Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222206209
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222206209.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a
členiek JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: UBC 2020, k. s., so
sídlom v Trnave, Tamaškovičova 2742/17, zapísaný v zozname správcov Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, pod zn. č. 2009 ako správca úpadcu spoločnosti: Silverside, a.s. v konkurze, so
sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpeným Advokátskou kanceláriou VIVID

LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915 proti žalovanej: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/X, o zaplatenie 6.654,83 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 3. júla 2024 č. k. K2-27Csp/176/2022-127

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a v konaní zmenu žalobcu tak, že namiesto doterajšieho úpadcu žalobcu Silverside, a.
s. v konkurze so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, vstúpila obchodná spoločnosť
Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 6, IČO: 51 179 172.

II. Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti výroku o zaplatenie 3.181,68 eur s prísl., ako aj vo výroku
o náhrade trov konania, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.181,68 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 62,91 eur od 25.9.2019 do zaplatenia, zo sumy vo výške 63,90 eur od
25.10.2019 do zaplatenia, zo sumy vo výške 64,92 eur od 25.11.2019 do zaplatenia, zo sumy vo výške
65,95 eur od 25.12.2019 do zaplatenia, zo sumy vo výške 67 eur od 25.1.2020 do zaplatenia, zo sumy

vo výške 68,06 € od 25.2.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 69,14 eur od 25.3.2020 do zaplatenia,
zo sumy vo výške 70,24 eur od 25.4.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 71,36 eur od 25.5.2020 do
zaplatenia, zo sumy vo výške 72,49 eur od 25.6.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 73,64 eur od
25.7.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 74,81 eur do 25.8.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 76
eur od 25.9.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 77,21 eur do 25.10.2020 do zaplatenia, zo sumy vo
výške 78,43 eur od 25.11.2020 do zaplatenia, zo sumy vo výške 79,68 eur od 25.12.2020 do zaplatenia,

zo sumy vo výške 80,94 eur od 25.1.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 82,23 eur od 25.2.2021, do
zaplatenia, zo sumy vo výške 83,54 eur od 25.3.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 84,86 eur od
25.4.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 86,21 eur od 25.5.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške
87,58 eur od 25.6.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 88,97 eur od 25.7.2021 do zaplatenia, zo sumy
vo výške 90,38 eur od 25.8.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 91,82 eur od 25.9.2021 do zaplatenia,
zo sumy vo výške 93,28 eur od 25.10.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 94,76 eur od 25.11.2021

do zaplatenia, zo sumy vo výške 96,27 eur od 25.12.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 97,79 eur
od 25.1.2022, do zaplatenia, zo sumy vo výške 99,35 eur od 25.2.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške100,93 eur od 25.3.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške 102,53 eur od 25.4.2022 do zaplatenia, zo
sumy vo výške 104,16 eur od 25.5.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške 105,81 eur od 25.6.2022 do
zaplatenia, zo sumy vo výške 107,49 eur od 25.7.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške 109,20 eur od

25.8.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške 110,93 eur od 25.9.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške
112,70 eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške 114,49 eur od 25.11.2022 do zaplatenia, zo
sumy vo výške 116,30 eur od 25.12.2022 do zaplatenia, zo sumy vo výške 118,15 eur od 25.1.2023 do
zaplatenia, zo sumy vo výške 120,03 eur od 25.2.2023 do zaplatenia, zo sumy vo výške 121,93 eur od
25.3.2023 do zaplatenia, zo sumy vo výške 123,87 eur od 25.4.2023 do zaplatenia, zo sumy vo výške

125,84 eur od 25.5.2023 do zaplatenia, zo sumy vo výške 127,85 eur od 25.6.2023 do zaplatenia, všetko
spolu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.654,83 eur, z
toho istinu 4.215,93 eur a 1.758,55 eur z titulu zmluvných úrokov do zosplatnenia úveru, 680,35 eur z
titulu zmluvnej pokuty a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok odo
dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do zaplatenia, ktorú odôvodnil tým, že dňa 21.6.2018 uzavrel

so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 5.000,00
eur s dohodnutým zmluvným úrokom 19,06 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných
mesačných splátok vo výške 129,88 eur. Upomienkou č. 1 zo dňa 2.10.2019 vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej mesačnej splátky a súčasne ju upozornil, že si uplatňuje aj zmluvnú pokutu a úrok
z omeškania a výzvou zo dňa 30.10.2019 ju vyzval na zaplatenie dlžných mesačných splátok úveru

