Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16C/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203362
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1318203362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, D., zastúpená advokátskou kanceláriou
ALMOND LEGAL s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47248653, proti žalovanému:
Feiglerov dom, a. s. so sídlom Dorastenecká 10082/46, Bratislava, IČO: 47249641, zastúpený Mgr. Ivica
Šišoláková, advokátka so sídlom Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, o zaplatenie 24.100,00 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 24.100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 20.000 eur od 03.11.2017 do zaplatenia, náhradu nákladov vo výške 968,62 eur, a

to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.05.2018 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 24.100 eur
titulom zľavy z kúpnej ceny bytu z dôvodu vady predmetu kúpy, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 20.000 eur od 03.11.2017 do zaplatenia, náhrady nákladov vzniknutých v
súvislosti s uplatnením nároku vo výške 968,62 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnila žalobu skutkovými tvrdeniami podľa §
150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) tým, že matka žalobkyne (E. F. G.) a žalovaný
uzatvorili dňa 01.10.2015 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „ZoBKZ“), predmetom,
ktorej bol záväzok strán uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k
bytu č. H. o výmere 85,62 m2 + plocha balkóna 2,28 m2, nachádzajúceho sa na 4. nadzemnom odloží
(3.poschodí) bytového domu na B. I. X J. D., so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku -
parcela registra C č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. G. K., obec D. G. K., L. D. I (ďalej len

„Byt“ a „Bytový dom“). Podmienkou uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, bolo okrem iného dokončenie
stavebných prác na stavbe „Nadstavba a prístavba objektu bytový dom na B. I. M. X J. D.“ (ďalej
len „Stavba“), povolenej rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto dňa 29.09.2014 pod č.
591/42341/2014/STA/Ors,právoplatnýmdňa04.11.2014.Podľačl.Vods.1ZoBKZbolžalovanýpovinný
dokončiťvýstavbunajneskôrdoII.štvrťroka2016,avšakBytovýdomaniByt,nebolianivprvomštvrťroku
2017 skolaudované. Preto žalovaný odovzdal matke žalobkyne Byt do užívania neskolaudovaný, na
základe Dohody o užívaní zo dňa 30.03.2017 (ďalej len „Dohoda“), uzatvorenej na obdobie do prevodu

vlastníckeho práva k bytu. Žalobkyňa uviedla, že jej matka mala od počiatku v úmysle Byt previesť na
žalobkyňu a preto výber zariadenia a úkony súvisiace s dokončovacími prácami v Byte vykonávala s
jej súhlasom žalobkyňa. Nakoľko žalobkyňa po oboznámení sa so stavom Bytu zistila, že najväčšia
obytná miestnosť Bytu je tmavá, čo bolo spôsobené balkónom nad oknom tejto miestnosti, ktorý nebolsúčasťou úvodného projektu Stavby, prvýkrát upozornila na túto skutočnosť člena štatutárneho orgánu
žalovaného emailom zo dňa 18.06.2017 a požiadala ho o stretnutie. Žalovaný žalobkyni na stretnutí
oznámil, že na projekte nadstavby a prístavby Domu bola vykonaná zmena oproti pôvodnému projektu,

okrem iného spojená s pridaním balkónu nad okno obývacej izby Bytu, avšak táto zmena nemala mať
vplyv na zhoršenie jeho presvetlenia. Následne bol matke žalobkyne ako budúcej kupujúcej predložený
návrh kúpnej zmluvy na Byt s príslušenstvom, ktorý vzhľadom na zistenú vadu Bytu pripomienkovala
a listom zo dňa 26.07.2017 žalovaného požiadala o poskytnutie zľavy z kúpnej ceny Bytu. Žalobkyňa
za účelom posúdenia zatienenia obývacej izby Bytu objednala vyhotovenie svetlotechnického posudku

u E. N. I., znalca v odbore Stavebníctvo odvetvie Pozemné stavby, Stavebná fyzika. Podľa záverov
znalca Ing. Uhlára uvedených v Znaleckom posudku č. 5/2017 zo dňa 28.07.2017, s doložkou podľa §
209 ods. 2 C.s.p. (ďalej len „Posudok 1“), obývacia izba Bytu nespĺňa požiadavky na denné osvetlenie
obytných miestností podľa normy STN 73 05 80-2, Denné osvetlenie budov a podľa § 4 vyhlášky
MZ SR č. 259/2008 Z. z.. Právny zástupca žalovaného na námietky ohľadom uvedenej vady Bytu
reagoval emailom zo dňa 15.08.2017, ktorým oznámil, že v návrhu kúpnej zmluvy zaslanej budúcim

kupujúcim nebudú realizované žiadne zmeny s tým, že pokiaľ predložené znenie kúpnej zmluvy nie je
pre kupujúcich akceptovateľné, k uzatvoreniu zmluvy nedôjde a zanikne právny vzťah založený zmluvou
o budúcej zmluve. Vzhľadom k tomu E. F. G. a E. O. G. (rodičia žalobkyne), uzatvorili so žalovaným dňa
16.08.2017 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k Bytu s príslušenstvom (ďalej len „KZ 1“). Na
námietky ohľadom uvedenej vady Bytu reagoval žalovaný aj listom zo dňa 23.08.2017, ktorým oznámil,

žereklamáciupovažujezaneopodstatnenúanedôvodnúsodkazomnavydanékolaudačnérozhodnutie,
v zmysle ktorého bola Stavba dokončená bez vád a nedorobkov, ktoré by bezprostredne ohrozovali
bezpečnosť a zdravie ľudí a životné prostredie a bránili by bezpečnému užívaniu stavby. Rodičia
žalobkyne predmetný Byt s príslušenstvom, následne previedli Kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.2017
na žalobkyňu (ďalej len „KZ 2“). Súčasťou KZ 2 bolo aj postúpenie pohľadávky na zľavu z kúpnej

ceny z titulu vady prevádzaného Bytu z pôvodných kupujúcich Bytu (rodičov žalobkyne) na žalobkyňu.
Postúpenie pohľadávky oznámili pôvodný kupujúci Bytu žalovanému listom zo dňa 26.10.2017. Zároveň
žalobkyňa listom zo dňa 26.10.2017 oznámila žalovanému vadu prevádzaného Bytu a uplatnila si u
žalovaného nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný na to reagoval listom zo dňa 11.12.2017, ktorým
žalobkyni oznámil, že nesúhlasí so závermi Posudku 1, považuje ich za nesprávne a odkázal na vydané

kolaudačné rozhodnutie na Stavbu. Žalobkyňa preto požiadala Ing. Miloslava Ilavského, PhD., znalca
odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností,
o vypracovanie znaleckého posudku za účelom stanovenia výšky zľavy z kúpnej ceny z titulu existencie
vady Bytu, ktorý Znaleckým posudkom č. 25/2018, s doložkou podľa § 209 ods. 2 C.s.p. (ďalej len
„Posudok 2“), vyčíslil výšku zľavy porovnaním hodnoty Bytu bez vady s hodnotou Bytu s vadou v

čase poskytnutia plnenia, tzn. v čase prevodu Bytu na právnych predchodcov žalobkyne, a to v sume
24.100 eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný a rodičia
žalobkyne uzavretím kúpnej zmluvy dňa 16.08.2017 založili záväzkový vzťah podľa § 588 Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“),pričomsvojupovinnosť,vyplývajúcuztohtozáväzkovéhovzťahu,atozaplatiť
žalovanému dohodnutú kúpnu cenu, splnili. Žalovaný v zmysle § 499 OZ zodpovedal za to, že predmet

kúpymávlastnostivýslovnevymienenéaleboobvyklé,žehomožnopoužiťpodľapovahyaúčeluzmluvy.
Žalobkyňa poukázala na vyhlásenie žalovaného podľa čl. IX. ods. 1 bod 1.2 KZ 1, ktorým ubezpečil
rodičov žalobkyne, že Bytový dom a Byt budú vyhotovené v súlade s právnymi predpismi, technickými
normami, schválenou projektovou dokumentáciou a podmienkami dohodnutými v ZoBKZ, ktoré sa s
ohľadom na závery znalca uvedené v Posudku 1 ukázalo ako nepravdivé. Žalobkyňa namietala, že

žalovaný v rozpore s § 596 OZ neupozornil rodičov žalobkyne na existujúcu vadu predmetu kúpy, naviac
po oznámení tejto vady zo strany žalobkyne, resp. jej rodičov, túto vadu poprel, napriek tomu, že vadu
potvrdil aj Posudok 1, vypracovaný znalcom Ing. Uhlárom.

3. Po právnej stránke žalobca odôvodnil žalobu ustanoveniami§ 499, § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 598,

§ 599 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/ 1995 Zb..

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca so žalobou predložil súdu nasledovné dôkazy: Zmluvu o
uzavretíbudúcejkúpnejzmluvyz01.10.2015sPrílohouč.3(nedatovanýkonceptnávrhubudúcejkúpnej

zmluvy), popis a nákres projektu bytového domu na B. I. J. D. „Feiglerov dom“, opis pre Štandardné
vybavenie „Konventná“, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 29.09.2014, č.
591/42341/2014/STA/Ors, Dohodu o užívaní zo dňa 30.03.2017, email z 23.06.2017, Znalecký posudok
č. 5/2017 zo dňa 28.07.2017 E. N. I., výpis z LV č. XXXX zo dňa 14.09.2015, Uplatnenie nárokuna zľavu z kúpnej ceny a pripomienky k návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2017, email zo dňa
15.08.2017, Uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny - odpoveď zo dňa 23.08.2017, Kúpnu zmluvu
zo dňa 16.08.2017, Kúpnu zmluvu zo dňa 29.09.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa

26.10.2017, Oznámenie vád predmetu kúpy a uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny zo dňa
26.10.2007, Uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny - odpoveď zo dňa 11.12.2017, Znalecký posudok
č. 25/2018 zo dňa 03.03.2018 Ing. Miloslava Ilavského, PhD., faktúru zo dňa 17.01.2018, príjmový
pokladničný doklad č. 01/2018 zo dňa 17.01.2018, faktúru zo dňa 28.07.2017, príjmový pokladničný
doklad č. 14/2017 zo dňa 28.07.2017, faktúru č. XXXXXXX zo dňa 03.03.2018 aa príjmový pokladničný

doklad zo dňa 08.03.2018.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného advokáta v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa
14.12.2018namietalnárokžalobkynesodkazomnazáverypredloženéhoSvetelnotechnickéhoposudku
č. 04/2016, doplneného Dodatkom č. 11/2016, vyhotoveného spoločnosťou anua, s.r.o., Sliačska 10,
Bratislava, IČO: 46838201, bez doložky podľa § 209 ods. 2 C.s.p. (ďalej len „Posudok 3“ a „Dodatok“),

v ktorom bolo konštatované, že Byt vyhovuje požiadavkám normy STN 734301 a STN 730580:2000,
pričom tento záver z hľadiska preslnenia zostal nezmenený aj napriek vykonaným stavebným úpravám.
Namietal postup znalca Ing. Uhlára pri vypracovaní Posudku 1 ako nesprávny v tom, že znalec pre
posúdenie osvetlenia a tienenia obývacej izby Bytu vychádzal z veľkosti tejto miestnosti 37,76 m2, čo je
však rozpore s Prílohou ZoBKZ, obsahujúcej pôdorys Bytu, kde sa deklaruje výmera obývacej izby 23,73

m2 s tým, že ostatnú časť priestoru tvorí príslušenstvo bytu - kuchyňa, ktorá sa nepovažuje za obytnú
miestnosť a nemusí zodpovedať požiadavkám normy denného osvetlenia. Preto znalec nesprávne
započítal do rozlohy obývacej miestnosti aj plochu kuchyne, ktorá je príslušenstvom Bytu. Ďalej žalovaný
namietal aj právny základ nároku v zmysle § 597 ods. 1 OZ, ktoré upravuje nároky kupujúceho v prípade
tzv. skrytých vád. Poukázal na to, že sama žalobkyňa v žalobe uvádza, že Byt bol kupujúcim daný

do užívania ešte pred podpisom kúpnej zmluvy na základe Dohody z 30.03.2017, kupujúci (rodičia
žalobkyne) v zastúpení žalobkyňou na vytýkanú vadu Bytu poukázali už emailom zo dňa 18.06.2017,
pričom následne dňa 16.08.2017 uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu. Preto v danom prípade nemôže
ísťovadu,ktorávyšlanajavododatočne,keďžebolakupujúcimdobreznámaeštepredpodpisomkúpnej
zmluvy. Kupujúci v čase podpisu kúpnej zmluvy predmetný Byt užívali už takmer pol roka a stav Bytu im

bol dobre známy. Žalovaný ďalej namietali výšku primeranej zľavy z ceny predmetu kúpy určenej podľa
Posudku 2 vo výške 24.100,00 eur a pre prípad, že by súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá
za namietanú vadu Bytu, za primeranú zľavu z ceny predmetu kúpy žalovaný považuje rozdiel medzi
kúpnou cenou uhradenou kupujúcimi a všeobecnou hodnotou Bytu s vadou. To znamená rozdiel medzi
kúpnou cenou 194.900,- eur s DPH podľa KZ 1 uhradenou kupujúcimi a hodnotou predmetu kúpy

s vadou, stanovenej znalcom vo výške 178.425,- eur, zodpovedajúcej skutočnej trhovej cene. Napokon
žalovaný bez ďalšieho odôvodnenia, spochybnil aktívnu legitimáciu žalobkyne v spore.

6. Spolu s písomným vyjadrením k žalobe žalovaný predložil súdu : Svetelnotechnický posudok č.
04/2016 s Dodatkom č. 11/2016, bez doložky podľa § 209 C.s.p. vyhotovený spoločnosťou anua, s.r.o.,

Sliačska 10, Bratislava, IČO: 46838201.

7. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 12.02.2019, doplnenej podaním zo
dňa 11.04.2019, v ktorej s odkazom na ustanovenia § 499, § 597 ods. 1 OZ, § 439 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a Čl. XI ods. 2 KZ 1 zopakovala, že si v danom konaní uplatňuje nárok z

titulu zľavy z kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú zhotovil a následne previedol na právnych predchodcov
žalobkynežalovanýaodôvodňujehovadoupredmetnejnehnuteľnosti,spočívajúcejvnedodržanísvetlo-
technických noriem pri jej zhotovení, na základe predloženého Posudku 1. Poukázala na to, že v
Posudku 3, ktorý predložil žalovaný, vypracovanom spoločnosťou anua, s.r.o. za účelom posúdenia
vplyvu obnovy a dostavby plánovanej Stavby na denné osvetlenie a preslnenie okolitej zástavby a

vlastnej budovy, sa na strane 3, v podkapitole 5. 1 (strana 22 a nasl.), uvádza činiteľ dennej osvetlenosti
len pre niektoré byty (konkrétne byt E2K, byt E3K, byt F2K, byt F3K, byt B3K a byt A4K), spolu s
konštatovaním, či daný byt je alebo nie je v súlade s požiadavkami konkrétne uvedenej normy. Konkrétny
Byt žalobkyne (C4K), ktorý bol dotknutý stavebnou zmenou, v predloženom Posudku 3 nie je posúdený,
resp. nie sú uvedené žiadne výpočty ohľadom súladu denného osvetlenia Bytu s STN. Napriek tomu,

že zhotoviteľ Posudku 3 posúdil len niektoré byty, v kapitole 6 „Výsledok“ uvádza, ktoré miestnosti v
obnovovanomBytovomdomevyhovujúpožiadavkámSTN734301aSTN730580:2000aktorénormám
nevyhovujú, pričom v pripojenom pôdoryse ich farebne odlišuje tým, že priestory, ktoré nevyhoveli je
možné využiť ako nebytové priestory. Z Posudku 3 sa javí, že Byt žalobkyne by mal byť zaradenýmedzi byty, ktoré normám STN vyhoveli. Žalobkyňa preto namietala, že zhotoviteľ Posudku 3 v jeho
závere uviedol svoje posúdenie pre všetky byty Bytového domu, hoci svoje výpočty uviedol len pre
6 z celkového počtu 28 priestorov a žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo uviedol výpočty len pre

uvedených 6 bytov, pritom konštatoval súlad alebo nesúlad s STN aj pri tých priestoroch, kde výpočet
a posúdenie neuviedol. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa považuje Posudok 3 predložený žalovaným za
nesprávny a jeho závery za nepodložené. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že Posudok 3 bol vyhotovený pred
zhotovením Stavby a jeho závery vychádzajú z projektovej dokumentácie a nie zo súčasného stavu.
Naopak znalec Ing. Uhlár posudzoval skutočný (súčasný) stav a uskutočnil aj miestnu obhliadku Bytu.

