Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125327860
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6125327860.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyoou JUDr. Alenou Káeerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IEO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sueany, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IEO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOOPERATIVA pois?ovoa, a.s. Vienna Insurance Group, IEO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovieova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., IEO:
56 711 832, so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 553,50 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 553,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

7,40%ročnezosumy553,50Eurod01.05.2025dozaplatenia, atodo3dníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboudoručenouvrámciupomínaciehokonaniaOkresnémusúduBanskáBystricadňa03.06.2025,
postúpenou pre odpor žalovaného Okresnému súdu Martin dňa 04.07.2025 sa žalobca domáhal, aby
súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody
sumu 553,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 553,50 Eur od 01.05.2025
do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod
č. 9853478373 došlo ku škode na vozidle poškodenej. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla
u žalobcu. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru, ktorú si táto uplatnila na náhradu
u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný poškodenej oznámil šetrenie udalosti tak, že

neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodená ešte predtým uzatvorila so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej
poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
a uvedenú skutočnosť oznámila žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený nárok na náhradu škody oprel
o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z.z.“) a o ustanovenie § 424 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“).3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo
veci platobným rozkazom sp. zn. 15Up/796/2025 zo dňa 12.06.2025 tak, že návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil.
V odpore žalovaný poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní, v zmysle
ktorého sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia CSP s výnimkou § 129 ak Zákon o upomínacom
konaní neustanovuje inak. Žalovaný mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované

v ustanovení § 132 CSP. Podľa slov žalovaného je žalobca povinný naplniť formálne požiadavky na
podanie žaloby, pričom z vyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť podania,
a to náležitosť, ktorej veci sa týka, nakoľko všetko čo k tejto veci žalobca súdu a žalovanému poskytol
sú všeobecné tvrdenia, z ktorých sa nedá vyvodiť o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou, aký mala
priebeh, kto ju zavinil, kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, ak sa o ňom dozvedel, aké následky
mala táto udalosť na motorové vozidlo, ako sú tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť

zakladá nárok žalobcu na plnenie, ktoré žaluje atď. Žalobca teda podľa slov žalovaného nepredložil
formálne úplnú žalobu, pričom len taká žaloba je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie veci. V tejto
súvislostitiežpoukázalnazásadukoncentráciekonaniastým,ženamietalnedostatkyprocesnéhoútoku
žalobcu, keďže žalobca ich mohol predložiť včas. Vedome porušil svoju povinnosť, a preto súd by mal
podľa jeho slov žalobu žalobcu s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania zamietnuť. V ďalšom

žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zo žalobcom uvedeného skutkového stavu totiž
vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného
potom vyplýva, že poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje
žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená.
S poukazom na uvedené a znenie ustanovenia § 524 OZ potom podľa slov žalovaného vyplýva,

že nakoľko poškodená predstavovala dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu
o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
z poškodenej na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila, a teda mu nikdy pohľadávka
nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej
faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi

poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čo
je v rozpore s ustanovením § 524 OZ. Vo vzťahu a k výške odôvodnenosti poskytnutého poistného
plnenia na základe oznámenia žalovaný odkázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom oznámení,
v zmysle ktorého bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 30 dní,
v ktorej dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom,

čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.
Prenájom náhradného vozidla v období od 22.01.2025 do 31.01.2025 nebol žalovaným priznaný pre
nečinnosť servisu na výkone doobhliadky vozidla. Z uvedeného oznámenia sa teda žalobca podľa slov
žalovaného dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu žalovaný poskytol poistné plnenie, pričom
v žalobe neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej

sumy. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca nepredložil faktúru za opravu vozidla a rovnako ani
časový harmonogram opravy, z ktorého by vyplývala účelnosť jej dĺžky, na čo kauzálne nadväzuje aj
účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla.

