Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010341
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723010341.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 14. októbra 2025 o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/63/2023 zo dňa 24.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 2T/63/2023 zo dňa 24.03.2025 podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku(Tr.por.)oslobodilobžalovanéhoA. B.spodobžaloby prokurátoraOkresnejprokuratúryZvolen
č. k. 3Pv 285/22/6611-17 zo dňa 31.05.2023, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona (Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 13. 03. 2022 v čase okolo 17:40 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a v čase o 20:32 hod. mal
v dychu 1,35 mg/l alkoholu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 22:52 hod. mal v dychu 1,16 mg/l
alkoholu, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Samurai bez evidenčného čísla v Krupine
po miestnej komunikácii v časti Bebrava v smere jazdy do časti Pijavice, pričom spätným prepočtom
mu bola znalcom konštatovaná koncentrácia alkoholu v krvi v čase vedenia vozidla vo výške minimálne

1,29 g/kg (promile)

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal intervenujúci prokurátor odvolanie, ktoré dodatočne
podaním zo dňa 27.5.2025 písomne odôvodnil. Na úvod svojej argumentácie citoval časť odôvodnenia

rozsudku okresného súdu a následne odkázal na svoju záverečnú reč na hlavnom pojednávaní
zo dňa 24. 03. 2025, v rámci ktorej bolo podľa jeho názoru náležite vyargumentované, prečo sa v
prejednávanom prípade nemôže jednať o naplnenie „teórie ovocia z otráveného stromu“. K veci
uviedol, že obžalovaný sa prvej dychovej skúške podrobil dňa 13. 03. 2022 v čase o 20:32 hod.,
t. j. bezprostredne po jeho zadržaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom v rámci
svojho zadržania bol obžalovaný poučený, čo potvrdil svojim podpisom na príslušnej zápisnici. V

rámci zadržania bolo súčasne policajtom vykonávajúcim obmedzenie jeho osobnej slobody vykonané
oprávnenie podľa § 32a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, teda oprávnenie vyzvať osobu,
aby sa podrobila vyšetreniu, či nie je ovplyvnená alkoholom alebo inou návykovou látkou, ak je
dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu
alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu. Keďže sa v danom prípade jednalo o vykonanie
úkonu obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, vykonanie tohto oprávnenia policajta bolo plne

opodstatnené a zákonom odôvodnené. Navyše z gramatického výkladu predmetného ustanovenia
vyplýva, že sa jedná o oprávnenie policajta, ktoré však v prípade nespolupráce danej osoby nie jeničím vynútiteľné ani postihnuteľné a teda obžalovanému nič nebránilo sa takémuto úkonu nepodrobiť.
V zmysle § 119 ods. 3 Trestného poriadku, na ktorý sa súd prvého stupňa odvoláva, za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov

podľa tohto alebo osobitného zákona. V naznačenom smere je teda nelogická argumentácia súdu, keď
o tejto dychovej skúške vykonanej v čase o 20:32 hod. hovorí ako o nezákonne vykonanej, navyše keď
obžalovanému v tom čase nič nebránilo túto dychovú skúšku odmietnuť vykonať, naopak, dobrovoľne
sa jej podrobil, čo navyše potvrdil svojim podpisom na výsledku z predmetného merania. Taktiež má
za to, že táto dychová skúška mala povahu neopakovateľného úkonu v zmysle § 10 ods. 17 Trestného

poriadku,pretoargumentáciasúduonezákonnostitohtoúkonuakotakého(ktorávšakpodľajehonázoru
nie je ničím daná) by bola popretím existencie tohto inštitútu. Ďalej vyslovil názor, že argumentácia súdu
o tom, že obžalovaný mal byť poučený v tom zmysle, že podrobením sa dychových skúšok môže byť
podozrivým zo spáchania priestupku, resp. trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla
pod vplyvom návykovej látky, považuje za neprijateľný extenzívny výklad práv obžalovaného, pretože
poučenie, ktoré bolo obžalovanému v rozhodnom čase dané, sa nevzťahovalo výlučne iba pre skutok,

