Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200864
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200864.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E. E.: F. XX, XXX XX C., G.: XX XXX
XXX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813
11 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 29.06.2022 doručenou Krajskému súdu v
Bratislave dňa 30.06.2022, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vybaviť sťažnosť prijatú
dňa 24.09.2021 proti konaniu, priebehu a výsledkom kontroly notárskeho úradu A. B. C., D. E. E. B. C.,
C. XX, za účelom previerky činnosti na notárskom úrade so zameraním sa na notárske úschovy, ktorá

sa uskutočnila v dňoch 19.05.2021 a 25.05.2021, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(ďalej len „sťažnosť“).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.09.2021 podal žalovanému sťažnosť, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 24.09.2021. Nakoľko žalobca do 30.12.2021 neobdržal žiadnu spätnú väzbu
zo strany žalovaného, zaslal žalovanému sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti - prieťahy, v ktorej

namietal dĺžku trvania riešenia sťažnosti. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ho listom zo dňa 13.01.2022
informovalo, že sťažnosť prešetrujú, pričom o výsledku šetrenia budem písomne upovedomený. Avšak
odvtedy žalobca v predmetnej veci od žalovaného nič neobdržal. Žalobca dodal, že od doručenia
sťažnosti žalovanému už uplynulo 192 pracovných dní, a sťažnosť nebola do dnešného dňa vybavená.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2025 v prvom rade dal do pozornosti,

že žalobca sa v žalobe označil za notára, teda ako orgán verejnej moci. Vychádzajúc analogicky z
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3SžoKS 71/2005, v zmysle ktorého „Súdny exekútor nemá postavenie
súkromnej fyzickej osoby, ktorej zákon zabezpečuje ochranu pred nečinnosťou orgánovej verejnej
správy podľa § 250t O.s.p. Nie je preto aktívne legitimovaný na podanie návrhu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy.“ je preto podľa názoru žalovaného potrebné preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru žalovaného však žalobcom napadnutý postup pri vybavovaní jeho

sťažnosti predovšetkým nepredstavuje administratívne konanie. Prijatím sťažnosti podľa § 5 zákona
č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach nezačína u orgánu verejnej správy administratívne konanie o takejto
sťažnosti. Už táto samotná skutočnosť podľa žalovaného vylučuje možnosť nečinnosti v zmysle § 3
ods. 1 písm. d) SSP. V užšom slova zmysle súčasne možno v súvislosti s administratívnym konaním
poukázať na to, že ak orgánu verejnej správy chýba oprávnenie konať na základe podaných sťažností
(bez existencie administratívneho konania), tak rovnako nie je ani možné, aby sa dopustil nečinnosti

v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Iba svojvoľné označenie postupu žalovaného ako „nečinnosť“
nezakladá automaticky právomoc správneho súdu vo veci konať. Žalovaný na podporu svojich tvrdenípoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínezodňa06.06.2012,sp.zn.13S/7/2011,uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.12.2010, sp. zn. 7Sžso/11/2010, ako aj na odbornú literatúru. Žalovaný
zároveň dodal, že nakoľko výsledkom vybavenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach

nie je rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a
právnických osôb, alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb priamo dotknuté, nejde o postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov ani normatívnych
správnych aktov, a teda ani nemôže ísť o administratívne konanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v danej veci nesplnil podmienku vyčerpania
zákonom ustanoveného prostriedku nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č.
9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre. Žalobca síce dňa 30.12.2021 podal sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti – prieťahy, na
ktorú žalovaný reagoval podaním označeným ako Sťažnosť – odpoveď, H. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa

13.01.2022 tak, že jeho sťažnosť zo dňa 22.09.2021 prešetruje. Avšak v zmysle § 246 ods. 2 SSP
k žalobe musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu
prokurátorom. Vzhľadom na to, že podanie žalovaného zo dňa 13.01.2022 nie je možné považovať
za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, a zároveň k žalobe žalobca nepriložil ani vybavenie
podnetu prokurátorom, žalovaný má za to, že žalobca nesplnil podmienky na podanie žaloby proti

nečinnosti orgánu verejnej správy. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný žiada, aby
správny súd konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastavil, prípadne žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) a/
alebo g) SSP odmietol, a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

5. Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa23.09.2025uviedol,ževpreskúmavanomkonanísícevystupuje

ako notár, ale nevystupuje ako orgán verejnej moci pri výkone právomocí, t. j. ako orgán verejnej
moci, ktorý by mal zákonom priznané mocenské prostriedky na vynútenie súčinnosti v predmetnej
veci. Sťažnosť sa týka výkonu kontroly na notárskom úrade žalobcu, ktorý vykonala Notárska komora
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NK SR“). Je zrejmé, že notár pri výkone kontroly na jeho notárskom
úradenemážiadnemocensképostavenievovzťahukNKSRatedanevystupujeakoorgánverejnejmoci

pri výkone právomoci. Práve naopak, notár je vo vzťahu k NK SR pri výkone kontroly jeho notárskeho
úradu v postavení podriadeného subjektu voči NK SR, ktorá vykonáva svoju právomoc danú Notárskym
poriadkom. Keďže žalobca v tomto prípade vystupuje iba ako fyzická osoba bez akejkoľvek mocenskej
právomoci voči NK SR resp. žalovanému (t. j. nie ako orgán verejnej moci pri výkone právomocí) je
aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

6. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný namieta existenciu administratívneho konania aplikujúc
judikatúru ako aj odbornú literatúru vzťahujúcu sa na Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený a
nahradený Správnym súdnym poriadkom. Občiansky súdny poriadok v piatej časti používal výslovne
pojem správne konanie (konanie podľa správneho poriadku). Správny súdny poriadok používa pojem

administratívne konanie, pričom tento pojem je oveľa širší ako pojem správne konanie, a preto
argumentácia žalovaného už nie je aplikovateľná. Žalobca zároveň uviedol, že výsledkom konania o
sťažnosti je oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a v prípade, že sťažnosť je opodstatnená sú
ukladané povinnosti orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala. Oznámenie výsledku
prešetrenia sťažnosti tak v materiálnom zmysle predstavuje opatrenie orgánu verejnej moci. Na základe

vyššieuvedenéhomožnopodľanázoružalobcudospieťkzáveru,žekonanieosťažnostiachpredstavuje
administratívne konanie v zmysle Správneho súdneho poriadku.

7. Ohľadom vyčerpania prostriedkov nápravy proti nečinnosti žalobca uviedol, že okrem žalovaným
uvedenej sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti - prieťahy zo dňa 30.12.2021, podal žalobca ešte aj

ďalšiu sťažnosť na prieťahy a to dňa 24.10.2022, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.
S poukazom na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2024, sp. zn. 15Sa/3/2024
uvádzaného samotným žalovaným má žalobca za to, že žalobca splnil podmienku neúspešného
vyčerpania prostriedkov nápravy.

8. Žalobca záverom uviedol, že predmetná sťažnosť sa týkala výkonu dohľadu nad činnosťou
notárov zo strany Notárskej komory Slovenskej republiky. Je teda nepochybné, že v takomto prípade
sťažnosť na Notársku komoru Slovenskej republiky v zmysle § 89 ods. 3 Notárskeho poriadku vybavuje
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. žalovaný. Žalobca v sťažnosti namietal konanie,priebeh a výsledky kontroly notárskeho úradu. Sťažnosťou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e)
zákona o sťažnostiach nie je len podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly. Sťažnosť žalobcu však
bola širšia a týkala sa aj samotného konania a priebehu kontroly, a teda s poukazom na ustanovenie §

18 ods. 3 zákona o sťažnostiach je žalovaný povinný túto sťažnosť v tejto časti prešetriť. Žalobca preto
naďalej trvá na svojom žalobnom návrhu.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia

orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe

žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti

orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“),
prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou

sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

18. Podľa § 20 zákona o sťažnostiach, (1) Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia
výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia
sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. (2) V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená,

alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti
obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako
opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená. (3) Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení
sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa
§ 19 ods. 1 písm. i).

19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach , sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas
s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej
správy pri vybavovaní sťažnosti20. Podľa § 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, na postup
orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

21. Podľa § 89 zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) (1) Štátny
dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. (2) Komora vykonáva
dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods.1 a nad vedením notárskych úradov. Dohľad sa vykonáva

najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu6c) a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov
a registrov. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené
nedostatky. (3) Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo.

22. Správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal podmienky prípustnosti súdneho
preskúmania žalobou napadnutej nečinnosti žalovaného v rámci vybavovania sťažnosti žalobcu zo

dňa 22.09.2021 a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť, pretože preskúmavanie
postupu (nečinnosti) žalovaného pri vybavovaní sťažností podľa zákona o sťažnostiach, nie je
spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom.

