Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515212429
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7515212429.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,
2. C. B., nar. XX.X.XXXX a 3. B. B., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom v D. E. XX, všetci zastúpení JUDr.
Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Strojárenská 11C proti žalovaným
1. F. G. H., nar. X.X.XXXX, 2. B. D. H., nar. XX.X.XXXX, 3. B. G. I., nar. X.X.XXXX a 4. B. F. I., nar.

XX.X.XXXX, všetci bytom v D. E. XX, zastúpení JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokátom, s.r.o.
so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o odstránenie neoprávnenej stavby s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-14C/759/2015-390 zo dňa 25.apríla 2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len v „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Vzájomný návrh žalovaných v 1. až 4. rade zamieta.
III. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Predmetomkonaniaježalobažalobcov,ktorousadomáhalivočižalovanýmodstránenianeoprávnenej

stavby zriadenej na cudzom pozemku a to z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/3
nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX, kat. úz. D. E., obec D. E., kat. úz. D. E., a to parc. č. 99/14 vo
výmere 16 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 99/15 vo výmere 22 m2 zastavané plochy a
nádvoria. Uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade v roku 1994, v čase keď bol žalovaný v 2. rade starosta obce
D. E. postavili na parc. č. 99/19 (predtým parc. reg. “E“ č. XXX vo vlastníctve J. K. a jeho manželky F., L.
M.) bez súhlasu vlastníkov tejto nehnuteľnosti garáž. Žalovaní v 3. a 4. rade sú od roku 1994 vlastníkmi

garáže a pivnice postavenej v roku 1976 na parc. č. 99/19 (predtým parc. reg. “E“ č. XXX vo vlastníctve
J. K. a jeho manželky F., L. M.) taktiež bez súhlasu vlastníkov nehnuteľnosti. Žalobcovia sa snažili so
žalovanými dohodnúť na odstránení stavieb z pozemku žalobcov, avšak bezvýsledne, nakoľko žalovaní
nemali záujem stavby z pozemku žalobcov odstrániť. Žalovaní v 1. až 4. rade so žalobou nesúhlasili,
tvrdiac, že nejde o neoprávnené stavby, keďže v minulosti mali uzatvorené nájomné zmluvy s vtedajšími
vlastníkmi pozemku a v prípade, že ide o neoprávnené stavby, žalovaní podali vzájomný žalobný návrh,

ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena k predmetným stavbám.

3. V spore rozhodol prvým rozsudkom Okresný súd Košice-okolie č.k. 14C/759/2015-173 zo dňa
28.6.2018, ktorým žalobe žalobcov vyhovel v celom rozsahu, v tomto znení:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní na vlastné náklady odstrániť garáž, vrátane skladu náradia z parc.
reg. “C“ č. 99/15, zast. plochy a nádvoria vo výmere 22 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat.úz. D.

E., obec D. E., okr. Košice-okolie, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.II. Žalovaní v 3. a 4. rade sú povinní na vlastné náklady odstrániť garáž, súp. č. XXX z parc. reg. „C“ č.
99/14, zast. plochy a nádvoria vo výmere 16 m2, zapísanej na LV č.XXXX pre kat. úz. D. E., obec D. E.,
okr. Košice - okolie, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Vzájomný návrh žalovaných v 1. až 4. rade zamieta.
IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
3Co/390/2018-249 zo dňa 31.10.2019 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie, ako hlavný akcent vziať do úvahy
ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté s odkazom na čl.
11 ods. 4 Listiny práv a slobôd ako aj ust. § 126 OZ taktiež § 135c OZ, berúc do úvahy naplnenie
prípadne nenaplnenie zákonných predpokladov neoprávnenej stavby, so zreteľom na aspekty právneho
posúdenia jej vzniku, ako aj s odkazom na jej odstránenie, ak dospeje súd s poukazom na skutkový
stav a konkrétne skutočnosti sporu zriadenie vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 OZ, pričom

ide len o jeden zo spôsobov usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku s vlastníkmi stavby,
pričom zákonné riešenie je úlohou súdu, keďže súd v danom prípade nedôsledne zvažoval a skúmal,
či skutočne ide v danom prípade o neoprávnené stavby s odkazom aj na následné právne dôsledky
z toho spočívajúce, nakoľko skúmanie usporiadania pomerov z hľadiska zriadenia vecného bremena
prichádza do úvahy vtedy, ak je to nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe s tým, že pokiaľ ide

o obsah pojmu „stavba“, tento pojem aj musí zodpovedať stavebným predpisom, t.j. zákonu č. 50/1976b
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov), keďže
účelomustanovenia§135OZjeúpravapomerovmedzivlastníkompozemkuavlastníkomneoprávnenej
stavby a preto pre účely občianskeho práva je pojem stavba potrebné vnímať ako vec v právnom zmysle,
ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov,