a súčasne ju upozornil, že pokiaľ dlžná suma nebude uhradená a s jej úhradou bude v omeškaní viac
ako tri mesiace, pristúpi k zosplatneniu celého dlhu. Následne dňa 15.3.2022 oznámil žalovanej, že
pristupuje k zosplatneniu pohľadávky a vyzval ju na zaplatenie sumy 6.718,85 eur s tým, že si uplatnil
istinu ku dňu zosplatenia vo výške 4.215,93 eur, zmluvné úroky vo výške 19,06% ročne vo výške celkovo
1.758,55 eur a zmluvnú pokutu vo výške 10% zo sumy 2.0748,08 eur od 12.4.2022 do dňa podania

žaloby vo výške 680,35 eur.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový stav: žalobca ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.06.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000,00 eur s dohodnutým zmluvným

úrokom 19,06 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške
129,88 eur v počte 60, s dátumom splatnosti prvej splátky 25.7.2018 a s termínom konečnej splatnosti
úveru 25.06.2023, celkovo zaplatiť čiastku 7.792,80 eur, s RPMN 20,68 %, priemerná RPMN 12,46 %.
Výzvou zo dňa 30.10.2019 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných mesačných splátok úveru
vo výške 259,76 eur, pričom ju zároveň upozornil, že si od omeškania s úhradou mesačných splátok

v predpísanom termíne splatnosti uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, čiže
zmluvnú pokutu a úrok z omeškania a pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená
a s jej úhradou bude v omeškaní viac ako tri mesiace, môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu. Žalobca
oznámením zo dňa 15.3.2022 o zosplatnení pohľadávky oznámil žalovanému, že nakoľko napriek
zaslaným upomienkam neeviduje riadnu úhradu 30 pravidelných splátok, pristupuje ku zosplatneniu

pohľadávky ku dňu 15.3.2022 a vyčíslil výšku dlžnej sumy (6.718,85 eur) a súčasne vyzval žalovanú na
jej zaplatenie. Z platobnej disciplíny k Zmluve o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 703 072 620
vyplýva, že žalovaná uhradila pravidelnými 14 mesačnými platbami po 129,88 eur spolu sumu 1.818,32
eur, pričom poslednú platbu uskutočnila dňa 15.8.2019 vo výške 129,88 eur.

4. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, 2, 16, 17,
27, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 2.1.2017, § 39, §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, § 53b, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 565, § 559 ods. 1
a 2, § 566 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2, § 3a Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský. K námietkam
žalovanej ohľadom nedoručenia upomienky zo dňa 30.10.2019 a výzvy zo dňa 15.3.2022 uviedol, že
listiny došli do dispozičnej sféry žalovanej a skutočnosť, že uvedené zásielky neprevzala v odbernej
lehote súd nepovažoval za nedoručenie zásielok a zároveň dodal, že termín konečnej splatnosti úveruuplynul dňa 25.6.2023 a vyhlásením konkurzu na žalobcu došlo zo zákona k zosplatneniu dlhu dňa
30.9.2022. K námietkam žalovanej ohľadom neskúmania jej bonity súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že okrem informácie od žalovanej uvedené v žiadosti, ktoré mal preukázané aj listinnými

dôkazmi o jej príjmoch a výdavkoch, zisťoval bonitu žalovanej aj z registrov, kedy mal preukázané jej
pravidelné mesačné príjmy vo výške 1.822,45 eur a pravidelné mesačné výdavky výške 1.000,47 eur,
na základe čoho posúdil, že žalovaná disponovala voľnými zdrojmi vo výške 821,98 eur mesačne, čím
mal preukázané splnenie zákonnej povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej

splácať úver. Ďalej sa súd zaoberal obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a mal preukázané, že
predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ohľadom dojednaného úroku vo výške 19,06 % ročne (článok II, bod
2) však súd dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi a uviedol, že Občiansky zákonník a ani iné
právne predpisy síce výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky,
avšak z tejto skutočnosti nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode

zmluvných strán a nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej
pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc zo
štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska uviedol, že priemerné
úrokové sadzby boli pri úveroch poskytovaných v danom čase na obdobie 5 rokov vo výške 6,99 % a

