Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/227/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124224041
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124224041.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POYEL s. r. o., so sídlom Partizánska
3764/45, 085 01 Bardejov, IČO: 44 383 487, zast.: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát, Radničné
námestie 33/33, 085 01 Bardejov, proti povinným: 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XXB.,4/D.B.,nar.X.X.XXXX,bytomE.F.XX,XXXXXE.F.,5/ALBYs.r.o.,sosídlomĽ.Fullu9/A,84105
Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 849 073, 6/ F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX

XX B., spoločne právne zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o vymoženie
20 640 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom, so sídlom
exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod sp. zn. 399EX 125/24,
o návrhu povinných 3/ až 6/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinných 3/ - 6/ voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/227/2024 zo dňa
14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinných 3/ - 6/ z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 198,80 EUR,
ktoré budú od povinných 3/ - 6/ vymáhané spoločne a nerozdielne na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 14.05.2024 uznesenie, ktorým návrh povinných 3/ až 6/ na zastavenie
exekúcie zamietol (výrok I.), oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 198,80
EUR (výrok II.) a povinným 3/ až 6/ nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok III.).
V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2, §

511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 2 a ods. 7 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), § 9
ods. 2, § 11 ods. 5, § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZUK“), §
11 ods. 1, § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o e-Gov“), § 76, § 77 ods. 1, § 268 písm. a/ zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konštatoval, že návrh povinných 3/-6/ na
zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

2/ Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Up/3/2022 zo dňa
24.03.2022, ktorým žalobca, v tomto konaní oprávnený, zažaloval 101 žalovaných, z ktorých ako povinní
v tomto exekučnom konaní vystupujú žalovaní č. 26, 32, 37 a 50 a títo aj podali návrh na zastavenie

exekúcie.3/ V prvom rade sa vyšší súdny úradník zaoberal charakterom vzťahu medzi oprávneným a povinnými,
ktorí sa považovali za spotrebiteľov. Zo spisu sp. zn. 17Up/3/2022 zistil, že návrhom na vydanie
platobného rozkazu sa oprávnený domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od povinných, ktorí

užívali kotolne v jeho vlastníctve bez odplaty. Exekučným titulom bolo 101 žalovaných zaviazaných
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 20 640 EUR. Povinní s oprávneným
neuzavreli žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, oprávnený nevystupoval vo vzťahu k povinným ako dodávateľ
(tepla) podľa § 52 ods. 1 OZ, ale je len vlastníkom kotolní, ktoré povinní užívajú bez poskytnutia odplaty
oprávnenému, čo predstavuje inštitút bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Vzhľadom

na vyššie uvedené konštatoval, že nárok v tomto exekučnom konaní nie je spotrebiteľského charakteru
a na povinných nenahliadal ako na spotrebiteľov.

4/ Povinní ďalej namietali svoju pasívnu legitimáciu v exekučnom titule. Žalovaným podľa nich malo
byť len Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bocian Komplex A+B (žalovaný č. 101),
nakoľko táto spoločnosť koná za všetkých vlastníkov bytov. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 7

zákona o vlastníctve bytov vyšší súdny úradník uviedol, že spoločenstvo vlastníkov bytov zastupuje
vlastníkov bytov v konaní pred súdom iba v prípade, ak je predmetom súdneho sporu skutočnosť
týkajúca sa správy domu. V iných prípadoch toto zákonné zastúpenie neplatí. V tomto prípade nie
je predmetom sporu skutočnosť týkajúca sa správy domu, ale vydanie bezdôvodného obohatenia za
neoprávnené užívanie kotolní. V takom prípade môže byť žalovaná každá osoba, resp. spoločnosť, ktorá

kotolne neoprávnene užíva.

5/ V súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie povinní tvrdili, že neboli oprávnení ani na podanie
odporu a jediný kto ho mohol podať, bol žalovaný č. 101, ktorý tak aj urobil. Z predloženého odporu
vyšší súdny úradník zistil, že žalovaný č. 101 podal odpor voči exekučnému titulu sám za seba ako za

žalovaného č. 101, nie za všetkých, ktorí boli v exekučnom titule uvedení ako žalovaní. Zo spisu sp. zn.
17Up/3/2022 tiež zistil, že odpor voči platobnému rozkazu podali aj iní žalovaní, a to č. 1, 2, 6-22, 24,
25, 27-31, 33-36, 38, 40-42, 44-49, 51-87, 89-100. Povinní 3/ až 6/, teda žalovaní 26, 32, 37 a 50 odpor
voči platobnému rozkazu nepodali, hoci mali rovnakú možnosť ako ostatní žalovaní, a preto voči nim
exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Nie je možné sa odvolávať na skutočnosť, že

bolpodanýodporžalovanýmč.101,ktorýzastupujevšetkýchvlastníkov,nakoľkozpredloženéhoodporu
je zjavné, že ho podáva sám za seba ako žalovaný č. 101 a nie ako žalovaný č. 101 v zastúpení všetkých
ostatných žalovaných. Nesúhlasil ani s tvrdením povinných, že jediným pasívne vecne legitimovaným na
podanie odporu bol žalovaný č. 101. Každý zo žalovaných mohol odpor voči platobnému rozkazu podať.