Ďalej žalobkyňa poukázala aj na to, že Dodatok k Posudku 3, ktorý predložil žalovaný, obsahoval len
stručnú informáciu o zmenách Stavby a dva závery, podľa ktorých zmeny nebudú mať vplyv na okolitú
zástavbu, a že po realizácii zmien projektu posudzované obytné priestory z hľadiska doby preslnenia
aj denného osvetlenia vyhovujú normám STN, pričom používa nesprávny popis zmien, ktoré boli v
Bytovom dome vykonané. Podľa Dodatku súčasťou zmien má byť „úprava tvaru balkónu“, ku ktorej v
skutočnosti nedošlo, keďže na pôvodnom projekte nebol navrhnutý žiadny balkón, ale len pavlač pre

prístup do bytov zo schodiska a z výťahu. Žalobkyňa namietala, že predložený Dodatok k Posudku 3
vôbec neobsahuje svetlotechnické posúdenie nehnuteľnosti žalobkyne, nakoľko jeho súčasťou nie je
bližšia identifikácia bytov alebo nebytových priestorov a závery Posudku 3 nie sú podložené žiadnymi
výpočtom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo spisovej dokumentácie týkajúcej sa Stavby, ktorej súčasťou
je aj predmetný Byt, vedenej príslušným stavebným úradom (Mestská časť Bratislava - Staré Mesto,

oddelenie územného rozhodovania a stavebného konania) zistila, že stavebnému úradu bol síce
predložený svetlotechnický posudok Stavby, ale jeho súčasťou nie je posúdenie Bytu žalobkyne, hoci
ostatné byty sú v predmetnom posudku posúdené. K námietke žalovaného ohľadom postupu znalca
Ing. Uhlára pri započítaní do plochy obývacej izby aj plochu kuchyne Bytu, si žalobkyňa vyžiadala
jeho stanovisko, v ktorom znalec uviedol, že posudzovaný priestor obývacej izby a kuchyne Bytu

žalobkyne je jedným spoločným priestorom, ktorého výmera je väčšia ako 12 m2 a preto sa jedná o
obytnú miestnosť a vzťahujú sa na ňu normy oslnenia a osvetlenia ako na iné obytné miestnosti bytu.
Uvedený záver znalec prijal s odkazom na obsah normy STN 73 4301 Budovy na bývanie: 2005 čl.
7.3.7, podľa ktorej, ak je priestor na varenie súčasťou celkového priestoru obytnej miestnosti s plochou
väčšou ako 12 m2, považuje sa tento priestor za obytnú kuchyňu bez ohľadu na to, akým spôsobom

je vlastný priestor na varenie usporiadaný. Preto závery znalca Ing. Uhlára považuje za správne a
naopak namietala, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné posúdenie nehnuteľnosti žalobkyne z
hľadiska splnenia technických noriem. K námietke žalovaného, že kupujúci uzatvárali so žalovaným KZ
1 až po tom, ako dňa 18.06.2017 upozornili na vadu Bytu, ktorý užívali podľa Dohody od 30.03.2017
žalobkyňa uviedla, že KZ 1 medzi žalovaným a rodičmi žalobkyne bola dojednaná podstatne skôr

ako ju zmluvné strany podpísali, a to okamihom uzavretia zmluvy o budúcej zmluve dňa 01.10.2015,
obsahujúcej záväzok zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu s dojednaným obsahom, tvoriacu Prílohu
č. 3 ZoBKZ. Podľa podmienok ZoBKZ, pritom právna predchodkyňa žalobkyne uhradila celú kúpnu cenu
predmetu kúpy ešte pred uzatvorením KZ 1. Z tejto skutočnosti a z toho, že žalobkyňa užívala Byt ešte
pred uzavretím kúpnej zmluvy je zrejmé, že uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo len formálnym úkonom

za účelom dosiahnutia vecnoprávnych účinkov predaja nehnuteľností, tzn. vkladu vlastníckeho práva
kupujúcich do katastra nehnuteľností. Preto ustanovenie § 597 ods. 1 OZ a v ňom uvedené spojenie
„ak dodatočne vyjde najavo vada“, je potrebné vykladať tak, že vada vyjde najavo po dojednaní kúpnej
zmluvy. V danom prípade je nepochybné, že kúpna zmluva bola dojednaná ešte predtým, ako vyšla
najavo vada spočívajúca v nesplnení svetlo technických noriem Bytu. Preto podľa žalobkyne sporný

nárok na zľavu z kúpnej ceny vyplýva z ustanovení § 499 a nasl. v spojení s § 507 ods. 1 OZ. Žalobca
ďalej poukázal na to, že občianskoprávna úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre vyčíslenie výšky
zľavy, na ktorú má kupujúci nárok pri dodaní predmetu kúpy s vadami, avšak takéto pravidlo obsahuje §
439 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa neho nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou,ktorúbymaltovarbezvádahodnotou,ktorúmaltovardodanýsvadami,pričomjerozhodujúci

čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Zároveň žalobkyňa namietala, že suma 194.900,-
eur nie je finálnou cenou predmetu kúpy, ktorú kupujúci zaplatili žalovanému, nakoľko po uzatvorení
ZoBKZ dňa 01.10.2015, sa kupujúci dohodli so žalovaným na zmene tzv. štandardného vyhotovenia
bytu. Za vyhotovenie týchto stavebných zmien kupujúci žalovanému uhradili sumu 7.632,81 eur, na
základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 24.03.2017. To znamená, že celková cena Bytu bola 202.532,81

eur, čo je takmer rovnaká suma ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti bez vady, určená Posudkom
2 Ing. Ilavského. Preto žalobca považuje výšku uplatnenej zľavy za správne vyčíslenú a primeranú. V
závere žalobca namietal, že žalovaný vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne vspore žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol žiadnu skutočnosť ani právne dôvody, pre ktoré by
žalobkyňa nemala byť v spore aktívne vecne legitimovaná.

8. Žalobkyňa k replike pripojila nasledovné listinné dôkazy: zálohovú faktúru č. XXXXXXXXX z
24.03.2017 a Odpoveď znalca Ing. Uhlára na námietky k svetlotechnického posudku z 30.01.2019.

9.Žalovanývnáslednejduplikezodňa10.05.2019doplnilsvojunámietkunedostatkuaktívnejlegitimácie
žalobkyne v spore, pričom uviedol, že zmluvnou stranou ZoBKZ a aj KZ 1 bola matka žalobkyne

E. F. G.. Preto vychádzajúc z občianskoprávnej úpravy zodpovednosti za vady, ktorý je záväzkovým
(zodpovednostným) vzťahom medzi subjektmi, ktoré sú subjektmi zmluvného vzťahu (v danom prípade
uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalovaným), je jediným subjektom, ktorý je nositeľom práva uplatňovať
si voči predávajúcemu nároky zo zodpovednosti za vady, kupujúci, tzn. E. F. G. a E. O. G.. Žalovaný
potvrdil, že uvedení kupujúci doručili písomné oznámenie o postúpení pohľadávky na zľavu z kúpnej
ceny na žalobkyňu (ich dcéru), avšak namietal, že v danom prípade ide o postúpenie pohľadávky podľa

§ 524 OZ a nie o postúpenie práv a nárokov kupujúceho zo zodpovednosti za vady predanej veci
podľa § 597 ods. 1 OZ. Žalovaný zopakoval, že existenciu pohľadávky od počiatku popiera, nakoľko
nebola naplnená dikcia § 597 ods. 1 OZ a to, že žalobkyňou namietaná vada Bytu vyšla najavo až po
uzavretí kúpnej zmluvy. Naopak, o tejto skutočnosti mal právny predchodca žalobkyne plnú vedomosť,
so stavom Bytu bol dôkladne oboznámený, nakoľko ho užíval ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy a

dokonca túto vadu pred uzatvorením kúpnej zmluvy namietal. To znamená, že ešte v čase neexistencie
záväzkového vzťahu a zodpovednosti za vady, si žalobkyňa uplatňovala nárok na zľavu z kúpnej
ceny. Nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy prišlo až dňa 16.08.2017, do tohto momentu žalovaný ako
predávajúci niesol zodpovednosť za vady predmetu kúpy a nároky predávajúceho podľa § 597 ods. 1 OZ
mohli byť uplatnené k vadám, ktoré vyšli najavo po tomto dátume. Podľa názoru žalovaného nemožno

uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom je
výlučne záväzok zmluvných strán uzatvoriť budúcu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k budúcemu
predmetukúpyzastanovenýchpodmienok.Uviedol,žeakprávnapredchodkyňažalobkynemalazáujem
nadobudnúť Byt iba podľa projektovej dokumentácie platnej v čase uzavretia ZoBKZ, následná zmena
vyhotovenia Bytu by bola okolnosťou v zmysle § 50a ods. 3 OZ, ktorá by budúcu kupujúcu oslobodila

od záväzku uzatvoriť kúpnu zmluvu. Budúca kupujúca však napriek vedomosti, že Byt nebol zhotovený
podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, pristúpila k uzatvoreniu KZ 1. Poukázal na to, že žalovaný
už právnej predchodkyni žalobkyne v emailovej komunikácii predostrel možnosť zrušenia ZoBKZ, ktorú
nevyužila, dobrovoľne kúpnu zmluvu spolu s manželom uzatvorili a tým nadobudli vlastníctvo k Bytu,
ktorýužniekoľkomesiacovužívali,jehostavimboldôverneznámyanáslednehopreviedlinažalobkyňu.

Žalovaný namietal ako nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že zhotovenie Bytu v súlade s normami bola
výslovne vymienená vlastnosť predmetu kúpy, nakoľko takéto výslovné vymenenie sa vyžaduje uviesť
v kúpnej zmluve, pričom právni predchodcovia žalobkyne v kúpnej zmluve prehlásili, že im je dobre
známy stav Bytu a kupujú ho stave v akom sa nachádza a žiadna výslovne vymienená vlastnosť Bytu
nie je uvedená. Žalovaný poukázal na to, že právni predchodcovia žalobkyne mohli podľa čl. IX KZ

1, pre tvrdenú nepravdivosť prehlásenia žalovaného že Bytový dom a Byt sú vyhotovené v súlade s
technickými normami, právo od zmluvy odstúpiť, ktoré nevyužili. Preto z dôvodu, že žalovaný namieta
existenciu postúpenej pohľadávky na zľavu z kúpnej ceny a podľa jeho názoru žalobkyni neprislúchajú
iné práva a nároky zo zodpovednosti za vady alebo záruky, ktoré by mohla nadobudnúť iba so súhlasom
predávajúceho, žalobkyňa nie je nositeľkou hmotných práv a preto ani nie je aktívne legitimovaná

v spore. Žalovaný napokon označil konanie žalobkyne za účelové, v snahe získať od žalovaného
neprimerané finančné plnenie a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú .

10. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

11.PodľaČl.8C.s.p.,stranysúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievovecisamej
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

13. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.14. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktorom spor prejednal za splnenia

procesných podmienok podľa § 180 a nasl. C.s.p. v prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov,
pričom vypočul právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými
dôkazmipredloženýmistranamisporuasúkromnýmiznaleckýmiposudkamisdoložkoupodľa§209ods.
2 C.s.p. predloženými žalobkyňou (uvedené v odseku 3. a 6. rozsudku ), skutočnosťami vyplývajúcimi
z verejných registrov (napr. kataster nehnuteľností, obchodný register a pod.), na základe ktorého zistil

skutkový stav rozhodujúci pre právne posúdenie veci.

16. Strany sporu do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ďalšie návrhy na dokazovanie
nepredložili a preto súd poa a P dľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a na základe
zisteného skutkového stavu, vo veci vyhlásil rozsudok (§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

17. V konaní nebolo sporným, že žalovaný ako „budúci predávajúci“ a E. F. G. (matka žalobkyne)
ako „budúci kupujúci“ a uzatvorili dňa 01.10.2015 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej
len „ZoBKZ“), predmetom, ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť za dojednaných podmienok,
kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (odsek 2.),
nachádzajúcich sa v BA-m.č. G. K., okres D. E., zapísaných v katastri nehnuteľností na na LV č. XXXX

pre k.ú. G. K. - Bytu (C4K) nachádzajúceho v Bytovom dome na B. I. X J. D., súp. č. XXX, v znení podľa
Prílohy č. 3 ZoBKZ.

18. Rovnako nebolo sporným že žalovaný ako stavebník / vlastník D. a E. F. G. ako budúca kupujúca
podľa ZoBKZ, uzatvorili podľa § 51 OZ dňa 30.03.2017 Dohodu o užívaní (ďalej len „Dohoda“),

predmetom ktorej bolo dočasné užívanie Bytu budúcou kupujúcou, za účelom riadneho dokončenia
a zariadenia Bytu pre účely budúceho bývania. Z dohody vyplývalo a nebolo to sporné, že Byt bol
ponechaný do užívania budúcej kupujúcej dňom podpisu Dohody a Dohoda bola uzatvorená na dobu
určitú, do doby prevodu vlastníckeho práva k Bytu na budúcu kupujúcu. Medzi stranami nebolo sporným
ani to, že v čase uzatvorenia Dohody, neboli Bytový dom a Byt skolaudované a v danom čase,

preto neboli splnené podmienky pre uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy podľa čl. III ZoBKZ, z dôvodu
nedodržania záväzku budúceho predávajúceho riadne a včas, tzn. v lehote do konca II. štvrťroka 2016
dokončiť stavbu Bytového domu, podľa čl. V ods. 3 ZoBKZ.

19. Ďalej v konaní nebolo sporným, že úkony súvisiace s dokončením a zariadením Bytu vykonávala

žalobkyňa so súhlasom svojej matky ako budúcej kupujúcej, pričom zistila, že obytná miestnosť Bytu je
tmavá z dôvodu, že nad oknom v tejto miestnosti je balkón, ktorý nebol súčasťou pôvodnej projektovej
dokumentácie Stavby a stavebného povolenia, ktoré boli Prílohou č. 2 ZoBKZ. Bolo tiež nesporné,
že žalobkyňa na túto skutočnosť upozornila emailom zo dňa 18.06.2017 zástupcu žalovaného (E.
A. P., prostredníctvom adresy O.), v ktorom namietala, že nebola informovaná o zmene projektovej

dokumentácie Bytu, ktorý mal mať pôvodne nad balkónom Bytu krátku sedlovú strechu a namiesto
nej zhotovený balkón, znížil kvalitu bývania – svetlotechniku. Za účelom doriešenia zisteného stavu v
dôsledku zmeny projektu, žalobkyňa žiadala o stretnutie a vyriešenie formou zníženia kúpnej ceny Bytu.

20. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný ako stavebník realizoval zmeny na Stavbe pred jej

dokončením a v rozpore s pôvodnou projektovou dokumentáciou a pôvodným stavebným povolením,
umiestnil nad osvetľovacie otvory Bytu žalobkyne balkón, ktorý pôvodne projektové riešenie a stavebné
povolenie neobsahovalo. Túto skutočnosť, že na Stavbe Bytového domu bola vykonaná zmena oproti
pôvodnému projektu, okrem iného spojená s pridaním balkónu nad okno obývacej izby Bytu, oznámil
žalovaný žalobkyni na stretnutí s tým, že táto zmena nemá vplyv na zhoršenie presvetlenia Bytu a

nesúhlasil s tým, že by z dôvodu uvedenej zmeny Stavby malo dôjsť k zníženiu kúpnej ceny Bytu.

21. Nespornou skutočnosťou bolo tiež to, že za daného stavu predložil žalovaný matke žalobkyne ako
budúcej kupujúcej, návrh kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k Bytu s príslušenstvom. Budúca
kupujúca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu si listom datovaným dňa 26.07.2017

u žalovaného uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny Bytu, pričom zároveň žalovanému oznámila,
že má záujem nadobudnúť vlastníctvo k Bytu a za tým účelom je pripravená podpísať kúpnu zmluvu
s tým, že požaduje vypustenie čl. V ods. 2 a čl. IX ods.2 bod 2.2 návrhu kúpnej zmluvy. V liste
zároveň žalovanému oznámila, že si objednala u znalca E. N. I. vyhotovenie znaleckého svetlo -technického posudku a podľa záverov znalca je obývacia izba Bytu nevyhovujúca z hľadiska denného
osvetlenia. Žalovaný na to reagoval prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu,
emailomzodňa15.08.2017doručenémuprávnemuzástupcovibudúcejkupujúcej,vktoromodkazomna

predchádzajúcu komunikáciu informoval budúcu kupujúcu, že žalovaný trvá na podpise kúpnej zmluvy v
znení predloženého návrhu, s námietkami ohľadom vypustenia z uvedených článkov zmluvy nesúhlasí
s tým, že pokiaľ budúca kupujúca neakceptuje predložené znenie kúpnej zmluvy, k jej podpisu nepríde
a dôjde k zrušeniu právneho vzťahu založeného ZoBKZ.

22. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2017, uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a
rodičmi žalobkyne - E. F. G. a E. O. G. ako kupujúcimi (ďalej len „KZ 1“), došlo k prevodu vlastníckeho
práva k Bytu s príslušenstvom, za kúpnu cenu 194.900,- eur, ktorú zaplatili kupujúci predávajúcemu pred
uzatvorením zmluvy (čl. VIII KZ 1). Podľa čl. VII KZ 1, bol Byt medzi zmluvnými stranami odovzdaný a
prevzatý na základe preberacieho protokolu dňa 30.03.2017.

23. Okrem emailu z 15.08.2017, reagoval žalovaný na list kupujúcej zo dňa 26.07.2017, ktorým si
uplatnilanároknazľavuzkúpnejcenyzdôvoduvytýkanejvadyBytu,ajlistomzodňa23.08.2017,ktorým
právnemu zástupcovi kupujúcej oznámil, že reklamáciu považuje za neopodstatnenú a nedôvodnú,
s odkazom na kolaudačné rozhodnutie vydané K. D. - G. K. zo dňa 16.05.2017, č. XXXX/XXXXX/
XXXX/G., právoplatné dňa 08.06.2017, v ktorom sa konštatuje, že Stavba bola dokončená bez vád

a nedorobkov, ktoré by bezprostredne ohrozovali bezpečnosť a zdravie ľudí a životné prostredie a
bránili by bezpečnému užívaniu stavby, pričom stavebný úrad v ňom odsúhlasil aj zmeny /odchýlky/ od
dokumentácie overenej v stavebnom konaní.

24. Ďalej v tomto konaní nebolo sporné, že následne rodičia žalobkyne ako predávajúci a žalobkyňa

ako kupujúca uzatvorili dňa 29.09.2017 Kúpnu zmluvu (ďalej len „KZ 2“), ktorou previedli predmetný Byt
s príslušenstvom na žalobkyňu. Súčasťou KZ 2 bolo podľa čl. V bod 2. s 3. aj prehlásenie predávajúcich
o tom, že Byt má vadu popísanú v znaleckom posudku Ing. Uhlára a postúpenie pohľadávky na zľavu
z kúpnej ceny z titulu uvedenej vady prevádzaného Bytu z z predávajúcich (rodičov žalobkyne ako
pôvodných kupujúcich Bytu) na kupujúcu (žalobkyňu).

25. Tiež nebolo sporné, že listom zo dňa 26.10.2017 oznámili pôvodný kupujúci Bytu žalovanému, ako
pôvodnému predávajúcemu Bytu, postúpenie svojej pohľadávky na zľavu z kúpnej ceny z titulu vytknutej
vady Bytu. Zároveň aj žalobkyňa listom zo dňa 26.10.2017 oznámila žalovanému, že pôvodný kupujúci
bytu postúpili na ňu všetky svoje nároky z vád Bytu, vrátane nároku na zľavu z kúpnej ceny, ktorý im

vznikol na základe kúpnej zmluvy z 16.08.2017, a uplatnila si tohto titulu u žalovaného nárok na zľavu z
kúpnej ceny celkovej výške 20.000 eur. V tomto liste žalobkyňa vytkla a špecifikovala nasledovné vady
Bytu :
- obývacia izba Bytu nie je vyhovujúca z hľadiska denného osvetlenia; nespĺňa požiadavky vyplývajúce
z normy STN 730580 - 2 Denné osvetlenie budov a § 4 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z., čo potvrdil

Posudok 1;
- výstavba Bytového domu nebolo uskutočnená v súlade s pôvodnou projektovou dokumentáciou, ktorá
bola súčasťou stavebného povolenia priloženého ako Príloha č. 2 k ZoBKZ, pričom zmena spočíva v
pridaní vodorovnej konštrukcie - konzoly nad okno obývacej izby Bytu ;
- predmet kúpy nebol prevedený v súlade s podmienkami dohodnutými v ZoBKZ, v zmysle, ktorej mal

byť Byt prevedený spolu s prislúchajúcim podielom na zastavanom a priľahlom pozemku o výmere 720
m2, avšak predmetom kúpy podľa KZ 1 bol spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o výmere
555 m2 a na priľahlom pozemok o výmere 131m2, čo je spolu 686 m2, tzn. o 34 m2 menej;
- predmet kúpy nebol prevedený súlade s podmienkami dohodnutými v ZoBKZ, nakoľko podľa čl. IX ods.
3 KZ 1 je oprávnený užívať terasu o výmere 56,10 m2 na streche Bytového domu výlučne vlastník bytu

č. 28 a táto podmienka nebola súčasťou ZoBKZ.

26. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalovaný na list žalobkyne 26.10.2017 odpovedal listom zo
dňa 11.12.2017, ktorým oznámil, že nakoľko ide o takmer totožnú reklamáciu vád Bytu, zotrváva na
pôvodnom stanovisku z 23.08.2017, ktorým reagoval na list pôvodnej kupujúcej zo dňa 26.07.2017,

ktorým si uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny z dôvodu vytýkanej vady Bytu a považuje ju
za neopodstatnenú. Závery Posudku 1 Ing. Uhlára považoval žalovaný za nesprávne, nakoľko
znalec podľa žalovaného neprípustne vychádzal z pôdorysu Bytu určeného pre marketingové účely
a nie zo schválenej projektovej dokumentácie a nesprávne vyhodnotil aj pomer obytnej miestnostia príslušenstva, z ktorého dôvodu by ani za stavu spred zrealizovaním konzoly nad vstupnými dverami
a balkónovými dverami Bytu, pri použití rovnakého postupu a s prihliadnutím na dodržanie cit. normy
a vyhlášky, nedospel k pozitívnemu výsledku. Poukázal na vydané kolaudačné rozhodnutie na Stavbu a

zopakoval, že právoplatným kolaudačným rozhodnutím zo dňa 16.05.2017, č. XXXX/XXXXX/XXXX/G.,
právoplatnýmdňa08.06.2017,bolopovolenéužívanieStavby,vktorejsaBytnachádza,pričomstavebný
úrad v kolaudačnom konaní odsúhlasil aj zmeny Stavby, tj. odchýlky skutočnej realizácie Stavby od
dokumentácie overenej v stavebnom konaní.

27. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodujúce skutkové okolnosti v danom prípade neboli spornými a
spornými boli právne otázky týkajúce sa dôvodnosti žalovaného nároku. Predovšetkým bola spornou
otázkou existencia vád Bytu, spočívajúcich v nesplnení požiadaviek osvetlenia denným svetlom pre
obývaciu miestnosť Bytu podľa právnych a technických noriem a podľa Zmluvy a na to nadväzujúca
otázka vzniku (existencie) nároku pôvodných kupujúcich Bytu voči žalovanému na zľavu z kúpnej ceny
Bytu. Spornou bola tiež právna otázka účinného postúpenia tohto nároku na zľavu z kúpnej ceny Bytu z

pôvodných kupujúcich na žalobkyňu a s tým súvisiaca namietaná aktívna legitimácia žalobkyne v spore.
Napokon bola spornou aj uplatnená výška zľavy z kúpnej ceny Bytu.

28. Podľa Rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor zo dňa 19.09.2017, č. vkladu
V 23879/2017, bol povolený v prospech rodičov žalobkyne (pôvodných kupujúcich) vklad vlastníckeho

práva k Bytu, do katastra nehnuteľností v k.ú. G. K., LV č. XXXX Byt č. XX, č. vchodu B. X, X. Q., súp.
č. stavby XXX na pozemku registra C KN 3222/5 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8561/187651 na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuanapozemkuregistraCKNsparcelnýmč.XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 555 m2, na pozemku registra C KN s parcelným č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, a to v podiele 1/1 bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov.

29. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. K., obec BA-m.č. G. K., okres D. E., žalobkyňa
nadobudla do výlučného vlastníctva Kúpnou zmluvou V-27878/2017 zo dňa 27.10.2017, nasledovné
nehnuteľnosti (Byt s príslušenstvom) :

- byt č. 21 nachádzajúci sa na 3. p. bytového domu na ulici B. M. X, súp. č. XXX, postavený na parcele
registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 555 m2;
- spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k Bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 8561/187651;
- spoluvlastnícky podiel prislúchajúcich Bytu na parcele registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a

nádvoria o výmere 555 m2, o veľkosti 8561/187651 (pozemok zastavaný domom);
- spoluvlastnícky podiel prislúchajúcich Bytu na parcele registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 131 m2, o veľkosti 8561/187651 (priľahlý pozemok).

30. Z časti I. Preambula, bod 2. ZoBKZ vyplývalo, že Mestská časť D. - G. K. ako príslušný stavebný úrad

vydala dňa 29.09.2014 pod č. XXX/XXXXX/XXXX/G., pre budúceho predávajúceho (Ing. F. G.) stavebné
povolenie na stavbu „Nadstavba a prístavba objektu bytový dom na B. I. M. X J. D.“ ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.2014, na základe ktorého žalovaný ako budúci predávajúci uskutočniť projekt
„Feiglerov dom“, v rámci, ktorého bude vybudovaných spolu 28 bytov. Stavba domu sa bude realizovať
na základe stavebného povolenia a v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou.

31. Podľa Čl. VI. Projektová dokumentácia domu a bytu, bod 1. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
z 01.10.2015 (ďalej len „ZoBKZ“), budúci predávajúci bude výstavbu domu a bytu vykonávať podľa
projektovej dokumentácie vyhotovenej E. O. P.. Budúci predávajúci pri podpise tejto zmluvy odovzdal
budúcemu kupujúcemu pôdorys domu a plán zastavaného a priľahlého pozemku (príloha č. 4) a pôdorys

bytu (príloha č. 5).

32. Podľa Čl. VIII. Práva a povinnosti zmluvných strán , bod 2., 2.1 a 2.2 ZoBKZ, budúci predávajúci
je okrem toho povinný tiež :
2.1 akékoľvek zmeny v predmete kúpy oproti čl. II ods. 2 tejto zmluvy vopred odsúhlasiť s budúcim

kupujúcim
2.2 zabezpečiť, aby sa všetky práce na predmete kúpy vykonali v súlade s právnymi predpismi a touto
zmluvou a v kvalite zodpovedajúcej predpísaným technickým normám Slovenskej republiky. ,,,33. Podľa Čl. XII. Záručná doba a zodpovednosť za vady, bod 1. ZoBKZ, budúci predávajúci sa zaväzuje
zabezpečiť vyhotovenie predmetu kúpy v súlade s príslušnými právnymi predpismi, technickými
normami a dohodnutým podmienkami.

34. Podľa Čl. XII. Záručná doba a zodpovednosť za vady, bod 2. ZoBKZ, budúci predávajúci zodpovedá
za vady, ktoré má predmet kúpy v čase jeho odovzdania budúcemu kupujúcemu. Budúci predávajúci
zodpovedá aj za vady, ktoré vznikli na predmete kúpy po jeho odovzdaní budúcemu kupujúcemu, pokiaľ
tieto vady vznikli v záručnej dobe a z dôvodu porušenia zmluvných povinností budúceho predávajúceho.

35. Podľa Čl. XIV. Záverečné ustanovenia, bod 5., 5.2 ZoBKZ, nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú
prílohy: Rozhodnutie č. XXX/XXXXX/XXXX/G. zo dňa 29.09.2014.

36. Z Odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 30.03.2017, časť Poznámky: Popis závady
vyplýva viacero závad na Byte pri jeho prevzatí do užívania vytknutých žalovanému matkou žalobkyne

(E. F. G.), spočívajúcich v nesprávnom stavebnom prevedení, resp. nedorobkoch a zjavných závadách
pri realizácii výstavby Bytu (chýbajúce lišty, zástrčky, fľaky na stenách, dopasovanie dvier, montáž
vodovodnej batérie, oškreté zárubne a pod.).

37. Podľa Čl. VII. Prevod vlastníckeho práva a odovzdanie Predmetu kúpy, bod 3. Kúpnej zmluvy

z 16.8.2017 (ďalej len „KZ 1“), Predmet kúpy bol medzi zmluvnými stranami odovzdaný a prevzatý na
základe Preberacieho protokolu zo dňa 30.03.2017.

38. Podľa Čl. VIII. Kúpna cena, bod 2. KZ 1, kúpnu cenu za Predmet kúpy Kupujúci podľa odseku 1
tohto článku zaplatil predávajúcemu pred uzavretím tejto zmluvy. Predávajúci podpisom tejto zmluvy

potvrdzuje úplné zaplatenie kúpnej ceny Kupujúcim.

39. Podľa Čl. IX. vyhlásenia zmluvných strán, bod 1.,1.2 KZ 1, predávajúci vyhlasuje, že Dom a
Byt boli vyhotovené v súlade s právnymi predpismi, technickými normami, schválenou projektovou
dokumentáciouapodmienkamidohodnutýmivZmluveobudúcejzmluveažeichužívaniebolopovolené

kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom Bratislava, mestská časť Staré Mesto zo dňa
16.05.2017, č. XXXX/XXXXX/XXXX/G., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2017.

40. Podľa Čl. VII. Prevod vlastníckeho práva a odovzdanie Predmetu kúpy, bod 2.,2.2 KZ 1, Kupujúci
vyhlasuje, že pred uzavretím tejto zmluvy sa riadne oboznámil so stavom Predmetu kúpy, že Byt bol

postavený v súlade s jeho požiadavkami podľa Zmluvy o budúcej zmluve, že Predmet kúpy kupuje v
stave akom sa nachádza, bez toho, aby tým boli dotknuté jeho práva z prípadných vád Predmetu kúpy.

