Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208108
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124208108.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Dana Káčerovou v právnej veci žalobcu: Ing. Viktor

Bodnár - TECHNOUNION, so sídlom Ovručská 8, 040 22 Košice, IČO: 10692304, zastúpeného:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00585441, o zaplatenie 363,17 € spolu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 363,17 € spolu s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 363,17 € od 11.8.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.01.2024, následne postúpenou
konajúcemu súdu dňa 29.2.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 363,17 € spolu s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 03.04.2024 došlo k vzniku poistnej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford Fusion, ktoré v čase poistnej udalosti patrilo A. B.,
ktorý mal uzatvorené havarijné poistenie so žalovanou. Poistná udalosť bola ohlásená žalovanej, ktorá
poistnú udalosť zaregistrovala pod číslom 9571598481.

Poistený si motorové vozidlo dal opraviť u žalobcu. Náklady na opravu boli žalobcom - autoservisom
vyčíslené na sumu 2 755,66 €, ktorá bola následne uplatnená u žalovanej faktúrou č. 2301014.
Žalovaná v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.07.2023 oznámila žalobcovi, že dňa 26.07.2023
ukončila šetrenie poistnej udalosti a predložila žalobcovi výpočet výšky poistného plnenia. 40C/16/2024
2

Žalobca v žalobe uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla žalovanou

priznané originálne diely v zmysle doručených nadobúdacích dokladov, primerané náklady na cenu
práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 € s DPH/hod., ktorá suma mala zodpovedať priemernej
sadzbe normohodiny prác pre neautorizované servisy v danom regióne a čase. Do poistného plnenia
žalovanou boli zarátané aj primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe
žalovanej a výška konštanty bola ustálená žalovanou 100%. Žalovaná žalobcovi priznala poistné plnenie
v sume 2 392,48 €, po odpočítaní dohodnutej sumy spoluúčasti vo výške 165,97 €, žalobcovi vyplatila
poistné plnenie v sume 2 226,52 €. Neuhradená pohľadávka žalovanou v sume 363,17 € bola postúpená

poisteným na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.08.2023.
Žalobcavžalobeuviedol,žeprávonapoistnépoistenémuvznikáužsamotnýmvznikompoistnejudalosti
a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa
odvíjaodvýškyvzniknutejškodynamotorovomvozidlevdôsledkupoistnejudalostiažalobousažalobcavoči žalovanej domáha zaplatenia sumy, ktorú skutočne uhradil poškodený autoservisu vo vzťahu k
vzniknutej škode na vozidle. Žalobca v žalobe uviedol, že si účtoval pri motorovom vozidle Ford Fusion
za jednu normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu 45 € bez DPH, čo podľa vyjadrenia

žalobcu, je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, respektíve výhodnejšia, nižšia suma.
V tomto kontexte žalobca považoval za nedôvodné, že žalovaná neuznala cenu práce v plnej výške.
Žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti mala za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác
vo výške 45 € bez DPH je cena neprimeraná v regióne a keď tak konštatovala mala predložiť žalobcovi
dôkazy na preukázanie uvedeného tvrdenia. V tomto kontexte žalobca uviedol, že postup žalovanej

je potrebné vyhodnotiť ako nezákonný, v rozpore s ustálenou judikatúrou a platnou právnou úpravou.
Žalovaná svoju argumentáciu nezdôvodnila na základe odborných stanovísk a nepredložila žalobcovi v
rámci likvidácie poistnej udalosti cenníky vo vzťahu k žalovanou ustálenému poistnému plneniu.
Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že žalovanou boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál
vo výške lakovacej konštanty 100 %, t. j. úplne základný jednovrstvový lak nanášaný robotmi vo fabrickej
výrobe. Žalobca v žalobe uviedol, že pri oprave poisteného motorového vozidla bol pracovný postup,

ktorý zahŕňal dve vrstvy laku v zmysle kalkulácie č. 9571598481, pričom uznané náklady žalovanou nie
je možné považovať za primerané z dôvodu, že takto priznaná suma nepokryje náklady na lakovací
materiál, ktorý bolo nevyhnutné a potrebné vynaložiť na prinavrátenie poškodeného vozidla do stavu
ako pred škodovou udalosťou – naniesť rovnaký typ laku, aký sa nachádzal na vozidle pred škodovou
udalosťou.

Žalobca zároveň uviedol, že žalovaná mohla krátiť výšku poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany
poisteného ako oprávneného - právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinnosti poisteného
v zmysle ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, no takéto okolnosti v danom prípade
nenastali.
Žalobca v žalobe konštatoval, že žalovaná je povinná uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením

motorového vozidla patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu a táto skutočná škoda má byť, podľa
vyjadrenia žalobcu, priznaná vo výške nákladov, ktoré musel právny 40C/16/2024 3

predchodca žalobcu vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. V tomto kontexte
žalobca uviedol, že žalovaná nepredložila kalkuláciu, podľa ktorej vykonávala šetrenie škodovej udalosti

a na ktorú sa odvolávala v Oznámení o poistnom plnení vypracovanom žalovanou dňa 27.07.2023.
Žalobca v tomto kontexte uviedol, že žalovaná pri určení nákladov na opravu postupovala svojvoľne,
nevykonala riadne šetrenie poistnej udalosti a svoje závery riadne neodôvodnila. Vo vzťahu ku kráteniu
poistnéhoplneniažalovanáneuviedlariadnedôvod,nazákladektoréhokrátilapoistnéplnenievkontexte
s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca si nárok uplatnil aj spolu s príslušenstvom

