Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013638
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013638.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B.,
pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného do 05.08.2024 vrátane, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/42/2024 - 148 zo dňa 27.05.2025, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.05.2025 sp. zn. 35T/42/2024 - 148 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, všetko Trestného zákona

účinného do 05.08.2024 vrátane, a na tom skutkovom základe, že (citácia) ,,dňa 16. septembra 2023
v čase asi o 8:20 hod. počas cúvania osobným motorovým vozidlom Škoda Scala, evidenčné číslo B.,
z pozemku rodinného domu na C. D. E. XX F. B. G., po tom, ako videl na vozovke vo vzdialenosti asi
5 až 7 metrov chodca používajúceho pri chôdzi bielu palicu, nedostatočne sledoval situáciu v cestnej
premávke a nedbal zvýšenú opatrnosť, osobitne na chodca používajúceho bielu palicu, ktorý po tom,
ako počul naštartovanie a pohyb motorového vozidla v jeho blízkosti, z dôvodu takmer absolútnej

nevidomosti zapríčinenej zeleným zákalom ostal stáť na ulici, kde do neho vodič A. B. narazil pravou
zadnou časťou vozidla Škoda Scala, následkom čoho chodec H. I. spadol na vozovku, čím utrpel
zlomeninu horného konca holennej kosti vpravo, pomliaždenie kolena vpravo a odreninu lakťa vľavo,
ktoré si vyžiadali dobu liečenia 3 mesiace a ktorými bol počas ambulantnej liečby od 16. septembra
2023 minimálne do 16. decembra 2023 na obvyklom spôsobe života obmedzený závažným spôsobom
najmä obmedzením mobility, len pomocou bariel, obmedzením úkonov sebaobsluhy, odkázanosťou na

čiastočnú starostlivosť inej osoby a obmedzením vykonávaním nevyhnutných, životných a hygienických
úkonov, teda obžalovaný svojím konaním porušil povinnosti ustanovené § 4 ods. 1 písm. c), písm. e)
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke“.

Za tento trestný čin Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovanému uložil podľa § 157
ods.2Trestnéhozákona,§36písm.l)Trestnéhozákona,§38ods.2,ods.3 Trestnéhozákona,§39ods.

2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného do 05.08.2024,
(mimoriadne znížený) podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, a to na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.
S uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal súd prvého stupňa poškodenú zdravotnú poisťovňu,
ktorá ako jediný z poškodených uplatnila v konaní nárok na náhradu škody, o ktorom nároku musel
súd prvého stupňa rozhodovať, na civilný proces. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v

rozsahu č. l. 148 - 151 spisu súdu prvého stupňa.Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, a to aj za osoby
oprávneného podať odvolanie v jeho prospech (č. l. 147 spisu súdu prvého stupňa). Prokurátor prítomný
na hlavnom pojednávaní vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku zahlásil voči nemu odvolanie, a to

čo do výroku o treste (č. l. 147 spisu súdu prvého stupňa; ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“). Poškodená
zdravotná poisťovňa odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodala.

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom vyhotovení svojho odvolania (č. l. 153 až 155
spisu súdu prvého stupňa) prokurátor uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/

zosumarizované)
- svoje odvolanie smeruje výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, a to v neprospech
obžalovaného.
- súhlasí s uložením mimoriadne zníženého podmienečného trestu odňatia slobody, aj s jeho výmerou,
rovnako tak s dĺžkou napadnutým rozsudkom určenej skúšobnej doby; nenamieta ani vysporiadanie
sa s nárokom zdravotnej poisťovne na náhradu škody zo strany súdu prvého stupňa v napadnutom

rozsudku.
- nesúhlasí s neuložením obžalovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je držiteľom vodičského preukazu od novembra 2004 a odvtedy
sa dopustil 16tich priestupkov v cestnej premávke (boli mu ukladané pokuty až do výšky 100,- eur,
v júni/júli 2009 aj na krátko zadržaný vodičský preukaz), ide v osobe obžalovaného o systematického

porušovateľa pravidiel cestnej premávky so zníženým rešpektom k nim a ľahostajnosťou k ostatným
účastníkom cestnej premávky (tu sa navyše trestného činu dopustil na chodcovi s výrazne zníženou
schopnosťou zrakového vnemu), kedy taká jeho protiprávna činnosť aktuálne vygradovala do tu
prejednávaného trestného činu. Je preto potrebné trest zákazu činnosti na naplnenie účelu trestu (§ 34
Trestného zákona) obžalovanému uložiť, hoc i mimoriadne znížený na výmeru 6tich mesiacov.

Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril, prostredníctvom svojej obhajkyne, písomným podaním

doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.08.2025 (č. l. 157 až 160 spisu súdu prvého stupňa; ďalej
aj ,,vyjadrenie obžalovaného“). V danom svojom podaní uviedol, že (zostručnené/zosumarizované)
- napadnutý rozsudok považuje za zákonný/spravodlivý, ním uložený trest bezo zvyšku napĺňajúci účel
trestu.
- pokiaľ prokurátor v ním podanom obvolaní poukazuje na 16 priestupkov obžalovaného v cestnej

premávke,takišlooospravedlniteľné(bežné)pokleskymenejzávažnéhocharakteru,navyšezaobdobie
cca 23 rokov, pričom od času tu stíhaného skutku (september 2023) sa žiadneho ďalšieho porušenia
pravidiel cestnej premávky obžalovaný nedopustil, a to šoféruje každodenne.
- obžalovaný svoju tu stíhanú trestnú činnosť oľutoval, uloženie trestu zákazu činnosti by malo
devastačný dopad na jeho blízke osoby, pričom on je jediným aktívnym šoférom v rodine - v rámci

svojej práce ako vedúci elektroúdržby vykonáva služobné/urgentné výjazdy (hrozila by mu teda strata
zamestnania a príjmu), s manželkou podstupujú proces umelého oplodnenia (tu i v zahraničí), ktorý
vyžaduje prepravu osobným motorovým vozidlom, obžalovaný pravidelne cestuje za svojou matkou do I.
za účelom pomôcť jej s domácnosťou a napĺňaním jej potrieb (nákupy, odvoz k lekárovi atď.); navyše on
sám trpí zdravotnými problémami (problémy s chrbticou), pre ktoré potrebuje ostať aktívnym šoférom.

- tu stíhaná trestná činnosť predstavuje výsledok chvíľkovej nepozornosti obžalovaného, nešťastnú
náhodu, ktorú on oľutoval, nejde v žiadnom prípade o výsledok pretrvávajúceho ľahostajného prístupu
obžalovaného k pravidlám cestnej premávky a k jej účastníkom; obžalovaný navyše poškodenému
ihneď poskytol pomoc, aktívne sa o neho zaujímal, čo nenasvedčuje žiadnej ľahostajnosti z jeho strany.
Uloženie trestu zákazu činnosti by tak bolo neprimerane prísnym trestaním obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie
prokurátora bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308

Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného
odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací
súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania prokurátora
a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého

rozsudku o treste, v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,
odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste procesne správne; zjednodušene
povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku

bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa
vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd teda podané odvolanie preskúmal a
dospel k záveru, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku
o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, no (čo do vecného posúdenia) odvolanie
nie je dôvodné (k tomu viď detailne nižšie).

Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za
prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného a jeho obhajkyne, u ktorých bola lehota
podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval
na podanom odvolaní prokurátora. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom,
odvolaním prokurátora, vyjadrením obžalovaného, aktuálnou lustráciou obžalovaného zo Sociálnej

poisťovne (je pracovne činný), aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného (dosiaľ súdne trestaný
nebol), aktuálnou lustráciou obžalovaného z databázy súdnych rozhodnutí (niet takého súdneho
trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci) a podstatným obsahom
spisu. Odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe obžalovaného pri odvolacom
prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne/formálne doplnil dokazovanie o (i)

aktuálnupriestupkovúlustráciuohľadneosobyobžalovaného(lustráciazcentrálnejevidenciesprávnych
deliktov a priestupkov) a (ii) aktuálnu lustráciu z agendy dopravno-správnych činností ohľadne osoby
obžalovaného, z ktorých plynie, že v čase po tu stíhanom skutku sa obžalovaný nedopustil žiadneho
ďalšieho priestupku na úseku cestnej premávky, teda zistenia súdu prvého stupňa v rámci dokazovania
na hlavnom pojednávaní ostávajú naďalej aktuálne. Procesné strany nemali žiadne pripomienky

k oboznamovanému obsahu spisového materiálu či pred odvolacím súdom vykonanému dokazovaniu,
ani návrhy na doplnenie takého dokazovania.
Prokurátor končeným návrhom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia podaného
odvolania, navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému aj trest
zákazu činnosti. Obhajkyňa obžalovaného konečným návrhom uviedla, že sa plne pridržiava písomného

