Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205074
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205074.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D. E.,
zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, a otca F.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného spoločnosťou AK Petrovič s.r.o. so sídlom Kollárova
566/32, Trnava, IČO: 54980682, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanímatkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnavač.k.33P/59/2025-18zodňa28.07.2025,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. m e n í tak, že návrh otca
maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd odmieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 28.07.2025 Okresný súd Trnava nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil
styk otca s maloletým A. až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvého stupňa pod

sp. zn. 33P/109/2023 tak, že otec je oprávnený dočasne sa stýkať s maloletým každú stredu od 16.00
hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend od soboty od 9.15 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že
matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi na začiatku
styku v mieste bydliska matky, kde je otec povinný maloletého matke po ukončení styku riadne vrátiť
(výrok I.), maloletému dieťaťu na zastupovanie v tomto konaní ustanovil procesného opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (výrok II.), a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov tohto

konania nepriznal (výrok III.).

2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa otec maloletého návrhom zo dňa 30.06.2025 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia o dočasnej úprave stretávania so synom v rozsahu každej stredy od 16tej do
19tej hodiny ako doposiaľ, so zmenou vo víkendovom styku, kedy požadoval nariadiť v nepárnom týždni
ucelený styk od soboty do nedele s nočným prespatím.

3. Súd považoval za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa boli manželia od 06.08.2021 do
04.04.2023, kedy Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27.03.2023 v konaní pod sp. zn. 33P/6/2023
ich manželstvo právoplatne rozviedol. Ďalším výrokom schválil súd dohodu rodičov o úprave ich
pomerov na čas po rozvode k maloletému A., ktorého zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa
zaviazal prispievať na jeho výživu po 150 eur mesačne k rukám matky a stretávanie s ním má upravené

v nepárnom týždni každú sobotu a nedeľu, vždy od 13.00 hod. do 19.00 hod. plus každú stredu od 16.00
hod. do 19.00 hod.Dňa 30.10.2023 doručil otec okresnému súdu návrh na jeho rozšírenie, pričom konanie pod sp. zn.
33P/109/2023 nebolo doposiaľ právoplatne skončené a najbližší termín pojednávania je vytýčený na
04.09.2025, keď predchádzajúce pojednávanie bolo z júna 2025 odročené na žiadosť matky z dôvodu

plánovanej operácie A. a deklarovanej potreby kľudnejšieho režimu, ktorý mala zabezpečovať dieťaťu
matka, preto sa nemohla dostaviť na súd.
Rodičia v záujme zlepšenia vzájomnej komunikácie navštevujú referát poradensko-psychologických
služieb príslušného úradu a na pojednávaní dňa 18.7.2024 dospeli v zápisnici k dočasnej dohode o
čiastočnom rozšírení stretávania otca s maloletým, a to každý nepárny víkend v roku sobotu i nedeľu,

vždy od 11.00 hod. do 18.30 hod., každú stredu ako doteraz a dohodli si tiež mimoriadny styk počas
vianočných i veľkonočných sviatkov. Otec mal nádej, že keď vyhovie matke s dostatkom časového
priestoru na adaptáciu maloletého v materskej škole, následne bude matka ústretová skutočnému
rozširovaniu styku a tým skôr bude realizované prespávanie maloletého u otca, ktoré plánoval začať
skúšať počas týchto letných prázdnin po júnovom pojednávaní (napokon odročenom bez prejednania
veci na žiadosť matky). Na predchádzajúcom pojednávaní dňa 10.3.2025 sa rodičia opäť do zápisnice

dohodli, že do tohto júnového pojednávania bude styk realizovaný každú stredu ako doteraz od 16.00
hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend počas oboch dní, vždy od 9.15 hod. do 18.30 hod. i každý
Veľkonočný pondelok, ktorému nebude predchádzať víkendový styk od 10:00 hod. do 18.30 hod.
4. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom,
ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam. Pod potrebou

bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila nevyhnutnosť zásahu
súdu v rodine, v ktorej sa úprava pomerov javí ako naliehavá. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletého

vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako
aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, tiež duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie jeho vývinu, vytváranie podmienok na zachovanie

identity a integrity dieťaťa, na rozvoj jeho vlôh i schopností, na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb
s príbuznými, blízkymi osobami a pod.

5. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi dospel
prvoinštančný súd k záveru, že otec maloletého svojím návrhom osvedčil potrebu úpravy pomerov

medzi účastníkmi. Konštatoval, že dané neodkladné opatrenie bude motiváciou pre matku, aby začala
umožňovaťnočnéprespávaniedieťaťauotcaaspoňvrozpätírazza14dní,atýmprispelakprehlbovaniu
otcových rodičovských zručností a upevňovaniu vzájomného vzťahu otca so synom, ktorý bude pre
budúcnosť chlapca čím ďalej potrebnejší i prospešnejší. Vo veci samej potom bude možné ľahšie
nastaviť model úpravy styku vhodný pre všetkých účastníkov na dlhšie obdobie.

Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že za zmenu pomerov odôvodňujúcu potrebu okamžitého
rozšírenia styku otca s maloletým, je možné považovať podľa otca uplynutie doby vyše dvoch rokov
od ostatnej úpravy styku otca s dieťaťom, pričom ich stretávanie dlhodobo prebieha, je s ohľadom na
aktuálny vek maloletého a jeho najlepší záujem dôvodné, treba ho naďalej prehlbovať a je prítomné
zrejmé bránenie matky rodičovskej dohode, najmä ostatným zmarením pojednávania vo veci samej,

kde konanie trvá už dlhšiu dobu. Maloletý pritom dôverne domácnosť otca pozná, žili tu spolu rodičia
pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, realizuje sa tu dlhodobo styk otca s maloletým a tiež aj
poobedný spánok dieťaťa. Maloletý od poslednej úpravy styku vyrástol, v dôsledku čoho sa zmenili jeho
potreby a je v jeho najlepšom záujme rozšírenie styku s otcom na čas, kým nedôjde k právoplatnému
skončeniu konania vo veci samej.

Súd sa s týmito dôvodmi uvádzanými navrhovateľom plne stotožnil a doplnil, že dané neodkladné
opatrenie bude motiváciou pre matku, aby začala umožňovať nočné prespávanie dieťaťa u otca aspoň
v rozpätí raz za 14 dní, a tým prispela k prehlbovaniu otcových rodičovských zručností a upevňovaniu
vzájomného vzťahu otca so synom, ktorý bude pre budúcnosť chlapca čím ďalej potrebnejší i
prospešnejší. Vo veci samej potom bude možné ľahšie nastaviť model úpravy styku vhodný pre všetkých

účastníkov na dlhšie obdobie.
Výrokom II. súd ustanovil maloletému za opatrovníka príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
ktorý bude v tomto konaní chrániť jeho záujmy, nakoľko nebola navrhnutá žiadna blízka osoba, ktoráby s výkonom tejto funkcie súhlasila, pričom tento opatrovník maloletého zastupuje aj v konaní vo veci
samej vedenom pod sp. zn. 33P/109/2023.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej
inštancie, že pre konanie neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci.
Namietala, že maloletý má v súčasnosti 3 a pol roka, je mimoriadne citovo naviazaný na matku, s
ktorou od narodenia nepretržite žije a ktorá mu ako jediná zabezpečuje každodennú, komplexnú a
láskyplnú starostlivosť. V tak citlivom období života je maloletý psychicky a emočne nepripravený na
nočné odlúčenie od nej. U otca nikdy nočné prespávanie maloletého nebolo realizované. Napriek tomu,

