Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563669
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121563669.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátuJUDr.NadeždyWallnerovejaJUDr.MichaelyKrálovejvsporežalobkyne:I.D.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ľ.. V. X, Y., právne zastúpená JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom, so sídlom Na
vŕšku 1, Bratislava, proti žalovaným: X/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y., X/ L. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y., obe žalované právne zastúpené Mgr. Michalom Kurnotom,

advokátom so sídlom Páľovská 400/5, Žaškov, o zaplatenie 3.840 euro s príslušenstvom, vedenom na
Mestskom súde Bratislava VI pod sp.zn. B4-11C/3/2022, o odvolaní žalovanej 1/ a žalovanej 2/ proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 10. mája 2023, č.k. 11C/3/2022-128, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 10. mája 2023, č.k.
11C/3/2022-128 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIVrozsudkomzodňa10.mája2023,č.k.11C/3/2022-128uložilžalovaným1/a
2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni istinu 3.840,- euro spolu 5 % úrokom z omeškania
ročne od 31.12.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobný
návrh žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie žalobkyni proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Žalobkyňasažalobnýmnávrhompodanýmnaupomínanomsúdedomáhalaodžalovanýchzaplatenia
istiny 3.840,- euro s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z dôvodu, že užívajú byt vo vlastníctve
žalobkyne jednak bez právneho dôvodu a jednak bez akejkoľvek úhrady či už nájomného alebo aspoň
poplatkov do fondu opráv vo výške 320,- eur, ktoré musí ako vlastníčka bytu uhrádzať žalobkyňa.
Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.12.2021 vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Žalované podali proti platobnému rozkazu odpor. Okresný súd Bratislava IV

uznesením zo dňa 08.07.2022 konanie vo veci sp.zn. 11C/3/2022 prerušil do právoplatného skončenia
konania sp.zn. 22C/59/2019, o určenie vlastníckeho práva. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa
30.11.2022 uznesenie okresného súdu z 08.07.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pričom v dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že konanie o určenie vlastníckeho
práva k predmetnému bytu vedené pod sp.zn. 22C/59/2019 nemá vplyv na toto konanie o zaplatenie
žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa je podľa výpisu
z katastra nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka bytu č. XX v Y., P. XX, na X. poschodí.
Skonštatoval, že tým je vo veci daná jej aktívna vecná legitimácia v konaní. Uviedol, že žalobkyňa
vlastníctvo označeného bytu nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod J.
XXXXX/XX zo dňa 06.06.2014. Žalobkyňa uzavrela následne dňa 29.07.2015 písomne so žalovanou

1/ zmluvu o nájme bytu na dobu určitú do 10.08.2016. Zo zhodných tvrdení sporových strán súdu
prvej inštancie vyplynulo, že žalované užívali byt v období po skončení nájomnej zmluvy, a aj v obdobíod 01.01.2019 doposiaľ. Súd prvej inštancie skonštatoval, že tým je vo veci daná ich pasívna vecná
legitimácia. Z tvrdení žalobkyne, aj z tvrdení žalovaných mal ďalej preukázané, že za užívanie bytu v
období od r. 2019 žalované nezaplatili žalobkyni žiadnu úhradu, odplatu. Uviedol, že o vlastníctvo bytu je

aktuálne vedený spor medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ pod sp.zn. 22C/59/2019, ktorý nie je právoplatne
skončený. Existencia zmluvného vzťahu, na základe ktorého by žalované mali oprávnenie byt užívať,
napr. zmluva o nájme, príp. súhlas žalobkyne s užívaním bytu žalovanými bezodplatne od r. 2019, resp.
iného právneho titulu - vlastníctvo bytu žalovaných, v konaní nebola preukázaná. Žalobkyňa podala
žalobu na súd na vypratanie bytu žalovanými, ktoré konanie sp.zn. 10C/3/2019 je t.č. prerušené a nie

je právoplatne skončené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že v čase rozhodovania
je ako výlučná vlastníčka bytu podľa katastra nehnuteľností vedená stále žalobkyňa a nie žalovaná
1/. Predmetom sporového konania je žaloba žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny 3.840,- euro za
obdobie od 01.12.2020 do 01.12.2021, na tom skutkovom základe, že žalované užívajú byt po skončení
nájmu k 31.12.2018 bez právneho dôvodu, a za jeho užívanie bytu neplatia žalobkyni ako vlastníčke
žiadnu odplatu, a ani náklady poskytované a spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa nesúhlasí s takýmto