aj keď v právnom zmysle musí spĺňať aj určité znaky veci v prirodzenom zmysle a to tak, že musí ísť
o vymedziteľnú časť vonkajšieho sveta. V občianskom práve je tak pojem „stavby“ spojený s pojmom
nehnuteľnosť, čo taktiež súdu prvej inštancie odvolací súd uložil zistiť a odôvodniť v zmysle § 220 ods.
2 CSP, keďže ide o konkrétne garáže žalovaných v 1/ a 2/ rade a garáže žalovaných v 3/ a 4/ rade, čo
ale z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aj keď má to relatívny a základný dopad na rozhodnutie

v spore. Na to apeluje odvolací súd aj v tomto odvolacom prieskupe druhého rozhodnutia vo veci samej
súdomprvejinštancie,keďžesúddruhýmnapadnutýmrozsudkomlenopačnerozhodolažalobuvcelom
rozsahu zamietol bez relevancie na uvedené konkrétne skutočnosti sporu, ako aj na ust. § 220 ods. 2
CSP.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhotovenia, nekonajúc ale v intenciách zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu
zamietol a rovnako aj vzájomný návrh žalovaných s tým, že žalovaným proti žalobcovi priznal 100%
nároknanáhradutrovkonania,konštatoval,žesúdprvejinštancielenvychádzalzdoterajšíchprednesov
a stanovísk strán sporu, po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“), § 132 ods. 1 OZ, § 135c ods. 1 až 3 OZ a dospel k záveru, že špecifikované
garáže žalovaných v 1. až 4. rade nemožno považovať za neoprávnené stavby z dôvodu, že sa súd
stotožnil s tvrdeniami žalovaných, ktoré súdu v priebehu konania uviedli s poukazom na rozhodnutie
NS ČR sp.zn.22Cdo/516/2020, ktoré sa zaoberalo spornou otázkou, ktorá je predmetom aj tohto
konania a v zmysle ktorého otázka legalizácie protiprávneho stavu založeného neoprávnenou stavbou

prostredníctvom nájomnej zmluvy, zakladá stav, že ani po skončení právneho vzťahu založeného
nájomnou zmluvou sa neobnovuje protiprávny stav, ale nájomnou zmluvou sa takýto právny vzťah
legalizuje. V konaní podľa súdu bolo nesporné, že tento stav pretrváva nepretržite od roku 1976 v
prípade parc. č. 99/19 vo vlastníctve žalovaného v 1. a 2.rade a od roku 1994 v prípade garáže vo
vlastníctve žalovaných v 3. a 4.rade. V obidvoch prípadoch mal súd za to, že ide o dlhodobo existujúci

stav, pričom sporové strany uzatvorili aj nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol nájom sporných
pozemkov, ktoré sú evidované vo vlastníctve žalobcov. Na základe uvedeného preto v danom prípade
sa nejedná o neoprávnené stavby, a preto nie je možný postup podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd zohľadnil aj možnú majetkovú ujmu, ktorá by vznikla odstránením predmetných garáží,
teda vlastníkov stavieb, berúc do úvahy samotné hodnoty stavieb v ich vzájomnej súvislosti, a to aj

s poukazom na možný vznik nákladov pri odstraňovaní takýchto stavieb, ktorá presahuje prípustný
rámec hodnôt stavieb, pričom vzal zreteľ aj na to, že predmetný stav pretrváva niekoľko rokov bez
akéhokoľvek prerušenia, či namietania, čo v konečnom dôsledku potvrdzujú aj právne vzťahy vzniknuté
nájomnými zmluvami medzi sporovými stranami. Preto súd nevidel žiadny relevantný dôvod existujúcistav odstrániť postupom podľa ust. § 135c ods. 1 OZ. Vzhľadom na skôr uvedené a vychádzajúc zo
zistených skutkových záverov v priebehu konania mal súd za to, že žalobcovia v konaní neuniesli
dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto súd žalobu ako vecne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Keďže si súd ustálil skutočnosti, že v predmetnom prípade nejde o neoprávnenú stavbu a postup podľa
ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je dôvodný, súd tiež dospel k záveru, že vzájomný návrh
žalovaných v 1. až 4. rade týkajúci sa zriadenia vecného bremena nie je dôvodný a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc zo 100% úspechu žalovaných

voči žalobcovi v konaní.

6. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia a to proti I. a III. výroku označeného rozsudku. Uplatnili
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP to je, že odvolanie možno odôvodniť len tým, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako prvé poukazovali na nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia ako aj nekonanie v intenciách odvolacieho súdu, keďže súd prvej inštancie len v druhom
rozsudku odkazoval na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, pričom nevzal zreteľ
na to, že so žalovanými boli uzatvorené konkrétne nájomné zmluvy, ktoré bolo možné vypovedať, čo

museli žalovaní vedieť a to, že ich oprávnenie na pozemku žalobcov môže zaniknúť. Ide o dočasné
stavby, keďže ide o stavby na cudzom pozemku. Preto aj citované rozhodnutia najvyššieho súdu nie sú
právne dôvodné čo sa týka právneho posúdenia danej veci na daný prípad. Ak súd dospel k záveru,
že stavby nie sú neoprávnené z dôvodu uzatvorenia nájomných zmlúv, odstránenie protiprávneho stavu
založeného neoprávnenosťou zriadenej stavby platným právnym titulom v podobe nájomnej zmluvy ako

tokonštatovalNajvyššísúdČRvovyššieoznačenýchrozhodnutiach,čovlastnevovyjadreníz25.2.2024
pripustili aj žalobcovia vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, tak nebolo možné postupovať podľa §
135c ods. 1 OZ, ale mal súd rozhodnúť o odstránení stavieb podľa § 126 ods. 1 OZ, keďže právna
kvalifikácia je vecou súdu. Súd sa vôbec nezaoberal tým, či nie je na mieste rozhodnúť o odstránení
dočasných stavieb podľa § 126 ods. 1 OZ, berúc aj do úvahy nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia

súdu v tomto smere a to aj čo sa týka garáže žalovaných v 3. a 4. rade, ktorí neboli stavebníkmi
garáže a kde v prípade žalovaných v 3. a 4. rade treba podľa názoru žalobcu postupovať podľa §
135c OZ, pretože v ich prípade nedošlo ku zriadeniu neoprávnenej stavby, k zriadeniu obligačného
vzťahu medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku (nájomná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcami a
žalovanými v 3. a 4. rade, nie medzi žalobcami a stavebníkmi manželmi Servanskými) a preto sa stavba

ich garáže podľa žalobcov považuje aj naďalej za neoprávnenú, čo súd neodôvodnil v zmysle § 220 ods.
2 CSP. Z rozsudku vôbec nie je zrejmé aké nájomné zmluvy boli uzatvorené medzi sporovými stranami,
chýba i bližšia identifikácia, obdobie uzavretia ako aj relevancia na ich skončenie, čím odôvodnenie
rozhodnutie nespĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP v celom kontexte a to aj čo
sa týka odôvodnenia zásady proporcionality na daný spor, keďže stavba garáže a skladu náradia

žalovaných v 1. a 2. rade boli neoprávnenými stavbami až do uzatvorenia zmluvy o nájme nehnuteľností
- pozemku medzi G. K., L. K. a žalobcom ako prenajímateľmi a žalobcom v 2. rade ako prenajímateľmi
a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami, ktorá bola uzatvorená dňa 5.3.2013 s tým, že žalobcovia
uzatvorili so žalovanými v 1. a 2. rade nájomnú zmluvu dňa 3.9.2014 na dobu určitú do 1.1.2015,
ktorú bolo možné vypovedať a výpovedná doba bola dohodnutá na tri mesiace. Nakoľko žalobcovia

nepodali v zmysle § 676 ods. 2 OZ návrh na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti došlo k
obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok ako bola dojednaná a preto žalobcovia vypovedali
nájom pozemku výpoveďou zo dňa 9.2.2015, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade prevzali dňa 16.2.2015
s uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.5.2015, čím došlo k ukončeniu ich nájomného
vzťahu. Stavba garáže žalovaných v 3. a 4. rade bola neoprávnenou stavbou až do uzavretia nájomnej

zmluvy so žalobcami, teda do 3.9.2014. Túto nájomnú zmluvu bolo možné vypovedať, výpovedná doba
bola dohodnutá na tri mesiace a žalobcovia vypovedali nájomnú zmluvu výpoveďou zo dňa 9.2.2015,
ktorú žalovaní v 3. a 4. rade prevzali dňa 16.2.2015 s uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa
31.5.2015. Skutočnosť existencie neoprávnených stavieb tak bola do 5.3.2013 a po uzavretí nájomných
zmlúv žalovanými so žalobcami po skončení nájmu a preto do úvahy prichádza odstránenie stavby

