Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010125
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324010125.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného A. A. B. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
sp. zn. 1T/16/2024 zo dňa 16.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. A. B. a krajského prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. A. B. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 12.10.2022 v čase okolo 18.00 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, ev. č.:
C. XXX D. po dvojpruhovej štátnej ceste č. III/3832 v smere jazdy z Humenného na obec Chlmec,
pričom v priamom úseku cesty, v zastavanej časti obce, pri rodinnom dome s popisným číslom XX na
Ul. B. v Humennom, neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a nedbal na zvýšenú
opatrnosť voči chodcovi A. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa v tom čase pohyboval po vozovke a aj keď
mal dostatok času, aby s vozidlom včas zastavil alebo vykonal vyhýbací manéver vpravo a chodca tak

v bezpečnej vzdialenosti obišiel, ľavým spätným zrkadlom zachytil pravú ruku A. E., následkom čoho
došlo k rotácii jeho tela smerom vľavo a keďže mal váhu tela prenesenú na pravej nohe v dôsledku
rotácie došlo k zraneniu chodca A. E., ktorý pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu oboch členkov pravej
dolnej končatiny s posunom úlomkov, roztrhnutie pravého vnútorného členkového väzu s dobou liečenia
v trvaní 70-80 dní, počas ktorých bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života A. E., čím obvinený
svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči
cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré
používajú bielu palicu, a starým osobám.

Za to mu okresný súd podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona na
§ 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, uložil peňažný trest vo výške 1.000,-

eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
uložil okresný súd obžalovanému aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá
všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov potrebné vodičské oprávnenie, na 1 rok.Postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu
poškodenému A. E. vo výške 3.391,- eur (bolestné) a podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú F. G.
B., H. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V podanom odvolaní obžalovaný namieta v prvom rade tú skutočnosť,
že mu okresný súd v rozpore s Tr. poriadkom neumožnil prečítať celú záverečnú reč. Obhajca
pritom požiadal o odročenie hlavného pojednávania za účelom čítania záverečnej reči na iný termín

z dôvodu ďalšieho vytýčeného pojednávania na Mestskom súde v Košiciach, čomu však okresný
súd nevyhovel a v podstate mu neumožnil čítať záverečnú reč v celosti. Z uvedeného dôvodu boli
prečítané len najpodstatnejšie skutočnosti a aj napriek tomu, že záverečná reč bola odovzdaná do spisu
v písomnej podobe, tak okresný súd nemohol reagovať na všetky stanoviská v nej uvedené, čo sa
prejavilo v nepreskúmateľnosti rozsudku. Obžalovaný má za to, že bolo porušené právo na spravodlivý
proces a právo na obhajobu. Podľa obžalovaného okresný súd absolútne povrchným spôsobom

odôvodnil svoj rozsudok, pričom vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré zapadali do konštrukcie
odsudzujúceho rozsudku. Neprihliadal pritom na nezákonné postupy orgánov činných v trestnom konaní
(ďalej len OČTK) a k týmto sa absolútne nevyjadril. Dňa 26.10.2022 bol uznesením pribratý znalec
MUDr. Martin Kováč k podaniu znaleckého posudku na A. E., pričom záverom znaleckého posudku
bolo konštatovanie, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť následkom nárazu motorového vozidla

dopoškodeného.Výsluchomznalcavšakpodľaobžalovanéhobolozistené,žeznalecnemalkdispozícii,
resp. nepracoval s informáciou, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, pričom išlo o ťažkú opitosť.
Za takejto situácie potom znalec jednoznačne uviedol, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť
i bez zapríčinenia motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný. Ďalej obžalovaný namieta, že podkladmi
kvypracovaniuznaleckéhoposudkuzodborucestnejdopravyboliuznesenieopribratíznalca,výpovede

svedkov, zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, záznam dopravnej nehody, plánik a
fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo,
že údaje, ktoré mal znalec k dispozícii, boli zjavne skreslené, čím jednoznačne došlo i ku skresleniu
záverov tak, že nie je možné určiť jednoznačne, či motorové vozidlo stálo v čase kontaktu vozidla
s poškodeným alebo motorové vozidlo bolo v pohybe, čo má primárny vplyv na posúdenie skutku a

stanovenie, či šlo o dopravnú nehodu alebo nie. Obžalovaný taktiež namietal, že znalec uviedol i tú
skutočnosť, kedy by vozidlo v pohybe malou rýchlosťou nemohlo spôsobiť samo osebe zranenie chodca,
teda by sa nemuselo ani v takomto prípade jednať o dopravnú nehodu. Znalec podľa obžalovaného teda
korigoval svoje závery s ohľadom na preukázané nesprávne vstupné informácie a údaje. Z výsluchov
totiž jednoznačne vyplynulo, že črepiny motorového vozidla boli roznesené inými prechádzajúcimi

motorovými vozidlami.

Obžalovaný ďalej v odvolaní namietal, že očití svedkovia, ktorí by sa vedeli vyjadriť relevantným
spôsobom k danej situácii neexistujú, pričom tvrdí, že motorové vozidlo v čase kontaktu s poškodeným
stálo a OČTK žiadnym spôsobom nepreukázali opak. Jediným svedkom, podľa obžalovaného, ktorý v

tomto konaní vystupuje, je svedok I., ktorý si rozporuje vo svojich tvrdeniach a hoci súd kladie dôraz na
svedeckú výpoveď svedka I., vôbec sa nezaujímal o výrazné rozpory v jeho výpovediach.

V odvolaní obžalovaný namieta aj postup OČTK, ktorý bol podľa neho v rozpore s právnymi predpismi
a právnymi zásadami, nakoľko ho vypočul po začatí trestného stíhania v procesnom postavení svedka,

a to aj keď bol v postavení podozrivého. Tento postup je podľa obžalovaného neprijateľný a je zákonne
neprípustné vypočúvať podozrivú osobu v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka. Tento
procesný úkon je tak právne neúčinným úkonom a ide o nezákonný dôkaz podľa § 119 ods. 3 zákona č.
301/2005 Z. z., ktorý je ďalej nepoužiteľný. Z takto nezákonného procesného úkonu OČTK zabezpečili
do konania ďalšie dôkazy cez znalecké dokazovania, ktoré primárne vychádzali z jeho svedeckej

výpovede. Z uvedeného podľa obžalovaného vyplýva porušenie zásady „Ex iniuria ius non oritur“ -
na nepráve nemôže byť postavené právo alebo inak v zmysle teórie otráveného stromu z otráveného
semena, nemôže byť vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ktorého podkladom sú nezákonne
získané dôkazy z dôkazných prostriedkov. Zápisnica, ktorá bola vyhotovená pred vznesením obvinenia
a na základe tejto výpovede spracované znalecké posudky, ktorými je odôvodnené vznesenie obvinenia

považuje z vyššie opísaných dôvodov za hrubo nezákonné.

Ako na ďalšiu odvolaciu námietku obžalovaný poukázal na záznam z dopravnej nehody, zápisnicu o
obhliadke miesta dopravnej nehody číslo DN: 570306/22/141, z ktorých vyplýva, že tieto procesné úkonyzabezpečil, vykonal a zápisnicu spísal – por. Mgr. František Hudák ako neodkladné a neopakovateľné
procesné úkony. Na základe týchto procesných úkonov bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods.
1 Tr. poriadku za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Tento policajt spracoval aj

fotodokumentáciu k dopravnej nehode E-kniha DN: 570306/22/141 vrátane náčrtku miesta dopravnej
nehody a plánu miesta dopravnej nehody. Obžalovaný však má za to, že tento policajt realizujúci
dopravnú nehodu postupoval v rozpore s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., § 2,
7 zákona č. 171/1998 Z.z., zákona č. 300/2005 Z.z. zákona č. 301/2005 Z.z. a príslušných interných
právnych predpisov najmä s poukazom na N PPZ č. 55/2018 a dopustil sa hrubým spôsobom pochybení

v rámci dokumentovania tejto dopravnej nehody, čím došlo k viacerým nezrovnalostiam o spoľahlivosti
zdokumentovania dopravnej nehody. V zázname z dopravnej nehody je v pravom hornom rohu uvedené
„V Humennom, 13.10.22 08:31“, rovnako v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je uvedené
„V Humennom, 13.10.22 08:34“, vo fotodokumentácii „13.10.2022 08:30“, v pláne dopravnej nehody
„13.10.2022“. V tejto súvislosti však obžalovaný zdôraznil, že skutok sa mal stať dňa 12.10.2022, nie
13.10.2022. V ďalšom obžalovaný vycitoval ustanovenia čl. 49 ods.1, čl. 49 ods. 3, čl. 50, čl. 50 ods.