- úrokom z omeškania zo žalovanej pohľadávky, keďže žalovaná listom zo dňa 27.07.2023 oznámila
ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 26.07.2023 a dostala sa do omeškania odo dňa 11.08.2023.
Žalobca spolu so žalobou doručil súdu listinné dôkazy: faktúru č. 2301014 na sumu 2 755,66 €,
Oznámenie o poistnom plnení vypracované žalovanou dňa 27.07.2023, Zmluvu o postúpení pohľadávky
uzatvorenú medzi poškodeným a žalobcom dňa 7.8.2023, listinné dôkazy -cenníky servisných služieb

autoservisov, kalkuláciu opravy č. 9571598481.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 19Up/53/2024 dňa 23.01.2024. Žalovaná
voči platobnému rozkazu doručila v zákonnej lehote odpor, v zmysle ktorého žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná nespochybnila, že motorové vozidlo, ktoré bolo v dôsledku poistnej
udalosti poškodené, bolo havarijne poistené na základe poistnej zmluvy č. 6565864751 uzatvorenej

medzi poškodeným a žalovanou. Taktiež žalovaná nespochybnila, že dňa 13.04.2023 poistený nahlásil
vznik poistnej udalosti vo vzťahu k poistenému motorovému vozidlu. Taktiež žalovaná nespochybnila,
že poistnú udalosť zaevidovala pod č. 9571598481.
Žalovaná v odpore uviedla, že dňa 20.06.2023 jej bola doručená faktúra č. 2301014 vypracovaná
žalobcom dňa 13.06.2023 za opravu poškodeného motorového vozidla na sumu 2 755,66€ s DPH.

Žalovaná v odpore uviedla, že listom zo dňa 27.07.2023 oznámila žalobcovi, že dňa 26.07.2023 ukončila
šetrenie poistnej udalosti a na účet žalobcu bude vyplatené po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti a
neprimerane účtovaných nákladov na opravu poistné plnenie v sume 2 226,52 €.Žalovaná v odpore
uviedla, že pri výpočte poistného plnenia priznala žalobcovi iba primerané náklady na cenu práce
pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 € s DPH/hodina a primerané náklady na lakovací materiál

vypočítané v kalkulačnom programe, ktorým bola určená výška lakovacej konštanty 100%.
Žalovaná vo vzťahu k ustáleniu výšky poistného plnenia poukázala na znenie ustanovenia § 788 ods. 3
a § 797 ods. 12 Občianskeho zákonníka a uviedla, že pre určenie čo je v konkrétnom prípade poistnou
udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie je potrebné vychádzať zo zneniaustanovení Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP),
ktoré sú jej súčasťou.
Žalovaná v odpore uviedla, že bola povinná nahradiť žalobcovi len náklady v rozsahu v akom boli

vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných
dielov pri oprave motorového vozidla. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že výška tohto poistného
plnenia nie je totožná s vyúčtovanými nákladmi za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške.
Rozsah práva na poistné plnenie, podľa vyjadrenia žalovanej, nie 40C/16/2024 4

je totožný s právom na náhradu škody. Žalovaná zároveň uviedla, že nekrátila poistné plnenie v zmysle
ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, ale poukázala právnemu predchodcovi žalobcu poistné
plnenie v zmysle poistnej zmluvy a VPP. Žalovaná uviedla, že v zmysle citovaných všeobecných
poistných podmienok priznala právnemu predchodcovi žalobcu v rámci poistného plnenia výšku
normohodiny za opravu 21 € bez DPH. Žalovaná uviedla, že právny predchodca žalobcu súhlasil tak
s obsahom poistnej zmluvy, ako aj s obsahom VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a teda priznala

žalobcovi plnenie v maximálnej výške.
Žalovaná v súvislosti s námietkami žalobcu vzťahujúcimi sa k výške normohodiny uviedla, že ak si
poistený z poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel
vybral žalovanú mal na to zrejme nejaký dôvod. Týmto dôvodom, podľa názoru žalovanej, mohla
byť napríklad nižšia výška poistného v porovnaní s konkurentami, ktorá však môže byť v rámci VPP

kompenzovaná, napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s
inými poisťovňami. Žalovaná uviedla, že z uvedeného dôvodu VPP musia platiť rovnako vtedy, keď je
to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je ich znenie v jeho neprospech. Predmetná skutočnosť
je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Žalovaná taktiež uviedla, že by bolo
neprípustné, aby sa VPP aplikovali len vtedy, ak je ich znenie v prospech poisteného a ak je ich znenie

v jeho neprospech, by sa nemali aplikovať, resp. by sa ich znenie malo považovať za neplatné.
Žalovaná taktiež v odpore uviedla, že v zmysle článku 12 ods. 9 VPP žalobcu písomne informovala
o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise,
konkrétne dňa 17.04.2023 pri vykonávaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla a
žalobcovi v tento deň bola aj mailom zaslaná kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a kalkulácia