žalovanými v 1. až 4. rade, príp. a to v prípade žalovaných v 1. a 2. rade a v prípade žalovaných v 3.
a 4. rade, ktorí neboli stavebníkmi garáže rovnako, keďže stavebník vedel alebo z okolností veci musel
vedieť, že ide o stavby na pozemku, ktorý mu nepatrí.7. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukazovali na vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia ako aj na to, že garáž žalovaných v 1. a 2. rade stojí od roku 1994 nie od roku 1976 a garáž
žalovaných v 3. a 4. rade bola postavená v roku 1976. Zdôraznili, že garáže neboli pôvodne postavené

na pozemkoch parc. č. XX/XX a parc. č. XX/XX. Takéto pozemky v tom čase neexistovali a existoval
iba jeden pôvodný pozemok parc. č. XXX/X, ktorý následne zmenil parcelné číslo na C KN 99/11 ako je
evidentné z vykonaného dokazovania. Dňa 3.1.1973 vydal Okresný národný výbor Košice-vidiek, odbor
výstavby, územné rozhodnutie č. 8099/72-G1, ktorým určil, že z pôvodne existujúcich rozdrobených
pozemkov v príslušnej časti obce Košická Polianka sa vyčlení pozemok parc. č. XXX/X za účelom

výstavby stavby bytového domu 6 b.j.; uvedený pozemok parc. č. XXX/X (99/11 „C“), na ktorom bol
umiestnený bytový dom, príjazdová cesta, garáže, studňa, žumpa a iné objekty, zahŕňal všetky dotknuté
pozemky v danej lokalite, vrátane pozemkov, ktorých vlastníkmi sú aktuálne žalobcovia. Následne podľa
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise prebehol výkup pozemkov a ich vyvlastnenie príslušnými
orgánmi, ktoré z dôvodov žalovaným neznámych nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, o čom
však v čase, kedy sa garáže stavali, nemali vedomosť. Žalovaní vychádzali z toho, že štát pozemky

vysporiadal a postavil na nich v súlade s príslušnými povoleniami bytovku (Košická Polianka 79),
v ktorej strany sporu doposiaľ bývajú. Dňa 5.9.1977 vydal ONV Košice-vidiek vyjadrenie, že nemá
námietky voči výstavbe garáží na pozemku, ktoré žalovaní odôvodnene považovali za súhlas vlastníka
pozemku. Je potrebné poukázať na dobu a politický režim, ktorý v tom čase existoval. Nie je predsa
možné od žalovaných spravodlivo žiadať, aby v 70-tych rokoch, za situácie kedy štát realizoval výkup

a vyvlastnenie pozemkov, kedy vznikol pozemok parc. č. XXX/X a kedy na tomto pozemku štát postavil
bytovku a súčasne na tomto istom pozemku povolil výstavbu garáží. Žalovaní zisťovali, či takýto súhlas
nemá udeliť ešte aj právny predchodca žalobcov. Právny predchodca žalobcov od začiatku o výstavbe
vedel a nikdy voči nej nenamietal, teda prejavil s ňou minimálne konkludentný súhlas. Vo vzťahu k
žalovaným v 3. a 4. rade, ktorých garáž bola postavená v roku 1976, zdôraznili, že oni sami neboli

stavebníkmi garáže, a túto kúpili ako existujúcu stavu od p. A., ktorý v súčasnosti už nežije. Vo vzťahu k
žalovaným v 1. a 2. rade, ktorých garáž bola postavená v roku 1994, poukazovali na súhlas obecného
zastupiteľstva v Košickej Polianke zo dňa 3.8.1993, ktorým vyjadrilo súhlas s odkúpením pozemku na
výstavbu garáže v rozsahu 48 m2, ktorá bola postavená na mieste v tom čase existujúcej spevnenej
plochy, na ktorej bola predtým umiestnená iná garáž. Žalobcovia ďalej na jednej strane namietajú,

že súd v rozsudku žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aké nájomné zmluvy a kedy uzatvorili sporové
strany, a na strane druhej sami v bode č. 4. odvolania tieto nájomné zmluvy z roku 2013 popisujú a na
ne sa odvolávajú. K tejto skutočnosti žalovaní poukazovali na to, že stavby tak boli postavené dávno
pred nájomnými zmluvami z roku 2013 a to konkrétne v rokoch 1976 a 1994 a nájomnými zmluvami
sa dovtedy existujúci stav potencionálnej právnej neistoty zlegalizoval s poukazom aj na právoplatné

skončenie konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 6C/21/2022, ktoré sa
týkalo určenia rozsahu zákonného vecného bremena vlastníkov bytov v bytovke v Košickej Polianke
k priľahlým pozemkom, ktoré sa ma týkať aj pozemkov pod garážami. Vo veci nedošlo k predloženiu
nových dôkazov zo strany žalobcov, pričom rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný, pričom
výška majetkovej ujmy bola práve preukázaná znaleckým posudkom v inom konaní, konkrétne vedenom