pre ktorý bol v tom čase zadržaný (t. j. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže), ale toto
bolo obžalovanému dané un block, t. j. bez ohľadu na to, pre akú trestnú činnosť bol ako podozrivý
zadržaný. Navyše platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že neznalosť zákona neospravedlňuje, o to
viac v prípade, ak obžalovaný je kriminálne „skúsenou“ osobou (keď voči nemu bolo v minulosti vedené
nejedno trestné stíhanie) a teda jednotlivých svojich práv si tento bol a musel byť veľmi dobre vedomý,

o. i. teda aj toho, že takýto úkon nie je povinný v zmysle zásady zákazu sebaobviňovania strpieť a môže
ho odmietnuť, čo však obžalovaný nevyužil a dychovej skúške sa dobrovoľne podrobil. Poukázal, že
obžalovaný v pozícii zadržaného podozrivého bol v čase o 22:46 hod. opätovne poučený že má právo
žiadnym aktívnym spôsobom neprispievať k svojmu obvineniu a teda nemusí aktívne spolupracovať ani
na úkonoch, ktorými by si privodil trestné stíhanie. Po tomto, ako aj ďalších poučeniach, obžalovaný

výslovne uviedol, že dychovej skúške sa podrobí a toto svoje vyjadrenie potvrdil podpisom na príslušnej
strane zápisnice. Argumentácia súdu prvého stupňa o vykonaní tohto úkonu v rozpore so zásadou
zákazu sebaobviňovania sa teda ani v tomto prípade nezakladá na pravde. Na základe takéhoto
dôkazného a právneho stavu mu preto nie je jasné, na základe čoho súd o jednotlivých dychových
skúškach, ktorým sa obžalovaný podrobil, hovorí ako o vykonaných v rozpore so zákonom, keď

obžalovaný v oboch prípadoch bol náležite poučený a s ich vykonaním dobrovoľne súhlasil. Celý postup
súdu, ktorý ho viedol k vydaniu napadnutého rozsudku, preto považuje za hodnotenie dôkazov výlučne
a neodôvodnene v prospech obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok a následne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na písomné
odôvodnenie odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a vzhľadom na skutočnosti v ňom uvedené
navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozhodnutie okresného súdu a odvolanie prokurátora zamietol.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu. Prehlásil, že sa cíti
byť nevinný, keďže nič nespravil. Uviedol, že vodičský preukaz potrebuje, pretože je šoférom a taktiež

vozí syna do škôlky a svoju matku k lekárovi. Dodal, že pokiaľ ide o krádež bágra, tak nebol odsúdený,
nebola na neho podaná ani obžaloba.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovalipodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Odvolacísúdpripomína,ževoveciužrozhodoval,keďnazákladepodanéhoodvolania obžalovanéhoA.
B. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/63/2023 zo dňa 22.01.2024, ktorým bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe ako je to uvedené v cit. rozsudku. Zároveň obžalovaného odsúdil podľa §
289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa §

49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods.1, ods.
2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Okresný súd následne v poradí druhým rozsudkom vo veci rozhodol, ktorý
je predmetom konania o odvolaní prokurátora.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd uvádza, že odôvodnenie oslobodzujúceho
výroku rozsudku súdom prvého stupňa považuje za kompletné, správne, presvedčivé, vyčerpávajúce,
a preto naň odkazuje. Napriek uvedenému k veci uvádza.

Odvolací súd pripomína, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Odvolací súd preto skúmal, či podľa prokurátora nosný dôkaz vo veci, teda dychová skúška vykonaná
dňa 13. 03. 2022 v čase o 20.32 hod. a v čase o 22.52 hod. bola získaná v tomto konaní zákonným
spôsobom, ako to má na mysli ustanovenie § 119 ods. 3 Tr. por., teda či bol získaný z dôkazných

prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.

Ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
pri objasňovaní priestupkov v prípadoch podľa § 4 a § 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb

(ďalej len ZoOpZAN) deleguje policajtovi oprávnenie vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého
množstva alkoholu alebo inej užitej návykovej látky.

Podľa § 4 ods. 1 ZoOpZAN osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe
alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky

pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod
ich vplyvom.

Podľa § 5 ods. 1 ZoOpZAN príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície

sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie
alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa § 5 ods. 4 ZoOpZAN vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom,
ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu,

možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych
klinických príznakov.