úroková sadzba z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy je skoro trojnásobne vyššia ako priemerné sadzby
úrokov z úverov poskytovaných úverovými inštitúciami v rovnakom období, preto dospel k záveru,
že dojednanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru vo výške 19,06 % ročne pri priemernej výške
úrokových sadzieb úverov poskytovaných v danom čase 6,99 % je v rozpore s dobrými mravmi, a
teda dané ustanovenie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a teda sa hľadí

na uvedenú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy (úroková sadzba spotrebiteľského úveru) ako by nebola
dojednaná. Následkom absencie uvedenej náležitosti podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom k 15.3.2022 došlo k zosplatneniu
celého dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy poskytnutej istiny úveru 5.000,00 eur
a vzhľadom na to, že žalovaná uhradila spolu 1.818,32 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 3.181,68 eur a v prevyšujúcej časti istiny ako aj zmluvných úrokov žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zmluvnú pokutu uvedenú v zmluve vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy, považoval súd za neprimerane
vysokú a v rozpore so zákonom s poukazom na ust. §3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
pretožalobuajvtejtočastizamietolakonedôvodnú.Súdpriznalžalobcoviuplatňovanýúrokzomeškania
vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátok, a vo

zvyšnej časti úrokov z omeškania (v časti jednotlivých splátok úveru pripadajúcich podľa splátkového
kalendára na úhradu úroku z úveru a poplatkov) súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a aj keď úspešný žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 26 % (63%-37%), ale žiadne trovy mu nevznikli, preto súd žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku o zaplatenie 3.181,68 eur s príslušenstvom podala
v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná, v ktorom namietala, že súd nezohľadnil jej námietky
ohľadom oboznámenia sa s písomným doručením upomienky a rovnako ju nevypočul k skutočnostiam
súvisiacim so skúmaním jej bonity veriteľom. Poukazom na ust. § 180 CSP uviedla, že súd pojednával

a rozhodol v jej neprítomnosti, hoci na to nedala súhlas, nevykonal jej výsluch ohľadom skutočností,
ktoré tvrdila v písomných vyjadreniach, a ktoré boli v rozpore s tvrdeniami žalobcu a tým jej neumožnil
vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal na pojednávaní. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci
a neprítomnosť strán na pojednávaní podľa jej tvrdení nemohol súd rozhodnúť bez vykonania výsluchu
slabšej strany, resp. bez jej súhlasu s konaním v jej neprítomnosti. Poukázala na to že spotrebiteľ sa v

porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, ak ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol mať vplyv na ich obsah. Poukázala na Smernicu Rady 93/13/
EHS, ktorá vyžaduje od vnútroštátneho súdu „ex offo“ nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť,
či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

patrí do pôsobnosti tejto Smernice. Keďže súd posudzuje, či ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust.
§ 290 CSP, je vykonanie dôkazov aj v tejto situácii nevyhnutné. Ďalej uviedla, že v súvislosti s ust. §
295 CSP je v individuálnych spotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj ust. § 132 ods. 3 CSP a
nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporusvojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch
obvyklý,musídôkaznúpovinnosťzaspotrebiteľasuplovaťsúd,atoajvprípade,ajspotrebiteľnepredložil
alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Obdobne platí aj v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaný a

nepripojívšetkydôkazykvyjadreniukžalobe.Vzávereuviedla,žepostup,ktorýmsaodnímeúčastníkovi
konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre
jeho rozhodnutie a vytvorí tým dotknutému účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na
preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania je nielen porušením vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ale aj porušením princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti

zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie majúc za to, že súd je
povinný umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby
tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/,
b/, e/, f/, g/, h CSP a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích

dôvodov (najmä ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné,
lebo postupom súdu prvej inštancie boli žalovanej odňaté jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť (napraviť)
v odvolacom konaní, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ako aj súvisiaci

výrok o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s ust. § 391 CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2024 navrhol vstup
spoločnosti Silverside Financial sevices, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 6, IČO: 51 179 172

dokonanianamiestodoterajšiehožalobcuzdôvodupostúpeniapohľadávky,súčasťouktorého(podania)
bol aj súhlas spoločnosti Silverside Financial sevices, s.r.o. s jej vstupom do konania na miesto žalobcu.