23. Správny súd podľa vyššie citovaného § 2 a § 6 SSP poskytuje za podmienok ustanovených

zákonom ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak tieto
boli porušené alebo priamo dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy. Nečinnosťou orgánu verejnej
správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom
konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne
konanie. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu bolo preto potrebné v danej veci posúdiť, či

postup (konanie) žalovaného pri vybavovaní sťažností podľa zákona o sťažnostiach je administratívnym
konaním na účely správneho súdneho poriadku, t.j. postupom orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov.

24. V zmysle zákona o sťažnostiach prešetrovanie sťažnosti predstavuje jednu z foriem kontrolnej
činnosti vykonávanej podľa uvedeného zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo
rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň podľa § 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach
platí, že na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Postup pri vybavovaní sťažností sa teda riadi osobitným právnym predpisom, ktorým

je zákon o sťažnostiach. Tento zákon upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania
sťažností fyzických a právnických osôb. Prešetrovanie sťažností je teda predmetom činnosti postupu
orgánov verejnej správy a iných orgánov podľa zákona o sťažnostiach.

25. Správny súd ďalej konštatuje, že výsledok prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach

(oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti) nie je rozhodnutím, teda aktom vydaným orgánom verejnej
správy, ktorý by zakladal, menil, zrušoval alebo deklaroval práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkal. Rovnako výsledok prešetrenia
sťažnosti nie je ani opatrením, teda aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,
ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej

osoby priamo dotknuté. Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti je len písomnou informáciou pre
sťažovateľa o tom, či bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená alebo neopodstatnená a aké
opatrenia boli prijaté. Ak sťažovateľ nesúhlasí s postupom vybavovania svojej sťažnosti, môže podať
sťažnosť proti postupu orgánu pri vybavovaní sťažnosti, pričom táto sa považuje za novú sťažnosť
proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti, ktorá podlieha preskúmaniu vedúcim

príslušného orgánu verejnej správy alebo najbližším nadriadeným orgánom.

26. Na konanie o sťažnostiach sa v zásade nevzťahuje Správny poriadok (§ 25 ods. 4 zákona
o sťažnostiach) ako všeobecný procesnoprávny predpis upravujúci aplikačné rozhodovacie procesy

vo verejnej správe. Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, resp. opatrením,
ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu a ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu
priamo dotknuté. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke rozhodnutíNajvyššieho súdu Slovenskej republiky R 85/2012, podľa ktorého: „Písomné oznámenie o vybavení
sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok
vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.“. Zo žiadneho ustanovenia zákona o
sťažnostiach taktiež nevyplýva právo na kladné vybavenie sťažnosti, resp. konkrétne rozhodnutie o
sťažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že správne súdy nemajú právomoc preskúmavať úkony, ktoré sú
upravené v zákone o sťažnostiach (okrem výnimky, ktorá sa týka uloženia poriadkovej pokuty podľa §
24 zákona o sťažnostiach, čo však nie je daný prípad), nepreskúmavajú ani tvrdenú nečinnosť orgánu

verejnejsprávypostupujúcehopodľazákonaosťažnostiach.Nejdetotižoadministratívnekonaniepodľa
§ 3 písm. a) SSP, keďže výsledkom tohto konania nie je individuálny správny akt, ktorým sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté. Prešetrovanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach nie je postupom orgánu verejnej správy
v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov
ani normatívnych správnych aktov. Čo zároveň znamená, že nemôže ísť ani o administratívne konanie

v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, keďže výsledkom postupu podľa zákona o sťažnostiach nie je
individuálny správny akt, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 23 ods. 1
zákonaosťažnostiach,podľaktoréhoorgányverejnejsprávyvykonávajúkontroluvybavovaniasťažností
s odkazom na § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“), v ktorom je upravené, že orgány kontroly v rámci vnútornej
kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií a vybavovanie sťažností
(orgánmi kontroly sú Úrad vlády Slovenskej republiky a iné orgány štátnej správy podľa § 6 zákona č.
10/1996 Z. z.).

27. Správny súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcom napadnutý postup žalovaného (nečinnosť)
v rámci prešetrovania sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, nie je nečinnosťou v zmysle § 3 ods.
1 písm. d) SSP z dôvodu absencie administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP,
a preto v danom prípade nie je prípustný súdny prieskum žalobou napadnutého postupu žalovaného.
Neprípustnosť žaloby je dôvodom na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že napadnutý postup

žalovaného (nečinnosť) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa § 98 ods.
1 písm. g) SSP a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol.

28. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,
ak žaloba bola odmietnutá.

29. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

30. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli

vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení

konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov
(a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného
zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To
znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo

vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania
(m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

32. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť a

bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v
konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnávazamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.