Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100435
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100435.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. (zainteresovaná
verejnosť), so sídlom Rovniankova 1667/14, 581 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska
29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o
životné prostredie, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania:

ESVE, s.r.o., so sídlom Rázusová 45, 040 01 Košice, IČO: 46 570 462, vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OSZP3-2025/023989-017 z 30.05.2025, o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 29.07.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny

súd“) sa žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OSZP3-2025/023989-017 z 30.05.2025 týkajúceho sa jeho záväzného stanoviska zo zisťovacieho
konania ohľadne navrhovanej činnosti s označením „IBV Arméria II, III, IV“ – t.j. výstavba nízkopodlažnej
obytnej zástavby vo forme 171 rodinných domov vrátane výstavby technickej a dopravnej vybavenosti
navrhovaného obytného súboru v rozsahu – komunikácie, verejný vodovod, vodojem, verejná splašková
a dažďová kanalizácia, elektrické VN a NN rozvody, rozvody plynu a verejné osvetlenie, na výstavbu

ktorých už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie v lokalite Košice – mestská časť sever,
vzdialenej od najbližšej obytnej zóny cca 600 m (ďalej len „posudzovaná činnosť“), ktorým žalovaný
rozhodol, že posudzovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“), a následného vrátenia veci žalovanému na nové
konanie, ako aj priznania žalobcovi náhrady trov konania.
Žalobca spolu so správnou žalobou predložil aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

ktorý odôvodnil konštatovaním, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí reálne hrozí závažná
ujma na životnom prostredí a to s poukazom § 13 zákona o životnom prostredí, a s odôvodnením,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca zdôraznil potrebu
zohľadnenia princípu prevencie a princípu predbežnej opatrnosti, ktoré je podľa jeho názoru potrebné
prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby a ktoré princípy možno použiť aj v prípadoch,
ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“. Uviedol, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho

konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného
administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, ktorým je rozhodnutie orgánu verejnej správy
zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom
na životné prostredie. Žalobca ďalej poukázal na rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a
princípom prevencie, ktorý spočíva v určitosti potenciálneho vzniku ujmy v tom zmysle, že princíp
predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, keď existuje určité riziko vo forme možného poškodenia

či ohrozenia životného prostredia a princíp prevencie sa uplatní až vtedy, keď sa už raz preukáže riziko
potenciálnej ujmy. Žalobca upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178ods. 3 Správneho súdneho poriadku, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o
predbežnom opatrení v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018.
Podľa názoru žalobcu je takáto súdna ochrana nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti

a konštatuje, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo
chrániť“. Ďalej s odkazom na § 19 a § 13 zákona o životnom prostredí a záväzný výklad Zmluvy
o fungovaní Európskej únie žalobca konštatoval, že ekonomický záujem navrhovateľa posudzovanej
činnosti sa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, preto žiadal, aby bol správnej žalobe
priznaný odkladný účinok, keďže jeho nepriznaním hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky

životného prostredia – drevín. Žalobca je toho názoru, že vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo
veci samej ako aj vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie o odvolaní predstavuje reálne ohrozenie
záujmov životného prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia. Podľa žalobcu
je v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178
ods. 3 Správneho súdneho poriadku lebo táto žaloba smeruje k tomu, aby bolo zabránené hrozbe ujmy
alebo poškodeniu životného prostredia v rozpore so zákonom. Žalobca uzavrel, že dôvodnosť priznania

odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy pri žalobe zainteresovanej verejnosti podľa § 178
ods. 3 Správneho súdneho poriadku, čo je aj tento prípad.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 02.10.2025 nezaujal bližšie stanovisko k návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, iba konštatoval, že žalobou napadnuté opatrenie vydané

orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni nepodlieha prieskumu správneho súdu a žiadal
konajúci súd, aby správnu žalobu uznesením odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g)
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

3. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

4. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

6. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej

súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

8. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať
v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu

sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný
nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto
návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnomnásledku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

9.Vuvedenýchsúvislostiachjenevyhnutnémaťtaktiežnazreteli,žesprávnysúdprirozhodovanívoveci
priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa
jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody
súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval

rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať
alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci
samej.

10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185

písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to
dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného

účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte

aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

12. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky, má správny súd za to, že žalobca v
postavení zainteresovanej verejnosti vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
vzáujmeochranyživotnéhoprostredia,neuviedolžiadnekonkrétneskutočnosti,zktorýchbybolomožné
dospieť k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za
následok závažnú a nezvratnú ujmu na životnom prostredí (napr. zánik chránenej rastliny, či živočícha

apod.)Žalobcaneosvedčilnegatívnenásledky,ktorébyskutočnehroziliaktorébymalikonkrétne,nielen
hypotetické dopady na životné prostredie a tieto ani nešpecifikoval, t.j. neuviedol, akým spôsobom by
výstavbou obytnej zóny, ktorej sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie, malo dôjsť k závažnému zásahu
do životného prostredia. Namiesto toho žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe odôvodnil iba viacerými všeobecnými formuláciami o ochrane životného prostredia a poukázal na

princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti vo vzťahu k ochrane životného prostredia, v dôsledku
ktorých by, podľa jeho názoru, mal súd zakaždým „en bloc“ priznať žalobe zainteresovanej verejnosti
odkladný účinok.
V uvedenej súvislosti správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu reprezentujúceho záujem verejnosti
na ochrane životného prostredia, je nepochybne záslužnou a úctyhodnou, avšak iba v prípade, keď je