stavom v užívaní jej bytu žalovanými.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1,
2, § 454, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 686 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“), § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k

záveru, že žalobný návrh je dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa výšku bezdôvodného
obohatenia odvíja od výšky 320,- euro - vychádzajúc z nastavenia v nájomnej zmluve z 29.07.2015,
kde bolo medzi stranami dohodnuté nájomné v danej výške a v ktorej sume s nájomným boli zahrnuté
aj sumy služieb spojených s užívaním bytu. Uvedená suma podľa tvrdenia žalobkyne predstavuje aj
výšku poplatku mesačne správcovi bytového domu v požadovanom období, ktorú uhrádza správcovi

bytového domu. K námietke žalovaných, že žalobkyňa nepredložila žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo,
že by poplatok pre správcu bytového domu bol v sledovanom období 320,- euro, a že táto skutočnosť
vyplýva iba z tvrdení žalobkyne a nie je ničím podložená, súd prvej inštancie uviedol, že na tvrdenie o
výške požadovanej odplaty za užívanie bytu - spravidla formou nájomného, žalobkyňa predložila ako
dôkaz písomne uzavretú zmluvu o nájme z 2015 medzi žalobkyňou a žalovanou 1/. Túto sumu súd prvej

inštancie mal za primeranú v danom čase a mieste a z hľadiska stavu bytu, rozsahu užívania. Podľa
súdu prvej inštancie sa jedná o kontinuálne užívanie toho istého bytu po skončení zmluvného vzťahu, a
byt je v užívaní viacerých osôb, pričom suma 320,- euro podľa pôvodnej nájomnej zmluvy ako vyplýva z
daného dôkazu zahŕňala jednak nájomné a jednak sumy za služby spojené s užívaním bytu. Vzhľadom
k uvedenému súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby žalobkyňa predložila listinu, z ktorej

by vyplývala výška odplaty pre správcu bytového domu v danom období. Výška obvyklého nájomného
podľa uvedenej nájomnej zmluvy, nie je nevyhnutne odvodená len od výšky preddavkových platieb
správcovi bytového domu; výška obvyklého nájomného môže byť v danom období a v danom čase a
mieste aj vyššia, aj nižšia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalované v konaní nepredložili ani
neoznačili žiaden dôkaz, že v danom čase a mieste, bola výška obvyklého nájomného spolu so službami

spojenými za užívanie daného bytu v inej výške, ako tvrdila a dokladovala žalobkyňa. K námietke
žalovaných, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že príslušnú sumu naozaj aj uhradila, a
pokiaľ k nej nedošlo, nemôže svoj nárok uplatňovať voči žalovaným, súd prvej inštancie uviedol, že
predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatia od žalovaných, ktorý spočíva v tom,
že žalované užívajú byt žalobkyne bez právneho dôvodu a za jeho užívanie neplatia žiadnu odplatu.

Výška bezdôvodného obohatenia v takomto prípade zodpovedá peňažným čiastkam vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci, spravidla formou nájmu. To znamená, že
ich majetkový stav sa nezmenšil, hoci to možno pri užívaní bytu spravidla formou nájmu prirodzene
očakávať. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto nie je nevyhnutné, aby žalobkyňa predložila doklad,
žetakútosumusprávcoviajreálneuhradila.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepoukázalnaskutočnosť,

že podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. žalobkyňa má ako vlastníčka bytu povinnosť
zo zákona platiť správcovi bytového domu mesačne preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv
a jeho výška je určená správcom bytového domu. Táto povinnosť je podľa cit. zákona uložená platiť
len vlastníkovi bytu, a nie nájomcovi, resp. reálnemu užívateľovi bytu. Súd prvej inštancie vysvetlil,
že žalované ako užívateľky bytu bez právneho dôvodu nie sú preto v žiadnom v právnom vzťahu so