pod sp. zn. K3-7C/535/2016 k hodnote pozemku s parc. č. XX/XX J. XX/XX, z ktorých vyplýva, že
hospodárska ujma, ktorá vznikla žalovaným v prípade odstránenia garáži by bola oveľa vyššia než je
celková hodnota pozemkov žalobcov. Navrhovali aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalobcovia v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných, zotrvali na nimi uvádzanej skutočnosti
a opätovne poukazovali na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo sa týka konkrétneho
vyhodnotenia skutkových dôkazov, so zreteľom na ich konkretizáciu, a to konkretizáciu nájomných
zmlúv, ktoré boli uzatvorené dňa 3.9.2014. Potvrdili, že toto konanie bolo prerušené do právoplatnosti
konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 6C/21/2022, ktoré sa týkalo určenia

rozsahu zákonného vecného bremena, ktoré bolo právoplatne skončené. Na relevanciu v danom spore
má vplyv nielen posúdenie v zmysle § 135c OZ, ale aj § 126 ods. 1 OZ, ak ide o neoprávnenú stavbu
na cudzom pozemku, čím jednoznačne nie je preskúmateľné tvrdenie súdu prvej inštancie v zmysle §
220 ods. 2 CSP, nekonajúc ani v intenciách odvolacieho súdu, aj keď to má význam pre rozhodnutie
v spore. Preto zotrvali v celom rozsahu na odvolacom návrhu.

9. Z vyjadrenia žalovaných je zrejmé, že žalobcovia vo veľkej miere poukazujú na chyby v písaní
napadnutého rozhodnutia, čo ale podľa nich nemá žiadny vplyv na rozhodnutie v spore s tým, že súd
prvej inštancie konal v intenciách odvolacieho súdu.10. Ďalšie vyjadrenie strán sporu nepodali podané.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku, účinného
od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), opätovne po zrušení a vrátení veci preskúmal odvolanie žalobcov ako
odvolanie podané oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v celom jeho rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a teda nie len v namietaných výrokoch pod číslom I. a III. zo

strany žalobcov ale aj vo výroku pod číslom II., keďže od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí
výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, nakoľko určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. a/, c/ CSP) s odkazom na § 380 ods. 1, 2 CSP, v znení
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov je dôvodné, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu
v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a nevychádza z intencií odvolacieho súdu konkrétne

špecifikovaných v uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/390/2018-249 zo dňa 31.10.2019 s
odkazom na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP s tým, že odvolací súd konal v zmysle ustanovenia § 391
ods. 3 CSP, pričom nevykonanie súdom prvej inštancie uloženej povinnosti odvolacím súdom vo svojom
zrušujúcom uznesení a možnosť druhýkrát zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z Nálezu
Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 570/2023-30 zo dňa 21.12.2023, keďže ak súd prvej inštancie skutkovo a

právne sa dostatočným spôsobom neriadil ustanovením § 391 ods. 2 CSP, čo je jednoznačne naplnené
aj v tomto prípade. Z dôvodu zachovania práva na spravodlivý proces, odvolaciemu súdu neostávalo
iné ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP, ako aj § 391 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobcovia. Žalobcovia
uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku

občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného

dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd opätovne poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod č.k.
3Co/390/2018-249 zo dňa 31.10.2019 a napadnutý rozsudok, ktorý je v celom rozsahu v rozpore s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP, nakoľko je potrebné ako prvé prisvedčiť odvolacej námietke žalobcov
o tom, že predmetný spor so zreteľom na konkrétne dôkazy, ktoré súd prvej inštancie v rámci
skutkového vykonania dôkazov nekonkretizuje a len ich všeobecne následne vyhodnocuje, jednoznačne

nezodpovedá zákonným predpokladom vykonania dôkazov a ich vyhodnotenia v zmysle ustanovenia
§ 189 a nasl. CSP, neberúc do úvahy konkrétne skutočnosti majúce vplyv na správne vyhodnotenie
skutkové stavu sporu v zmysle § 191 a nasl. CSP a následne učineného právneho posúdenia veci,
pričom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len všeobecne cituje rozhodnutia
najvyššieho súdu bez zreteľa na učinený skutkový stav, z ktorých vychádzali, v kontexte skutkového

stavu a jeho vyhodnotenia v danom spore s tým, že každá vec je skutkovo iná a vychádza z iných
skutkových zistení a ich vyhodnotenia, na čo jednoznačne v danom prípade netreba zabúdať.

