Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoEk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507212250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7507212250.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica 8, Bratislava, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, so sídlom Šumperská 1,
Prievidza, IČO: 30794536, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. C., o vymoženie

uloženej povinnosti 16.195 Sk (537,58 eur) ako nedoplatok na výživnom pre mal. F. za obdobie od
10.11.2005 do 30.09.2007 a 16.195 Sk (537,58 eur) ako nedoplatok na výživnom pre mal. D. za obdobie
od 10.11.2005 do 30.09.2007 a bežné výživné na mal. F. a D. pre každé dieťa v sume 750 Sk (24,90 eur)
od 01.10.2007 mesačne, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Reném Matuškom, so sídlom Mariánska
35, Prievidza, sp. zn. EX 3012/07, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Mestského súdu Košice z 25. augusta 2025, č. k. K3-17Er/2749/2007-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku I.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
uznesením rozhodol tak, že exekúciu zastavil (I.), súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške
44,26 eur a na ich náhradu zaviazal exekučný súd (II., III.), ktorému zároveň nepriznal právo na náhradu

trov exekúcie (IV.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania procesným postupom podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) s odôvodnením,
že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nemajetnosť povinnej súd prvej inštancie

vyvodil z podaní súdneho exekútora zo dňa 17.03.2025 a 26.05.2025, v ktorom oznámil, že
povinná nespláca pohľadávku, je vlastníčkou nehnuteľnosti ale oprávnený nepodal návrh na zriadenie
exekučného záložného práva a neudelil súhlas s predajom nehnuteľností. Súd prvej inštancie na
základe exekútorského spisu – výsledok lustrácie KAPOR zo dňa 28.05.2025 ďalej vyvodil, že povinná
nehnuteľnosť nevlastní. Vykonaním lustrácie v súdnom registri bolo súdom prvej inštancie tiež zistené,
že povinná nie je registrovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nemá príjem, nemá vedený účet

v banke a nie je vlastníčkou motorového vozidla. Na základe výsledkov vykonaných šetrení dospel
súd prvej inštancie k záveru o nemožnosti reálneho vykonania exekúcie najmä pre trvanie exekučného
konania (pozn. odv. súdu – 17 rokov), a majetkové pomery povinnej. Pokiaľ ide o pokračovanie
exekučného konania, vyjadril presvedčenie, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi v zmysle § 14 a nasl.
Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, priznal náhradu trov exekúcie

vo výške 44,26 eur a na ich náhradu zaviazal exekučný súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trovexekúcie a ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, tieto trovy exekúcie znáša
súd.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní v prvom rade namietal
postup súdneho exekútora ohľadne zistení majetkových pomerov povinnej. V tejto spojitosti uviedol,
že nebol zo strany súdneho exekútora informovaný o nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinnej, preto
nepodalnávrhnazriadenieexekučnéhozáložnéhoprávaaanineudelilsúhlasspredajomnehnuteľnosti.

Podľa odvolacej argumentácie súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne prevodu
nehnuteľnosti patriacej povinnej, nakoľko sa voči jej osobe vedie aj iné exekučné konanie z roku 2021.
Odvolateľ v odvolaní tiež nesúhlasí s dôvodom pre zastavenie exekúcie, pretože s pohľadávkou na
výživnom oprávnený nakladá do smrti povinnej. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej tak
považuje za nehospodárne a neúčelné, pretože ak by povinná v blízkej budúcnosti dosahovala príjem,
bol by nútený opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného oznámil, že opätovne vykonal lustráciu
nehnuteľností povinnej a nezistil žiadne nehnuteľnosti. V odpovedi na výzvu zo dňa 23.5.2025 došlo
k chybe, za ktorú sa ospravedlňuje.

5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. vo výroku I. (vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, ktorou výroky II. až
IV. nespochybňuje), ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom a za
správny považuje jeho záver o splnení predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V danom prípade mal odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštanciezadostatočnepreukázané,žemajetokpovinnejvčaserozhodovaniaozastaveníkonanianieje

možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, resp. majetková situácia povinnej opodstatňovala
zastavenie exekúcie pre konštatovanú nemajetnosť. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odvolateľa
odvolací súd podotýka, že pre určenie nemajetnosti povinnej sú smerodajné majetkové pomery povinnej
v čase rozhodovania o zastavení konania a nie tie v blízkej budúcnosti oprávneným očakávané,
poprípade neisté.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil.14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).