41. Podľa Čl. V. Technický stav Bytového domu a Bytu, bod 2. Kúpnej zmluvy z 29.9.2017 (ďalej len
„KZ 2“), Predávajúci informovali Kupujúceho, že Predmet kúpy má vadu, ktorá je popísaná v znaleckom

posudku E. N. I., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, stavebná fyzika; vada
Predmetu kúpy spočíva v tom, že miestnosť označená ako obývacia izba Bytu nie je vyhovujúce
z hľadiska denného osvetlenia, keď nespĺňa požiadavky na denné osvetlenie obytných miestnosti
vyplývajúce z normy STN 73 05 80-2 Denné osvetlenie budov a § 4 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z..

42. Podľa Čl. V. Technický stav Bytového domu a Bytu, bod 2. KZ 2, Predávajúci týmto postupujú na
Kupujúceho a Kupujúci prijíma akékoľvek a všetky nároky vyplývajúce z vád Predmetu kúpy, ktoré vznikli
voči pôvodnému vlastníkovi Predmetu kúpy – spoločnosti Feiglerov dom, a. s., so sídlom Dorastenecká
č. 46, 831 07 Bratislava, IČO: 47249641 (ďalej aj "Pôvodný vlastník"), vrátane pohľadávky na zľavu z
kúpnej ceny vzniknutú z dôvodu vady Predmetu kúpy popísanej v tomto čl. V ods. 2 tejto zmluvy.

43. Podľa Záveru súkromného Znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 28.07.2017 E. N. I., znalca v
odbore Stavebníctvo odvetvie Pozemné stavby, Stavebná fyzika, opatreného doložkou podľa § 209 ods.
2 C.s.p., ktorého predmetom bolo ad 1.1/ Posúdenie osvetlenia a zatienenia obývacej izby Bytu a ad 1.2/
Posúdenie osvetlenia priestorov z hľadiska zmeny Stavby pred dokončením dodatočným vytvorením

balkónu – terasy nad 4. nadzemným podlažím, osvetlenie obývacej izby Bytu nespĺňa požiadavky § 4
a Prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z.z. a STN 73 0580 – 2. časť 2 - Denné osvetlenie budov
na bývanie 2000. Konkrétne znalec konštatoval, že obývacia izba Bytu nespĺňa požiadavky osvetlenie
denným svetlom pre miestnosti na trvalý pobyt a zmena Stavby pred dokončením - rozšírením pavlačenad 4. N.P. spôsobilo zníženie hodnôt činiteľa dennej osvetlenosti pod hodnoty vyžadované STN 73
0580, pričom porovnanie pôvodnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a súčasného
realizovaného stavu zhotoviteľom Stavby, potvrdzuje zmenu stavebnej konštrukcie oproti schválenej

projektovej dokumentácie v stavebnom konaní.

44. V písomnej Odpovedi na námietky k svetlo technickému posudku (vznesené žalovaným),
vypracovanej znalcom Ing. Uhlárom dňa 30.01.2019 znalec poukazuje na závery posudku č. 04/2016 s
Dodatkom č. 11/2016, vyhotoveného spoločnosťou anua, s.r.o., kde sa v rozpore so skutočným stavom

konštatuje, že „...došlo k zmene polohy strešných okien, úpravy tvaru balkóna ...“,ďalej že „...možno
konštatovať, že posudzované obytné priestory z hľadiska doby preslnenia vyhovujú podmienkam STN
73 4301 ...“. Znalec E. I. k tomu uvádza, že zmena stavby pred dokončením obsahuje pridaný balkón
a nie „úpravu tvaru balkóna“ pretože pôvodné projektové riešenie žiadny balkón nad osvetľovacími
otvormi Bytu žalobkyne neobsahovalo, pričom ani posudok č. 04/2016 a ani jeho dodatok č. 11/2016,
neobsahujú posúdenie Bytu žalobkyne, aby bolo možné vyhlásiť, že vykonané zmeny neovplyvňujú stav

osvetlenia a preslnenia posudzovaní obytných priestorov Bytu. k námietke o nesprávnom započítaní
plochy obývacej izby a kuchyne znalec uviedol, že táto neopodstatnená, pretože je potrebné použiť
vyjadrenie STN 73 4301 Budovy na bývanie: 2005 článok 7. 3. 7 strana 21, podľa ktorého „Ak priestor
na varenie súčasťou celkového priestoru obytné miestnosti s plochou väčšou ako 12 m2, považujem
za tento priestor za obytnú kuchyňu bez ohľadu na to, akým spôsobom ich vlastný priestor na varenie

usporiadaný.“ Znalec konštatoval, že posudzovaný priestor obytnej miestnosti a kuchyne, jedným
spoločným priestorom o výmere 37,76 m2, vzhľadom k čomu je posúdenie jeho osvetlenia a preslnenia
vykonanépodľaplatnýchnoriemSTN.Argumentyuvádzanéžalovanýmpretoniesúpodloženéžiadnymi
výpočtom ani citáciou normy, ktorá by takéto tvrdenia podporovala.

45. Podľa Záveru súkromného Znaleckého posudku č. 25/2018 Ing. Miloslava Ilavského, PhD., znalca
odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností
opatreného doložkou podľa § 209 ods. 2 C.s.p., ktorého predmetom bolo stanovenie výšky škody /
zľavy z kúpnej ceny titulom existencie vady Bytu k termínu, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie
(ohodnotenie nehnuteľnosti k 19.09.2017, kedy nadobudli vlastnícke právo pôvodní kupujúci - rodičia

žalobkyne), znalec určil výšku školy ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou Bytu s príslušenstvom bez
vady (202.538,85 €) a všeobecnou hodnotou Bytu s príslušenstvom s vadou (178.425,09 €), v sume
24.113,76 eur.

46. Z predloženého Svetelnotechnického posudku č. 04/2016 s Dodatkom č. 11/2016, vyhotoveného

spoločnosťou anua, s.r.o., Sliačska 10, Bratislava, IČO: 46838201, bez doložky podľa § 209 C.s.p.
vyplývalo, že bol vypracovaný v apríli 2014 za účelom posúdenia vplyvu obnovy a dostavby plánovanej
stavby „Bytový dom B. D., B. X, parcela č. XXXX“ na denné osvetlenie a preslnenie okolitej zástavby
a vlastnej budovy. V tomto posudku nie sú zahrnuté zmeny Stavby pred dokončením dodatočným
vytvorením balkónu nad 4. NP - obývacou izbou Bytu a jeho obsahom vôbec nie je posúdenie svetlo-

technických pomerov konkrétne k predmetnému Bytu, ale svetlo technické pomery obytných miestností
Bytového domu a okolitej výstavby po zrealizovaní pôvodne plánovanej Stavby, na základe vybranej
časti projektovej dokumentácie vypracovanej k 09.04.2014.

47. Žalobkyňa pred súdom k veci vypovedala, že k podpisu ZoBKZ dňa 01.10.2015 medzi matkou

žalobkyne a žalovaným došlo v čase, keď bola v rozvodovom konaní a preto nechcela nadobúdať
ďalší majetok, avšak zámerom bolo, že časom nadobudne predmetný Byt do svojho výlučného
vlastníctva. Už dňa 10.05.2016 kontaktovala svoju právnu zástupkyňu v súvislosti z omeškaním
výstavby Bytu. Žalobkyňa ďalej potvrdila, že k odovzdaniu a užívaniu Bytu prišlo dňa 30.03.2017,
kedy budúci kupujúci mohli začať užívať byt a vykonať v ňom dokončovacie práce. Následne odo dňa

20.05.2017 začala Byt pravidelne užívať žalobkyňa, ktorá vtedy zistila obmedzený prísun denného
svetla do Bytu v dôsledku balkónu dostavaného nad oknom izby, bez súhlasu kupujúcich. Žalobkyňa
opísala, že následne kontaktovala prostredníctvom P. J. žalovaného, dohodla sa na stretnutí s členom
predstavenstva O. P. ohľadom vysvetlenia zmien projektovej dokumentácie, ktorý jej prisľúbil oboznámiť
sa s problémom. Nakoľko žalovaný námietky žalobkyne neuznal, žalobkyňa zabezpečila súkromný

znalecký posudok, v ktorom E. I. ako prvý posúdil svetlo technické parametre, na základe skutočných
hodnôt nameraných v Byte. Na základe záverov znalca následne budúca kupujúca (matka žalobkyne)
prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne pripomienkovala žalovaným predložený návrh
kúpnej zmluvy a uplatnila si zľavu z dohodnutej kúpnej ceny listom zo dňa 26.07.2017. Skutočnosť, žerodičia žalobkyne (budúci kupujúci) napriek tomu, že žalovaný vznesené námietky neakceptoval a tak
ako ostatných budúcich vlastníkov bytov v dome, aj ich vyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predložený
návrh kúpnej zmluvy podpísali, žalobkyňa odôvodnila tým, že v tom čase bola väčšia časť kúpnej ceny

uhradená a na dokončenie a zariadenie Bytu kupujúci investovali ďalšie finančné prostriedky. Žalobkyňa
uviedla, že k výške zľavy z kúpnej ceny, ktorú si voči žalovanému uplatnila listom z 26.10.2017 dospela
na základe odhadu E. I., ktorý vychádzal z Posudku 1 a z vlastných skúseností. Tento odhad neskôr
potvrdil aj Posudok 2 vyhotovený Ing. Ilavským, ktorého žalobkyňa oslovila z dôvodu, že žalovaný výšku
zľavy z kúpnej ceny 20.000 eur neakceptoval a poukázala na odpoveď žalovaného z 11.12.2017.

48. Právny zástupcovia strán sporu na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach a právnych
dôvodoch, na ktoré v plnom rozsahu odkázali.

49. Advokát žalobkyne pred súdom poukazoval na to, že žalovaný v rozpore s dojednaniami v ZoBKZ
vykonal pri Stavbe zmeny a nedodržal svetlo technické normy, čo preukázal znalecký posudok č.

5/2017 vypracovaný znalcom Ing. Štefan Uhlárom, z ktorého dôvodu vznikla na Byte vada, ktorú
právni predchodcovia žalobkyne žalovanému vytkli bez zbytočného odkladu po prevzatí Bytu, tzn.
ihneď po jej zistení a súčasne si uplatnili nárok na zľavu z kúpnej ceny v zmysle § 597 ods. 1 OZ.
Namietal ako nesprávny názor právnej zástupkyne žalovaného, že nárok na zľavu z kúpnej ceny si
mohli kupujúci uplatniť až po uzatvorení kúpnej zmluvy, a to s odkazom na dané skutkové okolnosti.

Konkrétne poukázal na to, že v čase prevzatia Bytu a zistenia jeho vady, existoval medzi právnymi
predchodcami žalobkyne a žalovaným záväzkovo právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o budúcej
zmluve, predmetom, ktorej bol prevod vlastníctva Bytu po skolaudovaní Stavby, avšak z dôvodu
omeškania žalovaného nebolo možné uzatvoriť kúpnu zmluvu napriek tomu, že väčšia časť kúpnej
ceny za Byt bola žalovanému vyplatená. Preto medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim

došlo k dohode o užívaní bytu, na základe, ktorej bol predmetný Byt ešte pred skolaudovaním Stavby
odovzdaný právnej predchodkyni žalobkyne do užívania dňa 30.03.2017 a až následne dňa 16.08.2017
uzatvorili budúci predávajúci a budúci kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle ZoBKZ. Poukázal aj na to, že
aj z ustanovenia čl. XII ods. 2 ZoBKZ vyplýva, že budúci predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má
predmet kúpy v čase jeho odovzdania budúcemu kupujúcemu. Preto je nepravdivé tvrdenie advokátky

žalovaného, že pri odovzdaní a prevzatí Bytu neexistoval medzi budúcimi predávajúcimi a budúcimi
kupujúcimi zodpovednostný vzťah, nakoľko tento bol založený už ZoBKZ, ktorej obsahom bol aj záväzok
budúceho predávajúceho zhotoviť budúci predmet kúpy v dohodnutej akosti, okrem iného aj v súlade
s technickými normami. Nakoľko žalobkyňa znaleckým posudkom preukázala, že Byt mal v čase jeho
odovzdania vadu, žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo ZoBKZ. Za tohto stavu preto podľa

advokáta žalobkyne, bola právna predchodkyňa žalobkyne oprávnená a aj povinná reklamovať zistené
vady Bytu bez zbytočného odkladu po ich zistení, čo v danom prípade nastalo už pred uzatvorením
kúpnej zmluvy, v zmysle uzatvorenej ZoBKZ. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v spore z dôvodu, že na žalobkyňu mala byť postúpená neexistujúca pohľadávka a
tiež z dôvodu, že pre postúpenie sa vyžadoval súhlas budúceho predávajúceho s postúpením, advokát

žalobkyne s odkazom na ustanovenie § 524 ods. 1 OZ a § 525 ods. 1 OZ uviedol, že nepochybne ide
o pohľadávku, ktorá ako bolo vyššie opísané platne vznikla právnej predchodkyne žalobkyne a ktorú je
možné platne postúpiť aj bez súhlasu žalovaného, nakoľko neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá
by tomu bránila. Na podporu svojej argumentácie advokát žalobkyne odkázal aj na súdne rozhodnutie
v iných veciach, napr. rozhodnutie KS v Žiline, sp. zn. 13Cob/264/2012 zo dňa 16.01.2013, v ktorom

sa odvolací súd zaoberal možnosťou postúpiť tzv. reklamačné nároky a v ktorom sa výslovne uvádza,
že „...predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môžu byť pohľadávky z titulu reklamácii". Preto aj
námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne spore považoval za nedôvodnú.

50. Advokát žalovaného v konaní argumentoval tým, že právnym predchodcom žalobkyne nemohlo

vzniknúť právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny, nakoľko o namietanej vade Bytu vedeli už v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy a mohli sa slobodne rozhodnúť, či za daného stavu kúpnu zmluvu uzatvoria
alebo nie. Žalovaný im sám predostrel možnosť zrušiť zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, pričom
právni predchodcovia žalobkyne sa sami rozhodli kúpiť Byt aj s namietanou vadou. Poukázal na to,
že právna predchodkyňa žalobkyne si nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny uplatnila na základe

Posudku 1 už listom zo dňa 26.07.2007 a napriek nesúhlasnému stanovisku žalovaného s vadou
Bytu a uplatneným nárokom, následne dňa 16.08.2017 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu. Ako
nepodstatné označil advokát žalovaného subjektívne pohnútky žalobkyne a jej právnych predchodcov,
ktoré ich viedli k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Taktiež namietal existenciu nároku z titulu vady Bytuna základe záväzkovo právneho vzťahu zo ZoKZ, nakoľko zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy
predpokladalaúplneinýpostuppriplnení.Podľačl.IXZoBKZmalbyťBytodovzdanýnajneskôrdo14dní
odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, pričom s ohľadom na vývoj situácie žalovaný

ako budúci predávajúci odovzdal byt do užívania budúcim kupujúcim na základe dohody o užívaní.
Nakoľko sa v tejto dohode o užívaní deklaruje, že budúci kupujúci sú si vedomí, že predmet kúpy
nie je v dokončenom a užívania schopnom stave, podľa advokáta žalovaného to priamo vylučuje, aby
budúci kupujúci mohli uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady Bytu na základe ZoBKZ. Preto aj
nárok na zľavu z kúpnej ceny, uplatnený právnou predchodkyňou žalobkyne listom z 26.07.2017 bol

uplatnený predčasne. Advokát žalovaného ďalej k otázke postúpenia sporného nároku na základe čl. V
Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k Bytu, uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej právnymi predchodcami
namietal, že predmetom postúpenia sú nároky zo zodpovednosti za vady a „pohľadávka“ na zľavu z
kúpnej ceny, ktoré si však právny predchodcovia žalobkyne a žalovaného po podpise kúpnej zmluvy
(KZ 1) neuplatnili, ale ich ako celok postúpili priamo na žalobkyňu v rámci kúpnej zmluvy (KZ 2). Inou
situáciou by bolo, pokiaľ by išlo o samostatný peňažný nárok ako pohľadávku, ktorá by mohla byť

predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky, čo však nie je daný prípad. Uviedol, že
ak by si právni predchodcovia žalobkyne uplatnili svoje právo zo zodpovednosti za vady Bytu na základe
uzatvorenej KZ 1, potom by im vznikol nárok na plnenie voči žalovanému ako predávajúcemu. Poukázal
na § 597 ods. 1 OZ, ktorý nehovorí o nároku, ani o pohľadávke ale o práve kupujúceho na uplatnenie
primeranej zľavy z kúpnej ceny alebo na odstúpenie od zmluvy. Preto zmluvou o postúpení pohľadávky

nemožno postúpiť práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady na ďalší subjekt. Advokát žalovaného
ďalej namietal aj platnosť právnych úkonov uskutočnených právnymi predchodcami žalobkyne – ZoBKZ
a KZ 1, a to s ohľadom na vyjadrenie žalobkyne, ktorá opakovane uviedla, že dôvodom uzatvorenia
ZoBKZ matkou žalobkyne bolo to, že v tom čase bola v rozvodovom konaní, nechcela nadobúdať
ďalší majetok počas manželstva a deklarovala zámer nadobudnúť predmetný Byt do svojho vlastníctva.