5. V rámci repliky v úvode žalobca bližšie špecifikoval skutočnosti uvádzané v žalobe t.j. opísal okolnosti

ako došlo k vzniku škody. V tejto súvislosti tiež uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti
uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci
likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej
udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto žalobca
odkázal. K námietke žalovaného ohľadom toho, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu

z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP žalobca uviedol, že žalobu podával prostredníctvom upomínacieho
konania, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu je oprávnený podať ten, koho nárok na zaplatenie
určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať t.j. ak jeho nárok
vyplýva z uvedených skutočností a z listín pripojených k návrhu. Ak súd žalobca a žalovaný účtovnými
jednotkami, postačí na preukázanie dôvodnosti pripojiť faktúru alebo inú výzvu obdobnej povahy, ktorou

sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca
eviduje vo svojom účtovníctve. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa slov žalobcu nepochybne
vyplýva, že žalobca si v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní uplatnil nárok na
náhradu škody voči žalovanému, ktorý nárok bol na žalobcu postúpený poškodenou na základe Zmluvyo postúpení pohľadávky. K návrhu boli pripojené všetky relevantné listinné dôkazy, podrobnejší opis
skutkových okolností žalobca predložil vo svojom vyjadrení k odporu tak, ako aj vo všetkých ostatných
konaniach. V tejto súvislosti zároveň žalobca dodal, že ak by nebolo možné nárok žalobcu dôvodne

predpokladať, upomínací súd by platobný rozkaz nevydal. Žalobca tiež odkázal na komentár CSP,
v ktorom autori uvádzajú, že ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu
žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po
skutkovej stránke. Podľa slov žalobcu z opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok
v návrhu na vydanie platobného rozkazu je jednoznačne možné vymedziť predmet konania po skutkovej

stránke. Z uvedeného opisu je zrejmé, že došlo ku škode na vozidle poškodenej, ktorá bola spôsobená
poistencom žalovaného, v dôsledku čoho si poškodená u žalobcu zapožičala na zabezpečenie svojich
potrieb náhradné vozidlo. Žalobca vystavil za nájom náhradného vozidla faktúru, následne došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu vyplývajúci z predmetnej škodovej
udalosti z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom
na uvedené je nutné podľa presvedčenia žalobcu konštatovať, že sa nejedná o vadu žaloby, nakoľko na

základe opisu týchto skutočností je možné bez pochýb vymedziť predmet konania.
K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že to, že uvedený záväzok postupca priamo
nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov
zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu

vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku
poškodenej na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu,
aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez
právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodenou z titulu prenájmu
náhradného motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenej na úhradu nákladov spojených

s užívaním náhradného motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa
vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo Zákona č. 381/2001 Z.z. Spôsob,
akým si poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom
vzťahu práve a len v dôsledku poistnej udalosti závisia na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť
priamo poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie

pohľadávky poškodený žalovanej riadne oznámil. Tu žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019 a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/7/2021.
Podľa slov žalobcu uvedené postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdom
neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za
platne uzatvorenú. Tvrdenia žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky má žalobca za nesprávne

a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak podľa
slov žalobcu došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol
v zmysle Zmluvy postúpený. Predmetom Zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako dlžníkovi.

Ku kráteniu poistného plnenia zdôvodnenému v Oznámení o poistnom plnení žalobcu uviedol, že
poškodená má nárok na náhradné vozidlo počas celej dĺžky trvania faktického obmedzenia v užívaní
svojho vlastného motorového vozidla, pričom faktické obmedzenie je ukončené až keď poškodená
disponuje svojim vlastným motorovým vozidlom resp. po tom, čo jej je doručené oznámenie o totálnej
škode s vyčíslením. Listinou zo dňa 18.02.2025 žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 18.02.2025

ukončil likvidáciu poistnej udalosti a škodu na vozidle posúdil ako neekonomickú opravu. Žalobca
preto zastáva názor, že bez ohľadu na skutočnosť, že poškodená odovzdala náhradné vozidlo už dňa
31.01.2025, nárok na zapožičanie náhradného vozidla mala minimálne do dňa, kedy jej bolo doručené
oznámenie o totálnej škode s vyčíslením, čo uvedené podporuje aj nález ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34
zo dňa 16.02.2023 v zmysle ktorého: „poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná

škoda a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže
obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka
nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na
motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná,
do ktorého dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len

do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže
ďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej
je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od
zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovejudalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania
finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náhrady.“

V prejednávanom prípade žalovaný oznámil poškodenej ukončenie likvidácie škodovej udalosti a výšku
poistného plnenia až následne po dátume dňa 18.02.2025, kedy zaslal poškodenej oznámenie
o poistnom plnení. Vychádzajúc z citovaného nálezu mala preto poškodená nárok na zapožičanie
náhradného motorového vozidla minimálne do dátumu, kedy jej bolo uvedené oznámenie o totálnej
škode s vyčíslením doručené. Iné závery by boli podľa slov žalobcu v rozpore s predmetným nálezom.

Ďalejžalobcauviedol,žeakžalovanývodporeuvádza,žeservismalbyťnečinnývobdobíod22.01.2025
do 31.01.2025 na výkone doobhliadky vozidla, tak táto ním tvrdená skutočnosť z ničoho nevyplýva ani
nie je podložená žiadnymi dôkazmi, jedná sa len o nepreukázané tvrdenie žalovaného. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenej, aby
hľadala čo najrýchlejšiu opravovňu resp. aby robila preukázateľný výber medzi servismi a požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovela poisťovni škodcu. Vo

všeobecnostiplatí,ženákladyvynaloženénaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlasúvynakladané
účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej
škode na motorovom vozidle. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla okrem samotného faktu,
že poškodená nemohla používať svoje vlastné motorové vozidlo poškodené pri poistnej udalosti bola
podľa slov žalobcu preukázaná vyhlásením poškodenej ako nájomcu v Zmluve o nájme. Poškodená

sa počas celej doby prenájmu nachádzala v rovnakom postavení, a to v takom, že bola fakticky
obmedzená v užívaní svojho vlastníctva t.j. motorového vozidla. Na zabezpečenie svojho sociálneho
komfortu si túto situáciu rovnocenne vyriešila nájmom náhradného vozidla. Nepriaznivý stav, do ktorého
sa dostala poškodená, ktorý stav zavinil poistenec žalovaného, nemožno ešte umocňovať u poškodenej
jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby si v sietí opravovní zisťovala a hľadala opravu s najväčšou

rýchlosťou vykonania opravy prípadne aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťovala
aj alternatívy iného charakteru napr. využitie hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by totiž bola
poškodená neprimerane a nedôvodne zaťažovaná, keďže už stav poškodenia jej motorového vozidla
dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom.

6. Žalovaný svoje právo podať dupliku už nevyužil.

7. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 16.10.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava všetkých svojich vyjadrení realizovaných v rámci konania. Mal za to, že nárok žalobcu je plne
odôvodnený a preukázaný a žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový
stav:

10. Z doposiaľ uvedených skutkových tvrdení strán sporu bolo preukázané, že v dôsledku škodovej
udalosti, a to dopravnej nehody zo dňa 21.12.2024 zapríčinenej klientom žalovaného došlo ku škode

na vozidle poškodenej, čo medzi stranami sporu nie je sporné. V dôsledku uvedeného bola poškodená
nútená používať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičala od žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme
vozidla zo dňa 23.12.2024. Po ukončení nájmu žalobca poškodenej vystavil dve faktúry – dňa
21.12.2024 faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 9 dní vo výške 540,- EUR
vrátane 20 % DPH a následne dňa 31.01.2025 faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla

v trvaní 31 dní vo výške 1.715,85 EUR vrátane 23 % DPH. Žalovaný dňa 15.04.2025 pristúpil k čiastočnej
úhrade vzniknutej škody v sume 1.702,35 EUR t.j. za 30 dní prenájmu náhradného motorového vozidla,
ktorú poukázal priamo na účet žalobcu.

11. Poškodená dňa 31.01.2025 uzavrela so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej

predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo dňa 21.12.2024 z titulu
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenej
žalobca. V zmysle bodu 5 tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na
základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodenej. Keďžežalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodenej v tomto konaní
domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov, vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo
výške 553,50 EUR, ktorá suma zodpovedá 10 dňom prenájmu v zmysle faktúry.