8. Odvolací súd však z predložených Zmlúv o postúpení pohľadávok nemal preukázané, či predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka spoločnosti voči žalovanej, preto vyzval žalobcu (správcu úpadcu)

na preukázanie tejto skutočnosti, na ktoré žalobca (správca úpadcu) reagoval podaním doručeným
odvolaciemu súdu dňa 19.12.2024, v ktorom zaslal prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej
vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje v predmetnom spore.

9. Ako prvé odvolací súd preskúmal návrh žalobcu na zmenu subjektu v zmysle § 80 CSP, doručený

súdu podaním zo dňa 5.9.2024 v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa
koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Odvolací súd rozhodol tak,
že pripustil zmenu žalobcu a vstup úpadcu žalobcu označeného vo výroku I. uznesenia do konania,

keďže mal za preukázané, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.5.2024 je aj záväzok
postupcu postúpiť na postupníka pohľadávku špecifikovanú v prílohe č. 1 na č.l. 174 spisu, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to aj súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu
podľa ust. § 80 ods. 2 CSP.

10. Tu treba uviesť, že z ust. § 80 ods. 2 prvej vety CSP síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase
so zmenou musí posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre
účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálnoprávna) skutočnosť, ktorá môže mať
podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu
nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu

hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností
posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci
samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo).
Súd teda nemá v rámci rozhodnutia o zmene hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, leboby išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy,
a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. Návrhu na realizáciu
procesného nástupníctva je možné vyhovieť, ak sú preukázané formálne podmienky, teda že nastala

právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, že sa táto
právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a že nastala po začatí
konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod
práva alebo povinností, o ktoré v konaní ide. Otázka, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť
prevedené alebo mali prejsť na iného, existujú alebo skutočne na iného prešli, alebo boli prevedené,

sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, nie však pri skúmaní procesného nástupníctva.
Dispozičná sloboda žalobcu je v prípade zmeny viazaná na súhlas súdu v zmysle § 80 ods. 2 CSP.
Právepotrebatakéhotosúhlasusúduznamenávosvojichdôsledkoch,žedispozičnáslobodažalobcupri
rozhodovaní sa o zmene je menšia, než je jeho dispozičná sloboda pri podávaní žaloby (viď uznesenie
NS SR z 13.12.2016 sp.zn. 5Obo 32/2016).

11. Ohľadne žalobcom tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť, či ide o takú
právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti, či
táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či zmluva bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade
spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. Otázkou,
či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je,

alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia
veci samej, ku ktorému sa súd vyjadruje až v rozhodnutí vo veci samej (uznesenie najvyššieho súdu
z 28.5.2015 sp.zn. 1ObdoV/4/2014).

12. Ústavnoprávne konformný výklad ust. § 80 ods. 2 CSP musí byť taký, aby čo najviac rešpektoval

dispozičnú slobodu žalobcu. Zároveň však s ohľadom na procesnú ekonómiu je na mieste pri
rozhodovaní súdu o zmene účastníka konania presvedčiť sa, či nastala formálnoprávna skutočnosť,
ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prevod alebo prechod práv a povinností (uznesenie
Ústavného súdu SR z 2.12.2015 sp.zn. II.ÚS 788/2015).

13. Rozhodnutím o zmene podľa ust. § 80 ods. 2 CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu
nedochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Pre samotné pripustenie zmeny na strane
žalobcu je nevyhnutné, aby boli splnené 4 kumulatívne podmienky, a to právna skutočnosť, s ktorou
zákon spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, návrh žalobcu, súhlas toho,
kto má do konania na miesto žalobcu vstúpiť a preukázanie právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája

prevod alebo prechod práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene je rovnako nevyhnutné, aby konajúci
súd zohľadnil procesnú ekonómiu zohľadniac zásadu hospodárnosti súdneho konania.

14. Čo sa týka postúpenia pohľadávok podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie

pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa
tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej
príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na
miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe

veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia
i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.
j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom
prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku,
ktorá predpokladá v zmysle § 493 OZ dohodu zmluvných strán (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.

októbra 2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009).

15. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom
a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok
postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o

postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie
postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa
potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mupostúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len
vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to
platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti

o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo
93/2008, zo dňa 20. mája 2009).

