Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516206607
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7516206607.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXX, 2/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XX, 3/ D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX a 4/ G. H.,
nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XXX, všetci zastúpení JUDr. Alexandrou Gharaibehovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Haburská 6, proti žalovaným: 1a. D. I. J., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XX a 1b. K.
J., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XX a 2/ D. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B. E. XX, zastúpená JUDr.
Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o určenie priebehu hranice
a o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11. marca

2024 č.k. K3-16C/431/2016 - 677

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovanej v 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Žalovaným v 1a a 1b voči žalobcom v 1. až 4. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví v

celomrozsahuzamietolžalobu(výrokI.),vzneníjejzmenypripustenejuznesenímsúduzodňa8.2.2024,
ktorou žalobcovia žiadali: (1.1.) uložiť žalovanému v 1. rade - G. K. J., nar. X.X.XXXX a žalovanej
v 2. rade D. E. J., nar. XX.X.XXXX povinnosť odstrániť časti stavieb postavených na parcelách C-KN
parc. č. 180 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 370 m2 a parcele C-KN parc. č. 181 - záhrada o
výmere 377 m2, zapísaných Okresným úradom Košice - okolie na LV č. XXX, katastrálne územie B. E.,
ktoré sú označené rozhodnutím obce Vyšná Hutka zo dňa 11.5.2018 č. 251/2016-VH, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.2.2019 ako: (1.1a) stavebné úpravy prízemia - z východnej strany rodinného domu

na pozemku parc. č. 93/2 (teraz parc. č. 183, 185/2 a 185/1), ktorá pozostáva z opravy pôvodnej stavby
na jestvujúcich základoch napojených na zadnú časť rodinného domu s novým využitím ako garáž,
komora - sauna, schodište na pochôdznu strechu, terasa - pochôdzna strecha garáže, (1.1b) prístavba
prízemia - z južnej strany rodinného domu na pozemku parc. č. 93/2 (teraz parc. č. 183, 185/2) zimná
záhrada, (1.1c) záhradný prístrešok o celkovej zastavanej ploche 11m2 v celkovej výške 3,2m, (1.1d)
oplotenie - zo severnej strany pozemku parc. č. 94/2 (teraz parc. č. 185/1), pozostávajúce z betónových
tvárnic o celkovej výške 2,5m a aby (1.2.) určil priebeh hranice medzi pozemkami parcelami registra C-

KN číslo 180, 181 nachádzajúcimi sa v okrese Košice - okolie, obec B. E., kat. územie B. E., zapísané
na LV č. XXX na jednej strane a parcelami C- KN číslo 183, 184/1, 185/2 a 185/1 nachádzajúcimi
sa v okrese Košice - okolie, obec B. E., kat. územie B. E., zapísané na LV č. XX tak, že hranica
medzi spornými parcelami je určená podľa znaleckého posudku číslo 6/2019 vyhotovenom znalcom Ing.Jozefom Bujňákom dňa 18.3.2019 a prechádza lomovými bodmi číslo 346-21, 346-1, 346-20, 346 -13,
346-27, 346-14, 346-28, 346-23.

2. Výrokom II. rozsudku súd priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenia žalobcov v žalobe a v priebehu sporu, ako i
na obranu žalovaných, ktorí najmä tvrdili, že stavba bola realizovaná v medziach hraníc parciel číslo

93/1, 93/2 a 94/2 v kat. území B. E. a rozhodnutím obce Vyšná Hutka bola dodatočne povolená
stavba (prístavba rodinného domu) na pozemkoch parc. č. 93/2, 94/3 a 94/4 pre žalovaných ako
stavebníkov a bol im udelený súhlas s užívaním stavby. Žalovaní podali vzájomnú žalobu o určenie, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely reg. C parc. č. 186/3 - druh pozemku záhrada
o výmere 242 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie B. E., konanie o ktorej súd vylúčil na samostatné
konanie uznesením zo dňa 8.2.2024.