správcom bytového domu, a nie sú povinné správcovi z titulu reálneho užívania bytu mu platiť žiadne
poplatky. Nárok žalobkyne ako vlastníčky bytu na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný proti
tomu, kto užíva byt bez právneho dôvodu. To znamená, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu si môže
proti žalovaným ako subjektom, ktoré užívajú jej byt bez právneho dôvodu a bez žiadnej úhrady, sktorým stavom ona nesúhlasí, uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na
to, či si ona sama a v akej výške aj reálne plní svoju povinnosť vlastníčky platiť správcovi preddavkové
plnenia podľa § 10 zák. č. 182/1993 Z.z. Súd prvej inštancie argumentoval, že vlastník bytu sa môže

dohodnúť s nájomcom bytu aj na inej výške nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, ako je
výška mesačného zálohového predpisu stanovená správcom bytového domu. K námietke žalovaných
že, aj ak by bola preukázaná mesačná úhrada žalobkyňou vo výške 320,- eur, žalobkyňa v žalobe nijako
neprihliadla na vyúčtovanie, ktoré správca bytového domu musí vykonať podľa § 8a ods. 2 posl. veta
zák. č. 182/1993 Z.z., a na základe čoho sa žalobkyni časť uhradenej sumy vrátila, súd prvej inštancie

uviedol,žežalovanéneuhradilianižalobkynianisprávcovibytužiadnusumutitulomužívaniauvedeného
bytu. V danej veci sa podľa súdu prvej inštancie nejedná ani o skutkovú podstatu podľa § 454 Obč.
zák., podľa ktorej, sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Platiť plnenia správcovi podľa zák. č. 182/1993 Z.z., tak ako je uvedené nevyplýva žalovanej 1/, nakoľko
t. č. nie je vlastníčkou bytu, resp. žalovanej 2/, ktorá je len užívateľkou. Na liste vlastníctva je stále
ako vlastníčka vedená žalobkyňa. Vzhľadom na uvedenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia

podľa § 451 Obč. zák. nie je daná povinnosť žalobkyne zohľadňovať prípadný vzniknutý preplatok/
nedoplatokzročnéhovyúčtovanianákladovbytupriuplatnenísvojhonároku.Ztohtodôvoduniejepodľa
súdu prvej inštancie podstatné ani, či pre žalobkyňu bolo vyhotovené ročné vyúčtovanie nákladov, a s
akým výsledkom, či s preplatkom /nedoplatkom a či sa jej časť nákladov vrátila/nevrátila. K námietke
žalovaných, že nárok žalobkyne je premlčaný, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa si uplatnila

nárok na súde žalobou 06.12.2021, predmetom jej nároku je obdobie od 01.12.2020 do 01.12.2021,
námietka premlčania vznesená žalovanými nie je preto dôvodná. Uviedol, že nárok bol uplatnený v
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. K námietke žalovanej 2/, že nie je daná jej pasívna vecná
legitimácia súd prvej inštancie uviedol, že je jednoznačne preukázané, že žalovaná 2/ za uvádzané
obdobie byt užívala. Vo veci nie je podľa súdu prvej inštancie rozhodné, či ho užívala ako osoba, ktorej

právo bývania je podľa nej odvodené od vlastníckeho práva žalovanej 1/, ako domnelej vlastníčky bytu,
ktorej vlastnícke právo je t. č. sporné. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná 1/ v čase rozhodovania
súdu vo veci nie je vedená ako vlastníčka bytu na liste vlastníctva, a že žalovaná 2/ nepredložila dôkaz,
že by mala a aký právny titul na užívanie bytu - nájomná zmluva, vlastníctvo, vecné bremeno - právo
doživotného užívania, so súhlasom žalobkyne s užívaním bezodplatne. V tejto súvislosti odôvodnil, že

nakoľko obe žalované užívajú byt žalobkyne bez dôvodu, bez súhlasu žalobkyne, obe žalované majú
pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, preto nemožno prihliadnuť na argumentáciu vznesenú žalovanou
2/. V konaní nebolo preukázané, že žalované 1/ a 2/ žalovanú sumu žalobkyni uhradili. Vzhľadom
k uvedenému im súd prvej inštancie uložil zaplatiť ju žalobkyni spoločne a nerozdielne tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie odôvodnil, že uložil žalovaným povinnosť zaplatiť

dlh žalobkyni spoločne a nerozdielne, keďže to vyplýva z povahy plnenia, kde obe žalované užívajú byt
bez dôvodu, žalobkyňa sa môže domáhať jeho vydania od ktorejkoľvek z nich. K tomu, že žalobkyňa si
uplatnilaajnároknazaplateniepríslušenstva-úrokuzomeškania(§121Obč.zák.a§517ods.1,2Obč.
zák.) odo dňa podania žalobného návrhu - 06.12.2021, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nemal
preukázané, že žalobkyňa osobitne pred podaním žaloby vyzvala žalované na úhradu žalovanej sumy.

