Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Ca/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120261853
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6120261853.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu:

SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 17 310 598, zastúpeného
LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 40, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému:
Hudobný klub METRO, spol. s r. o., na Suchom mýte, Bratislava, IČO: 35 699 353, zastúpeného JUDr.
IngridZlochovou,advokátkou,omGalvaniho12,Bratislava,ozaplatenie3824,70euraspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov
odvolacieho konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužalobouzodňa11.03.2020domáhalprotižalovanémuzaplateniasumy3824,70
eura s príslušenstvom s odôvodnením, že vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu
a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej
správy práv súvisiacich s autorským právom. Uviedol, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov

zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre
výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia
podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a
audiovizuálny záznam. Tvrdil, že žalovaný prevádzkuje GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v
Bratislave (ďalej len „prevádzka“). Ďalej tvrdil, že z kontrolnej činnosti zistil, že v priestoroch prevádzky
žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu
zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný si nesplnil

svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov
primeranú odmenu 3 824,70 eura, a to 1 811,70 eura za obdobie roka 2018 (po zľave zo sadzby 2 013,-
eura podľa položky D. „diskotéky“ sadzobníka žalobcu na rok 2018) a 2 013,- eura za obdobie roka 2019
(sadzba podľa položky D. „diskotéky“ sadzobníka žalobcu na rok 2019). Žalobca vyzval žalovaného, aby
dlh uhradil do 15. 02. 2020. Žalovaný tento dlh žalobcovi neuhradil.
2. Súd vydal na žalovaný nárok platobný rozkaz č.k. 5Up/511/2020 zo dňa 13. 04. 2020, proti ktorému
podal žalovaný odpor s odôvodnením, že neeviduje žiaden zoznam výkonných umelcov, výrobcov

zvukových záznamov a audiovizuálnych umelcov, ktorých žalobca zastupuje, voči ktorým by mal
žalovaný povinnosť platiť za využívanie ich autorského diela. Prevádzka žalovaného je nočná diskotéka,
ktorá nehrá slovenskú hudbu a o hudbu sa stará DJ, ktorý hrá svoju vlastnú mixovanú produkciu.
Žalovaný nevidel dôvod platiť za užívanie akéhokoľvek autorského diela. Tiež tvrdil, že ku kontrolnejčinnosti žalobcu nikdy nedošlo, pretože svoje kontrolné zistenia nevie preukázať. Podľa žalovaného ide
zo strany žalobcu o špekulatívne konanie. Žiadne služby žalobcu žalovaný nevyužíval a nevidel dôvod
ich platiť.

3. Na odpor žalovaného reagoval žalobca tak, že zastupuje viac ako 6000 slovenských výkonných
umelcov, viac ako 500 hudobných telies a viac ako 800 slovenských výrobcov zvukových a zvukovo-
obrazovýchzáznamov.Žalobcamátiežuzatvorenézmluvyospoluprácistromanajväčšímiprodukčnými
spoločnosťami na svete, ktoré zastupujú 80% všetkých svetových umelcov. Žalobca mal výsledkami
svojej kontrolnej činnosti preukázané, že žalovaný v období rokov 2018 a 2019 v priestoroch prevádzky

disponoval technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos a že v priestoroch tejto prevádzky
dochádzalo k pravidelnému konaniu podujatí, na ktorých dochádzalo k verejnému prenosu. Zákon
neustanovuje priebeh kontroly, resp. povinnosť upozorniť žalovaného na výkon kontroly. Žalovaný
nárok je zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly. Ďalej uviedol, že pri vyčíslení
primeranej odmeny podľa sadzobníka žalobcu žalovaný zohľadnil druh prevádzky, kapacitu a periodicitu
konaníakcií.Ideoklubskapacitou101až200osôb,speriodicitou2-krátzatýždeň,spolu104-krátročne.

Platenie odmeny je zákonná povinnosť. Momentom, kedy prevádzkovateľ začne používať predmety
ochrany stáva sa používateľom a je povinný platiť primeranú odmenu organizácii kolektívnej správy,
ktorá dané predmety ochrany chráni. Žalovaný licenčnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril.
4. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný tak, že nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a popieral existenciu
pohľadávky voči žalobcovi. Namietol, že nedisponuje kópiou oprávnenia žalobcu. Tvrdenia žalobcu

pôsobia neurčito. Je povinnosťou žalobcu konkretizovať umelcov, diela a presný čas použitia
konkrétnych diel, ktoré žalovaný použil. K použitiu predmetov ochrany zo strany žalovaného nedošlo
a ide o špekulatívne tvrdenia žalobcu. Žalobca rezignoval na preukázanie technického vybavenia
prevádzky žalovaného a výsledky kontrolnej činnosti žalobcu sú vymyslené. Žalobca hodnoverne
nepreukázal použitie konkrétneho diela výkonného umelca, ktorého práva žalobca údajne zastupuje.

Namietal tiež, že nemal povinnosť uzatvoriť so žalobcom žiadnu zmluvu.
5. Súd prvej inštancie vydal dňa 27. 03. 2023 rozsudok č. k. 20Ca/17/2020-131, ktorým žalobu žalobcu
zamietol.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to výzva žalobcu z 31.
01. 2020 (č. l. 6), zoznam zastupovaných umelcov (č. l. 7-16), sadzobník žalobcu na rok 2019 (č. l.

19), zoznam zastupovaných telies (č. l. 43), zoznam zastupovaných výrobcov (č. l. 44-45), oprávnenie
na výkon kolektívnej správy práv z 18. 08. 2016, č. MK- 1586/2016/10422 (č. l. 88-89), a zmluvy o
kolektívnej správe práv (č. l. 96-107). Žalobca navrhol vykonať dokazovanie internetovými stránkami, a
to profilom prevádzky na facebook.com a na doméne greatbratislava.sk. Profil na facebook.com súdu
nebol dostupný, ide o profil prístupný až po registrácii, k čomu súd nemá prístup (nedisponoval vlastným

profilom). V prípade stránky na doméne greatbratislava.sk/fotogaleria-great/club/ súd zistil, že takýto link
nie je aktívny (nič na ňom nie je a nedá sa otvoriť). Záznam stránok žalobca súdu neposkytol. Súd preto
tieto dôkazy nemal ako vykonať.
7. Ďalej žalobca žiadal vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným a Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam so sídlom