nákladov na opravu pre nezmluvný autoservis.
Vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál žalovaná uviedla, že priznala žalobcovi lakovaciu konštantu
vo výške 100 % a pri výpočte vychádzala z údajov z výpočtového programu AUDATEX, ktorý obsahuje
databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho ktorého vozidla. V tomto kontexte
žalovaná uviedla, že ak lak motorového vozidla Ford Fusion vo svojej receptúre obsahuje okrem

základnej vrstvy ešte dve vrstvy laku v programe AUDATEX je tento údaj nahratý a základná konštanta
100% už v sebe zahŕňa aj požadované dve vrstvy laku. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100% je
možné len dodatočne manuálnym zásahom a takýto postup je možný iba vo výnimočných prípadoch,
keď databáza uvedeného programu neobsahuje istý špecifický druh laku. Žalovaná uviedla, že pokiaľ
žalobca požaduje preplatenie lakovacej konštanty vo vyššej hodnote ako 100 %, je povinný dôvodnosť

takéhoto manuálneho navýšenia preukázať. Žalovaná zároveň poukázala na kalkuláciu č. 9571598481,
na základe ktorej žalovaná poskytla poistné plnenie a v ktorej na strane 3 pri údajoch o lakovaní sa
uvádza údaj o tom, že pri určení výšky poistného plnenia bolo zohľadnené dvojvrstvové UNI lakovanie.
Tento údaj, podľa vyjadrenia žalovanej, vyplýva aj z kalkulácie predloženej žalobcom, ktorý zohľadnil
potrebu dvojvrstvového UNI lakovania, avšak podľa vyjadrenia žalovanej, žalobca bezdôvodne navýšil

lakovaciu konštantu na 130 %.
Žalovaná v odpore namietla uplatnený nárok žalobcom na náhradu úroku z omeškania z uplatneného
nároku s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 - 10 zo
dňa 28.09.2017. Žalovaná uviedla, že Ústavný súd SR v rozhodnutí 40C/16/2024 5

uviedol s poukazom na obsah Občianskeho zákonníka, že poistné plnenie je splatné do pätnástich
dní potom, ako poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená. Zákon uvádza iba,
že vyšetrenie musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Splatnosť poistného plnenia je stanovená
pevnou 15 dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa,

ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych
okolností. Zákon viaže splatnosť poistného plnenia na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovne, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa
rozumie fakticky záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončeniapotrebného vyšetrenia sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka a ak neplní ani po uplynutí 15 dní
dostáva sa do omeškania. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že bez zbytočného odkladu začala
šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ na

poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené a preto sa žalovaná nemohla dostať
do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 26.07.2023
a vyplatila poistné plnenie v prospech žalobcu vo výške 2 226,52 € už dňa 28.07.2023. Žalovaná v tomto
kontexte obrany uviedla, že dodržala zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu na plnenie a z tohto dôvodu
sa nemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku.

Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná spolu s odporom doručila súdu listinné dôkazy: kalkuláciu č. 9571598481 zo dňa 26.07.2023,
kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie, mail
zo dňa 17.04.2023.
3. Žalobca súdu doručil vyjadrenie k obsahu odporu, v ktorom uviedol, že žalovaná ustanovenie článku
12 ods. 9 VPP nedodržiava aj keď v podanom odpore uviedla, že si svoju povinnosť informovať

poisteného o nákladoch na opravu splnila zaslaním kalkulácie nákladov na opravu mailom zo dňa
17.04.2023, avšak kalkuláciu, podľa názoru žalobcu, nemožno považovať za informovanie o nákladoch
na opravu poškodeného vozidla. V tomto kontexte žalobca zároveň uviedol, že žalovaná nepreukázala,
že mail ktorý doručila súdu spolu s odporom bol skutočne doručený poistenému a zároveň z označenia
prílohmailuniejezrejmé,žebyjednouztýchtoprílohmalabyťprávežalovanoušpecifikovanákalkulácia

nákladov na opravu vozidla a ani žiaden dokument, v zmysle ktorého by si žalovaná splnila svoju
informačnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z jej vlastných VPP.
K obrane žalovanej, ktorá uviedla, že poistený mal nejaký dôvod, pre ktorý si zo všetkých poisťovní na
trhu vybral práve žalovanú pre uzavretie zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového
vozidla a súčasťou ktorej sú VPP, ktoré musia platiť, podľa vyjadrenia žalovanej, bez ohľadu na to, či

sú pre poisteného výhodné alebo nie, žalobca uviedol, že väčšina poisťovateľov na slovenskom trhu
má takmer identické všeobecné poistné podmienky a preto je zmluvná voľnosť poistených pri výbere
poisťovne obmedzená. Žalobca zároveň uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že VPP musia
platiť vždy, teda aj keď nie sú v prospech poisteného, poisteným je fyzická osoba, ktorá je v postavení
spotrebiteľaažalovanoupodmieňovanévyplácaniepoistnéhoplneniavplnejvýške,respektívevovýške,

ktorá pokryje celú škodu vzniknutú poistenému, tým, že poistený je 40C/16/2024 6

nepriamo nútený si nechať svoje poškodené vozidlo opraviť v autorizovanom alebo zmluvnom servise
poisťovne, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo spôsobuje jej neplatnosť. V tomto kontexte
žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V kontexte uvedeného ustanovenia
žalobca uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca
v žalobca vo vzťahu k uvedenej argumentácii uviedol, že poistený nemal žiadnu možnosť zmeniť

