Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202631
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325202631.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., t. č. C.
D. 83, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 22. augusta 2025 č. k. 16C/39/2025-20, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil odporcovi E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. XXX/XX, A., povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom

území: C., obec: C., okres: H., zapísané na LV č. XX ako stavba - rodinný dom so súpisným č. XX
postavený na C-KN parc. č. 34 ako aj parcely registra „C“ a to parc. č. 34 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 66 m2, parc. č. 35/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. 35/2 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parc. č. 36/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parc.
č. 36/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, parc. č. 37 - záhrada o výmere 728 m2, parc. č.
38/1 - záhrada o výmere 586 m2, parc. č. 38/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc.

č. 71/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, parc. č. 71/3 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 117 m2, parc. č. 1869/1 - vinica o výmere 745 m2, parc. č. 1869/2 - záhrada o výmere 277 m2, II.
výrokom uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XX na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by navrhovateľka a odporca boli spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní prípadne v priestupkovom konaní alebo iných orgánov verejnej

moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov ako aj na
nevyhnutne potrebný čas a na nevyhnutnú vzdialenosť táto povinnosť nevzťahuje, III. výrokom súd
prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, IV.
výrokom súd prvej inštancie poučil odporcu, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Odporca môže podať aj návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a V. výrokom rozhodol,

ženavrhovateľkamánároknanáhradutrovkonaniaoneodkladnomopatrenívočižalovanémuvrozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 255
ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, §
329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 prvá veta, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj skutočnosťami zistenými

z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný.1.1. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala,
aby súd zakázal odporcovi vstupovať do rodinného domu na adrese C. D. XX a aby mu bol uložený
zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. V odôvodnení rozhodnutia

poukázalnaúradnýzáznamkvykázaniuzospoločnéhoobydliaspísanéhoOOPZŠahydňa16.08.2025,
z ktorého vyplýva, že hliadka OO PZ Šahy vykázala odporcu E. B. zo spoločného obydlia podľa §
27a zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ a to z priestorov rodinného domu na adrese C. D. XX a tým
zakázala vstup odporcu do spoločného obydlia na dobu 14 dní a taktiež mu oznámila zákaz priblíženia
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že bolo prijaté

oznámenie zo strany navrhovateľky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák.
č. 372/1990 Zb. priestupkoch pod spisovým číslom ORPZ-1.V-OPP5-259/2025-P.
1.2. Súd prvej inštancie z LV č. XX vedeného pre okres H., obec C., katastrálne územie C. zistil, že
nehnuteľnosti zapísané na tomto LV a to rodinný dom súp. č. XX postavený na C-KN pozemku č.
34, rodinný dom súp. č. XX postavený na C-KN parc. č. 35/1, ako aj C-KN parcely č. 34, 35/1, 35/2,
36/2, 36/4, 37, 38/1, 38/2, 71/2, 71/3, 1869/1 a 1869/2 vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľka domáha

uloženia povinnosti odporcu nevstupovať na tieto nehnuteľnosti, sú v spoluvlastníctve navrhovateľky a
jej manžela v podiele 1/2 ako aj ďalších osôb - I. J. v podiele 1/6, K. J. v podiele 1/6 a L. B. v podiele
1/6, ktoré navrhovateľka označila ako svoje netere. Odporca užíval takéto nehnuteľnosti ako priateľ
spoluvlastníčky I. J. - netere navrhovateľky.
1.3.Lustráciouvregistrisprávnychdeliktovapriestupkovsúdprvejinštanciezistil,žeodporcabolcelkom

14 krát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých niektoré mali
charakter hrubého správania, násilia, nadávok, vyhrážania sa a priestupku sa dopustil aj pod vplyvom
alkoholu a to v súvislosti vedením motorového vozidla. Navrhovateľka bola tiež priestupkovo postihnutá
a to 5-krát najmä za hrubé správanie ako aj drobné ublíženie na zdraví. Odporca bol v minulosti trikrát
právoplatne odsúdený za spáchané trestné činy a to pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona v súbehu s pokusom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
ako aj § 156 odsek 1 Trestného zákona, ďalej bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Navrhovateľka bola tiež v minulosti
dvakrát právoplatne odsúdená a to ešte v roku 1989 pre trestný čin príživníctva ako aj v roku 1993 pre
trestný čin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva.