Rastislavova 914/3, Bratislava, IČO: 00 178 454 (ďalej len „SOZA“) na roky 2018 a 2019. Žalobca
uvedeným dôkazom (ktorého existencia nebola nijako osvedčené a nikým potvrdená) hodlal preukázať
v prevádzke žalovaného existenciu technického zariadenia slúžiaceho na verejný prenos. Súd túto
edičnú povinnosť podľa ust. § 189 C.s.p. organizácii SOZA neuložil, pretože by to za konkrétnych
okolností danej veci bolo v rozpore s čl. 17 C.s.p., podľa ktorého súd má konať bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania iných osôb. Konkrétne súd poukazuje na to, že žalobca je povinný v
žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti (ust. § 132 ods. 1 C.s.p.). Súčasne je k žalobe povinný pripojiť
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (ust. § 132 ods. 3
C.s.p.). V žalobe popisoval žalobca v rámci rozhodujúcich skutočností, že u žalovaného bola vykonaná
kontrolná činnosť žalobcu zameriavajúcej sa na zistenie, či v prevádzke dochádza k verejnému prenosu

a akým technickým zariadením, pričom o týchto kontrolách sú vyhotovované len interné, neformálne
záznamy. Ak teda žalobca tvrdil, že u žalovaného vykonal kontrolnú činnosť a z nej vyplynuli zistenia
vedúce k podaniu predmetnej žaloby a súčasne vyhotovil len neformálne záznamy, potom musí byť
žalobca spôsobilý výsledky tejto kontrolnej činnosti preukázať (formou zvukových, či videozáznamov,
resp. záznamov v akejkoľvek podobe) alebo inak (napr. výsluchom svedkov, ktorí kontrolnú činnosť

vykonali a pod.). Ak teda takýto dôkaz neoznačil a nepredložil, konal žalobca v rozpore s ust. § 132
ods. 3 C.s.p. a učinil tak žalobca z vlastnej viny. Ak strana sporu zatajuje skutočnosti (v danom prípade
kontrolné záznamy, o ktorých tvrdí, že existujú, pretože vykonal kontrolu u žalovaného), s ktorými mohol
súd oboznámiť, nechová sa procesne korektne a jej prístup ku konaniu je čiastočne nevierohodný, čooslabuje jej pozíciu a váhu jej tvrdení. Za týchto okolností, kedy si žalobca zjavne nesplnil svoju vlastnú
povinnosť podľa ust. § 132 ods. 3 C.s.p., ktorá by bez ďalšieho preukázala ním tvrdené skutočnosti,
je v rozpore s čl. 17 C.s.p. žiadať od tretích osôb a zaťažovať ich edičnou povinnosťou, aby suplovali

procesné povinnosti a pasivitu žalobcu. Preto súd požadovanú listinu od organizácie SOZA nevyžiadal.
8. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie aj výsluchom svedkov: U. T., D. L., G.. Ľ. N., P. P., Y. Y.
U.. Súd tieto výsluchy považoval za nadbytočné, pretože (ako je uvedené nižšie) žalobca nepreukázal
základnú skutočnosť a síce, či v rozhodnom čase rokov 2018 a 2019 dochádzalo v prevádzke k použitiu
umeleckého výkonu, použitiu zvukového záznamu alebo použitiu audiovizuálneho záznamu, a to bola

povinnosť existujúca v rámci bremena dokazovania na strane žalobcu, nie žalovaného. Preto bolo
nadbytočné vykonávať výsluchy týchto osôb. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie aj vyžiadaním
informácieodžalobcu,koľkoprostriedkovrozdelilzastupovanýmsubjektomzaroky2018a2019,ktorých
umelcov zastupoval, vrátene zoznamu diel a umelcov, ktorých diela žalovaný použil v r. 2018 a 2019.
Toto dokazovanie súd nevykonal. Informácie o rozdelení prostriedkov zastupovaným umelcom nemajú
žiadnu relevanciu pre daný spor, a teda išlo by o nadbytočný dôkaz. Zoznam zastupovaných umelcov

žalobca predložil. Predloženie zoznamu diel, ktoré žalovaný použil by bolo nadbytočné z hľadiska
podstaty kolektívnej správy práv (ako súd uvádza nižšie, v skutočnosti ani nebolo preukázané, že došlo v
prevádzke k použitiu umeleckého výkonu, použitiu zvukového záznamu alebo použitiu audiovizuálneho
záznamu).
9. Uvedený rozsudok č. k. 20Ca/17/2020-131 zo dňa 27. 03. 2023 odôvodnil súd prvej

inštancie tak, že „z vykonaného dokazovania zistil, že z oprávnenia udeleného Ministerstvom
kultúry Slovenskej republiky z 18. 08. 2016, č. MK-1586/2016/10422 je preukázané, že žalobca
je oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu,
audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv: výber náhrady
odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového záznamu,

audiovizuálneho záznamu alebo záznamu vysielania pre súkromnú potrebu, výber primeranej
odmeny za použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý
je originálom audiovizuálneho diela káblovou retransmisiou, výber dodatočnej odmeny za použitie
zaznamenaného umeleckého výkonu, použitie zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového
záznamu alebo audiovizuálneho záznamu vyhotovením jeho rozmnoženiny, použitie zaznamenaného

umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným rozširovaním
jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny nájmom, použitie zaznamenaného umeleckého výkonu,
zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným rozširovaním jeho originálu alebo
jeho rozmnoženiny vypožičaním, použitie audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti
verejným vykonaním vo forme technického predvedenia, použitie zaznamenaného umeleckého výkonu,

zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti sprístupňovaním
verejnosti, použitie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti
vysielaním, výber primeranej odmeny za použitie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho
rozmnoženiny verejným rozširovaním nájmom, výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného
umeleckého výkonu alebo zvukového záznamu jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo

forme technického predvedenia, výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého
výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania verejnosti, výber primeranej odmeny za použitie
nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním, výber primeranej odmeny za použitie zvukového
záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prevádzkoval na Suchom mýte 6 v Bratislave v

rokoch 2018 a 2019 prevádzku GREAT Club & Restaurant a v nej dvakrát týždenne diskotéky pre 101 až
200 ľudí s vlastným DJ. Zo zoznamov predložených žalobcom bol preukázaný prehľad umelcov, telies a
výrobcov, ktorých zastupuje žalobca. Z vykonaných dôkazov nebolo s ohľadom na námietku žalovaného
preukázané, že v rozhodnom čase došlo v prevádzke k použitiu umeleckého výkonu, použitiu zvukového
záznamu alebo použitiu audiovizuálneho záznamu. Z ostatných dôkazov neboli zistené žiadne iné, pre