9 N MV č. 55/2018, pričom má za to, že policajt v rozpore s vyššie uvedenými citovanými právnymi a
internými predpismi nespracoval na mieste predpísané formuláre dopravnej nehody, ale dodatočne až
na druhý deň v čase okolo 08:30 hod., čo vnáša do realizácie dokumentovania tejto dopravnej nehody
viaceré pochybnosti – kedy došlo k jej vykonaniu. Zároveň zo spisu nevyplýva z akého dôvodu došlo
k takémuto dodatočnému spracovaniu týchto formulárov. V spisovom materiáli sa nenachádza žiadna

zmienka o technickej poruche zariadenia, v rámci ktorého je možné vložiť údaje o dopravnej nehode do
evidencienehôddo24hod.Mátakzato,žetentopolicajtbolpovinnýtietoneodkladnéaneopakovateľné
úkony vykonať v nadväznosti na tieto úkony na mieste dopravnej nehody, mal ich podpísať, čo ale
nevykonal.

Ďalší nedostatok v zázname dopravnej nehody, ktorý obžalovaný namieta je, že na prvej strane pod
bodom 2 je v rámci opísania udalosti uvedené nasledovné: „Na mieste dopravnej nehody boli vypočutí
svedkovia nehody J. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. Bytom B. K. XX, C. a p. A. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. Bytom
B. č. XXX.“ Z obsahu tohto záznamu dopravnej nehody, ani zo spracovaných formulárov z dopravnej
nehody, vrátane obsahu vyšetrovacieho spisu nie je zaznamenaný obsah týchto výpovedí a nie je táto

skutočnosťaninimiverifikovanápodpismi.Títobolivypočutíažpozačatítrestnéhostíhaniavprocesnom
postavení svedkov, a to na ODI OR PZ v Humennom. Na druhej strane záznamu dopravnej nehody pod
bodom 5 - Iní účastníci a svedkovia dopravnej nehody, sú vymenované tri osoby, a to A. E., chodec, nie je
prítomný na ohliadke, ďalej A. J., nie je účastníkom premávky a nie je prítomný na obhliadke a J. I., ktorý
nie je účastníkom premávky, pričom ako jediný má poznačené nasledovné „Prítomnosť pri obhliadke:

áno“. Pritom zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody nevyplýva, že bol pribratý k obhliadke,
bol prítomný pri nej a neverifikoval túto zápisnicu na poslednej strane ako osoba pribratá k obhliadke.

Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 119 ods. 3, § 2 ods. 10 Tr. poriadku, čl. 49 ods.
2, čl. 49 ods. 3, čl. 50 ods. 2 N MV č. 55/2018 a čl. 2 ods. 1 písm. g) Prílohy č. 8 k NPPZ č. 55/2018

a v kontexte vyššie uvedeného má obžalovaný za to, že policajt postupoval v rozpore s citovanými
právnymi a internými predpismi, keď o vypočutí týchto osôb nespísal záznam alebo zápisnicu na mieste
realizácie dopravnej nehody a obsah týchto vypočutí nie je ani obsahom záznamu dopravnej nehody. Zo
záznamudopravnejnehodypodľaobžalovanéhoniejezrejméaanizospisunevyplýva,čotítosvedkovia
vypovedali na mieste dopravnej nehody, kedy to bolo, a či ozaj boli tieto osoby prítomné na mieste

dopravnej nehody a pri jej dokumentovaní (toto nevyplýva zo žiadnych formulárov dokumentovania
dopravnej nehody – nie sú tam uvedení ako pribraté osoby, prítomné osoby a pod.). Tieto nedostatky
vnášajú do realizácie dokumentovania dopravnej nehody závažné pochybnosti z akých podkladov
vychádzal policajt pri jej dokumentovaní. Obžalovaný má za to, že konštatovanie policajta v zázname
dopravnej nehody o tom, že boli vypočutí na mieste dopravnej nehody, vychádza z nepodložených

tvrdení, nekorešponduje z ďalších zadovážených podkladov v rámci dokumentovania tejto dopravnej
nehody vrátane spisu.

Zároveň poukázal na zásadnú nezrovnalosť o spoľahlivosti zdokumentovania dopravnej nehody
v zázname dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, kde v zázname je

uvedené, že J. I. bol prítomný pri obhliadke, pričom táto skutočnosť si odporuje s obsahom zápisnice
o obhliadke miesta dopravnej nehody, nakoľko z tohto procesného úkonu vyplýva, že nebol pribratý k
obhliadke a nepodpisoval priebeh svojím podpisom a taktiež tu nie je zmienka v zaistených stopách,
že tu vystupoval ako figurant. Má tak za to, že tento policajt v rozpore s právnymi predpismi a vyššiecitovaným interným predpisom podľa § 49 ods. 3 tohto účastníka neprizval k obhliadke, aby nedošlo k
zákonnému zdokumentovaniu tejto dopravnej nehody v jej reálnom čase a prispôsobil si to svojvoľným
spôsobom bez opory v zákonných postupoch a podkladoch v rámci realizácie dopravnej nehody, kde

túto dopravnú nehodu dokumentoval výlučne sám bez prítomnosti iných osôb. Podľa fotodokumentácie
tento svedok – iný účastník dopravnej nehody, sa nachádzal na mieste dopravnej nehody počas
vyhotovenia fotodokumentácie, pričom nie je zrejmé z tejto fotky, kedy to bolo zrealizované. Zo všetkých
týchto spracovaných formulárov vyplýva, že ju spracovával výlučne jeden policajt bez prítomnosti iných
prizvaných osôb, ktorí by dohliadali na zákonnosť týchto úkonov a verifikovali pravdivosť na týchto

formulároch, čo vnáša závažné pochybnosti pri jej dokumentovaní.

Vsúvislostisfotodokumentácioudopravnejnehodyobžalovanýnamietal,ževofotodokumentáciivrámci
Legendy pod foto č. 3 je uvedené nasledovné: „Orientačný pohľad na miesto Dopravnej nehody, miesto
kde bol nájdený chodec po zrážke s vozidlom (orientačná - )“ a pod foto č. 4 je uvedené nasledovné:
„Orientačný pohľad na miesto Dopravnej nehody, kde ležal chodec (orientačná -)“. Na fotke č. 3 sa

nachádza osoba (ktorú opoznal a volá sa J. I.), ktorý ukazuje ľavou rukou na siluety osoby nakreslenej
na ceste a na fotke č. 4 je záber na cestu, kde je nakreslená silueta postavy so žltým číslom 1. V
rámci Legendy pod foto č. 12 je uvedené nasledovné: „miesto, kde zostalo stáť motorové vozidlo po
nehode (orientačná -)“. Na fotke č. 12 sú vyznačené 4 vyznačenia tvaru „T“ so žltým označením 8.
Na tejto fotke sa žiadna osoba nenachádza ako na foto č. 3. V pláne miesta dopravnej nehody je v

rámci Legendy pod č. 1 uvedená iná stopa - miesto, kde ležal chodec a pod č. 8 detto iná stopa –
miesto, kde zostalo vozidlo po dopravnej nehode. V rámci tohto plánika je v strede cesty prerušovaná
čiara, pričom obžalovaný poukázal na skutočnosť, že z fotodokumentácie prerušovaná čiara nevyplýva.
Zároveň obžalovaný namieta, že fotky zachytené v rámci fotodokumentácie nezaznamenávajú dátum,
čas a lokalizáciu. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody v časti II. Opis stôp je uvedený počet

stôp 8, pričom sú tam zaistené stopy od čísla 2 po 7. Z fotodokumentácie nevyplýva zadokumentovanie
stopy č. 1, ale je tam uvedená stopa č. 8 pod foto č. 12, pričom v náčrtku a v pláne z dopravnej nehody
v rámci legendy pod č. 1 a 8 sú konštatované iné stopy, a to chodec a vozidlo.

Obžalovaný s ohľadom na fotodokumentáciu poukázal na ustanovenia § 119 ods. 3, § 2 ods. 10 Tr.

poriadku, čl. 49 ods. 1 N MV č. 55/2018 a čl. 2 ods. 2 Prílohy č. 8 k NPPZ č. 55/2018 a v ich kontexte
má za to, že v rámci vyhotovenia fotodokumentácie policajt postupoval v rozpore s vyššie citovanými
internými predpismi, nakoľko je daná závažná pochybnosť o tom, v akom dátume, čase a na akom
mieste s lokalizáciou GPS boli vykonané tieto fotky policajtom, nakoľko sa tam údaje nenachádzajú,
ktoré by preukazovali vyhotovenie týchto fotiek v čase medzi 18:10 hod. - 18:45 hod. dňa 12.10.2022.