Poukázalnato,žežalobnýnávrhbolžalovanýmdoručenýdňa30.12.2021,spolusplatobnýmrozkazom,
žalovaným preto vznikla povinnosť uhradiť žalovanú sumu nasledujúcim dňom. Nakoľko žalované 1/, 2/
žalovanú sumu doposiaľ neuhradili, dostali sa nasledujúcim dňom po doručení žaloby do omeškania.
Súd prvej inštancie im preto uložil povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výše 5 % ročne tak, ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia a vo zvyšku nárok v danej časti zamietol. Ďalej súd prvej inštancie

odôvodnil, že nevykonal a zamietol návrhy na doplnenie dokazovania podané zo strany žalobkyne
- oboznámenie sa s originálmi úhrady platieb mesačne za byt predložené na pojednávaní a návrh
žalovaných na dopyt na správcu bytového domu, ohľadom reálnych platieb zaplatených žalobkyňou.
V tejto súvislosti poukázal na to, že strany boli v postupe súdu v konaní podľa § 161 CSP poučené
o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP, strany sú právne zastúpené advokátmi. V rámci

repliky a dupliky tieto listinné dôkazy nenavrhli, neoznačili, ale uviedli ich až na pojednávaní. Súd prvej
inštancie na tieto návrhy preto neprihliadol, nakoľko by si to vyžadovalo odročenie pojednávania. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, zásady
úspechu. Žalobkyňa bola v časti nároku na zaplatenie istiny plne úspešná. Súd prvej inštancie jej preto
proti žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov

konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaná 1/ a žalovaná 2/ v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a tým, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Podľa žalovaných 1/ a 2/ je
zrejmé, že žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu uvedenom v návrhu na vydanie platobného rozkazu

skutkovo vymedzila, že sa domáha len náhrady poplatku za užívanie bytu, ktorý je platený správcovi a
nie náhrady za užívanie bytu bez právneho dôvodu (teda sa domáha len nároku na náhradu zaplatených
preddavkových mesačných platieb, nie „kvázi-nájomného“ za neodôvodnené užívanie bytu). Žalované
1/ a 2/ namietajú v odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadal na vymedzenie skutkových okolností
žalobkyňou v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha úhrady poplatkov správcovi

z titulu bezdôvodného obohatenia a nie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z úhrady za
užívanie bytu bez právneho dôvodu, keďže súd podľa ich názoru vlastne rozhodol o nároku, ktorý nie
je predmetom žaloby. Ďalej v odvolaní argumentovali tým, že výška bezdôvodného obohatenia, teda
nezodpovedá sume 3.840,- eur, nakoľko pri určení konkrétnej výšky sumy bezdôvodného obohatenia
je potrebné prihliadnuť aj na sumu, ktorú správca na základe vyúčtovania vrátil žalobkyni. Podľa
žalovaných 1/ a 2/ suma, ktorú vrátil žalobkyni nepredstavuje bezdôvodné obohatenie (a v rozsahu takto

vrátenej sumy nie je nárok uplatnený dôvodne). Podľa ich názoru súd prvej inštancie mal teda, ako
navrhli žalované, zisťovať skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia a to zaobstaraním si informácie o
sume, ktorú správca vrátil žalobkyni. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ navrhujú, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhujú, aby súd vykonal
ďalšie dokazovanie ohľadom výšky vyúčtovania skutočného použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,

úhrad za plnenia.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalované od 01.01.2019 nielenže bez právneho
titulu, ale aj bez akejkoľvek úhrady užívajú byt. K námietkam žalovanej 1/ a 2/, že súd prvej inštancie
rozhodolonároku,ktorýniejepredmetomžalobyuviedla,ženemusípredmetkonaniaprávnevyhodnotiť

a zdôvodniť, je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu
uplatňovaného nároku. V tejto súvislosti argumentovala tým, že pre analýzu právneho vzťahu strán
a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu
majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Dodala, že predmet

konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi), pričom právne posúdenie je
potom na úvahe súdu. Považovala za potrebné uviesť, že túto námietku žalované vzniesli aj na
poslednom pojednávaní konanom dňa 10.05.2023, pričom súd prvej inštancie sa s ňou až značne
nadštandardne vysporiadal v bode 36 svojho rozsudku. Podľa žalobkyne je podané odvolanie výlučne