rozhodnutie rozhodujúce skutočnosti. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení bol súd toho názoru,
že žaloba žalobcu je nedôvodná v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že v danom prípade na vznik prípadného záväzku žalovaného voči žalobcovi titulom primeranej
odmeny v zmysle ust. § 489 Občianskeho zákonníka postačuje, že dôjde na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu a z bezdôvodného obohatenia vzniknutý nárok si je žalobca oprávnený

nárokovať podľa ust.§ 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení s ust.§ 99 ods. 2 písm. b), § 110
písm. a) a § 119 Autorského zákona v prípade, že došlo zo strany žalovaného v prevádzke žalovaného
neoprávnene k použitiu zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom, k použitiu zvukového
záznamu technickým predvedením alebo k použitiu audiovizuálneho záznamu verejným prenosom. Prevznik uvedeného nároku nie je potrebné uzatvorenie zmluvy. Súd prvej inštancie však dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno k tvrdeniu, že
v priestoroch prevádzky žalovaného v rozhodnom čase došlo použitiu akéhokoľvek zaznamenaného

umeleckéhovýkonuverejnýmprenosom,kpoužitiuzvukovéhozáznamutechnickýmpredvedenímalebo
k použitiu audiovizuálneho záznamu verejným prenosom. Žalobca opakovane poukazoval na to, že
vykonal kontrolu u žalovaného. Práve v tej súvislosti bolo namieste, aby svoje rozhodujúce skutkové
tvrdenia preukazujúce použitie akéhokoľvek zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom,
zvukového záznamu technickým predvedením alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom v

prevádzke žalovaného preukázal. Žalobca to mohol preukázať akýmkoľvek výsledkom, či záznamom z
kontrolnej činnosti alebo prípadnými výsluchmi osôb vykonávajúcich takéto kontroly a podobne. Žiadne
také dôkazy však žalobca vykonať nenavrhol, hoci bol s procesnou obranou žalovaného oboznámený.
Namiesto toho žalobca preukazoval zoznam zastupovaných subjektov, resp. odkazoval na internetové
stránky, ktorých obsah nijako nepreukázal napriek oznámeniu súdu v rámci predbežného právneho
posúdenia, že súd k označeným webstránkam nemá prístup a nevie ich vykonať. Preukázanie žalobcom

tvrdených skutkových tvrdení nebola spôsobilá ani zmluva uzatvorená medzi žalovaným a organizáciou
SOZA, ktorej existencia ani navyše nebola potvrdená, ktorá by nijako nebola spôsobilá preukázať
použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom, zvukového záznamu technickým
predvedením alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom. Súdu prvej inštancie sa javilo, že
žalobca vlastne ani žiadnu kontrolu nevykonal (nebolo ani zrejmé, kde, kde a kým bola vykonaná) a

namiesto toho odvodzoval svoj nárok z informácií dostupných na webových stránkach žalovaného (profil
na facebook.com a na vlastnej doméne), ktorých obsah ale napokon ani nebol schopný preukázať.
Žalovaný poukazoval na to, že v prevádzke žalovaného dochádza k prevádzke diskoték za prítomnosti
DJ-a, ktorý produkuje vlastnú hudbu. V prípade takéhoto DJ-a ide o vlastný umelecký výkon, čiže o iné
tvorivé vykonanie umeleckého diela hraním alebo iným spôsobom. To ale nie je použitie umeleckého

výkonu, ktoré predpokladá ust. § 97 ods. 3 Autorského zákona. Nemožno bez ďalšieho predpokladať, že
DJsprístupňujezáznam(iného)umeleckéhovýkonuverejnosti,pretožeakouviedolanamietalžalovaný,
DJ žalovaného produkuje a mixuje na nimi prevádzkovaných diskotékach vlastnú tvorbu a neprezentuje
(neprehráva alebo uvádza) tvorbu iných. Z hľadiska dôvodnosti nároku žalobcu by išlo o inú situáciu a
išlo by o použitie umeleckého výkonu, ak by išlo zo strany DJ nie o jeho tvorbu, ale len o sprístupňovanie

záznamu umeleckého výkonu (napr. iného DJ-a alebo iného umelca) verejnosti podľa ust. § 97 ods.
3 písm. e) Autorského zákona, alebo ak by išlo o sprístupňovanie zvukového alebo audiovizuálneho
záznamu verejnosti podľa ust. § 109 ods. 3 písm. d) a ust. § 118 ods. 3 písm. e) Autorského zákona,
alebo o technické prevedenie audiovizuálneho záznamu podľa ust. § 118 ods. 3 písm. c) Autorského
zákona, no také nič zo strany žalobcu preukázané nebolo. Nestačí iba domnienka žalobcu, že sa také

niečo v prevádzke žalovaného dialo, hoci to nebol schopný vôbec nijako preukázať. Za týchto okolností
preto súd prvej nemal inú možnosť než dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k
tvrdeniam, od ktorých odvíjal vznik nároku z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 169 ods. 4 písm.
b) Autorského zákona v spojení s ust. § 99 ods. 2 písm. b), ust. § 110 písm. a) a ust. § 119 Autorského
zákona, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.“.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca uvádzajúc, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca v konaní v právnej veci nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal
vykonanie akejkoľvek kontrolnej činnosti v prevádzke žalovaného s názvom GREAT Club & Restaurant
na adrese: Suché mýto 6 v Bratislave v období rokov 2018 a 2019, na základe ktorej by bolo

preukázané, že žalovaný v rozhodnom období disponoval v priestoroch prevádzky technickým
zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k použitiu zaznamenaného umeleckého výkonu
verejným prenosom, zvukového záznamu technickým predvedením alebo audiovizuálneho záznamu
verejným prenosom. Z uvedených dôvodov žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol
dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení, čo bolo dôvodom, že súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Pokiaľ súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal v
konaní svoje tvrdenia o vykonaní kontroly v priestoroch prevádzky žalovaného, žalobca poukázal na
to, že žalobou uplatňovaný nárok nevyplýva z podmienky vykonania kontroly u žalovaného prípadne zo
spísania záznamu z kontroly. Kontrola prevádzky žalovaného bola vykonaná prostredníctvom externých
zamestnancov žalobcu, pričom o jej priebehu a výsledku nebol spísaný žiadny formálny záznam