S ohľadom na uvedené obžalovaný má za to, že táto fotodokumentácia nebola vyhotovená v danom
časovom úseku. Ako už totiž uviedol, v zázname dopravnej nehody je uvedené, že policajt vypočul
na mieste dopravnej nehody J. I., pričom k tomuto nie je žiadny záznam alebo spísaná zápisnica z
miesta dopravnej nehody vo vyšetrovacom spise a ani z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia to

nevyplýva. V nadväznosti na to táto osoba J. I. v rámci fotodokumentácie pod foto č. 3 ukazuje smerom
k vozovke na siluetu nakreslenej osoby, pričom z fotografie, z legendy k fotodokumentácii, náčrtku nie
je zrejmé, na základe čoho určil policajt polohu nakresleného ležiaceho chodca. Taktiež z náčrtku a
plániku nie je zrejmé, ktorý bod tela zobral policajt za smerodajný – či vzdialenosť od ľavého okraja
cesty, krajnice, či je to ľavá strana hlavy, stred hlavy, pravá strana hlavy, iná časť tela, neodmeral inú

časť tela napr. spodok tela od ľavého kraja cesty, krajnice, ktorým by bolo možné zistiť sklon ležiacej
osoby na ceste a iné, čo vznáša závažné pochybnosti do spracovaných formulárov dopravnej nehody,
nazákladektorýchbolivyhotovenéznalecképosudkyanazákladektorýchmubolovznesenéobvinenie.
Vzťah medzi foto č. 3, legendou pod č. 3, čo konštatoval policajt vo fotodokumentácii nijako medzi
sebou nekorešponduje. Tieto skutočnosti, ktoré konštatoval policajt v Legende vo fotodokumentácii a

čo nafotil, zo spisu nevyplývajú. Tieto skutočnosti by mali preukázateľne vyplývať z nejakej zápisnice,
záznamu, v rámci ktorých svedok J. I. nebol vypočutý v rámci dokumentovania dopravnej nehody
na mieste (aj keď sám policajt konštatuje v zázname dopravnej nehody, že bol vypočutý), pričom
tieto skutočnosti nevyplývajú ani z jeho svedeckej výpovede v trestnom konaní zo dňa 12. 10.2022
vrátane tej skutočnosti, že tento svedok robil figuranta v rámci fotodokumentácie, a že bol prítomný pri

obhliadke, čo zase spochybňuje zadokumentovaná zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody. V
rámci nej nebol prizvaný a prítomný, túto zápisnicu nepodpísal, čo závažným spôsobom spochybňuje
zákonnosť postupu policajta pri realizácii dopravnej nehody v rámci spoľahlivosti jej zdokumentovania.
V tomto zázname, zápisnici malo byť poznačené presne ako mal tento chodec hlavu, či ležal hlavouk zemi alebo opačne, ako mal mať orientovaný presne trup, ruky a iné, malo byť vykonané meranie
od okraja cesty, krajnice k jednotlivým častiam tela, aby bola približne zadokumentovaná táto poloha.
Toto zo spisu ale nevyplýva, a preto má za to, že táto silueta bola vyhotovená svojvoľne policajtom bez

opory v právnych a interných právnych predpisov, čo je neprípustné. Policajt je podľa obžalovaného
povinný k zadokumentovanej fotke, k legende vo fotodokumentácii presne uviesť na základe akých
skutočnostíakýmbolatátofotografiavyhotovená.Nadoplneniepoukázalnarozdielnevýpovedesvedka
J. I. k poškodenému, kde v tomto konaní uviedol, že ho videl ležať a v konaní o jeho prepustení
zo služobného pomeru uviedol, že táto osoba sedela, čo zásadným spôsobom spochybňuje zákonné

zdokumentovanie dopravnej nehody v rámci neodkladného a neopakovateľného úkonu v nadväznosti
na závery znaleckého dokazovania.

Podľa obžalovaného policajt vniesol do dokumentovania dopravnej nehody závažné pochybnosti,
nepresnosti,nezrovnalostiazmätočnosť,ktoréspočívajúajvzaistenýchstopách.Vzápisnicioobhliadke
miesta dopravnej nehody v časti II. Opis stôp je uvedených celkom 8 zaistených stôp, pričom stopa č. 1

a 8 sa nenachádzajú v zaistených stopách. Vo fotodokumentácii v Legende chýbajú stopy č. 1, 6, pričom
v stope č. 8 policajt uviedol, že je to miesto, kde zostalo stáť motorové vozidlo po nehode. V náčrtku je
uvedených 8 stôp, konkrétne 1 – iná stopa – chodec a 8 – vozidlo a rovnako je to uvedené aj v pláne, čo
nekorešponduje so zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody, kde sa jedná o hrubú nezrovnalosť
v zaistených stopách. Policajt v rámci dokumentovania tejto dopravnej nehody zadefinoval tieto dve

iné stopy pod č. 1 a č. 8 nesprávne, pričom z hľadiska kategorizácie kriminalistických stôp z hľadiska
druhovej kategorizácie sa nejedná o inú stopu. Sú to len fotky vyhotovené v rámci fotodokumentácie.
Z týchto fotiek je možné približne zistiť polohu svedka na základe približného vnímania deja. V náčrtku
je v pravom dolnom rohu vyznačený „VBM“ – stĺp napätia a v ľavej časti nad vyznačeným RD 31 je
vyznačený „PBM“ vedľa zvislej čiary mimo cesty. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody

v časti II. Opis stôp je uvedené nasledovné: „Základný bod merania: elektrický stlp“, „Pomocný bod
merania č. 1: ľava krajnica“, ako je tomu rovnako aj v pláne miesta dopravnej nehody. V zápisnici
o obhliadke miesta dopravnej nehody policajt, konštatuje, že si určil pomocný bod merania č. 1, a to
od ľavej krajnice, čo si ale odporuje s náčrtkom, plánom z dopravnej nehody a fotodokumentáciou, z
ktorého vyplýva jednak PBM mimo okraja vozovky a PBM ako okraj vozovky. Ďalej obžalovaný poukázal

na skutočnosť, že v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je na prvej strane uvedené, že
krajnica chýba, pričom na strane dva je uvedené k pomocnému bodu merania č. 1 – ľavá krajnica.
Zo zadovážených foto nevyplýva žiadna krajnica ani z náčrtku. Aj v rámci týchto formulárov vyplývajú
ďalšie nesprávnosti, zmätočnosť a nezrovnalosti pri dokumentovaní dopravnej nehody policajtom, z
ktorých nevyplýva spoľahlivosť zadokumentovania dopravnej nehody policajtom. Pre náležité zistenie

skutkového stavu do konania ďalej nezabezpečil z miesta zranenia poškodeného fotodokumentáciu
počas dňa, z ktorej by bolo možné posúdiť celkovú situáciu, nakoľko táto bola zadokumentovaná za tmy,
čo zase zakladá nezákonný postup podľa čl. 2 ods. 10, § 119 ods. 3 Zákona č. 301/2005 Z.z.

Obžalovanýtaktiežzdôraznil,ževzápisnicioobhliadkemiestadopravnejnehodyjeuvedené,ženehoda

bola oznámená operačným strediskom „12.10.2022 22:50“, čo si ale odporuje hneď v nadväznosti na
to, že obhliadnuté bolo od 12.10.2022 18:10 do 12.10.2022 18:45 hod. Jedná so o ďalšiu zmätočnosť
tejto zápisnice v postupe policajta, z ktorého nemožno vyvodiť okolnosti priebehu realizácie dopravnej
nehody. V tejto súvislosti navrhol vypočuť ako svedka i policajta C., ktorý mohol objasniť nezrovnalosti,
avšak prvostupňový súd nepovažoval jeho výsluch za potrebný.