6/ Povinní poukazovali i na pochybenia súdu v základnom konaní, ktorý nevyzval na odstránenie
vád v zmysle § 5 ZUK a tiež, že zaviazal žalovaných poskytnúť peňažné plnenie za užívanie oboch
kotolní. Takými námietkami sa však vyšší súdny úradník nezaoberal, keďže exekučný súd nie je
oprávnený zasahovať do postupu súdu v základnom konaní, kontrolovať ním vydané rozhodnutia,
prípadnekonštatovaťichnesprávnosť,resp.chybovosť.Exekučnémusúdubolopredloženéprávoplatné

a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1
Exekučného poriadku a na základe tejto skutočnosti bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

7/ Ďalej sa zaoberal obranou povinných 4/ a 5/ o nedoručení exekučného titulu, resp. že si nie sú
vedomí, že by exekučný titul prevzali. Vo vzťahu k povinnému 4/ nahliadnutím do spisu 17Up/3/2022 mal

z doručenky k platobnému rozkazu preukázané, že platobný rozkaz mu bol doručený dňa 29.03.2022
zásielkou s podacím číslom I., a to na adresu E. F. J. XX, XXX XX E. F.. Ani tvrdenia povinného 5/,
v ktorých uvádzal, že v čase doručovania exekučného titulu menil sídlo spoločnosti, nepovažoval vyšší
súdny úradník za pravdivé. Povinný 5/ má aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej mu Okresný
súd Banská Bystrica dňa 24.3.2022 13:15:33 hod. odoslal exekučný titul spolu s prílohami, pričom

podľa elektronickej doručenky, preukazujúcej úspešné doručenie správy povinnému 5/, sa považoval za
doručený dňa 09.04.2022 o 00:22 hod, kedy nastala fikcia doručenia elektronicky zaslaného dokumentu
a to v súlade so zákonom o e-Governmente.

8/ Povinní ďalej tvrdili, že došlo k zrušeniu exekučného titulu, nakoľko žalovaní tvoria nerozlučné

spoločenstvo a zo strany niektorých žalovaných bol podaný odpor a teda exekúcia je vedená na
podklade zrušeného exekučného titulu, čo nie je v súlade so zákonom. Vyšší súdny úradník sa
s takým tvrdením nestotožnil. Exekučným titulom bola žalovaným 1-101 uložená povinnosť uhradiť
žalobcovi (oprávnenému) istinu spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Povinnosť plniťspoločne a nerozdielne znamená, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie mohol žiadať
nahradiť nárok z exekučného titulu od ktoréhokoľvek zo žalovaných - či už od všetkých alebo len od
jedného. Spoločenstvo žalovaných nie je nerozlučným, ale samostatným spoločenstvom, kde každý zo

spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku a preto je
možné o každom nároku rozhodnúť samostatne. V samostatnom spoločenstve každý žalovaný konal
sám za seba a úkon jedného zo žalovaných nemal žiaden účinok voči iným žalovaným. Podaním odporu
žalovanými č. 1, 2, 6-22, 24, 25, 27-31, 33-36, 38, 40-42, 44-49, 51-87, 89-100, sa platobný rozkaz
voči nim zrušil a spis bol presunutý na konanie na príslušný súd. Fakt, že odpor voči platobnému

rozkazu podali vyššie uvedení žalovaní automaticky neznamená, že sa platobný rozkaz zrušuje voči
všetkým žalovaným, nakoľko podľa vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 5 ZoUK, ak sú žalovaní
v samostatnom spoločenstve, platobný rozkaz sa podaním odporu nezrušuje voči všetkým žalovaným,
ale len voči tým, ktorý odpor proti platobnému rozkazu podali. Keďže však žalovaní č. 26, 32, 37
a 50 odpor voči platobnému rozkazu ani v zákonom stanovenej lehote, ani po uplynutí tejto lehoty
nepodali. Okresný súd Banská Bystrica vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu

voči uvedeným žalovaným. V návrhu na vykonanie exekúcie si žalovaný uplatnil splnenie nároku len
voči žalovaným 26, 32, 37 a 50, nakoľko títo nepodali odpor voči platobnému rozkazu a preto platobný
rozkaz voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa voči týmto žalovaným spôsobilým
exekučným titulom. Vzhľadom na fakt, že žalovaní boli v samostatnom spoločenstve, podanie odporu
zvyšnými žalovanými nespôsobilo zrušenie platobného rozkazu v celom rozsahu tak ako to ustanovuje

§ 11 ods. 5 ZUK. Preto voči žalovaným č. 26, 32, 37 a 50 nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a
vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu.

9/ Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu povinných na zastavenie exekúcie a tvrdení, ktoré povinní
v ňom uviedli, dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie

exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
ktorý nebol zrušený. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiaden dôvod, pre ktorý by
bolo možné zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku. Preto ich
návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku.

