Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011350
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2320011350.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o zmene spôsobu výkonu psychiatrického ochranného liečenia, o sťažnosti A. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta zo dňa 7.4.2025 č.k. 31Nt/27/2020 – 177, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 10.7.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť dotknutej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“ alebo aj „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
7.04.2025, č. k. 31Nt/27/2020 - 177 rozhodol podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku tak, že zmenil
spôsob výkonu psychiatrického ochranného liečenia dotknutej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej

len „pôvodne obvinený“) uloženého uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. Nt 202/03 zo dňa
14.05.2003, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7To 132/03 zo dňa 18.06.2003
a uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. Nt 211/04 zo dňa 21.09.2004, z formy ambulantnej na
formu ústavnú.
2. Proti tomuto uzneseniu podal na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť pôvodne
obvinený. Prítomná prokurátorka sa vzdala práva na podanie sťažnosti.

3. Pôvodne obvinený zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, písomným
podaním zo dňa 10.04.2025 , v ktorom namietal nasledovné (skrátene):
3.1. Konštatoval, že okresným súdom bolo nariadené verejné zasadnutie o zmene spôsobu výkonu
ochranného liečenia, na verejnom zasadnutí bol vypočutý svedok A. C. D. ako ošetrujúci lekár
dotknutej osoby k aktuálnemu duševnému stavu dotknutej osoby s cieľom zistenia potreby zmeny formy
ochranného liečenia. V podaní je odcitované znenie ustanovenia §446 ods. 1 Trestného poriadku.

Záverom uviedol, že má za to, že podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku neboli splnené podmienky na
zmenu výkonu spôsobu psychiatrického ochranného liečenia z formy ambulantnej na formu ústavnú.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozho-dol,
s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o

sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, pre-pustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozho-doval pred ukončením výkonu trestu podľa §446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo aj „sťažnostný súd“) na podklade podanej

sťažnostipodľa§192ods.1Trestnéhoporiadku,preskúmalsprávnosťazákonnosťvýrokunapadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto
výroku predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prí-pustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia sťažnostný súd zistil nasledovné.

7. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o zmene spôsobu výkonu psychiatrického
ochranného liečenia u pôvodne obvineného z ambulantnej formy na ústavnú formu. V odôvodnení
napadnutého uznesenia uviedol, že „dospel k záveru o nutnosti zmeny formy ochranného liečenia u
dotknutej osoby z ambulantnej na ústavnú, nakoľko ambulantná forma svoj účel toho času evidentne
neplní. Zo vzájomných výpovedí dotknutej osoby ako i ošetrujúceho lekára vyplynulo, že dotknutá osoba
má nekritický postoj k liečbe, s ošetrujúcim lekárom nespolupracuje, odmieta sa podrobiť ochrannému

liečeniu ambulantnou formou, lieky neužíva a lekára nenavštevuje. Dotknutá osoba sa naposledy
dostavila na kontrolu v auguste 2022, teda pred viac ako dva a pol rokom, od uvedenej doby už
nenavštívila ambulanciu ošetrujúceho lekára. Z dôvodu odmietania liečby a liekov dotknutej osoby je
tak daná obava, o život/zdravie nie len dotknutej osoby, ale i jej blízkeho okolia, či spoločnosti ako
celku. Nakoľko aktuálna ambulantná forma liečby u dotknutej osoby evidentne nepostačuje (v podstate

absentuje),nemôžeplniťsvojúčel,rozhodoltýmtouznesenímsúdozmenespôsobuvýkonuochranného
liečenia resp. o zmene formy uloženého ochranného psychiatrického liečenia, a to z aktuálnej formy
ambulantnej (späť, t. j. opätovne) na formu ústavnú.“
8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu

lekára na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom
dal pôvodne obvinenému možnosť vyjadriť sa k návrhu a realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo
zákona. Pôvodne obvinený bol zastúpený obhajcom, nakoľko existuje pochybnosť (vzhľadom na jeho
duševný stav, odmietanie liečby) o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Na verejnom zasadnutí bol
vypočutý ošetrujúci lekár pôvodne obvineného, u ktorého mal vykonávať pôvodne obvinený ambulantné

psychiatrické ochranné liečenie.
9. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje aj napadnutý výrok za vecne
správny. Vykonaným dokazovaním bolo bez pochyby preukázané, že ambulantná liečba v prípade
pôvodne obvineného zlyháva, je neefektívna a javí sa ako nedostačujúca. Vzhľadom na prístup pôvodne
obvineného k výkonu ochranného liečenia, vzhľadom na skutočnosť, že pôvodne obvinený odmieta

užívať predpísanú terapiu (lieky), vzhľadom na vážne duševné ochorenie, ktorým pôvodne obvinený trpí
a vzhľadom na skutočnosť, že sa z uvedených dôvodov môže dostať do situácie, kedy bude ohrozovať
seba aj iné osoby, keďže diagnóza pôvodne obvineného je liečiteľná ale len keď sa podriaďuje liečbe,
nemožno očakávať, že účel bude splnený i pri pobyte liečenej osoby na slobode.
10. Aj sťažnostný súd má preto za to, že doteraz poskytnutá liečba nesplní svoj účel, a pre-to je

potrebné pokračovať v ochrannom liečení ústavnou formou. Na zmenu formy ochranného liečenia sú
splnené všetky zákonné podmienky, tak ako je vyššie uvedené, pričom zo strany pôvodne obvineného
do rozhodovania sťažnostného súdu nenastala žiadna zmena v správaní alebo v prístupe k uloženému
ochrannému liečeniu. Sťažnosť odôvodnil pôvodne obvinený prostredníctvom svojho obhajcu len tým,
že má za to, že na zmenu výkonu liečby neboli splnené podmienky.

11. Na základe vyššie uvedeného dospel sťažnostný súd k záveru, že sťažnosť pôvodne obvineného je
nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.