účelové s cieľom čo najdlhšieho bezplatného užívania bytu žalobkyne žalovanými. Vzhľadom k tomu,
že súd prvej inštancie sa až značne nadštandardne vyjadril ku všetkým skutočnostiam dôležitým pre
riadne objasnenie veci, ústavne konformne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukázaním na zákonné
ustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil, vydaný rozsudok spĺňa tie najprísnejšie kritéria a
pretožalobkyňanavrhuje,abyodvolacísúdodvolaniežalovanýchvplnomrozsahuzamietolanapadnutý

rozsudok ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil a žalované zaviazal k úhrade trov dovolacieho
konania.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 379 a § 378 ods. l CSP v rozsahu podaného
odvolania a z dôvodov prednesených v odvolaní a dospel k záveru, že nemá podmienky ani pre

potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

8. Súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX v Y., P.
XX, ktorý v období od 01.12.2020 do 01.12.2021 užívali žalované 1/ a 2/ bez toho, aby mali so
žalobkyňou uzavretú nájomnú alebo inú obdobnú zmluvu. Žalovaným 1/ a 2/ preto uložil povinnosť

vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v uplatnenej výške, ako plnenie, ktoré zodpovedá peňažným
čiastkam, vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci. Priznanú výšku
odvodil od výšky 320,- eur dojednanej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ v nájomnej zmluve zo dňa
29.07.2015, keď podľa podmienok tejto zmluvy, sú súčasťou tejto istiny nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu (bod 31 a 32 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Žalované 1/ a 2/

argumentovalispornosťouneexistencieprávnehotitulupreichužívaniepredmetnéhobytuapoukazovali
na to, že žalovaná 1/ sa v spore vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 22C/59/2019
domáha určenia jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu.9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.01.2022 domáhala od
žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia peňažnej istiny 320,- eur za mesiac, so skutkovým tvrdením, že užívajú
byt v jej vlastníctve bez akejkoľvek úhrady či už nájomného alebo aspoň poplatkov správcovi do fondu

opráv vo výške 320,- eur, ktorú istinu musí ona, ako vlastníčka uhrádzať správcovi. Vo vyjadrení k odporu
žalovaných 1/ a 2/ proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný v upomínacom konaní (č.l. spisu
67) žalobkyňa skutkovo predniesla, že žalované 1/ a 2/ jej neuhrádzajú nájomné vo výške 320,- eur ako
bolo dohodnuté skôr (poz. odvolacieho súdu - v pôvodne uzavretej nájomnej zmluve zo dňa 29.07.2015,
uzavretej na dobu určitú - č.l. spisu 19), ale ani žiadne poplatky, ktoré musí z titulu riadnej vlastníčky

bytu uhrádzať do fondu opráv správcovi bytového domu, taktiež vo výške 320,- eur. Súd prvej inštancie
uznesením č.k. 11C/3/2022-83 zo dňa 08.07.2022 prerušil toto konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 22C/59/2019, o určenie vlastníckeho práva
k predmetnému bytu. Žalobkyňa s týmto postupom súdu prvej inštancie nesúhlasila, proti uzneseniu
podala odvolanie s argumentáciou, že konanie o určenie vlastníctva nemá vplyv na konanie v tejto veci,
pretože ona, ako vlastníčka bytu, v ktorej bývajú žalované 1/ a 2/, pravidelne uhrádza poplatky do fondu

opráv spoločenstvu vlastníkov, ktoré musí ako vlastníčka tohto bytu uhrádzať, pričom v tomto konaní
nežiada žiadne iné, či už nájomné, alebo akékoľvek iné poplatky, ale iba sumu, ktorú musí vynakladať z
titulu,žejevlastníčkoubytu.Odvolacísúdsvojerozhodnutieč.k.15Co/149/2022-109zodňa30.11.2022,
ktorým uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania v tejto veci zrušil, založil práve na skutkovom
tvrdení žalobkyne, že od žalovaných 1/ a 2/ nepožaduje nájomné, ale úhrady spojené s poplatkami

vlastníka bytu do fondu opráv. Na pojednávaní dňa 10.05.2023 žalobkyňa predniesla, že mesačne
uhrádza správcovi bytového domu 320,- eur, a že má nárok nielen na úhradu nákladov, ale aj na
primerané nájomné za užívanie (č.l. spisu - 121).