že samotný otec vie a priznáva, že večerné uspávanie syna v jeho domácnosti nie je možné a nikdy sa
nepodarilo, snaží sa prostredníctvom súdneho rozhodnutia vynútiť režim, ktorý reálne neexistuje, nie je
overený a ktorého zavedenie môže vážne ohroziť psychickú pohodu maloletého.
Odvolateľka tvrdila, že maloletý opakovane, pred každým stykom s otcom, vyjadruje odpor, úzkosť,
odmietanie a plač. Ona je napriek týmto okolnostiam násilne nútená odovzdávať syna otcovi často v

pyžame a proti jeho vôli. Otec trvá na doslovnom výkone súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na psychický
stav dieťaťa, čo svedčí skôr o potrebe kontroly než o potrebe prehlbovať vzťah. Otec má maloletého
najviac niekoľko hodín týždenne a ani v tomto čase sa mu systematicky nevenuje. Naviac, počas
minulého leta viackrát uprednostnil koncerty a festivaly pred kontaktom so synom, viaceré víkendy tohto
roka na styk so synom nevyužil. V období od plánovanej operácie maloletého až do súčasnosti, teda viac

ako mesiac, otec ani raz v plnom rozsahu nevyužil styk s maloletým v zmysle platného neodkladného
opatrenia. Z objektívne doložiteľných údajov vyplýva, že si maloletého brával len veľmi obmedzene,
zväčša len na 2–3 hodiny, dokonca sa cez viaceré víkendy na styk vôbec nedostavil, hoci mu v tom
nebránila žiadna objektívna prekážka ani konanie matky.
Maloletý podľa matky nie je vekovo, psychicky ani vývinovo schopný absolvovať nočný pobyt mimo

domáceho prostredia, a odlúčenie od nej v takomto rozsahu nezvláda bez výraznej psychickej záťaže.
Za zarážajúce považuje, že práve ona, ktorá od narodenia zabezpečuje každodennú starostlivosť,
zdravotný režim, psychickú stabilitu a ochranu dieťaťa, má byť v dôsledku takto nariadeného opatrenia
súdne postihovaná, ak odmietne donútiť dieťa k pobytu, ktorý psychicky nezvláda. Takto radikálny
zásah do režimu dieťaťa neodporúča ani psychologička F. B., ktorú matka spolu s maloletým dlhodobo

navštevuje. Z odborného hľadiska je podľa psychologičky nevhodné nútiť dieťa do celodenného a
nočného pobytu u rodiča, s ktorým nemá vytvorený bezpečný vzťah a ktorého styk bol doposiaľ len
sporadický a formálny.
Matka tiež namietala, že napadnuté uznesenie je čo do výroku I. nedostatočne a nepresvedčivo
odôvodnené a preto v tejto časti nepreskúmateľné. Súd sa obmedzil na strohé rekapitulovanie návrhu

otca a jeho skutkových tvrdení bez toho, aby ich hodnoverne osvedčil a bez toho, aby sa riadne a
konkrétne vysporiadal s rozhodujúcimi námietkami matky, predkladanými konzistentne na všetkých
pojednávaniach. V odôvodnení absentuje úvaha, prečo má byť práve nočné prespávanie v tejto fáze
konania potrebné a primerané, najmä prečo má tento zásah prevážiť nad doteraz preukázanou
skutočnosťou, že dieťa u otca nikdy cez noc nespalo a odlúčenie od matky v noci nezvláda. Súd

nevykonal ani minimálne osvedčenie podmienok pre nočné prespávanie v otcovej domácnosti a
psychickej pripravenosti dieťaťa na takúto zmenu režimu. Nevyžiadal stanovisko opatrovníka, hoci
ÚPSVaR sa na jeho výzvu nevyjadril. V rozhodnutí absentuje aj riadny test proporcionality a subsidiarity.
Súd nevysvetlil, prečo menej invazívny režim, ktorý dieťa doteraz zvládalo (stredy a víkendové denné
styky bez noci), nie je dočasne postačujúci, kým sa prirodzene nepreukáže schopnosť dieťaťa zvládať

nočný pobyt. Neuviedol, v čom spočíva bezodkladnosť presne tohto zásahu teraz, najmä keď konanie
vo veci samej prebieha a nič nenasvedčuje tomu, že by doterajší denný režim dieťa ohrozoval alebo
mu spôsoboval ujmu.
Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne ako nedôvodný.

7. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení sa koná iba o predbežnej otázke. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatreniaje osvedčenie, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené
práva účastníkov. V danom prípade sa plne stotožnil s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie,
nakoľko rodičia maloletého mali dostatočný časový priestor na to, aby vyskúšali resp. začali realizovať

prespávanie maloletého u otca aj počas noci stým, že ide len o dve noci za mesiac, ktoré by maloletý
strávilvdomácnostiotca.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiprocesnýopatrovníkodporučilodvolaciemu
súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

8. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnuté uznesenie

považuje v celom rozsahu za správne a to vrátane odôvodnenia. Odvolanie matky považuje za
nedôvodné, matka má v odvolaní snahu vzbudiť dojem, že styk s prespaním na jednu noc u čoskoro
štvorročného dieťaťa je v rozpore so záujmom dieťaťa, že je neprimeraný jeho veku, jeho psychickému
vývinu, osobnostnému nastaveniu a aktuálnemu stavu vzťahu medzi otcom a synom a pod.
Podľa neho je jeho vzťah s maloletým výborný, maloletý sa cíti u neho veľmi dobre, teší sa na neho, je
na neho riadne navyknutý, cíti sa s otcom v bezpečí, pričom styk sa už realizuje podľa vykonateľného

neodkladného opatrenia s prespaním a osvedčuje sa, maloletý veľmi dobre na takto rozšírený styk
reaguje, je spokojný a nie je možné vyvodiť žiaden negatívny prežitok, ktorý by mal potvrdzovať obavy
matky. Tvrdenia matky o údajnom odpore maloletého k spánku u otca, strese a psychickej záťaži nie
sú ničím podložené. Je lživé a zavádzajúce tvrdenie, že by otec mal priznať, že by večerné uspávanie
maloletého nemalo byť v jeho domácnosti možné. Otec odmietal, že by sa maloletému nevenoval a

že by na neho kričal. Pri styku otca s maloletým sa nejedná o žiaden kontakt, ktorý by bol formálny
alebo emocionálne prázdny. On opakovane navrhoval rozšírenie styku o prespanie, matka mu však s
výsmechom v tomto bránila, až otcovi nezostala iná možnosť, ako domáhať sa ochrany práv svojich
a maloletého predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu nie je
žiadnym experimentom, ako to tvrdí matka, s režimom dieťaťa, ani výchovným tlakom na jedného

z rodičov, ale prirodzeným vyústením a adekvátnou odpoveďou na postoje matky a jej bránenie v
rozširovaní v styku naprieč celým konaní vo veci samej.
Otec maloletého navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

9. Procesný opatrovník vo svojom stručnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že sa plne pridržiava

vyjadrenia k odvolaniu matky zo dňa 14.08.2025.

10. Matka vo svojom stanovisku k vyjadreniu otca odmietala tvrdenia otca, ktoré sú podľa nej vo
viacerých bodoch účelové, nepravdivé a nemajú oporu v realite ani v dôkazoch. Nočné prespanie sa
nikdy neuskutočnilo z dôvodu, že maloletý naň nebol a stále nie je pripravený. Odlúčenie počas noci

nezvláda bez výrazných prejavov úzkosti a stresu, čo je dlhodobo známe aj otcovi. Ona prespanie
umožnila výlučne preto, že jej to uložil súd, nie preto, že by dieťa naň bolo pripravené alebo, že by otec
vytvoril vhodné podmienky.
Otcove tvrdenia o tom, že sa maloletému systematicky venuje a že kontakt u neho je bezproblémový,
sú podľa matky v priamom rozpore so skutočnosťou. Počas víkendov, keď má byť maloletý u otca, otec