V súhrnne má obžalovaný za to, že policajt vniesol do dokumentovania dopravnej nehody
ako neodkladných a neopakovateľných procesných úkonov toľko nezrovnalostí o jej spoľahlivom
zadokumentovaní, že vnášajú závažné pochybnosti aj do záverov znaleckého dokazovania, ako aj do
dokazovania samotného. Prvostupňový súd však všetky pochybnosti a námietky absolútne odignoroval

a bezdôvodne spochybnil aj ním tvrdenú skutočnosť, že sa bál, že bude zlynčovaný, čo absurdne
odôvodnil tým, že tam boli dvaja maloletí chlapci, ktorí ho nenapadli, preto podľa súdu mal zostať na
mieste incidentu. Opätovne poukázal na povrchnosť odôvodnenia rozsudku, pričom zdôraznil, že súd
odignoroval svedeckú výpoveď svedka J., ktorý jednoznačne uviedol, že za poškodeným prišli viacerí
Rómovia, ktorí ho hľadali a vznikol by ďalší incident, ak by ho našli v nemocnici. Zároveň obžalovaný

poukázal na jeho obavy o svoje zdravie a život, ktoré tak boli jednoznačne opodstatnené a naviac
sám bol v šoku. Napriek tomu okresný súd považuje jeho konanie za neospravedlniteľné. Okresný súd
zároveň nesprávne uviedol, že hazardoval so zdravím a životom poškodeného, čo nie je pravda, pretože
zranenie nebolo žiadnym spôsobom život ohrozujúce.Z odôvodnenia rozsudku sa zároveň podľa obžalovaného javí, že okresný súd bezdôvodne vychádzal
z toho, že bol pod vplyvom alkoholu, čo nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Naproti tomu obžalovaný

považuje za potrebné vyjadriť sa k osobe poškodeného. Poškodený napriek jeho zdravotnému stavu,
pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nadmernému požitiu alkoholických nápojov bol v predmetný
deň bez sprievodu povinnej osoby, ktorá ho mala doprevádzať. Zároveň je v zmysle znaleckého
posudku znalkyne PhDr. Čorejovej, osobou, ktorá má defektné schopnosti logicky a abstraktne myslieť,
nedokáže analyzovať, dedukovať a funguje ekonomicky, zjednodušuje podnety, rozhoduje sa nezrelo a

nekonzistentne, nepredvídateľne, býva ovplyvňovaný racionalitou aj emotivitou s neschopnosťou zaujať
jasný postoj. Prvostupňový súd napriek týmto vyjadreniam, bez toho, aby vzal do úvahy i stanovisko
znalkyne MUDr. Vyhnálkovej o koncentrácii alkoholu v krvi poškodeného v rozsahu 2,98 – 3,14 g/kg
(promile), čo je ťažká opitosť, zobral do úvahy bez akýchkoľvek pochybností sprostredkované svedectvo
jeho otca o tom, čo sa malo udiať v deň incidentu.

Obžalovaný taktiež v odvolaní poukázal na právnu zásadu in dubio pro reo, ktorá sa v praxi prejavuje
aj tak, že pokiaľ OČTK nezistí v rámci trestného konania skutkový stav veci dostatočne bez akýchkoľvek
pochybností, musí byť podľa obžalovaného vydané rozhodnutie vždy v prospech obvineného.

Zo spisu taktiež podľa obžalovaného vyplýva, že poverený príslušník po vykonaní neodkladných a

neopakovateľných procesných úkonov vypočul ako nepríslušný pre nedostatok svojej právomoci v
procesnom postavení svedka J. I. a A. J.. Poverený príslušník PZ už v čase pred vykonaním týchto
procesných úkonov – výsluchov svedkov na ODI OR PZ v Humennom disponoval informáciou o tom, že
viedol vozidlo policajt. Má tak za to, že tento poverený príslušník PZ postupoval v rozpore čl. 45 ods. 9
N PPZ č. 55/2018 v nadväznosti na N MV č. 175/2010, Zákon č. 301/2005 Z.z. a zadovážil nezákonné

podklady ako nepríslušný pre nedostatok svojej právomoci, z ktorých podkladov vychádzali znalci a z
ktorých vychádzal vyšetrovateľ PZ v rámci celého konania.

Záverom obžalovaný konštatoval, že celé prípravné konanie bolo poznačené nezákonným postupom
OČTK, ktorý vyústil do vykonania nezákonných dôkazov, ktoré mali vplyv i na vykonanie znaleckých

posudkov. Podľa obžalovaného aj okresný súd porušil právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu
markantným spôsobom, pričom rozsudok neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, že sa
súd vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, teda neobsahuje ani úvahu, ktorou sa riadil pri
posudzovaní dôkazov v jeho prospech, resp. tieto dôkazy odignoroval a naopak nedôvodne zobral za
svoje informácie, ktoré nevyplynuli z dokazovania alebo sú v rozpore s dôkazmi. Taktiež má obžalovaný

za to, že vypočutí znalci pri svojich výpovediach jednoznačne korigovali závery svojich znaleckých
posudkov s ohľadom na informácie, ktoré im boli predostreté v rámci ich výsluchu, a to v jeho prospech.
Na základe vykonaného dokazovania, i keď vo svojej podstate nezákonného, nie je možné konštatovať,
že skutok sa jednoznačne stal. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok ako
celok a vec vrátil na prejednanie a nové rozhodnutie.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného odvolanie
prokurátor. Podľa prokurátora je potrebné hodnotiť osobu páchateľa ako aj jeho postoj k trestnej činnosti.
Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob života a
správanie obžalovaného pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (R

II/1965). V rámci záverečnej reči navrhoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov a trest zákazu činnosti v trvaní 12– 18 mesiacov
a tento návrh podľa prokurátora reflektoval na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a vedenie
riadneho života, no na strane druhej zohľadňoval aj postoj obžalovaného k trestnému činu, postoj a
konanie obžalovaného po čine a následok trestného činu, ktorým bolo pomerne závažné zranenie

poškodeného E., absenciu akéhokoľvek úsilia o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a v neposlednom rade aj spôsob spáchania trestného činu, zrážka chodca v obci.
Prokurátor má za to, že druh trestu resp. výška trestu, ktorú uložil okresný súd dostatočne nezohľadňuje
vyššie uvedené skutočnosti a uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti na dolnej hranici sa javí z
pohľadu generálnej prevencie príliš mierny. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský

súd v Prešove podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné
sp. zn. 1T/16/2024 zo dňa 16.01.2025 v neprospech obžalovaného A. A. B. tak, že mu uloží trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odloží,pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určí skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zároveň mu podľa
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uloží trest zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné
vzhľadom na dôvody jeho odvolania. Zdôraznil, že trestný čin, za ktorý bol odsúdený je nedbanlivostným
trestným činom, v minulosti nespáchal trestnú činnosť, bol policajtom a z titulu funkcie dodržiaval
všetky právne predpisy. Opätovne poukázal na množstvo námietok uvedených v odvolaní a poukázal
na zákonnosť dokazovania, na ktorú prokuratúra nereflektovala, hoci má zo zákona bdieť

nad zákonnosťou. Celý čas tvrdí, že sa trestného činu nedopustil, naviac neopustil bezdôvodne
miesto incidentu, ale z obavy o svoj život a zdravie a poškodeného sám odviezol do nemocnice
na ošetrenie, hoci si zranenie spôsobil sám. Navrhovaný trest, ale aj uložený trest považuje
za nedôvodný, a preto navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

V rámci prieskumu postupu okresného súdu neboli zistené žiadne závažné nedostatky, pre ktoré by bolo
nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu

obžalobou za vinu, mal možnosť prostredníctvom obhajcu vypočúvať svedkov a znalcov, navrhovať
dôkazy a tiež mohol predložiť svoju argumentáciu o nevine prostredníctvom obhajcu v rámci záverečnej
reči. V konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý využíval všetky zákonné prostriedky na obhajobu, preto v
tomto smere jeho práva neboli porušené. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, ktoré
následne náležite vyhodnotil a dospel tak k správnemu a úplnému skutkovému záveru. Tento aj podľa

názoru krajského súdu plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, z ktorých okresný súd
vyvodil správny záver.

Obžalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu z toho dôvodu,
že obhajcovi nebolo umožnené čítať celú záverečnú reč, nakoľko mal ďalšie pojednávanie na inom

súde a okresný súd mu nevyhovel a neodročil pojednávanie. Krajský súd po vypočutí záznamu
z hlavného pojednávanie konštatuje, že uvedená námietka obhajoby nie je dôvodná. Po oznámení
kolízie pojednávaní v čase bezprostredne pred záverečnými rečami samosudca umožnil obhajcovi,
a to aj prípadným prerušením hlavného pojednávania oznámiť meškanie na inom súde, čo však
obhajca odmietol s odôvodnením, že to vybaví počas cesty. V priebehu záverečnej reči obhajca nebol

prerušovaný v tom zmysle, že nemohol predniesť záverečnú reč v takom rozsahu, v akom to sám
mienil. Za týchto okolností nemožno hovoriť o porušení práva obvineného na obhajobu, pretože
záverečnú reč mohol obhajca predniesť v takom rozsahu, v akom to uznal za potrebné, a pokiaľ v tomto
rozsahu záverečnú reč neprečítal, tak to bolo len z dôvodu jeho vlastného rozhodnutia, do ktorého
okresný súd nijako nevstupoval. Súd nie je povinný prispôsobovať režim konania pred súdom a jeho

priebeh predstavám obžalovaného a požiadavkám obhajcu. Ak bol obhajca okrem termínu hlavného
pojednávania dňa 16.01.2025 na Okresnom súde Humenné upovedomený aj o termíne na Mestskom
súde v Košiciach, bolo len na jeho spoliehaní sa, že stihne oba termíny. Obhajca opustil pojednávaciu
miestnosť až následne po vyhlásení rozsudku, pričom odvolanie podal proti rozsudku včas, preto postup
súdu nemôže zakladať porušenie práva na obhajobu, nakoľko zo strany samosudcu nedošlo k žiadnemu

konaniu, ktorým by do tohto práva zasiahol.

V súvislosti s vedením hlavného pojednávania krajský súd poukazuje na prečítanie výpovede svedka
J. I. na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2025. Správne malo byť uvedené, že výpoveď svedka bola
prečítanápodľa§263ods.3písm.a)Tr.poriadku.Vzápisnici zhlavnéhopojednávaniajevšakuvedené,

že boli zápisnice o výsluchu svedka prečítané podľa § 263 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, ktorý pritom
ani takéto ustanovenie neobsahuje, čo poukazuje na zrejmú nesprávnosť. Tento nedostatok krajský
súd nepovažoval za podstatný. Podstatné pre prečítanie výpovedí svedka z prípravného konania je
hodnotenie, že pre takýto postup boli splnené podmienky, a to s ohľadom na oboznámené správy OR
PZ v Humennom, ktoré preukazujú snahu okresného súdu zabezpečiť prítomnosť svedka, čo nebolo

úspešné, nakoľko sa svedok dlhodobo zdržiava vo Veľkej Británii. Zároveň je potrebné upozorniť na
skutočnosť, že obhajoba mala možnosť tohto svedka pri jeho druhej výpovedi už v prípravnom konaní
dňa 18.10.2023 vypočuť kontradiktórne, nakoľko sa obhajca tohto výsluchu zúčastnil a mal aj možnosť
klásť svedkovi otázky.Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013). Námietky obhajoby o nevykonaní výsluchu svedka C.
z uvedených dôvodov nepovažuje krajský súd za dôvodné, nakoľko okresný súd vysvetlil, prečo tento
výsluch nepovažoval za potrebný, a to na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2024, ale aj v odôvodnení
napadnutého rozsudku a s týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého
stupňa vykonané, pričom uviedol aj ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval, keď dospel
k záveru prezentovanému vo výroku svojho rozhodnutia. Zároveň je potrebné dať za pravdu námietke
obhajoby, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa okresný súd vysporiadal
s námietkami obhajoby obsiahnutými v záverečnej reči ohľadne zákonnosti dôkazov a tvrdených

nezrovnalostí pri dokumentovaní dopravnej nehody. Uvedené námietky predstavujú aj odvolacie dôvody
obžalovaného, preto sa s nimi krajský súd vysporiada v odôvodnení tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti
sa žiada poukázať na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Opätovne

je potrebné konštatovať, že okresný súd v napadnutom rozsudku jasne uviedol dôkazy, ktoré boli
podkladom odsudzujúceho rozsudku, preto je zrejmé, že tieto dôkazy považoval za zákonné, keďže
z nich vychádzal. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného pritom
nie je porušením práva na obhajobu (porovnaj analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Tdo/84/2016, 6 Tdo 71/2012 zo dňa 29.11.2012).

V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu pred okresným súdom vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, pričom
krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil ďalšie listinné dôkazy, ktoré považoval za potrebné.

Takto krajský súd oboznámil plán služieb a popis služobnej činnosti policajta A. L. C., z ktorých
vyplýva, že dňa 12.10.2022 mal A. L. C. službu od 19:30 hod., pričom medzi jeho služobné činnosti
patrilo aj vykonávanie prvotných a neodkladných úkonov na mieste dopravných nehôd a úkony spojené
s ohliadkou miesta dopravnej nehody. Taktiež bol na verejnom zasadnutí oboznámený záznam zo služby
zo dňa 12.10.2022, z ktorého vyplynulo, že v čase 18:36 hod. – 19:35 hod sa hliadka odobrala na

urgentný príjem, kde sa nachádzal poškodený A. E. a na miesto sa neskôr dostavil realizátor, ktorý
hliadku vystriedal v čase o 19:45 hod.

Vo všeobecnosti je nutné uviesť, že prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí
ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky stačí pri

tomto trestnom čine nedbanlivosť [§ 16 písm. a), b) Tr. zákona], pričom zavinenie z nedbanlivosti nie je
vylúčené spoluzavinením iných osôb, vrátane poškodeného. Rozhodujúcim je, či páchateľ vedel alebo
vedieť mal a mohol, že porušením niektorého predpisu bude konať za takých okolností, že tým môže
spôsobiť následok uvedený v osobitnej časti Tr. zákona.

Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej
z pravidiel cestnej premávky existuje aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú
je vodič schopný v konkrétnom prípade vynaložiť. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť iba vtedy, pokiaľ
povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Tr. zákonom sú dané
súčasne.Spáchanietrestnéhočinuublíženianazdravíznedbanlivostipodľa§157Tr.zákonavsúvislosti

s dopravnou nehodou predpokladá, aby porušenie dopravného predpisu bolo v príčinnej súvislosti s
haváriou. Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu,
teda aj príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri nedbanlivosti je
potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinná súvislosť môže rozvinúť.V súvislosti s ťažkou ujmou na zdraví spôsobenou pri dopravnej nehode je potrebné skúmať, či nedošlo
k porušeniu povinností stanovených najmä v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“).

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči
cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré
používajú bielu palicu, a starým osobám.

Na základe vykonaných dôkazov, najmä záverov znaleckého dokazovania z odboru cestná doprava
a prečítanej výpovede svedka J. I., prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania, ale aj
záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo, podľa názoru krajského súdu okresný súd správne ustálil, že dňa
12.10.2022 v čase okolo 18.00 h. viedol obžalovaný osobné motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, po
dvojpruhovej štátnej ceste č. III/3832 v smere jazdy z Humenného na obec Chlmec, pričom v priamom

úseku cesty, v zastavanej časti obce, pri rodinnom dome s popisným číslom XX na Ul. B. v Humennom,
neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi
A. E., ktorý sa v tom čase pohyboval po vozovke a aj keď mal dostatok času, aby s vozidlom včas
zastavil alebo vykonal vyhýbací manéver vpravo a chodca tak v bezpečnej vzdialenosti obišiel, ľavým
spätným zrkadlom zachytil pravú ruku A. E., následkom čoho došlo k rotácii jeho tela smerom vľavo

a keďže mal váhu tela prenesenú na pravej nohe v dôsledku rotácie došlo k zraneniu chodca A. E.,
ktorý pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu oboch členkov pravej dolnej končatiny s posunom úlomkov,
roztrhnutie pravého vnútorného členkového väzu s dobou liečenia v trvaní 70-80 dní, počas ktorých bol
závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života A. E..

Už z prečítanej výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že mal vedomosť o osobe – poškodeného
v strede cesty, a to aj keď popiera, žeby do poškodeného narazil, ale tvrdí, že pri ňom zastavil.
Obžalovaný totiž tvrdil, že zastal s úrovňou predných kolies pri poškodenom a cez otvorené okno ho
vyzval, aby z cesty odišiel, na čo sa tento otočil, keďže bol predtým k nemu chrbtom a následne pravou
rukou udrel po ľavom spätnom zrkadle na úrovni vodiča až mu zrkadlová časť vletela cez otvorené

okno do vozidla. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že obžalovaný spôsobom, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, nekonal.