10. V zmysle § 132 odsek 1 CSP je opísanie rozhodujúcich skutočností jednou z nevyhnutných

náležitostí žaloby. Znamená to, že žalobca musí popísať skutkový stav tak, aby bolo zrejmé, aký
nárok a na základe akej skutočnosti si od žalovaného uplatňuje. Takto vymedzený skutok tvorí základ
procesného nároku. Právne hodnotenie označeného skutku je už potom vecou súdu (v spornej veci
určenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia), strana sporu nemá povinnosť skutok právne
hodnotiť a súd ani takýmto hodnotením nie je viazaný. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha musí byť

v žalobe vyjadrený spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, ako majú byť vyriešené práva
a im zodpovedajúce povinnosti strán sporu. Súd je v civilnom sporovom konaní viazaný žalobou a
nemôže priznať práva a uložiť iné povinnosti než tie ktoré sú navrhnuté, žalobný návrh nesmie prekročiť.
Ustanovenie § 216 CSP súdu zakazuje, aby priznal žalobcovi niečo iné, než požadoval, alebo aby
žalobcovi priznal síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, než toho, ktorý bol

predmetom konania. Civilný sporový poriadok pojem skutkový základ nedefinuje. Definícia skutkového
základu sporu sa odvíja práve od žaloby, ktorej obsahovou náležitosťou je popis rozhodujúcich
skutočností (§ 132 CSP), teda údajov potrebných na to, aby bolo jasné, o čom má súd rozhodnúť.

11. Nároky žalobkyne sú spojené s bytom, ktorý spravuje spoločenstvo vlastníkov bytov G.. Podľa

potvrdenia predsedu tohto bytového spoločenstva zo dňa 9.5.2023 žalobkyňa pravidelne uhrádza
zálohové mesačné platby 320,- eur, vo vzťahu ku ktorým nemá nedoplatok. Všeobecne podľa zákona
č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov platí, že v zmluve o spoločenstve vlastníkov sa môže určiť, že
spoločenstvo vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločenstva a podrobnejšie upravia
niektoré veci obsiahnuté v zmluve o spoločenstve vlastníkov. Ďalej podľa zákona o vlastníctve bytov

platí, že vlastníci bytov v súlade so zmluvou o spoločenstve uhrádzajú preddavky mesačne vopred do
fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý je určený na úhradu nákladov spojených s prevádzkou, údržbou
a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Vlastníci bytov v súlade so zmluvou
o spoločenstve uhrádzajú aj mesačné preddavky na služby spojené s užívaním bytu (napr. teplo,
vodné, stočné). Spoločenstvo vlastníkov je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať

vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrad za služby/plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

12. Užívaním cudzej veci (v tomto spore bytu) bez platnej zmluvy, alebo iného titulu oprávňujúceho vec
užívať vzniká užívateľovi majetkový prospech, bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Pretože

takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe užívania cudzej veci vrátiť, je povinný
nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.13. V okolnostiach tejto veci je potrebné rozlíšiť majetkový prospech v podobe skutočne spotrebovaných
nákladov na služby spojené s bývaním v byte od majetkového prospechu za užívanie bytu, ktoré
zodpovedá istinám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu

nájomcom bytu (zjednodušene tzv. nájomné), keďže ide o nároky odlišnej povahy s rozdielnymi
predpokladmi pre vyčíslenie ich výšky.