ani protokol, ktorý by bolo možné predložiť do konania ako dôkaz. Vzhľadom ku skutočnosti, že o
priebehu a výsledku vykonanej kontroly nebol spísaný žiaden formálny záznam, resp. protokol, žalobca
prostredníctvom advokáta za účelom preukázania, že žalovaný vo svojej prevádzke v rozhodnom
období skutočne disponoval technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos, navrhol už vosvojej písomnosti zo dňa 14. 09. 2020 označenej ako „Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného voči
platobnému rozkazu zo dňa 13. 04. 2020, sp. zn. 5Up/511/2020“, aby žalovaný do konania v právnej veci
predložil hromadnú licenčnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou Slovenský ochranný zväz autorský

pre práva k hudobným dielam („SOZA“) uzavretú na obdobie rokov 2018 a 2019, eventuálne žiadal,
aby si súd prvej inštancie predmetnú zmluvu vyžiadal priamo od spoločnosti SOZA. Žalobca zotrval na
svojom skoršom návrhu na doplnenie dokazovania, resp. tento spresnil, a to v tom smere, aby si súd
prvej inštancie v zmysle ust. § 189 C.s.p. vyžiadal od spoločnosti SOZA, keďže nie je predpoklad, že by
tento dôkaz žalovaný predložil dobrovoľne, hromadnú licenčnú zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou

SOZA a žalovaným za obdobie rokov 2018 a 2019, rovnako tak faktúry vystavené spoločnosťou SOZA
žalovanému za obdobie rokov 2018 a 2019. Z týchto dôkazov bude možné exaktne zistiť výšku licenčnej
odmeny za udelenie práva na používanie predmetov ochrany, konkrétne technické zariadenie, ktoré
sa v prevádzke žalovaného v rozhodnom období nachádzalo, prostredníctvom ktorého dochádzalo k
verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, rozloha ozvučenej plochy
v prevádzke žalovaného, resp. ďalšie parametre, z ktorých žalobca pri určení žalobného nároku

vychádzal. Žalobca v rámci svojho odvolania uviedol, že nie je orgánom verejnej moci disponujúcim
oprávnením uložiť edičnú povinnosť iným fyzickým či právnickým osobám. Touto právomocou disponuje
v sporovom konaní výlučne súd. Z uvedeného dôvodu žalobca zdôraznil, že naďalej trvá na doplnení
dokazovania vyššie uvedeným spôsobom. S rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
žalobcu na doplnenie dokazovania žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí a takéto rozhodnutie považuje

za nespravodlivé, ktorým bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ust. § 189 má v
Civilnom sporovom poriadku svoje miesto práve kvôli riešeniu situácií, kedy strana sporu navrhuje
vykonanie dôkazného prostriedku, avšak strana túto vec vo svojej dispozícií nemá. V zmysle právnej
vedy je podmienkou na uloženie edičnej povinnosti skutočnosť, že táto vec je potrebná na zistenie
skutkového stavu, t. j. súd musí tento dôkazný prostriedok vyhodnotiť ako relevantný a potrebný

na konanie. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti rozsudok Okresný súd Bratislava I zo dňa
25. 01 .2023, č. k. 12Ca/17/2020 - 192 vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci, kedy súd na
základe obdobného návrhu na doplnenie dokazovania žalobcovi vyhovel, čím súd spoľahlivo zistil
skutkový stav, nakoľko žalobcom navrhnutý dôkazný prostriedok vyhodnotil ako relevantný a jeho
vykonanie za potrebné. Taktiež žalobca poukázal na ďalší skutkovo a právne podobný prípad, kedy

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28. 04. 2022 č. k. 17Co/46/2021-227 zrušil rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 04. 2021, č. k. 7Ca/3/2020-122 a vec vrátil Okresnému
súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie, pričom jedným z dôvodov zrušenia predmetného rozsudku
bolo nevyhovenie žalobcovmu návrhu na vykonanie dokazovania, čím bol naplnený odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Žalobca mal za to, že zmluvou uzatvorenou medzi SOZA a

žalovanýmbolomožnévkonanípreukázaťprítomnosťkonkrétnehodruhutechnickéhozariadenia,počet
technickýchzariadení,rozlohuozvučenejplochyprevádzky,kapacituprevádzky,resp.ďalšieskutočnosti
predstavujúce parametre, z ktorých organizácia kolektívnej správy práv štandardne vychádza pri
stanovení výšky licenčnej odmeny v súlade so schválenými sadzobníkmi. Žalobca si bol vedomý,
že prípustnosť vykonania relevantne navrhnutého dôkazu je úlohou a doménou súdu, avšak v tejto

súvislosti žalobca poukázal na právny názor právnych teoretikov a odborníkov, podľa ktorého súd
jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože týmto postupom 1. sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena
a 2. neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Nevyhovenie

dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi: prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s
predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí (nevyvráti) tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou; nakoniec tretím argumentom
je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo

vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné
právo na spravodlivý proces. Táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen
nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť

(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/154/2020, 4Cdo/100/2018).
Žalobca bol presvedčený, že v danom prípade došlo k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie tým,
že nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, keďže navrhnutým dôkazom mohli byť v konaní jednoznačne
preukázané skutočnosti, ktoré žalobca v priebehu konania tvrdil. Žalobca poukázal na skutočnosť, žesa súd prvej inštancie stotožnil s jeho argumentáciou, že na vznik prípadného záväzku žalovaného voči
žalobcovi titulom primeranej odmeny v zmysle ust. § 489 Občianskeho zákonníka postačuje, že dôjde
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a z bezdôvodného obohatenia vzniknutý nárok si je