10/ O trovách rozhodol tak, že oprávnenému, ktorý bol v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na
zastavenie exekúcie úspešný, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 198,80
eur (185,07 eur + 13,73 eur režijný paušál za rok 2024), ktoré budú vymáhané na základe dodatku
k povereniu. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh povinných 3) až 6) na zastavenie exekúcie zamietol,

nárok na náhradu trov exekučného konania im nepriznal.

11/ Voči uzneseniu podali povinní 3/ - 6/ sťažnosť majúc za to, že súd nesprávne právne vec posúdil,
keď nenahliadal na povinných ako na spotrebiteľov. Oprávnený podľa nich vystupuje ako dodávateľ/
poskytovateľ kotla, keďže sa jedná o spoločné zariadenie bytového domu, t.j. neodmysliteľnú súčasť

bytového domu. Povinní ako vlastníci bytov a nebytových priestorov (okrem povinného 5/) vystupujú
ako spotrebitelia, ktorým je táto technológia dodávaná. Aj keď oprávnený žaloval povinných na vydanie
bezdôvodného obohatenia, uvedené ešte nevylučuje, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. V bytovom
dome sa žiadna iná kotolňa nenachádza, a teda vlastníci bytov a nebytových priestorov nemajú možnosť
voľby, či túto budú používať alebo nie. V upomínacom konaní nebol preto dodržaný zákonný postup

súvisiaci so spotrebiteľským charakterom sporu. Užívací vzťah medzi kotolňami a žalovanými musel byť
založený už oveľa skôr a preto „údajným“ nadobudnutím vlastníctva kotolní, musel oprávnený prevziať
aj práva s tým súvisiace. Zo strany žalobcu nebol doložený žiadny dôkaz o tom, že by sa „údajný“
predchádzajúci vlastník kotolní dožadoval peňažných nárokov voči žalovaným, ani dôkaz o tom, že je
vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru alebo aby mal uzatvorenú v bytových domoch písomnú

zmluvu na prenájom nebytových priestorov v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov v platnom znení, v ktorých by sa kotolňa mala nachádzať.

12/ Ak oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu označil za žalovaného č. 101, ako i za
zástupcu žalovaných 1-100 Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bocian Komplex A

+B, ktoré vykonáva svoju pôsobnosť výlučne vo veciach správy iba týchto dvoch bytových domov, potom
samusíjednaťosporsúvisiacisosprávoubytovéhodomu(viďustanovenie§9ods.7bytovéhozákona),
kedy oprávnený môže vystupovať iba v postavení dodávateľa technológie kotolne. Exekučný súd sa
vôbec nezaoberal splnením zákonných podmienok na vydanie platobného rozkazu, ktoré vyplývajú zustanovenia § 3 ods. 2 ZUK. Povinní ako vlastníci bytov v jednom z (dvoch) blokov, mohli fakticky
užívať iba tú kotolňu, ktorá sa nachádza v ich bloku a preto nemohli byť zaviazaní aj na úhradu za
používanie inej/cudzej kotolne v druhom bloku, ktoré bloky sú z právneho, technického aj stavebného

hľadiska samostatne stojace bytové domy. Oprávnený mal také užívanie súdu preukázať. Upomínací
súd ich protiprávne zaviazal uhradiť platbu za obe kotolne v rozpore s doloženými dôkazmi, keď mu
stačila iba jedna faktúra predložená oprávneným, napriek tomu, že povinní 3/, 4/ a 6/ nie sú účtovnými
jednotkami. Oprávnený tiež riadne nepreukázal sumu priznanú platobným rozkazom, napr. tým, že by
uviedol odpisovú skupinu, výšku mesačného odpisu, maržu a pod. Vydanie platobného rozkazu voči

všetkým povinným (vrátane povinného č. 5 ALBY, s.r.o.) je preto jednoznačne v rozpore so zákonom
o upomínacom konaní.

13/ Povinní ďalej spochybňovali závery exekučného súdu o tom, že medzi všetkými žalovanými malo
ísť o samostatné spoločenstvo. V danom prípade sa malo vychádzať zo zákona č. 182/1993 Z. z. ako
hmotnoprávneho predpisu, keďže používanie kotolne je záležitosť vzťahujúca sa na všetkých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Platobný rozkaz bol v rozpore s predloženými dôkazmi
vydaný aj voči osobám, ktoré v rozhodnom čase (2 roky údajného bezdôvodného obohacovania) neboli
ani vlastníkmi bytov, resp. nebytových priestorov ako napr. žalovaný č. 29, 30, 50, 56, 65, 99. Je preto
vážnym pochybením súdu, ak vydal voči povinnému 6/ F. G. platobný rozkaz za nároky za obdobie 2 roky
spätne (t.j. 2021 a 2020) od podania žaloby a pritom tento podľa doloženého listu vlastníctva č. XXXXX

vlastnil svoj byt iba od roku 1/2021. Keďže minimálne títo 6 žalovaní (z toho aj jeden povinný) neužívali
kotolne v rovnako časovom rozsahu tak ako ostatní žalovaní, dochádza tým k vyvráteniu právnej
domnienky o tom, že v tomto prípade môže ísť o samostatné spoločenstvo. Financovanie užívania
kotolne by malo byť vecou, o ktorej rozhodujú všetci vlastníci. Ak navyše oprávnený nevyčíslil peňažný
nárok, ktorý si vymáha od toho-ktorého vlastníka, resp. nevlastníka v danom období alebo jeho časti