obsah VPP a v tomto kontexte nie je možné hovoriť o tom, že boli individuálne dojednané, jedná
sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je priamo zo zákona neplatná. Žalobca zároveň uviedol,
že ustanovenia VPP v rozsahu citovanom žalovanou v odpore sú v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku a pravidlami hospodárskej súťaže z dôvodu rozlišovania servisov na autorizované a
neautorizované servisy. Takéto rozlišovanie servisov, podľa ktorého je poistenému priznaná rôzna výška

poistného plnenia pri tej istej poistnej udalosti je neakceptovateľná a v rozpore s vnútroštátnym právom,
právom Únie, ako aj rozhodovacou praxou súdov v Slovenskej republike. V tomto kontexte žalobca
poukázal na znenie ustanovenia §42 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka, na ustanovenie § 4 ods.
1 a ods. 3 písm. a) a nasl. zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Žalobca taktiež
poukázal na článok 101 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní EÚ(ZFEÚ), podľa ktorého všetky dohody alebo

rozhodnutia zakázané v zmysle uvedeného článku sú automaticky neplatné. Žalovaná rozlišovaním
výšky poistného plnenia podľa subjektu, ktorý vykonáva opravu poškodeného motorového vozidla núti
poistených, aby si nechali svoje poškodené vozidlo opraviť zmluvnom servise žalovanej, pričom opravu
vozidla v nezmluvnom servise sankcionuje nevyplatením poistného plnenia vo výške, ktorá zodpovedá
výške škody, ktorá vznikla na majetku poisteného. V tomto kontexte žalobca poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Cob/158/2022.
Konanie žalovanej v kontexte uvedeného, podľa názoru žalobcu, je treba vyhodnotiť ako vážne
porušenie podstaty synalagmatického vzťahu, ktorým je havarijné poistenie. Ide o vzťah, kde právu
jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. V takomtoprípade poistený platí poistné za havarijné poistenie, ale aj napriek splneniu tejto povinnosti v prípade
poistnej udalosti od žalovanej nemá vyplatené poistné plnenie v plnej výške. Takéto konanie žalovanej
ako poisťovne je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Obmedzenie,

respektíve limitácia sumy normohodiny je v priamom rozpore so samotnou podstatou poistenia a v
rozpore s kogentnou úpravou poistenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku.
Žalobca s poukazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky uviedol, že právna konštrukcia
žalovanej obsiahnutá vo VPP, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný
autoservis, ktorú bude žalovaná akceptovať je v rozpore so zákonnou úpravou a preto je ex lege

neplatná. Žalobca zároveň vo vyjadrení uviedol, že poistné podmienky nesmú zákon obchádzať ani
ho porušovať. V tomto kontexte žalobca uviedol, že krátenie poistného plnenia žalovanou s odkazom
na znenie VPP, ktoré rozlišuje autoservisy na zmluvné či nezmluvné, nemožno prijať. Takéto konanie
žalovanej je vo vážnom rozpore s 40C/16/2024 7

pravidlami hospodárskej súťaže, samotnou podstatou poistenia a s kogentnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a preto nemôže požívať právnu ochranu.
Vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál žalobca uviedol, že pri oprave poškodeného
vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako
prevádzkyschopné ako pred jeho poškodením. Žalobca ako servis vykonal lakovanie motorového
vozidla v súlade s technológiou postupu odporúčanou výrobcom daného typu motorového vozidla a

výrobcom danej farby. Oprava motorového vozidla bola vykonaná účelne a smerovala k odstráneniu
následkov poistnej udalosti a jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo
rovnaké kvalitatívne aj funkčné kritéria ako pred poistnou udalosťou. Program AUDATEX, z ktorého
vychádzala žalovaná pri poskytnutí poistného plnenia a ktorý podľa žalovanej mal zahŕňať automaticky
všetky potrebné náklady a navýšenia lakovacej konštanty nie je možné považovať za program, podľa

ktorého by súd obranu žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú. V tomto kontexte žalobca poukázal na
rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ktoré v rozhodnutiach konštatujú, že program AUDATEX
môže paušálne stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné
skutočnosti k výslednej skutočnej cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Súdy vo svojich
rozhodnutiach ustálili, že predmetná kalkulácia žalovanej nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec

nie je jediným nástrojom pre výpočet -zistenie výšky reálnej ceny skutočnej opravy a poisťovni má slúžiť
ako porovnávacia pomôcka. Žalovaná síce uvádza, že zohľadnila dvojvrstvové lakovanie poškodeného
motorového vozidla a že žalobca bezdôvodne navýšil lakovaciu konštantu na 130 %, žalobca uviedol,
že žalovaná nepreukázala, že použitie fakturovaného množstva lakovacieho materiálu bolo akýmkoľvek
spôsobom neodôvodnené. Dôkazné bremeno leží na žalovanej, keďže z tohto tvrdenia pre seba odvíja

pozitívne výsledky. V tomto kontexte žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo/52/2010. Žalobca uviedol, že ako opravovňa vykonal potrebnú prácu na to, aby
poškodené motorové vozidlo bolo po vykonanej oprave plne funkčné a aby spĺňalo estetické kritériá na
jeho ďalšiu prevádzku a je neprípustné, aby žalovaná znižovala celkové plnenie z dôvodu navýšenia
lakovacej konštanty.

