Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124389984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124389984.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti rodičov: matka B. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, E., t.č. bytom F. X, G., zastúpená: JUDr. Radka Rešutíková,
advokátka so sídlom Spojová 2, Banská Bystrica a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
XXX/XXX, E., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k.

8P/102/2024-119 zo dňa 22.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 8P/102/2024-119 zo dňa
22.05.2025 v napadnutých výrokoch II., III. a vo výroku V. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach; výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. (ďalej aj len
„maloletá“) výživným v sume 100 Eur mesačne a na výživu maloletého C. (ďalej aj len „maloletý“)

výživnýmvsume100Eurmesačne,počnúcdňom01.10.2024,vždydo15.dňavmesiacivopredkrukám
matky; výrokom III. uložil otcovi povinnosť zameškané výživné na obidve maloleté deti za obdobie od
01.10.2024 do 31.05.2025 spolu vo výške 1.600 Eur uhradiť v mesačných splátkach vo výške 40 Eur
splatných spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného
vyrovnania pod následkom straty výhody splátok pre prípad omeškania čo i len s jednou splátkou;
výrokom IV. určil, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje, tento sa ponecháva na dohodu rodičov;
výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 24 ods. 5 zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 62 ods. 1 -
5 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona
o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 základných zásad zákona o rodine, § 2 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), §
44 CMP, § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti,

ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Keďže maloleté deti žijú v domácnosti matky,
matkaomaloletédetizabezpečujeriadnestarostlivosť,zostranykolíznehoopatrovníkanebolivmatkinej
starostlivosti o maloleté deti zistené žiadne nedostatky, ako aj na skutočnosť, že otec s návrhom matky v
tejto časti súhlasil, okresný súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň okresný súdrozhodol, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, nakoľko
otec o takéto zastupovanie záujem neprejavil a je mimo kontaktu s rodinou.
3. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom okresný súd vzal do úvahy

zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o maloleté deti, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Odôvodnené potreby maloletej
skúmal s prihliadnutím na jej vek 6 rokov, v prípade maloletého s prihliadnutím na jeho vek 4 roky.
Okresný súd považoval vo vzťahu k obom maloletým deťom za opodstatnené a nevyhnutné výdavky
uvádzané matkou, ktoré spočívajú v nákladoch na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, výdavky

na zdravotnú starostlivosť, prípadne voľnočasové aktivity, v prípade maloletej aj výdavky spojené
s návštevou materskej školy. K pomerom otca okresný súd konštatoval, že tomuto ku dňu 23.09.2024
skončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa okamžitým skončením pracovného pomeru
z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Otec neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
nenapadol na súde, nepodal si žiadosť o dávku v hmotnej núdzi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že otec v poslednom zamestnaní dosahoval priemerný príjem vo výške 1.113,15 Eur mesačne v čistom.

Otec je zdravý, aktuálny príjem dosahuje výlučne z brigád. K pomerom matky okresný súd konštatoval,
že je zdravá, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti.
Okamžité skončenie pracovného pomeru otca z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny okresný súd
vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania otcom bez vážneho dôvodu, preto na pokles jeho
príjmupriurčovanívyživovacejpovinnostikmaloletýmdeťomneprihliadol.Nadruhejstranepristanovení

výšky výživného prihliadol, okrem vyššie uvedeného, aj na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej
republike. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2024 do 31.05.2025 v celkovej výške 1.600 Eur, okresný
súd otcovi umožnil splácať v splátkach po 40 Eur mesačne až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty
výhody splátok. Okresný súd nepristúpil k úprave styku otca s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím,
keďže rodičia styk nežiadali upraviť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti výroku II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí z dôvodu,
že okresný súd neprávne posúdil skutkový stav veci a vec neprávne právne posúdil. Žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vykonal nové konanie s ohľadom na dôkazy predložené
v odvolaní. Uviedol, že momentálne je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač

o zamestnanie. Jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu zatiaľ neumožnili zvýšiť príjem,
nakoľko sa mu nepodarilo zamestnať sa, preto si je vedomý svojej povinnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Rovnako si je vedomý toho, že mal príjem zo zamestnania, preto súhlasil so splácaním dlžného
výživného v splátkach po 40 Eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom za správny. Navrhol, aby odvolací súd
v napadnutých výrokoch rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne

a zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v odôvodnení
sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako
sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom. Súd prvej inštancie maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej určil
právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a určil vyživovaciu povinnosť
otca k maloletým deťom vrátane povinnosti otca uhradiť zameškané výživné. Styk otca s maloletými
deťmi neupravil. Predmetom odvolacieho konania boli výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí ako i závislý výrok o zameškanom

