Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206293
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8819206293.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľoupredsudkyňouJUDr.JaroslavouTóthovouGederovouvsporežalobcov

v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., v 2. rade: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. F. XXXX/XX, G. H. I., v 3. rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a v 4. rade: K. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, M., J. N., všetci zastúpení advokátom: JUDr. Martinom Šaffom, so sídlom
Kalinčiakova 2729/10, Vranov nad Topľou proti žalovanému: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. XX,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Mikuláš Drobňák, s.r.o., so sídlom Sídlisko I 997, Vranov nad
Topľou o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo
výške 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.10.2019 bola tunajšiemu súdu predložená žaloba, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia,
že nehnuteľnosti vedené v k.ú. F., zapísané na LV č. XXX patria do dedičstva po neb. F. B. a do
dedičstva po neb. N. B., N. P.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú
dedičmi a nástupcami poručiteľov F. B. a N. B., ktorým naposledy do r. 2009 svedčalo zapísané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným pre k.ú. F. na LV č. XXX. Žalovaný je v súčasnosti

zapísanývevidenciikatastranehnuteľnostíakovýlučnývlastníkpredmetnýchnehnuteľností.Vlastníctvo
k uvedeným nehnuteľnostiam bolo v prospech žalovaného zapísané na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a predávajúcim L. G.. L. G. mal
predmetnénehnuteľnostinadobudnúťúdajnevydŕžaním,ktoréosvedčilnotárJUDr.ŠtefanŠtefankodňa
XX.XX.XXXX na notárskom úrade vo Vranove nad Topľou formou notárskej zápisnice H. XXX/XXXX,
H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX. L. G. nikdy nenadobudol vlastnícke právo vydŕžaním, nikdy tieto
nehnuteľnosti neužíval, nemal ani právny titul, od ktorého by mohol odvodzovať svoju prípadnú držbu,

teda neboli splnené zákonné podmienky a pri vydaní osvedčenia došlo s najväčšou pravdepodobnosťou
k spáchaniu trestného činu podvodu, z ktorého bol aj obžalovaný v trestnom konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 1T/48/2017. L. G. sfalšoval úradné potvrdenie a vyjadrenie obce F.. L. G.
nikdynenadobudolvlastníckeprávokdanýmpozemkomvydŕžaním,pretožepredmetnépozemkyužívali
žalobcovia, resp. ich rodinní príslušníci a pred nimi ich priami predkovia. Žalobcovia ako dedičia po neb.
F. B. a N. B. majú naliehavý právny záujem na určení, že vyššie uvedené nehnuteľnosti na LV č. XXX
v k.ú. F. sú súčasťou dedičstva. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na prededenie a dosiahnutie zápisu

zmeny vlastníctva týchto nehnuteľností.

2. Súd rozsudkom č.k. 3C/49/2019 – 246 zo dňa 07.12.2022 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. Voči uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia.3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 12Co/30/2023 – 286 zo dňa 19.09.2023 rozsudok tunajšieho
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd 1. stupňa sa

mal zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v potrebnom
rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a vo veci rozhodnúť.

4. Vo veci bolo dňa 14.02.2024 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca v 1. a 3. rade,
neprítomné žalobkyne v 2. a 4. rade, prítomný ich právny zástupca. Neprítomný žalovaný, prítomný však

jeho právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne v 2. a 4. rade
a neprítomnosti žalovaného.

5. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že samotný naliehavý právny záujem je
osvedčený priamo v žalobe. Mal zato, že ide o jediný prostriedok na ochranu práv voči žalovanému.
Žalovaný je v súčasnosti zaevidovaný v katastri nehnuteľností, pričom poukázal na ustálenú judikatúru.