žalobca oprávnený nárokovať podľa ust. § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení s ust. § 99
ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a ust. § 119 Autorského zákona v prípade, že došlo zo strany žalovaného
v jeho prevádzke neoprávnene k použitiu zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom,
k použitiu zvukového záznamu technickým predvedením alebo k použitiu audiovizuálneho záznamu
verejným prenosom. Ak teda platí vyššie uvedené, nemožno podľa názoru žalobcu súhlasiť s názorom

súdu prvej inštancie ohľadom údajného neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Pokiaľ
by súd prvej inštancie vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, z týchto mohli byť potvrdené skutočnosti
prezentované žalobcom resp. mohla byť jednoznačne preukázaná skutočnosť, či zo strany žalovaného
dochádzalo v rozhodnom období k bezdôvodnému obohateniu. Nevykonanie žalobcom navrhnutého
dôkazusťažilodôkaznúpozíciužalobcu,čoviedlokzamietnutiužalobyvdôsledkuúdajnéhoneunesenia
dôkazného bremena. Navyše žalobca dal do pozornosti, že žalovaný ani raz nespochybnil existenciu

licenčného vzťahu s inou organizáciou kolektívnej správy práv. Súd prvej inštancie si napodiv osvojil
vyjadrenie žalovaného, že v prevádzke dochádza k usporadúvaniu diskoték za prítomnosti DJ-a, ktorý
produkuje vlastnú hudbu. Z tohto tvrdenia žalovaného ďalej súd prvej inštancie odvodil záver, že v
prípade takéhoto DJ-a ide o vlastný umelecký výkon, čiže o iné tvorivé vykonanie umeleckého diela
hraním alebo iným spôsobom. To ale nie je použitie umeleckého výkonu, ktoré predpokladá ust. § 97

ods. 3 Autorského zákona. Nemožno bez ďalšieho predpokladať, že DJ sprístupňuje záznam (iného)
umeleckého výkonu verejnosti, pretože ako uviedol a namietal žalovaný, DJ žalovaného produkuje a
mixuje na nimi prevádzkovaných diskotékach vlastnú tvorbu a neprezentuje (neprehráva alebo uvádza)
tvorbu iných. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení žalobcu navrhol, aby si
súd prvej inštancie vyžiadal od žalovaného predloženie playlistu používaného v prevádzke žalovaného

za obdobie žalovaných rokov, a to za účelom vyhodnotenia, či žalovaný používal alebo nepoužíval
predmety ochrany, ktoré spravuje žalobca. Tomuto návrhu na vykonanie dôkazov však nevyhovel a
ani sa s ním nijakým spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, naopak, bez ďalšieho sa s
týmto tvrdením súd prvej inštancie stotožnil, a to napriek tomu, že žalovaný ani len údajného DJ-
a nekonkretizoval, ani neuviedol, o akú osobu sa jedná. Navyše rozhodnutie súdu prvej inštancie o

zamietnutí návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania nie je ani dostatočne odôvodnené a presvedčivé.
Na základe vyššie uvedeného zamietnutím návrhov na vykonanie dokazovania zo strany súdu prvej
inštancie došlo k hrubému pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie. Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej
inštancie, že nebol schopný preukázať obsah webovej stránky žalovaného. Aj ku dňu podania odvolania
je link uvedený vo vyjadrení k odporu stále aktívny, avšak za účelom zistenia obsahu webovej stránky

žalovaného je potrebné naň kliknúť v elektronickej podobe vyjadrenia k odporu. Fyzickým zadaním linku
uvedeného vo vyjadrení k odporu do internetového vyhľadávača sa obsah webovej stránky žalovaného
nezobrazí, nakoľko žalovaný predmetnú webovú stránku priebežne aktualizuje. Žalobca uviedol, že
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný v období
žalovaných rokov prevádzkoval v prevádzke dvakrát týždenne diskotéky pre 101 až 200 ľudí. Žalobca

však nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o nespornosti skutočnosti, že žalovaný usporadúval
diskotéky s vlastným DJ. Žalovaný na svojom webe, na ktorý žalobca poukázal, zverejňoval podujatia,
konkrétne diskotéky, ktoré sa v priestoroch prevádzky konali a stále na pravidelnej báze konajú, pričom
na jednotlivých pozvánkach v žalovanom období figurovali rôzni DJ-i, teda nie len jeden, ako uvádza
žalovaný. Okrem DJ-ov žalovaný pravidelne pozýval aj rôznych umelcov. Preto nemohlo byť preukázané

tvrdenie žalovaného o tom, že dochádza k používaniu vlastnej hudobnej produkcie. Vzhľadom k vyššie
uvedenému, ako aj k skutočnosti, že vyjadrenie k odporu je datované ku dňu 14. 09. 2020 a informáciu,
že podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom predložený link nie je aktívny sa žalobca dozvedel až
na pojednávaní konanom dňa 23. 03. 2023 mal žalobca za to, že sa jedná o inú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 2Co 23 2023-193 zo dňa 25. 10.
2023 napadnutý súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I, č.k. 20Ca/17/2020-131 zo
dňa 27. 03. 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že „je nesporné, že
žalobca je nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov, ktorá je oprávnená na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému

záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv a je v zmysle
zákona č. 618/2005 Z.z. Autorský zákon oprávnený aj na výber primeranej odmeny za použitie
zaznamenaného umeleckého výkonu alebo zvukového záznamu jeho uvedením na verejnosti verejným
vykonanímvoformetechnickéhopredvedenia,navýberprimeranejodmenyzapoužitiezaznamenanéhoumeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania verejnosti, na výber primeranej odmeny
za použitie nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním, na výber primeranej odmeny za
použitie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania

a sprístupňovania verejnosti. Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie,
že žalobca musí v konaní preukázať, že v prevádzke žalovaného došlo k použitiu konkrétneho
zaznamenanéhoumeleckéhovýkonuverejnýmprenosom,zvukovéhozáznamutechnickýmprevedením
alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom. Pri tomto výklade by totiž žalobca musel byť
reálne v každej jednej prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni, aby reálne zistil, ktoré konkrétne

dielo, respektíve zvukový záznam, umelecký výkon, audiovizuálny záznam bol šírený v tej - ktorej
prevádzke. Inými slovami, žalobca nemá objektívnu možnosť zistiť v každej jednej prevádzke detailný
rozsah používania konkrétnych predmetov ochrany, pričom takúto povinnosť mu neukladá ani autorský
zákon, a preto uvedené nie je možné od žalobcu ani požadovať. Vyššie citované ustanovenia
autorského zákona sú budované na takzvanom zákonnom nároku oprávnenej osoby požadovať
úhradu, respektíve bezdôvodné obohatenie za šírenie umeleckého výkonu, zvukového záznamu,

audiovizuálnemu záznamu verejným prenosom prostredníctvom technického zariadenia a to bez ohľadu
na to, ktoré konkrétne zvukové záznamy, resp. umelecké výkony boli v prevádzke použité, respektíve
šírené. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalobcovi
takpovediac „stačí“ v konaní preukázať prítomnosť technického zariadenia, do ktorého je vedený signál
umožňujúci prenos umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným

prenosom. Odvolací súd v predmetnej veci podporne vychádzal aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci
C-306/2005 SGAE c/a Rafael Hoteles, pričom závery vyslovené v tejto veci sa síce týkajú poskytovania
signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov v izbách hotelového zariadenia
ubytovaným klientom, ale na druhej strane je princíp platenia odmeny, respektíve bezdôvodného
obohatenia za verejný prenos rovnaký ako v tejto veci. Súdny dvor vo vyššie uvedenej právnej veci

dospel k záveru, že samotné umiestnenie zvukovo-obrazových zariadení, t.j. televíznych prijímačov
v izbách hotelového zariadenia ako také síce nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie
signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom v zariadení predstavuje
nezávisle od používania techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2001/2009 - ES z 22.5.2011. S poukazom aj na tento názor vyslovený

v rámci rozsudku Súdneho Dvora vo veci SGAE c/a Rafael Hoteles odvolací súd uzavrel, že úlohou
žalobcu bolo v konaní preukázať, či žalovaný má vo svojej prevádzke technické zariadenie, ktoré je
určené na verejný prenos, respektíve k uvedenej skutočnosti navrhnúť vykonať potrebné dokazovanie.
Z obsahu spisu (z písomných vyjadrení žalobcu, ako aj z jeho vyjadrení v konaní pred súdom) vyplývalo,
že žalobca už v rámci svojho vyjadrenia k odporcu žalovaného (č.l. 35) navrhol vykonanie dôkazu,

a to predloženie hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SOZA a žalovaným
za obdobie rokov 2018 a 2019, a zároveň požadoval predloženie faktúr vystavených spoločnosťou
SOZA vo vzťahu k žalovanému za obdobie rokov 2018 a 2019. Z týchto dôkazov podľa žalobcu
bolo možné v rámci prvoinštančného konania exaktne zistiť výšku licenčnej odmeny za udelenie
práva na používanie predmetov ochrany, ako aj konkrétne technické zariadenie, ktoré sa v prevádzke

žalovanéhovrozhodnomobdobínachádzalo,prostredníctvomktoréhodochádzalokverejnémuprenosu
zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, ako aj zároveň rozlohu ozvučenej plochy v
prevádzke žalovaného, resp. ďalšie parametre. Odvolací súd uviedol, že skutočne žalobca nemal
inú možnosť, ako navrhnúť vykonanie dokazovania prostredníctvom predloženia hromadnej licenčnej
zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SOZA a žalovaným, a to buď od žalovaného alebo od

spoločnosti SOZA (prostredníctvom edičnej povinnosti) za obdobie rokov 2018 a 2019, a zároveň
navrhnúť predloženie faktúr vystavených spoločnosťou SOZA vo vzťahu k žalovanému za obdobie
rokov 2018 a 2019, nakoľko z týchto dôkazov bude zrejmé, či žalovaný mal v rozhodnom čase vo
svojej prevádzke technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo v rozhodnom období k
verejnému prenosu zvukových záznamov. Ak súd prvej inštancie tieto dôkazy napriek návrhu žalobcu

nevykonal, znemožnil žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd vzhľadom k procesnej situácii, ktorá tu nastala
podporne poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11.
2019, podľa ktorého ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má
preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie

žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak sa dokazovaním na súde prvej inštancie preukáže, že žalovanýmal v rozhodnom období vo svojej prevádzke konkrétne technické zariadenie, prostredníctvom ktorého
dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, bude potrebné
uzavrieť, že žalovaný bol povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany

prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetu ochrany, t. j. prostredníctvom žalobcu. Použitie
predmetu ochranu bez súhlasu nositeľov autorských práv k nim (a bez uhradenia zákonnej odmeny)
totiž predstavuje neoprávnený zásah do práv ich nositeľov (autorov).“.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18. 09. 2024 k veci ešte uviedol, že v zmysle

uznesenie odvolacieho súdu ak sa v prevádzke žalovaného nachádzalo audiovizuálne zariadenie,
vznikla žalovanému povinnosť plniť. V konaní bolo preukázané, že v zariadení žalovaného prebiehali
diskotéky v určitej periodicite a kapacite osôb. Žalobca nebol účastníkom zmluvných vzťahov a ak
žalovaný platil za reštauráciu, je to vecou žalovaného. Z predložených listinných dôkazov vyplýva
zoznam telies, ktoré zástupca zastupuje, všetky tvrdenia protistrany žalobca vo svojich písomných
podaniach vysvetlil a doteraz neboli v konaniach sporné.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 18. 09. 2024 k veci ešte uviedol, že z predloženého
listinného dôkazu, ktorý zabezpečil súd na základe pokynu odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný
nemal uzavretú žiadnu zmluvu so spoločnosťou SOZA, túto zmluvu mala uzavretú reštaurácia, ktorá je
od Covidu zavretá, kde bolo umiestnené rádio a na ktorú boli vystavené faktúry. Žalobca medzičasom
žaluje žalovaného aj za túto reštauráciu, pričom z uvedeného mal za to, že žalobcovi žalovaný nárok

neprislúcha. Žalobca v konaní tvrdil, že ho nezaujíma právny vzťah až v situácii, keď súd zabezpečil
dôkaz, ktorý preukázal, že žalovaný nemal so žalobcom uzavretú zmluvu. Tvrdenia žalovaného,
že žalobca nepreukázal zastupovanie audiovizuálnych umelcov, ktorých tvorba mala byť hraná na
diskotékach, kde naopak vystupovali umelci (DJ) s vlastnou tvorbou neboli žalobcom vyvrátené.
14. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že sa v rozhodnom období žalovaný používal technické zariadenie, prostredníctvom ktorého
dochádzalo k použitiu diel chránených autorským zákonom. S poukazom na uznesenie odvolacieho
súdu žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. V konaní bolo preukázané, že sa v zariadení žalovaného
2x týždenne uskutočňovali diskotéky, čo žalovaný nepoprel. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pretože sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v rozpore s autorským

zákonom, pretože nezaplatil žalobcovi odmenu za použitie diel chránených autorským zákonom. Nie je
pravdou, že príslušné technické zariadenie bolo iba v reštaurácii a že by to malo vyplývať z faktúr.
15. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že z konania nevyplývajú
tvrdenia žalobcu, ktoré sú nepreukázané, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
nepreukázal napríklad vykonanie kontroly, na ktorú sa odvolal a ktorá mala byť vykonaná externými