(čo podľa ich názoru ani nie je reálne možné), potom sám oprávnený ako žalobca svojim „nesprávnym/
nepresným“ podaním vytvoril takú právnu situáciu, pri ktorej nemôže ísť v žiadnom prípade o samostatné
spoločenstvo a súd nemohol a nemal vydať platobný rozkaz v rozsahu takom v akom to navrhoval
žalobca. V danej veci sa nemôže teda jednať o samostatné procesné spoločenstvo, keďže kotolňu (v
jednom bytovom dome) užívali všetci obyvatelia konkrétneho bytového domu (t. j. nielen vlastníci bytov a

nebytovýchpriestorov)atátotvoríspoločnézariadenielenkonkrétnehobytovéhodomu.Užívaniekotolní
žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil a neurčil vecný, časový a finančný rozsah, a teda rozhodnutie
súdu sa musí vzťahovať na všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov (zjavne aj vlastníkov
bytov a nebytových priestor susediaceho bytového domu, prípadne v istom čase „nevlastníkov). Účinok
rozhodnutia o žalobe o zaplatenie za užívanie kotolne, t. j. spoločného zariadenia bytového domu, sa

musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok týka. Súd v upomínacom konaní
úplne opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že kotolňa sa považuje za spoločné zariadenie bytového
domu a spoločné zariadenie bytového domu je neodmysliteľne spojené s vlastníctvom bytu a nemožno
ho rozdeliť (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/133/2012 zo dňa 26.06.2013,
uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/167/2019 zo dňa 30.06.2020).

14/ Z výňatku znaleckého posudku na byt č. 54 – A, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č.: 3765,
ktorý povinní predložili v sťažnostnom konaní, má vyplývať, že konkrétna kotolňa patrí medzi spoločné
zariadenia bytového domu – viď str. 2 „Ohrev teplej vody – centrálna príprava z vlastnej kotolne“. Tento
znalecký posudok tvoril podklad, na základe ktorého sa určila kúpna cena medzi oprávneným ako

predávajúcim v tom čase a žalovaným č. 39 – A. B. (ktorý nie je povinným v tomto exekučnom konaní)
pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 54-A a spoločných
častí a spoločných zariadení z oprávneného na A. B.. Oprávnený mal vedomosť o tom, že kotolňa tvorí
spoločné zariadenie konkrétneho bytového domu, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel najneskôr v
roku 2013 zo znaleckého posudku. Následne kúpnou zmluvou z roku 2013 previedol vlastníctvo zo

seba na A. B., a to k bytu ako aj k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, t. j. teda aj
ku kotolni. A následne v roku 2022 toho istého A. B., ako aj ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, zažaloval z titulu neoprávneného užívania kotolne, o ktorej už minimálne od roku 2013 vie,
že táto prechádza na vlastníkov z titulu kúpy bytu alebo nebytového priestoru v tomto bytovom dome.
Žaloba oprávneného/žalobcu sa teda javí ako účelová a nedôvodná, pričom skutočnosti v nej uvedené

neboli vôbec preukázané, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie platobného rozkazu.
Za nezákonný postup súdu by teda nemali doplácať strany sporu ani povinní v tejto nezákonnej exekúcií.
S poukazom na túto skutočnosť, preto navrhli, aby exekučný súd zrušil uznesenie vyššieho súdnehoúradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2024 a aby predmetné exekučné
konanie zastavil. Zároveň požadovali priznať im náhradu trov konania.

15/ Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti poprel všetky skutkové tvrdenia povinných, ktorí si zamieňajú
odpor proti platobnému rozkazu, resp. nachádzacie konanie pred súdom prvej inštancie s konaním o
návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Povinní navodzujú dojem, že súd má v konaní o vydanie
platobného rozkazu zistiť materiálnu pravdu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
1Cob/5/2019 z 19.09.2019, v zmysle ktorého sa do civilného procesu zaviedol ustanovením § 185 CSP

princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaním vychádza výlučne z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu. Nemusí sa preto dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že
si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami
a súvisiacimi dôkazmi. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán. Zo svojej mylnej prezumpcie
povinní vyvodzujú, že nakoľko neprebehlo konanie na príslušnom súde prvej inštancie, tak nemôže byť
vedené exekučné konanie. Tvrdenie povinných je však v rozpore s princípmi konania o upomínacom

platobnom rozkaze a následne o exekučnom konaní založenom na právoplatnom a vykonateľnom
exekučnom titule. V súvislosti s neposúdením vzťahu ako spotrebiteľského, poukázal na body 15 a 16
odôvodnenia uznesenia, pričom prieskum vzťahu medzi žalovanými a kotolňami, nie je povinnosťou
exekučného súdu. Charakter sporu, a síce, či sa jedná o spotrebiteľský alebo nie spotrebiteľský spor,
nemôže založiť alebo vylúčiť žalobca formuláciou podanej žaloby. Tvrdenia povinných sú zmätočné,