Žalobca zotrval na nároku na priznanie úroku z omeškania z uplatneného peňažného plnenia.
Nestotožnilsasargumentácioužalovanej,ktoráspoukazomnarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 596/2017 - 10 žiadala žalobcovi nárok na úrok z omeškania nepriznať.
Žalobca jednoznačne konštatoval, že zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie
vyšetrovania poistnej udalosti poisťovňou a žalovaná v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.07.2023

uviedla, že dňa 26.07.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poistenému predložila výpočet výšky
plnenia. Žalovaná v Oznámení o poistnom plnení sama uviedla, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti
došlo 26.07.2023 a žalovaná tým, že nezaplatila žalobcovi, respektíve právnemu predchodcovi žalobcu
poistné plnenie riadne a včas v uplatnenej výške 2 755,66 €, dostala sa krátením plnenia o sumu 363,17
€ do omeškania a to 16. deň po ukončení likvidácie poistnej udalosti, t.j. dňom 11.08.2023.

4. Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že zotrvala na svojej
argumentácii uvádzanej v odpore a zároveň doplnila, že žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie
presne vo výške určenej podľa poistných podmienok, s ktorými právny 40C/16/2024 8

predchodca žalobcu ako poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy vyslovil súhlas svojím podpisom. V

tomto kontexte žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí
o poskytnutí plnenia vo výške určenej podľa poistných podmienok a nie o plnení, ktoré by sa malo
poskytnúť v plnej výške faktúry za opravu ako to interpretuje žalobca.Žalovaná zároveň uviedla, že nepostupuje v rozpore, keď rozlišuje autoservisy na autorizované a
neautorizované. Žalovaná uviedla s odkazom na citáciu znenia Nariadenia komisie (EÚ) č. 303/2010 z
20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o kategórii vertikálnych

dohôd a zosúladených postupov a Nariadenia Komisie (EÚ) č. 461/2010 o uplatňovaní článku 101
ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v
sektore motorových vozidiel, ktoré nie je možné aplikovať v prejednávanej veci. Žalovaná uviedla, že o
vertikálnych dohodách je možné hovoriť iba, ak ich uzatvárajú podniky, ktoré vyrábajú alebo distribuujú
motorové vozidlá. Žalovaná uviedla, že v žiadnom prípade nemôže ísť o dohodu medzi poisťovňou a

opravovňou ako to prezentuje žalobca. Žalovaná s poukazom na znenie Nariadenia Komisie (EÚ) č.
461/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych
dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel o vertikálnych dohodách uviedla, že
samotné Nariadenie definuje pojem autorizovaná opravovňa a nezávislá opravovňa.
Žalovaná uviedla, že žalobca účelovo tvrdí, že limitácie poistného plnenia pre nezmluvné,
neautorizované servisy je narušená hospodárska súťaž. Žalovaná poukázala na to, že v rámci limitácie

poistného plnenia ide o hospodársku súťaž medzi poisťovňami navzájom a nie o hospodársku súťaž
medzi poisťovňami a servismi, respektíve hospodárskou súťažou medzi servismi navzájom.
Vo vzťahu k navýšeniu lakovacej konštanty žalobcom žalovaná uviedla, že žalobca neuviedol žiaden
relevantný argument, ktorý by navýšenie lakovacej konštanty ním ustálený odôvodňoval. Iba všeobecné
konštatovanie o potrebe navýšenia lakovacej konštanty z dôvodu potreby navrátenia vozidla do

pôvodného stavu, podľa vyjadrenia žalovanej, žiadnym spôsobom nepreukazuje bezdôvodné navýšenie
lakovacej konštanty zo strany žalobcu. Žalovaná zároveň uviedla, že ani tvrdenie žalobcu o tom, že iba
autoservis, ktorý opravu vykonával je schopný zarátať všetky možné eventuality, situácie a komplikácie,
ktoré sa počas opravy poškodeného vozidla na danom vozidle vyskytujú, nebolo podložené dôkazmi
preukazujúcimi spomínané eventuality, situácie, komplikácie, ktoré mali nastať v konkrétnom prípade a

že bolo potrebné navýšiť lakovaciu konštantu na 130 %.
5. Súd vo veci nariadil dve pojednávania (5.3.2025, 11.6.2025), ktorých sa zúčastnila právna zástupkyňa
žalobcu, žalovaná sa pojednávaní nezúčastnila, svoju neprítomnosť vždy ospravedlnila a žiadala, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na znenie odporu, ako aj písomného
vyjadrenia žalovanej súdom citovaného v bode 4. odôvodnenia rozsudku. Na pojednávaní konanom

dňa 05.03.2025 právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu listinný dôkaz poistku č. 6565864751, ktorú
súd doručil žalovanej dňa 10.03.2025. Žalobca súdu dňa 01.04.2025 spolu s písomným podaním
doručil listinný dôkaz - Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO, ktoré písomnosti boli
žalovanej 40C/16/2024 9

súdom doručené 02.04.2025. Žalovaná obsah doručených listinných dôkazov žalobcom počas konania
nerozporovala, čo vyplýva z písomnosti žalovanej doručenej súdu dňa 14.4.2025.
6. Podľa Čl.13 ods.1, písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Podľa ustanovenia § 2, písm. q/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov( v znení ku
dňu uzatvorenia poistnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou) na účely tohto
zákona sa rozumie agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane
použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne
zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje

alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 cit. zákona každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a
ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8)
(ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §3 ods.3 cit. zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 1)
Podľa ustanovenia §3 ods.5, veta prvá cit. zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