4. Pri posudzovaní spornej otázky priebehu hranice medzi pozemkami žalobcov parc. č. 180 a 181 a
pozemkami žalovaných parc. č. 183, 184/1, 185/1 a 185/2 prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia z
výpisu z LV č. XXX pre kat. územie B. E., podľa ktorého vlastníkmi tam zapísaných parciel reg. C-KN č.
179, 180, 181 a 182 sú žalobcovia v 1. až 4. rade, pričom pred obnovou katastrálneho operátu novým

mapovaním v roku 2018 išlo o parcely reg. C-KN č. 91/1, 91/2 a 92, ako i z výpisu z LV č. XX pre kat.
územie B. E., podľa ktorého sú žalovaní bezpodielovými spoluvlastníkmi tam zapísaných nehnuteľností
- parciel reg. C- KN č. 183, 184/1, 184/2, 185/1, 185/2 a 186/2, rodinného domu súp. číslo 88 na parcele
č. 183 a parciel reg. E-KN č. 393 a 392/2, pričom parcely reg. C-KN boli predtým zapísané ako parcely
č. 93/1, 93/2, 94/2, 94/3 a 94/4.

5. Súd vykonal dokazovanie aj (5.1.) protokolom o vytýčení hranice pozemku parciel č. 392/1 a 392/2 z
7.6.2002, (5.2.) protokolom o zistení spornej hranice pozemku zo dňa 23.6.2015, (5.3.) listom žalobkyne
zodňa26.8.2015,(5.4.)sťažnosťoužalobkynev3.radekrealizáciistavbyskladuaoploteniaažiadosťou
o jej odstránenie podanou dňa 18.1.2016 na obec Vyšná Hutka, (5.5.) listom Slovenskej stavebnej

inšpekcie, inšpektorát Košice zo dňa 3.9.2015, (5.6.) listom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo
dňa 18.7.2017, (5.7.) rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor zo dňa 15.11.2017
č.OÚ-KS-K01-O-9/2017Mi,(5.8.)rozhodnutímOkresnéhoúraduKošice,odboruopravnýchprostriedkov
zo dňa 14.3.2018 č. OÚ-KE-Oop5/2018-010642-Mad, (5.9.) rozhodnutím Obce Vyšná Hutka číslo XXX/
XXXX-XX zo dňa 11.5.2018, ktorým bola dodatočne povolená stavba „prístavba rodinného domu“ na

pozemkoch parc. č. 93/2, 94/3 a 94/4 v kat. území B. E. podľa predloženej projektovej dokumentácie
pre žalovaných a bol daný súhlas s užívaním stavby „prístavba rodinného domu“, pozostávajúcej: (a) z
prístavby prízemia - z východnej strany rodinného domu na pozemku parc. č. 94/3 o celkovej zastavanej
ploche prístavby 47 m2, ktorá sa skladá z bazénu a strojovne bazénu, (b) zo stavebných úprav prízemia -
z východnej strany rodinného domu na pozemku parc. č. 93/2, ktorá pozostáva z opravy pôvodnej stavby

najestvujúcichzákladochnapojenejnazadnúčasťrodinnéhodomusnovýmvyužitímakogaráž,komora
- sauna, schodište na pochôdznu strechu, terasa - pochôdzna strecha garáže, (c) z prístavby prízemia -
z južnej strany rodinného domu na pozemku parc. č. 93/2 - zimná záhrada, (d) zo záhradného prístrešku
o celkovej zastavanej ploche 11 m2 v celkovej výške 3,2 m a (e) oplotenia - zo severnej strany pozemku
parc. č. 94/2, ktoré priamo nadväzuje na rodinný dom a pozostáva z betónových tvárnic o celkovej výške

2,5 m, (5.10.) výpoveďami žalobcov v 1. až 4. rade a svedkov: G. L. M., priateľa žalobcov, starostky obce
B. E. N. O., G. A. C. z firmy GEOTOP Košice, G. A. F., znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie
geodézia, kartografia a fotogrametria a jeho znaleckým posudkom číslo 6/2019, v ktorom znalec G. A.
F. určil priebeh spornej hranice medzi parcelami registra C-KN č. 180 a 181 na jednej strane a parc. č.
183, 184/1, 185/5 a 185/2 na druhej strane, (5.11.) písomným vyjadrením tohto znalca zo dňa 21.1.2020

i vyjadrením znalca pred súdom, (5.12.) znaleckým posudkom č. 10/2021 zo dňa 24.1.2022 G. D. A., J.,
znalca z odboru geodézia a kartografia ako i výpoveďou tohto znalca pred súdom.