20. V danom prípade odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení apeloval na to, že žalobcovia sa v
danom spore domáhali odstránenia neoprávnenej stavby, a to garáže, vrátane skladu náradia z parcely

reg. C č. XX/XX vo výmere 22 m2, postavenej žalovanými v 1. a v 2. rade a taktiež garáže z parc.
reg. C. XX/XX vo výmere 16 m2 vo vlastníctve žalovaných v 3. a 4. rade, pričom na základe zisteného
skutkového stavu (bez konkretizácie berúc do úvahy aj chyby v opise v zmysle § 224 CSP), súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že špecifikované garáže žalovaných v 1. - 4.rade
nemožno považovať za neoprávnené stavby, a to z dôvodu, že sa súd stotožnil s tvrdeniami žalovaných,

ktoré súdu v priebehu konania uviedli aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn.22Cdo/516/2020.
Toto rozhodnutie sa zaoberalo spornou otázkou, ktorá je predmetom aj tohto konania a v zmysle ktorého
otázka legalizácie protiprávneho stavu založeného neoprávnenou stavbou prostredníctvom nájomnej
zmluvyzakladástav,žeaniposkončeníprávnehovzťahuzaloženéhonájomnouzmluvousaneobnovuje
protiprávny stav, ale nájomnou zmluvou sa takýto právny vzťah legalizuje. V konaní podľa súdu bolo

nesporné, že tento stav pretrváva nepretržite od roku 1976 v prípade parc. č. XX/XX vo vlastníctve
žalovaného v 1. a 2. rade a od roku 1994 v prípade garáže vo vlastníctve žalovaných v 3. a 4. rade. V
obidvoch prípadoch mal súd za to, že ide o dlhodobo existujúci stav s tým, že zároveň sporové strany
uzatvorili aj nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol nájom sporných pozemkov, ktoré sú evidované vo
vlastníctve žalobcov. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že v danom prípade sa nejedná

o neoprávnené stavby, a teda nie je možný postup podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň súd poukázal aj na skutočnosť, že súd zohľadnil aj možnú majetkovú ujmu, ktorá by vznikla
odstránením predmetných garáží, teda vlastníkom stavieb, berúc do úvahy samotné hodnoty stavieb v
ich vzájomnej súvislosti, a to aj s poukazom na možný vznik nákladov pri odstraňovaní takýchto stavieb,
ktorá presahuje prípustný rámec hodnôt stavieb. Súd zobral na zreteľ aj skutočnosti, že predmetný

stav pretrvával niekoľko rokov bez akéhokoľvek prerušenia, či namietania, čo v konečnom dôsledku
potvrdzujú aj právne vzťahy vzniknuté nájomnými zmluvami medzi sporovými stranami, a preto súd
nevidel žiadny relevantný dôvod existujúci stav odstrániť postupom podľa ust. § 135c ods. 1 OZ.
Vzhľadom na skôr uvedené a vychádzajúc zo zistených skutkových záverov v priebehu konania mal súdza to, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto súd žalobu ako vecne
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže si súd ustálil skutočnosti, že v predmetnom prípade nejde
o neoprávnenú stavbu a postup podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je dôvodný.

21. Súd prvej inštancie, ale v prvom rozsudku dospel k záveru, že garáže žalovaných v 1. - 4. rade sú
neoprávnenými stavbami, keďže žalovaní v 1. a 2. rade a ani právni predchodcovia žalovaných v 3. -
4. rade nemali žiadne oprávnenie na postavenie stavieb garáži na pozemku žalobcov, keďže v konaní
nebolo preukázané, že by pôvodná parcela reg. E č. XXX, z ktorej vznikla parc. reg. C č. XX/XX, parc.

reg. C č. XX/XX a parc. reg. C č. XX/XX, čo má vyplývať z geometrického plánu č. 44/2004 na č.l. 44,
bola pôvodnými vlastníkmi odpredaná, resp. vyvlastnená, pričom to ani nevyplýva z Rozhodnutia ONV
výstavby č. 5501/74-Ha zo dňa 27.9.1974 o vyvlastnení a žalovaní žiadne dôkazy súdu nepredložili
s tým, že Obec Košická Polianka nikdy nebola zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Preto súd
prvej inštancie konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetnejparcele,t.j.častiparcelyč.XX/XXvovýmere30m2arovnakoanikugarážižalovanýchv3.a

4. rade, ktoré v roku 1994 kúpili od F. A., keďže tieto garáže boli postavené na cudzom pozemku a nebolo
preukázané, aby staviteľ dal súhlas na zriadenie týchto stavieb od vlastníka. Z dôvodu neunesenia
dôkaznej obrany žalovanými, súd prvej inštancie uzavrel, že ide o neoprávnené stavby a nariadil
predmetné garáže odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil, neberúc do úvahy ďalšie možnosti, ktoré
upravuje zákonné ustanovenia § 135c ods. 2 a 3 OZ, pričom len stroho konštatoval, že vzájomný návrh

žalovaných na zriadenie vecného bremena zamietol, keďže nemožno žiadať, aby stavby na pozemku
žalobcov ostali, pričom zriadenie vecného bremena pre žalovaných nevzhliadol prípustným s ohľadom
na celkový prístup žalovaných k stavbe a na možnosť využitia predmetného pozemku pre žalobcov z
hľadiska ekonomického, čo ale konkrétnymi dôkazmi taktiež súd prvej inštancie neodôvodnil v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP.