Podľa ustanovenia § 4 ods.2, písm. a,c/ cit. zákona predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti
bez právneho dôvodu, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. 1)Podľa ustanovenia §4 ods.8 cit. zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
Podľa ustanovenia § 7 ods.1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po

vykonaní obchodnej transakcie.
Podľa ustanovenia §7 ods.2 cit. zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, 40C/16/2024 10

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa ustanovenia § 53ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 524 ods.1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods.2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 525 ods.1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa ustanovenia §525 ods.2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.
Podľa ustanovenia § 526 ods.1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa ustanovenia §797 ods.2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ustanovenia §797 ods.4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 799 ods.1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté
alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 40C/16/2024 11

Podľa ustanovenia §799 ods.2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.
Podľa ustanovenia §799 ods.3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2

podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy
znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
Podľa ustanovenia § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie

vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie
vzťahuje.Podľa ustanovenia § 809 ods.1 OZ poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä
nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu
právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

Podľa ustanovenia §809 ods.2 OZ ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku
poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

7.ZobsahulistinnéhodôkazusoznačenímPoistkač.6565864751vystavenéhodňa31.10.2011malsúd
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie
motorového vozidla. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Ford Fusion.
Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.04.2023 došlo k vzniku poistnej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktoré bolo predmetom havarijného poistenia v zmysle platne
uzatvorenej poistnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Medzi stranami nebolo

sporné, že právny predchodca žalobcu poistnú udalosť nahlásil žalovanej, ktorá poistnú udalosť viedla
pod číslom poistnej udalosti 9571598481.
Medzi stranami nebolo taktiež sporné, že právny predchodca žalobcu si nechal motorové vozidlo opraviť
u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobca faktúrou č. 2301014 vyčíslil na
sumu 2 755,66 €, ktorú v rámci šetrenia poistnej udalosti doručil žalovanej.

Z obsahu listinného dôkazu s označením Oznámenie o poistnom plnení, ktoré bolo žalovanou
vypracované dňa 27.07.2023 a doručované žalobcovi je zrejmé, že žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa
26.07.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a na účet žalobcu vyplatila sumu 2 226,52 €. Súčasťou
Oznámenia o poistnom plnení bol aj výpočet výšky plnenia, z 40C/16/2024 12

obsahu ktorého je zrejmé, že z fakturovanej sumy 2 755,66 € žalovaná odpočítala ňou ustálený rozdiel
medzi faktúrou a kalkuláciou poisťovne - sumu 363,17 € a priznala žalobcovi poistné plnenie v sume 2
392,49 €, od ktorej sumy odpočítala dohodnutú spoluúčasť s poisteným v sume 165,97 €, po odpočítaní
ktorej žalobcovi vyplatila sumu 2 226,52 €.
Z obsahu Oznámenia o poistnom plnení zároveň vyplýva, že žalovaná pri výpočte poistného plnenia

do náhrady na opravu vozidla priznala cenu originálnych náhradných dielov v zmysle doložených
nadobúdacích dokladov, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 €
s DPH/hodina, ktoré zodpovedali priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v
danom regióne a čase. Z obsahu predmetnej písomnosti taktiež vyplýva, že do poistného plnenia boli
priznané žalovanou primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe tak,

že lakovacia konštanta bola ustálená na 100 %. Poistné plnenie bolo žalobcovi poukázané v zmysle
ustanovenia 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca s poisteným uzatvoril dňa 7.8.2023 Zmluvu o postúpení
pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postúpil na
žalobcu pohľadávku v sume 363,17 €, ktorá predstavovala krátenú časť poistného plnenia žalovanou v

zmysle výpočtu výšky poistného plnenia doručeného žalobcovi spolu s Oznámením o poistnom plnení.
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené.
Na pojednávaní konanom dňa 05.03.2025, ktorého sa žalovaná nezúčastnila, právna zástupkyňa
žalobcu doručila súdu listinný dôkaz poistku číslo 6565864 751, ktorá ako príloha s predvolaním na
pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.06.2025, bola doručená žalovanej spolu so zápisnicou a

následne žalovanej boli doručené zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO, ktorých
obsah žalovaná nerozporovala a pojednávania určeného na termín 11.06.2025 sa nedostavila.
Súd poukazuje na obsah listinného dôkazu - poistky č. 6565864751, ktorá obsahuje okrem dohodnutej
spoluúčasti, poistnej sumy, dohodnutú priamo aj normohodinu tak, že normohodina: cena obvyklá pre
značku v danom regióne. V tomto kontexte súd poukazuje na ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzatvorila, je povinná platiť poistné. Súd s poukazom na vyššie uvedené
konštatuje, že v prípade poisteného - právneho predchodcu žalobcu a žalovanou je normohodina v
poistnej zmluve zreteľne dojednaná ako cena obvyklá pre značku v danom regióne, pričom v poistnej