16. Rešpektujúc a odvolávajúc sa na vôľu strán vyjadrenú v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa
6.3.2024 s odkazom aj na predchádzajúce zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj na uznesenie NS

SR sp.zn. 3Obo 32/2016 zo dňa 13.12.2016, v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli splnené
všetky kumulatívne podmienky vyžadované zákonom (§ 80 ods. 2 CSP) pre pripustenie zmeny na
strane žalobcu, t.j. návrh žalobcu, súhlas obchodnej vstupujúcej spoločnosti, taktiež právnu skutočnosť,
s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práv v podobe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
s následným doložením prílohy č. 1 a tým aj konkretizácii skutočnosti, ktorá nastala v priebehu tohto
súdneho konania.

17. Pri svojom rozhodovaní odvolací súd prihliadal aj na zásadu hospodárnosti konania, ako aj na
skutočnosť, že v prípade nemeritórnych (procesných) rozhodnutí nie je možné ust. § 217 ods. 1 CSP
vykladať striktne formálne, že pre rozhodnutie má byť rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu,
nakoľko v prípade procesných rozhodnutí treba prihliadať na účel daného rozhodnutia, ako aj na ústavné

právo na súdnu ochranu, aby rozhodnutím súdu o nepripustení zmeny na strane žalobcu nedošlo
k znemožneniu práva na prístup k súdu subjektu, ktorý v priebehu súdneho konania nadobudol žalobou
uplatnenú pohľadávku. V takom prípade je odvolací súd povinný pri svojom rozhodovaní zohľadniť,
že v čase jeho rozhodovania boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre pripustenie
zmeny na strane žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP), v danom prípade úpadcu žalobcu, ktorého v konaní

zastupuje správca.

18. Čo sa týka meritórneho preskúmania sporu s poukazom na odvolanie žalovanej, odvolací súd
apeluje na to, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsastrane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,

právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní
svoje rozhodnutie, t. j. ak dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,

aby rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv strany sporu.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným advokátom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu

spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti)
[Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný
sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2022, str. 1525-1567].

20. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie

súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany spor, dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé (4Cdo/107/2022). Základné právo
na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že immusí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé,
závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov. Konkrétne pochybenie
preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania celého súdneho konania, v kontexte dopadu na

ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu a jeho
následky (sp.zn. II.ÚS 78/05).

21. Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol

spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012,
tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/228/2017, 2Cdo/220/2017, 3Cdo/110/2017,
4Cdo/128/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/35/2018, 8Cdo/56/2017, 1VCdo/2/2017).

22. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo namietanie procesného postupu súdu prvej

inštancie, keď na pojednávaní dňa 5.6.2024 vec prejednal v jej neprítomnosti a bez jej výsluchu vyhlásil
dokazovanie za skončené, ktorým postupom jej súd mal znemožniť uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok procesného
postupu súdu prvej inštancie, žalovaná vzhliadla v kontexte znemožnenia odôvodniť na pojednávaní
ňou namietané skutočnosti v konaní.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu s poukazom na odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP bolo posúdiť, splnenie podmienok na prejednanie a rozhodnutie sporu súdom prvej inštancie
v neprítomnosti žalovanej, ktorý pojednávanie napokon uskutočnil a na tomto (pojednávaní) spor
prejednal a meritórne rozhodol.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho procesného postupu
súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacej námietky žalovanej týkajúcej sa prejednania a rozhodnutia
sporu v jej neprítomnosti (porušenie práva na spravodlivý proces), musí konštatovať naplnenie
namietaného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd prvej inštancie

uskutočnením pojednávania a prejednaním sporu v neprítomnosti žalovanej (aj napriek trvaniu na
zastupovaní žalovanej inou osobou na pojednávaní), znemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere (a intenzite), že došlo k porušeniu práva jej práva na spravodlivý proces.

25. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že podaním zo dňa 16.1.2024 žalovaná svoju

neprítomnosť na pojednávaní dňa 19.1.2024 riadne ospravedlnila a žiadala o zastúpenie jej osoby na
pojednávaní (súd jej návrhu vyhovel a pojednávanie odročil) a podaním zo dňa 7.3.2024 za účelom
preukázania dôvodu svojej neúčasti doručila súdu lekársku správu ospravedlňujúcu jej neprítomnosť
na odročenom pojednávaní (z ktorej však nemožno vyvodiť, že išlo o ňou tvrdenú hospitalizáciu
pretrvávajúcu do ďalšieho pojednávania) a uviedla, že súhlasí so zastupovaním jej osoby na ďalšom

pojednávaní v jej neprítomnosti. Nakoľko súdu z jej podania nevyplývalo, či súhlasí s pojednávaním
dňa 5.6.2024 v jej neprítomnosti, vyzval ju na vyjadrenie a zároveň na predloženie plnomocenstva
osobe, ktorú mieni splnomocniť na zastupovanie, na ktorú výzvu žalovaná nereagovala a žiadne
plnomocenstvo nepredložila. Táto požiadavka žalovanej na zastupovanie inou osobou má podľa názoru
odvolacieho súdu v kontexte daných okolností charakter nesúhlasu s pojednávaním v jej neprítomnosti

(ani v neprítomnosti jej splnomocneného zástupcu), ktorú skutočnosť súd prvej inštancie v danom
prípade nezohľadnil a pojednávanie napokon uskutočnil (v jeho úvode pri zisťovaní prítomnosti osôb
skonštatoval, že žalovaná sa napriek doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 7.3.2024 nedostavila
aktorásvojuneúčasťnatomtopojednávaníospravedlnilaanežiadalahoodročiťazaúčelomzastúpenia
jejosobyinouosobounapojednávanížiadneplnomocenstvosúdunepredložila,nazákladečohovyhlásil

uznesenie, že bude pojednávať v jej neprítomnosti).

26. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 19.1.2024
bola návšteva zdravotníckeho zariadenia (dôkaz- lekárska správa- nález na č. l. 115 spisu), bez
preukázania hospitalizácie alebo dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, ktorý by

jej znemožňoval účasť aj na ďalšom pojednávaní (dňa 5.6.2024). Zároveň je potrebné uviesť, že
žalovaná ako dôvod svojej neúčasti na ďalšom pojednávaní nepredložila žiadne potvrdenie o dlhodobej
práceneschopnosti s vyjadrením ošetrujúceho lekára o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania bez
ohrozeniajejživotaazdravia,čímnepreukázalažiadendôvodnato,abysúdrozhodoloďalšomodročenípojednávania. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania z ňou
uvádzaného dôvodu hospitalizácie ju síce poučil v zmysle ust. § 183 ods. 2 CSP o možnosti zastúpenia
na ďalšom pojednávaní inou osobou z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, táto skutočnosť

však nebola následne preukázaná, nakoľko žalovaná nepredložila za týmto účelom žiadne dôkazy, ktoré
by uvedený postup opodstatňovali.

27. Dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania súd posudzuje podľa konkrétnych okolností
prípadu, ktoré môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti

o odročenie termínu pojednávania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 19/2014).
Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu konaniu a
nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca
každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne nepredvídateľná
(prijímaná ako nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať
opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti

nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba
preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvod (obdobne judikát R
31/95). Zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je súdu
včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa na pojednávaní (R 132/2014).

28. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany sporu a aby sa mohol
vyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazomniejepovinnosťousúduvyhovieťakejkoľvekjehožiadostina
odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ v každom konkrétnom prípade
patrí výlučne do právomoci súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.

januára 1999).

29. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo 130/2012 pod R 132/2014, že zdravotný stav strany
sporu je dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím

o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že strana sporu nie je
schopnábezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavuzúčastniťsapojednávania.
Uvedené bolo zavedené za účelom zabezpečenia plynulosti konania a zamedzenia obštrukcií sporových
strán vyhýbaním sa účasti na pojednávaní a ospravedlňovaním ich neúčasti zdravotnými dôvodmi. Toto
rozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav strany sporu je dôvodom na odročenie pojednávania

len v prípade, že účastník nie je schopný „bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného
stavu“ sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára.
O dôvod na odročenie pojednávania v tomto prípade ide iba vtedy, keď (už) v čase rozhodovania súdu
je žiadosť o odročenie pojednávania doložená kvalifikovaným vyjadrením lekára o tom, že strana sporu
sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania.