keď na jednej strane sa považujú za spotrebiteľov, a na druhej strane pri spotrebiteľskom vzťahu ako
odplatnom vzťahu, odmietajú za užívanie kotlov platiť. Zo strany povinných sa jedná o konanie proti
dobrým mravom, kedy vedome užívajú majetok oprávneného a dlhodobo odmietajú za dané užívanie
(napriek viacerým výzvam oprávneného) platiť. V základnom konaní oprávnený navrhol vykonanie
dôkazu o opaku – že predchádzajúcemu vlastníkovi obyvatelia za užívanie kotlov platili, avšak o túto

možnosť sa povinní sami pripravili, keď nepodali odpor proti platobnému rozkazu. Oprávnený svoj nárok
v návrhu na vydanie platobného rozkazu nezaložil len na pripojenej faktúre, ale ho podložil ďalšími
písomnými dôkazmi a návrhom na vykonanie výsluchov svedkov. Ďalej poukázal, že podmienkou vzniku
a vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie kotlov nie je existencia vlastníctva bytu (nebytového
priestoru) alebo jeho nájom.

16/ K predloženému znaleckému posudku uviedol, že byt bol predaný na trhu (nie na dražbe) a kúpna
cena bola medzi stranami dohodnutá, nie stanovená znaleckým posudkom. V kúpnej zmluve nie je
zmienka o žiadnom znaleckom posudku a o jeho obsahu nemal oprávnený vedomosť. V doloženej
kúpnej zmluve nie je ako spoločné časti, či spoločné zariadenie bytového domu uvedené aj zariadenie

kotolne. Uvedené plynie (in contrario) z čl. III, body 3 a 4 kúpnej zmluvy, kde ako najbližšie kúreniu sú
uvedenévbode3čl.IIIlenteplonosnéprípojky.Absenciauvedeniakotolne,resp.zariadeniakotolne,ako
príslušenstva bytového domu len ďalej potvrdzujú vedomú nepravdivosť tvrdení povinných (sami doložili
dôkaz vyvracajúci ich tvrdenia) a ich kontinuálne zavádzanie. Samotný znalecký posudok odmietol ako
celok, keďže povinní doložili len časť jeho kópie. Z nej nie je zrejmé, kto ho vyhotovil, či bol vyžiadaný

predávajúcim – oprávneným, z akého je obdobia, atď.. Navyše, nesprávne údaje o vlastníctve kotolne
zaťažujú znalca (neznámy znalec) a nie oprávneného. Oprávnený nadobudol kotly v r. 2018, preto aj
ak by boli tvrdenia povinných pravdivé (čo popieral), tak sa oprávnený dozvedel relevantné skutočnosti
o kotloch až v r. 2018.

17/ Kotly nie sú vo vlastníctve SVB, ani v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Sú výlučným vlastníctvom oprávneného, ktorý ich riadne kúpil. Preto nie je možné poňať zákon o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako hmotnoprávny predpis, z ktorého by plynulo nerozlučné,
či nútené spoločenstvo. Vymáhané plnenie je deliteľné, samostatné spoločenstvo založil oprávnený
návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Poukázal na to, že povinní netvrdili

ani nepreukazovali nedeliteľnosť záväzku. S poukazom na komentár C. H. Beck k ust. § 511 – 515
je peňažné plnenie typickým deliteľným plnením. Aj zo samotnej argumentácie povinných plynie,
že každý z pôvodne žalovaných má inú situáciu, inak (v inom rozsahu) využíval bezplatne majetok
oprávneného a teda sa dostal do inej výšky bezdôvodného obohatenia. Voči každému z pôvodne
žalovaných bolo preto možné vydať samostatný rozsudok (v nachádzacom konaní), resp. je možné,

aby ten-ktorý vlastník bytu, či nebytového priestoru sa mimosúdne dohodol s oprávneným na úhrade
jeho bezdôvodného obohatenia sa (nachádzacie konanie). Konanie tých vlastníkov, ktorí uhradia im
pripadajúcu časť bezdôvodného obohatenia, nebude mať za následok to, že tí, ktorí odmietajú uhradiť
bezdôvodné obohatenie, sú automaticky povinní konať rovnako, alebo na druhú stranu, že tým stratiapasívnu legitimáciu. Konanie každého jedného vlastníka bytu, či nebytového priestoru je jeho vlastným
a konanie takéhoto jedného vlastníka bytu, či nebytového priestoru nezaväzuje, nemá vplyv na konanie
a postavenie iných vlastníkov.