s ním pravidelne navštevuje rôzne nočné podujatia, berie ho so sebou von a vystavuje ho prostrediu,
ktoré je pre trojročné dieťa úplne nevhodné. Maloletý je tak namiesto pravidelného režimu, spánku a
pokojanútenýtráviťčasvneskorýchvečernýchčidokoncanočnýchhodináchmimodomova.Vdôsledku
takéhoto nevhodného zaobchádzania sa u maloletého začali objavovať znepokojujúce prejavy, maloletý
sa po návratoch od otca začal pocikávať, hoci predtým s hygienou problémy nemal. Ide o jasný znak

regresu vo vývine a psychického preťaženia, ktoré sa u detí často objavuje pri zvýšenej miere stresu
a nezvládanej záťaži. Na tieto zmeny upozornila aj učiteľka v materskej škole, ktorá zaznamenala, že
maloletý je po návratoch od otca podráždený, plačlivý, nevie sa sústrediť a pôsobí vyčerpane. Ide o
vážne varovné signály, ktoré potvrdzujú, že rozšírený styk s prespaním má na maloletého negatívny
dopad a predstavuje preň psychickú aj fyzickú záťaž, ktorú nemožno ďalej prehliadať.

Skutočnosť, že otec sa neustále domáha širšieho styku, nie je dôkazom jeho starostlivosti ani
dôslednosti. Je to iba dôkaz jeho nátlakového prístupu, ktorým sa snaží prostredníctvom súdu presadiť
režim, ktorý nereflektuje potreby a reálne možnosti maloletého. Postoj matky nie je motivovaný snahou
brániť styku, ale výlučne ochranou psychického zdravia a vývinovej stability maloletého.
Matka namietala hodnotiacu pasáž správy ÚPSVaR zo dňa 03.09.2025, v ktorej úrad bez dôkazov

tvrdí, že zámerne vyvíja nátlak na maloletého a podnecuje ho k nenávisti voči otcovi a jeho partnerke.
Úrad pritom sám priznal, že ide aktuálne o subjektívny názor, ku ktorému dospel po jedinom šetrení,
a to výlučne v domácnosti otca. Zároveň deklaruje, že s maloletým rozhovor nevykonal a že nepozná
vyjadrenia druhej strany – matky. Matka pritom podala konkrétne podnety o stave dieťaťa po návrateod otca a tieto podnety doložila fotodokumentáciou zranení. Namiesto analýzy týchto dôkazov a
nestranného overenia všetkých tvrdení úrad iba reprodukuje stanoviská otca a z nich odvádza ničím
nepodloženú teóriu o nátlaku zo strany matky.

11. Otec vo svojom následnom stanovisku k vyjadreniu matky poukázal na priebeh pojednávania vo veci
samej a uviedol, že neprišlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Matka súhlasila s prespaním maloletého
v domácnosti pre rok 2025 na jednu noc až po tom, ako súd nariadil neodkladné opatrenie, dovtedy
ani raz neumožnila styk s prespaním, hoci sa o to neúnavne snažil minimálne od podania návrhu vo

veci samej. Matka teda až následkom zásahu súdu do pomerov účastníkov rešpektuje právo dieťaťa a
otca na styk s prespaním, inak by k rozšíreniu styku neprišlo, ak by bolo takéto rozšírenie ponechané
na dobrovoľnej báze matky. Otec iba na základe uznesenia, ktorým súd jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel, má garantovaný rozsah svojho styku s maloletým s prespaním, ktorý
matka ešte aj na pojednávaní dňa 04.09.2025 mala záujem, čo do rozsahu trvania oklieštiť.
Podľa dohody rodičov na pojednávaní konanom dňa 4.9.2025 sa má styk od januára 2026 rozširovať

na prespatie na dve noci, preto nariadené neodkladné opatrenie vytvára pre otca minimálny právne
vynútiteľný rámec.