výživnom otca na maloleté deti. V časti, ktorou okresný súd upravil výkon rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom v otázke ich zverenia, oprávnenia zastupovať a spravovať ich majetok, ako aj
v otázke styku, odvolanie podané nebolo.8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil výšku
jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom ako nedôvodné. K tomuto zhŕňajúcemu záveru odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou
dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie,

obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby a podobne). Pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine). Schopnosti
a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; podľa súdnej praxe,

pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové
pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení
výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity; v zmysle § 62 ods. 5 zákona
o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak,

aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a
pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/165/2017 zo
dňa 27.11.2018). Pri posudzovaní potenciality príjmov musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť
všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu; zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť

rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) a pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z ktorého by vedel
zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z
jeho potenciálnych možností. Potenciálny príjem nie je ten, ktorý povinný fakticky zarobí, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje na to,

že uplatnenie princípu potenciality príjmov je namieste aj v prípade úmyselného protiprávneho konania
povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019).
10. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou otca, podľa ktorej je vzhľadom na jeho

aktuálnu nezamestnanosť namieste určiť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v minimálnej
zákonom stanovenej výške. Okresný súd vykonal dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že
otec pracoval v spoločnosti Skanska SK a.s., so sídlom Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611
788 v období od 08.01.2024 – 23.09.2024 s priemerný čistým mesačným príjmom vo výške 1.113,15
Eur mesačne (Potvrdenie príjmov zo závislej činnosti od 2021-01 do 2024-09, č.l. 62 spisu okresného

súdu). Z písomnosti označenej ako „Vec: Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 19.09.2024 (č.l. 64 spisu okresného súdu) vyplýva okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny,
nakoľko otec dňa 12.09.2024 bez vyzvania a súhlasu zamestnávateľa zo stavby odniesol stavebný
materiál a odniesol ho aj do zberného dvora. Po bližšom preskúmaní zamestnávateľ zistil, že túto

činnosť robil otec opakovane, pričom bezdôvodne a svojvoľne opustil pracovisko počas pracovnej
doby a dopredu neinformoval svojho nadriadeného, ani nepožiadal a neobdržal súhlas na opustenie
pracoviska. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak neprihliadol na pokles
príjmu otca z dôvodu, že otec svojím správaním zapríčinil skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, a rovnako správne vyhodnotil takéto správanie s poukazom na § 75 ods. 1 zákona o

rodine ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Odvolací súd konštatuje, že
negatívne dopady na možnosť platiť výživné v okresným súdom určenej výške, keď otec nerozporoval
vpodanomodvolaníodôvodnenépotrebymaloletýchdetí,sizapríčinilsámtým,žezprácevSkanskaSK
a.s., so sídlom Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788 musel odísť pre svoje správanie a prístup k
práci, čím sa vzdal objektívnej možnosti platiť výživné v súdom stanovenej výške. Dôvodným preto bolo

vychádzať z jeho príjmu vo výške 1.113,15 Eur mesačne v čistom, keď pri určení výživného súd prvej
inštancie zohľadnil aj ďalšie zákonné kritériá pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča
v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine. Pokiaľ otca uvádza, že si je vedomý svojej povinnosti prispievať
na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťamesačne, odvolací súd dodáva, že za situácie zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať,
že súd prvej inštancie správne určil výšku výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom povinného rodiča – otca, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky a ustálené

oprávnené potreby maloletých detí.
11. Odvolací súd zároveň uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že v možnostiach otca maloletých
detí nie je riadne sa zamestnať a mať tak pravidelný príjem, a to bez ohľadu na jeho odvolaciu
námietku, že aktuálne je nezamestnaný. Pripomína, že povinnosťou rodiča je zabezpečiť výživu pre
svoje deti aj v prípade osobných prekážok. Otec je povinný vyvíjať maximálne úsilie na nájdenie

zamestnania alebo iného zdroja príjmu, aby si mohol plniť svoje vyživovacie povinnosti. Argumentácia
nezamestnanosťou nie je opodstatnená, pokiaľ povinný rodič nepreukáže, že vynaložil všetky možné
prostriedky na zabezpečenie príjmu. Otec v rámci odvolacieho konania nepreukázal aktívny prístup
k riešeniu vzniknutej situácie, ani existenciu objektívnych dôvodov, ktoré by mu bránili vo výkone
pracovnej činnosti (napr. zdravotný stav a pod.).
12. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2024 do 31.05.2025 v sume 1.600 Eur na maloleté

deti súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne a správne umožnil otcovi povinnosť jeho
splatenia v splátkach po 40 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

13. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal

aj s ostatnými námietkami uplatnenými otcom maloletých detí už počas prvoinštančného konania a
vzhľadom na to, že otec maloletých detí ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo
potrebné osobitne zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku a na tento nadväzujúci výrok o zameškanom výživnom a súvisiaci výrok o trovách konania
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
16. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.