18/ V súvislosti s dobrovoľnosťou spoločenstva poukázal na komentár C. H. Beck k ust. § 75 CSP
a uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/544/2015 z 26.10.2015. Dobrovoľné spoločenstvo vzniká výlučne z
procesnej aktivity žalobcu a vyplýva z takzvaného dispozičného princípu. Oprávnený ako žalobca založil
procesné spoločenstvo svojím procesným úkonom – návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalovaní

solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Z hmotného práva,
podľaktoréhojelennaúvaheveriteľa,čibudeceléplneniealebojehočasťžiadaťlenodniektoréhoalebo
od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny
dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi
rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti
spoločníkov. Z vlastnej argumentácie povinných o rôznosti záväzku jednotlivých vlastníkov bytov a

nebytových priestorov (rôzne kotly v bytovkách, rôznosť v dĺžke vlastníctva bytu, rôznosť v spotrebe)
plynie, že sa jedná o samostatné a nie o nerozlučné spoločenstvo. Drvivá väčšina vlastníkov odpor
proti platobnému rozkazu podali. Nepodanie odporu povinnými nemá za následok vznik nerozlučného
spoločenstva.

19/ Keďže povinní nepodali voči platobnému rozkazu odpor, platobný rozkaz voči nim nadobudol účinky
právoplatného rozsudku, k čomu podporne poukázal na uznesenie NS SR z 29.01.2019, sp. zn. 5
Cdo 1/2018. O ich povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku bolo právoplatne rozhodnuté a
táto vec nemôže byť prejednávaná znova. Argumentácie povinných v tomto štádiu konania (exekúcia)
preto nemajú opodstatnenie a nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie. Tvrdenie povinných o tom,

že kotolňa sa považuje za spoločné zariadenie bytového domu a to je neodmysliteľné spojené
s vlastníctvom bytu a nemožno ho rozdeliť, by malo relevanciu v situácii, ak by boli kotly v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nakoľko však aj povinnými doložená zmluva
preukazuje, že ani v roku 2013 neboli kotly príslušenstvom bytových domov, je nesporné (skutočnosť
vyplývajúca aj z vlastného dôkazu povinných), že kotly nie sú neodmysliteľne spojené s vlastníctvom

bytu a nemožno ho rozdeliť. Na margo uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/167/2019,
zo dňa 30.06.2020 uviedol, že dané uznesenie rieši otázku aktívnej a pasívnej legitimácie v spore o
určenie neplatnosti schôdze a jej danosť v priebehu konania. Z uznesenia (povinní mali zrejme na
mysli rozsudok) Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/133/2012 zo dňa 26.06.2013, vyplývalo, že
v danom prípade zariadenie kotolne financovali spoločne vlastníci bytov zo spoločného fondu. V tu

prejednávanom prípade sa teda jedná o inú situáciu, kedy je oprávnený vlastníkom kotolne a povinní ju
užívajú bez akejkoľvek úhrady oprávnenému.

20/ V zmysle vyššie uvedeného navrhol sťažnosť povinných odmietnuť a priznať mu trovy právneho
zastúpenia vo výške 596,40 EUR, pozostávajúcich z troch úkonov právnej služby - prevzatie zastúpenia,

vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie a toto vyjadrenie oprávneného k
sťažnosti povinných voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (úkon á 185,07 EUR)
+ 3 x režijný paušál za rok 2024 (13,73 EUR = 555,21 EUR + 41,19 EUR = 596,40 EUR).

21/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

22/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

23/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

24/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uloženáexekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej

povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

25/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

26/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca

zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa
sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľov, nemožno
považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Reagujúc na sťažnostné tvrdenia povinných sa

však súd vyjadrí nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.

27/ Argumentácia povinných v podstatnom smerovala k posúdeniu ich vzťahu s oprávneným ako
spotrebiteľského, (existencii) nároku ako takého, nedodržaniu zákonných ustanovení v upomínacom
konaní, pre ktoré platobný rozkaz nemal byť vydaný a posúdeniu ich spoločenstva ako nerozlučného,

v rámci ktorého odpor podaný niektorým zo žalovaných sa vzťahoval na všetkých žalovaných.

28/ V súvislosti s posúdením právneho vzťahu medzi povinnými a oprávneným, súd nedospel k záveru
o jeho spotrebiteľskom charaktere. Za spotrebiteľský spor a toho plynúcu ochranu spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany možno považovať len taký spor, keď na jednej strane vystupuje dodávateľ,

resp. obchodník (ktorého definícia je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na druhej
strane spotrebiteľ (definovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Na posúdenie zmluvného vzťahu
ako spotrebiteľského však nestačí naplnenie len časti hypotézy právnej normy, že na jednej strane (v
tomto prípade dlžníka) vystupuje fyzická osoba, ktorá spĺňa definičné znaky spotrebiteľa (s výnimkou
povinného 5/). Na také posúdenie je nevyhnutné, aby na druhej strane (na strane veriteľa) vystupoval

dobchodník. Aj keď na strane oprávneného (veriteľa) vystupuje obchodná spoločnosť, v predmete jej
podnikania nemá uvedenú žiadnu činnosť týkajúcu sa prenájmu kotlov (teda obchodnú činnosť, ktorú by
poskytovala hromadne). Len samotná skutočnosť, že je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, nestačí na to, aby bol vo vzťahu k povinným považovaný za obchodníka (dodávateľa)
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