14. Z procesného deja v tejto veci je totiž zrejmé, že až do pojednávania dňa 10.05.2023 žalobkyňa
žalovala uplatnený nárok na základe skutkového stavu, že za žalované 1/ a 2/ uhrádza výlučne náklady

spojené s vlastníctvom bytu, čo sú náklady spojené s platbami do fondu opráv a na služby spojené
s užívaním bytu. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.05.2023 uviedla, že vo vzťahu k žalovanej
istine nemá nárok len na náhradu nákladov, ale aj na primerané nájomné, bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie vyzvať žalobkyňu, nech teda upresní, na základe akého skutku uplatňuje svoj žalovaný nárok,
a v akej výške, pretože zmena skutkových tvrdení je zmenou žaloby (§ 140 CSP), o ktorej musí súd
rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie takto nepostupoval. Otázkou právnej kvalifikácie totiž nie je to, v

čom spočíva bezdôvodné obohatenie. Nárok z užívania bytu bez právneho dôvodu v podobe obvyklého
nájomného a náhrada nákladov za služby spojené s užívaním bytu, dodané do bytu, respektíve spojené
s vlastníctvom bytu sú dva samostatné nároky i keď vychádzajú z rovnakej právnej skutočnosti, ktorou
má byť užívanie bytu žalovanými 1/ a 2/ bez toho, aby mali pre takéto plnenie právny titul. Keďže súd
prvej inštancie v podmienkach tejto veci priznal žalobkyni uplatnený nárok ako nárok z užívania bytu

bez právneho dôvodu v podobe obvyklého nájomného (body 31-34 odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie), rozhodol tak o inom nároku, ako bol nárok uplatnený v žalobe, respektíve priznal plnenie na
základe iného skutkového stavu, ako bol vymedzený v žalobe s jeho doplnením/upresnením v ďalších
podaniach žalobkyne.

15. Preto je dôvodná odvolacia námietka žalovaných 1/ a 2/, že súd prvej inštancie pri uplatnenom
nároku na nahradenie nákladov za plnenia dodané do bytu, respektíve plnenia spojené s vlastníctvom
bytu v bytovom dome, neprihliadol na vymedzenie skutkových okolností žalobkyňou v žalobe a od
toho odvodená odvolacia námietka spojená s výškou bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného
obohatenia z pohľadu skutkového základu vymedzeného žalobkyňou v tejto veci totiž nezodpovedá

súčtu preddavkovo mesačne zaplatených zálohových platieb (v tejto veci podľa tvrdenia žalobkyne
po 320,- eur mesačne), pretože zálohové platby podliehajú ročnému vyúčtovaniu, z ktorého je potom
zrejmé, aká výška na plneniach spojených s predmetným bytom mala byť skutočne zaplatená. Pokiaľ bol
vo vyúčtovaní úhrad za plnenia rozúčtované na predmetný byt v rozhodnom období vyčíslený preplatok
v prospech bytu žalobkyne, potom vo výške tohto preplatku, ktorý mal byť žalobkyni vrátený, sa nemohol

ten, kto užíval byt na úkor žalobkyne, bezdôvodne obohatiť. Z uvedených dôvodov odvolací postupom
podľa§389odsek1písmenoc/CSPzrušilrozsudoksúduprvejinštancieavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšieho konanie a nové rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vzhľadom na prednes žalobkyne na pojednávaní dňa

10.05.2023 ustáli skutkový základ predmetu sporu a podľa výsledku rozhodne, či je potrebné vo vzťahu
k žalobnému petitu riešiť procesnú otázku zmeny žaloby z dôvodu zmeny skutkového základu. Pokiaľ
žalobkyňa bude odvíjať skutkový základ uplatneného nároku kombinovane, ako nárok z užívania bytu
bez právneho dôvodu v podobe obvyklého nájomného a ako nárok na náhradu nákladov za služby
spojené s užívaním bytu, dodané do bytu, respektíve spojené s vlastníctvom bytu, bude potrebné doplniť

skutkové tvrdenia o výške týchto samostatných nárokov. Vo vzťahu k výške náhrady nákladov za služby
spojené s užívaním bytu, dodané do bytu, respektíve spojené s vlastníctvom bytu, vykoná dokazovanie
vyúčtovaním skutočných nákladov, pričom odvolací súd poukazuje na to, že podľa procesného deja
zaznamenaného v súdnom spise nie je možné spoľahlivo ustáliť poučenie žalobkyne súdom prvej
inštancie o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 167 odsek 3 CSP. V prípade zmeny skutkového

základu predmetu sporu, poskytne stranám sporu možnosť doplnenia dôkazného konania v spojení s
námietkamiprocesnéhoútokuaprocesnejobranyanásledneoveciznovurozhodne.Súdprvejinštancie
v novom rozhodnutí rozhodne opakovanie aj o nároku na náhradu trov konania (§ 396 odsek 3CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).