12. Z prehlásenia poškodenej obsiahnutej v Zmluve o prenájme (č.l. 7 súdneho spisu) vyplynulo, že
náhradné vozidlo si poškodená prenajala za účelom (dochádzania do zamestnania, vozenie dieťaťa,
lekár, nákupy, súkromné účely v okrese MT a ZA kraj).

13. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú v ustanovení § 132 ods. 1
CSP, a síce, že v žalobe neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, súd uvádza,
že konanie podľa Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
je v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov
k postupu podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 prvá veta citovaného
zákona uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených

žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Súd je toho názoru, že návrh žalobcu na vydanie platobného
rozkazu podaný na upomínacom súde spĺňal zákonné kritériá podľa § 4 Zákona č. 307/2016 Z.z.
Rovnakého názoru bol aj Okresný súd Banská Bystrica, keď nárok uplatnený žalobcom v návrhu
na vydanie platobného rozkazu na základe listín predložených žalobcom odôvodnene predpokladal
a vo veci rozhodol platobným rozkazom. Ak ďalej žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že

žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh,
tak uvedené tvrdenia možno považovať za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov
spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom
na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v upomínacom konaní
spolu so žalobou resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu riadne doručené. Navyše je zrejmé,

že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené aj
predtým, keďže tvorili podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti, a práve
na ich podklade poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné poistné plnenie. Tiež možno konštatovať, že
žalobca po podanom odpore v replike skutkové okolnosti bližšie rozviedol.

14. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovanej
pohľadávke bolo preukázané, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. V zmysle tejto Zmluvy postupca
postúpilpostupníkovipohľadávkuvovýške2.255,85EUR,ktorúmalvočižalovanémuztitulujehonároku
voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. za náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 21.12.2024 na vozidle poškodenej.

V bode 4 predmetnej Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,
pričom odplata za postúpenie predstavuje sumu 2.255,85 EUR, ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej za
nájom náhradného vozidla vo faktúre č. 250048 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi
– poškodenej ako nájomcovi náhradného vozidla. Dlžné nájomné ako záväzok poškodenej – nájomcu
voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodenej voči žalobcovi z titulu

odplaty za postúpenie pohľadávok podľa Dohody o započítaní. Zmluvné strany sa v bode 5 Zmluvy
dohodli, že sa ich vzájomné nároky podpisom uvedenej Zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude
pohľadávku podľa bodu 1 Zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodenej vznikla
majetková ujma okamihom započítania dohodou týchto vzájomných pohľadávok. V prípade započítania
na základe Dohody dovoľuje zákon, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec

podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Započítaním potom
zanikol záväzok poškodenej a okamihom zániku tohto záväzku poškodenej vznikla reálne skutočná
škoda. Poškodená bola veriteľom žalovaného, pretože mala pohľadávku voči žalovanému z titulu jej
nároku na náhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpila žalobcovi, teda bola
postúpená existentná pohľadávka poškodenej pri dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení

pohľadávky neodporovala ustanoveniu § 524 a nasl. OZ a nemožno ju teda vyhodnotiť ako neplatný
právny úkon.

15. Súd ďalej poukazuje na Zmluvu, kde zmluvné strany uvádzajú (č.l. 11 rub súdneho spisu), že sa
dohodli, že postúpenie pohľadávky v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je

vo výške 2.255,85 EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 250048 vystavenej SetCar ako prenajímateľom
postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. A. B. C., EČV: D. XXXXX, pričom
uvádzaná suma odplaty 2.255,85 EUR nepredstavuje len sumu z tam uvádzanej faktúry č. 250048
(keďže táto bola vystavená „len“ na sumu 1.715,85 EUR), ale aj z tam neuvedenej faktúry č.240768 (ktorá bola vystavená na sumu 540,- EUR). Uvedené však žalovaný nijako nerozporoval resp.
nepoukazoval na to, pričom podľa názoru súdu došlo k tejto nesprávnosti tak, že žalobca len opomenul
uvedenú faktúru uviesť. Dve faktúry vystavil zrejme len kvôli tej skutočnosti, že od 01.01.2025 došlo

k zvýšeniu sadzby DPH z 20 % na 23 %.