29/ Ani keby v konaní bolo preukázané postavenie oprávneného ako obchodníka podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka a spor by sa mal považovať za spotrebiteľský, nemala by táto skutočnosť
v exekučnom konaní zásadný význam. Medzi stranami nebola uzavretá žiadna zmluva. Vymáhaný
nárok vznikol titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré na úkor oprávneného získali povinní tým, že

mu za užívanie kotlov v jeho vlastníctve nič neuhradili. Vo väzbe na charakter exekučného konania,
vktoromsavykonávaprávopriznanéexekučnýmtitulom,jeivprípadespotrebiteľskýchvzťahovochrana
spotrebiteľov v exekučnom konaní výrazne limitovaná len na prieskum neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku
totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom

nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej
podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže
žiadna zmluva uzavretá nebola, neexistovali žiadne zmluvné podmienky, ktoré by mohol exekučný súdskúmať z hľadiska ich neprijateľnosti podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku a teda obrana
povinných je v tomto smere irelevantná.

30/ Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie následne z pohľadu „spotrebiteľskej ochrany“ namietajú
v zásade všetky skutočnosti týkajúce sa nároku priznaného exekučným titulom, od preukázania
vlastníctva alebo nájomného vzťahu oprávneného k bytu/nebytovému priestoru, preukázania výšky,
resp. existencie priznaného nároku, splnenia podmienok podľa § 3 ods. 2 ZUK, až po posúdenie
ich pasívnej legitimácie (keď namietali, že žalovaným malo byť len spoločenstvo vlastníkov bytov),

hoci ochrana tak široko koncipovaná nie je. Povinní v podstate požadujú od exekučného súdu, aby
nanovo posúdil nárok oprávneného, a to bez ohľadu na to, že sami si nesplnili svoju povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť, ktorá sa na účastníkov konania vzťahuje všeobecne, a ktorú mali uplatniť v odpore
podanom proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní. Povinní po doručení platobného rozkazu
nekonali v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich

práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
Brániť sa začali až v štádiu exekúcie, v ktorom sú už možnosti ich obrany obmedzené. Požiadavku
povinných, ktorí stavajú exekučný súd pred nutnosť v rámci exekúcie naprávať akékoľvek vecné vady
exekučného titulu vydaného súdnym úradníkom, preto musí exekučný súd odmietnuť. Exekučný súd je
obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné

vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda
znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho
významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného
rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Pokiaľ by sa
exekučný súd vyjadroval k správnosti, či nesprávnosti uloženia povinnosti súdom v základnom konaní,

prekročil by svoju právomoc, pretože by tým preskúmaval vecnú správnosť exekučného titulu (čím
by si prisvojil postavenie opravného orgánu). Cieľom exekučného konania nie je opätovné riešenie
sporov, ale nútený výkon exekučným titulom uloženej povinnosti (v tomto prípade peňažného plnenia).
Vzhľadom na to, že námietky legitimácie (aktívnej i pasívnej), existencie a výšky priznaného nároku
sa týkajú hmotnoprávneho (vecného) posúdenia, na ktoré bol oprávnený súd v základnom konaní,

a ktoré nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu sa považujú za vyriešené, nemôže sa nimi
nanovoexekučnýsúdzaoberať,anisazaoberaťpostupomsúduvupomínacomkonaní(čibolododržané
ustanovenie § 3 ods. 2 ZUK), inak by vecne preskúmaval exekučný titul bez toho, aby mu k tomu bola
zákonom zverená právomoc. Podľa § 228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre
strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, čo predstavuje

materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V prípade exekúcie sú subjekty zaviazané
exekučným titulom k splneniu povinnosti povinné sa nútenému výkonu rozhodnutia podrobiť. Ak teda
povinní povinnosť z exekučného titulu vrátiť oprávnenému plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia
dobrovoľne nesplnili, musia strpieť splnenie judikovaného nároku oprávneného formou exekúcie.

31/ Zo všetkých námietok predostretých povinnými sa súd zaoberal len otázkou povahy spoločenstva na
ichstrane,keďžejedinetátoobranamohlazaložiťpochybnosťoexistenciispôsobiléhoexekučnéhotitulu
po podaní odporu niektorými zo žalovaných. Vyšší súdny úradník podľa názoru súdu správne posúdil
povahu spoločenstva na strane povinných ako dobrovoľnú (samostatnú), nie nerozlučnú. Výrokom
exekučného titulu bola založená pasívna solidarita. Spoločným znakom solidárnych záväzkov je, že

jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú vzájomne spojené identitou predmetu záväzku.
V oblasti procesného práva má pasívna solidarita za následok, že veriteľ môže žalobou uplatniť svoju
pohľadávku buď len voči jednému (niektorým) zo solidárne zaviazaných dlžníkov alebo voči všetkým
dlžníkom zároveň. Napriek tomu, že ide o spoločné práva a povinnosti účastníkov konania, má záväzok
každého zaviazaného solidárneho dlžníka samostatný osud. Preto ani v prípade, že veriteľ žaluje

viacerých solidárnych dlžníkov, nejde na žalovanej strane vždy o nerozlučné procesné spoločenstvo iba
z dôvodu solidarity (Ro NS SR, sp. zn. 5Cdo 79/2003). Súdna prax aj právna teória vychádza z toho,
že osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v
konaní. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť
žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný

je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva
medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva
záver o samostatnosti spoločníkov. Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol
prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Okremtoho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo
každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo
vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol

námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku
môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na
povinnosťostatných,alebonemožnosťouplnenianastranejednéhoznich,pričomajsplatnosťzáväzkov
jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 544/2015, sp. 4 Cdo 203/2005, sp. zn. 5 Cdo 1/2018).