Preto advokát žalovaného namietal vážnosť prejavu vôle matky žalobkyne pri uzatvorení ZoBKZ a
neskôr oboch rodičov žalobkyne ako kupujúcich pri uzatvorení KZ 1. Podľa advokáta žalovaného preto
absentovala pri uzatváraní predmetných zmlúv skutočná vôľa budúceho vlastníka prevádzaného bytu,
čo spôsobilo absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. Vzhľadom k tomu nedošlo k
vzniku zodpovednostnému vzťahu medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobkyne ako budúcim

predávajúcim a budúcou kupujúcou (ZoBKZ) a predávajúcim a kupujúcimi (KZ 1) a teda ani žiadne s tým
spojené nároky, ktoré by mohli byť predmetom postúpenia. Napokon advokát žalovaného namietal aj
správnosť výpočtu primeranej zľavy z kúpnej ceny Bytu, ktorú si uplatnila žalobkyňa na základe Posudku
2(Ing.Ilavského),podľaktoréhoznalcomstanovenácenaBytuzohľadňujúcavytknutúvadu,predstavuje
sumu 178.000 eur, pričom kúpna cena Bytu, ktorú zaplatili právni predchodcovia žalobkyne žalovanému,

predstavovala sumu 194.900 eur. To znamená, že rozdiel medzi kúpnou cenou a zníženou hodnotou
Bytu v dôsledku vady, je suma 16.900 eur a nie 24.100 eur, ktoré si z tohto titulu uplatňuje žalobkyňa.

51. Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečného zhrnutia zopakoval, že je nesporné, že
medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným bola dňa 01.10.2015 uzavretá zmluva o

budúcej zmluve, ktorej sa žalovaný zaviazal vyhotoviť a následne previesť na právnu predchodkyňu
žalobkyne Byt, pričom žalovanému právna predchodkyňa žalobkyne postupne vyplatila celú kúpnu
cenu nehnuteľnosti dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve. Byt žalovaný s približne trištvrte ročným
omeškaním odovzdal právnej predchodkyni žalobkyne do užívania neskolaudovaný, na základe dohody
o užívaní zo dňa 30.03.2017, za účelom jeho dokončenia a zariadenia pre účely budúceho bývania.

Nakoľko žalobkyňa po oboznámení sa so stavom Bytu zistila, že najväčšia obytná miestnosť je tmavá
v dôsledku tienenia balkóna, ktorý pribudol nad oknom a ktorý nebol súčasťou pôvodného projektu,
žalovanéhonatútoskutočnosť upozornilaemailomdňa18.06.2017.Žalovanýsícepotvrdil,ženastavbe
bolavykonanázmenaoprotipôvodnémuprojektu,vrámciktorejbolpridanýbalkónnadoknoBytu,avšak
poprel, že by táto zmena mala vplyv na zhoršenie presvetlenia Bytu. Právna predchodkyňa žalobkyne

v dôsledku zistenej vady Bytu, požiadala žalovaného listom zo dňa 26.07.2017 o poskytnutie zľavy
z kúpnej ceny Bytu, na ktorý reagoval žalovaný listom z 23.08.2017, v ktorom reklamáciu označil za
neopodstatnenú a nedôvodnú, pričom už emailom z 15.08.2017 oznámil, že v návrhu kúpnej zmluvy
zaslanej budúcim kupujúcim nebudú realizované žiadne zmeny a žalovaný trvá na podpise zmluvy v
ním predloženom znení. Právni predchodcovia žalobkyne preto dňa 16.08.2017 so žalovaným uzatvorili

kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k Bytu s prísl. a následne predmetnú nehnuteľnosť previedli
na žalobkyňu kúpnou zmluvou z 29.09.2017, ktorej súčasťou bolo aj postúpenie pohľadávky na zľavu
z kúpnej ceny z titulu vady Bytu, na ktorú vznikol právnym predchodcom žalobkyne nárok. Postúpenie
pohľadávky na zľavu z kúpnej ceny Bytu oznámili právni predchodcovia žalobkyne žalovanému listom zodňa26.10.2017,pričomlistomz26.10.2017siužžalovanéhouplatnilanároknazľavuzkúpnejcenyBytu
z titulu vád žalobkyňa, na, ktorý reagoval žalovaný listom dňa 11.12.2017 kde uviedol, že nesúhlasí so
znaleckým posudkom č. 5/2017, existenciu vád poprel, s odkazom na vydané kolaudačné rozhodnutie.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že za daného skutkového stavu si preto žalobkyňa uplatňuje zľavu
z kúpnej ceny Bytu vo výške vyčíslenej znaleckým posudkom č. 25/2018 Ing. Ilavského, pričom žalovaný
existenciu vady Bytu popiera, avšak v konaní v tejto súvislosti nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy.
Na výsluchu znalca E. L., ktorého najskôr žiadal vypočuť, žalovaný neskôr netrval a žiadne iné dôkazy
preukazujúce splnenie svetlo-technických noriem v Byte súdu nepredložil. K jednotlivým námietkam

žalovaného, ktoré v konaní postupne namietal, právny zástupca žalobkyne uviedol nasledovné:
K otázke vzniku nároku na zľavu z kúpnej ceny, uviedol že § 597 ods. 1 OZ je potrebné vykladať v
spojení s § 596 OZ, v zmysle, ktorého je predávajúci povinný upozorniť kupujúceho na vady veci pri
dojednávaní kúpnej zmluvy, pričom v danom prípade bola kúpna zmluva dojednaná skôr ako došlo k jej
podpísaniu, a to okamihom uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ktorá obsahovala záväzok zmluvných
stránuzavrieťkúpnuzmluvusdojednanýmobsahom,tvoriacimjejprílohuč.3..Okremtohosavzmluveo

budúcej zmluve žalovaný zaviazal zabezpečiť aby boli práce na Byte vykonané v kvalite zodpovedajúcej
predpísaným technickým normám a aj dohodnutý text kúpnej zmluvy obsahuje vyhlásenie žalovaného,
že Byt a bytový dom sú vyhotovené v súlade s právnymi predpismi, technickými normami, schválenou
projektovou dokumentáciou a podmienkami dohodnutými v zmluve o budúcej zmluve. Naviac právna
predchodkyňa žalobkyne na základe zmluvy o budúcej zmluve uhradila celú kúpnu cenu predmetu kúpy

ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobkyňa pritom predloženými dôkazmi v konaní preukázala,
že Byt mal v čase jeho odovzdania vadu spočívajúcu v nesplnení svetlo technických noriem a teda
žalovaný porušil svoju povinnosť podľa ZoBKZ (čl. XII ods. 1) a uzavretím dohody o užívaní nezanikla
právnapovinnosťžalovanéhoBytdokončiťaodovzdaťbezvádanedorobkov,ktorúsinesplnil.Vprípade
pochybnosti súdu o výklade ustanovení ZoBZ a KZ 1 právny zástupca žalobkyne poukázal, že ide o

spotrebiteľský vzťah, v ktorom je potrebné v zmysle § 54 ods. 2 OZ uplatniť výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa (žalobkyňu).
K otázke aktívnej legitimácie žalobkyne jej právny zástupca s odkazom na § 524 ods. 1, § 525 ods.
1 a § 599 ods. 1 OZ uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne riadne uplatnila nárok na zľavu z
kúpnej ceny, ešte pred postúpením predmetnej pohľadávky na žalobkyňu listom zo dňa 26.07.2017,

a preto neobstojí argumentácia žalovaného, že nie je možné ďalej postúpiť práva a povinnosti zo
zodpovednosti za vady na ďalší subjekt zmluvou o postúpení pohľadávky. Naviac je názoru, že postúpiť
pohľadávku na zľavu z ceny bytu boli právni predchodcovia žalobkyne oprávnený aj bez toho, aby
si tento nárok sami uplatnili u žalovaného, nakoľko z ničoho nevyplýva, že by tento nárok vznikol až
okamihom jeho uplatnenia u predávajúceho a až vtedy by sa stal spôsobilým predmetom postúpenia.

Poukázal na § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je uplatnenie nároku na zľavu
z kúpnej ceny u predávajúceho len predpokladom budúceho prípadného uplatnenia nároku na súde
a napokon právny poriadok nevylučuje ani budúcu pohľadávku z okruhu postúpiteľných práv. Preto
je právny zástupca žalobkyne toho názoru že ide nepochybne o pohľadávku, ktorú je podľa § 524
ods. 1 Občianskeho zákonníka možné postúpiť a to aj bez súhlasu žalovaného, nakoľko predmetom

postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka na plnenie voči dlžníkovi, ktorú Občiansky zákonník alebo
iný právny predpis nevylučuje. Za potrebné považoval uviesť tiež to, že nárok na zľavu z kúpnej ceny
vzniká zo zodpovednostnému vzťahu, tzn. zo vzťahu, v ktorom predávajúci zodpovedá kupujúcemu za
vady predmetu kúpy a kupujúcemu vzniká peňažný nárok na zľavu z kúpnej ceny. Je nepochybné, že
obsah tohto vzťahu sa postúpením pohľadávky na zľavu z kúpnej ceny nemení, nakoľko ide o peňažný

nárok. Pohľadávkami, ktorých obsah by sa postúpením zmenil treba rozumieť len také pohľadávky, ktoré
sú svojim obsahom viazané na osobu veriteľa a postúpenie by mohlo znamenať sťaženia postavenia
dlžníka a preto, ak postúpením pohľadávky nedôjde v dôsledku zmeny veriteľa aj k zmene obsahu
pohľadávky, možno postúpiť akúkoľvek peňažnú pohľadávku, pokiaľ je určitá a existuje (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/105/2000). V tomto prípade postúpením pohľadávky na zľavu kúpnej

ceny nedôjde k zhoršeniu postavenia dlžníka (predávajúceho ), nakoľko pohľadávka nie je viazaná na
osobu kupujúceho (veriteľa).
Ohľadom otázky platnosti právnych úkonov právnych predchodcov žalobkyne – ZoBKZ a KZ 1, ktorých
platnosť žalovaný namietal s odkazom na § 37 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že je zrejmé,
žeboliuzavretéslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,pretožerodičiažalobkyneuzatváralipredmetné

zmluvy so slobodným a vážnym úmyslom nadobudnúť Byt, hoci ich neskorším zámerom bolo tento Byt
previesť na dcéru – žalobkyňu. Uvedený postup, ktorý je v praxi bežný nemá žiadny vplyv na platnosť
predmetných právnych úkonov, nakoľko skutočnosť, že rodičia žalobkyne mali zámer Byt previesť na
žalobkyňuneznamená,žeprijehokúpenekonalislobodneavážnesúmyslomnadobudnúťBytpreseba.K správnosti výpočtu zľavy z kúpnej ceny právny zástupca žalobkyne poukázal na znenie § 439 ods. 1
Obchodného zákonníka (ktoré možno v danom prípade uplatniť analogicky, nakoľko občianskoprávna
úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre vyčíslenie výšky zľavy) a na čl. VII ods. 1 a ods. 4 ZoBKZ,

podľa, ktorého žalovaný odsúhlasil a vykonal zmeny pri vyhotovení bytu nad rámec štandardného
vyhotovenia, za ktoré právna predchodkyňa žalobkyne zaplatila sumu 7.632,81 eur podľa faktúry č.
170800012 z 24.03.2017 vystavenej žalovaným. Z toho dôvodu konečná cena predmetu kúpy nebola
suma 194.900 eur, ale 202.532,81 eur. Žalovaný uplatnenie práva právnej predchodkyne žalobkyne
požadovať stavebné zmeny Bytu pri jeho vyhotovení podľa ZoBKZ, vystavenie faktúry za tieto zmeny

a jej úhradu, nepoprel. preto pokiaľ žalovaný tvrdí, že primeraná zľava z ceny Bytu z titulu vád je
rozdiel medzi jeho skutočnou kúpnou cenou, ktorú kupujúci uhradil (tzn. 202.532,81 eur) a všeobecnou
hodnotou Bytu bez vady (178.429,09 eur vyčíslenej znalcom v ZP č. 25/2018) je tento rozdiel (24.107,72
eur) o málo vyšší ako žalovaná suma 24.100 eur, ktorú vyčíslil znalec Ing. Ilavský v ZP č. 25/2018 ako
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou Bytu bez vady a všeobecnou hodnotou Bytu s vadou.
Na základe všetkých uvedených skutočností právny zástupca žalobkyne zhrnul, že v konaní bolo riadne

preukázané, že (i) Byt má vadu spočívajúcu v nesplnení požiadavky na denné osvetlenie obytných
miestností podľa príslušných technických noriem, (ii) právnym predchodcom žalobkyne z titulu tejto vady
vznikol platne nárok na zľavu z ceny Bytu, (iii) právni predchodcovia tento nárok na zľavu z kúpnej ceny
platne postúpili ako pohľadávku na žalobkyňu a napokon, (iv) že výška uplatnenej zľavy z kúpnej ceny
Bytu je preukázaná znaleckým posudkom Ing. Ilavského č. 25/2018 a takáto suma je odôvodnená aj pri

inom spôsobe výpočtu zľavy s prihliadnutím na skutočnú cenu Bytu vyhotoveného v nadštandardnom
vybavení, ktorá bola celkom zaplatená v súlade s uzatvorenou ZoBKZ.

52. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zhrnul, že za najpodstatnejšiu v konaní považuje
skutočnosť, že záujem o kúpu Bytu prejavila od počiatku žalobkyňa, ktorá však z dôvodu, že bola

v rozvodovom konaní a nechcela aby boli pochybnosti, či Byt bude predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vyriešila situáciu tak, že ZoBKZ z 01.10.2015 uzatvorila so žalovaným jej
matka. Predmetom ZoBKZ bol záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu o odplatnom
prevode vlastníckeho práva k Bytu s prísl., a nadobudnúť tak predmet kúpy do svojho výlučného
vlastníctva. Preto sa ako priorita právnemu zástupcovi žalovaného javí otázka posúdenia platnosti

ZoBKZ a KZ 1 v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa domnieva, že prejav matky
žalobkyne pri podpise ZoBKZ a prejav rodičov žalobkyne pri podpise KZ 1neboli určité, zrozumiteľné,
slobodneavážnepretožeichnáslednéhosprávaniajezrejmé,ženemaliskutočnúvôľustaťsavlastníkmi
(bezpodielovými spoluvlastníkmi) Bytu vykonáva práva z toho plynúce. O tom má svedčiť skutočnosť,
že podstatnú časť kúpnej ceny uhradila žalovanému priamo žalobkyňa, so žalovaným od počiatku

komunikovala takmer vo všetkých záležitostiach žalobkyňa, kúpnu zmluvu podpísala ako zástupkyňa
oboch kupujúcich žalobkyňa, Byt od podpisu Dohody o užívaní užívala a zariaďovala žalobkyňa a
otec žalobkyne (Ing. O. G.) do celého procesu prevodu vlastníctva Bytu vstúpil až dodatočne, žiadnym
spôsobom sa neangažoval a nerátalo sa s ním ako budúcim kupujúcim zmysle ZoBKZ. Právny zástupca
žalovaného z uvedených dôvodov zastáva názor, že ZoBKZ a aj KZ 1 sú podľa § 37 ods. 1 OZ neplatné

a z toho dôvodu neexistujú akékoľvek zodpovednostné nároky žalovaného voči žalobkyni, resp. voči jej
právnym predchodcom. Pre prípad, že by súd dospel k inému záveru, a to, že ZoBKZ je platná, potom
je podstatnou otázka, v ktorom okamihu si mohol budúci kupujúci uplatňovať nárok na primeranú zľavu
z ceny. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, akékoľvek nároky vyplývajúce zo zodpovednosti
za vady môžu vzniknúť až po uzavretí kúpnej zmluvy, nakoľko právo na primeranú zľavu z kúpnej

ceny podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravené v rámci úpravy práv a povinností ku
kúpnej zmluve. Inak by bola možná situácia, že budúci kupujúci by mal nárok na primeranú zľavu z
kúpnej ceny aj v prípade, ak by uzavretiu kúpnej zmluvy ani neprišlo. Poukázal na okolnosti daného
prípadu, keď podľa podmienok čl. III bod 1. ZoBKZ, pre uzavretie budúcej kúpnej zmluvy sa vyžadovalo
právoplatné kolaudačné rozhodnutie a tiež úhrada celej výšky sumy predstavujúcej kúpnu cenu podľa

budúcej kúpnej zmluvy. Až po uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy malo dôjsť podľa podmienok ZoBKZ
k odovzdaniu predmetu kúpy. Následne odovzdaním predmetu kúpy mala začať plynúť záručná doba
pre uplatnenie vád predmetu kúpy v zmysle čl. XII. ZoBKZ, ktorá bola rovnakým spôsobom upravená aj
v čl. XI. budúcej kúpnej zmluvy. Uvedená, zmluvne upravená situácia, podmieňujúca uzavretie budúcej
kúpnej zmluvy však nenastala, nakoľko v priebehu realizácie výstavby, stavebný úrad prerušil stavebné

práce na niekoľko mesiacov a termíny dokončenia Bytu a jeho odovzdania boli predĺžené. V danej
situácii sa žalovaný a právni predchodcovia žalobkyne dohodli na predčasnom odovzdaní Bytu za
účelom jeho stavebného dokončenia, o čom uzatvorili písomnú dohodu o dočasnom užívaní, z ktorej
vyplýva, že nešlo o odovzdanie Bytu z titulu kúpy a zmluvné strany si boli vedomé, že odovzdanýByt nie je v stave spôsobilom na užívanie. Plnenia budúcich kupujúcich titulom úhrady kúpnej ceny,
ktoré poskytli žalovanému ako budúcemu predávajúcemu ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, neboli
kúpnou cenou Bytu podľa kúpnej zmluvy, ale preddavkami na kúpnu cenu. Preto žalovaný nesúhlasí,

že vada Bytu, ktorá vyšla najavo po jeho odovzdaní do užívania ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy,
je vadou podľa § 597 ods. 1 OZ, preto budúci kupujúci pokiaľ namietal, že byt čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy nezodpovedal stavu akýsi dohodli v ZoBKZ, nebol povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa §
50a ods. 3 OZ. Napriek tomu však budúci kupujúci dobrovoľne uzatvorili kúpnu zmluvu, hoci vedeli v
akom stave predmetný Byt kupujú. S tým potom súvisí aj otázka aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorú

žalobkyňa odvodzuje od postúpenia pohľadávky v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi jej rodičmi
ako kupujúcimi a žalovaným. Právny zástupca žalovaného k tomu uviedol, že o platnom postúpení
pohľadávky na primeranú zľavu z ceny Bytu by bolo možné v danom prípade uvažovať v prípade, ak by
právni predchodcovia žalobkyne boli nositeľmi práv zo zodpovednosti za vady na základe uzatvorenej
ZoBKZ, keď k uplatneniu nárokov z tohto titulu prišlo po uzatvorení ZoBKZ, avšak ešte pred uzatvorením
KZ 1, pričom je nutné rozlišovať medzi pohľadávkami ako samostatne prevoditeľnými právami na

plnenie a medzi súborom práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady. Na základe
toho právny zástupca žalovaného vyjadril názor, že nemožno postúpiť budúcu pohľadávku, ani nároky/
pohľadávky zo zodpovednosti za vady ešte predtým, ako boli uplatnené u zodpovednostnému subjektu
(predávajúceho), nakoľko takáto pohľadávka nebola riadne a včas vytknutá u zodpovednostnému
subjektu. Ak by potom súd dospel k záveru že na základe ZoBKZ nebolo možné uplatňovať nároky

zo zodpovednosti za vady, potom ani nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny uplatnenú ešte pred
podpisom kúpnej zmluvy nemohol byť predmetom postúpenia, neexistuje a žalobkyňa nie je v danom
spore aktívne legitimovaná. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že je spornou otázkou, či je
Byt skutočne zaťažený vadou, poukazujúc na svetlotechnický posudok z apríla 2014 vrátane dodatku
z novembra 2016, ktoré predložil žalovaný, ktorý podľa týchto posudkov spĺňa podmienky na denné

osvetlenie a preslnenie. Všeobecne opísal, že posudok vypracovala spoločnosť, ktorá detailne pozná
všetky právne predpisy a normy upravujúce preslnenie a denné osvetlenie budov a miestností, čo
vyplýva z posudku, nakoľko pri hodnotení uvedených podmienok je potrebné prihliadať aj na iné činitele
a faktory a nielen na bod 2.2.1 STN 73 0580-2. Namietal, že Znalecký posudok č. 05/2017 vypracovaný
Ing. Uhlárom obsahuje výsledok získaný jednoduchým softvérovým výstupom, pričom aplikovaná norma

sa vzťahuje na osvetlenie v obytných miestnostiach pričom miestna, pre ktorú boli parametre zadané
by mala mať podlahovú plochu 37,758 m2, tzn. že v danom prípade byť do tejto plochy bola započítaná
nielen kuchyňa ale aj predsieň alebo chodba. Okrem toho právny zástupca žalovaného uviedol, že
znalec nemal brať do úvahy prekážku (rohu miestnosti tvaru L), ani okennú výplň vo vyhotovení trojsklo,
ale v štandardnom vyhotovení dvojsklo a preto závery žalobkyňou predloženého Znaleckého posudku č.

05/2017, považuje za nesprávne. Preto nemožno považovať za preukázané, že Byt má vadu v podobe
nedostatočného presvetlenia obytnej miestnosti. Ako otáznu napokon právny zástupca žalovaného s
odkazom na čl. 13 Ústavy SR označil záväznosť slovenských technických noriem, ktoré považuje za
záväzné iba do tej miery, do akej na ich úpravu odkazujú zákony, inak majú podľa jeho názoru iba
odporúčací charakter. V závere právny zástupca žalovaného označil za neprimeranú aj výšku zľavy

z kúpnej ceny Bytu vypočítanú Znaleckým posudkom č. 25/2018 Ing. Ilavského a vyjadril názor, že
znalec zámerne znižoval koeficient PDI pre výpočet všeobecnej hodnoty Bytu „s vadou“ v porovnaní
s koeficientom PDI pre výpočet všeobecnej hodnoty Bytu „bez vady“, hoci na použitie zníženého
koeficientu vada nemala žiaden vplyv a preto je presvedčený, že týmto spôsobom znalec zámerne a
umele znížil hodnotu Bytu „s vadou“ a preto jeho závery považuje za neodborné a neakceptovateľné. Z

uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
53. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

54. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

55. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

56. Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy,
možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.57. Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,

ak sa zmluva uzavrela.

58. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

59. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

60. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

61. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

62. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

63. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

64. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

65. Podľa § 496 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri
spotrebiteľských zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje

s popisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej
forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru

66. Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,

nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

67. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

68. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
69. Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno
zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže

scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

70. Podľa § 501 Občianskeho zákonníka ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ
za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.

71. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za
vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak
v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

72. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec
užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.
Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia
toho, čo chýba.

73. Podľa § 507 ods. 2 Občianskeho zákonníka, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť
pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

74. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

75. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

76. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

77. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

78. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

79. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu

povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

80. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

81. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže
kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

82. V citovaných ustanoveniach je obsiahnutá úprava vzniku a uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za

vady veci, ktorá je právnym dôsledkom vadného plnenia a kompenzuje ujmu nadobúdateľa spočívajúcu
vo vade veci. Zodpovednosť za vady veci je objektívnou a nastupuje bez ohľadu na to či predávajúca
strana o vade vedela alebo nie, rovnako v prípade všeobecnej úpravy (§ 499 až § 510 OZ) ako aj
v prípade ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch (§ 507 ods.
2 OZ), ktoré sú vo vzťahu k všeobecnej úprave ustanoveniami osobitnými (lex specialis). Občiansky

zákonník neupravuje pri tejto zodpovednosti žiadne liberačné dôvody a nie je možné sa jej zbaviť.
Jej predpokladom je platné uzatvorenie záväzku a uplatňovať ju môže iba nadobúdateľ veci, pričom §
499 OZ podmieňuje vznik zodpovednosti za vady uzatvorením odplatnej zmluvy. Vo všeobecnosti sa
zodpovednosť za vady týka predmetu záväzkového vzťahu, kedy plnenie nemá vlastnosti dohovorené v
zmluve alebo ustanovené záväzne či podporne zákonom, tzn. že plnenie je vadné a za tieto nedostatky

plnenia zodpovedá zo zákona scudziteľ, ktorý poskytol plnenie nadobúdateľovi za odplatu. I keď
Občiansky zákonník pojem vady nevymedzuje, súdna prax za vadu považuje nedostatok vlastností veci,
ktoré boli výslovne vymienené nadobúdateľom alebo ide o vlastnosti obvyklé, ktoré sa od veci daného
druhu vo všeobecnosti očakávajú alebo, že vec nezodpovedá technickým normám a bezpečnostným
predpisom. Okrem výslovne uvedených právnych vád veci podľa § 499 OZ, sa za vady veci považujú

aj faktické vady predmetu plnenia, predstavujúce také nedostatky vlastnosti veci fyzickej povahy, ktoré
prenechanú vec znehodnocujú, a to s ohľadom na obsah zmluvy, vyhlásenie poskytovateľa plnenia
alebo na ustanovenia právnych predpisov alebo technických noriem.83. Za vadu veci sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku
a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Pri
rodinnom dome možno za takúto vadu spravidla považovať nefunkčné kúrenie, kanalizáciu, nevhodnú

izoláciu a obvodové múry s konštrukčnými chybami. (40/1996 ZSP)

84. Všeobecne vznik zodpovednosti za vady podľa uvedenej právnej úpravy (§ 499 až 510 OZ) je
podmienený prenechaním veci, ktorá bola predmetom zmluvy (dohody), pričom podľa tejto všeobecnej
úpravy nemusí ísť o prenechanie veci do vlastníctva druhého ale ide o širší pojem ako je prevod

vlastníckeho práva. Zodpovednosť za vady je pritom vždy akcesorický právny vzťah a je podmienený
existenciou základného záväzkového právneho vzťahu, z ktorého vznikajú určité práva a povinnosti
sledované zmluvnými stranami. Táto objektívna zodpovednosť za vady vzniká iba, ak sa vady
vyskytli dôsledku porušenia povinností scudziteľa plniť riadne, tzn. porušenia povinnosti odovzdať vec
nadobúdateľovi bez vád (faktických aj právnych, skrytých i zjavných) a nie z iných príčin, pričom vady
musia existovať v čase prenechania/odovzdania veci jej nadobúdateľovi.

85. Táto všeobecná objektívna zodpovednosť scudziteľa za vady, ktoré má vec v čase jej odplatného
prenechania nadobúdateľovi, je v zmysle § 500 OZ a § 501 OZ vylúčená iba v zákonom vymedzených
prípadoch, a to:
(i) ak vec má zjavné, viditeľné vady, pričom nadobúdateľ vec nadobudol s vedomím že vec má vady

(najmä za zníženú cenu);
(ii) ak sa vady nevyskytovali na veci v čase plnenia (§ 499 OZ), resp. pri jej prevzatí (§ 619 ods. OZ),
ale vznikli neskôr (napr. v dôsledku používania);
(iii) ak ide o zjavné vady alebo závady, ktoré možno zistiť v príslušnej evidencii nehnuteľností, okrem
prípadu, že by tieto boli zatajené alebo že scudziteľ nadobúdateľa ubezpečil, že vec je bez akýkoľvek

vád a závad (§ 500 OZ) a
(iv) ak ide o vec, ktorá sa prenechá za odplatu ako stojí a leží (úhrnne prenechaná vec), okrem prípadu,
že vec nemá vlastnosti, o ktorých scudziteľ ubezpečil nadobúdateľa, že ich má alebo vlastnosť, ktorú si
nadobúdateľ výslovne vymienil (§ 501 OZ).

86. Pokiaľ ide o aplikáciu § 501 OZ pre prípad, keď predmetom prevodu vlastníckeho práva sú
individuálne určené veci, ktorým je jednoznačne aj prevod bytu, judikatúra najvyšších súdnych autorít
sa ustálila a zhodla v závere, že dopad spomínaného ustanovenia § 501 OZ je v takom prípade
vylúčený (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 48/2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
33Cdo/1430/2010, 33Cdo/2884/12 a iné, ktoré sú z dôvodu rovnakej právnej úpravy použiteľné aj pri

aplikácii slovenského právneho poriadku).

87. V zmysle § 499 OZ, faktické vady predmetu plnenia, predstavujúce také nedostatky vlastnosti veci
fyzickej povahy, ktoré prenechanú vec znehodnocujú, a to s ohľadom na obsah zmluvy, vyhlásenie
poskytovateľa plnenia alebo na ustanovenia právnych predpisov alebo technických noriem.

88. Špeciálna úprava zodpovednosti za vady, konkrétne pri kúpnej zmluve, je obsiahnutá
v ustanoveniach § 596 až § 600 OZ, pričom právna úprava zodpovednosti za vady predanej veci
subsidiárne platí aj pri zodpovednosti za vady pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve. Zákon predávajúcemu,
u ktorého je predpoklad, že pozná vlastnosti a stav predávanej veci ukladá tzv. notifikačnú povinnosť,

čo znamená povinnosť upozorniť kupujúceho na vady, ktoré sa pri používaní prejavila a o ktorých
predávajúci vie. Táto povinnosť sa týka všetkých vád (faktických aj právnych, skrytých i zjavných)
o ktorých predávajúci vie. Nesplnenie notifikačnej povinnosti predávajúcim vo vzťahu ku kupujúcemu
má za následok vznik nároku kupujúceho z vadného plnenia. Uvedená osobitná úprava zodpovednosti
za vady sa vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave aplikuje ako lex specialis, pričom všeobecné

ustanovenia platia ak spornú otázku lex specialis nerieši, príp. ju dopĺňa.