vyjadrenia obžalovaného, s ohľadom na okolnosti prípadu/osobu obžalovaného ukladanie trestu
zákazu činnosti by bolo nadbytočné, neprimerane prísne a neúčelné, trest uložený napadnutým
rozsudkom považuje obhajoba za zákonný/spravodlivý, preto odvolanie prokurátora navrhla zamietnuť
ako nedôvodné. Obžalovaný konečným návrhom uviedol, že sa pridržiava návrhu svojej obhajkyne,tu stíhaný skutok niekoľkokrát oľutoval, nebol spáchaný úmyselne, samotný skutok je pre neho
ponaučením do konca života.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (odvolania prokurátora), po zohľadnení odvolacích námietok odvolací
súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením §
168 ods. 1 Trestného poriadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace (aj) s výrokom o treste. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s

úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval
vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
presvedčivé,totovychádzazoskutkovéhostavu,akoboltentozistenýnahlavnompojednávaní,odvolací
súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje a v
podrobnostiach na neho poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.
g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného

výhrady a navrhol toto vyhlásenie prijať. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a vykonal dokazovanie
(len) ohľadne trestu/náhrady škody. V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil
spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, všetko Trestného zákona v znení účinnom do
05.08.2024 (vrátane). Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané prokurátorom proti výroku o treste,
resp. prokurátor svoje výhrady voči napadnutému rozsudku smeruje len voči neuloženiu trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá (aspoň vo výmere 6tich mesiacov), ako aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa, sa meritórne

zaoberallenpreskúmanímnapadnutéhovýroku,ktorýmsúdprvéhostupňa(i)uložilobžalovanémupodľa
§ 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona , § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona,
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného do
05.08.2024, mimoriadne znížený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, a to na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného

do 05.08.2024, a (ii) neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký
je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
tzv. proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na
jehoosobuavždyjepotrebné,abysabraladoúvahyspoločenskásituáciaaostatnéhľadiská.Vprípade,

ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne
ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,

teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia taknúti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2014,
sp. zn. 4 To 7/2013). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou

spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne ako aj etické (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2015).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, okolnosti prípadu a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého
trestu. Súd prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol len jednu poľahčujúcu okolnosť, a
to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval),
a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol

ani odvolací súd. Berúc do úvahy pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení
okolností spáchania tu stíhaného skutku a jeho závažnosti ako nedbanlivostného trestného činu,
osoby obžalovaného (ktorého osobné pomery odôvodňujú predpoklad o prípadnom citeľnejšom dopade
uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nie len na neho, ale i jeho najbližšiu rodinu)
a jeho doterajšieho života (kedy dosiaľ súdne trestaný nebol, teda v tomto ohľade viedol riadny život, no

nie vo svojom súhrne na účely dosiahnutia intenzity poľahčujúcej okolnosti, nakoľko má za obdobie cca
20 rokov zaznamenané necelé dve desiatky priestupkov v cestnej premávke, čo dáva vznik prezumpcii
o istej miere sklonu jeho osoby nerešpektovať pravidlá cestnej premávky), no tiež po zohľadnení jeho
v konaní prezentovaného sebakritického postoja k ním spáchanej trestnej činnosti (kedy podľa pred
súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania on nie je osobou so sklonmi k trestnej činnosti, pričom

od tu stíhaného skutku sa napriek ponechaniu vodičského oprávnenia jeho osobe zo strany orgánov
verejnej moci a istej miere predpokladu páchať priestupky v cestnej premávke jeho osobou on iného/
ďalšiehopriestupkuvcestnejpremávkenedopustil,tedazaostatnéniečovyše2rokybadaťzlepšeniena
jeho strane čo do rešpektovania pravidiel cestnej premávky, kedy naplneniu účelu trestu tak evidentne
už cca 2 roky napomáha aj vedené trestné stíhanie, resp. od marca 2024 obžalovanému vznesené

obvinenie v tejto trestnej veci), pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie
podmienečného trestu odňatia slobody do budúcna, môže odvolací súd jedine konštatovať, že súd
prvého stupňa (i) dospel k správnym právnym záverom pri voľbe samostatného podmienečného trestu
odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho (mimoriadne zníženej) výmery, kedy tieto svoje úvahy
(ii) vyčerpávajúco odôvodnil (viď bod 5. až 18. napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa s odôvodnením

napadnutého rozsudku stotožňuje a tým to naň odkazuje. Zjednodušene povedané, prostredníctvom
napadnutéhorozsudkudostaliprocesnéstranyjednoznačnú,zrozumiteľnúadanúotázkuvyčerpávajúcu
odpoveď, prečo je na naplnenie účelu trestu u obžalovaného v tejto trestnej veci postačujúci (len)
podmienečný mimoriadne znížený trest odňatia slobody, ktorý nie je potrebné kumulovať s iným druhom
trestu (tu prokurátorom žiadaným trestom zákazu činnosti), zohľadňujúc tak aj v konaní prejavenú

vpodstateúprimnúplnúsebareflexiuobžalovanéhoknímspáchanej,tustíhanejnedbanlivostnejtrestnej
činnosti.