16. K námietke neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že pokiaľ ide o namietanú
absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi
žalobcom a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ustanovením

§ 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené zastrešuje jeden dokument a to predložená Zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia
žalovanéhooneexistenciipredmetnejpohľadávky,neplatnostiZmluvyopostúpenípohľadávkyarozpore

s ustanovením § 524 OZ sú preto neopodstatnené. V danom smere je nevyhnutné poznamenať, že
poškodená má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je práve
žalovaný a nie poškodená. V čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a
teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR

neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce,
nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve
nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so
samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Rovnako tak tvrdenie, že
prejavvôleúčastníkovsmerovalnajprvkcedovaniupohľadávkyaažnáslednekzapočítaniuvzájomných

pohľadávok žalobcu a poškodenej považuje súd za ničím nepodložené a zjavne účelové. Naviac v
zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodená v rámci jedného dokumentu uhradila
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpila žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

17. Súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2019 zo dňa
30.05.2019, podľa ktorého sa žalovaný snaží zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a
žalobcom „rozfázovať“ a následne rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania
zákona. Predmetná zmluva však tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a
povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné

práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné
na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. V rámci zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.

18. Na základe uvedeného nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že
poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov
z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Neexistuje predsa
rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú
sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným

zápočtom. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/135/2019-186 zo dňa 25.06.2019, to,
že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie,
ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu
náhrady škody.

19. Pre úplnosť je tiež potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver,
že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k
zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani
k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o

postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu
nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že jenesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

20. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

22. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie

poistného plnenia.

24. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu.15a)
25. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27.Podľa§442ods.1,ods.3Občianskehozákonníkauhrádzasaskutočnáškodaato,čopoškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

30. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

34. Podľa § 3 Zákona o upomínacom konaní (2) Na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok
na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno
odôvodnene predpokladať.
(3) Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených

žalobcomazlistínpripojenýchknávrhu.Aksúžalobcaažalovanýúčtovnýmijednotkami,postačípripojiť
faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od
žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
35. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.

36. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo poistenému
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ – žalovaný nahradil za neho poškodenej, v tomto
prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej uplatnené nároky na náhradu škody.
S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca ako právny nástupca

poškodenej bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi,
žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného
vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Podľa presvedčenia súdu, úhradu nájomného zo strany
poškodenej v takomto prípade supluje samotné postúpenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako
ekvivalent platby, išlo teda o úhradu vzájomných pohľadávok. Len pri striktnom prístupe uplatňovania

práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodená uhradila žalobcovi sumu za nájom náhradného
vozidla a ten jej ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Určite sa
nejednáoobchádzaniezákona,keďžeprávnyúkonpoškodenejažalobcunesmerovalktomu,abyzákon
dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až
perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na žalobcu tak

bola platne postúpená pohľadávka poškodenej na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré
vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto
si uplatňovať priamo voči poisťovni t.j. žalovanému. Napokon je potrebné uviesť aj to, že sám žalovaný
uznal, že žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie plnenia z titulu používania náhradného motorového
vozidla, nakoľko žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej poskytol čiastočné poistné plnenie.

37. Po tom, čo teda súd vyhodnotil, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu je potrebné uviesť,
že v prípade zodpovednosti za škodu je škodca povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Uhrádza sa tak skutočná škoda, ktorá spočíva v tom, že poškodený musí
vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku

poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
V prejednávanom prípade sa zaplatením nájomného zmenšil majetkový stav poškodenej a práve účelné
a nevyhnutné nájomné predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný, lebo takto vynaložené náklady
majú priamy súvis a sú vyvolané dopravnou nehodou. Nutnosť nájmu nebola v prejednávanom prípadežalovaným žiadnym spôsobom rozporovaná, preto možno tvrdenie o tom, že v dôsledku škodovej
udalosti spôsobenej poistencom žalovaného nemohla poškodená používať svoje motorové vozidlo a na
dobu jeho opravy si musela prenajať náhradné motorové vozidlo, za nesporné. Poškodená zároveň