89. Podľa tejto osobitnej úpravy zodpovednosti za vady veci z titulu kúpnej zmluvy (§ 596 až § 600
OZ) vyplýva, že predávajúci z hľadiska objektívnej zodpovednosti zodpovedá za všetky vady veci, ktoré
mala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a aj za tie, ktoré sa prejavili dodatočne, bez ohľadu či o nej

predávajúci vedel a lebo nie. Zbaviť sa tejto zodpovednosti za vady môže predávajúci iba v prípade,
že na vady kupujúceho výslovne upozornil (to je v podstate vylúčené pokiaľ ide o skryté vady veci,
oktorýchpredávajúcinevedelajkeďexistovalivčaseprevodu).Akmávčaseuzatvoreniakúpnejzmluvy
vec vadu, resp. dodatočne vada veci vyjde najavo, okrem prípadu, že na ňu predávajúci kupujúcehoupozornil,kupujúcisimôžeuplatniťprimeranúzľavuzdojednanejcenyakjevecpoužiteľnánadanýúčel,
alebo ak je vec nepoužiteľná a vada neodstrániteľná, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. V prípade
vadného plnenia predávajúcim, § 599 OZ upravuje osobitným spôsobom lehoty, v ktorých musí kupujúci

uplatniť svoje právo z vadného plnenia (lex specialis k § 504 OZ). Lehota upravená v prvej vete tohto
ustanovenia „bez zbytočného odkladu“ má subjektívny charakter a jej márnym uplynutím dochádza
k zániku práva a vyjadruje potrebu bezodkladného splnenia povinnosti, tzn. v najkratšom možnom čase
z hľadiska objektívnych okolností, tzn. „ihneď ako ihneď ako je to len možné“, avšak najneskôr „do 24
mesiacov“ ( druhá veta).

90. Inak povedané, z ustanovenia § 597 OZ, ktoré je špeciálnym ustanovením pre prípad zodpovednosti
za vady kúpenej veci (§ 500 OZ) vyplýva, že v prípade kúpnej zmluvy ide o objektívnu zodpovednosť
predávajúceho za skryté alebo zjavné vady existujúce v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, na ktoré kupujúci
predávajúceho v zmysle § 596 OZ neupozornil, bez ohľadu či o nich sa vedel alebo nie. Je preto bez
právneho významu skúmať, či išlo o vady zjavné alebo skryté (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

33Cdo/896/2010).

91. Podstatnými pre posúdenie veci bolo zodpovedanie najmä týchto sporných otázok, a to (i) existencia
vád Bytu, spočívajúcich v nesplnení požiadaviek osvetlenia denným svetlom pre obývaciu miestnosť
Bytu podľa právnych a technických noriem v čase jeho prenechania do užívania právnej predchodkyne

žalobkyne a v čase prevodu Bytu na právnych predchodcov žalobkyne, (ii) existencia nároku na zľavu
z kúpnej ceny Bytu právnych predchodcov žalobkyne voči žalovanému, (iii) otázky výšky zľavy z kúpnej
ceny Bytu a (iv) existencia účinného postúpenia tohto nároku na zľavu z kúpnej ceny Bytu z pôvodných
kupujúcich na žalobkyňu a s tým súvisiaca aktívna legitimácia žalobkyne v spore.

92. Na základe vyššie opísaných skutkových zistení (odsek 17. až 47. rozsudku) možno zhrnúť
nasledovnú časovú líniu právnych úkonov strán, v súvislosti s prevodom predmetného Bytu z vlastníctva
žalovaného do vlastníctva žalobkyne a reklamácie vady Bytu, nasledovne:
- 01.10.2015 uzavreli žalovaný a matka žalobkyne Ing. Stopková Zmluvu o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy (ZoBKZ), s podmienkou dokončenia stavebných prác do II.Q/2016, podľa projektovej

dokumentácie E. O. P. a povinnosťou žalovaného s budúcou kupujúcou vopred odsúhlasiť akékoľvek
zmeny v Byte a zabezpečiť, aby sa všetky práce na Byte vykonali v súlade s právnymi predpismi a
ZoBKZ a v kvalite zodpovedajúcej predpísaným technickým normám Slovenskej republiky (Čl. VI bod
1., Čl. VIII bod 2.), so záväzkom žalovaného zabezpečiť vyhotovenie bytu v súlade s príslušnými
právnymi predpismi, technickými normami a dohodnutými podmienkami a zodpovednosťou žalovaného

za vady, ktoré má Byt v čase jeho odovzdania budúcim kupujúcim, vrátane vád vzniknutých na byte po
jeho odovzdaní pokiaľ tieto vady vznikli v záručnej dobe a z dôvodu porušenia zmluvných povinností
žalovaného (ČL. XII.); neoddeliteľnou súčasťou ZoBKZ bolo aj stavebné povolenie Rozhodnutie č. XXX/
XXXXX/XXXX/G. zo dňa 29.09.2014
- 30.03.2017 uzavreli žalovaný a matka žalobkyne Ing. G. (užívateľ) Dohodu o užívaní Bytu spolu s

Odovzdávajúcim a preberacím protokolom, do doby prevodu vlastníckeho práva k Bytu zo žalovaného
na užívateľa z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy, na základe predtým
uzatvorenej ZoBKZ, podľa ktorej v tom čase budúca kupujúca uhradila minimálne 3. splátky celej kúpnej
ceny Bytu; užívateľ zároveň vzal na vedomie, že Byt je v stave pred jeho riadnym dokončením a
vydaním kolaudačného rozhodnutia, do užívania bol prenechaný za účelom jeho riadneho dokončenia a

zariadenia pre účely bývania s tým, že Byt ku dňu podpisu Dohody nie je v stave spôsobilom na bývanie,
v bytovom dome môžu byť obmedzené niektoré poskytované služby a dodávka energií a prebiehajú v
ňom dokončovacie stavebné práce;
- 16.05.2017 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, právoplatné dňa 08.06.2017, kolaudačnom konaní
ktoré bolo v zmysle § 81 ods. 4 stavebného zákona spojené s konaním o zmene stavby s tým,

že nepodstatné odchýlky pri realizácii stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní boli
stavebným úradom odsúhlasené, sú zapísané v protokole o miestnom zisťovaní a zakreslené v projekte
skutočného vyhotovenia
- 18.06.2017 žalobkyňa adresovala email architektovi E. O. P., ktorým namietala ňou neodsúhlasenú
zmenu projektovej dokumentácie - výstavba balkóna nad okno predmetného Bytu

- 26.07.2017 si právna predchodkyňa žalobkyne E. G. uplatnila u žalovaného nárok na zľavu z kúpnej
ceny, z dôvodu vady Bytu spočívajúcej v tom, že obývacia izba Bytu nespĺňa požiadavky na denné
osvetlenie podľa citovaných technických noriem a vyhlášky, s odkazom na znalecký svetlotechnický
posudok, ktorý si objednala u znalca Ing. Štefana Uhlára- 28.07.2017 vyhotovil Ing. Uhlár svetlotechnický posudok ZP č. 5/2017
- 15.08.2017 žalovaný emailom reagoval na list právnej predchodkyne žalobkyne E. G. z 26.07.2017, v
ktorom uviedol, že trvá na uzatvorení kúpnej zmluvy za stanovených podmienok a vytýkanú vadu Bytu

neuznal a žiadosť o zľavu z kúpnej ceny neakceptoval
- 16.08.2017 uzatvorili žalovaný a právni predchodcovia žalobkyne (rodičia E. G. a E. G.) kúpnu zmluvu
(KZ 1), predmetom, ktorej bol prevod Bytu v zmysle ZoBKZ
- 23.08.2017 žalovaný písomne reagoval na list E. G. z 26.07.2017 (právnej predchodkyne žalobkyne)
a jej právnemu zástupcovi oznámil, že reklamáciu a uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny považuje

za nepodstatné a nedôvodné s odkazom na právoplatné kolaudačné rozhodnutie zo 16.05.2017
- 29.09.2017 uzatvorili žalobkyňa a právni predchodcovia žalobkyne (rodičia žalobkyne E. G. a E. G.)
kúpnu zmluvu (KZ 2), predmetom, ktorej bol prevod Bytu a postúpenie pohľadávky na zľavu z kúpnej
ceny Bytu, z dôvodu vady Bytu opísanú v znaleckom posudku Ing. Uhlára, tzn. pohľadávky, ktorá vznikla
právnym predchodcom žalobkyne z dôvodu vytknutej vady Bytu – nespĺňanie požiadavok na denné
osvetlenie podľa citovaných technických noriem a vyhlášky,

- 26.10.2017 E. G. a E. G. ako postupcovia písomne oznámili žalovanému postúpenie pohľadávky na
žalobkyňu
- 26.10.2017 žalobkyňa si u žalovaného uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny Bytu v sume 20.000 eur.
93. V danom prípade bol žalovaný v záväzkovom právnom vzťahu s E. G. (matkou žalobkyne
ako právnou predchodkyňou žalobkyne) na základe ZoBKZ, a nadväzujúc na viaceré zmluvné

podmienky ZoBKZ, napríklad aj o úhrade kúpnej ceny ešte pred uzatvorením budúcej kúpnej zmluvy
(Čl. IV ZoBKZ), žalovaný uzatvoril s budúcou kupujúcou ďalšiu zmluvu - Dohodu o užívaní Bytu. Za
daného právneho stavu, tzn. existencie dvoch nadväzujúcich, závislých zmlúv (§ 52a ods. 2 OZ)
medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobkyne (E. G.), z ktorých žalovanému vyplývali nielen
práva (napr. na zaplatenie kúpnej ceny vopred) ale aj konkrétne povinnosti, bol žalovaný povinný

odovzdať Byt právnej predchodkyne žalobkyne (ako jeho užívateľke a budúcej kupujúcej) bez vytýkanej
vady (zníženej svetelnosti v Byte) už v čase jeho prevzatia podľa Odovzdávacieho a preberacieho
protokolu a predmetnej Dohody z 30.03.2017, uzatvorenej v nadväznosti na predtým uzatvorenú ZoBKZ.
Účastníci Dohody si v nej výslovne upravili prípady, kedy žalovaný ako odovzdávajúci vlastník Bytu
(neskolaudovaného)nezodpovedánadobúdateľke(užívateľke)Bytu zanedostatkyBytu(Čl.II.Dohody).

Z podstaty vytknutej vady Bytu – znížená svetelnosť Bytu nedosahujúca technické normy, v dôsledku
neodsúhlasenej zmeny projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa nejedná o vadu odstrániteľnú riadnym
dokončením Bytu pre účely bývania a kolaudácie.

94. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že zodpovednosť za vytknutú vadu Bytu,

spočívajúcu v nesplnení požiadaviek osvetlenia denným svetlom pre obývaciu miestnosť Bytu podľa
právnychatechnickýchnoriem,vdôsledkuneodsúhlasenejzmenyvpôvodnejprojektovejdokumentácie
Stavby, tzn. vady D., ktorá existovala v čase jeho odovzdania do užívania právnym predchodcom
žalobkyne a aj v čase prevodu Bytu na právnych predchodcov žalobkyne, nesie žalovaný a to bez ohľadu
na to, či o tejto vade vedel alebo nie, teda bez ohľadu na to, či sa jednalo o vadu zjavnú alebo skrytú

vadu. Právna konštrukcia tejto objektívnej zodpovednosti je zachovaná rovnako v prípade všeobecnej
zodpovednosti za vady veci v zmysle § 499 až § 510 OZ, ako aj podľa osobitnej úpravy zodpovednosti
za vady predanej veci podľa § 596 až § 600 OZ, a vychádza z predpokladu existencie vady na predmete
záväzkového vzťahu a z predpokladu, že prevádzajúci/predávajúci neupozornil v čase odovzdania
veci nadobúdateľa/kupujúceho na vadu veci (podľa § 500 OZ a aj § 597 OZ, tzn. nielen pri predaji

ale podľa všeobecnej úpravy aj pri scudzení veci). V danom prípade preto prichádza do úvahy vznik
zodpovednosti žalovaného za vady prenechanej veci - Bytu za odplatu (uhradený preddavok kúpnej
ceny) do užívania právnym predchodcom žalobkyne dňa 30.03.2017 v zmysle § 499 OZ na základe
existujúceho záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo ZoBKZ z 01.10.2015 a tým aj nárok na zľavu z
kúpnej ceny zmysle § 507 ods. 1 OZ, z titulu zodpovednosti žalovaného za vadu Bytu, ktorá existovala

v čase prevzatia Bytu do užívania podľa Dohody a Odovzdávacieho a preberacieho protokolu medzi
žalovaným a právnou predchodkyňou žalobkyne dňa 30.03.2017, avšak vyšla najavo až na základe ZP
č. 5/2017 E. I. zo dňa 28.07.2017. Vzhľadom na charakter vady Bytu – znížená denná osvetlenosť pre
nedodržanie svetlo-technických noriem v dôsledku umiestnenia balkóna iného bytu je zrejmé, že túto
vadu nemožno odstrániť a Byt z toho dôvodu riadne užívať. V takom prípade vzniká nárok na zrušenie

zmluvy alebo nárok na primeranú zľavu z ceny; v tomto prípade z ceny, ktorá v tom čase bola vyplatená
žalovanému ako preddavok kúpnej ceny v zmysle Čl. IV. ZoBKZ.95.Zbaviťsatejtozodpovednostižalovanýmoholpretoibavprípade,žeovadeBytuvedelanatútovadu
pred odovzdaním Bytu právnym predchodcom žalobkyne na základe Dohody z 30.03.2017 a tiež pred
uzatvorením Kúpnej zmluvy s právnymi predchodcami žalobkyne dňa 16.08.2017 výslovne upozornil

(z podstaty veci je vylúčené zbavenie sa zodpovednosti týmto spôsobom pri skrytých vadách). Avšak
v konkrétnej veci takáto situácia nenastala. Uvedenú notifikačnú povinnosť (upozorniť na vadu) nie je
možné preniesť na nadobúdateľa veci a to ani vtedy, ak sa nadobúdateľ vlastnou iniciatívou o možnej
existencii vady veci dozvedel. V tomto prípade však vada Bytu existovala už v čase jeho odovzdania
právnej predchodkyni žalobkyni, nakoľko balkón nad obytnou miestnosťou Bytu bol v tom čase

postavený. Vada Bytu spočívala v tom, že svetelnosť Bytu nezodpovedala predpísaným technickým
normám, teda išlo o faktickú vadu predmetu odovzdania a následne aj prevodu. Žalovaný pri odovzdaní
BytudoužívaniaaneskôrajpriprevodeBytunaprávnychpredchodcovžalobkyne(budúcichkupujúcich)
na vadu nielenže neupozornil, ale túto skutočnosť výslovne popieral. Bolo povinnosťou žalovaného po
tom, čo ho na vadu Bytu upozornila právna predchodkyňa žalobkyne, sa dôsledne zaujímať, či táto vada
existuje alebo nie, napr. aj vyhotovením osobitného znaleckého posudku. Žalovaný v tejto súvislosti len

odkázal na kolaudačné rozhodnutie, v rámci ktorého sa vytýkaná vada osobitne neskúmala a ktorého
účastníkmi právni predchodcovia žalobkyne neboli a formálne vadu poprel. Preto za daného stavu
nepovažuje súd za právne významnú v súvislosti so vznikom zodpovednosti žalovaného v zmysle §
597 ods. 1 OZ tú okolnosť, že právni predchodcovia žalobkyne o vade Bytu vedeli nakoľko si dali za
týmto účelom vyhotoviť znalecký posudok, keďže ich žalovaný na vadu pri odovzdaní Bytu neupozornil.