pracovníkmi a nepredložil o tom žiadny dôkaz. Rovnako žalobca nepreukázal, že v rovnakom čase mal
zastupovať interpretov, ktorých diela mali byť interpretované žalovaným v danom čase. Novo predložený
dôkaz preukázal iba toľko, že spoločnosť SOZA mala uzavretú zmluvu s reštauráciou a nie žalovaným,
o čom svedčia vystavené faktúry.
16. Nakoľko na pojednávaní dňa 18. 09. 2024 nemali právni zástupcovia strán sporu žiadne ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania, takže súd vyhlásil po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi podľa
ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho závere uznesenie
o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil
podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 07. 10. 2024, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.
17. Podľa ust. § 27 Autorského zákona verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek

technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na
miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli (ods. 1). Vysielanie diela, retransmisia diela a
sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela (ods. 2).
18. Podľa ust. § 94 Autorského zákona umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé
vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom

alebo iným spôsobom (ods. 1). Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon
tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo
tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista (ods. 2).
19. Podľa ust. § 97 Autorského zákona výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a právo
udeliť súhlas na použitie umeleckého výkonu (ods. 1). Umelecký výkon je možné použiť iba so súhlasom

výkonného umelca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Použitím umeleckého výkonu, na ktoré
udeľuje výkonný umelec súhlas podľa odseku 1, je a) verejný prenos nezaznamenaného umeleckého
výkonu okrem vysielania, b) vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu, c) vyhotovenie
rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu, d) verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckéhovýkonu alebo jeho rozmnoženiny 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. nájmom alebo 3. vypožičaním, e)
sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.
20. Podľa ust. § 99 ods. 2 písm. b) Autorského zákona výkonný umelec má právo na primeranú odmenu

za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu
umeleckého výkonu verejnosti.
21. Podľa ust. § 107 Autorského zákona zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez
ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky
audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje (ods. 1). Výrobca zvukového záznamu je

osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie (ods. 2).
22. Podľa ust. § 109 Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má právo použiť svoj zvukový
záznamaprávoudeliťsúhlasnapoužitiezvukovéhozáznamu(ods.1).Zvukovýzáznamjemožnépoužiť
iba so súhlasom výrobcu zvukového záznamu, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Použitím
zvukového záznamu, na ktoré udeľuje výrobca zvukového záznamu súhlas podľa odseku 1, je a)
vyhotovenie rozmnoženiny zvukového záznamu, b) verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu

alebojehorozmnoženiny1.prevodomvlastníckehopráva,2.nájmomalebo3.vypožičaním,c)vysielanie
zvukového záznamu, d) sprístupňovanie zvukového záznamu verejnosti.
23. Podľa ust. § 110 písm. a) Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie zvukového záznamu technickým predvedením.
24. Podľa ust. § 116 ods. 1 Autorského zákona audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela

zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem
pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.
25. Podľa ust. § 116 ods. 2 Autorského zákona audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov
sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto
zvuky a obrazy zaznamenávajú.

26. Podľa ust. § 116 ods. 2 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.
27. Podľa ust. § 118 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu má právo použiť
svoj audiovizuálny záznam a právo udeliť súhlas na použitie audiovizuálneho záznamu (ods. 1).
Audiovizuálny záznam je možné použiť iba so súhlasom výrobcu audiovizuálneho záznamu, ak tento

zákon neustanovuje inak (ods. 2). Použitím audiovizuálneho záznamu, na ktoré udeľuje výrobca
audiovizuálneho záznamu súhlas podľa odseku 1, je a) vyhotovenie rozmnoženiny audiovizuálneho
záznamu, b) verejné rozširovanie originálu audiovizuálneho záznamu alebo jeho rozmnoženiny
1. prevodom vlastníckeho práva, 2. nájmom alebo 3. vypožičaním, c) technické predvedenie
audiovizuálneho záznamu, d) vysielanie audiovizuálneho záznamu, e) sprístupňovanie audiovizuálneho

záznamu verejnosti (ods. 3).
28. Podľa ust. § 119 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.
29. Podľa ust. § 143 ods. 1 Autorského zákona kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových

práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
30. Podľa ust. § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany
jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným
spôsobom verejného prenosu.

31. Podľa ust. § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná
domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám
alebo ak je to nehospodárne.
32. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
33. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
34. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
35. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.36. Podľa ust. § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
37. Podľa ust. § 391 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd
prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
38. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej

iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými

dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného
dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.
39. Úlohou súdu prvej inštancie bolo v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu „zistiť, či

žalovaný má vo svojej prevádzke technické zariadenie, ktoré je určené na verejný prenos“, pretože
„žalobcovi stačí v konaní preukázať prítomnosť technického zariadenia, do ktorého je vedený signál
umožňujúci prenos umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným
prenosom“, nakoľko sa odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie,
že žalobca musí v konaní preukázať, že v prevádzke žalovaného došlo k použitiu konkrétneho

zaznamenanéhoumeleckéhovýkonuverejnýmprenosom,zvukovéhozáznamutechnickýmprevedením
alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom, nakoľko pri tomto výklade „by totiž žalobca musel
byť reálne v každej jednej prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni, aby reálne zistil, ktoré konkrétne
dielo, respektíve zvukový záznam, umelecký výkon, audiovizuálny záznam bol šírený v tej - ktorej
prevádzke“.

40. Odvolací súd výslovne uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení, že „ak sa dokazovaním na súde
prvej inštancie preukáže, že žalovaný mal v rozhodnom období vo svojej prevádzke konkrétne technické
zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovo-
obrazových záznamov, bude potrebné uzavrieť, že žalovaný bol povinný plniť si svoje povinnosti
vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo

udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetu ochrany,
t. j. prostredníctvom žalobcu.“. Na preukázanie tejto skutočnosti mala podľa odvolacieho súdu slúžiť
Hromadná licenčná zmluva spoločnosti SOZA, ktorú bol povinný súd prvej inštancie na výslovný pokyn
odvolacieho súdu zabezpečiť.
41. Súd prvej inštancie preto vykonal na základe nariadeného postupu odvolacím súdom v zmysle ust.