1.4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že navrhovateľka a
odporca až do vykázania odporcu spoločne žili v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľky ako aj netere navrhovateľky I. J. s ktorou žil odporca ako jej druh. Zároveň z potvrdenia
o vykázaní zo spoločného bydliska ako aj z úradného záznamu zo dňa 16.08.2025 vyplýva, že existuje
dôvodné podozrenie z násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke, ktorého sa dopustil odporca

a o ktorom sa vedie priestupkové konanie podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch a to pod spisovým číslom ORPZ - LV - OPP5-259/2025-P. Z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T 153/2021
zo dňa 15.12.2021 ako aj z lustrácie priestupkov vyplýva, že odporca sa správa agresívne, vulgárne
a násilne, a to aj vo vzťahu k navrhovateľke o čom svedčí prebiehajúce priestupkové konanie. Súd prvej

inštancie zo zistených skutkových okolností uviedol, že možno osvedčiť záver, že odporca je dôvodne
podozrivý z násilia vo vzťahu k navrhovateľke, pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok
vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu.
1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vzhľadom na
vyššie uvedené dôvodný, pretože navrhovateľka osvedčila potrebu jeho nariadenia, nakoľko odporca

svojím násilným správaním reálne vyvoláva u navrhovateľky pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život
a zdravie, čím ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Preto súd prvej inštancie považoval nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia za dôvodné a primerané, pretože
tvrdenia navrhovateľky o agresívnom násilnom správaní sa odporcu mal súd osvedčené z predložených
listinných dôkazov a to aj s prihliadnutím na osobu odporcu, ktorý bol v minulosti právoplatne odsúdený

za násilný trestný čin resp. priestupkovo postihnutý. Z takýchto skutočností možno vyvodiť ďalšiu hrozbu
agresívnehosprávaniasaodporcuvočinavrhovateľke.Súdďalejpoukázalajnaskutočnosť,žepreúčely
nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie odporcu bolo jednoznačne
a spoľahlivo preukázané, pretože to bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné, ale postačuje
osvedčenie dôvodného podozrenia z násilného správania sa odporcu resp. neoprávnených zásahov

do integrity žalobkyne. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľky a odporcovi uložil dočasný zákaz
vstupovať do rodinného domu, ako aj priľahlých pozemkov, v ktorých býva navrhovateľka, nakoľko mal
za preukázané, že tej je potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu z obáv o možné opakovanie fyzických
útokov zo strany odporcu.1.6. V závere uviedol, že tiež vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v
časti, ktorou sa domáha uloženia zákazu odporcu priblížiť sa k nej, ale len na vzdialenosť nie menšiu ako
20 metrov. Takýmto zákazom je podľa názoru súdu možné predísť takému konaniu odporcu, ktorým by

mohol ohroziť fyzickú i duševnú integritu navrhovateľky a to s prihliadnutím na vyššie uvedené násilné
správanie odporcu. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť, že môže prebiehať iné súdne alebo
iné konanie medzi stranami sporu, považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“
zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa
navrhovateľka a odporca stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych príčin

tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 20 metrov. Preto
súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná
prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje, pretože v prípade účasti na procesných úkonoch
bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto
úkonov budú zabezpečovať príslušné úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná
stráž a pod.). Zároveň súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti,

ktorou sa domáhala uloženia povinnosti odporcu zdržať sa priblíženia k jej osobe na vzdialenosť 50 m,
nakoľko vzdialenosť 20 m považoval súd za primeranú, aby zo strany odporcu nemohlo dôjsť k útoku
na osobu navrhovateľky.
1.7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku
č. I. a II. uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu s tým, že súd nariadil

neodkladné opatrenie pred začatím konania a zároveň neuložil navrhovateľke povinnosť podľa § 336
ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, a preto poučil odporcu ako stranu sporu,
ktorej sa uložila neodkladným opatrením povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej. Zároveň
odporcamávzmysle§334CSPmožnosťpodaťnávrhnazrušenieneodkladnéhoopatrenia,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže

navrhovateľka mala v konaní úspech v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania
voči odporcovi v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že
obvinenia A. B., ktoré uviedla vo svojej výpovedi, nie sú pravdivé. Svoje odvolanie na výzvu súdu

prvej inštancie písomne doplnil podaním doručeným Okresnému súdu Levice dňa 02.10.2025 v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s týmto uznesením a to kvôli tomu, že nič z toho, z čoho bol obvinený, nie je
skutočná pravda. Nikdy nespáchal to, z čoho ho obvinila A. B.. Nikdy nikoho fyzicky a psychicky netýral.
Nikto ho nikam nepredvolal a menovaná ho obvinila z takých strašných vecí a dokonca dostal zákaz
od súdu vrátiť sa domov k jeho rodine. So svojou priateľkou žije na adrese C. D. XX už 16 rokov

a vychovávajú spolu dcérku H. 8 ročnú a osoba A. B. je voči nemu zaujatá už dávno. Nikdy ho nemala
rada a jeho priateľka je tiež majiteľkou domu a je zhrozená z toho, že takéto klamstvá sa dostali až
k súdu. Vďaka A. B. je už mesiac na ulici a veľmi by chcel byť so svojou rodinou a žiada súd o prešetrenie
tohto prípadu, pretože nič z toho čo pani A. B. povedala, nie je pravda. Veľmi tým ublížila jemu a trpí tým
aj jeho priateľka a dcéra. V závere uviedol, že si praje, aby bola na pojednávaní aj jeho priateľka I. J.,

ktorá sa chce k tomu vyjadriť, a byť mu svedkom, že nič nespáchal.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I., II., IV. a V. podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania v tejto veci je návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu na
adrese C. D. XX a zároveň mu bol uložený zákaz približovania sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 22. augusta 2025 č.k. 16C/39/2025-20, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odvolanie (č. l. 35), ktoré však nebolo
vlastnoručne podpísané. Preto uznesením zo dňa 22.09.2025 č. k. 16C/39/2025-80 súd prvej inštancie
vyzval odporcu na doplnenie odvolania, pričom ho poučil ako má doplnenie vykonať. Odporca na výzvu

súdu prvej inštancie odstránil vady svojho odvolania tým, že ho doplnil svojím podpisom.

7. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou
zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonných
predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol v súlade s platnou

právnou úpravou.

8. Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že tento napadol vyhovujúce výroky uznesenia súdu prvej
inštancie I. a II. a súvisiace výroky IV. a V. Odvolací súd zastal názor, že navrhovateľka osvedčila potrebu
a nevyhnutnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila, že spolu s odporcom
zdieľali spoločnú domácnosť na adrese C. D. XX, kde sa odporca prisťahoval a bol partnerom jej netere

I. J.. Z úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025 (č. l. 11 spisu) spísaným
Obvodným oddelením PZ Šahy vyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k incidentu, ktorý
vyústil k urážlivým nadávkam a k agresívnemu správaniu odporcu, v dôsledku čoho navrhovateľka
podala oznámenie proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch a odporca bol vykázaný zo spoločného obydlia rodinného domu C. D. XX na dobu 14

dní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na lustráciu v registri správnych deliktov
a priestupkov, z ktorých zistil, že žalovaný bol celkom 14 krát priestupkovo postihnutý, pričom žalovaný
bol v minulosti trikrát právoplatne odsúdený za spáchané trestné činy. Z vykonanej lustrácie súd prvej
inštancie správne ustálil, že vzhľadom na výsledky lustrácie a obsah trestného rozkazu Okresného
súdu Levice, sp. zn. 4T/153/2021 zo dňa 15.12.2021, odporca sa správa agresívne, vulgárne a násilne.

Z konania odporcu môže mať potom navrhovateľka oprávnenú obavu z ohrozenia jej psychickej či
telesnej integrity, pričom tieto svojou intenzitou vyvolávajú pocit nebezpečia a hrozby, že odporca svoje
agresívne tvrdenia o tom, že navrhovateľke ublíži, naplní. Odporca síce vo svojom doplnenom odvolaní
zo dňa 02.10.2025 (č. l. 84 spisu) opakovane popieral skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, avšak
odvolací súd túto skutočnosť v konaní nemal osvedčenú, a preto vzhliadol dôvodnosť pre nariadenie

neodkladného opatrenia.

9. Odvolací súd dopĺňa, že pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) musí
mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pričom kvalitatívne požiadavky na

osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu
ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľka osvedčila listinou o vykázaní
zo spoločného obydlia (č. l. 9 spisu), oznámením proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ LV-
OPP5-259/2025-P, ktorého podanie vyplýva z úradného záznamu spísaným Obvodným oddelením PZ
Šahy (č. l. 11 spisu) ako aj z ďalších vyššie uvedených listinných dôkazov.

10. Navrhovateľka zároveň hodnoverne osvedčila dôvodnosť požadovaného nároku, teda zákazu
priblíženia sa k jej osobe a zákazu vstupovať do obydlia. V tomto smere súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že uložený zákaz odporcovi, nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
20 metrov (a nie 50 m ako v návrhu navrhovateľka požadovala), je dostatočná, nakoľko sa aj týmto

obmedzením predíde, aby odporca mohol ohroziť navrhovateľku svojím konaním.

11. K námietke odporcu, ktorý sa dožaduje, aby súd prešetril tento prípad a na pojednávaní vypočul
jeho priateľku, ktorá sa chce k okolnostiam vyjadriť, odvolací súd uvádza, že účelom neodkladného
opatrenia je vydať súdne rozhodnutie, ktoré slúži na okamžité riešenie akútnej potreby a zabránenie

vzniku nenapraviteľných škôd alebo nepriaznivých následkov. Ide o rýchly a účinný inštitút, pri ktorom
súd vydáva rozhodnutie na základe skutočností osvedčených a vyplývajúcich priamo z návrhu a jeho
príloh. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonáva riadne dokazovanie, ale namiesto toho
„osvedčuje“ skutočnosti, ktoré sú dôležité pre dané rozhodnutie, preto nie možné, aby súd vykonával
ďalšie dokazovanie, ako napr. vypočutie navrhovaných svedkov. Pokiaľ odporca tvrdí, že z jeho strany

k agresívnemu chovaniu nedošlo, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že odporca môže podať
návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Rovnako vo
výroku IV. bol odporca súdom prvej inštancie poučený, že môže proti navrhovateľke podať žalobu o
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I., II., IV. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne

správne.

13. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke nepriznal proti odporcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).