zmluve bola zároveň dohodnutá spoluúčasť vo výške 5 % minimálne 165,97 € a poistná suma bola
dohodnutá na výšku 9 175,83 €. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Cdo/73/2021. Podľa judikatúry slovenských súdov výška poistného plnenia závisí od rozsahu
škody, pričom táto výška musí byť určená na základe objektívnych kritérií, akými sú hodnota poistenejveci v čase vzniku škody a náklady potrebné na jej opravu alebo znovuzriadenie vozidla. Poisťovateľ
nemôže jednostranne zasahovať do týchto kritérií, napríklad prostredníctvom dodatočných limitácií
v rámci Všeobecných poistných podmienok, ktoré neboli v čase uzatvorenia poistnej zmluvy riadne

komunikované a dohodnuté. 40C/16/2024 13

Limitácia poistného plnenia je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, pričom bola určená objektívne
a predvídateľne.
Žalovaná vo vzťahu k určeniu poistného plnenia za normohodinu práce argumentovala obsahom

VPP 960, ktoré ustanovujú diferenciáciu rozsahu poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu.
Uvedené VPP 960, na obsah ktorých žalovaná počas konania poukazovala sa na zmluvný vzťah -
poistnú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ani nevzťahovali.
Zmluvné dojednania EUROKASKO, ktoré sú poistnými podmienkami vzťahujúcimi sa k predmetnému
zmluvnému vzťahu v článku IX ods. 2 uvádzajú, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná
hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla. V nákladoch na prácu a lakovanie

podľa uvedených podmienok žalovaná mala zohľadniť hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný
typ a značku v autoopravovniach Slovenskej republiky. Uvedené podmienky neobsahujú žiadnu
diferenciáciu výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, ktorý opravu poškodeného
motorového vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou realizoval. Žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti
mala zohľadniť hodinovú sadzbu ustálenú v autoopravovniach nachádzajúcich sa v regióne žalobcu

pre príslušný typ a značku vozidla v danom čase, ktoré bolo havarijne u žalovanej poistené v
čase vzniku poistnej udalosti (čo medzi stranami sporné nebolo), keďže z obsahu poistky priamo
vyplýva vyššie uvedené individuálne dojednanie vo vzťahu k výške ceny normohodiny. V kontexte
s ustanovením § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa žalovaná ako poistiteľ
zaviazala poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prospech právneho predchodcu žalobcu za

podmienky, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Žalovaná bola povinná v
kontexte s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu,
aktuálne žalobcovi, plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, keďže poistná udalosť sa
týkala poisteného motorového vozidla, na ktoré sa poistenie vzťahovalo. Žalovaná nebola oprávnená
diferencovať rozsah poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu na základe uzatvorenej poistnej

zmluvy s právnym predchodcom žalobcu a tak ako súd aj uviedol, ani právna úprava ani judikatúra
neumožňujú diferencovanie rozsahu poistného plnenia v závislosti od toho aký autoservis opravu
poškodeného vozidla vykoná. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024. Žalovaná bola povinná poskytnúť žalobcovi
ako právnemu nástupcovi poisteného poistné plnenie za účtovanú cenu normohodiny žalobcom, ktorá

cena bola účtovaná tak, že bola primeraná a obvyklá pre danú značku opravovaného motorového
vozidla, ako aj pre región, v ktorom sa autoservis - žalobca nachádza. Žalobca v konaní obvyklosť a
primeranosť ceny za normohodinu práce účtované vo faktúre doručenej žalovanej v rámci likvidácie
poistnej udalosti preukázal tak samotným obsahom faktúry za opravu vozidla a cenníkmi autoservisov
vykonávajúcimi opravu motorových vozidiel v danom regióne a čase. Žalovaná v súdnom konaní

nedoručila súdu žiaden listinný dôkaz a ani nerozporovala to, že cena účtovaná žalobcom ako servisom
nie je primeranou a obvyklou. Poistné plnenie krátila len na základe diferenciácie autoservisov bez
akéhokoľvek opodstatnenia, ktoré by vyplývali zo zmluvných dojednaní a z obsahu poistnej zmluvy.
Z ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistné plnenie sa poskytuje vo výške určenej
v zmysle poistných podmienok. 40C/16/2024 14

S poukazom na znenie ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka krátenie poistného plnenia je
možné iba ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 ustanovenia §799 OZ
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, by
bol poistiteľ, teda žalovaná oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto

porušenie na rozsah jej povinnosti plniť.
Predmetné kogentné ustanovenie umožňuje znížiť poistné plnenie poisťovňou – žalovanou len za
kumulatívneho splnenia podmienok, ktorými sú porušenie povinností poisteným, takéto porušenie malo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov. Súd v tomto kontexte poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 1Cdo/152/2009.