6. Vec súd právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
2, § 64 ods. 2 a ods. 3 veta prvá, § 67c ods. 5, § 70 ods. 2 veta prvá Katastrálneho zákona, § 35 ods. 1 a

ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny
zákon a poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/11/1997, uverejneného
pod č. R 6/1999. Dospel k záveru, že hranica medzi spornými pozemkami zodpovedá platnému stavu v
katastri nehnuteľnosti a nevedie podľa lomových bodov vyznačených znalcom Ing. Jozefom Bujňákom,a preto žaloba o určenie priebehu hraníc je nedôvodná. Nakoľko stavba žalovaných (prístavba) sa
nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaných, resp. podľa znaleckého posudku Ing. Miloša Jacka,
PhD, do pozemku žalobcov zasahuje len v zanedbateľnej miere (do 0,07m), súd posúdil aj žalobu

o odstránenie prístavby rodinného domu žalovaných za nedôvodnú. Dodal, že porušenie stavebných
predpisov nie je dôvodom pre odstránenie stavby súdom. Žaloba bola preto v celom rozsahu zamietnutá

7. Dôvodil, že pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znalca Ing. Miloša Jacka, PhD., majúc ním
vypracovaný znalecký posudok za komplexnejší, keďže zohľadňuje aj katastrálne podklady pred rokom

2002 a za súladný s ostatnými listinnými dôkazmi a odbornými závermi prezentovanými geodetom,
pričom znalec Ing. Miloš Jacko, PhD. podrobne opísal a zrozumiteľne odôvodnil spôsob vlastného
merania a okrem listín uvedených znalcom Ing. Bujňákom pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal aj z ďalších listín, ktoré sú súčasťou operátu katastra nehnuteľností - z mapy ML č. 8-5/43,
pôvodnej katastrálnej mapy VS-XXIII-15-6, THM mapy a náčrtu k nej č. 246 a geometrického plánu
č. 244-82-3602-818 z 17.9.1982. Konštatoval, že úplne a presvedčivo odôvodnený záver znalca Ing.

Miloša Jacka, PhD. o priebehu hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných plne korešponduje s
obsahom listín, ktoré tvoria prílohu jeho znaleckého posudku, resp. sú súčasťou súdneho spisu. Uzavrel,
že z jednotlivých máp a podkladov do roku 1982 vyplýva, že pôvodná vlastnícka hranica za domom
bola v celej dĺžke priamka a za domom súp. č. 88 bol priestor vlastníka parcely č. 93, pričom záver
znalca, že zhotoviteľ ROEP v roku 2011 nedostatočne stotožnil priebeh pôvodných pozemnoknižných

parciel na stav katastra nehnuteľností, je totožný aj s vyjadrením G. C. P. Q. R. C. H., ktorá vykonala
viacero geodetických meraní v rokoch 2010-2016, a ktorý pred súdom vypovedal, že po zameraní v
roku 2010 došlo ku nesprávnemu zobrazeniu hraníc, keď kvôli značne veľkému posunu na celej ulici
(nepresnosť mapy potvrdil aj znalec G. A. i starostka obce) hranice na katastri upravili na stav v teréne,
aby sa dom nachádzal na danej parcele. Ich opätovné merania v roku 2016 boli zhodné s meraniami

v rámci obnoveného katastrálneho operátu. Skutočnosť, že dom súp. č. 88 netvoril hranicu medzi
susednými pozemkami, ale bola určitá medzera potvrdzuje náčrt č. 246 k THM, podklady Ing. Kavuliča
i geometrický plán z roku 1982. Dodal, že znalec Ing. Miloš Jacko, PhD. pred súdom presvedčivo
odôvodnil i nezobrazenie medzery pri dome súp. č. 88 na niektorých mapách (technická nemožnosť
zobrazenia), ako aj poukázal na skutočnosť, že prípadný presah rodinného domu právnych predchodcov

žalovaných do pozemku žalobcov by bol na dotknutých mapách vyznačený.

8. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že v roku 2016 geodet účelovo pozmenil geometrický plán tak,
aby vytvoril pre žalovaných priestor pri ich rodinnom dome, aby sa vykonávaná prístavba nachádzala
na parcelách vo vlastníctve žalovaných, pretože medzera pri rodinnom dome vyplývala už i zo skorších

máp a nezobrazenie medzery na niektorých mapách bolo znalcom, resp. geodetom riadne vysvetlené.
Doplnil, že spor ohľadom priebehu hranice neexistuje od geometrického plánu 322/2016 - geodet
pritom pred súdom zdôvodnil posun na predmetnom pláne, ale od roku 2002, čo vyplýva z protokolu o
vytýčeníhraníczodňa7.6.2002ivyjadreniaÚradugeodézie,kartografieakatastraSRzodňa18.7.2017.
Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj tvrdenie žalobcov, že znalec G. A. nespochybnil závery znaleckého

posudku Ing. Bujňáka, lebo znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zodpovedá na zadané otázky a
neposudzuje závery iného znalca. Z nespornej skutočnosti, že betónový sokel, na ktorom sa nachádzal
múrik a na ktorom žalovaní postavili prístavbu rodinného domu - využili ho ako zadnú stenu prístavby,
vybudoval začiatkom 70. rokov minulého storočia žalobca v 1. rade spolu so svojim nebohým otcom po
dohode so susedom, s ktorým spoločne kúpili materiál na jeho výstavbu, súd vyvodil, že je logické, že

ak si takto susedia (právni predchodcovia sporových strán) vybudovali sokel a plot, určili tým hranicu
medzi svojimi pozemkami. Táto hranica bola vlastníkmi susediacich pozemkov dlhodobo rešpektovaná,
minimálne do roku 2002. Skutočnosť, kto vybudoval rigol pri rodinnom dome súp. č. 88 súd nepovažoval
za relevantnú pre rozhodnutie, že daná časť pozemku patrila rodine žalobcov, pretože rodina žalobcov
mala vybudované rigoly na oboch stranách pozemkov.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Nezistiac žiadne okolnosti odôvodňujúce
nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, v konaní
plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v celom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovalajej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa §
365 ods. 1 písm. písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia namietli správnosť záveru
súdu, že hranica medzi spornými pozemkami nevedie podľa lomových bodov vyznačených znalcom
Ing. Bujňákom, ale zodpovedá platnému stavu v katastri nehnuteľností, a preto je ich žaloba na určenie
priebehu hraníc nedôvodná. Vyjadrili nesúhlas aj so záverom súdu, že stavba žalovaných (prístavba) sa
nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaných, resp. podľa znaleckého posudku Ing. Miloša Jacka,

PhD., do pozemku žalobcov zasahuje len v nezanedbateľnej miere (do 0,07 m), na základe čoho súd
posúdil aj ich žalobu o odstránenie prístavby rodinného domu žalovaných za nedôvodnú. Žalobcovia
navrhli zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.1. V odvolaní žalobcovia súdu prvej inštancie vytkli, že sa nevyporiadal so všetkými relevantnými
skutočnosťami a svoje myšlienkové postupy riadne v rozsudku neodôvodnil, nevyporiadal sa ani s

námietkou žalobcov, prečo došlo posunu rodinného domu žalovaných, prečo zhotoviteľ sporného
geometrického plánu nerešpektoval svoje zameranie z roku 2010 a ani zameranie v katastri, z
ktorého mal vychádzať v zmysle vtedy platných predpisov, ako i že súd prvej inštancie jednostranne
vyhodnotil dôkazy, ktoré sú na prospech žalovaných a vzal za svoje ich ničím nepodložené tvrdenia,
pričom dôkazy na prospech žalobcov súd vôbec nebral do úvahy, a to či už žalobcami predloženú

fotodokumentáciu, geometrické zamerania, kde na všetkých je sporná hranica pozemkov vedená
po stene rodinného domu súpisného č. 88, alebo čestné vyhlásenie žalovaných. Tieto dôkazy súd
nevykonal, nezaoberal sa nimi, hoci obraz o stavebnej činnosti žalovaných a pôvodnom stave dáva
súdu najmä predložená fotodokumentácia a projektová dokumentácia. Súdu tiež vytkli, že nevykonal
najmä dôkazy: „Dokumentáciu vypracovanú Ing. Ruskovou, Dokumentáciu vpracovanú Ing. Želmírou

Kužmovou, Fotodokumentáciu stavu pred odstránením oplotenia vo vlastníctve žalobcov zo strany
žalovaných, odstránené oplotenie nový stav, Poškodenie garáže, Prístrešok – nelegálna stavba na
pozemku rodiny Vargovej, Porušenie výstavby v ochrannom pásme studni, Vyjadrenie statika G. B.
E. k realizácii steny na sokli oplotenia, Fotodokumentáciu k umiestneniu dažďovej vody, Správu Ing.
Ľubomíra Ondra – autorizovaného stavebného inžiniera, ďalšiu fotodokumentáciu, protokol o vytýčení

hranice zo dňa 3.11.2011 na vytýčenie hraníc: E KN p.č. 392/101 a KN C 91/1, 91/2 a 92“.