V súvislosti s priebehom dopravnej nehody je potrebné poukázať na výpoveď svedka J. I., ktorý vo svojej
prvotnej výpovedi dňa 12.10.2022, ale aj dňa 18.10.2023 už za účasti obhajcu obžalovaného, popísal

situáciu na mieste dopravnej nehody. Z jeho výpovede mal krajský súd preukázané, že poškodený
bol po zrážke na zemi, nakoľko ho svedok J. I. videl ležať, prípadne sedieť na zemi na zadku
a predmetné motorové vozidlo bolo od neho asi vo vzdialenosti 5 metrov. Obžalovaný v podanom
odvolaní spochybňuje výpoveď svedka J. I. a poukazuje na rozpory v jeho výpovedi, konkrétne rozpory,
na ktoré poukazuje, však neuviedol. Výpovede svedka z prípravného konania boli prečítané na hlavnom

pojednávaní v súlade s Tr. poriadkom, pričom svedok pri oboch výsluchoch uviedol v spontánnej časti
výpovede, že videl na ceste muža ležať, pričom až na otázku ohľadne polohy poškodeného uviedol,
že sedel na zadku. Svedok taktiež najskôr uviedol, že vzdialenosť medzi autom a poškodeným bola
10 metrov a následne pri svojom v poradí druhom výsluchu už za účasti obhajcu uviedol, že to bolo
asi 5 metrov. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a plánu miesta dopravnej

nehody vyplýva, ako svedok na reálnom mieste ukázal polohu poškodeného a motorového vozidla
a táto vzdialenosť je podľa týchto podkladov 13,8 metrov. Uvedená vzdialenosť zodpovedá prvotnej
výpovedi svedka J. I., avšak aj vo výpovedi za účasti obhajcu poukazoval na vzdialenosť motorového
vozidla od poškodeného na 5 metrov, preto pokiaľ svedok v oboch výpovediach potvrdil, že medzi
poškodeným a zastaveným autom bola vzdialenosť, nemožno považovať zmenu vo vzdialenosti za

rozpor, pre ktorý by súd výpovedi svedka neveril. Nie je predsa podstatou výpovede svedka skúšať, ako
dokáže odhadovať vzdialenosti, ale podstatné je, že pri spisovaní zápisnice o obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody ukázal vzdialenosť medzi poškodeným a zastaveným motorovým vozidlom a táto
bola objektívne zmeraná pri dokumentovaní nehody. K rozporu, či videl ležať poškodeného alebo tento
sedel a nohy mal vpredu, krajský súd uvádza, že svedok pri oboch výpovediach popísal poškodeného

na zemi, preto ani tento rozpor nemá vplyv na hodnotenie vierohodnosti výpovede svedka J. I..

V súvislosti s výpoveďou svedka J. I. krajský súd taktiež konštatuje, že svedok síce nevidel priamo
zrážku, ale počul náraz, videl poškodeného na zemi a motorové vozidlo bolo od poškodeného vzdialené.Krajský súd pritom nezistil dôvod, prečo by si svedok túto skutočnosť vymyslel a niet preto ani
dôvodu, pre ktorý by krajský súd svedkovi neveril. Uvedené vyjadrenie svedka potom vyvracajú obranu
obžalovaného, že s motorovým vozidlo zastavil pri poškodenom.

Tvrdenia obžalovaného o tom, že s vozidlom stál, keď mu po spätnom zrkadle udrel poškodený sú
vyvrátené aj zisteniami znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia nehody v cestnej doprave, ktorý podľa
vzdialenosti rozťahania črepín na 10 až 11 metrov určil nárazovú rýchlosť pohybu motorového vozidla
na 37,08 až 40,54 km/h, a teda je zrejmé, že v čase zrážky motorové vozidlo nestálo. V tejto súvislosti

by ani zmena vzdialenosti črepín len na vzdialenosť 5 metrov podľa znalca nemala podstatný vplyv na
výsledok tohto merania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že z výpovede svedka J. I. vyplynulo, že v tom
čase prechádzali miestom ďalšie vozidlá, ktoré malé plastové čiastočky, ktoré ostali na zemi rozbili na
ešte menšie, avšak ľudia na mieste sa ich nedotýkali a obecná hliadka podľa svedka dávala pozor na
cestu. Znalec z odboru cestnej dopravy pritom toto roztiahnutie črepín pripustil, a preto zároveň uviedol,
že vypočítanú nárazovú rýchlosť označil za pravdepodobnú. Taktiež však zo znaleckého posudku

vyplýva, že znalec počítal rýchlosť vozidla simuláciou nehodového deja a zo zistených skutočností,
pričom z tejto simulácie vyplynulo, že sa vozidlo v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou 28 - 32 km/h, čo
znova vyvracia vyššie uvedené tvrdenia obžalovaného, že pri poškodenom s vozidlom stál. V súvislosti
s tvrdením obžalovaného je potrebné upozorniť aj na fotodokumentáciu k zápisnici o vydaní veci –
motorového vozidla zo dňa 13.10.2022, kde z fotografií vo fotodokumentácii nevyplýva, aby sa vo

vozidle nachádzali úlomky skla zo spätného zrkadla, ktoré malo vletieť do auta na obžalovaného. Toto
konštatovanie taktiež vyvracia tvrdenia obžalovaného o údere poškodeného rukou do jeho zrkadla
v čase, keď na neho cez otvorené okno hovoril a dnu vleteli črepiny, čo obžalovaný tvrdil vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná.

Pri vyhodnotení výpovede svedka J. I. v kontexte so závermi znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý
určil pravdepodobnú nárazovú rýchlosť možno vyvodiť jednoznačný záver, že vozidlo pri poškodenom
(v čase stretu tela poškodeného s vozidlom) nestálo, ale prechádzalo popri poškodenom pri nedodržaní
bezpečného bočného odstupu a zastavilo až potom, ako došlo k zrážke s poškodeným. Tento záver
je potvrdzovaný tým, že medzi motorovým vozidlom a poškodeným bola bezprostredne po príchode

svedka J. I. na miesto určitá vzdialenosť, ako to vyplýva aj zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody.

V kontexte uvedeného potom aj výsledky znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo znalcom MUDr. Martinom Kováčom potvrdzujú závery

o narazení motorovým vozidlom do poškodeného, nakoľko znalec v znaleckom posudku s najväčšou
pravdepodobnosťou za príčinu zlomeniny oboch členkov pravej dolnej končatiny a roztrhnutia pravého
vnútorného členkového väzu poškodeného určil zachytenie poškodeného v stojacej polohe ľavým
zrkadlom motorového vozidla s následnou rotáciou tela a vznikom zlomeniny.

Následne tvrdenie znalca o možnom spôsobení si zranenia aj samotným poškodeným pri páde
z dôvodu jeho ovplyvnenia požitím alkoholu považuje krajský súd za nepodstatné, keďže ku skutku
došlo s ohľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
narazením spätným zrkadlom do ruky poškodeného.

Za podstatné považuje krajský súd zdôrazniť, že na priebeh dopravnej nehody pozbavenie spôsobilosti
poškodeného na právne úkony, či jeho opitosť nemala žiaden vplyv, nakoľko obžalovaný mal s ohľadom
na závery znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy dostatok času reagovať na pohyb chodca
na vozovke, pričom aj sám obžalovaný potvrdil, že chodca na ceste videl.

Na základe uvedeného aj podľa krajského súdu v napadnutom rozsudku bol skutok ustálený správne a
správne je aj právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona vrátane
subjektívnej stránky vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona.

Odvolaciu námietku obžalovaného v súvislosti so svedkom J. I. o tom, že vypovedal inak v konaní

o prepustení obžalovaného zo služobného pomeru, je potrebné hodnotiť ako nedôvodnú. Odstraňovanie
rozporov vo výpovedi svedka v trestnom konaní a v konaní o prepustení zo služobného pomeru nie je
možné vykonať, nakoľko výsluch svedka v konaní o prepustení zo služobného pomeru nie je výsluchom
svedka vykonaným v zmysle Tr. poriadku a odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka upravujeustanovenie § 264 ods. 1 Tr. poriadku predložením skoršej výpovede. Tu sa ale myslí skoršia výpoveď
uskutočnená v zmysle výsluchu svedka podľa Tr. poriadku. Zároveň ani námietku týkajúca svedka J.
I. o tom, že svedok robil figuranta, nie je možné hodnotiť ako dôvodnú. Z výpovede svedka J. I. je

zrejmé, že svedok figurantom nebol, nakoľko práve tento svedok ukazoval pri obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody, kde videl poškodeného a motorové vozidlo potom, čo počul buchot a išiel na miesto
zrážky.

