoval otázku sankčnej moderácie,
nedostatočne zohľadňuje, že podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP môže správny súd takto postupovať len na
návrh žalobcu a len v rozsahu, v akom tak mohol postupovať orgán verejnej správy. Podľa obsahu
spisu však žalobca žiaden taký návrh nepodal ani v žalobe (ktorú sám označil ako „všeobecná správna
žaloba"), ani v replike z 8. marca 2022 (č. l. 49), ani v písomnej záverečnej reči (č. l. 71) pred
pojednávaním, ktorého sa nezúčastnil (zápisnica z 28. novembra 2024, č. l. 78). So žalobcom možno
takisto súhlasiť, že trestom na účely čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru sa rozumejú aj také opatrenia,
ktoré nie sú trestami podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Disciplinárne opatrenia proti
vojakom, a to vrátane prepustenia zo služobného pomeru, však podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva predstavujú súčasť civilných práv a záväzkov a nie trestné obvinenie na účely čl.
6 ods. 1 Dohovoru alebo čl. 4 Protokolu č. 7 k nemu (porov. napr. rozsudok z 3. júna 2025, Zuvić proti
Srbsku, sťažnosť č. 3592/17, ods. 38 až 40 a tam citovanú prejudikatúru).
10. Konečne, už správny súd žalobcovi vysvetlil, že podľa § 27 ods. 2 a 3 SSP môže pri rozhodnutiach,
ktoré vychádzajú zo zákonom povolenej správnej úvahy, skúmať len to, či nevybočili z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, a nie účelnosť a vhodnosť takéhoto rozhodnutia. Tunajší súd už vo svojej
judikatúra zdôraznil, že pri rozhodovaní, či podľa § 83 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z. prepustí
profesionálneho vojaka, príslušný služobný orgán vykonáva zákonom povolenú správnu úvahu, ktorá je
obmedzená prakticky len zákazom diskriminácie podľa § 4 cit. zák. (rozsudok sp. zn. 10 Sžk 8/2020, č.
29/2022 ZNSS). Žalobca ani v správnej žalobe, ani počas konania a ani v kasačnej sťažnosti netvrdí,
že by sa voči iným profesionálnym vojakom, ktorým boli uložené rovnaké disciplinárne opatrenia za
obdobné disciplinárne previnenia, postupovalo odlišne, prípadne, že by sa práve voči nemu postupovalo
inak z niektorého z diskriminačných dôvodov. Správny súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne
vysvetlil, prečo podľa neho žalovaný neprekročil medze a hľadiská správnej úvahu. Aj podľa kasačného
súdu je vcelku zrozumiteľné, že ozbrojené sily, ktoré sú budované na zásade subordinácie (§ 132 ods. 1
zákona č. 281/2015 Z. z.), musia byť zomknuté práve pri ohrození štátu a spoločnosti, a to či už cudzou
mocou alebo živlom. Preto aj spáchanie disciplinárneho previnenia, ktoré by samo osebe mohlo byť
hodnotené triviálne, môže mať v takýchto situáciách neželaný rozkladný vplyv na ich morálku, disciplínu
a akcieschopnosť a tým môže opodstatňovať, aby služobný orgán využil možnosť predpokladanú cit.
ustanovením § 83 ods. 5 uvedeného zákona.
IV.
Záver
11. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je
dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
nemal úspech a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok
na náhradu trov priznal.
13. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.