30. Odvolací súd s poukazom na hore uvádzané skutočnosti ale apeluje na procesný postup podľa §
183 ods. 4 CSP v tom znení, že ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno

upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

31. Za daných okolností mal súd prvej inštancie žalovanú v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP upovedomiť,
že ňou uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom na odročenie pojednávania (absencia vyjadrenia
ošetrujúceho lekára, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného

stavu zúčastniť sa pojednávania) a zároveň ju mal poučiť, že ak sa na pojednávanie nedostaví
alebo nepredloží plnomocenstvo na zastupovanie (v zmysle zásady, že každý sa môže dať v konaní
zastúpiť splnomocneným zástupcom), bude pojednávať v jej neprítomnosti.

32.Vdanomsporealesúdprvejinštancieuvedenýmspôsobomnepostupoval,pretomožnokonštatovať,

že pojednávaním v neprítomnosti žalovanej a následným rozhodnutím došlo k znemožneniu
uskutočňovať žalovanej patriace procesné práva spočívajúce v možnosti vyjadriť sa k skutkovej
a právnej stránke veci na pojednávaní (porušenie práva na spravodlivý proces - § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP).33. K ďalším odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd len dopĺňa, že vo vzťahu k tvrdeniam
žalovanej o nedoručení upomienky zo dňa 30.10.2019 a výzvy zo dňa 15.3.2022 pred zosplatnením

úveru, odvolací súd uvádza, že s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal poukazujúc na
ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého sa vyhlásením
konkurzu nesplatné pohľadávky úpadcu (právneho predchodcu žalobcu) až do zrušenia konkurzu
považujú za splatné a rovnako tiež poukázal na konečnú splatnosť úveru, ktorá nastala dňa 25.6.2023.

34. Odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalovanej o nemožnosti oboznámiť sa s doručenými
písomnosťami, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho
takýto prejav vôle bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V tejto súvislosti možno
poukázať na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020
(podobne uznesenie sp. zn. 7Cdo/191/2021), v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že účinnosť

adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo
v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že
sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej
zmluvnej strane. Slovným spojením „dostane do jeho dispozičnej sféry" je potrebné rozumieť objektívnu
možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna

prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,
ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla
adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení
takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho

úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Ide o tzv. teóriu dôjdenia, ktorá
vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť
adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka
zabrániť nepreberaním písomností. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát
mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho

úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením
prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a
od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.
Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými
adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie

písomnostijeúčinnéužtým,žesadoručídodohodnutéhomiestaalebourčenejosobe.Týmtookamihom
sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky
zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť
zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu
doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť

doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na
pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Právna konštrukcia doručovania
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu
nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane

istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom
vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal

možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný.
Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.“

35. K doručeniu predžalobnej výzvy, na ktorej absentuje dátum, ako aj podpis žalovanej, ako aj
k doručeniu ďalších výziev, odvolací súd uvádza, že žalovaná už vo vyjadrení k žalobe na č.l. 51 spisu

apelovala na nemožnosť konkretizácie doručovaných výziev v kontexte pripojených doručeniek s tým,
že úplne absentuje v spise doručenka o oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 15.3.2022. K týmto
skutočnostiam sa chcela na pojednávaní vyjadriť a tieto okolnosti doručovacieho prejavu aj ozrejmiť (viď
odvolanie žalovanej na č.l. 141), čo jej ale súd svojim konaním v jej neprítomnosti neumožnil. Preto saani nemohla vyjadriť k formálnemu uzavretiu zmluvy, k posúdeniu neprípustnosti zmluvných dojednaní,
ako aj k predčasnému a nie zákonnému zosplatneniu úveru, so zreteľom na doručovanie predmetných
výziev.

36. Tu ale odvolací súd apeluje na to, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie správne posúdil
vzťah medzi stranami založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľský, a preto správne
na daný zmluvný vzťah aplikoval právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka

azákonaospotrebiteľskýchúveroch,skúmajúczároveň,čizmluvaobsahujevšetkypodstatnénáležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane skúmania, či v zmluve dohodnutá úroková
sadzba neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty a dospel k správnemu záveru, že v dôsledku
neprimeranevysokejúrokovejsadzbysapredmetnýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,pričom
v tejto časti odvolanie podané nebolo.