22. Odvolací súd v tomto smere opätovne apeluje na to, že žalobcovia predmetnou žalobou si uplatnili
ochranu vlastníckeho práva v prípade neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ, kedy z občianskoprávneho
hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stavby významné, či stavebník má stavebné
povolenie alebo nie oproti § 126 OZ, keďže neoprávnená je len taká stavba, ku ktorej stavebník nemal

občianskoprávne oprávnenie. Uvedenú skutočnosť ale súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku túto skutočnosť neodôvodnil so zreteľom na konkrétne uvádzané skutočnosti v kontexte
zrealizovania garáže a taktiež so zreteľom aj na zákony v tom čase platné a účinné a rovnako
neodôvodnil ani potrebu účinného právneho posúdenia, ktoré v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv
platilo,sozreteľomajnaust.§47Občianskehozákonníka,účinnéhovčasuzatvoreniaprávnychúkonov,

dôsledkom čoho je napadnutý rozsudok v tomto smere opätovne nepreskúmateľný, a to v celom rozsahu
s apelom na to, že vždy musí ísť o neoprávnené stavby už od samého začiatku ich vzniku, nakoľko
stavebník nie je oprávneným držiteľom (čo však nevylučuje to, že subjektívne stavia v dobrej viere)
pôjde v prípade, ak stavia na základe neplatného alebo len domnelého právneho titulu ku stavbe, teda o
stavbu neoprávnenú podľa § 135c OZ a napokon z hľadiska účelnosti odstránenia stavby, táto účelnosť

odstránenia neoprávnene zriadenej stavby v zmysle § 135c OZ sa musí vždy vyhodnotiť objektívne, t.j.
s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu a v rámci tejto voľnej
úvahy, musí súd prihliadať predovšetkým k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením
stavby vznikla k tomu, aký je rozsah zastavaného pozemku a či vlastník stavby vedel, že stavia na
cudzom pozemku a pod. Pri stavbe na cudzom pozemku je treba prihliadnuť aj k povahe a rozsahu

hospodárskej straty, na čo má mať vplyv cena stavieb, a či ide o stavbu v zmysle stavebného zákona,
ako aj ust. OZ, v celom jej rozsahu.

23. Obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom bola neoprávnene zriadená cudzia
stavba, čo ale treba konkrétne odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, potom zriadením vecného

bremenavprospechvlastníkajemimoriadnym opatrením,ktoréprichádzadoúvahylenvovýnimočných
prípadoch, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že listina základných práv a slobôd s núteným obmedzením
vlastníckehoprávavsúkromnomzáujmevýslovnenepočíta,atýmviacajvprípade,kedyideosúkromný
záujem toho, kto do práva vlastníka zasiahol bez právneho dôvodu, čo ale treba taktiež odôvodniť, so
zreteľom na konkrétny prípad a konkrétne skutočnosti, v kontexte využitia prostriedkov od 01. 07. 2016

účinných, t.j. prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany s tým, že hlavný akcent
ale je treba dať na ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté, čo
aj vyplýva z čl. 11 ods. 4 Listiny práv a slobôd, ako aj z konštrukcie ust. § 135c OZ.25. Odvolací súd uvádza, že so zreteľom práve na konkrétne prípady a ich odôvodnenie, v dôsledku
neoprávnenej stavby, je potrebné v zmysle § 220 ods. 2 CSP aj odôvodniť naplnenie zákonných
predpokladov neoprávnenej stavby, keďže môžu vzniknúť situácie rôznorodé a modifikované, a preto aj

zákonodarca nechcel v § 135 OZ taxatívnym spôsobom uviesť výpočet všetkých riešení usporiadania,
keďže vždy je vecou súdu, aby v každom prípade našiel najvhodnejšie zákonné riešenie v súlade so
znením a účelom § 135c OZ a s princípmi, na ktorých je založené platné občianske právo a tiež aj to, aby
to bolo v súlade s Listinou základných práv a slobôd. Je potrebné aj v prípade odstránenia neoprávnenej
stavby, kedy ide o najtvrdšie riešenie súdu, odôvodniť zákonné predpoklady nielen skutočnosti, že ide