táto občianska iniciatíva adresnou, efektívnou a vecnou. Žalobca v návrhu na priznanie správnej žalobe
odkladného účinku mimo iné replikuje z rozhodovacej praxe súdov frázy ako napr., že pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe sa vyžaduje aby ujma hroziaca chránenému záujmu nebola iba
nepatrná alebo že odkladný účinok je možné priznať bez ohľadu na to, či sa účinky hroziacej ujmy
dostavia alebo nie a pod., v ktorej súvislosti správny súd uvádza, že s uvedenými konštatovaniami

sa dá len súhlasiť, avšak pre ich aplikáciu je nevyhnutným, aby navrhovateľ odkladného účinku (v
danom prípade žalobca), ujmu hroziacu chránenému záujmu pomenoval, resp. aby ju identifikoval či
zadefinoval, pretože bez toho nie je možné posúdiť, či sa jedná iba o ujmu nepatrnú alebo nie, ani to,
aké prípadné dôsledky by táto ujma mohla privodiť, či jej závažnosť a pod..
V danom prípade žalobca vo svojom návrhu produkoval iba jedno, ako tak konkrétne tvrdenie hroziacej

ujmy a to, že cit. „...nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej
zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú
mitigačné efekty.“, avšak žalobca už nepomenoval o aké (druh, či množstvo) dreviny by sa malo
jednať, ktoré by mali byť nenávratne zničené, a bližšie neuviedol na základe akého dôvodu tvrdí, žereálne hrozí nenávratne zničenie drevín, tobôž ak z predloženého návrhu posudzovanej činnosti a z jej
obrazovej prílohy vyplýva, že na priestranstve, kde by mala byť posudzovaná činnosť realizovaná sa
dreviny nenachádzajú. V súvislosti s uvedeným správny súd opakovane uvádza, že na priznanie žalobe

odkladného účinku nemôže byť hroziaca ujma iba nepatrná, t.j. napríklad, ak by aj pri výstavbe boli
vyrúbané napr. iba náletové dreviny alebo iba nepatrné množstvo drevín, čo by príslušný správny orgán
kompenzoval príkazom stavebníkovi v dôsledku výstavby zničené dreviny nahradiť, nejednalo by sa
o závažnú ujmu odôvodňujúcu prijať záver o potrebe priznania odkladného účinku. Aj keď samozrejme
strataakejkoľvekzelenejenežiadúcou,avšakjetrebamaťtiežnazretelikontaktnúplochuavyvažovanie

medzi na jednej strane verejným záujmom na ochranu životného prostredia a na strane druhej verejného
záujmu na zabezpečenie ľuďom bývania, ktoré je možné skĺbiť reparáciou (nápravou) narušení, resp.
poškodení tohto ktorého z týchto záujmov (napr. náhrada za vyrúbané dreviny), ktoré vznikli realizáciu
druhého z nich, samozrejme za predpokladu, žeby sa jednalo o narušenia nemajúce devastačný, či
definitívne nezvratný charakter (napr. výrub jedinečného chráneného druhu dreviny a pod.).
Aj v danom prípade medzi, v žalobou napadnutom rozhodnutí sa nachádzajúcimi opatreniami určenými

na zabránenie a zmiernenie znečistenia životného prostredia pri realizácii posudzovanej činnosti je
v bode 17 uvedené cit. „Navrhovanú činnosť realizovať tak, aby nedošlo k zásahu do existujúcej
v blízkosti nachádzajúcej sa mimolesnej zelene. V prípade potreby nevyhnutného výrubu drevín
rastúcich mimo les je žiadateľ povinný požiadať orgán ochrany prírody o súhlas na ich výrub podľa
§ 47 zákona o ochrane prírody a krajiny. Výrub drevín realizovať na základe právoplatného rozhodnutia

príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny o súhlase na výrub, výlučne v mimovegetačnom období
od 01.10. do konca februára bežného kalendárneho roka a po nadobudnutí právoplatnosti stavebného
povolenia.“
Z uvedeného je teda zrejmým, že prípadný výrub drevín v nevyhnutnom rozsahu bude ešte riešený
v inom správnom konaní pred príslušným orgánom ochrany prírody a teda v tomto štádiu, kedy ani nie

je zrejmým či tento výrub bude vôbec potrebný ani v akom rozsahu, je predčasným tvrdenie o hrozbe
závažnej ujmy v príčinnej súvislosti s týmto výrubom, ktorá hrozba, ako už bolo uvedené, je napokon zo
strany žalobcu iba generálne tvrdená, avšak nijako neosvedčená.

13. Ak žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým

výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný
následok na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok má ísť, ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré nemá pre správny
súd z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu.
Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne

osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní
nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu
na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu
nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

14. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil s prihliadnutím na záujmy
životného prostredia najmä tým, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné
a nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny súd má za to, že len pochybnosti
žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí v kontexte princípu prevencie a princípu

predbežnej opatrnosti ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného neobstoja a nie sú postačujúce. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo
možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve
správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym
dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti

ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Princíp prevencie a predbežnej opatrnosti ako
kritérium posúdenia dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje.
Správny súd pre úplnosť poukazuje, že § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je
princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo
závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti

predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnejpodmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).