10.2. Žalobcovia tvrdili, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, lebo predloženými dôkazmi, predovšetkým znaleckým posudkom znalca G. F.,
preukázali, že hranica medzi spornými pozemkami vedie po stene rodinného domu súp. č. 88 vo

vlastníctve žalovaných a takto vždy aj viedla a k zmene vlastníckej hranice došlo až geometrickým
plánom vyhotoveným spoločnosťou GEOTOP Košice, s.r.o. v roku 2016, kedy už hranica medzi
spornými pozemkami neprechádza po stene rodinného domu. Zopakovali, že spory medzi stranami
sporu vznikli v súvislosti so stavebnou činnosťou žalovaných krátko po tom, ako žalovaní nadobudli
nehnuteľnosti v katastrálnom území B. E. na základe kúpnych zmlúv V 1543/96, V 1433/98 a 3739/2019

a zhrnuli svoje tvrdenia a argumentáciu v žalobe a v priebehu sporu na súde prvej inštancie.
Opätovne akcentovali, že k zmene vlastníckej hranice došlo geometrickým plánom č. 322/2016 zo
dňa 27.10.2016 vyhotoveným spoločnosťou GEOTOP Košice, s.r.o., ktorý bol vypracovaný v rozpore
s katastrálnymi predpismi, pri zhotovovaní geometrického plánu nemohol vychádzať ani z podkladov
obnovy katastrálneho operátu, keď toto nebolo v tom čase ukončené, nakoľko z listov vlastníctva

je zrejmé, že obnova katastrálneho operátu novým mapovaním bola zapísaná v roku 2018. Znovu
podčiarkli, že vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 8.6.2022 a zo dňa 23.4.2023 namietali
znalecký posudok č. 10/2021 vyhotovený znalcom G. D. A., J., ktorého predloženie po šiestich rokoch
označili žalobcovia ako účelové. Podľa názoru žalobcov ak už žalovaní chceli predložiť znalecký
posudok, tak mal znalca ustanoviť súd, aby sa predišlo pochybnostiam. Žalobcovia vyjadrili nesúhlas

s tvrdením žalovaných, že rigol vybudovaný za ich domom je od nepamäti súčasťou domu, pri stene
ktorého sa nachádza a zopakovali zhodné tvrdenie žalobcov v konaní, že rigol za domom žalovaných
postaviližalovanáv2.radesjejnebohýmmanželomažežalobcoviasanikdyneposunuliďalejviacakoje
plot, pretože s prístavbou pokračovali aj za garážou, kde oplotenie nebolo, priestor za garážou žalobcov
zúžili z 50 cm na 25 cm, pričom prístavby realizované žalovanými netvoria priamku s rodinným domom

s.č. 88, stavba sa láme, čo je evidentné aj zo znaleckého posudku znalca G. F. ako aj z geometrického
plánu vyhotoveného spoločnosťou Geotop Košice s.r.o. z roku 2016.11. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov označili rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,
vydaný v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami a správne
odôvodnený. Navrhli odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Podčiarkli, že súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť inak, než zamietnuť
žalobu žalobcov o odstránenie časti stavieb, ktorí podľa názoru žalovaných neakceptovali, že tu boli
nezrovnalosti a rozdiel medzi skutočnými hranicami pozemkov a hranicami podľa mapy a ani znalec G.
A. F. v znaleckom posudku č. 6/2019 nebral túto skutočnosť do úvahy a posudok vypracoval práve na
tento fiktívny rozdiel. Zdôraznili, že ak by sa akceptoval názor žalobcov, vzniklo by množstvo zbytočných

súdnych sporov a v obci Vyšná Hutka by sa skoro každý sused musel súdiť alebo dohodnúť na zmene
hranice s tým, že reálne by sa domy, ktorých množstvo je postavených na hranici pozemkov (keďže
obvykle sa gazdovské domy stavali na hranici), ocitli v časti na pozemku suseda. Tento stav by určite
nebol v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov. Vyjadrili súhlas s názorom súdu, že z
príloh k znaleckému posudku znalca G. D. A. je zrejmé, že tento znalec zohľadňoval historické súvislosti,
aj posun mapy a to, že domy, a aj dom žalovaných, boli na hranici pozemku, vychádzajúc pritom z

pôvodných podkladov ako kópia z katastrálnej mapy Vyšná Hutka 8-5/43, pôvodnej katatastrálnej mapy
VS-XXIII-15-6, mapy THM stav z roku 1960 so zákresom z roku 1965. Podľa názoru žalovaných preto
spravodlivým usporiadaním sa javí stav, aby dom žalovaných bol na hranici ich pozemku tak, ako to bolo
odjakživa až do tohoto súdneho sporu.

12. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaných k ich odvolaniu zotrvali na podanom odvolaní a
svojichdoterajšíchvyjadreniach.Opäťnamietali,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilpredložené
dôkazy a na ich podklade nesprávne vo veci rozhodol. Považujúc nárok uplatňovaný žalobou za
dôvodný, žiadali vyhovieť žalobe a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaní nevyužili právo na dupliku.

14. V priebehu odvolacieho konania dňa X.X.XXXX zomrel žalovaný v 1. rade. Odvolací súd preto
uznesením zo dňa 24.7.2025 sp. zn. 11Co/82/2024 pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami,
ktorými podľa oznámenia súdneho komisára zo dňa 22.7.2025 sú dedičia po nebohom G. K. J.: 1. D.

E. J. S. T., nar. XX.X.XXXX, B. E. XX (v spore žalovaná v 2. rade), 2. D. I. J., nar. X.X.XXXX, Vyšná
Hutka 88 (v spore ďalej označený ako žalovaný 1a), 3. K. J., nar. X.X.XXXX, Vyšná Hutka 88 (v spore
ďalej označený ako žalovaný 1b).

15. Podaním zo dňa 18.8.2025 žalovaná v 2. rade oznámila Krajskému súdu v Košiciach, že sa stala

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, o čom predložila výpis z LV č. XX,
kat. úz. B. E..

16. Odvolací súd následne prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP a contrario, v rozsahu danom v § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
je neopodstatnené.

17. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových

strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl.
CSP. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu

prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Skutočnosti uvedené žalobcami v
odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. V
odvolaní žalobcovia v podstate argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej
inštancie,ktorébolipredmetomdokazovaniaasktorýmisasúdprvejinštancieajnáležiteprirozhodovaní
vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Správnosť právneho posúdenia veci súdom žalobcami
v odvolaní spochybňovaná nebola.

18. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobcov, so zreteľom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba
na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07),

odvolací súd dodáva nasledovné:

21. Žalobcovia vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP neopodstatnene namietli porušenie práva na spravodlivý súdny proces,
vytýkajúc súdu nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov.

21.1. Do obsahu práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo strany sporu dožadovať sa
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 97/97). Do obsahu práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo strany
sporu, aby súd preberal alebo sa riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03), nepatrí tam ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04). Napokon právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bola
sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami

a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04).
Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a
nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1 CSP, §
185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán (sp. zn. I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého dôkazu môže

potom mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (por. m.m. R 37/1993).

21.2. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo
vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, alebo vykonané dôkazy vyhodnotil odlišne od

predstavy strany sporu, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane (v posudzovanom spore žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

22.1. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je
v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22.2. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.23. Všetky námietky žalobcov podľa kontextu v rámci odvolania, vyjadrujú v podstate nesúhlas žalobcov
s odôvodnením napadnutého zamietavého výroku rozsudku a hodnotením vykonaných dôkazov, najmä
znaleckým posudkom znalca Ing. Miloša Jacka. Ani v tomto smere súdu podľa posúdenia odvolacieho

súdu nesprávnosť jeho postupu nemožno vytknúť.

23.1. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že hodnotenie dôkazov môže urobiť len súd, ktorý
ich vykonal. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať
hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie

dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné
závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom
pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené má za preukázané a ktoré tak tvoria zistený
skutkový stav.