K námietke obžalovaného o nepoužiteľnosti znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru

cestnej dopravy, keďže znalecký posudok vychádzal aj z výpovede obžalovaného, ktorý bol v tom čase
v postavení svedka, je potrebné uviesť, že znalecký posudok je obsahovo aj materiálne iným dôkazom
ako výpoveď svedka. Znalec vypracováva znalecký posudok na základe odbornej analýzy a nie je
neobvyklé, že vychádza aj z pôvodnej výpovede obžalovaného ešte ako svedka. Z tejto výpovede
síce súd vychádzať nemôže, avšak znalec pri spracovávaní posudku ju nemôže ignorovať tak, aby bol
znalecký posudok výsledkom odbornej vedeckej analýzy, nakoľko neskoršia nespôsobilosť svedeckej

výpovede nespôsobuje nezákonnosť znaleckého posudku a nevylučuje zohľadnenie odborných
znaleckých záverov pre rozhodnutie o vine (obdobne pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Tdo/29/2019 zo dňa 24.07.2019).

Ďalšie námietky obžalovaného sa týkali časového spracovania podkladov dokumentovania dopravnej

nehody. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že ak policajt nespracoval predpísané formuláre do
stanoveného programu v daný deň, ale až dodatočne, ide o interné predpisy, ktoré nemôžu spôsobiť
neplatnosť, resp. nezákonnosť vykonanej obhliadky miesta činu, nakoľko tieto úkony boli vykonané
v čase dokumentovania dopravnej nehody bezprostredne po tom, ako ku nej došlo, čo potvrdzuje aj
výpoveď svedka J. I., ale aj spísaná zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, podľa ktorej

bola obhliadka vykonaná dňa 12.10.2022.

V súvislosti s námietkou obžalovaného o nepodpísaní zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej
nehody svedkom J. I. krajský súd poukazuje na § 154 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle ktorého obhliadku
vykonáva orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd, preto ak ju vykonal policajt,

nie je potrebné, aby pri nej boli prítomné ďalšie osoby, aj keď to Tr. poriadok v zmysle § 154 ods. 1
Tr. poriadku pripúšťa. Napokon svedok J. I. vo svojom výsluchu potvrdil, že pri obhliadke ukazoval,
čo sa stalo a po predložení fotodokumentácie k dopravnej nehode pri jeho výsluchu v prípravnom
konaní potvrdil, že je na fotografii č. 3. Zároveň uviedol, že je na nej nakreslené, kde ležal poškodený
a kde boli úlomky. Svedok vo svojej výpovedi teda jednoznačne potvrdil, že sa na mieste dopravnej

nehody nachádzal bezprostredne po jej vzniku a zotrval na mieste, nakoľko vysvetľoval, ako to bolo
a ako a kde ležal, sedel poškodený a odtiaľ išiel vypovedať na zápisnicu o výpovedi svedka. Námietky
obžalovaného v tom smere, že si dokumentovanie dopravnej nehody spracovával jeden policajt výlučne
sám bez prítomnosti iných osôb, ktoré by tak verifikovali pravdivosť dokumentovania dopravnej nehody
nemožno považovať za významné, nakoľko ide len o ním vyfabulované tvrdenia v snahe spochybniť

výsledky zdokumentovanej dopravnej nehody, pričom podstatné je, že dokumentovanie vykonával
policajt ako orgán činný v trestnom konaní, čo je opätovne v súlade s ustanovením § 154 ods. 3 Tr.
poriadku.

Obžalovaný taktiež namietal fotodokumentáciu k zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody.

K tejto námietke krajský súd poukazuje na predmetnú zápisnicu o obhliadke miesta cestnej dopravnej
nehody (č. l. 248), z ktorej v časti opis stôp vyplýva, že zaznamenané sú stopy v počte 8, avšak zaistené
stopy sú číslované so začiatočným číslom 2 až 7. Tak, ako poukazuje aj obžalovaný v podanom
odvolaní, stopy číslo 1 a číslo 8 vyplývajú z náčrtku miesta dopravnej nehody (č. l. 258). Stopa
číslo 1 je označená ako iná stopa a predstavuje miesto, kde ležal chodec a číslom 8 je taktiež

iná stopa, a to miesto, kde zastalo vozidlo po dopravnej nehode. Ak teda v zápisnici o obhliadke
miesta cestnej dopravnej nehody medzi zaistenými stopami chýbajú stopy s označením čísla 1
a čísla 8, tak ide o logickú skutočnosť, nakoľko v tom čase sa poškodený nachádzal na vyšetrení
v nemocnici a motorové vozidlo miesto dopravnej nehody opustilo, a teda tieto stopy nemohli byť reálne
zaistené tak, ako stopy, ktoré sa reálne na mieste dopravnej nehody nachádzali. Ak obžalovaný ďalej

namieta, že z fotodokumentácie nevyplýva prerušovaná čiara a fotodokumentácia nezaznamenáva
dátum, čas a lokalizáciu, je potrebné uviesť, že z popisu skutku ani nevyplýva, že by podstatná
pre hodnotenie priebehu dopravnej nehody bola prerušovaná čiara, nakoľko obžalovanému sa kládlo
za vinu, že neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke v čase, keď sa po vozovkepohyboval poškodený. Sám obžalovaný pritom tvrdil, že poškodený bol v strede cesty a podľa
zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody išlo o dvojpruhovú cestu. Z toho dôvodu potom
skutočnosť, či sa na vozovke nachádzala alebo nenachádzala prerušovaná čiara, pre posúdenie viny

obžalovaného nemá žiaden význam Ak nie je vo fotodokumentácii zachytený dátum, čas a lokalizácia,
ani tieto námietky nemožno hodnotiť ako dôvodné, nakoľko fotodokumentácia predstavuje súčasť
zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, z ktorej vyplýva, kde bola vykonaná, keďže na
fotodokumentáciu poukazuje aj zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody v časti III pri
vykonaných opatreniach. Na druhej strane je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou v tom smere,

že fotodokumentácia neobsahuje údaj o čase a dátume a GPS súradniciach, avšak zaznamenanie
aj týchto údajov pri fotodokumentácii dopravnej nehody požaduje len podzákonný právny predpis
a Tr. poriadok v ustanovení § 154 Tr. poriadku takúto požiadavku na fotodokumentáciu nestanovuje.
Z príslušnej zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 12.10.2022 a zo záznamu
dopravnej nehody, ich fotodokumentácie je zrejmé, že fotodokumentácia bola vyhotovená na ceste tretej
triedy číslo 3832 v meste Humenné na ulici B.. Z náčrtku miesta dopravnej nehody vyplýva, že sa

predmetné vozidlo pohybovalo v smere jazdy od mesta Humenné na obec Porúbka a k dopravnej
nehode došlo pri rodinnom dome so súpisným číslom XX. S námietkami obžalovaného o tom, že nie je
zrejmé, kedy boli tieto fotografie vyhotovené, pretože chýba záznam, resp. zápisnica spísaná z miesta
dopravnej nehody s osobou J. I., ktorá by odôvodňovala nakreslenú siluetu osoby na fotodokumentácii,
nie je možné súhlasiť. Z dátumu na zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody v pravom

hornom rohu vyplýva záznam s označením „v Humennom, 13.10.22, čas 08:34“. Tieto údaje však
nepredstavujú dátum ich vyhotovenia. V zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody (č.
l. 248) ohľadne časových údajov týkajúcich sa času oznámenia dopravnej nehody je údaj, že to bolo
o 22:50 a ohľadne obhliadnutia miesta je údaj, že sa tak stalo dňa 12.10.2022 v čase od 15:10
hod. do 12.10.2022 do 18:45. Tieto údaje sú zjavne postihnuté chybami v písaní, čo je jednoznačne

preukázané prepisom komunikácie operačného strediska a reportu udalosti. Z týchto podkladov jasne
vyplýva, že predmetná dopravná nehoda bola nahlásená dňa 12.10.2022 v čase o 18:20 hod.. Z reportu
potom následne taktiež vyplýva, že v čase 19:23 až 19:24 sa realizátor dopravnej nehody presúval
na miesto nehody, pričom od 19:30 hod. už bol riadne v službe, preto predmetný záznam dopravnej
nehody a zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody bola zjavne vykonaná už vo veci oprávneným

policajtom. Taktiež aj záznam zo služby (č. l. 359) podporuje tento záver, nakoľko podľa tohto záznamu
až v čase 19:45 hod. striedal hliadku v nemocnici realizátor dopravnej nehody. Zároveň išlo o neodkladný
úkon, preto podľa § 201 ods. 1 Tr. poriadku aj keby obhliadku miesta dopravnej nehody vykonal
nepríslušný policajt, nemá námietka obžalovaného na rozhodnutie vplyv. Napokon zaznamenávanie
dopravnej nehody bezprostredne po skutku aj vo forme fotodokumentácie potvrdil svedok J. I. pri svojom

výsluchu a jeho prítomnosť na mieste potvrdzuje aj fotografia číslo 3 fotodokumentácie. Zápisnica bola
teda vyhotovená bezprostredne v ten deň ako ku nehode došlo.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody taktiež vyplýva, že táto bola vykonaná
dňa 12.10.2022 a následne dňa 13.10.2022 už bola vec odovzdaná Úradu inšpekčnej služby. Aj keby

došlo k vloženiu podkladov do informačného systému polície dňa 13.10.2022 s ohľadom na reálny čas
vykonania obhliadky miesta dopravnej nehody dňa 12.10.2022, čo potvrdil aj svedok J. I., nemožno
hovoriť o pochybnostiach kedy a kde k vyhotoveniu fotodokumentácie došlo.