v Zmluve o prenájme náhradného vozidla vyhlásila, že nájom náhradného vozidla bol nevyhnutý
z dôvodu, že nemala k dispozícii iné vozidlo. Uvedené vyhlásenie žalovaný taktiež nijako nenamietal.
Účelnosť nájmu zároveň vyplýva aj z údajov o počte prejdených kilometrov v Zmluve o prenájme
náhradného motorového vozidla, a to 189 868 oproti 191 823 km, z čoho možno vyvodiť taktiež potrebu
poškodenej využívať náhradné motorové vozidlo počas opravy jej poškodeného vozidla.

38. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených
na prenájom náhradného motorového vozidla v období od 21.01.2025 do 31.01.2025 t.j. 11 dní.
Inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu
nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj samotné

zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
nemôže svoje vozidlo užívať. Účelom náhradného motorového vozidla je aj podľa nálezu ÚS SR zo dňa
16.02.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022 eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. Možno uzavrieť, že za opodstatnenú dobu nájmu náhradného vozidla je potrebné

považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného
vozidla, pričom táto udalosť je podľa ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.
vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na vyššie uvedené v prejednávanom prípade možno
konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Poškodená totiž mala nárok

užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy jej bolo zo strany žalovaného doručené
oznámenie, že sa jedná o totálnu škodu. Nakoľko poškodená vrátila náhradné motorové vozidlo už dňa
31.01.2025 t.j. ešte predtým, ako jej bolo zo strany žalovaného oznámené, že sa jedná o totálnu škodu,
nie je možné konštatovať, že nájom náhradného motorového vozidla do 31.01.2025 nebol dôvodný. Ak
totiž v prejednávanom prípade poškodená ukončila nájom náhradného vozidla skôr, tak to bolo len na

prospech žalovaného a možno konštatovať, že poškodená konala zodpovedne, ak náhradné vozidlo
vrátila skôr, ak ho už nepotrebovala, a nájom náhradného vozidla nepredlžovala.
Vtejtosúvislostieštetrebapoznamenať,ževOznámení(č.l.7súdnehospisu)žalovanýsícepoškodenej
oznámil, že v prípade jej poškodenia motorového vozidla sa jedná o totálnu škodu, neoznámil jej však
výšku poistného plnenia, a teda, ak by nájom náhradného motorového vozidla pokračoval, poškodená

by mala nárok na poskytnutie poistného plnenia aj za tento pokračujúci nájom, a to až do času, kým by
jej žalovaný neoznámil výšku poistného plnenia. Pre poškodenú je totiž podstatnou nielen tá informácia,
že sa jedná o totálnu škodu, ale i oznámenie o výške poistného plnenia, nakoľko od tejto informácie sa
odvíja ďalšie rozhodnutie, ako zabezpečiť svoje potreby, čo sa týka jej mobility. Pokiaľ ide o tvrdenia
žalovaného, že servis nebol v období od 22.01.2025 do 31.01.2025 činný, tieto svoje tvrdenia žalovaný

nijako nepreukázal, pričom nie sú ani relevantné, pretože poškodená nemala možnosť dĺžku opravy
resp. činnosť/nečinnosť servisu nijakým spôsobom ovplyvniť. Rovnako tak nemala už vyššie spomínanú
zákonnú povinnosť hľadať čo najrýchlejšiu opravovňu.

39. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 7,40

% ročne od 01.05.2025 do zaplatenia, možno konštatovať, že žalovaný – poisťovňa bol v omeškaní
s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7
Zákona č. 381/2001 Z.z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí
15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktoré šetrenie ukončil podľa Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 15.04.2025 dňa 15.04.2025. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15

dní a 16 dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca žiada
úrokyzomeškaniazčastineposkytnutéhopoistnéhoplneniaod01.05.2025,žiadaichpodľanázorusúdu
v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na

účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 16.10.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa