Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825202443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kunca
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825202443.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne: A. B. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX,
XXX XX G. proti žalovaným: 1) Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Referát lesného
hospodárstva, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, 2) Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný
odbor, so sídlom Ernesta Rótha 30, 048 01 Rožňava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. až 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej aj ako „návrh“) doručeným súdu
dňa 24.10.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd „nariadil príslušnému

Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor zápis zmeny údajov v rozsahu zmeny osoby
predsedu Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, a to tak, že zapíše za predsedu
Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec H. D.“ (I. petit). Ďalej požadovala, aby súd vydal
neodkladné opatrenie „na zdržanie sa konania pre I. I., dát. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX,
XXX XX G. a K. A. F., dát. nar. XX. XX. XXX, trvale bytom B. XX, XXX XX L. vo vzťahu Pozemkovému
spoločenstvu Urbariát Kónyárt Plešivec, so sídlom ČSA 478, 049 11 Plešivec, a to v rozsahu zdržať sa

konania zastupovať Pozemkovému spoločenstvu Urbariát Kónyárt Plešivec konať jej v mene a zdržať
sa konania vo vzťahu zvolania zhromaždenia vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt
Plešivec do času kým výbor pozemkového spoločenstva s predsedom H. D. zabezpečí zhromaždenie
vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec zákonným spôsobom.“ (II. petit).

2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že má za cieľ zabezpečiť zápis predsedu Pozemkového

spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, so sídlom ČSA 478, 049 11 Plešivec, IČO: 35 506 580
do evidencie príslušného pozemkového spoločenstva, čím sa podľa jej názoru odstráni nevyhnutná
prekážka v správnom konaní a zabezpečí sa spravodlivé a zákonné vybavenie veci. Poukázala na
to, že je členom a zároveň predsedníčkou dozornej rady Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt
Plešivec, ktorého správu a zápisy do evidencie má zabezpečiť Okresný úrad Rožňava. Poukázala
tiež na to, že doposiaľ nebol vykonaný požadovaný zápis zmien údajov, a to napriek tomu, že výbor

Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec podal návrh na zmenu údajov a zaplatil správny
poplatok. Zápis predsedu je podľa žalobkyne nevyhnutný pre zabezpečenie právnej istoty a riadneho
výkonu práv a povinností spoločenstva.

3. Ďalej uviedla, že pán I. I. bol opakovane vyzývaný na odovzdanie dokumentov pozemkového
spoločenstva, pretože sa sám vzdal členstva a funkcie vo výbore Pozemkového spoločenstva Urbariát

Kónyárt Plešivec. Okresný úrad Rožňava mal byť podľa žalobkyne upozornený, že je dôležité uchrániť
majetok Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, ale Okresný úrad Rožňava nevykonalžiaden úkon k zápisu H. D., ani neupovedomil výbor o nevykonaní zápisu. Od doby podania návrhu
na zmenu zápisu údajov v registri pozemkového spoločenstva Okresný úrad Rožňava sa nevyjadril k
predloženému návrhu zápisu zmien údajov zo dňa 09.05.2025, a ani nevrátil správny poplatok. Podľa

žalobkyne K. A. F. sa protizákonným spôsobom podieľal na zmene osoby vo výbore, len aby mohol
pre seba a iných zabezpečiť majetkový prospech, keďže nedodržal lehotu na zvolanie zhromaždenia
vlastníkov pozemkového spoločenstva t. j. najmenej 30 dní a lehotu najmenej 25 dní na uverejnenie na
obvyklom mieste. Z pozvánky, ktorú mal predložiť K. A. F., je podľa žalobkyne zrejmé, že bola pozvánka
vyhotovená dňa 27.05.2024 a zhromaždenie vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt

sa konalo 30.05.2024, čiže len 4 dni po vyhotovení pozvánky. Následne K. A. F. a I. I., ktorý podpísal
uznesenie zneužili osobné údaje členov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, ktoré z
povahy svojej funkcie nemohli mať k dispozícii, keďže sa I. I. vzdal funkcie člena výboru spoločenstva.
Zároveň K. A. F. sa snažil dostať ku splnomocneniu výkonu práva poľovníctva, a to tak, že tento bod
programu ani nebol v pozvánke a sám seba chcel splnomocniť na hlasovanie na zhromaždení vlastníkov
poľových pozemkov v rozpore so zákonom.

4. Žalobkyňa okrem iného tiež poukázala nato, že výbor aj dozorná rada Pozemkového spoločenstva
Urbariát Kónyárt Plešivec upozornil Okresný úrad Rožňava na protizákonné a podvodné konania I. I.
za účelom dosiahnutia osobného prospechu pre seba a iných na úkor vlastníkov a členov uvedené
pozemkového spoločenstva, kde si po tom ako už nebol vo funkcii predsedu pozemkového spoločenstva

podpísal sám so sebou Dohodou o pracovnej činnosti na úkony, ktoré ani v roku 2023 nevykonával,
ako výkon lesnej stráže a administratívnu činnosť, za čo si chcel vyplatiť finančné prostriedky, ktoré mu
neprináležia.Ďalejžalobkyňavnávrhuopísala,zaakýchokolností(podľajejnázoruprotiprávne)konaliI.
I. a K. A. F. ohľadom ich účasti na zhromaždení vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt
Plešivec konaného dňa 20. 5. 2024. Mala za to, že konanie K. A. F. a I. I. napĺňa znaky skutkovej podstaty

trestného činu podvodu a porušenia správy cudzieho majetku. Preto podľa žalobkyne nie je možné
považovať za právne legitímne a legálne, aby takéto osoby vykonávali činnosť a funkciu v orgánoch
spoločenstva, ktorým ide len o dosiahnutie osobného prospechu na úkor ostatných vlastníkov.

5. Aktuálne je podľa žalobkyne situácia v Pozemkovom spoločenstve Urbariát Kónyárt Plešivec

chaotická a preto žiadala, aby na základe neodkladného opatrenia Okresný úrad Rožňava vykonal
zápis zmeny osoby predsedu a mohli vykonať úkony smerujúce k zabezpečeniu ochrany práv a právom
chránených záujmov všetkých vlastníkov a vykonali legitímne zasadnutie zhromaždenia vlastníkov za
prítomnosti notára. Podľa žalobkyne všetky kroky Okresného úradu Rožňava smerujú k účelovému
získaniu poľovného revíru a to s poukazom na aktivity bývalého predsedu pozemkových spoločenstiev

patriacich do daného poľovného revíru I. I., ktorý bol niekoľkokrát trestne stíhaný za trestné činy ako
predaj majetku obce Plešivec, za falšovanie podpisov na dovozných lístkov drevnej hmoty alebo za
vydanie drevnej hmoty na už zosnulé osoby. Uviedla, že I. I. využíval zdroje pozemkových spoločenstiev
pre svoj osobný prospech chcel využiť získanie poľovného revíru, nakoľko v roku 2024 skončila zmluva
o užívanie poľovného revíru s Poľovným združením Kóňart Plešivec a vyvíjal maximálne úsilie na

znemožnenie predĺženia zmluvy s miestnou poľovníckou organizáciou a snažil sa získať poľovný revír
č. 42 Kóňart – Plešivec pre účely prenájmu iným subjektom.

6.Zaúčelomosvedčeniadôvodnostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapredložilažalobkyňa
listiny, a to Uznesenie výboru zo dňa 29. 04. 2025, Registrový formulár a potvrdenie o zaplatení

správneho poplatku, Pozvánka a zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia vlastníkov Pozemkového
spoločenstva urbariát Kónyárt Plešivec zo dňa 27.05.2024, Oznámenie Okresnému úradu Rožňava –
zneužitie osobných údajov a vyjadrenie nesúhlasu, Pozvánka a zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia
vlastníkov Pozemkového spoločenstva urbariát Kónyárt Plešivec zo dňa 02. 12. 2023, Vzdanie sa
členstva vo výbore - I. I., Počítanie hlasov pánom I. I., Dohoda o pracovnej činnosti, Údaj z registra

pozemkových spoločenstiev – lesná stráž pre Pozemkové spoločenstvo Urbariát Kónyárt Plešivec,
Výpočet administratívnej agendy, Plná moc K. A. F., Kópie výpisov z listu vlastníctva č. XXXX M. J. XXXX
a Predžalobná výzva zo dňa 06.02.2024 adresovaná p. I. I..
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)

nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním

ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),vsprávnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa §
329 ods. 1 prvej vety CSP, pričom dospel k záveru, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť.

20. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
posúdiť, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie,c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav,
e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
a
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude
ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť.

22. Z opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyplýva, že jej primárnym motívom pre uplatnenie súdnej ochrany v civilnom
sporovom konaní je podľa všetkého nečinnosť žalovaných štátnych orgánov v správnom konaní.
Odhliadnucodskutočnosti,žežalobkyňatotosprávnekonanienijakobližšie(konkrétne)nešpecifikovala,
možno sa domnievať, že jej návrh vychádza z presvedčenia o tom, že ňou označené žalované štátne
orgány sú nečinné v rámci administratívneho konania v súvislosti s postupom predpokladaným v zmysle

§ 22 a nasl. zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa sa tiež domnieva, že nečinnosť štátnych orgánov v správnom konaní môže viesť okrem iného
k účelovému získaniu poľovného revíru a neoprávneného konania osôb K. A. F. a I. I. v rámci činností
Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené považoval súd za potrebné predovšetkým ustáliť, či je oprávnený
konať a rozhodovať v predmetnej veci o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorá sa vzhľadom
na obsah návrhu môže javiť ako vec patriaca do právomoci správneho súdnictva. Súdna právomoc je
základnou podmienkou konania, a preto je nevyhnutné najskôr preskúmať, či ide o vec, ktorá podľa
zákona patrí do rozhodovacej pôsobnosti súdu v civilnom procese (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č.

757/2004 Z. z. ). Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Podľa § 4 CSP iné spory a
veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci
súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP
súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.

24. Podľa cit. ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení

orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Z § 3 a 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na
súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v ktorých je právomoc súdu

založená priamo zákonom. Takým zákonom môže byť sám Civilný sporový poriadok, ale aj iný zákon.
Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 SSP preskúmavajú
zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy.

26. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do

právomoci správnych súdov, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami) možno
zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP, alebo či
predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy. Kým ustanovenie § 3 SSP
podrobne vymedzuje, čo treba rozumieť jednotlivými formami činnosti verejnej správy, Civilný sporovýporiadok pojem „súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci" nevymedzuje. Preto je potrebné
vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov
tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym

vzťahom patria napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne
vzťahy (§ 1 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka
práce).

27. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní je

však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom konania sú práva a povinnosti
vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj
základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom
sporealebosúkromnoprávnejveci.Procesnéprávoakotakétotižniejepredpisom,ktorýbybolsúčasťou
súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne
vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v §

324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve,
ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady
(§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení
tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na
to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany

práva. Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného
súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha
samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť,
ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie
je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§

324 ods. 2 CSP). Naopak, Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne
široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§
182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie
účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať
o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Z podobného stanoviska

vychádzal už najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1 KO 14/2018 (neodkladné opatrenie, ktorým malo byť
ministerstvo vnútra zaviazané registrovať štatutárne orgány určitého občianskeho združenia) (por. tiež
Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021).

28.Vprejednávanejvecisažalobkyňadomáhalanariadenianeodkladnéhoopatreniapodľa§324anasl.

CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu. Vo svojom podaní, žalobkyňa
okrem iného argumentuje tým, že žalovaní ako štátne orgány svojim doterajším (ne)konaním bránia
v zaevidovaní údajov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec v zmysle zákona č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. To však pre posúdenie právomoci
správneho súdu nie je podstatné. Podstatné totiž je, že správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá

právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku
ochrany.

29. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti
civilný súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods.

1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek
práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť
vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (por. napr. rozhodnutia Kompetenčného senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SKomp/4/2022, 1SKomp/7/2022).

30. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto posudzovaného prípadu, najmä pokiaľ sa týkalo
uloženia povinnosti v zmysle I. petitu návrhu, súd konštatuje, že ak bola žalobkyňa presvedčená o
nečinnosti žalovaných v rámci (bližšie nešpecifikovaného) správneho konania, mala využiť právne
prostriedky ochrany, ktoré jej právny poriadok poskytuje na ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej
správy. Takýmto prostriedkom je najmä žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242

SSP, prípadne podanie podnetu na prokuratúru podľa § 244 ods. 1 toho istého zákona, prostredníctvom
ktoréhomôžeprokurátoruplatniťsvojeoprávnenianazabezpečeniezákonnostipostupuorgánuverejnej
moci. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by žalobkyňa takýto právny prostriedok
využila. Je preto potrebné uzavrieť, že žalobkyňa nevyčerpala zákonom stanovené procesné postupyna ochranu svojich práv v správnom súdnictve, ktoré sú v danom prípade prioritným a zákonom určeným
prostriedkom ochrany. V nadväznosti na uvedené nemožno tiež dospieť k záveru o splnení zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v danej veci absentuje zákonom vyžadovaná

naliehavosť potreby okamžitého zásahu súdu v rámci civilného sporového konania. Súčasne je potrebné
zdôrazniť, že prostredníctvom neodkladného opatrenia nie je prípustné zasahovať do právomoci alebo
rozhodovacej kompetencie iného orgánu verejnej moci. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou
deľby moci a princípom zákonnosti výkonu verejnej správy, pretože by v konečnom dôsledku znamenal
obchádzanie zákonných procesných mechanizmov, ktoré zákon priznáva iným orgánom verejnej moci

na výkon ich pôsobnosti.

31. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že pod nečinnosťou orgánu verejnej správy síce treba
rozumieť nielen absolútnu nečinnosť,aleajto,akorgánverejnejsprávykonáspôsobom,ktorýznamená
porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. To však ale neznamená, že súd je oprávnený
určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať.

32. Osobitne vo vzťahu k II. petitu návrhu znejúceho na uloženie povinnosti zdržať sa konania pre osoby
I. I. a K. A. F. vo vzťahu Pozemkovému spoločenstvu Urbariát Kónyárt Plešivec, súd uvádza, že tento
návrh žalobkyne nesmeroval voči označeným žalovaným subjektom, ale fakticky voči tretím osobám,
ktoré neboli v návrhu označené ako žalované subjekty. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, resp. zo žiadnej jeho vetnej konštrukcie nebolo možné vyvodiť, že by tieto osoby žalobkyňa
považovala za žalovaných. Naopak, z obsahu návrhu explicitne vyplýva, že žalovanými subjektami
vtomtosporovomkonanísúibaOkresnýúradKošiceaOkresnýúradRožňava.Žalobkyňoupožadované
opatrenie formulované v II. petite návrhu sa týka tretích osôb, ktoré neoznačila za žalovanú stranu
v tomto konaní, ako to predpokladá § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 ods. 1 CSP. V sporovom konaní

je pritom výlučne vecou žalobcu označenie okruhu strán sporu. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať,
že žalovaní nemajú vo vzťahu k navrhovanej povinnosti v rámci II. petitu návrhu žiadnu pasívnu vecnú
legitimáciu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd ani za potrebné bližšie sa oboznamovať s predloženými
listinnými dôkazmi.

33. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tak tento návrh považoval za neopodstatnený a preto ho
podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP,

keďžezdôvoduzamietnutianávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniaboliobajažalovaní
plne úspešní. Súd v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania žalovaným v 1. a 2. rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne trovy doposiaľ nevznikli.
Z tohto dôvodu o výške náhrady trov konania už nie je potrebné ďalej rozhodovať (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).