37. Preto treba v ďalšom konaní vychádzať z už učinených plnení žalovanou a výšky uplatneného
nároku (viď žalobu), ako aj výšky poskytnutého úveru 5.000,00 eur, nakoľko v už zaplatených sumách
sú započítané aj zmluvné úroky a poplatky, pričom súd v prevyšujúcom rozsahu žalobu právoplatne
zamietol, keď konštatoval, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov.

38. Za správny považuje ale odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorým sa v rámci rozhodovania
o žalobou uplatnenom nároku zameral aj na posúdenie, či si žalobca (právny predchodca žalobcu)
pred uzavretím úverovej zmluvy splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch spočívajúcu v preverení bonity žalovanej spotrebiteľky pred uzavretím úverovej zmluvy
azároveňsastotožňujesjehozáverom,ktorýmvyslovil,žeprávnypredchodcažalobcusipreduzavretím

úverovejzmluvysplnilpovinnosťvyplývajúcuzust.§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
a posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver.

39. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že žalobca (resp. právny predchodca) sa v rámci

kontraktačného procesu s odbornou starostlivosťou zameral na posúdenie platobnej schopnosti
žalovanej splácať poskytnutý úver, pri posúdení ktorej vychádzal zo Žiadosti žalovanej o poskytnutie
spotrebiteľskéhoúveruzodňa25.5.2018,zktorejmalpreukázanýhlavnýzdrojpríjmužalovanej(SZČO),
vedľajší zdroj príjmu (invalidný dôchodok), minimálne výdavky vo výške 199,48 eur, taktiež vychádzal
z registra úverov a celkovo vyšiel z prehľadu bonity, kde príjmy spotrebiteľa predstavovali sumu 1.922,70

eur, výdavky sumu 199,48 eur a voľné zdroje spotrebiteľa sumu 1.337,10 eur. Súčasťou podkladov
preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej bolo aj čestné vyhlásenie žalovanej o tom, že na jej majetok
nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená reštrukturalizácia, ďalej že nie je v omeškaní s plnením
svojich záväzkov voči iným veriteľom, nie je vedené administratívne či iné konanie, ktoré by mohlo
ovplyvniť jej schopnosť plniť záväzky zo záväzkového vzťahu so žalobcom.

40. Z týchto žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom uskutočnených zistení aj v kontexte odvolacej
argumentácie žalovanej smerujúcej k spochybneniu splnenia povinnosti žalobcu skúmať jej bonitu pred
uzavretím úverovej zmluvy, odvolací súd uvádza, že žalobca na splnenie povinnosti skúmať s odbornou
starostlivosťou bonitu žalovanej v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nerezignoval
a takéto konanie spotrebiteľa v snahe spochybniť postup veriteľa pri preverovaní jej bonity nemôže
v konečnom dôsledku vyznieť v neprospech žalobcu, ktorý si túto svoju povinnosť splnil.

41. Vzhľadom na postup súdu prvej inštancie, ktorým prejednal a rozhodol spor v neprítomnosti
žalovanej, odvolací súd konštatuje porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, vychádzajúc zo
záverov právnej praxe formulovaných v citovaných rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít, berúc do
úvahy aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu (§ 220 ods.
2 CSP), keďže súd prvej inštancie nezohľadnil doposiaľ zrealizované plnenia zo strany žalovanej s tým,

že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, čo má relevantný dopad na dlžnú sumu, ako aj dôvodnosť
uplatneného nároku, berúc do úvahy aj preskúmanie konkrétneho doručovania výziev, odvolací súd
rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil podľa ust.§ 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

42. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v
konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, nové rozhodnutie náležite odôvodní
tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie rozhodnutia v celom
rozsahu spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP.

43. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
procesného postupu a rozhodovania, vec opätovne prejednať ustanoveným procesným postupom,
rešpektujúc zachovanie stranám sporu v plnej miere ich procesných práv priznaných im Civilným
sporovým poriadkom a možnosti tieto realizovať na nariadenom pojednávaní, na ktorom súd vykoná
stranami navrhnuté dôkazy a posúdi všetky pre spor relevantné tvrdenia strán sporu a zistené

skutočnosti a to na základe riadne zisteného skutkového stavu, ktorý vyhodnotí v zmysle § 191 a nasl.
CSP a následne aj právne posúdi (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

44. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku strán na náhradu trov konania, vrátane

trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).