Ani chýbajúce označenie stopy č. 6 v legende k fotodokumentácii nie je významným nedostatok tejto

legendy, nakoľko zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody jasne vyplýva stopa č. 6 a aj
jej existencia na fotografii č. 5 a č. 10. S príslušnou fotodokumentáciou sa mal obhajca aj obžalovaný
možnosť oboznámiť, či už v rámci záverečného preštudovania spisu, nahliadania do spisu, alebo v rámci
vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2025, kedy obhajca nežiadal do tejto
fotodokumentácie nahliadnuť, napriek tomu, že mu to bolo konajúcom samosudcom umožnené.

Obžalovaný spochybňuje taktiež aj vykonané prvotné úkony a považuje ich za zmätočné. Znalec,
ktorý vypracovával znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, odvetvia nehody v cestnej doprave,
a ktorý mal k dispozícii pri vypracovávaní znaleckého posudku podklady, ktoré označuje obžalovaný
za zmätočné, takéto informácie vo svojom znaleckom posudku neuviedol a ani pri jeho výsluchu na

hlavnom pojednávaní. Napokon ani obhajca pri výsluchu znalca na tohto nemal otázku, či mu boli
zrozumiteľné podklady zabezpečené pri prvotných úkonoch z realizácie dopravnej nehody. Z uvedeného
dôvodu je aj táto námietka obhajoby nedôvodná. Krajský súd nemôže prehliadnuť skutočnosť, že
obžalovaný práve svojím správaním značne sťažil zadokumentovanie dopravnej nehody, čo veľmidobre musel vedieť, keďže bol príslušníkom polície. Ak teraz namieta nedostatočnosť a zmätočnosť
zadokumentovania, ide tak len o jeho snahu pre spochybnenie úkonov a dôkazov svedčiacich v jeho
neprospech, neuvedomujúc si, že táto jeho obrana ho len v podstate stavia do pozície, kedy jeho

nezodpovednésprávanieaopusteniemiestadopravnejnehodyvedieterazkjeho námietkamsúvisiacim
so sťažením dokumentovania dopravnej nehody.

Ako snahu obžalovaného vykresliť situáciu vo svoj prospech je potrebné hodnotiť aj predostreté
úvahy o prípadnom možnom ďalšom incidente v nemocnici po tom, ako za poškodeným prišli viacerí

Rómovia. Ide z jeho strany len o špekulácie, ktoré je možné priviesť až do absurdných záverov. Z úvahy
obžalovaného by totiž malo vyplývať, že pri dopravnej nehode, kde by bol poškodeným Róm, by mal
každý vodič z miesta dopravnej nehody utiecť. Obžalovaný bol v tom čase policajtom, a teda bol osobou
vyškolenou na zvládanie aj stresových a záťažových situácií, preto jeho obrane o obave z inzultácie
a lynčovania ani krajský súd neuveril.

Krajský súd taktiež konštatuje, že ani tvrdenie okresného súdu o hazardovaní so zdravím a životom
poškodeného nie je bez reálneho základu. Aj keď bolo následne zistené, že zranenia poškodeného
neboli život ohrozujúce, rozsah zranení poškodeného obžalovaný v čase nehody nemohol vedieť, keďže
nie je lekárom. Konanie obžalovaného poukazuje na nezodpovedný prístup, keď neváhajúc zraneného
poškodeného posadil do auta, vykonal s ním jazdu úplne opačným smerom od nemocnice za jeho

kamarátom a až následne ho odviezol na vyšetrenie do nemocnice, kde s ním ani nezotrval.

Napokon nemožno prisvedčiť ani námietke obžalovaného o tom, že vykonané výsluchy svedka J. I. a A.
J. a následne na to nadväzujúce zadovážené dôkazy predstavujú nezákonné podklady pre nedostatok
príslušnosti policajta. Z ustanovenia § 10 ods. 7 písm. b) Tr. poriadku vyplýva, že ak ide o trestné

činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, príslušným vyšetrovateľom Policajného zboru
je vyšetrovateľ zaradený na úrade inšpekčnej služby. V prípade vykonania obhliadky miesta činu
ide o neodkladný a neopakovateľný úkon a v prípade vykonaných výsluchov je potrebné dodať,
že aj keď indície o možnom spáchaní trestného činu príslušníkom Policajného zboru existovali už
čase 19:51 hod., išlo o operatívne a neoverené informácie bez podkladu v procesných úkonoch.

Po vykonaných výsluchoch, kedy boli informácie o podozrení zo spáchania činu policajtom procesne
podchytené, bola vec odstúpená Úradu inšpekčnej služby a obvinenie obžalovanému vzniesol už vecne
príslušný vyšetrovateľ.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani vo výroku

o treste. Okresný súd pritom aplikoval Tr. zákon účinný od 06.08.2024, čo síce nevyplýva priamo
uvedením Tr. zákona vo výroku rozsudku, ale z jeho odôvodnenia. V odôvodnení rozsudku okresný súd
aplikoval ustanovenie § 33a Tr. zákona (inkorporované do Tr. zákona až s účinnosťou od 06.08.2024),
preto je zrejmé, že okresný súd aplikoval Tr. zákon účinný od 06.08.2024. Krajský súd v tejto súvislosti
konštatuje, že aj keď nedošlo k zmene trestnej sadzby pre súdený prečin oproti Tr. zákonu účinnému

do 05.08.2024, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností úpravou trestnej sadzby znížením o 1/3
jej hornej hranice, by bol pre obžalovaného priaznivejší Tr. zákon účinný do 05.08.2024. Dolná hranica
pre ukladanie peňažného trestu bola v zmysle Tr. zákona účinného do 05.08.2024 vo výške 160,- eur a
horná hranica bola vo výške 331.930,- eur, preto je zrejmé, že bol trest ukladaný pri jej dolnej hranici, a to
aj keď bol ukladaný podľa Tr. zákona účinného od 06.08.2024. Tým, že bol aplikovaný Tr. zákon účinný

od 06.08.2024 tak nedošlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného. S uloženým peňažným trestom vo
výmere 1.000,- eur a náhradným trestom 3 mesiace sa krajský súd stotožnil a považuje ho za súladný
so zásadami primeranosti trestu a jeho proporcionality.

Za správne a zákonné je potrebné považovať aj rozhodnutie okresného súdu o uložení trestu zákazu

činnosti vo výmere 1 roka. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný ťažkú ujmu na zdraví spôsobil
poškodenému pri vedení motorového vozidla. Preto uloženie trestu zákazu činnosti vykonávať takúto
činnosť vo výmere na dolnej hranici trestu je aj podľa krajského súdu nevyhnutné na dosiahnutie účelu
trestu, ktorým je podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadrí aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest totiž musí plniť nielen funkciu individuálnej prevencie, ktorá je
v danom prípade minimálna, ale musí pôsobiť výchovne aj vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.Okresný súd priznal poškodenému A. E. škodu uplatnenú prostredníctvom opatrovníka, ktorý na
hlavnom pojednávaní upresnil, že si uplatňuje náhradu škody vo výške bolestného. Výška náhrady je
v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. určená sumou 2 % z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republikyzakalendárnyrokpredchádzajúciroku,vktoromvznikolnároknanáhraduzajedenbod.Vroku
2022 je tak hodnota bodu 24,22 eur. Za 140 bodov priznaných v súlade so znaleckým posudkom je
výška bolestného v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. v sume 3.391,- eur, ktorú okresný súd
správne poškodenému v súvislosti so zranením spôsobeným mu obžalovaným priznal.

Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom a odôvodnením okresného súdu o odkázaní poškodenej F. G. B.,
H. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces a ani v prípade tohto výroku nezistil pochybenie.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd jednomyseľne odvolania obžalovaného a krajského
prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.