32/ Tvrdenie povinných o nerozlučnej povahe spoločenstva z dôvodu, že vzťah vychádza zo zákona o
vlastníctve bytov, nemôže v exekučnom konaní obstáť. V upomínacom konaní oprávnený preukazoval,
že je výlučným vlastníkom kotlov, a preto sa nejedná o spoločné zariadenia bytového domu v zmysle
zákona o vlastníctve bytov. Exekučný súd vychádza zo stavu zisteného v základnom konaní v čase
vzniku exekučného titulu, keď nebolo tými žalovanými, ktorí odpor nepodali, spochybnené, že oprávnený

je výlučným vlastníkom kotlov. Opätovným skúmaním skutkového stavu by exekučný súd vecne zasiahol
do exekučného titulu, čo však je v rozpore s povinnosťou exekučného súdu rešpektovať exekučný
titul (vrátane zisteného skutkového stavu), resp. viazanosťou exekučného súdu exekučným titulom.
Súd sa tak i z tohto dôvodu výňatkom z bližšie neurčeného znaleckého posudku, ktorým povinní
mienili preukazovať, že kotolňa patrí medzi spoločné zariadenia bytového domu, a ktorý predložili až

v sťažnostnom konaní, čo je tiež v rozpore s koncentračnou zásadou podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, rovnako ako poukaz na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 11Co/1332012 a Krajského
súdu v Žiline 8Co/167/2019 (ktoré ani nie sú na danú vec priliehavé, keďže jednom prípade bolo
zriadenie kotolne financované spoločne vlastníkmi bytov a v druhom prípade sa riešila otázka legitimácie
v spore o určenie neplatnosti schôdze), nezaoberal. Pri posúdení povahy spoločenstva preto nemožno

vychádzať zo zákona o vlastníctve bytov ako hmotnoprávneho predpisu.

33/ Aj na základe toho, že voči každému z povinných si mohol oprávnený uplatňovať peňažný (deliteľný)
nárok v inom rozsahu, čo nakoniec tvrdia i povinní, je spoločenstvo na strane povinných samostatné
(dobrovoľné) a procesný úkon každého z nich sa posudzuje samostatne. Exekučným titulom (platobným

rozkazom) im bola uložená povinnosť dlh zaplatiť spoločne a nerozdielne a boli poučení, že pri
samostatnom spoločenstve podľa § 76 CSP neplatí, že pre zrušenie platobného rozkazu stačí podať
odpor len jedným zo žalovaných. Keďže nárok nevyplýval zo zákona o vlastníctve bytov, nemohol
ani odpor podaný žalovaným č. 101 (Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bocian
Komplex A+B) vyvolať účinky vo vzťahu k ostatným žalovaným v upomínacom konaní, rovnako ako ani

odpor podaný inými žalovanými. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 5 ZUK sa pri podaní odporu jedným
zo žalovaných pri samostatnom spoločenstve nevzťahujú jeho účinky (zrušenie platobného rozkazu)
aj na ostatných žalovaných. Nepodanie odporu žalovanými v 26., 32., 37. a 50. rade malo preto za
následok, že platobný rozkaz po uplynutí lehoty na podanie odporu (15 dní od doručenia platobného
rozkazu) nadobudol právoplatnosť a stal sa voči nim vykonateľným exekučným titulom podľa § 45 ods.

1 Exekučného poriadku. Nakoľko exekučný titul je voči vyššie uvedeným žalovaným, ktorí sú povinnými
v exekučnom konaní, právoplatný, je vo vzťahu k nim vo veci zaplatenia sumy 20 640,- eur s prísl.
právoplatne rozhodnuté a nemôže sa (voči nim) ďalej konať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej
veci (§ 230 CSP).

34/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov súd sťažnosť povinných ako
nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.

35/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

36/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.37/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

38/ Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si uplatnil trovy právneho
zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 596,40 EUR. Exekučný poriadok v
ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom
konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho
zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady.

Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 20 640,- EUR), priznal sudca oprávnenému podľa §199a ods.
1, § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške
185,07 EUR a 13,73 EUR ako režijný paušál za rok 2024. Pokiaľ ide o ďalšie 2 úkony, ktoré si v rámci

sťažnostného konania uplatnil – prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie,
o týchto nárokoch už bolo rozhodnuté (prevzatie zastúpenia – bolo uplatnené už v návrhu na vykonanie
exekúcie a priznané v poverení na vykonanie exekúcie; vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie
– bolo priznané rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka z 14.05.2024). Trovy exekúcie oprávneného
za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 198,80 EUR priznané mu týmto rozhodnutím a vo výške

198,98 EUR, priznané mu rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, budú vymáhané od povinných na
základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).