V zmysle § 34 Trestného zákona platí zásada tzv. personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa
ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu

a jemu blízke osoby. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel v zhode so súdom prvého
stupňa k presvedčeniu, že tak v oblasti individuálnej, ale aj generálnej prevencie bude v prejednávanej
veci účel trestu dosiahnutý uložením (len) samostatného podmienečného trestu odňatia slobody v takej
mimoriadne zníženej výmere, akú zvolil (správne) súd prvého stupňa (t. j. 8 mesiacov), za súčasného
určenia skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov (ako doby adekvátnej na odsledovanie správania sa

obžalovaného a postupného napĺňania účelu podmienečne uloženého trestu odňatia slobody). Takto
uložený trest odňatia slobody (a určený spôsob jeho výkonu), bez potreby jeho kumulácie s iným druhom
trestu, považuje totiž aj odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný),
spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady
ukladania trestov, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od

páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného
na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov
odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na už vyššie uvádzanú priestupkovú minulosť
obžalovaného ohľadne nerešpektovania pravidiel cestnej premávky ako i závažnosť tu stíhanej trestnej
činnosti (následok spojený s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného), bolo potrebné siahnuť po

(podmienečnom) treste odňatia slobody (nie miernejšom/alternatívnom druhu trestu), nakoľko iný,
miernejší alternatívny druh trestu (napr. peňažný trest) by vzhľadom na uvedené nemusel byť podľa
názoru odvolacieho súdu spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný Trestným zákonom (plynúca
skúšobná doba a hrozba tzv. premeny trestu bude postupne napomáhať úplnému naplneniu účelu
trestu u obžalovaného, ktorý si je tak vedomý, že je bezvýhradne potrebné rešpektovať pravidlá cestnej

premávky, nakoľko v prípade opaku môže poľahky dôjsť k následkom aj na zdraví/živote iných). Ako
je už uvedené vyššie, pri voľbe podmienečného trestu odňatia slobody už nebolo potrebné daný trest
kumulovať s iným druhom trestu.

K odvolacím námietkam prokurátora. Prokurátor svoje odvolacie námietky v podstate zúžil na
spochybnenie toho, že napadnutým rozsudkom nebol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu. Súd prvého stupňa v tu napádanom rozsudku však z pohľadu odvolacieho súdu
pomerne detailne a danú matériu z pohľadu odvolacieho súdu vyčerpávajúco zdôvodnil (viď najmä body
16. až 18. napadnutého rozsudku), z ktorých pred súdom na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov
na účely ukladania trestu obžalovanému vychádzal a aké skutočnosti pri tom bral do úvahy. Zhodnotil
tak osobu obžalovaného (jeho doterajší život, jeho aktuálne ním tvrdené pomery/vedený život) a tiež

povahu spáchaného skutku ako i možnosti nápravy obžalovaného. Z pohľadu odvolacieho súdu tak
súd prvého stupňa poskytol procesným stranám v napadnutom rozsudku svojím rozsahom dostatočnú/
vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, aký trest, v akej výmere a prečo obžalovanému za tu stíhanú trestnú
činnosť ukladá, a prečo nie v kumulácii s prokurátorom žiadaným druhom trestu.

Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté obžalovaným – prieskumom
napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku

a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo procesných strán
vkonanípredsúdomprvéhostupňanaplnenébolo,súdprvéhostupňasavnapadnutomrozsudkuriadne
vysporiadal (i) so svojou povinnosťou riadne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, ako
i s (ii) argumentáciou procesných strán (týkajúcou sa aj dôvodu na ne/uloženie trestu zákazu činnosti
obžalovanému), a nenechal v tomto smere otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku (čo do

odvolacích námietok prokurátora), riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa v jeho odvolaním prokurátora napadnutom rozsahu, ani dôvody pre iný procesný postup,

odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.