23.2. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam

z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a
jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom
celkového hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý sa stal
podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať svoje
skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení

nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú sporovú
stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
pritom vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd
hodnotenie vykonal.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu ani v tomto smere súdu prvej inštancie nemožno vyčítať žiadne
pochybenie, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo že by súd opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, z akých vykonaných
dôkazov súd vychádzal, a to vo väzbe na všetky žalobné tvrdenia žalobcov i obranu žalovaných

v priebehu sporu na súde prvej inštancie. Z odôvodnenia rozsudku zreteľne plynie, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku náležite vysvetlil aj to, prečo pri rozhodovaní vychádzal zo záverov
znaleckého posudku znalca Ing. Miloša Jacka, ktorý zohľadňoval historické súvislosti, vychádzal z
pôvodných podkladov ako kópia z katastrálnej mapy Vyšná Hutka 8-5/43, pôvodnej katastrálnej mapy
VS-XXIII-15-6, mapy THM stav z roku 1960 so zákresom z roku 1965, ktorý na strane 13 znaleckého

posudku konštatoval, že hranice sporných pozemkov pôvodne boli priamky pokračujúce od cesty „do
poľa“ bez lomov a tento stav trval takmer celé minulé storočie - viď mapa VS-XXIII-15-6 z roku 1923,
mapa z roku 1943 a následne z roku 1960, minimálne do roku 2011. Nemožno preto ako opodstatnenú
vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcov, že súd sa nevyporiadal sa s námietkou žalobcov, prečo došlo
posunu rodinného domu žalovaných, prečo zhotoviteľ sporného geometrického plánu nerešpektoval

svojezameraniezroku2010aanizameranievkatastri,zktoréhomalvychádzaťvzmyslevtedyplatných
predpisov, a priznať relevanciu polemike žalobcov v odvolaní, že súd mal uveriť tvrdeniam žalobcov,
resp. že súd mal hodnotiť vykonané dôkazy spôsobom, ako to uviedli žalobcovia v priebehu sporu a
vo svojom odvolaní.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.26. Ani tento odvolací dôvod nebol v posudzovanom prípade naplnený za stavu, ak v odvolaní súdu
žalobcovia súdu iba vo všeobecnosti vytkli, že nebral do úvahy dôkazy na prospech žalobcov, a to „či
už predloženú fotodokumentáciu, geometrické zamerania, kde je na všetkých hranica sporná vedená

po stene rodinného domu súpisné č. 88, čestné vyhlásenie žalovaných. Dôkazy vyššie uvedené vôbec
nevykonal, nezaoberal sa nimi, pričom najmä predložená fotodokumentácia, projektová dokumentácia
dáva súdu obraz o stavebnej činnosti žalovaných a stave pôvodnom“ a ak súčasne z obsahu zápisnice
o pojednávaní dňa 8.2.2024 vyplýva, že žalobcovia výslovne prehlásili, že nemajú žiadne ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, okrem pripojenia stavebného spisu za účelom posúdenia dôvodnosti

odstránenia stavby (č.l. 669 súdneho spisu), na čo súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie v danej veci
za skončené. V odvolaní (ne)vykonanie dôkazu „stavebným spisom“ žalobcovia výslovne nenamietli.
V korelácii s uvedeným je tak nutné konštatovať, že žalobcovia súdu v odvolaní nedôvodne vytkli, že súd
nevykonal všetky žalobcami navrhnuté dôkazy, lebo v odvolaní s ohľadom na tento uplatnený odvolací
dôvod súčasne neoznačili konkrétny dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a neuviedli
konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä

preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že išlo o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade, je vecne správny aj s ohľadom na skutočnosť,
že ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. XX, kat. úz. B. E. iba žalovaná v 2. rade, a to na základe darovacej zmluvy, vklad ktorej bol povolený
príslušným katastrálnym úradom pod V 4366/2024 zo dňa 17.2.2025. Žalovaný v 1. rade G. K. J., nar.
X.X.XXXX, a po jeho smrti v priebehu odvolacieho konania dňa 5.5.2025, jeho právni nástupcovia,
v dôsledku tejto právnej skutočnosti nemajú vecnú pasívnu legitimáciu v spore. Z toho je zrejmé, že
žalobcovia nemôžu byť z tohto dôvodu so svojou žalobou úspešní vo vzťahu k tejto osobe (žalovaný

v 1. rade a následne jeho právni nástupcovia).

28. Zo všetkých dôvodov preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania a v odvolaní procesne úspešnej žalovanej
v 2. rade priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP plnú náhradu

trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným 1a a 1b v odvolacom konaní trovy
konania nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznal.
Žalobcovia nemali úspech v odvolacom konaní, a tak im náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).