12. Krajský súd v Trnave prejednal vec postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj jeho vydaniu predchádzajúci postup súdu prvého stupňa bez viazanosti

dôvodmi odvolania ( § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z.), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Úprava stretávania sa ( styku ) rodiča s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia je

už vzhľadom na charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia ( správne a v dostatočnom rozsahu
bol ozrejmený v obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto nie je potrebné uvádzať
ho opakovane na tomto mieste ) výnimočnou, prichádzajúcou do úvahy tam, kde hrozí, že by bez
takejto úpravy došlo k narušeniu základných vzťahových väzieb dieťaťa na jeho najbližšie osoby, najmä
v prípadoch, keď styk rodiča s dieťaťom nie je meritórne upravený a nie je realizovaný ani na základe

mimosúdnej dohody rodičov alebo inak oprávnených osôb.

15. V danom prípade súd prvého stupňa žiadne zásadné narušenie či ohrozenie záujmov
maloletého, odstránenie ktorého by bolo možné očakávať od prespatia maloletého v domácnosti otca,
nezistil a nekonštatoval, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými otcom

maloletého, ktorý argumentoval uplynutím doby dvoch rokov od doby predchádzajúcej úpravy styku,
pričom opomenul z hľadiska naplnenia podmienok nariadenia neodkladného opatrenia nie nepodstatnú
skutočnosť, že k úprave styku došlo okrem rozhodnutia súdu v roku 2023 aj dohodou rodičov v roku
2024 a v marci 2025 (podľa jeho vyjadrenia k odvolaniu k ďalšej dohode rodičia dospeli na pojednávaní
konanom dňa 4.9.2025).

Pokiaľ sa súd stotožnil a dôvodnosť priznal aj tvrdeniu otca, že matka úmyselne marí postup konania vo
veci samej, je potrebné konštatovať, že z okolností odročenia pojednávania vo veci samej uvádzaných
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia účelové konanie matky bez ďalšieho vyvodzovať
nemožno a že ani prípadné obštrukčné konanie účastníka, pre zvládnutie ktorého súdu procesný predpis
poskytuje dostatok prostriedkov, zákonným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je.

16. Vzhľadom na predmet konania a jeho charakter daný navrhovanou formou rozhodnutia bolo
potrebné sa primárne zamerať na posúdenie, či obsahom spisového materiálu osvedčený stav
odôvodňuje záver o potrebe neodkladnej úpravy styku otca s maloletým, v súvislosti s čím jenepochybné, okrem iného z vyjadrení oboch rodičov i procesného opatrovníka, že styk otca s maloletým
A. je upravený rozhodnutím súdu i dohodou rodičov, hoci nezodpovedajúcou terajším predstavám
otca, a že styk je aj realizovaný, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by tento stav, ktorý vzhľadom na

prebiehajúce konanie vo veci samej je dočasným, zásadným spôsobom ohrozoval napĺňanie záujmov
maloletého.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, v rozpore s právnym názorom súdu prvého stupňa, dospel
k záveru, že v konaní nebolo osvedčené také závažné ohrozenie dôležitého záujmu maloletého, ako

zákonná podmienka vyhovenia procesnému návrhu otca, ktoré by odôvodňovalo neodkladný zásah
súdu vydaním navrhovaného rozhodnutia, najmä keď stanoviská oboch rodičov naznačujú možnosť
dosiahnutia riešenia problému dohodou, ktorá je z hľadiska zachovania korektných vzťahov medzi
rodičmi a v tejto súvislosti aj z hľadiska záujmu maloletého nepochybne vhodnejšou ako rozhodnutie
súdu vydané bez vykonania náležitého dokazovania, ktoré by, naopak, mohlo viesť iba k prehĺbeniu
napätia medzi nimi.

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh
otca ako nedôvodný zamietol.

18. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd ustanovil maloletému
procesného opatrovníka, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odmietol

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je ( § 357 CSP ).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).