Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422010613
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6422010613.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD.,LL.M.asudcovJUDr.AndrejaMatušovicaaJUDr.Ing.MiroslavaManďáka,naverejnomzasadnutí
dňa 12. novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
13.05.2025, sp. zn. 4T/92/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., E. bytom
F. XX, G. C. D. podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na
rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 3T/13/2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.10.2025, sp. zn. 2To/30/2025, ktorým mu bol uložený spoločný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko pokladá uvedený trest na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za
dostatočný.

II. Vo výrokoch o vine a náhrade škody zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného od 6.8.2024, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci august 2020 C. D., G. H. I. B., v podkroví rodinného domu majiteľky F.
J., nar. XX.XX.XXXX, na K. L. M. XXX/XX, kde v tom čase spoločne s ňou býval, zo zásuvky obývacej

steny odcudzil rôzne šperky zo žltého kovu, a to 1 kus pánska obrúčka zo zliatiny zlata 585/1000 o
hmotnosti 1,93 g, 1 kus dámska obrúčka zo zliatiny zlata 585/1000 o hmotnosti 0,38 g, 1 kus dámsky
prsteň DP barok Au 585/1000 o hmotnosti 5,87 g s osadeným fialovým kameňom hm. 9,2 ct., 3 kusy
dievčenské prstene Au 585/1000 o hmotnosti 1,06 g, 1 kus retiazkový náramok na ruku RT pil Au
585/1000 o hmotnosti 3,48 g, 1 pár detské náušnice Au 585/1000 o hmotnosti 0,88 g, úlomky Au
585/1000 o hmotnosti 7,14 g, a predmetné šperky následne v priebehu mesiaca august 2020 postupne
odpredal v niekoľkých prevádzkach záložní v meste F. a v meste H. I. B., N. týmto svojím konaním

spôsobil F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., L. M. XXX/XX, celkovú škodu vo výške 811,48,-Eur.

Za to súd obžalovanému uložil podľa 212 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Tr. por.,súdobžalovanémuuložilpovinnosťnahradiťpoškodenejF.J.,nar.X.X.XXXX
v H. I. B., bytom K. L. M. XXX/XX, D., škodu vo výške 811,48,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por., súd poškodenú F. J., nar. X.X.XXXX v H. I. B., bytom K. L. M. XXX/XX, D.

so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Naproti tomu, súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec obžalovaného za skutok právne
kvalifikovaný v rozsudku ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že

v úmysle získať finančné prostriedky niekedy v letných mesiacoch roku 2020 C. D., okres H. I. B., sa
zoznámil so F. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorej počas niekoľkých osobných stretnutí tvrdil, že chce s ňou
spoločnebývať,zaktorýmúčelommutátovpresnenezistenýdeňvmesiaciaugust2020podzámienkou
uhradenia depozitu za presnejšie nešpecifikovaný nájomný byt C. D. O. finančné prostriedky vo výške
700,- €, k čomu jej však nepredložil doklad o uhradení depozitu a do žiadneho nájomného bytu sa nikdy

spoločne nenasťahovali, čím týmto svojím konaním spôsobil F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.,
L. M. XXX/XX, celkovú škodu vo výške 700,-Eur,

G. P. H. I. B., G. všeobecnej vnútornej správy, nakoľko žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako
priestupok proti majetku.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne
odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
21.07.2025, a to proti výroku o vine, treste, náhrade škody, ako aj proti konaniu, ktoré vyhláseniu
rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný v prvom rade podrobne poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku pokiaľ ide určenie
výšky škody, s ktorým sa nestotožnil. Súd podľa neho v predmetnej veci nezistil skutkový stav v takom
rozsahu, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, čo je
v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť

v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla
vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba
zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť
urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Na
podporu svojich tvrdení v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 20.02.2019, sp. zn. 6To 88/2018. Je neprípustné, aby si okresný súd týmto spôsobom kompenzoval
svoju dôkaznú núdzu vo vzťahu k vlastnej verzii skutkového deja. Rozhodujúci podľa neho musí byť
za každých okolností dôkazný materiál, ktorý je obsahom súdneho spisu, a nie len domnienky alebo
subjektívne dôkazovo ničím nepodložené predstavy.