Vlastníctvo poručiteľov je nesporne preukázané evidenciou katastra nehnuteľností, ako aj pozemkovými
knihami a originálom založeného listu vlastníctva, ktorého pravdivosť sa predpokladá. Vlastníctvo bolo
preukázané aj v trestnom konaní a to výpoveďou L. G., vrátane vypočutých svedkov. V záverečnej reči
mal zato, že žalobcovia dostatočne osvedčili a preukázali nárok uplatňovaný voči žalovanému, vrátane
osvedčenia naliehavého právneho záujmu. Mal zato že rozsudok, na ktorý poukazoval právny zástupca

žalovaného bol už čiastočne prekonaný neskoršou judikatúrou. Poukázal na to, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti patrili rodine B. a prešli do vlastníctva poručiteľov. Na
predmetných pozemkoch hospodárili a užívali ich s výnimkou času komunizmu až do r. 2014, resp.
2015, dokedy v rodičovskom dome žila matka žalobcov v 1., 2. a 4. rade. Je evidentné že ide o rodinné
pozemky, ktorých vlastníctvo si žalovaný odvodzuje od osoby L. G., ktorých evidenciu v katastri v jeho

prospech nadobudol na základe trestného činu, o čom bolo právoplatne rozhodnuté. Žiadali, aby súd
žalobe vyhovel a v prípade úspechu im priznal plnú náhradu trov konania.

6. Právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní, nakoľko
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu, sp. zn. 3Cdo/154/2010 a mal zato, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Uviedol,
že žalobcovia preukazujú vlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam predovšetkým okolnosťami,
ktoré nastali po smrti poručiteľov B.. Z predložených listín vyplynulo, že v konaní sp. zn. D 258/61
po poručiteľovi F. B. neboli predmetom dedenia sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú.
F., rovnako v konaní D 258/61 po poručiteľovi N. B. neboli predmetom dedenia sporné nehnuteľnosti,

teda F. B. a N. B. neboli v okamihu smrti zapísaní ako vlastníci týchto pozemkov a žalobcovia
v konaní nepredložili dôkazy, že tieto pozemky užívali ako vlastníci. Takisto mal zato, že žalovaný nie
je vecne pasívne legitimovaný a žiadali žalobu zamietnuť. V záverečnej reči zotrvali na prednesených
skutočnostiach, a to nedostatku vecnej pasívnej legitimácie ako aj nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcov a žiadali žalobu zamietnuť.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýaprávny
stav veci:

V zmysle LV č. XXX bol F. B. a N. B., N. P. spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to ornej pôdy parc. č. XXX,

parc. č. XXX orná pôda, parc. č. XXX orná pôda a parc. č. XXXX les v zmysle vykonanej zmeny XXX/XX.
Následne uvedené nehnuteľnosti nadobudol L. G. na základe osvedčenia o vyhlásení o nadobudnutí
vlastníctva vydŕžaním notárskou zápisnicou č. H. XXXXX/XXXX, ktorý na základe kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX tieto previedol na O. E., t.j. žalovaného.

N. B., N. P. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie bolo vedené štátnym notárstvom
v Humennom pod sp. zn. D 258/61. Z obsahu uznesenia vyplýva, že dedičmi zo zákona zostali D. M.,
B. B., M. B. a F. B.. Z dôvodu, že v zmysle zákona 139/47 Zb. nebolo možné dedičstvo rozdeliť medzi
dedičov, dedičstvo nadobudol M. B. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičom B. B. a F. B. sumu
1.291,66 Kčs s úrokmi odo dňa XX.XX.XXXX.

F. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie bolo vedené štátnym notárstvom v Humennom
pod sp. zn. D 430/61. Dedičmi boli D. M., N. B., F. B., M. B. a B. B.. D. M. a F. B. dedičstvo odmietli s tým,
že boli uspokojení ešte za svojho života, preto dedičstvo pripadlo M. B. a B. B. v rovnakom pomere.Podľa dodatočného dedičského konania po neb. F. B. vedeného Okresným súdom Humenné pod sp.
zn. 10D/257/2017 vyplýva, že dedičmi boli právom neb. M. B. jeho deti C. E., N. B. a neb. M. B.. Právom

neb. M. B. boli A. B., D. E. a K. L.. Právom neb. F. B. boli F. B., neb. Q. B. a neb. D. B.. Právom neb.
Q. B. bola P. H. a R. S. a právom neb. D. B. B. Q. a D. B..

8. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom 1T/48/2017 – 1046 zo dňa 18.12.2019 uznal L.
G. za vinného, že v snahe získať osvedčenie o vyhlásení o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností

vydŕžanímastýmsaneoprávneneobohatiťpožiadalnotáraJUDr.ŠtefanaŠtefankavydanieosvedčenia
s vyhlásením, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. F. zapísaných na LV č. XXX. Za to
bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý súd podmienečne odložil
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov.

9. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

11. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

14. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

15. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

16. Súd uvádza, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo147/2010, sp. zn.
1Cdo56/2003). Súdna prax zároveň zaujala stanovisko, že žaloba o určenie, že určitá nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po poručiteľovi (žaloba o určenie dedičstva) je považovaná za prípustný prostriedok
riešenia sporov o tom, či určitá vec alebo právo patrí do dedičstva (NS SR sp. zn. 3Cdo178/2006).
Keďže žalobcovia sú toho názoru, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, boli ich

právny predchodcovia a žalovaný bol ako vlastník zapísaný len titulom podvodu právneho predchodcu,
je daný naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva, pretože
iným spôsobom nie je možné docieliť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

17. Súd podotýka, že v spore o určenie, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, musia

byť účastníkmi všetci dedičia poručiteľa. Súd vychádza z názoru, že až do vyporiadania dedičstva sú
ohľadom takejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci, pričom ich dedičský podiel
vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak
nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne vecí, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenou s inou

osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom
dedičskomkonaníneboltentomajetokznámy(nebolpredmetomdedičstva)anebolvkonaníodedičstvo
prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkovtejto veci. Podstatné je, že dedičia majú v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov, t.j. musia sa
všetci dedičia považovať za vlastníkov týchto vecí až do vyporiadania dedičstva ohľadom nehnuteľností.

18. Ak sa dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho
práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t.j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Takýto rozsudok by potom
nemal žiaden význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov, prípadne
niekoľkými dedičmi a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho,
že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný (§ 228 CSP). Nakoľko predmetom konania o určenie, že

vec patrí do dedičstva, je celá vec a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci (§
460 Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov, musia všetci dedičia
v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov
(§ 78 CSP).

19. Z ustálenej súdnej praxe je teda prijatý záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto

veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore títo majú
postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako
žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Súd podporne
poukazuje na judikáty R 49/82 a R 65/2003 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/178/2006, 1Cdo/183/2009,
3Cdo/222/2010, 3Cdo/197/2010, 4Cdo/120/2009, 2Cdo/45/2008 a 8Cdo/28/2019, ktoré predstavujú

ustálenú prax v riešení otázky okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva.

20. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dedičmi po poručiteľoch boli ich deti B., M., F. B. a D. M.. B.
B. zomrel bez zanechania dedičov. Právom neb. M. B. nastúpili C. E., N. B. - vnučka poručiteľa a neb.
M. B.. Právom neb. M. B. nastúpili A. B., K. L., N. B. – pravnučka poručiteľa a D. E.. Právom neb. F. B.

nastúpili F. B., neb. Q. B. a neb. D. B.. Právom neb. Q. B. nastúpili P. H. – pravnučka poručiteľa a R. S., N.
B. – pravnučka poručiteľa. Právom neb. D. B. nastúpili B. Q., N. B. – pravnučka poručiteľa a D. B., N. B. –
pravnučka poručiteľov. Zo žaloby je evidentné, že žalobcami neboli všetci dedičia t.j. účastníčkou sporu
nie je C. E., P. H., R. S., B. Q. a D. B.. V prípade určenia, že vec patrí do dedičstva, ide o nútené procesné
spoločenstvo, ktoré je zároveň spoločenstvom nerozlučným. Obligatórnym dôsledkom zistenia, že v

súdnom konaní nevystupujú všetky subjekty právneho vzťahu (všetci dedičia), účasť ktorých je pre
úspech v spore nevyhnutná, je zamietnutie žaloby podľa § 78 ods. 2 CSP, súd preto žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a teda v danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu v súlade s citovaným

ustanovením priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).