Oprávnenie policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo

inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, vyplýva
aj z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Zo spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný A. B. bol dňa 13.3.2022 v čase o 20.10 hod.,

zadržaný pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže, ktorého sa mal dopustiť dňa 13.3.2022, a to
krádežepracovnéhonakladačaLocust750.Dňa13.3.2022 o20.32hod.saA.B.vprocesnompostavení
zadržaného-podozrivéhopreprečinkrádežepodrobilvyšetrenienazisteniealkoholudychovouskúškou
prístrojom AlcoQuant 6020 plus s nameranou hodnotou 1.32 mg/l a následne toho istého dňa v časeo 22.52 hod. s nameranou hodnotou 1.16 mg/l. Zo spisového materiálu je taktiež zistiteľné, že vyšetrenia
dychovou skúškou sa podrobil z dôvodu schopnosti jeho výsluchu pre podozrenie zo spáchania prečinu
krádeže a nie pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

Tr.zák..Dokoncasámprokurátorvpodanomodvolanípotvrdil,žepolicajtomvykonávajúcimobmedzenie
osobnej slobody podozrivého A. B. bolo toto oprávnenie vykonané podľa § 32a zákona č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore, teda oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu, či nie je ovplyvnená
alkoholom alebo inou návykovou látkou, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej
návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu, v danom

prípade výsluchu obžalovaného ako podozrivej osoby zo spáchania prečinu krádeže.

Bolo preukázané, že policajt vykonával oprávnenie na zistenie či podozrivý A. B. nie ovplyvnený
alkoholom alebo inou návykovou látkou podľa § 32a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a nie
podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

Teda z uvedeného je zrejmé, že sa nejednalo o získanie dôkazu o tom, že obžalovaný A. B. dňa
13.3.2022 viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov, ale jednalo
sa o administratívny úkon policajta k zisteniu, či podozrivý je schopný výsluchu, pričom táto skutočnosť

vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého A. B. zo dňa 13.3.2022, kde sa konštatuje,
že osoba A. B. je pod vplyvom alkoholu o čom svedčí dychová skúška, a preto sa prerušuje jeho výsluch.
Takže dychová skúška nebola vykonávaná v súvislosti vykonávaním činnosti vedenia motorového
vozidla (§ 4 ods. 1 ZoOpZAN), ale vykonaním procesného úkonu, a to výsluchu.

Odvolací súd uzatvára, že dychová skúška, ktorej sa podrobil obžalovaný v súvislosti možnosti jeho
výsluchu v procesnom postavení podozrivého, nie je v prejednávanom prípade dôkazom v zmysle
ustanovenia § 119 ods. 3 Tr. por., preto aj následné dokazovanie, ktoré vychádzalo z dychovej skúške
je irelevantné na posúdenie viny obžalovaného.

Napriek uvedenému odvolací súd dodáva, že sa nemohol stotožniť s argumentáciou prokurátora
o dobrovoľnosti podrobenia sa dychovej skúške. Prokurátor poukázal, že obžalovaný v pozícii
zadržaného podozrivého bol poučený, že má právo žiadnym aktívnym spôsobom neprispievať k svojmu
obvineniu a teda nemusí aktívne spolupracovať ani na úkonoch, ktorými by si privodil trestné stíhanie
a po tomto, ako aj ďalších poučeniach, obžalovaný výslovne uviedol, že dychovej skúške sa podrobí.

Odvolací súd k tomu uvádza, že argumentovať o dobrovoľnosti v tomto prípade nie je na mieste, keďže
obžalovaný v procesnom postavení podozrivého bol poučený aj podľa § 155 ods. 2 Tr. por., v zmysle
ktorého ustanovenia, bol poučený aj o tom, že je povinný strpieť odber krvi alebo iný obdobný úkon
(dychovú skúšku).

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd ďalej uvádza, že odôvodnenie
oslobodzujúceho výroku rozsudku súdom prvého stupňa považuje za kompletné, správne, presvedčivé,
vyčerpávajúce, a preto naň odkazuje. Odvolacie argumenty prokurátora v konfrontácii so závermi
súdu prvého stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o nesprávnom
či nezákonnom postupe okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a v súvislosti s tým

vyslovených záverov okresného súdu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný
sa stal, a tak spochybnili konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného A.
B. spod obžaloby. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 285 písm. a) Tr. por., pretože z
dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nemožno spoľahlivo (bez
rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že žalovaný skutok sa stal, preto súd prvého stupňa

správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.