Ďalej argumentoval tým, že znalec predmet ohodnotenia, zlaté kovy, nikdy fyzicky nevidel, a teda
nevedel,vakomreálnomkvalitatívnomakvantitatívnomstavesanachádzali.Privypracovaníodborného
vyjadrenia sa preto spoliehal len na údaj zo záložne pri spisovaní záložnej zmluvy bez chýbajúcich
údajov o veku, miere opotrebenia, poškodenia a podobne, kde aj tieto údaje majú vplyv na určenie
hodnoty zlatých kovov. V danom prípade sa nejedná o „zlato“ ako kov obchodovateľný na trhu, burze

a podobne, ale ide o zlomkové zlato, ktorého hodnota sa počíta úplne inak. Pri založení veci do záložne
sa neuvádza, či je predmet zálohu poškodený, jeho vek, miera opotrebenia a podobne, ale len druh
zálohu, množstvo a cena ohodnotenia záložňou. Znalec preto nesprávne uviedol, že pokiaľ by bol záloh
napr.poškodený,bolobytotamuvedené.Stavzaloženejveciodrážacenaurčenázáložňouakohodnotu
zálohu. Pokiaľ tak znalec veci reálne neohliadol, nemohol určiť ich cenu, čo je vzhľadom na jej hraničnú

hodnotu podstatné pre určenie, či je skutok trestným činom. V takomto prípade by preto bolo správne
vychádzaťzceny,zaktorúkovovézlatoocenilazáložňa,lebolenjejpracovnícividelizlatékovyajfyzicky.
Pokiaľ je v závere odborného vyjadrenia uvedené, že sa ohodnocovali zlaté kovy bližšie neurčeného
množstva, opodstatnene vyvstáva otázka, ako v danom prípade znalec určil hodnotu zlatých kovov, keďich reálne ani nevidel, ani nevie určiť ich množstvo, a to bez ohľadu na zložitosť výpočtu určenia ceny
zlatých kovov v odôvodnení odborného vyjadrenia.

Vzhľadom na uvedené si súd podľa obžalovaného nekriticky a bez dostatočného odôvodnenia osvojil
a prijal závery odborného vyjadrenia, pričom posúdenie viny obžalovaného je založené na určení výšky
škody, t.. j. hodnoty zlatých kovov. Ani znalec na hlavnom pojednávaní presvedčivo nevysvetlil, ako
dospel k hodnote zlatých kovov, pričom ešte naviac uviedol zákon, ktorý už stratil platnosť, čo okresný
súd bagatelizoval a považoval len za formálny nedostatok.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže nebolo preukázané, že predmetný skutok je trestným činom,
navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby ho oslobodil spod obžaloby.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 19.08.2025.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom a ani poškodená
nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej, prokurátor krajskej

prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhol, aby krajský súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava písomného zdôvodnenia ich odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudokavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonaniearozhodnutie,resp.abyobžalovanéhooslobodil
spodobžaloby.Vprípadeakbysakrajskýsúdnestotožnilsodvolacíminámietkamiauznáobžalovaného

vinným navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému upustil od
uloženia súhrnného trestu v zmysle ust. § 44 Tr. zák., nakoľko trest uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.11.2024, sp.zn. 3T/13/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín zo dňa 09.10.2025, sp.zn. 2To/30/2025, ktorým mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia možno pokladať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o vine, treste a povinnosti
nahradiť škodu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
bolo podané čiastočne dôvodne, avšak z iných dôvodov než akými argumentoval obžalovaný.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd sa dopustil chýb v napadnutom rozsudku, nakoľko porušil ustanovenia Trestného zákona a uložil
obžalovanému neprimeraný trest. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e),
ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste, pričom následne rozhodol podľa §
322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Z pohľadu krajského súdu je nutné v prvom rade konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil
v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade
s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého
stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa

14.05.2024 využil svoje právo odoprieť vypovedať a na ďalšie hlavné pojednávania sa nedostavoval,
resp. následne písomne udelil súhlas, aby sa konali v jeho neprítomnosti, za prítomnosti zvolenej
obhajkyne. Na hlavnom pojednávaní tak prvostupňový súd, za splnenia procesných podmienok podľa §
261 Tr. por., vykonal výsluch svedkyne poškodenej F. J. a svedka Q. D.. Opäť za splnenia procesnýchpodmienok § 268 ods. 2 Tr. por. vypočul znalca z odvetvia Drahé kovy a kamene, klenoty, B. R. J.
R. D. k odbornému vyjadreniu č. 618/2022 vypracovaného znaleckou organizáciou, ktorej je znalcom,
S. E. A. L., T.. F. podľa § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, a to odpis registra trestov na

obžalovaného,pripojenýspisOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.0T/6/2022,trestnýrozkazOkresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/40/2023 a rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/13/2020.