Záver znaleckého posudku podľa ktorého svetelnosť Bytu nezodpovedá príslušným technickým normám
v tomto prípade len preukazuje (deklaruje) existenciu vady Bytu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovaným. Nesporným faktom ostáva, že napriek tomu, že
Byt mal opísanú vadu, žalovaný nadobúdateľov na ňu pred odovzdaním bytu do užívania na základe
Dohody neupozornil a nesplnil si povinnosť, ktorá by ho mohla zbaviť jeho objektívnej zodpovednosti

za vadu Bytu. Naopak žalovaný aj po následnom vytknutí tejto vady budúcimi predávajúcimi listom zo
dňa 26.07.2017 (prvýkrát emailom zo dňa 8.06.2017), súčasne so žiadosťou o zľavu z kúpnej ceny
Bytu, existenciu vytknutej vady bytu výslovne popieral. Na žalovaným prezentovaný výklad právnej
úpravy objektívnej zodpovednosti za vady veci (či už všeobecnej úpravy alebo špeciálnej v prípade
kúpnej zmluvy) v neprospech nadobúdateľa veci, podľa názoru súdu nemožno pristúpiť. Súd nesúhlasí

s argumentáciou žalovaného, že nakoľko v danom prípade nadobúdateľ vedel o vade veci, hoci ju
odovzdávajúci / neskôr predávajúci popieral a tvrdil, že Byt vytýkanú vadu nemá, je rovnakým prípadom,
ako keby scudziteľ/predávajúci nadobúdateľa/kupujúceho pred prenechaním/predajom veci vopred na
vadu veci upozornil a tým sa zbavil svojej zodpovednosti za túto vadu veci (pozri § 500 OZ a aj § 501 OZ,
ktorého aplikácia je však pri byte vylúčená a tiež § 597 OZ). Vedomosť nadobúdateľa alebo kupujúceho

o vade veci, ktorú ale scudzitieľ alebo predávajúci výslovne popiera, nemôže nahradiť jeho povinnosť
na vadu veci upozorniť za účelom zbavenia sa svojej objektívnej zodpovednosti za túto vadu veci.

96. Čo sa týka samotnej existencie vytknutej vady Bytu, táto bola v konaní dôkazne preukázaná
na základe predloženého ZP č. 5/2017 zo dňa 28.07.2017 E. N. I. a jeho odpovedi na neskoršie

námietky žalovaného vznesené v rámci konania. Súd nemohol prihliadať na námietky právneho
zástupcu žalovaného, ktoré voči záverom znalca uvedeným v posudku vzniesol, keďže sa jedná o
výsledok odbornej činnosti znalca, kvalifikovaného odborníka pre posúdenie spornej odbornej otázky -
či svetelnosť Bytu s ohľadom na stavebné zmeny (umiestnenie balkóna nad okno obývacej miestnosti)
spĺňa predpísané technické normy. Ide o súkromný znalecký posudok s doložkou podľa § 209 C.s.p.,

ktorý je zákonom aprobovaný ako účinný dôkazný prostriedok. Naproti tomu laické vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného k tejto nepochybne odbornej otázke ohľadom vytknutej vady Bytu, nemohlo
spochybniť odborné závery znalca. Rovnako súd nemohol z viacerých dôvodov prihliadnuť na znalecký
posudok ktorý predložil žalovaný a ktorý vypracovala spoločnosť anua s.r.o., IČO 46838201, v mesiaci
apríl 2014. Predovšetkým nešlo o súkromný znalecký posudok zmysle § 219 C.s.p. a ani o posudok

vyhotovený v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom v zmysle § 207 a § 208 C.s.p., za
účelom posúdenia odborných otázok a tento dôkaz mohol súd vykonať len ako listinu v zmysle 204
C.s.p., tzn. že jeho závery nemohli účinne poprieť odborné závery znalca Ing. Uhlára. V druhom rade už
len podľa dátumu jeho vyhotovenia (v apríli 2014) je zrejmé, že nemohol reflektovať stav predmetného
Bytu po neodsúhlasenej zmene pri konečnej realizácii výstavby s umiestnením balkóna nad okno jeho

obytnejmiestnosti.Napokonznehovyplýva,žebolvyhotovenýscieľomposúdiťvplyvplánovanejstavby
Bytového domu, ktorom sa Byt nachádzal na okolitú zástavbu a vlastný objekt z hľadiska svetlotechniky,
avšak vychádzal zo situácie v danom čase a táto otázka vo vzťahu ku konkrétnemu Bytu v posudku
nebola vôbec riešená.Z toho dôvodu súd neprihliadol na námietky žalovaného ohľadom existencie vytknutej vady Bytu a
dospel k záveru, že existencia tejto vady Bytu v čase jeho odovzdania na základe Dohody o užívaní dňa
30.03.2017, bola konaní dôkazne preukázaná.

97. K argumentácii advokáta žalovaného, že nenesie zodpovednosť za vadu Bytu, ktorá bola známa
právnym predchodcom žalobkyne pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorú napriek tomu uzatvorili súd
uvádza, že z § 597 OZ, ktoré je špeciálnym ustanovením pre prípad zodpovednosti za vady kúpenej
veci (§ 500 OZ) vyplýva, že v prípade kúpnej zmluvy ide o objektívnu zodpovednosť predávajúceho za

skryté alebo aj zjavné vady existujúce v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, na ktoré kupujúci predávajúceho
v zmysle § 596 OZ neupozornil. Je preto bez právneho významu to, či v danom prípade vytýkaná
vada Bytu bola zjavná alebo skrytá, ako sa mylne domnieva žalovaný (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 33Cdo/896/2010). Podstatnou okolnosťou je, že vada Bytu existovala z hľadiska všeobecnej
zodpovednosti podľa § 499 a nasl. OZ v čase odovzdania bytu žalovaným do užívania právnym
predchodcom žalobkyne (na základe ZoBKZ a nadväzujúcej Dohody) a rovnako tak táto vada Bytu

existovala aj z hľadiska vzniku zodpovednosti za vady predanej veci podľa § 596 a nasl. OZ aj čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy právnymi predchodcami žalobkyne a žalovaného dňa 16.08.2017. Ďalšou
podstatnou okolnosť pre vznik zodpovednosti žalovaného je tiež to, že žalovaný pri odovzdaní Bytu
nadobúdateľa a ani pri prevode Bytu kupujúcich (v oboch prípadoch právnych predchodcov žalobkyne),
na túto vadu neupozornil. To, že žalovaný vadu popieral, reklamáciu považoval za nedôvodnú možno

vykladať len tak, že i keď o tejto vade Bytu nevedel, avšak ignoroval možnosť tejto vady, čo ho však
nezbavuje zodpovednosti za uvedenú vadu Bytu, pokiaľ sa neskôr preukázalo, že táto vada v čase
odovzdania do užívania Bytu, resp. v čase prevodu Bytu existovala. Pritom ide o takú vlastnosť veci
(Bytu), ktorú možno považovať za obvyklú a žiadúcu pre riadne užívanie Bytu. Súd sa nestotožnil
ani s argumentom žalovaného, že právni predchodcovia žalobkyne v kúpnej zmluve prehlásili, že im

je dobre známy stav Bytu a zmluva neobsahuje žiadnu výslovne vymienenú vlastnosť Bytu, nakoľko
požiadavku, aby mal Byt parametre vyžadované stavebnými technickými normami, vrátane svetelnosti,
niejepotrebnévýslovneuvádzaťzmluveako vymienenúvlastnosťpredávanéhoBytu,aleideovlastnosť
Bytu ktorá sa obvykle zohľadňuje pri vyhotovení bytu v rámci prípravy projektovej dokumentácie.

98. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že možnosť neuzatvoriť kúpnu zmluvu na základe ZoBKZ podľa § 50a
OZ,zdôvodužeprávnipredchodcoviažalobkynemalivedomosťoexistenciitejtovadypreduzatvorením
kúpnej zmluvy síce zákona pripúšťa v § 50a ods. 3 OZ, avšak v danom konaní nebolo tvrdené a
preukázané, že by boli splnené podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia. Pri vytýkanej vade Bytu
podľa názoru súdu nedošlo k zmene okolností do tej miery, aby nebolo možné spravodlivo požadovať

od strán ZoBKZ uzavretie kúpnej zmluvy na zákalde ZoBKZ a stranám by zanikol záväzok zo ZoBKZ.
Ohľadom prípadného odstúpenia od ZoBKZ súd poukazuje na znenie § 497 OZ, nakoľko medzi stranami
v čase zistenia vady bytu došlo k plneniu a k čiastočného prijatiu plnenia z titulu uzatvorenej ZoBKZ.

99. K namietanej neplatnosti ZoBKZ a KZ 1 v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka advokátom

žalovaného, súd len stručne uvádza, že v danom prípade neboli tvrdené a preukázané žiadne skutkové
okolnosti na základe, ktorých by bolo možné dospieť k záveru o vadách vôle a prejavu účastníkov
uvedených zmlúv. Samotná skutočnosť, že predmetný Byt rodičia žalobkyne ako budúci kupujúci podľa
ZoBKZ a kupujúci podľa KZ 1 krátko po jeho nadobudnutí previedli na žalobkyňu neznamená, že ZoBKZ
a KZ 1 neuzatvorili slobodne a vážne (nebolo pochýb, že bola uzatvorená určite a zrozumiteľne). Nebola

uvedená žiadna skutočnosť spochybňujúca vážnu a slobodnú vôľu rodičov žalobkyne uzatvoriť ZoBKZ
a na základe nej kúpnu zmluvu, tzn. slobodne a vážne, určitým a zrozumiteľným spôsobom prejavená
vôľa rodičov žalobkyne najskôr nadobudnúť Byt do svojho výlučného vlastníctva (bezpodielového
spoluvlastníctva manželov), napr. z dôvodu ochrany majetkových práv dcéry a následne tento Byt
previesť na žalobkyňu ďalšou kúpnou zmluvou. Spochybnenie prejavu vôle matky žalobkyne pri podpise

ZoBKZ a prejavu vôle rodičov žalobkyne pri podpise kúpnej zmluvy zostalo len v rovine tvrdení, bez
preukázania ďalších skutkových okolností, ktoré by mohli spochybniť slobodnú a vážne prejavenú vôľu
uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa ZoBKZ budúcou kupujúcou/kupujúcimi (do BSM).

100. Čo sa týka stanovenia výšky primeranej zľavy s odkazom na citované ustanovenia § 499, §

596 a § 597 ods. 1 OZ je tieto potrebné interpretovať tak, že v spôsobe určenia primeranej zľavy z
dojednanej kúpnej ceny patria k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktoré
ponechávajú súdu, aby podľa svojej úvahy vymedzil sám hypotézu tejto právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/5236/2007).Podľa rozhodovacej praxe súdov a súvisiacej literatúry výška zľavy z ceny z titulu vady veci závisí
od povahy a rozsahu vady vzhľadom k dojednanej kúpnej cene, cene nutných opráv veci, na znížení
funkčných vlastností veci alebo jej estetickej hodnoty, na ďalšom možnom spôsobe užívania veci, a od

iných obdobných hľadísk. Jednou z možností jej výpočtu je aj určenie primeranej zľavy z kúpnej ceny
znaleckým posudkom porovnaním všeobecnej ceny veci s vadou a bez vady.

101. Súd preto pre ustálenie primeranej zľavy z kúpnej ceny súd vychádzal zo sumy vykalkulovanej
znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca Ing. Ilavského vo výške 24.100 eur v nadväznosti aj na povahu

vytknutej vady Bytu, ktorá má za následok zníženie užívacích vlastností bytu (denného osvetlenia
obytnej miestnosti), pričom v konaní nebolo preukázané, že by tieto vady robili Byt neupotrebiteľným,
resp. neužívateľným. Za primeranú zľavu z kúpnej ceny preto súd považoval žalovanú sumu 24.100
eur, a to aj s ohľadom na spôsob jej výpočtu ako rozdielu znalcom určenej všeobecnej hodnoty
Bytu bez vady a všeobecnej hodnoty Bytu s vadou a nie rozdielu medzi kúpnou cenou, ktorú právni
predchodcovia žalobkyne zaplatili žalovanému a znalcom vypočítanej ceny bytu s vadou, nakoľko

nebolo v konaní sporné, že okrem kúpnej ceny boli na Byte vykonané ďalšie investície, ktoré cenu Bytu
navýšili (na celkovú sumu 202.532,81 eur). Preto s ohľadom na výšku kúpnej ceny a ďalších investícií,
priznaná zľava zodpovedá vyššie uvedeným princípom jej výpočtu, hľadiskám a podľa názoru súdu aj
spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Vzhľadom na absenciu konkrétnej právnej
úpravy postupu pre výpočet výšky zľavy z titulu vady veci, výpočet per analogiam zodpovedá aj úprave

podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá
rozdielu medzi cenou tovaru bez vád a cenou tovaru s vadami v čase, kedy sa malo uskutočniť riadne
plnenie.

102. Napokon súd k námietke o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v spore, s ohľadom na

nemožnosť postúpenia žalovaného nároku a s tým súvisiacu argumentáciu žalovaného uvádza, že
v danom prípade bol predmetom postúpenia reklamačný nárok právnych predchodcom žalobkyne,
ktorý si uplatnili u žalovaného titulom vady, ktorú zistili po tom, čo si prevzali Byt dňa 30.03.2017 na
základe ZoBKZ a Dohody a ktorý si dňa 26.07.2017 uplatnili u žalovaného. Ide teda pohľadávku z
titulu reklamačných nárokov a z charakteru tejto pohľadávky vyplýva, že môže byť predmetom písomnej

zmluvy o postúpení. Občianske právo a ani obchodné právo pojem pohľadávky nedefinuje a možno
ju charakterizovať ako právo veriteľa požadovať po dlžníkovi určitú majetkovú hodnotu. Pohľadávka
môže byť peňažná alebo nepeňažná. Pohľadávka veriteľa je zásadne vybavená nárokom. Pohľadávka
je v podstate právny nárok voči určitej osobe. Pohľadávku možno vymedziť ako právo vznikajúce
jednémuúčastníkovizáväzkovéhovzťahu(veriteľovi),požadovaťplnenieoddruhéhoúčastníka(dlžníka)

a najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je uzatvorený zmluvný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že
pohľadávka môže vzniknúť aj z titulu vytknutej vady veci (reklamácie) všeobecne voči scudziteľovi veci
(a aj osobitne v prípade kúpnej zmluvy voči predávajúcemu). Nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky
z titulu reklamácie vady veci na základe zmluvy uzatvorenej medzi rodičmi žalobkyne – E. O. G. F. E.
F. G. (postupca) a žalobkyňou (postupník) v Čl. V bod. 2 a 3 Kúpnej zmluvy z 29.09.2017, už došlo k

reklamácii vady veci na základe predchádzajúcej žiadosti matky žalobkyne (E. F. G.) o zľavu z ceny
Bytu listom adresovaným žalovanému zo dňa 26.07.2017 je zrejmé, že pohľadávka ako právny nárok na
zľavu z ceny veci (Bytu) z titulu zistenej vady po prevzatí Bytu a zaplatení jeho ceny na základe ZoBKZ, v
čase postúpenia existovala a mohla byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl.
OZ. Následne rodičia žalobkyne E. G. a E. G. (postupca) listom zo dňa 26.10.2017 oznámili žalovanému

postúpenie pohľadávky na žalobkyňu. Zároveň si žalobkyňa (postupník) listom zo dňa 26.10.2017 u
žalovaného uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny z titulu vady Bytu vo výške 20.000 eur.

103. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.

104. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To

by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, sp.zn. 4 Obo 210/01105. Z citovaného ustanovenia naviac vyplýva, že ak pôvodný veriteľ (Ing. G.) oznámila svojmu dlžníkovi
(žalovaný), že pohľadávku, ktorú voči nemu má (nárok na zľavu z ceny Bytu titulu vady), postúpila tretej
osobe (žalobkyni), právnou skutočnosťou, na základe ktorej má žalovaný plniť žalobkyni s dôsledkom

zbavenia sa svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, pričom
to platí bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla.
Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo
jej neexistencie a nie je oprávnený sa dožadovať ani preukázania zmluvy o postúpení Vzhľadom
uvedenému možno uzavrieť, že relevantné oznámenie postupcu (rodičov žalobkyne) žalovanému

dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne ako postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky na súde a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

106. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

108. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

109. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému podľa § 262
ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

110. O výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným
vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.