o neoprávnenú stavbu so zreteľom na aspekty právneho posúdenia jej vzniku, ako aj s odkazom na
následné jej odstránenie, ak súd dospeje k záveru so zreteľom na skutkový stav a jeho vyhodnotenie v
kontexte následného právneho posúdenia veci, na ktoré konkrétne poukazovali nielen v konaní na súde
prvej inštancie, ale aj v odvolaní odvolatelia, k čomu sa vyjadrila aj druhá strana sporu so zreteľom na
konkrétne skutočnosti, a tak vysporiadať sa aj so zriadením vecného bremena, keďže táto možnosť
je upravená v ust. § 135c ods. 3 OZ s tým, že ide len o jeden zo spôsobov usporiadania pomerov

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby aj inak, ako odstránením stavby. Je ale povinnosťou
súdu svoje rozhodnutie v každom smere s odkazom na ust. § 126 OZ a nasl., § 135c OZ aj odôvodniť,
a to so zreteľom na konkrétne skutočnosti vychádzajúce zo všetkých okolností, ako aj povahy každého
jednotlivého prípadu, ako aj právneho posúdenia platného a účinného v čase namietaných právnych
úkonov (§ 220 ods. 2 CSP).

26. Ustanovenie § 135c OZ vo svojich odsekoch len taxatívne uvádza výpočet všetkých riešení
usporiadania a je len „ex offo“ vždy povinnosťou súdu, aby v každom prípade našiel najvhodnejšie
zákonné riešenie v súlade so znením a účelom § 135c OZ, ako aj s princípmi, na ktorých je založené
platné občianske právo a tiež aj, aby to bolo v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

27. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
(1). Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (2).

28. Podľa § 135c OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“) (1). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (2). Súd môže usporiadať
pomery medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné

bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (3).

29. Súd prvej inštancie ale v danom druhom prípade nedôsledne zvažoval a skúmal, že či skutočne ide
alebo, že nejde o neoprávnené stavby, so zreteľom aj na následné právne dôsledky z toho spočívajúce,
pričom skúmanie usporiadania pomerov z hľadiska zriadenia vecného bremena prichádza do úvahy

vtedy, ak je to nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, keďže je sporné aj to, či ide o stavby
v celých ich rozmeroch, keďže sa tam nachádza aj sklad náradia atď.

30. Odvolací súd len na dôvažok uvádza, že pokiaľ ide o obsah pojmu „stavba“, tento pojem nemusí
zodpovedať stavebným predpisom, t.j. zákonu č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov), keďže účelom ustanovenia § 135 OZ je úprava
pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby a preto pre účely občianskeho
práva je pojem stavba potrebné vnímať ako vec v právnom zmysle, ako výsledok určitej stavebnej
činnosti, ktorý je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, aj keď v právnom zmysle musí
spĺňať aj určité znaky veci v prirodzenom zmysle a to tak, že musí ísť o vymedziteľnú časť vonkajšieho

sveta.Vobčianskomprávejetakpojemstavbyspojenýspojmomnehnuteľnosť,čotaktiežnebolosúdom
prvej inštancie v napadnutom rozsudku odôvodnené v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čo sa týka konkrétne
garáže žalovaných v 1. a 2. rade a garáže žalovaných v 3. a 4. rade, v celých ich rozsahov.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle

§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.32. V zmysle § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť vady
prameniace z nedôsledného konkrétneho vyhodnotenia skutkového stavu veci v kontexte právneho
posúdenia, ktoré bude vychádzať z dôsledného vyhodnotenia konkrétneho skutkového stavu so

zreteľom na konkrétne odvolacie námietky odvolateľov, berúc do úvahy aj vyjadrenia žalovaných, a to
s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti a naplnenia zákonných predpokladov v zmysle §
126 OZ, ako aj v zmysle § 135c OZ, so zvážením individuálnych okolností konkrétneho rozhodovaného
prípadu, vychádzajúc z unesenia dôkazného bremena v spore v kontexte tvrdených skutočností, ktoré
musia byť aj stranami sporu preukázané, rešpektujúc právny názor v tomto smere vyplývajúci z ustálenej

rozhodovacej praxe súdov s tým, že rozhodnutie súdu musí po každej stránke spĺňať náležitosti v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP, so zohľadnením v danom spore aj vydaných rozhodnutí, na ktoré strany sporu
v odvolaní, ako aj v podanom vyjadrení relevantne poukazovali (viď sp. zn. 6C/21/2022, K3-7C/535/2016
vedených na Okresnom súde Košice-okolie), ktoré majú jednoznačne aj súvis s daným sporom, so
zachovaním hospodárnosti konania a s predvídateľnosťou vydaných súdnych rozhodnutí.

33.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).