V reakcii na podané odvolanie obžalovaného považuje krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, akým
spôsobom súd prvého stupňa odôvodnil svoj výrok o vine obžalovaného. V tomto smere poukazuje

krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku na stranách 4 až 6, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil. Okresný súd sa dôsledne zaoberal podstatou obhajoby obžalovaného ohľadom určenia
výšky škody spôsobenej poškodenej odcudzením jej šperkov. Za smerodajné v tomto smere krajský
súd v zhode s okresným súdom považoval odborné vyjadrenie, ktoré je v súlade s ustanovením §
126 ods. 3 Tr. zák. a vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku relevantným podkladom pre takéto určenie a závery ktorého

znalec na hlavnom pojednávaní dostatočným spôsobom objasnil, reflektujúc aj na otázky obhajoby.
Išlo najmä o vysvetlenie, prečo odcudzené predmety nemusel znalec osobne obhliadnuť a napriek
tomu bol spôsobilý vypočítať ich všeobecnú hodnotu, vychádzajúc z predložených záložných zmlúv,
fotodokumentácie a zápisnice o výsluchu poškodenej. Okresný súd tak správne poznamenal, že
o správnosti záverov odborného vyjadrenia nevznikli dôvodné pochybnosti, čo bolo dôvodom pre

zamietnutie návrhu obhajoby na nové znalecké dokazovanie.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)

a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa
odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci B. v. Fínsko zo
dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky
založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. veta druhá, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší..

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§41ods.1Tr.zák.,aksúdodsudzujepáchateľazadvaaleboviactrestnýchčinov,uložímuúhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu
tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odcudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.Podľa § 44 Tr. zák., súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje,
že okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní pri vyhlasovaní odsudzujúceho
rozsudku predčasne vymeral obžalovanému trest odňatia slobody, keďže v čase jeho vyhlásenia
mal vedomosť o tom, že v inom konaní obžalovaného vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod

sp. zn. 3T/13/2020 bol dňa 12.11.2024 vyhlásený taktiež odsudzujúci rozsudok, ktorý bol napadnutý
riadnym opravným prostriedkom, odvolaním obžalovaného a teda spis už bol v tom čase predložený
na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne. V zmysle ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti
súdov pri správnom a zákonnom ukladaní trestov, okresný súd mal jednoznačne počkať s vyhlásením
odsudzujúceho rozsudku do času, kým trestná vec obžalovaného vedená Okresným súdom v Prievidzi
pod sp. zn. 3T/13/2020 bude právoplatne rozhodnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2025 mal krajský súd
za preukázané, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.11.2024, sp. zn.
3T/13/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.10.2025, sp. zn. 2To/30/2025,
uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

účinného od 6.8.2024 s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. Za to súd obžalovanému uložil podľa 221
ods. 3 Tr. zák. v spojení s 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 3
Tr. zák., spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., súd
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. B.,

nar. X.XX.XXXX v E., trvale bytom A. XXX/X, L. O., okres C. I. E., U. vo výške 425 eur, poškodenému
A. D., nar. XX.X.XXXX C. I., E. bytom I., B. XXX/X, adresa na doručovanie písomností T. X, XXX XX
I., škodu vo výške 400 eur, poškodenému O. O., nar. XX.X.XXXX v Lučenci, trvale bytom N. J. XXX,
G. O., škodu vo výške 390 eur, a poškodenému O. V., nar. XX.X.XXXX C. J. J., E. bytom J. J., K. O.
XXXX/XX, škodu vo výške 300 eur. Súd mal tiež preukázané, že obžalovaný má podľa odpisu registra

trestov vyhotoveného dnešným dňom doposiaľ 28 záznamov, pričom vyššie označené odsúdenie v ňom
ešte nie je evidované.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov
uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom
zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného má trest plniť funkciu

ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj
voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a
slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.
Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne a to nie len na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti, pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom

spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Obžalovaný sa v rámci odvolania domáhal aplikácie ust. § 44 Tr. zák., nakoľko mal za to, že trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa

12.11.2024, sp. zn. 3T/13/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.10.2025,
sp. zn. 2To/30/2025, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pokladá na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný. S touto argumentáciou
obžalovaného sa krajský súd stotožnil, pričom poukazuje najmä na skutočnosť, že trestný čin, pre ktorýbol uznaný za vinného v tomto trestnom konaní, bol oproti trestnému činu, za ktorý mu bol uložený vyššie
zmienený trest odňatia slobody, menej závažný.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nebolo nevyhnutné
na dosiahnutie účelu trestu obžalovanému ukladať navýšený súhrnný trest odňatia slobody, ani žiadny
iný z alternatívnych druhov trestov, keďže mal za to, že trest uložený obžalovanému, ktorý je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti, ako aj na
jeho nápravu a z tohto dôvodu u obžalovaného podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného

trestu. Už pred tým uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v uvedenej výmere v danom prípade
zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, a zároveň v dostatočnej miere obsahuje prvky represie, ako aj
prvky generálnej a individuálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá súčasne všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania
trestov. Uloženie navýšeného súhrnného trestu obžalovanému by bolo v tomto prípade, vzhľadom na
okolnosti vyznievajúce v jeho prospech, pre neho neprimerane prísne.

Vo výrokoch o vine a náhrade škody zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.