§ 391 ods. 2 a 3 C.s.p. dokazovanie listinným dôkazom, a to konkrétne Hromadnou licenčnou zmluvou
zo dňa 22. 05. 2017, z ktorej vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou SOZA s
rozsahom licencie na reštauráciu GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave. Zároveň
súd prvej inštancie zabezpečil aj faktúry spoločnosti SOZA č. 2181100329 a č. 2191100322, z ktorých
vyplynulo, že ich adresátom bola „GREAT - reštaurácia, Suché mýto 6, Bratislava“.

42. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle nariadeného postupu odvolacím súdom
mal za to, že žalobca ani doplnením dokazovania nepreukázal svoje tvrdenia. V ďalšom konaní
bol súd prvej inštancie povinný po zabezpečení vyššie uvedeného listinného dôkazu ustáliť, či
žalovaný mal v rozhodnom období vo svojej prevádzke konkrétne technické zariadenie, prostredníctvom
ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov. Z

predmetného listinného dôkazu, ktorý zabezpečil súd na základe pokynu odvolacieho súdu (Hromadná
licenčná zmluva zo dňa 22. 05. 2017) vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou
SOZA s rozsahom licencie na reštauráciu GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave.
Z tohto mal súd prvej inštancie v súlade s tvrdeniami žalovaného za to, že žalovaný nemal uzavretú
žiadnu zmluvu so spoločnosťou SOZA, ale licencia spoločnosti SOZA v zmysle ustanovení Autorského

zákona sa týkala reštaurácie (GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave), na ktorú boli
navyše vystavené faktúry spoločnosti SOZA č. 2181100329 a č. 2191100322 (z ktorých vyplynulo, že
ich adresátom nebol žalovaný, ale GREAT - reštaurácia, Suché mýto 6, Bratislava), pričom predmetom
fakturácie bola „autorská odmena za licenciu na verejné použitie hudobných diel podľa účinnéhoSadzobníka SOZA v súlade s Autorským zákonom a Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv k
hudobným dielam na území SR vydaným MK SR na prevádzku GREAT/reštaurácia, bar, Suché mýto
6, Bratislava“.

43. Súd prvej inštancie musel preto zotrvať na svojom pôvodnom rozhodnutí majúc za to, že žalobca
síce opakovane poukazoval na to, že vykonal kontrolu u žalovaného, čo mohol a mal v konaní
preukázať akýmkoľvek výsledkom či záznamom z kontrolnej činnosti alebo prípadnými výsluchmi osôb
vykonávajúcich takéto kontroly a podobne. Žiadne také dôkazy však žalobca ani v ďalšom konaní súdu
prvej inštancie vykonať nenavrhol, hoci bol s procesnou obranou žalovaného a so závermi súdu prvej

inštancie oboznámený. Preukázanie týchto žalobcom tvrdených skutkových tvrdení nebola spôsobilá ani
zmluvauzatvorenámedzižalovanýmaorganizáciouSOZA,anifaktúryspoločnostiSOZAč.2181100329
a č. 2191100322, ktoré práve naopak preukázali, že zmluva nebola uzavretá žalovaným a faktúry sa
týkali prevádzky reštaurácie, nie zariadenia žalovaného.
44. V konaní nebolo sporné, že v zariadení žalovaného prichádzalo ku konaniu diskoték, avšak žalobca
nepreukázal nad všetku pochybnosť, že pri nich išlo o šírenie zvukových diel podliehajúcich ochrane

podľa Autorského zákona, teda že sa na takýchto diskotékach púšťala hudba audiovizuálnych umelcov,
ktorínielenpožívajúochranupodľaAutorskéhozákona,aleichžalobcazastupujenazákladeoprávnenia
udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky z 18. 08. 2016, č. MK-1586/2016/10422, podľa
ktorého je žalobca oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému
záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv: výber

náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového
záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo záznamu vysielania pre súkromnú potrebu, výber primeranej
odmeny za použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý
je originálom audiovizuálneho diela káblovou retransmisiou, výber dodatočnej odmeny za použitie
zaznamenaného umeleckého výkonu, použitie zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového

záznamu alebo audiovizuálneho záznamu vyhotovením jeho rozmnoženiny, použitie zaznamenaného
umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným rozširovaním
jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny nájmom, použitie zaznamenaného umeleckého výkonu,
zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným rozširovaním jeho originálu alebo
jeho rozmnoženiny vypožičaním, použitie audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti

verejným vykonaním vo forme technického predvedenia, použitie zaznamenaného umeleckého výkonu,
zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti sprístupňovaním
verejnosti, použitie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti
vysielaním, výber primeranej odmeny za použitie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho
rozmnoženiny verejným rozširovaním nájmom, výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného

umeleckého výkonu alebo zvukového záznamu jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo
forme technického predvedenia, výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého
výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania verejnosti, výber primeranej odmeny za použitie
nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním, výber primeranej odmeny za použitie zvukového
záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania

verejnosti. Zo zoznamov predložených žalobcom bol preukázaný prehľad umelcov, telies a výrobcov,
ktorých zastupuje žalobca, avšak z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že v rozhodnom
čase došlo v prevádzke žalovaného k použitiu umeleckého výkonu, použitiu zvukového záznamu
alebo použitiu audiovizuálneho záznamu takých umelcov, telies a výrobcov, ktorých v zmysle vyššie
uvedeného zastupuje žalobca.

45. Žalobca teda podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal, že v tomto prípade išlo o
sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti podľa ust. § 97 ods. 3 písm. e) Autorského
zákona, alebo išlo o sprístupňovanie zvukového alebo audiovizuálneho záznamu verejnosti podľa ust.
§ 109 ods. 3 písm. d) a ust. § 118 ods. 3 písm. e) Autorského zákona, alebo o technické prevedenie
audiovizuálneho záznamu podľa ust. § 118 ods. 3 písm. c) Autorského zákona takých umelcov a autorov,

ktorých práva v zmysle Autorského zákona chráni a zastupuje žalobca. Za týchto okolností preto súd
prvej nemal inú možnosť než opätovne dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k
tvrdeniam, od ktorých odvíjal vznik nároku z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 169 ods. 4 písm.
b) Autorského zákona v spojení s ust. § 99 ods. 2 písm. b), ust. § 110 písm. a) a ust. § 119 Autorského
zákona, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
47. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.48. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
50. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci samej a keďže súd jeho žalobe
vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v plnej

výške, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.