V prejednávanej veci nie je splnená ani jedna z podmienok ustanovenia § 799 ods. 3 OZ a neexistoval
dôvod na krátenie poistného plnenia žalovanou, keďže právny predchodca žalobcu v zmluvnom
postavení poisteného neporušil žiadnu povinnosť - oprava vozidla v autorizovanom servise nie je
povinnosťou, ale možnosťou poisteného, cena normohodiny bola právnym predchodcom žalobcu ažalovanou, tak ako súd už uviedol, priamo dohodnutá v poistnej zmluve, poistený riadne nahlásil vznik
poistnej udalosti a poskytol žalovanej, ako aj žalobca, súčinnosť pri likvidácii poistnej udalosti.
Žalovaná taktiež súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, na základe ktorých krátila účtované náklady

vo vzťahu k použitej lakovacej konštante žalobcom v rozsahu 130 %. Z obsahu faktúry za opravu vozidla,
ktorej súčasťou je aj kalkulácia ceny opravy motorového vozidla, obsahuje presné množstvo použitého
lakovacieho materiálu a vykonaných prác žalobcom ako servisom súvisiacich s uvedením motorového
vozidla do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že
žalovaná v Oznámení o poistnom plnení odkazovala na lakovaciu konštantu uvedenú v percentách

a právny predchodca žalobcu ako poistený, ktorý je v zmluvnom postavení spotrebiteľa, nemohol
vedieť akú sumu žalovaná za lakovanie autoservisu zaplatila. Žalovaná, ak považovala lakovaciu
konštantu použitú žalobcom vo vzťahu k ustáleniu poistného plnenia za neprimeranú, mala v rámci
likvidáciepoistnejudalostipreukázať,akoajvkonaní,včomkonkrétnetátolakovaciakonštantaustálená
žalobcom nie je správna. V konaní bolo preukázané, že pri oprave motorového vozidla bola účtovaná
rovnaká lakovacia konštanta autoservisom, ako aj žalovanou, avšak rozdiel medzi sumou na faktúre za

opravu vozidla a kalkuláciou žalovanej spočíva v rozdielnej cene za normohodinu práce za lakovanie a
nie v spôsobe lakovania, či v spotrebe materiálu. Žalovaná vo vzťahu k lakovacej konštante ju upravila
vo vzťahu k prepočtu ceny za normohodinu práce za lakovanie v dôsledku čoho postupovala, tak ako
súd už uviedol vyššie, v rozpore so zmluvnými dojednaniami, kedy cenu práce nemala krátiť spôsobom
vzťahujúcim sa na rozlišovanie subjektov realizujúcich opravu motorového vozidla.

Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi v lehote
súdom určenej po právoplatnosti rozsudku zaplatila sumu 363,17 € titulom poistného plnenia, ktoré
žalovaná bola povinná žalobcovi zaplatiť, keďže poistnú udalosť nevyšetrila s dostatočnou odbornou
starostlivosťou a postupovala v rozpore s platnou právnou úpravou a poistné plnenie krátila z dôvodu,
že autoservisu nepriznala účtovanú normohodinu za opravu motorového vozidla, ako aj za lakovanie

tak, aby táto cena bola žalovanou ustálená v zmysle 40C/16/2024 15

dohodnutej zmluvnej podmienky ako cena obvyklá pre značku motorového vozidla v danom regióne,
ktoré v dôsledku poistnej udalosti bolo poškodené.
8. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 797 ods.3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
9. Súd žalovanú zaviazal, aby priznané peňažné plnenie v sume 363,17 € žalobcovi zaplatila aj spolu

s úrokom z omeškania. Pokiaľ poisťovňa neplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné
plnenievcelomjehorozsahuvlehotesplatnostiurčenejzákonom,dostávasadoomeškaniaspeňažným
plnením, čo znamená vznik nároku poškodeného, prípadne jeho právneho nástupcu - žalobcu popri
poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v ustanovení § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 797 ods. 3 OZ, výklad v rámci ktorého by nebolo

možné priznať poškodenému v sporovom konaní úroky z omeškania z uplatneného peňažného plnenia
by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmyslom havarijného
poistenia je zabezpečiť poistenému vyplatenie poistného plnenia v čo najkratšom čase. Nezodpovedalo
by spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poisteného. Poisťovňa musí znášať následky

nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť riadne poistné plnenie po prešetrení poistnej
udalosti a teda má povinnosť znášať stav, kedy v prípade zníženého poistného plnenia sa dostane
do omeškania. Žalovaná neopodstatnene poskytla žalobcovi poistné plnenie len vo výške 2 226,52
€, v dôsledku čoho svojvoľne znížila poistné plnenie o žalovanú sumu 363,17 €. Žalovaná sa svojim
peňažným plnením dostala do omeškania od 11.8.2023, keďže v zmysle Oznámenia o poistnom plnení

vypracovanom dňa 27.7.2023 vyplýva, že žalovaná sama uviedla, že dňa 26.7.2023 ukončila šetrenie
poistnej udalosti a na základe tejto skutočnosti žalobcovi oznámila, že na účet žalobcu vypláca poistné
plnenie vo výške 2 226,52 €. Pätnásťdňová lehota na poskytnutie peňažného plnenia titulom náhrady
poistného plnenia žalovanej uplynula dňom 10.8.2023.10. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.

Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. 40C/16/2024 16

Podľa ustanovenia § 262 ods.1CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
11. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
(100 %) z dôvodu, že žalobca v konaní mal plný úspech.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1

CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. 40C/16/2024 17

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.